17. schôdza

Vážený pán predkladateľ, vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, áno, ide tu o vyššie platy, čo je cieľ, ktorý je sám osebe chvályhodný, ale ide o to, ako k nim dospieť.
Kolega Krajniak, ktorý práve odchádza, povedal, že poslanci za SMER a SaS tu prezentovali dôvody, ako sa to nedá. Tak možno kolegovia za SaS, ešte Miro Ivan ide po mne, tak povedia, že ako sa to dá, ja za OKS môžem povedať, že viem si predstaviť, ako sa to dá. Dá sa to dosiahnuť znížením daní a odvodov, dá sa to dosiahnuť lepším podnikateľským prostredím, dá sa to dosiahnuť menej, nie viac reguláciami, aj takou drobnosťou, že nekradnúť alebo aspoň kradnúť trochu menej.
To, že nesúhlasíme z takého alebo onakého dôvodu s konkrétnym riešením, či už ako v prípade SMER-u, že si nájdu nejaké dôvody, že legislatívne to nie je v poriadku, ale potom to presadia ako svoj návrh, alebo v prípade pravicovej časti opozície, že nesúhlasia s týmto riešením, ako dospieť k vyšším platom, je úplne legitímna debata. Pretože sú zlé veci, ktoré štát považuje za zlé alebo väčšina spoločnosti považuje, a prostredníctvom štátu ich môže zakázať a prípadne ich postihovať. Niektoré zlé veci postihuje tak, že ak ich spáchate, tak sa môžete dostať do väzenia, iné postihujete iba tak, že zaplatíte pokutu, a ďalšie síce vieme, že sú zlé, ale nestanovuje štát prostredníctvom zákonov žiadne sankcie pre ne.
A rovnako je to aj s dobrými vecami, že niektoré veci sú pre štát také dôležité, že ich nariadi a nejakým spôsobom presadí, uloží to ako povinnosť firmám alebo občanom, alebo vyčlení na to, na to nejaké finančné prostriedky, alebo schváli zákony, ktorými to chce dosiahnuť. Aj tá hranica niekde, niekde je nastavená, že čo robí akým spôsobom.
Vyššie zastúpenie žien v politike, vo verejnom živote, v podnikaní sú podľa môjho názoru dobré veci a bolo by fajn, keby v parlamente a vo vláde sedelo viacej žien. Otázka je len, ako sa máme k tomu dopracovať, keď to považujeme za dobrú vec. Predpokladám, že existujú aj ľudia, ktorí si myslia, že to dobrá vec nie je, alebo ľudia, ktorí si myslia, že je to úplne jedno, ale keď sa zhodneme na tom, že toto je dobrá vec, tak môžme sa baviť o tom, ako tomu dospieť a či má k tomu dospieť vývoj, kde necháme to na prirodzený vývoj, že sa ženy budú viacej aktivizovať, že im v tom budú nejako pomáhať, alebo to dáme do nejakého zákona a schválime, že 50 % alebo minimálne 30 % miest na kandidátkach v parlamentných voľbách, v komunálnych voľbách budú tvoriť ženy, alebo 50 % členov vlády musia byť ženy a, samozrejme, aj existujú krajiny, kde tento dobrý cieľ dosahujú takýmto spôsobom, ale je to prejav akejsi väčšej dôvery k štátu a k tomu, že štát má veci, ktoré väčšina považuje za dobré, nariaďovať a vtláčať, to je taký skôr dôkaz nedôvery v prirodzený vývoj, ktorý v ekonomike predstavuje trh, ktorý dôveruje tomu, že dobré veci sa časom presadia.
A ja to nepovažujem za koniec sveta, ak tu raz SMER nám o pol roka prinesie v pozmenenej podobe povinnosť zverejňovať platy v inzerátoch alebo keď tuto veľká ľavicová väčšina parlamentu schváli zákaz nedeľného predaja o dva roky, alebo v nejakej inej situácii niekto zavedie kvóty pre zastúpenie žien na kandidátkach. Nepovažujem to za správne, považujem to za prejav ľavicového myslenia, ale je to, je to legitímny, legitímny pohľad, akurát, že ja ho nezdieľam, pretože viacej dôverujem tomu prirodzenému vývoju.
To robenie dobra prostredníctvom zákonov, presadzovanie dobrých vecí prostredníctvom zákonov máme práve dnes alebo v týchto dňoch možnosť sledovať. A mám na mysli Európsku úniu, ktorá zrušila roamingové poplatky a my sme sa všetci tešili, ako budeme do zahraničia v rámci Európskej únie, alebo teda zo zahraničia môcť volať, surfovať na internete a že to bude za rovnakých podmienok ako u nás. No, a čo sa nestalo. Jeden z najväčších operátorov pôsobiacich na Slovensku zmenil ponuku poskytovaných služieb a nastavil to tak, že formálne to vyzerá, že žiadne, žiadne internetové služby neposkytuje, ale pokiaľ si ich ako bonus zoberiete, tak môžete ich čerpať a na Slovensku za ne nemusíte platiť a v zahraniční za ne budete platiť. Čiže nájde sa spôsob, akým to obísť. To je jeden problém. A samozrejme, že predpokladám, že aj tá legislatíva sa bude vyvíjať a nájde sa spôsob, akým upchať túto dieru alebo ako zabrániť takémuto obchádzaniu legislatívy.
Ale druhý, ešte vážnejší problém s týmto riešením je, že sú veci, ktoré sú vidieť, a sú veci, ktoré nie sú vidieť. V tomto prípade, hovorím o roamingu, je to skutočnosť, že ono sa to niekde prejaví. A prejaví sa to v tom, že na ostatných službách užívatelia zaplatia viac. Len sa to rozloží, takže to bude menej viditeľné ako to, že tí, ktorí môžu využívať roamingové služby, budú platiť menej alebo nebudú za roaming platiť viac. Ale keď to mám povedať napriamo, tak vlastne tí chudobnejší, ktorí necestujú do zahraničia, nepotrebujú využívať roaming, zaplatia tým majetnejším, ktorí do zahraničia cestujú, a teda ktorým viditeľne sa to môže prejaviť, že nebudú platiť za roamingové služby, ale zaplatia im to tí chudobnejší na vyšších službách alebo menej rýchlo klesajúcich, klesajúcich cenách za služby, ktoré oni využívajú.
No a samozrejme, že nájdeme príklady krajín, kde sa inzeráty zamestnávateľov zverejňujú tak, že obsahujú aj ponúkaný plat okrem už spomínaného Rakúska, je to napríklad Veľká Británia, kde je to, kde je to úplne bežná prax. Ale aj medzi tými krajinami existujú rozdiely, že kým v prípade Rakúska, ako sme počuli, je to upravené v zákone, v prípade Británie, nedostanem, dúfam, za to ešte pokutu, to nie je upravené zákonom, resp. zákonom je upravené povinnosť zverejňovať platy iba pre organizácie, ktoré sú štátne, verejné alebo napojené na finančné zdroje, či už štátne, alebo Európskej únie. Pretože keď ide, ide o verejné, verejné zdroje, tak si tam povedali, že, že má byť aj táto miera informovanosti. A tie ostatné súkromné subjekty to robia z vlastnej vôle alebo sa im to zdá tak lepšie. No a keď si mám vybrať medzi rakúskym a britským prístupom, tak ten britský mi je nielen v tomto, ale aj v tomto ohľade oveľa bližší.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Téma zverejňovania očakávanej mzdy. Napadá ma spomienka spred mnohých rokov, keď som ako turista CKM navštívil prvýkrát Moskvu, tak na Gorkovskej, dnes už Tverskej, triede bola reštaurácia, kde bol neumelou rukou napísaný oznam: "Iščom povara." Ponúkali 100 rubľov keš. Neviem, či pred zdanením, alebo po. To znamená, že aj v hlbokej totalite sa kuchári hľadali za vopred určený plat.

Ďakujem za slovo. Pani predsedajúca, pani kolegyne, kolegovia, máme tu zákon o zverejňovaní miezd a o tom, že toto je nástroj, ako dosiahnuť zvýšenie miezd. Ja som možno očakával, že s takýmto návrhom príde kolega Blaha a nie poslanec Beblavý, ktorého teda stále považujem za pravicového politika. (Reakcia z pléna.) Aj kolegu Mihála. No a vrátim sa najskôr možno trošku do histórie a priznám sa, že každá regulácia nová, ktorá, ktorá do tohto parlamentu prichádza, mi spôsobuje asi až vretie krvi, pretože to, čo od nežnej revolúcie pribúda každý mesiac rok do regulácií, to je jedna veľká katastrofa.
Ja sám som začal podnikať v roku 1991 a potom som dvadsať a možno viac rokov aj podnikal, nakoniec som firmu predal. A keď som začal, regulácie takmer neboli. Začal som v podstate úplne od podlahy. Stačili príjmové doklady, neboli registračné pokladne, neboli počítače, faktúry sme robili na písacích strojoch, nebol internet. Najväčším výdobytkom modernej doby v tom čase bol fax a všetci sme fungovali. A postupne tie regulácie pribúdali. Všetky tie regulácie, samozrejme, boli odôvodňované ochranou spotrebiteľa, prípadne ochranou zamestnancov. A dôsledky boli také, že namiesto ochrany bránili zamestnávaniu, a opatrenia, ktoré mali ochraňovať spotrebiteľov, spôsobovali akurát to, že tí spotrebitelia dostávali vyššie ceny.
Možno... A teraz, keď, keď, keď teraz tých regulácií je toľko a opýtate sa dnes nejakého mladého človeka, ktorý vyjde zo školy, že či nejde podnikať, tak si normálne zaťuká na čelo, či vy, čo sa ho pýtate, či ste sa náhodou nezbláznili. Dnes je tých regulácií toľko, že len sa zobudíte ráno, ak ste zamestnávateľ, tak už vtedy ste porušili možno 20-30 predpisov, pretože dnes už nie je možné ani všetko dodržať. To si povedzme otvorene. A že naozaj záleží len na úrade, ktorý sa rozhodne posvietiť si na vás a príde vám skontrolovať, či plníte všetky, všetky predpisy, ktoré splniť máte.
A to, čo zavádzate, je len ďalšia regulácia. Navyše, navyše ani, ani nie funkčná. Nedalo mi počas tej rozpravy, ako ste, kolega Beblavý, hovorili, že je možno predsa, predsa nastaviť do toho inzerátu nejaký rozsah. A s kolegom Jurzycom sme pozreli na internete niekoľko ponúk v Rakúsku. Tak jeden príklad za všetkých. Java Senior Developer ponúka práce, ponúkaný plat 2 300 až 4 600 eur. No načo je nám toto do zákona? Tak potom každý zamestnávateľ môže dať podľa toho, ak takto si predstavujete, plat od 400 do 1 200 a podmienky zákona splní.
Ďalej mi z toho zákona nie je jasné, naozaj, ktorá inzercia sa myslí. Či naozaj aj prípad, čo spomínala kolegyňa Jana Kiššová, či teda aj na prostriedky MHD, kde je nejaká reklama na voľné pracovné miesto, či aj tam musí byť tá hodinová mzda, alebo hodinová, alebo mesačná. Nezachytil som odpoveď. Tak poprosím teda na toto odpovedať.
Takisto prípad, že, a ja som za tých svojich 20 rokov podnikania prijímal desiatky, možno stovky ľudí, absolvoval som veľmi veľa pohovorov. A stávali sa prípady, že príde na pohovor nie toľko ľudí, koľko by si človek predstavoval. A teraz čo? Dal som do inzerátu 1 000 eur a teraz mám na výber. Nevyberiem žiadneho alebo s nimi začnem diskutovať, viesť dialóg o tom, že napríklad za 800 eur by som ho aj zobral, pretože nie všetky podmienky môjho výberového konania on splnil, napriek tomu niekoho potrebuje do tej práce zobrať. To mám teraz všetkých desať poslať domov a dať nový inzerát za 800 eur?
Ďalší problém, ten tu už bol spomínaný, tak len tak okrajovo. Jednoducho mzdy vo firmách by mali byť tabu. A to preto, že ak dvaja zamestnanci vedia o svojich platoch, ani jeden nie je spokojný. Lebo ten jeden, ktorý má toľko, ktorý má viac ako ten druhý, je nespokojný, lebo si myslí, že by mal mať oveľa viac. A ten, čo má málo, je, samozrejme, nespokojný, že nemá aspoň toľko, čo ten jeho kolega. A vy chcete, aby zamestnávateľ, keď dnes často mzdovú agendu odovzdáva externej firme práve pre tento dôvod, všetko ostatné robí vo vnútri firmy, ale mzdy dáva von, tak aby teraz na tanieri odovzdal takúto informáciu von cez inzerciu svojim zamestnancom?
A nielen to. Ďalší prípad. Čo konkurenti? Konkurenti, ktorí sledujú to, čo robí ich súper na trhu, a budú vidieť, akú politiku, akú mzdovú politiku má tento zamestnávateľ. A keď chce získať tých ľudí a na to nepotrebuje toto, tak presne vie, s čím má ísť do ponuky, aby si stiahol ľudí od konkurenčnej firmy.
Na záver by som len povedal toľko. A hovorilo sa tu o tom, že SaS nepriniesla žiadne návrhy, ako zlepšiť. Nuž základ nie je v tom, že my budeme schvaľovať zákony o tom, koľko má byť minimálna mzda, alebo o tom, aká vôbec mzda má byť. Má to byť o tom, že našou úlohou by malo byť vytvoriť také podmienky, aby bolo toľko ľudí, a v úvode som to hovoril, čo by chcelo podnikať, aby ich bolo tak veľa, že sa budú, obrazne povedané, trhať o zamestnancov. Budú medzi sebou súťažiť, aby si zobrali z trhu to najlepšie. A keď už nebudú tí najlepší a najvzdelanejší, tak budú stredne vzdelaní a budú si ich brať z trhu a budú o nich súťažiť. A keď budú o nich súťažiť, tak im musia dať viac peňazí. A toto je jediná cesta, ako dosiahnuť to, aby u nás boli vyššie mzdy.
Teda zlepšiť podnikanie a vtiahnuť do podnikania mladých ľudí, novú generáciu, a nie sústavne im vtĺkať do hlavy, ste predurčení, budete zamestnaní a my sa o vás, my politici, sa o vás zákonmi postaráme. Nie. To je veľmi zlá cesta.
Ďakujem pekne. To je všetko.

Ďakujem pánovi kolegovi Ivanovi za veľmi dobrý výpočet argumentov a dôvodov, prečo tento návrh nie je dobrý. Nebudem používať termín ľavicový, pravicový a podobne, ale myslím si, že tento návrh naozaj nie je veľmi šťastný. Jednak z toho dôvodu a za najdôležitejší argument proti považujem to, že informácia o výške platu je vo firmách tajná a mala by ostať tajná z rôznych dôvodov vrátane toho, že konkurencii nemáte prečo vešať na nos výšku platov svojich zamestnancov. Môžte im poskytovať nejaké iné postranné benefity, ktoré možno prevažujú pár desiatok eur za mesiac viac alebo menej atď.
Čiže je to opatrenie podľa mňa, ktoré fakt nepomáha zamestnávateľom a vo svojej podstate škodí zamestnancom, lebo robíte zo zamestnancov ťažšie zamestnateľných ľudí. Presne z dôvodov, ktoré popísal kolega Miro Ivan, za čo mu ešte raz ďakujem.
Takže ja určite za takýto návrh hlasovať nemôžem.

Ďakujem pekne. Miro, veľmi, veľmi dobrý príspevok, absolútne s ním súhlasím. Chcem vyzdvihnúť niektoré argumenty. Najmä naozaj z pohľadu tej firmy, čo sa týka tej konkurencie, ja naozaj nevidím dôvod, aby, aby sme firmám dávali povinnosť zverejňovať platy zamestnancov, aby potom konkurencia sa teda na toto mohla pozerať, obkukávať, vedieť vyššie, nižšie.
Hovoríte, že takéto opatrenie by zvýšilo platy. Ja si myslím, že v tomto prípade zvýšilo, pretože prečo by konkurenčná firma mala dať vyšší plat ako ja, keď vie, že ja ponúkam napríklad nižší. Takže myslím si, že tu je to vyslovene škodlivé.
Takisto nevidím dôvod, aby nejaká závistlivá susedka videla môj plat napríklad, aby si, vie, v akej firme robím, v akej pozícii, tak si len pozre na Googli, veď to neni ťažké a bude napríklad vedieť, aký mám príjem. Mne sa to zdá mimo.
Ďuri, ty si povedal, že nebudeš používať pojmy pravicový, ľavicový, no mne sa zdá toto byť taký útok zľava na SMER. Takže naozaj tých pádnych argumentov tu padlo niekoľko, myslím si skôr, že tým podnikateľom by sme mali pomáhať a nie klásť im stále nové požiadavky a úlohy, ale skôr vytvárať im podmienky a nechať na nich, ako sa rozhodnú. Pretože sú to práve oni, ktorí zamestnávajú väčšinu národa, a nie my politici. Takže tak.

Ďakujem pekne všetkým kolegom za vystúpenie. Ospravedlňujem sa, že vystupujem tretíkrát, ale keďže naozaj zaznelo toho veľa, asi je slušné na to reagovať.
Keďže najviac hovorili v tomto druhom kole kolegovia zo SaS, tak asi primárne budem musieť reagovať na to, lebo SMER, ako som teda, sa nemýlim, už viac-menej nereagoval, okrem jednej faktickej poznámky. Ale, samozrejme, budem reagovať aj na pána Krajniaka, aj keď myslím, že už tu medzitým nie je, ale predsa len zo slušnosti sa patrí.
Takže ku kolegom z SaS. Ja úplne rešpektujem právo každej nielen strany, ale aj politika si robiť svoju politickú, ideovú líniu, hovoriť to, čo považuje za užitočné, alebo aj niekedy to, čo považuje za populárne, alebo niekedy aj oboje, takže nijakým spôsobom si nedovolím spochybniť, samozrejme, aj toto právo aj u vás, ale priznám sa, že absolútne nerozumiem tejto politickej stratégii, ktorú ste tu dnes predviedli. Lebo si myslím, že ak si myslíte, že to vaše voličské jadro, o ktorom si myslíte, že ho tvoria najmä podnikatelia, že im ulahodíte tým, že budete až nezmyselne sa púšťať do čohokoľvek, čo môže pomôcť na trhu práce, a tým, že ukážete, ale že vaše srdcia bijú len za nich, podľa mňa to nie je správna politická stratégia. Ale ako som už povedal, rešpektujem právo každého, dokonca aj právo na samovražedné postupy.
Napriek tomu dovoľte mi začať tam, kde súhlasím. Pán kolega Ivan, ktorý mal posledný príspevok, mal dlhé vystúpenie, v ktorom podľa mňa pomerne pekne hovoril o tom, ako zaregulované a preregulované je niekedy slovenské hospodárstvo a ako by bolo dobré ho čo najviac odľahčovať v rámci možností. Musím sa priznať, že ja v tom s ním súhlasím, čo bol napríklad dôvod, prečo som niekedy, myslím, v máji hlasoval za takmer všetky zákony z balíka SaS, ak si pamätám, bolo ich 44, opravte ma, mali ste taký balík. Myslím, že bolo 44 zákonov, ktoré sa snažili rušiť regulácie, a to dokonca aj v prípade zákona, ktorý, musím povedať, že bol vecne pomerne smiešny, lebo rušil napríklad povinnosť, myslím, že to bolo v krčmách alebo kde, mať na stene jeden papier, ktorý tam už všetci majú. Takže jediný deregulačný efekt toho by bolo, že ten papier, ktorý už si vytlačili a zalepili, by mohli strhnúť, ale rozumel som tomu, že chceme pomôcť podnikateľskému prostrediu, chceme pomôcť podnikateľom, a preto som vám za to všetko zahlasoval.
Priznám sa, čomu už nie celkom rozumiem, je, je potom tá absolútne taká až obstinantná snaha oponovať všetkému, čo by mohlo pomôcť, naopak, zamestnancom a pracujúcim.
Vy ste, pán Ivan, povedali na konci, a ja to podpisujem plne, že dobre bude vtedy, keď firmy budú súťažiť o zamestnancov a z tej súťaže vzíde to lepšie odmeňovanie. Ja s vami presne súhlasím, preto tento návrh neobsahuje nič o tom, že by sme nariaďovali mzdy, zvyšovali mzdy, minimálnu mzdu zdvojnásobovali a niečo podobné, pretože ja si tiež myslím, že mzdy musia vzísť primárne zo súťaže na trhu práce. To je v trhovej ekonomike asi ten najlepší. My, samozrejme, tú súťaž vždy nejak regulujeme. Väčšina štátov má minimálnu mzdu zákonom, niekde kolektívnou zmluvou, máme, máme mnohé iné zákony, ktoré limitujú veci na trhu práce, lebo ten zamestnanec je často v slabšej pozícii, ale nakoniec máte pravdu, je to aj o tej súťaži.
No ale zmyslom celého tohto návrhu je práve tú súťaž štruktúrovať lepšie, stransparentniť trh práce. To znamená, to je absolútne protrhové opatrenie. Môžte s tým nesúhlasiť, ja vám to neberiem, ale mýliť si ho s nejakými Ficovými populistickými zvyšovaniami minimálnej mzdy, ku ktorému sa dostanem o chvíľku, podľa mňa ukazuje až ultrapravicovú úchylku. Takže ak hneď vy ste povedali, že by ste čakali, že tento zákon presadí Ľuboš Blaha, myslím, že by sa urazil, lebo to je naozaj dosť ďaleko od jeho vkusu, tak ja musím povedať, že tento postup, ktorý vy práve predvádzate, je napravo od Džingischána. To nie je nejaká stredopravá, dokonca už ani pravicová politika, to je jednoducho obsedantný pohľad na vec, že čokoľvek, čo nie je, by som povedal, že čokoľvek, čo nie je len v prospech úzkej vrstvy ľudí, musí byť zlé a my to musíme odmietnuť, resp. čokoľvek, čo niečo upravuje a dotýka sa to zamestnancov, zamestnávateľov, musí byť zlé, lebo my len chceme, aby zamestnávatelia si robili, čo chcú, aj tí dobrí, aj tí neškrupulózni. Toľko, toľko k tomu.
Teraz, obávam sa, pani Janka Cigániková, kolegyňa, že buď si ten zákon nečítala, alebo si nepočúvala rozpravu, lebo v ňom sa nehovorí nič o zverejňovaní miezd. V ňom sa hovorí len to, že v pracovnej ponuke, ktorá je inzerovaná, musí byť zverejnená minimálna ponúkaná mzda, ktorá potom musí byť aj minimálne dodržaná. Čo to má spoločné s tým, že si tvoja suseda bude gúgliť, koľko si zarobila, celkom nechápem, aj keď v tvojom prípade si to tá suseda môže gúliť, lebo ty si firemná vlastníčka, a na Finstate si to môže nájsť a voči tomu, dúfam, neprotestuješ, takže konkrétne v tvojom prípade už to tak aj dneska je. Ale súhlasím, že asi nechceme zverejňovať len mzdy zamestnancov, ale mzdy zamestnancov sa ani zverejňovať nebudú podľa tohto návrhu. Takže, takže toľko k tomu.
A keďže pani Kiššová aj pán Ivan sa pýtali tú istú vec, pozerám, neni tu pán Danko, ukážem vám (rečník zobral do rúk názorný materiál, ukazujúc ho plénu), áno, takto to môže vyzerať na tom bilborde, ktorý momentálne má McDonald, je tam ponuka 800 eur a je to tam, zmestí sa to tam. Verte mi, môžte si to ísť pozrieť. (Reakcia z pléna.) Už, dobre, už som schoval a môžme ísť ďalej. (Potlesk.)
Pokiaľ ide o... (Reakcie z pléna.) Trest ešte len príde, ale od... (Ruch v sále.) Ale teraz, teraz poďme ďalej.
Ja si kolegov zo SaS veľmi vážim za to... A stihol som. Dobre. Vyzerá, že pán predseda nevidel.
Ale teraz, teraz naozaj poďme vecne. Ja si kolegov z SaS veľmi vážim za to, že naozaj konzistentne tlačia na zlepšenie fungovania tejto ekonomiky, lebo to je naozaj to, čo potrebujeme, a v tom s vami budem vždy rád spolupracovať a hovorím, preto som aj hlasoval za drvivú väčšinu vašich antiregulačných návrhov, pretože vo väčšine prípadov dávajú zmysel. Niektoré sú možno príliš, ale vo väčšine, podľa mňa máte dobrý úmysel a dokonca aj dobrú realizáciu. Len netreba byť zaslepený. To je podľa mňa to, čo by som ja si dovolil na konci odporúčať k SaS.
Ale aby sme sa, aby sme nehovorili len o SaS, dovoľte mi ešte povedať niečo aj k pánovi Krajniakovi a trošku aj k SMER-u, k tej poznámke, ktorú hovoril aj pán poslanec Kéry a k celkovému postoju SMER-u. Áno, znížiť dane, ale osobitne znížiť dane a odvody z práce je riešenie, ktorým by mohol, ale aj mal prispieť štát. Verím, že na tom, naopak, ako sme sa dneska nezhodli, sa s kolegami zo SaS zhodneme, pretože to je naozaj to, čo by k tomu štát mohol urobiť.
A, pán poslanec Kéry aj pán poslanec Krajniak, naozaj sme dneska v situácii, ja už som to povedal, musím to zopakovať, kde pri minimálnej, zvyšovaní minimálnej mzdy štát vezme 58 centov z každého eura navýšenia minimálnej mzdy. To nie je nielenže správne, to už nie je ani morálne a na tom by ste naozaj mali niečo zmeniť, to je prvý bod. Ale druhý bod je, že ešte nemorálnejšie je to, že keď tú istú minimálnu mzdu a tie minimálne mzdové nároky, ktoré uplatňujete na súkromný sektor, vy sami vo verejnom sektore neuplatňujete, a keď dneska najnižšie tabuľkové platy vo verejnej správe začínajú na 275 eur pri minimálnej mzde 435 eur. Vaši predstavitelia už dlhú dobu hovoria o tom, že to zmenia a že to upravia, ale ako sa hovorí po česky, "skutek utek". Pán minister Richter to naposledy sľúbil priamo v televíznej relácii O päť minút dvanásť so mnou, ešte začiatkom apríla, povedal, že do konca apríla to bude. Keď sa ho na to dnes moja kolegyňa spýtala, že čo sa s tým sľubom stalo, tak na ňu zaútočil, že to nesľúbil on ani vláda, ale to vlastne sľúbili sociálni partneri na Hospodárskej rade vlády, že niečo, s niečím prídu. No tak sociálni partneri vlády neriešia zákon o odmeňovaní vo verejnom sektore, ten rieši vláda. Je fakt, že ho má na starosti Úrad vlády dneska, už nie ministerstvo práce, ale vedúci Úradu vlády sem nechodí, chodí sem minister práce, takže toho sme sa na to pýtali.
A takýchto premeškaných sľubov už bolo veľa. Ak štát chce naozaj vyššie mzdy pre všetkých, základná vec, ktorú pre to môže urobiť, je začať slušne platiť svojich vlastných ľudí. A teraz budem taký ultrasaskár, je absolútne nefér voči zamestnávateľom súkromným im tlačiť zvyšovanie minimálnej mzdy a všetky možné iné tlaky a nedodržiavať to sám, sám. To je absolútne aj nemorálne, aj nesprávne a dokonca, myslím si, že aj protiústavné. Takže to je, to je voči tomu.
A posledná vec ešte. Včera sme mali, pardon, nie včera, predvčerom sme organizovali jednu konferenciu o mzdách s kolegom Mihálom, kde sme mali viacerých odborníkov a jedna špičková odborníčka, ktorá spolupracuje naprieč politickým spektrom, pani Kahancová tam ukazovala presné analýzy vývoja miezd od krízy na Slovensku v rôznych sektoroch, kde ukázala, že to prudké navyšovanie minimálnej mzdy, ktoré vy ste presadili v posledných rokoch, naozaj zvýšilo mzdy na tom dolnom konci úplne. To znamená, že ten najchudobnejší z najchudobnejších vďaka tomu má väčšiu mzdu dneska. Ale ona rovnako presvedčivo ukázala, že zhruba od takého dvadsiateho až tridsiateho percentilu, teda pre 80 % zvyšných ľudí to už vplyv nemalo. To znamená, minimálna mzda je nástroj, ktorým naozaj môžte riešiť tých najchudobnejších, ak ekonomika na to má, pričom na také skokové zvyšovanie, ako chcete teraz, už si myslím aj dokonca ani ja, že asi nemá, ale aj tak to nepomôže iným ako tomu spodnému, spodnej skupinke, tomu, kto zarába dneska 550, 600, 650 euro, tomu už to nepomôže, to je tupý nástroj. Tomu naozaj pomôžu len veci, ako sú lepšie mzdy vo verejnom sektore, ktoré budú tlačiť na trh práce, alebo aj napríklad zverejňovaním inzerátov Mzda.
Na záver mi dovoľte už len ku kolegovi Krajniakovi povedať, že on tu predniesol niečo, čo by sme mohli nazvať teória ekonomického nacionalizmu. To znamená, že náš skutočný nepriateľ sú tie veľké nadnárodné korporácie a my slovenskí podnikatelia a slovenskí zamestnanci by sme sa mali proti nim spojiť. No, ja nemám byť prečo obhajcom žiadnej nadnárodnej korporácie, ak sa nemýlim, nikdy som pre žiadnu nepracoval, ani cez penzijné fondy ju nevlastnil, hoci netuším, kam moja dôchodková správcovská spoločnosť posiela aj moje úspory. Ale musím vám povedať, pán Krajniak, že otvárate jednu kapitolu, ktorú sme tu už raz mali a z ktorej sme sa museli poučiť.
V roku ´94 ešte vtedajšia dočasná Moravčíkova vláda chcela v medzinárodnej súťaži predať niektoré veľké štátne podniky a Vladimír Mečiar vtedy rozpútal absolútnu protikampaň proti tomu a hovoril, že je to rozpredávanie rodinného striebra. SNS vtedy mala, myslím, že aj tie slávne bilbordy "Svoje nedáme, cudzie nechceme". A ono to zafungovalo. Vladimír Mečiar a SNS vyhrali voľby spolu aj teda s robotníkmi a zostavili vládu. Národ si naozaj povedal, že radšej nech to majú tí naši. Národ sa potom musel poučiť, pretože o štyri roky neskôr zistil, že naši znamenajú VSŽ-tku na kolenách, naši znamenajú pozatvárané rôzne kúpele a iné, naši znamenajú kompletne rozkradnutú slovenskú ekonomiku po tých štyroch rokoch. Pretože to nedostali do rúk väčšinou ľudia, ktorí na to majú, dostali to ľudia, ktorí boli blízki Vladimírovi Mečiarovi. O tri-štyri roky národ zvolil už inú vládu a tá vláda následne, keď už musela niečo predávať, robila to naozaj už v tých medzinárodných tendroch a dneska naše bankovníctvo dominantne vlastnia cudzie banky. Takže na rozdiel od 90. rokov už nie sme svedkami toho, že musíme draho zachraňovať banky za miliardy korún vtedajších. Je to fakt.
To, že to nie je ideálna hospodárska stratégia, v tom s vami súhlasím, v tom, že by sme mali mať krok B, napríklad rozmýšľať, ako to, čo sa naši manažéri, naši ľudia naučili v týchto veľkých firmách na to, aby si mohli zakladať svoje vlastné firmy, na to, aby sa nám posilňoval domácky aspekt ekonomiky, o tom sa určite bavme, lebo podľa mňa to je dobrá a dôležitá téma. A snažiť sa Slovensko vrátiť do doby ekonomického nacionalizmu a tváriť sa, že lepší je Rezeš ako KIA a lepší Soták ako Volkswagen, no ja s tým nesúhlasím. Ja si myslím, že najlepší je ten, kto zamestnáva slovenských ľudí a dáva im dôstojnú mzdu. Najvyššia mzda robotníkov v slovenskom hospodárstve je, viete kde? Je vo Volkswagene Slovensko. Je tam mzda robotníkov bez príplatkov 1 800 euro mesačne, vo Volkswagene v Bratislave. Dokonca vo Volskwagene majú robotníci také mzdy, že ako mi povedal šéf ich odborov, keď robia aj nočné a zmeny, tak spadajú pod Ficovu milionársku daň. Teda robotníci vo Volkswagene sú Ficovi milionári, to len aby sme si pripomenuli, že kto sú, kto sú podľa akože ľavicovej vlády dneska u nás milionári. Ale takto sa majú robotníci vo Volkswagene.
A preto to rozdeľovanie, že spojme sa proti cudzím, ja považujem nielen hodnotovo za zlé, ale aj za vecne nesprávne. Spojme sa proti tým, ktorí chcú slovenskú pracovnú silu zneužívať, nedodržiavajú zákony, okrádajú ju alebo nejakým iným spôsobom sa chovajú nesprávne. Ale treba si povedať, že takí ľudia sa s rovnakou pravdepodobnosťou volajú John ako Janko, a preto rozlišovať ich podľa ich príslušnosti je absolútne nemiestne. Toľko na záver.
A dovoľte mi ešte raz vás požiadať o podporu tohto zákona, aj keď aj jedna, aj druhá politická strana, ktoré tu majú, myslím, v tejto chvíli najviac mandátov, sa už vyjadrili.
Možno k jednému, lebo to tu zaznelo viackrát, to už bude naozaj posledné. Bolo tu, viackrát padlo obvinenie, že je to vlastne len veľmi dobre vymyslená reklamná kampaň na novú politickú stranu, ktorú s Jozefom Mihálom a s ďalšími kolegami sme ohlásili. Ja by som asi mal to nejak ticho podporiť, lebo v politike vraj dobre funguje, keď človek je považovaný za nejakého takého mága, majstra, ktorý to ťahá, tie nitky, a všetko to má takto dobre premyslené, marketingovo. Ale pravda je omnoho jednoduchšia, a to je to, že tento návrh práve bol opakom. Tento návrh bol takou drobnosťou, ktorú sme mali pripravenú a popri nej sme mali pripravenú aj inú podľa môjho vtedajšieho názoru politicky oveľa zaujímavejšiu vec a chceli sme ich predložiť obidve, ale nakoniec z veľmi drobných technických dôvodov túto politicky zaujímavú vec sme predložiť nemohli. A priznám sa, že keď sme toto predkladali, ešte som si hovoril, že ohlásili sme teraz tú stranu a dávame len takúto maličkú, aj keď peknú drobnosť, či z toho nebudú nejaké mediálne problémy, že neprichádzame s nejakou väčšou bombou, keď už sme s tým, keď už sme to ohlásili.
To, že z toho bude také čoro-moro, a to, že jedni to budú pokladať pomaly za koniec kapitalizmu, ako ho poznáme, tuto kolegovia v strede, tak to mi úprimne nenapadlo. Ja som, naopak, myslel, že ešte toto hádam aj tú SaS-ku na to nakriatneme, lebo to je také jemné protrhové opatrenie, ktoré má v sebe nejakú reguláciu, ale naozaj smerom k vylepšovaniu trhu, nie k jeho obmedzovaniu. (Reakcia z pléna.) Však Jožo, Jožo, Jožo povedal.
No. Sú také hypotézy, že ono to práve súvisí s tým, že neni väčšej nenávisti ako medzi bratmi a že keby tam Jožo nebol podpísaný, že by možno vaše stanovisko nebolo až také tvrdé (reakcie z pléna), ale to už, to už nechám, to už nechám na vás. V každom prípade som prekvapený, že to vyvolalo až taký záujem a polemiku na všetkých stranách a považoval som to naozaj skôr za také technokratické opatrenie, aj keď, aj keď smerujúce k dobrému cieľu. Ukázalo sa však, že je to opatrenie, ktoré aj pomerne silne rezonovalo u ľudí, rezonovalo silno aj u časti politikov. Výsledkom je aj to, že asi naozaj v tejto chvíli nie je, nie je priechodný z našeho pera, ale ja by som veľmi rád hľadal cestu, ako ho presadiť. Hovoril som o tom aj so všetkými koaličnými stranami, ale zdá sa, že je to ako keby priveľmi zaujímavý kúsok na to, aby mohol byť ponechaný opozícii.
Tak, kolegovia, napriek tomu vás chcem poprosiť, podporte ho do druhého čítania.
Ďakujem. Dovidenia.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, spolu s kolegami Eugenom Jurzycom, Janou Kiššovou a Vladimírom Slobodom predkladáme návrh na novelu zákona č. 56/2012 o cestnej doprave. Dôvodovú správu ste si, predpokladám, prečítali, preto budem skôr hovoriť veci, ktoré v dôvodovej správe nie sú a ktoré, o ktorých by mohla sa viesť diskusia.
Cieľom nášho návrhu je liberalizovať podnikanie v osobnej doprave, a to dvoma formami: otvoriť priestor na podnikanie viacerým, teda zavádzame novú formu voľnej živnosti, a tiež zjednodušiť podmienky podnikania už tým, čo túto formu podnikania vykonávajú, a to sú taxislužby.
Zároveň je náš návrh reakciou na prienik internetových technológií, rôznych platforiem, ktoré párujú ponuku a dopyt. Vieme, že súčasný stav v taxislužbách je preregulovaný a podľa nášho názoru je neudržateľný.
Podľa zákona o cestnej doprave smie vykonávať osobnú dopravu do 9 miest vrátane vodiča len ten, kto splní podmienky licencie, a to formou taxislužby. Prienik rôznych platforiem, ktoré by som mohol menovať, sú už, už možno známe aj desiatky, nám dokazuje, že je tu dopyt po aj moderných formách takejto formy zdieľanej dopravy, a nie sú to len platformy. Vidíme to dnes aj v rámci sociálnych sietí, kde už predovšetkým mladá generácia hľadá rôzne možnosti, ako zdieľať automobil k účelu, aby sa prepravili z bodu A do bodu B a aby nemusel každý vynakladať toľko finančných prostriedkov, ako keby zvolil formu individuálnejšiu.
Náš návrh má teda ambíciu umožniť čo najširšiemu okruhu ľudí disponujúcich s motorovým vozidlom využívať ho na podnikanie. V osobnej doprave tak budú mať z toho osoh tí, ktorých dnes vysoká byrokracia a regulácie odraďujú od toho, aby podnikali v tej jednej jedinej možnej forme, v taxislužbách, a zároveň náš návrh, ktorý by liberalizoval túto formu podnikania, vo výslednom efekte bude mať prínos v tom, že na trhu bude väčšia konkurencia a bude mať z toho osoh hlavne ten, pre koho to je určené, teda pasažier, klient, pretože len pri veľkej konkurencii môže sa zlepšiť kvalita služieb v danej oblasti.
To je na úvod. Ja potom chcem, aby ste sa mohli prípadne prihlásiť s faktickými poznámkami. V rozprave poviem potom viac o konkrétnych veciach, ktoré sme v zákone upravili.
Ďakujem nateraz.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Ivana, Eugena Jurzycu, Jany Kiššovej a Vladimíra Slobodu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov (tlač 504). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Áno, v rámci rozpravy. Takže ďakujem ešte raz za slovo. Ako som povedal, účel zákona je liberalizovať podmienky podnikania v osobnej doprave a teraz by som možno porozprával bližšie k tomu, o čo nám ide.
V našom návrhu zákona zavádzame možnosť voľnej, voľnej živnosti, konkrétne s názvom "zmluvná nepravidelná doprava". Toto bude podľa zákona živnosť, ktorá bude jediná postačujúca na to, aby niekto mohol vykonávať zmluvnú nepravidelnú dopravu. Boli otázky k tomu, ako ochrániť spotrebiteľa, a toto sme v zákone poriešili tak, že skôr než jazda je vykonaná, klient, pasažier musí byť informovaný o maximálnej cene za vykonanú dopravu. To dnes môže byť riešené dvoma spôsobmi. Tí, čo používajú aplikácie, tak dnes už aj tie aplikácie obsahujú v rámci objednaných služieb informáciu vopred, aký je rozsah tej ceny dopravy na danom úseku z bodu A do bodu B. Samozrejme, je tu aj veľká skupina dopravcov, ktorí vozia napríklad v tých vozidlách typu Van ľudí pre rôzne firmy na účely služobných ciest alebo z miesta pracoviska na nejaké vyslané miesto pracoviska, či už sú to stavby, alebo nejaké kongresy, títo všetci dnes musia podnikať v zmysle licencie taxislužby. Náš návrh podnikanie v tejto oblasti zjednodušuje.
Druhou oblasťou, ktorú v tomto zákone riešime, je výrazné zníženie byrokratických prekážok, ktorými sú dnes zaťažené firmy podnikajúce v oblasti taxislužieb. Prakticky naším návrhom rušíme všetky, všetky regulácie okrem jednej, to znamená, rušíme povinnosť mať státia, rušíme limity veku vodiča, rušíme limity typu psychotestov spôsobilosti, technických požiadaviek na vozidlá, ako je vek vozidla, ako sú rôzne veci typu počet dverí, objem batožinového priestoru a tak ďalej. Jedinú vec, tak ako v prvom prípade, ochranu spotrebiteľa ponechávame, a to je mať taxameter.
Taxameter bude jedinou podmienkou pre výkon služieb v doprave formou taxislužby, ale zároveň práve tí, ktorí splnia túto podmienku mať ten taxameter, budú jediní využívať výsadu mať vozidlá označené ako taxi, tak jak to je dnes. Akurát že dnes je v zákone to, že medzi podmienkami a povinnosťami tých, čo vykonávajú dopravu formou taxislužieb, majú označenie taxi ako povinné. My zavádzame možnosť toto dať ako výsadu a právo len týmto, ktorí splnia podmienky koncesie. A podmienka pre vydanie koncesie bude len taxameter.
Čo to teda bude v budúcnosti znamenať? V prípade, že náš zákon bude schválený, budeme mať na trhu dve formy ponúkaných služieb založených na dvoch princípoch: prvý je, že cena prepravy je dohodnutá vopred, a druhý, že cena je tarifikovaná v priebehu jazdy na základy na základe certifikovaného taxametra.
Tak ako som povedal už v úvode, keď som zákon predstavoval, výsledkom bude širšia ponuka na trhu v osobnej doprave, čo prinesie nové možnosti podnikania, a to sme hovorili aj v minulom bode o tom, že ak nebudeme, ak nezačneme riešiť odstraňovanie bariér v podnikaní, bude nám čoraz viac ľudí z našej krajiny odchádzať. Je tu potenciál, ten potenciál je potvrdený už tým, aký veľký záujem je dnes o registrácie na strane vodičov v rôznych aplikáciách, ktoré sú vám verejne známe, a myslím si, že tak sa vytvorí ďalší potenciálny priestor pre tých, ktorí majú vozidlo, napríklad sú a sú nezamestnaní a dávame im možnosť jednoducho využiť statky, ktoré majú doma, majú k dispozícii a môžu vstúpiť na trh. Samozrejme, širšia konkurencia ponúka a výsledkom širšej konkurencie je vždycky lepšia kvalita služieb.
Aplikácie, ktoré sú dnes na trhu známe, dnes už využívajú rôzne formy kontroly kvality poskytovaných služieb. Klient hodnotí dnes cez aplikáciu kvalitu vodiča. Klient a nositeľ aplikácie, platformy, ktorý je vlastne akýsi dispečing, na základe takýchto hodnotení potom vodiča si ponecháva alebo s vodičom spoluprácu končí. To práve dnes napríklad v taxislužbách častokrát chýba, pretože tam je len interakcia: 1 pasažier a 1 konkrétny taxikár. Na základe jednej negatívnej skúsenosti potom častokrát prichádza k tomu, že ten pasažier má averziu voči všetkým taxislužbám, hoci neprávom.
Boli sme aj nedávno svedkami, že v spoločnosti narastá napätie medzi tými, ktorí dnes fungujú podľa taxikárskych licencií, a tými, ktorí fungujú pod jednou aplikáciou. Nechcem polemizovať nad tým, že či samotný držiteľ aplikácie je legálny, alebo nie je legálny, lebo on dopravu neposkytuje, výhrady môžu byť voči tým, ktorí samotní vykonávajú tú dopravu, ale som presvedčený, že nielen to, že by sme naším návrhom vyriešili širšiu ponuku na poli poskytovania služieb v osobnej doprave, ale myslím si, že by sme aj odstránili to napätie, ktoré tu medzi týmito dvoma skupinami eskaluje.
A to je možno všetko, ak sú nejaké otázky, nech sa páči, budem rád.
Okrem toho možno na záver by som ešte povedal, že som zachytil aj vyjadrenia ministra financií Kažimíra, ktorý rovnako sa prihovára za dereguláciu tých služieb, ktoré na trhu máme, a zároveň som včera počul aj vyjadrenia pána podpredsedu Pellegriniho, ktorý je za to, aby sa vstúpilo do tejto problematiky a umožnilo a podporili sa služby vzdelanej ekonomiky.
Dnes som zachytil správu, že nielen v automobilizme je už táto, tieto aplikácie sú využívané a platformy, ale dokonca, a tí, čo chodíte do Chorvátska, budete svedkami, že aplikácie tohto typu už budú využívané aj na lodných taxíkoch medzi pevninou a ostrovmi chorvátskymi. Takže aby sme len vedeli, že technologický postup, technologický vývoj nezastavíme, našu legislatívu by sme, naopak, mali pripravovať tak, aby sme pod dáždnik legálneho podnikania skryli čo najviac ľudí, ktorí o tento segment podnikania majú záujem.
Takže to je všetko nateraz. Ďakujem pekne za slovo.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predložený návrh zákona ruší možnosť udeľovania pokút za používanie iných ako štandardizovaných geografických názvov v médiách a v kartografických dielach.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii od začiatku stanovoval záväznosť štandardizovaných geografických názvov pre vydavateľov kartografických diel, avšak na používanie v tlači a iných prostriedkoch masovej komunikácie a v úradnej činnosti štátnych orgánov a obcí stanovoval záväznosť, ale nestanovoval sankciu. Až novelou zákona o geodézii a kartografii z roku 2003 sa rozšírila skutková podstata tohto priestupku a porušenia poriadku právnickými osobami aj o použitie iných než štandardizovaných geografických názvov v tlači alebo iných prostriedkoch masovej komunikácie.
Predloženým návrhom navrhujeme zrušiť možnosť pokutovania za použitie iných ako štandardizovaných geografických názvov a zároveň obmedziť záväznosť štandardizovaných geografických názvov na štát na mapové diela, podobná úprava existuje napríklad v Českej republike.
Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie ani na podnikateľské prostredie. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Bližšie sa k našim dôvodom a k obsahu návrhu zákona vyjadrím v rozprave, do ktorej som sa písomne prihlásil.