17. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní, kolegyne, kolegovia, moja odpoveď na interpeláciu pána ministra Tomáša Druckera, ministerstva zdravotníctva, ktorá bola, je pod číslom 4. (Rečníčka sa obrátila s otázkou k predsedajúcemu.) Takto to má byť? (Reakcia predsedajúceho.) Dobre.
Keďže ja nie som spokojná s touto odpoveďou, tak odpovedám takto.
Vážený pán minister, obviniť vás za všetko zlé, čo sa v minulosti v rezorte zdravotníctva urobilo, by bolo nespravodlivé. A dúfam, že ani moja interpelácia nevyznela v tomto duchu. K jej napísaniu ma vyprovokovali dve správy. Prvá, Ministerstva financií Slovenskej republiky, záverečná správa Revízia výdavkov pre zdravotníctvo, a druhá bola čiastočná správa Národného kontrolného úradu Verejné financie a majetok zdravotníckych zariadení, ktoré vznikli v rovnakej dobe. Prienik týchto dvoch správ bol v sektore štátnej ústavnej zdravotnej starostlivosti, a preto som sa v interpelácii zamerala na túto oblasť. Obe správy opisujú aktuálny neradostný stav v tomto sektore zdravotnej starostlivosti, nehospodárne nakladanie s verejnými zdrojmi, v čom sa obe inštitúcie v podstate zhodnú. A tieto závery sú nespochybniteľné. Oceňujem, že vy ako minister zdravotníctva sa účinne snažíte nedostatky odstrániť.
Správa Ministerstva financií Slovenskej republiky napísaná od zeleného stola na základe štatistických údajov má jasno v príčinách tohto stavu a aj v riešení situácie. Sú to tí zlí, zlí a ešte raz zlí a totálne neschopní riaditelia zdravotných zariadení a riešenie je, citujem správu, "vyvodenie osobnej zodpovednosti voči riaditeľom, fyzicky prítomný dohľad v nemocnici zo strany Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, prípadne zavedenie istej formy nútenej správy profesionálnymi manažérmi".
Správa NKÚ, vychádzajúca z fyzicky vykonaných kontrol v jednotlivých ústavných zariadeniach, je podstatne komplexnejšia. Okrem množstva individuálnych porušení zákonov zo strany vedenia nemocníc zaoberá sa aj systémovými anomáliami fungovania systému, reťazcom príčin a následkov, ktoré spôsobujú rádovo oveľa väčšie straty ako individuálne pochybenia. Konštatuje roky trvajúce nedofinancovanie tohto sektoru zdravotnej starostlivosti, čo neumožňuje ani jednoduchú reprodukciu majetku. V dôsledku toho sa nevykonávajú údržby, opravy, rekonštrukcie, až kým nedôjde k havarijnému stavu. Ďalej neobnovuje sa zdravotnícka technika, ale udržiava sa v chode po uplynutí morálnej aj technickej životnosti za cenu predražených opráv. Nemocnice v dôsledku insolventnosti nakupujú tovary a služby za stále vyššie ceny, pretože ich nakupujú od toho, kto je ochotný znášať riziko, že platbu uvidí až po nasledujúcom oddlžovaní nemocníc, čo si, pochopiteľne, zahrnie do ceny.
Nemocnice sú vystavené penalizáciám a exekúciám. Nemocnice museli strpieť, že im boli odobraté ziskové prevádzky SVALZ-y v prospech súkromných spoločností. Nemocnice nemajú krytý rast osobných nákladov v dôsledku zákonom prijatého mzdového automatu a tak ďalej. Tým všetkým a ďalším sa zaoberá správa NKÚ na rozdiel od správy ministerstva financií. A NKÚ koná. Podáva trestné oznámenia v prípade individuálnych porušení zákona.
Vážený pán minister, tu je pes zakopaný. NKÚ malo postupovať dôsledne. NKÚ na základe konštatovaných zistení malo podať trestné oznámenie na všetkých riaditeľov kontrolovaných subjektov, terajších aj predchádzajúcich, za porušenie zákona 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, porušenie zákona 18/1996 Z. z. o cenách, v zmysle § 237 300/2005 Z. z. Trestného zákona. Také isté trestné oznámenie malo ísť za porušovanie tých istých zákonov na riaditeľov zdravotných poisťovní, ktorí narábajú a narábali s verejnými zdrojmi.
Pôjdem ďalej. NKÚ malo rovnako postupovať voči ministerstvu zdravotníctva, ktoré nielenže si neplní svoje povinnosti v zmysle predmetných zákonov, ale alibisticky a zbabelo hádže zodpovednosť za ich porušovanie na štatutárov ním riadených organizácií. Citujem z vašej odpovede na moju interpeláciu: "Spôsob a výška úhrady je výlučne predmetom zmluvných vzťahov medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Ministerstvo zdravotníctva v rámci zákonom stanovených kompetencií nie je oprávnené do týchto vzťahov vstupovať. Je v kompetencii zmluvných strán dohodnúť si primerané zmluvné podmienky, ktoré budú akceptovateľné pre obe zmluvné strany."
Pán minister, vy ako právnik viete, že toto tvrdenie sa nezakladá na pravde. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky môže a je povinné konať v zmysle platnej legislatívy. Pán minister, neúcta k zákonom v tomto prípade nemá len morálny rozmer. Táto neúcta prináša ekonomické straty veľkého rozsahu v zmysle sekundárne a úplne zbytočne vyvolaných nákladov a tieto straty musí zaplatiť daňový poplatník. Preto, vážený pán minister, neakceptujem vašu odpoveď na moju interpeláciu. Táto odpoveď nie je hodná muža vášho formátu.
Ďakujem.

Pani poslankyňa bola jediná, ktorá bola prihlásená do bodu písomné odpovede členov vlády na interpelácie, takže budeme, uzatváram teda, samozrejme, tento bod a potom hlasovať budeme aj s ostatnými bodmi naraz.
Teraz otváram bod

interpelácie poslancov.

Chcem vám dať do pozornosti § 129 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, ktorý upravuje charakter tohto ústavného inštitútu, to znamená, že aby ste mali na očiach, že treba odovzdať aj písomne interpelácie, nestačí len tu prečítať.
Písomne sa prihlásil do tohto bodu dvaja páni poslanci, pán poslanec Sopko a pán poslanec Klus. Ešte sa pýtam, či je záujem sa prihlásiť do bodu interpelácie. Ešte ďalší dvaja, pani poslankyňa Gaborčáková a pán poslanec Pčolinský.
Takže nech sa páči, najprv pán poslanec Sopko, nech sa páči. Potom bude nasledovať pán poslanec Klus a ďalší dvaja.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ctené poslanecké kolegyne, vážení poslanci, dovoľte mi, aby som tu predniesol interpeláciu na ministra dopravy, výstavby Slovenskej republiky Árpáda Érseka.
Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov si vám dovoľujem podať interpeláciu vo veci zaradenia do plánu výstavby na rok 2018 projekt výstavby okružnej križovatky v meste Strážske.
Dňa 26. apríla 2017 bola odštartovaná občianskou iniciatívou Zemplína petícia v meste Strážske za výstavbu okružnej križovatky v tomto meste, pričom zber podpisov sa bude realizovať v celom regióne Zemplína. Obyvatelia nielen tohto regiónu sa už dlhodobo dožadujú toho, aby Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky zaradilo do plánu výstavby projekt výstavby okružnej križovatky v meste Strážske, konkrétne na križovatke ciest I. triedy 18 a 74 medzi ulicami Mierová, Osloboditeľov a Vihorlatská. Potreba realizácie tohto projektu je viac ako potrebná z mnohých dôvodov. Najmä z dôvodu vysokej nebezpečnosti a rizikovosti daného cestného úseku, kde sú ohrozené najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva, teda najmä deti a mládež, v blízkosti sa nachádza základná škola, a taktiež aj dôchodcovia, v blízkosti sa nachádza kostol a obytná zóna. Daný úsek je navyše dopravnou temnou medzi okresmi Michalovce, Humenné a Vranov nad Topľou. Pričom dispozícia súčasnej križovatky je veľmi neštandardná a úsek je neprehľadný.
Na základe vyššie uvedeného sa preto na vás, pán minister, obraciam formou tejto interpelácie a dovoľujem si vás požiadať o vysvetlenie a zodpovedanie nasledujúcich otázok.
Prvá otázka: Plánuje Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky zaradiť do plánu výstavby projekt okružnej križovatky v Strážskom s realizáciou do konca roku 2018?
Druhá otázka: Na základe akých kritérií Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky vyberá jednotlivé projekty a zaradzuje ich do plánu výstavby?
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem. Pán poslanec Pčolinský. (Reakcia z pléna.) Prosím? Ale na interpeláciu, to je interpelácia. (Reakcia z pléna.) Nie.
Takže, pán poslanec Klus, nech sa páči.

Príjemný, dobrý deň prajem. Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som si dovolil osloviť pána ministra Árpáda Érseka v zmysle teda zákona, alebo teda čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších prepisov, si vám dovoľujem podať interpeláciu vo veci medzinárodnej osobnej železničnej dopravy, a to konkrétne na trase Zvolen - Budapešť.
Kedysi existujúce spojenie na trase Zvolen - Budapešť bolo zrušené z dôvodu údajnej nedostatočnej vyťaženosti a malého záujmu občanov. Avšak podľa informácií medializovaných začiatkom marca tohto roku zvažujete možnosť obnovenia medzinárodnej osobnej železničnej prepravy na tejto trase. V záujme podpory cezhraničného turizmu a mobility v regióne sa vás chcem opýtať nasledovné tri otázky.
Je možnosť vytvorenia spojenia na trase Zvolen - Budapešť v rámci medzinárodnej osobnej vlakovej prepravy stále aktuálna?
Ak áno, a to je už druhá otázka, v akom časovom horizonte ho možno očakávať?
A tretia otázka. V prípade, že možnou prekážkou zavedenia by mohli byť obavy z nedostatočného využitia vlakového spojenia, uvažujete aj o rozšírení daného spojenia v zmysle Krakov - Zvolen - Budapešť, a teda aj s miestami, ako sú Banská Bystrica a Žilina?
Vopred vám veľmi pekne ďakujem za vašu odpoveď. Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem, pán poslanec. Pani poslankyňa Gaborčáková stiahla svoju prihlášku k vystúpeniu.
Nech sa páči, pán poslanec Pčolinský.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, v súlade s § 129 zákona č. 350/1996 o rokovacom poriadku by som rád interpeloval predsedu vlády Slovenskej republiky k otázke tzv. akčných plánov.
Totižto minulý rok koncom leta, začiatkom jesene na prelome mesiacov august a september vláda absolvovala tour de východ v okresoch na východnom Slovensku. Navštívila okresy s vysokou nezamestnanosťou, čiže môžme to nazvať, že najviac chudobné okresy v rámci východného Slovenska. Na týchto svojich výjazdových rokovaniach vláda Slovenskej republiky sa zaviazala a prijala tzv. akčné plány, na základe ktorých sľúbila po každom tomto zasadnutí na tlačovej besede konkrétne počty pracovných miest, sľúbila konkrétne sumy, ktoré pošle týmto regiónom do konca roka 2016 dokonca.
Avšak prešlo už veľmi veľa mesiacov a, bohužiaľ, musím konštatovať, že tieto výjazdové rokovania bola jedna veľká marketingová akcia. Totižto od starostov, primátorov, rôznych ministerských úradníkov počúvam dookola len to isté. Nikto nedostal ani cent napriek tomu, že vláda sa v akčných plánoch zaviazala už do konca roka 2016 poslať nejaké finančné prostriedky. Počúvam od podnikateľov, ktorí boli zahrnutí v týchto akčných plánoch, že na ministerstvám žiadna odozva, žiadne reakcie, nič sa nedeje, všetko stojí. A už keď mi povie majiteľ firmy, ktorá v akčnom pláne je definovaná ako strategický zamestnávateľ v jednom z okresov a bola zahrnutá v týchto akčných plánoch, keď mi povie, citujem, že: "Ale prosím ťa, aké akčné plány, veď to bolo divadlo."
Čiže rád by som poznal odpoveď predsedu vlády, v akom stave, aké je plnenie týchto akčných plánov, čo s nimi ďalej bude a či naozaj išlo len o marketingovú akciu, ktorá daňových poplatníkov stála, nechcem teraz tu trieskať nejaké číslo, ale rádovo desať tisíce eur, pretože takéto výjazdové rokovanie vlády v jednom okrese niečo stojí. Že bolo by naozaj korektné voči východniarom, aby Robert Fico povedal, či tieto sľuby mieni naplniť, alebo nech rovno povie, že ich plniť nebude.
Ďakujem pekne.