17. schôdza

Ďakujem. Potešilo by ma, keby pán kolega Krajniak k svojmu výroku, že zlé zahraničné korporácie zdierajú našich zamestnancov a že ich nezaujíma nič iné ako zisk, priložil aj nejaké štatistické dáta, ktoré by nám ukázali, že napríklad v nejakých korporáciách, ktoré tu majú svoje pobočky a ktoré majú sídlo niekde v Amerike, že o čo majú nižšie platy zamestnanci ako zamestnanci v slovenských korporáciách, povedzme tí, čo robia pre Váhostav alebo pre iné význačné slovenské firmy. Bolo by to potom, myslím, viac o niečom, ako len o tom, že si tu naháňame nejaké lacné body na zlých cudzincoch. Ďakujem.

Pán poslanec Kéry s faktickou.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Krajniak, viackrát ste zdôraznili, že strana SMER - sociálna demokracia, ako aj strana Sloboda a Solidarita sú proti tomuto zákonu a de facto, že sme proti tomu, aby si zamestnanci mohli viac zarobiť. Čo sa týka vášho tvrdenia v súvislosti so stranou SMER - sociálna demokracia, mi to príde ako zlý vtip. Chcem vám pripomenúť, kto neustále zvyšuje minimálnu mzdu, kto hovorí o lepšom postavení odborov, kto menil Zákonník práce v prospech zamestnancov? No predsa bola to strana SMER - sociálna demokracia.
A čo sa týka samotného návrhu zákona, ktorý predkladajú pán poslanec Beblavý a pán poslanec Mihál, ja som už vo svojom vystúpení povedal, že tá myšlienka je veľmi dobrá a že ju podporujem, ale cesta, ktorou sa predkladatelia vydali, nie je podľa mňa správna. Už som to viackrát, tie moje dôvody, uviedol.
Ďakujem pekne.

S reakciou na faktické poznámky... Aha, vy ste sa odhlásili, pán poslanec, či ste prihlásený? (Reakcia poslanca.)
Takže s reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Krajniak, nech sa páči.

Pán poslanec Kéry, choďte o tom porozprávať tým živnostníkom, ktorí boli okradnutí pri kauze Váhostav, choďte im o tom porozprávať, ako sa staráte o ich sociálne istoty. Choďte porozprávať tým ľuďom, ktorí dlžia nebankovým spoločnostiam peniaze a prichádzajú o domy kvôli exekúciám, choďte im o tom porozprávať a opýtajte sa ich, že čo si myslia o vašej sociálnej politike. Lebo pre pána Širokého na oddlženie ste peniaze mali ako tento štát, pre ľudí ste ich doteraz nenašli.
Čo sa týka pána poslanca Baránika, ja vám poviem iba jeden jediný príklad, spoločnosť KIA dáva na platy zamestnancov 25 % z toho, čo táto firma získa a utŕži ako produkciu za svoju výrobu. To považujem absolútne za neprimerané. Už len keď si to porovnáte dajme tomu s Volkswagenom, dokonca aj Peugeotom keď si to porovnáte, tak je to úplne neprimeraná suma.
A myslím si, že je našou úlohou nie chrániť tohto zamestnávateľa, ktorý nepochybne produkuje automobily na Slovensku s dostatočnou pridanou hodnotou, aby to preňho bolo ziskové, ale snažiť sa zastať tých ľudí, aby mali čo najvyššie platy. Či chceme, alebo nechceme, väčšina ľudí vždycky bude žiť zo svojej mzdy. A myslím si, že by sme sa ich mali zastať, lebo sú nepochybne v oveľa slabšej pozícii, ako je veľký nadnárodný zamestnávateľ. A keďže oni sa nemôžu brániť voči tomu veľkému nadnárodnému zamestnávateľovi sami, jediný, kto môže robiť protiváhu a držať nejakú rovnováhu, je štát, je vláda alebo parlament. Preto by sme to mali robiť a trpezlivo tú rovnováhu hľadať.

Ďalší, ktorý vystúpi v rozprave, je pán poslanec Dostál.

Vážený pán predkladateľ, vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, áno, ide tu o vyššie platy, čo je cieľ, ktorý je sám osebe chvályhodný, ale ide o to, ako k nim dospieť.
Kolega Krajniak, ktorý práve odchádza, povedal, že poslanci za SMER a SaS tu prezentovali dôvody, ako sa to nedá. Tak možno kolegovia za SaS, ešte Miro Ivan ide po mne, tak povedia, že ako sa to dá, ja za OKS môžem povedať, že viem si predstaviť, ako sa to dá. Dá sa to dosiahnuť znížením daní a odvodov, dá sa to dosiahnuť lepším podnikateľským prostredím, dá sa to dosiahnuť menej, nie viac reguláciami, aj takou drobnosťou, že nekradnúť alebo aspoň kradnúť trochu menej.
To, že nesúhlasíme z takého alebo onakého dôvodu s konkrétnym riešením, či už ako v prípade SMER-u, že si nájdu nejaké dôvody, že legislatívne to nie je v poriadku, ale potom to presadia ako svoj návrh, alebo v prípade pravicovej časti opozície, že nesúhlasia s týmto riešením, ako dospieť k vyšším platom, je úplne legitímna debata. Pretože sú zlé veci, ktoré štát považuje za zlé alebo väčšina spoločnosti považuje, a prostredníctvom štátu ich môže zakázať a prípadne ich postihovať. Niektoré zlé veci postihuje tak, že ak ich spáchate, tak sa môžete dostať do väzenia, iné postihujete iba tak, že zaplatíte pokutu, a ďalšie síce vieme, že sú zlé, ale nestanovuje štát prostredníctvom zákonov žiadne sankcie pre ne.
A rovnako je to aj s dobrými vecami, že niektoré veci sú pre štát také dôležité, že ich nariadi a nejakým spôsobom presadí, uloží to ako povinnosť firmám alebo občanom, alebo vyčlení na to, na to nejaké finančné prostriedky, alebo schváli zákony, ktorými to chce dosiahnuť. Aj tá hranica niekde, niekde je nastavená, že čo robí akým spôsobom.
Vyššie zastúpenie žien v politike, vo verejnom živote, v podnikaní sú podľa môjho názoru dobré veci a bolo by fajn, keby v parlamente a vo vláde sedelo viacej žien. Otázka je len, ako sa máme k tomu dopracovať, keď to považujeme za dobrú vec. Predpokladám, že existujú aj ľudia, ktorí si myslia, že to dobrá vec nie je, alebo ľudia, ktorí si myslia, že je to úplne jedno, ale keď sa zhodneme na tom, že toto je dobrá vec, tak môžme sa baviť o tom, ako tomu dospieť a či má k tomu dospieť vývoj, kde necháme to na prirodzený vývoj, že sa ženy budú viacej aktivizovať, že im v tom budú nejako pomáhať, alebo to dáme do nejakého zákona a schválime, že 50 % alebo minimálne 30 % miest na kandidátkach v parlamentných voľbách, v komunálnych voľbách budú tvoriť ženy, alebo 50 % členov vlády musia byť ženy a, samozrejme, aj existujú krajiny, kde tento dobrý cieľ dosahujú takýmto spôsobom, ale je to prejav akejsi väčšej dôvery k štátu a k tomu, že štát má veci, ktoré väčšina považuje za dobré, nariaďovať a vtláčať, to je taký skôr dôkaz nedôvery v prirodzený vývoj, ktorý v ekonomike predstavuje trh, ktorý dôveruje tomu, že dobré veci sa časom presadia.
A ja to nepovažujem za koniec sveta, ak tu raz SMER nám o pol roka prinesie v pozmenenej podobe povinnosť zverejňovať platy v inzerátoch alebo keď tuto veľká ľavicová väčšina parlamentu schváli zákaz nedeľného predaja o dva roky, alebo v nejakej inej situácii niekto zavedie kvóty pre zastúpenie žien na kandidátkach. Nepovažujem to za správne, považujem to za prejav ľavicového myslenia, ale je to, je to legitímny, legitímny pohľad, akurát, že ja ho nezdieľam, pretože viacej dôverujem tomu prirodzenému vývoju.
To robenie dobra prostredníctvom zákonov, presadzovanie dobrých vecí prostredníctvom zákonov máme práve dnes alebo v týchto dňoch možnosť sledovať. A mám na mysli Európsku úniu, ktorá zrušila roamingové poplatky a my sme sa všetci tešili, ako budeme do zahraničia v rámci Európskej únie, alebo teda zo zahraničia môcť volať, surfovať na internete a že to bude za rovnakých podmienok ako u nás. No, a čo sa nestalo. Jeden z najväčších operátorov pôsobiacich na Slovensku zmenil ponuku poskytovaných služieb a nastavil to tak, že formálne to vyzerá, že žiadne, žiadne internetové služby neposkytuje, ale pokiaľ si ich ako bonus zoberiete, tak môžete ich čerpať a na Slovensku za ne nemusíte platiť a v zahraniční za ne budete platiť. Čiže nájde sa spôsob, akým to obísť. To je jeden problém. A samozrejme, že predpokladám, že aj tá legislatíva sa bude vyvíjať a nájde sa spôsob, akým upchať túto dieru alebo ako zabrániť takémuto obchádzaniu legislatívy.
Ale druhý, ešte vážnejší problém s týmto riešením je, že sú veci, ktoré sú vidieť, a sú veci, ktoré nie sú vidieť. V tomto prípade, hovorím o roamingu, je to skutočnosť, že ono sa to niekde prejaví. A prejaví sa to v tom, že na ostatných službách užívatelia zaplatia viac. Len sa to rozloží, takže to bude menej viditeľné ako to, že tí, ktorí môžu využívať roamingové služby, budú platiť menej alebo nebudú za roaming platiť viac. Ale keď to mám povedať napriamo, tak vlastne tí chudobnejší, ktorí necestujú do zahraničia, nepotrebujú využívať roaming, zaplatia tým majetnejším, ktorí do zahraničia cestujú, a teda ktorým viditeľne sa to môže prejaviť, že nebudú platiť za roamingové služby, ale zaplatia im to tí chudobnejší na vyšších službách alebo menej rýchlo klesajúcich, klesajúcich cenách za služby, ktoré oni využívajú.
No a samozrejme, že nájdeme príklady krajín, kde sa inzeráty zamestnávateľov zverejňujú tak, že obsahujú aj ponúkaný plat okrem už spomínaného Rakúska, je to napríklad Veľká Británia, kde je to, kde je to úplne bežná prax. Ale aj medzi tými krajinami existujú rozdiely, že kým v prípade Rakúska, ako sme počuli, je to upravené v zákone, v prípade Británie, nedostanem, dúfam, za to ešte pokutu, to nie je upravené zákonom, resp. zákonom je upravené povinnosť zverejňovať platy iba pre organizácie, ktoré sú štátne, verejné alebo napojené na finančné zdroje, či už štátne, alebo Európskej únie. Pretože keď ide, ide o verejné, verejné zdroje, tak si tam povedali, že, že má byť aj táto miera informovanosti. A tie ostatné súkromné subjekty to robia z vlastnej vôle alebo sa im to zdá tak lepšie. No a keď si mám vybrať medzi rakúskym a britským prístupom, tak ten britský mi je nielen v tomto, ale aj v tomto ohľade oveľa bližší.
Ďakujem za pozornosť.

Jedna faktická poznámka na vaše vystúpenie. Pán poslanec Osuský, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Téma zverejňovania očakávanej mzdy. Napadá ma spomienka spred mnohých rokov, keď som ako turista CKM navštívil prvýkrát Moskvu, tak na Gorkovskej, dnes už Tverskej, triede bola reštaurácia, kde bol neumelou rukou napísaný oznam: "Iščom povara." Ponúkali 100 rubľov keš. Neviem, či pred zdanením, alebo po. To znamená, že aj v hlbokej totalite sa kuchári hľadali za vopred určený plat.

Ďalším poslancom, ktorý vystúpi v rozprave, je pán poslanec Ivan. Nech sa páči, máte priestor.