17. schôdza

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2002 (pozn. prepis.: správne "2009") Z. z. o pedagogických a odborných zamestnancoch pojednáva o výchovnom a kariérovom poradenstve, čo je čoraz potrebnejším elementom v prostredí slovenských škôl a čo sa dotýka potreby riešiť problémy žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ako aj potreby kariérneho a študijného usmernenia žiakov.
Avšak aktuálne znenie zákona je nejasné, rozdeľuje kompetencie výchovných a kariérových poradcov a neposkytuje im dostatočný čas, aby sa venovali tejto pozícii. Zároveň má kariérové poradenstvo stále pomerne slabú pozíciu na školách a v konečnom dôsledku vedie k neefektívnosti systému vzdelávania či v štúdiu odborov, ktoré absolvent nevyužije vo svojej nasledovnej práci.
Novela zákona upravuje hlavne nezrovnalosti medzi zákonom 245 o výchove a vzdelávaní (školský zákon), ktorý pozná pozíciu výchovného poradcu, nie však kariérového poradcu, a zákonom 317 o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, ktorý však rozlišuje už tieto dve samostatné pozície výchovného poradcu a kariérového poradcu. Novela zlučuje tieto dve pozície do jednej pozície, a to školského poradcu, jasne definuje jeho kompetencie a definuje náplň kariérového poradenstva. Školský poradca sa teda stáva vedúcim zamestnancom a má na starosti koordináciu pedagogických asistentov v škole alebo v školskom zariadení a touto cestou sa naňho budú vzťahovať aj veľmi jasné podmienky a profesionalizuje sa jeho pozícia, na ktorú musí mať prvú atestáciu a musí vykonať potrebné kvalifikačné štúdium.
My ako navrhovatelia, alebo ja ako navrhovateľ, okrem profesionalizácie tejto pozície zavedením kvalifikačného štúdia odporúčame rozšírenie času na poradenskú prácu školského poradcu, a teda aj na zväčšenie zníženia úväzku.
Ďakujem.

Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, poslancovi Martinovi Poliačikovi. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol gestorským výborom určený za spravodajcu, a teda predkladám informáciu k tomuto zákonu. Návrh spĺňa všetky náležitosti jednak rokovacieho poriadku, legislatívnych pravidiel, súčasťou je aj stanovisko ministerstva financií a je zrejmé, o čo v tomto návrhu zákona ide.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, navrhujem a odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že zákon prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby tento návrh zákona prerokovali ako vždy ústavnoprávny výbor a k tomu gestorský, ktorým je výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Tým pádom ho do 30 dní prerokuje ústavnoprávny výbor a do 32 dní gestorský výbor.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Otváram rozpravu. Písomne sa neprihlásil do rozpravy nikto. Otváram možnosť prihlásiť sa ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Sopko.
Nech sa páči.

Vážená pani predsedajúca, ctené panie poslankyne a vážení páni poslanci, nuž mal by som sa vyjadriť aj ja ako výchovný poradca, dlhoročný, k tomuto návrhu zákona. Na prvé prečítanie trošku som sa zľakol, pretože naozaj tých kompetencií môže byť niekedy na jedného človeka v rámci školy veľa. Osobne som skôr zástancom toho, aby sme robili všetko pre to, aby sme mali a aby fungoval na školách tím ľudí, ktorí sa naozaj vo všetkých týchto oblastiach budú deťom venovať, od triedneho učiteľa, akosi správne tu je aj poznačené, aj cez toho školského poradcu ako odborného zamestnanca a spoločne koordinovali najmä prácu s rodičmi. Môžem tu zodpovedne prehlásiť, že si veľmi pamätám a musím to jednoducho priznať, aká komplikovaná často s nimi práca bola. A vychádzalo to častokrát aj z nedostatku informácií, ktoré títo ľudia mali.
Čo by sme teda mali urobiť pre to, aby sme plnili cieľ školy ako prípravy na život? Na život, v ktorom deti nečaká prechádzka ružovou, teda ružovým sadom alebo zelenou záhradou, ale naozaj ich učili k tomu, že je mimoriadne dôležité si vedieť stanovovať ciele. Myslím si, že jednou z hlavných funkcií školského poradcu, ak bude prijatá táto zmena, alebo akéhokoľvek odborného zamestnanca, ktorý sa deťom venuje v rámci školy, je naučiť ich stanovovať si, teda stanoviť si tie ciele a vedieť správne ich potom napĺňať vo svojom živote.
Na jednej strane veľmi vítam, že veľmi pozitívne sa k tomuto návrhu vyjadrila aj Asociácia výchovných poradcov, teda plne podporuje, a možno taká otázka aj pre pána navrhovateľa, aké má reakcie zo strany ministerstva a iných inštitúcií. Celkovo by nás možno všetkých malo zaujímať, aké je stanovisko možno aj Úradu vlády k tomu, že tu opozícia musí predkladať koncepčné riešenie, ako zlepšiť prípravu detí do života.
Pamätám si v minulosti mnohé polemiky odborníkov, ktorí dosť bojovali za zavedenie kariérneho poradenstva, a výsledkom všetkých tých diskusií a besied, ktoré prebiehali, bolo napokon to, že sa všeobecne povedalo, áno, potrebujeme, aby sa kariérny rast budoval už od základnej školy. Máme dokonca spracované množstvo metodík v spolupráci aj s centrami psychologicko-pedagogického poradenstva a prevencie v rámci projektov, ktoré už prebiehajú od 6. ročníka a 8. ročníku, ale praktická aplikácia toho, keď deti prídu do 9. ročníka a začneme, a teda už na konci 8. ročníka, keď sa zadáva prvý záujem o štúdium na strednej škole a potom to pokračuje v 9. ročníku, je stále taká, že tápajú a nevedia si nájsť ten svoj cieľ. To znamená, napriek tomu, že by sme aj zaviedli funkciu školského poradcu, mimoriadne dôležité stále ostane, aby na každej jednej škole fungoval celý tím ľudí, ktorý sa týmto deťom bude venovať a bude pracovať nielen s nimi, ale aj s rodičmi.
Zrejme asi začínam byť už pesimista nielen kvôli tejto sále, ale kvôli tomu, ako keď z opozície navrhujeme nejaké návrhy, si to sami diskutujeme medzi sebou a nemáme tu spätnú väzbu, nemáme protiargumenty, prečo by to nemohlo byť takto. Nie je to podľa mňa dobrý signál. Nie je to dobrý signál ani pre nás, poznáte to určite aj zo svojich bývalých pôsobísk vo svojich zamestnaniach, že pokiaľ ste nemali tú spätnú väzbu - tak ako to je, dobre to robíme, zle to robíme? Ale nie je to zrejme dobrý signál ani pre rodičov a ani pre naše deti.
Takže z tohto miesta vyzývam, ak to bude počuť, aby sa naozaj neustanovovali len komisie, ktoré budú sa vyjadrovať k tomu a prijímať riešenia od zeleného stola, že potrebujeme toľko a toľko pracovníkov v danom a v danom odbore a teraz ich potrebujeme tam nejak rýchlo nejak presvedčiť, tých mladých ľudí, nech tam idú, ale nech sa naozaj prijímajú koncepčné riešenia, pretože vzdelanie, to nie je len o príprave na budúce zamestnanie, vzdelanie je aj o tom, akých ľudí z nich chceme mať. A mohol by som tu ešte o tom hovoriť určite veľa, ale to už by nebolo predmetom a úvahou o tomto návrhu zákona.
Takže zatiaľ toľko. Ďakujem.

Na vaše vystúpenie zareaguje s faktickou poznámkou pán poslanec Gröhling, nech sa páči.