17. schôdza

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja nevidím nejaký veľký problém s tou výškou delikvencie pri spotrebiteľských úveroch v bankovom sektore. Práve ja vítam, že ten nebankový sektor nám tu pomaly mizne, a ja by som bol rád, keby úplne zmizol, to hovorím úplne vážne. Lebo napríklad taká spoločnosť Pohotovosť, ja neviem, či viete, ale tá mala delikvenciu pri úveroch, pri pôžičkách, že niekde okolo 40 % a ich reakcia bola asi taká, že nám to vôbec nevadí, pretože my tie zmluvy máme postavené tak v rámci tých rozhodcovských doložiek a všetkého možného, tie zmluvy mali pomaly 20 strán, že ten človek im bude platiť do konca života a ešte aj jeho deti. Čiže tie nebankovky akože bodaj by zmizli odtiaľ.
A čo sa týka a čo sa týka toho, toho boomu, ktorý je teraz pri čerpaní týchto úverov, tak pravda je, že máme dnes historicky najnižšie úrokové sadzby, dnes dokonca ak sledujete občas nejakú tú reklamu, tak vám tam vyskočí, že hypotéka za 0,75 %, konkrétne Poštová banka, čo už mi príde trošku, trošku minimálne, minimálne prehnané, lebo to už nie je úrok a motivuje to ľudí práve k tomu, aby sa zadlžovali.
Za posledných 15 rokov slovenské domácnosti, ich celková zadlženosť, celková zadlženosť slovenských domácností vzrástla, pokiaľ sa nemýlim, až 3,5-násobne. To znamená, že zadlžujeme sa čoraz viac, teda domácnosti sa zadlžujú čoraz viac, čo ja považujem za obrovský problém. Čiže ja by som privítal zase, aby Národná banka trošku priškrtila poskytovanie úverov, pretože dnes naozaj berú úvery aj tí, ktorí ich v skutočnosti nepotrebujú, len kvôli tomu, že sú tak výhodné podmienky, že jednoducho to dovoľuje, pomaly každý druhý, aby si zobral úver napriek tomu, že na to nemá.
Ďakujem.

Ďakujem. Principiálne sa takisto hlásim možno k časti toho, čo povedal môj predrečník. Ja som rád, že Národná banka si zobrala pod svoje krídla nebankovky, hej. Čiže je jasné, že ten bankový sektor, tie úvery, ktoré sa poskytovali v nebankovkách, sa prelievajú dnes do bankového sektoru. Myslím si, že určite ten stav je zdravší v tom, že nie úplne každý dostane ten úver, nie úplne každý, aj taký, ktorý sa dopredu vie, že ho nesplatí. Samozrejme, keď zobereme, spomínali ste RPMN 9,7 %, tak spomeňme si na nebankovky, kde boli RPMN, neviem, 200, 300, niekde aj 1 000 %, kývete hlavou, že áno. Čiže, samozrejme, úrok zohľadňuje patričné riziko. To znamená, že vy poviete, že 9,7 je veľa. Otázka je, aké je riziko, ktoré je späté s daným úverom.
A čo sa týka tej dlhovej pasce, no treba, samozrejme, regulovať bankový trh tak, aby čo najmenej ľudí malo problémy. To znamená, treba skúmať bonitu klientov, aby sa to nejakým spôsobom regulovalo. Myslím si, že po tom licencovaní nebankoviek je táto, to je asi teraz taká úloha Národnej banky pozorovať, ako sa ten trh bude vyvíjať a nastaviť to tak, aby aj to riziko, aj to úročenie, aj to riziko na strane klienta bolo primerané.
Čiže ja si myslím, že kroky sú dobré, len treba sa s tým trošku popasovať. Ešte treba na to určitý čas, aby sa to nastavilo.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne obidvom kolegom za faktické. Ale obávam sa, kolegovia, že vy ešte bojujete bitku pri Waterloo a my už sme v 21. storočí. Samozrejme, že to, že sme nebankovky obmedzili, sme všetci tu skoro za to hlasovali, čo sme tu vtedy sedeli. To, že štruktúra prešla pod Národnú banku, myslím, že sa tu podporovalo naprieč politickým spektrom. O tom ten môj príspevok nebol.
Môj príspevok bol o tom, že po Waterloo prišli nové bitky a tie nové bitky sú tu pred nami a Národná banka nám ich demonštruje v tej správe. A tie bitky sú, že sa nám tu odvíja nová dlhová bublina, ktorú samotná Národná banka identifikovala ako kombináciu veľmi dobrých ekonomických ukazovateľov s prudko rastúcimi jeho spotrebiteľskými úvermi, pri ktorých zároveň výrazne narastá miera zlyhávania.
A to, čo vám povie každý ekonóm, je, že ak v dobrých časoch narastá miera zlyhávania, tak si kopete jamu, do ktorej spadneme, akonáhle tá ekonomika trochu spomalí. O tom bol celý môj príspevok. Nie o tom, že či bolo super vytlačiť z trhu Pohotovosť. No jasné, ale čo už to nám dneska pomôže?
A preto aj tlačím a navrhol som, aby sme si dali osobitnú správu k tejto téme, aby sme tu o tom podiskutovali, lebo naozaj som tu zažil, a zažil som to ešte aj mimo politiky, ako sa o niektorých veciach proste nerozprávalo, lebo sa považuje presne takto za ľahké a potom sa to veľmi ťažko a dlhé roky a dodnes sme to nevykopali, by som povedal, tú loptu z dverí, lebo hoci sa veľa urobilo, ešte veľmi veľa zostáva.
Takže táto výzva je veľmi jednoduchá: poďme z toho robiť tému skôr, než z toho bude opäť stokilová guľa na našich krkoch, a poďme sa o tom baviť.
Musím povedať predsa len pánu predsedovi výboru, že v mojom vystúpení, myslím, že nebola ani veta politikárčenia alebo dokonca ani politizácie, že by som riešil niečo, nejakú zodpovednosť, kritiku vlády, niekoho. Len som chcel, a to naozaj aj po tých vašich príspevkoch trval, že poďme brať túto tému vážne skôr, než bude neskoro.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Budem reagovať naozaj veľmi stručne. Národná banka Slovenska prijala opatrenie v decembri 2016. Tie opatrenia ešte len teraz začínajú fungovať. Vyhodnocujeme, ako tie opatrenia a do akej miery fungujú, a keď bude potrebné, prijmeme opatrenia ďalšie. Momentálne je naozaj predčasné povedať, že potrebujeme prijať opatrenia nové. Opatrenia, ktoré sme prijali, boli naozaj veľmi vysoko hodnotené aj na úrovni Single Present Mechanism v príslušnom boarde. A prví vôbec v Európe sme prijali aj opatrenie proticyklického vankúša. Čiže opatrenia robíme, ak bude potrebné, prijmeme opatrenia ďalšie.
Ďakujem za pozornosť.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v zmysle zákonnej povinnosti vám predkladám Správu o kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu za rok 2016.
Svoje úvodné slovo nechcem využiť len na opakovanie faktov uvedených v správe, naopak, by som rád tento priestor využil na vyjadrenie záverov, ktoré je možné z kontextu kontrolných zistení Najvyššieho kontrolného úradu urobiť.
Kontrolné akcie zaradené do plánu na rok 2016 napĺňali pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu vymedzenú zákonom. V rámci tejto pôsobnosti boli kontroly zamerané na prioritné oblasti, ktoré boli na základe identifikácie rizík považované za aktuálne a spoločensky významné. Predložená správa informuje o výsledkoch 37 kontrolných akcií v 360 subjektoch verejnej správy. Vyše 2 600 zistení je prezentovaných v kontexte dôležitých aspektov udržateľnosti verejných financií a dosahovania cieľov verejných politík, ku ktorým sa vláda Slovenskej republiky zaviazala na medzinárodnej alebo národnej úrovni.
V úvode si dovolím tiež pripomenúť, že Najvyšší kontrolný úrad nie je jediným subjektom kontroly v tejto krajine. Zákon 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite priniesol nové úlohy vnútorného auditu, posilnil jeho kompetencie. Vnútorný audit je nástroj riadenia, ktorý má nezávisle a objektívne posudzovať fungovanie organizácie alebo jeho zložiek. Jedna vec je to, čo ukladá a umožňuje zákon, a druhá vec je realita. Správcovia kapitol podľa názoru Najvyššieho kontrolného úradu nedostatočne využívajú možnosti a poslanie vnútorného auditu, ktorý má a musí mať nezastupiteľné miesto. Ak ministerstvá zdravotníctva, školstva, pôdohospodárstva, ale aj ďalšie takmer výlučne vidia rizikovosť vo využívaniu rozpočtových prostriedkov v podriadených organizáciách a nie v tom, či programové rozpočtovanie je zamerané na hlavné úlohy organizácie, či zmluvy na rôzne služby sú účelné, či projekty, informatizácia sú efektívne a podobne. V tejto súvislosti chcem pripomenúť, že v tomto segmente vnútorných audítorov v našej krajine pracuje vyše 100 ľudí, pričom ich potenciál je využívaný minimálne.
Orientácia Najvyššieho kontrolného úradu v poslednom období je zmenená na orientáciu na verejné politiky. Z tohto kontextu bude vyplývať aj moje ďalšie hodnotenie v tejto správe. Zameriavame sa na Programové vyhlásenie vlády, na Národný program reforiem, na Agendu 2020 Európskej únie, na Agendu 2050 OSN. Z tohto vyplýva aj tohoročné a hlavne budúcoročné kontrolné zameranie. Je otázka, a položím to ako rečnícku otázku, využíva alebo využíva Slovensko dostatočne obdobie neopakovateľných príležitostí pre dlhodobo udržateľný sociálno-ekonomicky rast krajiny? Obdobie relatívneho dostatku zdrojov, najmä vďaka eurofondom, krajina zatiaľ nevyužila na hospodárenie v rámci vyrovnaného rozpočtu a tento cieľ je neustále posúvaný do neskoršieho obdobia. Eurofondy nie sú v rozhodujúcej miere využité efektívne a nezabezpečujú udržateľný rast. Ani ďalšie programové obdobie v rámci čerpania eurofondov nedáva istotu dostavania diaľnice do Košíc, cestná sieť nižšej kategórie spolu s mostnými konštrukciami je vo veľmi zlom stave, železničná osobná doprava neporovnateľná so susednými krajinami. Prepracovania nákladnej železničnej dopravy obchádzajú Slovensko pre kvalitu tejto prepravnej cesty. Zásobovanie pitnou vodou, odkanalizovanie, likvidácia odpadov, environmentálnych záťaží, to je všetko, dá sa povedať, že na polceste. Problematické zdravotníctvo, školstvo, nedostatočná sieť sociálnych služieb, to sú oblasti, na ktoré v spoločnosti Najvyšší kontrolný úrad dlhodobo poukazuje.
Kontrolná činnosť NKÚ dlhodobo prináša dôkazy, môžem povedať, aj premárnených príležitosti na efektívne hospodárenie a najmä na účelné využívanie vlastných a európskych zdrojov. V predloženej správe je takýchto dôkazov dosť. Preto je namieste si klásť otázku, aký ekonomický, sociálny, ale aj politický vývoj čaká Slovensko, keď je istota alebo vysoká pravdepodobnosť, že vyššie uvedené pozitívne faktory rastu sa zmenia? Čo čaká Slovensko, keď sa vyčerpajú eurofondy? Aký bude priestor pre PPP projekty, z čoho budeme financovať ekologický dlh, kvalitné školstvo, zdravotníctvo či sociálne istoty? Z čoho bezpečnosť v rámci dostatku potravín? To sú relevantné otázky, ktoré v širšom kontexte vyplývajú z kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu v prezentovanej správe.
Dodržiavanie zákona nestačí na hospodárne, efektívne a účelné správanie štátu a krajiny, ak nefungujú hodnoty, ako sú etika, morálka, ak nefunguje prostredie kultúry zodpovednosti za verejné zdroje, vyvodzovanie dôsledkov súdnych rozhodnutí, ak jednotlivec a úzke skupiny sú viacej ako zákon. To, že tieto slová nie sú politickou rétorikou, svedčia výsledky kontrolnej činnosti už niekoľko rokov. Príkladom môže byť verejné obstarávanie, na problémy ktorého poukazujeme. Aplikáciu zákona o verejnom obstarávaní považujeme za jeden z hlavných dôvodov problematického čerpania eurofondov a nezrovnalostí, ale aj nehospodárneho a neúčelného vynakladania prostriedkov v mnohých organizáciách verejnej správy vrátane samosprávy. Najvyšší kontrolný úrad zastáva názor, že na vine nie je zákon, ale jeho uplatňovanie v praxi. Veď zákon o verejnom obstarávaní je postavený na rovnakých princípoch ako inde v starých i nových členských krajinách, kde verejné obstarávanie v rozhodujúcej miere zabezpečuje optimálne využívanie verejných zdrojov. A možno náš zákon je v mnohých prípadoch ešte prísnejší, ako majú susedia. Sú však krajiny, kde uplatňovanie hodnôt, na ktorých je založená demokracia, to je služba občanovi a morálka sú bariéry pre korupciu a zneužívanie verejných prostriedkov v prospech jednotlivcov alebo úzkych skupín.
V poslednom období si často kladieme otázku: Komu vlastne slúžia závažné či opakované systémové nedostatky, na ktoré poukazujeme vo svojich kontrolných záveroch? Kto ich berie skutočne vážne a narába s nimi ako s veľmi závažnými informáciami, ktoré majú slúžiť na také opatrenia, ktoré nedostatky odstránia, resp. vyvodenie zodpovednosti vrátane trestnoprávnej? Aká bola vyvodená zodpovednosť za projekt eHealth, ktorý je príkladom absolútne nehospodárneho vynaloženia verejných zdrojov? Ako sa nakladá s informáciami o spôsoboch nákupu zdravotníckej technicky, kde sú indície o predražených nákupoch? Aká bola vyvodená zodpovednosť konkrétnych osôb za hospodárenie vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, ktorého výsledkom je vysoká strata? A ďalšie. Kto sa vážne zaoberal odporúčaniami Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý opakovane poukazuje, že obce, najmä tie menšie, nedokážu plniť svoje zákonné povinnosti, ktoré im ukladá štát, a to z rôznych dôvodov?
To, že mnohé zistenia Najvyššieho kontrolného úradu nemajú adekvátnu ozvenu vlády, parlamentu alebo orgánov činných v trestnom konaní, je v mnohých prípadoch demotivujúce.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, poslaním Najvyššieho kontrolného úradu ako nezávislej kontrolnej inštitúcie je vydávať objektívne svedectvo o tom, ako hospodárne, efektívne a účelne vynakladajú jednotlivé subjekty verejnej správy verejné zdroje. Kontrolné zistenia za rok 2016, ale i za iné roky poukazujú na mnohé jednotlivé i systémové nedostatky, ktoré krajinu a jej občanov oberajú o väčšie efekty domácich a európskych zdrojov.
Kontrolné zistenia nie sú však len k tomu, aby Najvyšší kontrolný úrad len kritizoval, posielal oznámenia z možného porušenia zákona orgánom činným v trestnom konaní. Oveľa väčší zmysel zistení je potrebné vidieť v tom, aby všetci kompetentní vrátane poslaneckého zboru sa zamysleli nad tým, ako ich možno využiť v tvorbe lepšieho legislatívneho, príp. manažérskeho prostredia. Som presvedčený, že predložená správa vám poskytne aj vo vašej práci veľa námetov a zmysluplných legislatívnych iniciatív.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť správu výboru pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania Správy o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2016.
Správu rozhodnutím č. 508 z 31. marca 2017 pridelil predseda Národnej rady výboru pre financie a rozpočet na prerokovanie do 5. mája 2017. Správa bola predložená v zmysle § 5 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Najvyššom kontrolnom úrade v znení neskorších predpisov. Ako gestorský výbor predseda Národnej rady určil výbor pre financie a rozpočet.
Uvedenú správu prerokoval výbor pre financie a rozpočet a prijal k nej uznesenie č. 145 zo dňa 4. mája 2017. Uvedený výbor predloženú správu zároveň vzal na vedomie a odporučil Národnej rade Správu o výsledkoch kontrolnej činnosti vziať na vedomie.
Zo strany výboru ani poslancov neboli predložené žiadne stanoviská alebo pripomienky. Gestorský výbor schválil uvedenú správu uznesením č. 146 zo dňa 4. mája 2017. Určil ma za spravodajcu výboru. Výbor ma poveril predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady, zároveň navrhol Národnej rade podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky Karol Mitrík správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, vážené pani poslankyne, vážení poslanci, milí hostia, som rád, že, pán predseda NKÚ, že ste nám po roku opäť predložili na rokovanie Národnej rady správu o kontrolnej činnosti úradu, ktorý riadite, a naozaj som si myslel, že ste hodnotili váš prvý rok a každý nováčik sa musí učiť.
Totižto po minuloročnej kritike z mojej strany na vašu činnosti som si myslel, že ju prijmete a zapracujete nedostatky, ktoré som pomenoval, zapracujete na ich vyriešení.
No, po oboznámení sa s vami predkladanou správou som zistil, že ste sa veľmi nepoučil. Nechcem byť k vám osobný, vážim si vašu prácu a prácu vami riadených kontrolórov a veľmi rád ocením prácu tých, ktorí túto činnosť vykonávajú, ale ako poslanec Národnej rady musím poukázať na nedostatky aj v činnosti štátnych orgánov, ak ich zistím, a to nielen z dokumentov, ktoré sú predkladané, ale aj z iných zdrojov.
Hneď na úvod, hneď na úvod môjho vystúpenia by som chcel poukázať na vývoj kontrolnej činnosti NKÚ od roku 2014. Totižto v roku 2014 bolo v rámci 54 kontrolných akcií vykonaných 533 kontrol. V roku 2015 bolo v rámci 42 kontrolných akcií 549 kontrol. Ale v roku 2016 bolo v rámci 37 kontrolných akcií vykonaných 360 kontrol. Tieto údaje mám z predchádzajúcich správ o výsledkoch kontrolnej činnosti NKÚ a ktoré boli predložené do Národnej rady. Z týchto čísel je zrejmé, že v porovnaní rokov 2015 a ´16 došlo k zníženiu počtu kontrolných akcií opäť a k podstatnému zníženiu v počte vykonaných kontrol o 189. Kým v roku 2015 musel vykonať každý kontrolór približne 3 kontroly za rok, za vášho vedenia v roku 2016 to bolo len necelých 1,5 kontroly na jedného kontrolóra za celý rok. Opakujem, 1,5 kontroly na jedného kontrolóra za celý rok.
Niekto by si myslel, že vykonávali ste menej kontrol, ale o to, o to viac efektívnejšie a kvalitnejšie boli vykonávané, ale vrátim sa k štatistike. V roku 2014 bolo zistených 3 791 kontrolných zistení a na ich odstránenie bolo potrebné prijať 2 391 opatrení, v roku 2015 to bolo 4 547 zistení a kontrolované subjekty prijali 2 605 opatrení. A v roku 2016 kontroly zistili 2 619 porušení zákona, na odstránenie ktorých bolo potrebných 1 656 opatrení. Z tejto štatistiky vyplýva, že v roku 2016 zistili kontrolóri NKÚ v porovnaní s rokom 2015 o 1 928 kontrolných zistení menej. Na odstránenie porušených zákonov bolo potrebné prijať o 949 opatrení menej.
Upozorňujem, že nikde vo vašej správe sa nedozvieme, koľko finančných prostriedkov bolo na základe vami vykonaných kontrol vrátených späť do štátneho rozpočtu, resp. aké hodnoty zachránil NKÚ Slovenskej republike na základe prijatých opatrení.
Čo je veľmi zaujímavé? Ak vychádzam z údajov z vami predloženej správy, že na mzdy a odvody sme vynaložili 7 mil. euro a na NKÚ je zamestnaných 330 zamestnancov, tak nám vychádza, že priemerný hrubý mesačný plat na NKÚ je 1 770 euro. Ešte raz, 1 770 euro je priemerný plat na NKÚ. Za takýto plat vykonal kontrolór NKÚ iba 1,5 kontroly ročne. Že, pán predseda, 1 770 euro mesačne plat a vykonaných 1,5 kontroly za celý rok v priemere. To je, ja neviem, skúste nám to ako vysvetliť, že prečo je to tak, že za toľké peniaze máme 1,5 kontroly ročne na jedného kontrolóra. Podľa vás vykonáva NKÚ kontroly efektívne? To sú efektívne vynaložené peniaze?
Napriek kritike kontrolóri NKÚ zistili nedostatky, ktoré sú zarážajúce. Veď napríklad váš záver ku kontrolnej akcii, ktoré sa týkajú prostriedkov z fondov EÚ, konštatujete, že "NKÚ vníma implementáciu štrukturálnych a investičných fondov EÚ nielen ako finančné prostriedky na ich čerpanie a aj ich čerpanie, ale aj ako neopakovateľný finančný nástroj štátu. Vzhľadom k masívnemu a širokospektrálnemu financovaniu politík štátu štrukturálnymi fondami je nevyhnutné nielen ich hospodárne a efektívne spravovanie, ale najmä ich účinná implementácia a plnenie stanovených cieľov" a tak ďalej a tak ďalej.
Súhlasím s vašimi závermi, ktoré uvádzate v správe, napríklad pri kontrole zameranej na aktívnu politiku trhu práce, kde konštatujete, citujem: "Podpora zamestnania osôb so zmenenou pracovnou schopnosťou prostredníctvom poskytovania finančného príspevku za tých podmienok, ako boli v kontrolovanom období nastavené, nie je účinná" a tak ďalej a tak ďalej.
Taktiež som sa pozastavil nad závermi kontroly, ktorú NKÚ vykonala na Ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky, kde ste poukázal na dokonale nezvládnutý projekt, v ktorom sa prejavili takmer všetky nedostatky projektového riadenia, osobnej nezodpovednosti, porušovania zákona o rozpočtových pravidlách, verejné obstarávanie, posúvania termínov v dôsledku množstva dodatkov a ďalšie zlyhania. Toto je len časť záverov.
Pozrel som si materiály, ktoré boli predmetom rokovania vlády Slovenskej republiky za celý rok 2016, tak ako aj minulý rok. A čo je veľmi zaujímavé, opäť som nenašiel jediný materiál, ktorý by predložil predseda NKÚ na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky tým pádom neprijala na základe kontroly NKÚ ani jedno opatrenie na zvýšenie transparentnosti, efektívnosti a hospodárnosti pri nakladaní s verejnými zdrojmi.
Taktiež NKÚ neavizoval v súlade so zákonom to, že vláda neprijala opatrenie na odstránenie nedostatkov porušených všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré zistil NKÚ. Potom sa nečudujme, že NKÚ niečo zistí, ale z výsledkov jeho kontroly činnosti, kontrolnej činnosti neprinesie žiadnu zmenu k lepšiemu, ba naopak, tie nedostatky sa neustále opakujú.
A teraz také perličky. Z obsahu príloh k správe som zistil, že NKÚ vykonala mimoriadnu kontrolu vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Kontrola bola zameraná na zmluvy s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, na ktoré boli zaslané podnety ku kontrole, ale na ďalšie zmluvy nasmerované na štátnych a neštátnych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, laboratórne diagnostiky, CT vyšetrení, magnetickej rezonancie, rádiológie a tak ďalej, bolo tam zistené množstvo závažných nedostatkov, ale, pán predseda, nehnevajte sa, pri vašej kontrole vy ste nezistili, že Všeobecná zdravotná poisťovňa je v strate 200 mil. euro. No to je veľmi zaujímavé, že v čase tesne predtým, ako vypukol škandál, že všeobecná zdravotná má sekeru 200 mil. euro, vy ste to nezistili pri svojej kontrole. To je naozaj veľmi zaujímavé.
Alebo iná pikoška. Kontrolóri NKÚ vykonali kontrolu na postup verejného obstarávateľa ministerstva vnútra pri zadávaní nadlimitnej zákazky na uskutočnenie stavebných prác po uzavretí zmluvy na predmet zákazky Okresný úrad Bratislava, Klientske centrum, stará IKEA. NKÚ nezistilo žiadne pochybenia, všetko je úplne v poriadku, len to sa veľmi nezhoduje s výsledkom, s výsledkom kontroly, ktorú vykonal Úrad pre verejné obstarávanie s tým, že obstarávateľ ministerstvo vnútra bude musieť nakoniec zaplatiť 200-tisíc euro pokutu. Vo všeobecnosti nenašli 200-miliónovú stratu, pri starej IKEI ste nenašli žiadne porušenie zákona, hoci iný štátny orgán to tam našiel a my budeme musieť, daňoví poplatníci, zaplatiť 200-tisíc euro pokutu.
Pán predseda, ale tú najväčšiu perličku som si nechal na záver. Zistil som totiž, že NKÚ pri svojej kontrolnej činnosti nepostupuje v súlade so zákonom č. 39/1993 Z. z. o NKÚ v znení neskorších predpisov. V § 15 ods. 1 písm. a) citovaného zákona je stanovená povinnosť pre kontrolórov oboznámiť najneskôr pri začatí kontroly štatutárny orgán kontrolovaného subjektu predmet a účel kontroly a preukázať sa písomným poverením na výkon kontroly. Písomné poverenie na výkon kontroly podpisuje štatutár Najvyššieho kontrolného úradu, a teraz vám odcitujem, "na čele úradu je predseda ako štatutárny orgán, predsedu zastupuje určený podpredseda". Čiže ešte raz, štatutár je predseda a predsedu zastupuje ním určený podpredseda, nikto iný. Čiže všetky kontroly na NKÚ musí podpísať buď predseda, alebo ním poverený podpredseda. To sedí, dúfam, to je zo zákona o NKÚ.
Kontrolóri NKÚ sa približne v jedenástich prípadoch preukázali kontrolovanému subjektu poverením, ktoré im nepodpísal štatutár ani ním poverený podpredseda.
Vážený pán predseda, tu sú vaše poverenia, tu sú vaše poverenia na vykonanie kontroly NKÚ. Napríklad obec Štiavnička, Správa štátnych a hmotných rezerv, Slovenská konsolidačná, Slovenská akadémia vied, obec Veľké Hoste, obec Kraskovo, Jazernica, Frička, Dvorníky, Častá, ministerstvo spravodlivosti, ministerstvo práce, ministerstvo financií, mestská časť Bratislava-Ružinov a tak ďalej atď.
Predmetné poverenia totiž boli podpísané štátnym zamestnancom, ktorý na to nemal oprávnenie podľa zákona o NKÚ. Podľa mojich zistení tieto poverenia boli podpísané riaditeľom Kancelárie predsedu NKÚ pánom Ľubomírom Andrassym. A teraz, teraz otázka: Kto vlastne riadi nezávislý kontrolný úrad? Kto za to zodpovedá? Pán predseda, koľko nás stáli tieto nezákonne vykonané kontroly? Pretože boli vykonané na základe poverení, ktoré podpísala osoba, ktorá na to nemala žiadne poverenie v zmysle zákona o NKÚ. Nebol to ani predseda NKÚ, čiže vy, nebol to ani vami poverený podpredseda NKÚ. Podpísal to úplne tretí človek, ktorý na to nemal žiadne oprávnenie. Tu je jeho podpis.
Čiže máme tu jedenásť neoprávnených kontrol, na základe ktorých vy predkladáte správu. Čiže o čom je vaša správa, keď je vykonaná na základe neoprávnených kontrol?
A dajme si tiež otázku, koľko stojí taká kontrola jedna? Jedna kontrola trvá niekoľko mesiacov, niekoľko tisíc euro, kľudne sa môžme baviť o spôsobenej škode vami.
Z konania predsedu NKÚ a kontrolou došlo k vedomému porušeniu zákona o NKÚ. Vyslovujem presvedčenie, že vykonané kontroly a závery z nich vyplývajúce sú neplatné, pretože kontroly neboli vykonané v súlade so zákonom č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade v znení neskorších predpisov.
Aký to má dopad na Národnú radu? Myslím si, že významný, pretože NKÚ má podľa § 5 ods. 1 zákona č. 39/1993 vypracúvať stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu, stanovisko k záverečnému účtu, okrem toho predkladá správu o kontrolnej činnosti NKÚ. Ak na vypracovanie stanovísk a správy používa NKÚ výsledky kontrol, ktoré boli vykonané v rozpore so zákonom, tak poslanci Národnej rady sú oklamaní, pretože výsledky týchto kontrol sú tým pádom zavádzajúce.
Čo z toho vyplýva? Jednoducho, že predseda NKÚ sám porušuje zákon a zakrýva porušenia zákonov, za ktoré sú zodpovední aj mnohí členovia vládnej koalície.
Vážený pán predseda, bohužiaľ, musím skonštatovať, vy nie ste zvolený zástupca opozície, ale ste lokaj vládnej koalície.
Vážený pán predsedajúci, vzhľadom na tieto zistenia vyslovujem presvedčenie, že Národná rada by mala prijať rázne opatrenia voči predsedovi NKÚ, pretože za vzniknutú vec nesie osobnú zodpovednosť.
Z uvedeného dôvodu podávam procedurálny návrh, aby Národná rada prerušila rokovanie o tomto bode programu a pridelila správu NKÚ za rok 2016 s priloženými povereniami na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, aby ten zaujal stanovisko k oprávneniu podpísať a schváliť poverenie na výkon kontroly vykonanej NKÚ inou osobou, ako je predseda NKÚ alebo ním poverený predseda a podpredseda NKÚ. V prípade, že Ústavnoprávny výbor Národnej rady sa stotožní s týmto názorom a potvrdí porušenie zákona, odporúčam túto správu nevziať na vedomie, nakoľko bola celá vypracovaná na základe nezákonne vykonaných kontrol.
Zároveň vás, pán predseda, vyzvem, aby ste odstúpili. V prípade, ak nevyvodíte osobné dôsledky, zvážim podanie na vaše odvolanie v súlade s rokovacím poriadkom.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, tak ako ste hovorili, že nielen to by nás zaujímalo, že koľko vlastne "bolo finančných prostriedkov zachránených práve vďaka kontrole NKÚ", ale rovnako nikde nie je uvedené ani, aké boli výšky príjmov do štátneho rozpočtu za napríklad poriadkové pokuty, ktoré udelil NKÚ v súvise s výkonom svojej činnosti. Lebo pri počte tých opatrení, ktoré sú tam uvedené, je naozaj otázne, že koľko z nich reálne bolo prijatých a koľko z nich naozaj nebolo prijatých a za ne bolo, boli udelené poriadkové pokuty.
Čo sa týka toho, že koľko kontrol bolo vykonaných jednotlivými kontrolórmi, tak naozaj ide o neefektívne využitie prostriedkov, a preto napríklad aj v rámci zapojenia NKÚ do iniciatívy Hodnoty za peniaze tak by stálo za to v prvom rade sa pozrieť na vlastné fungovanie kontrolného úradu a až potom túto iniciatívu riešiť v rámci kontrol jednotlivých kontrolovaných subjektov a naozaj bolo by aj zaujímavé vidieť náklad na kontrolu pri jednotlivých kontrolovaných subjektoch verzus ten objem kontrolovaných prostriedkov v tom danom subjekte, že či to je vôbec efektívne pri jednotlivých kontrolách. Nie vždy sa to dá, pretože nie vždy ide len vyslovene o sumu finančných prostriedkov, ktoré sú riešené v rámci tej kontroly, ale určite to bude zaujímavé číslo, ktoré občas vystrelí.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Tak kolega Pčolinský poukázal na to, že NKÚ nenašlo žiadne pochybenie, zatiaľ čo ÚVO našiel, tak, áno, aj mňa by zaujímalo vysvetlenie, vysvetlenie tejto otázky.
Na druhej strane si myslím, že čo sa týka počtu vykonaných kontrol alebo rozpočtu NKÚ, tak sme k tejto inštitúcii nespravodliví, lebo ja si myslím, že čo Slovensko momentálne potrebuje, sú silné kontrolné inštitúcie. Jeden z pilierov, ktorý nám môže pomôcť pri neefektívnom míňaní eurofondov, pri zlých verejných obstarávaniach, pri mrhaní našich spoločných peňazí, sú práve dobre vybavené a personálne aj zdrojovo dobre vybavené kontrolné inštitúcie.
Ja si myslím, že celkový rozpočet, ktorý NKÚ má, 10 mil., okolo 10 mil. eur, je minimálny na tú prácu, ktorú NKÚ by malo vykonávať. A vieme veľmi dobre, koľko trvá jedna kontrola, že to nie je len jeden deň kontroly, ale to je vypracovanie nejakých protokolov, správ, prípravy kontroly, štandardy, samotná návšteva, spracovanie, výsledky a tak ďalej, že, a v tom práve ja si myslím, že ak by sme mali finančne posilniť nejakú inštitúciu, tak sú to práve kontrolné inštitúcie, ako napríklad NKÚ alebo ÚVO.

Ďakujem. Ja predpokladám, že pán predseda bude reagovať na tvrdenia a vyjadrenia pána poslanca Pčolinského, a myslím si, že z hľadiska priebehu rozpravy by bolo dobré, keby tak urobil skôr ako v záverečnom slove, aby ak niekto, a teda myslím najmä na tie obvinenia, ktoré vyslovil pán poslanec Pčolinský, že boli vykonávané kontroly protizákonne, aby v prípade teda, že zareaguje, bola ešte možnosť reakcie prinajmenšom faktickými poznámkami zo strany poslancov, pokiaľ sa to vyjadrenie nebude dať, nebude zdať dostatočné alebo vzniknú tam nejaké nové otázky. Pokiaľ tá reakcia príde až v záverečnom slove, tak už žiadne ďalšie otázky padnúť nemôžu, a teda len upozorňujem, že ako predkladateľ materiálu má možnosť vystúpiť kedykoľvek. Ďakujem.