17. schôdza

Ďakujem. Pani poslankyňa Zemanová, pripraví sa pán poslanec Dostál.

Vážený pán predseda, kolegovia, kolegyne, to, že máme tu v pléne takýto zákon, je naozaj zlyhanie manažérske, manažérske zlyhanie štátu, ministerstva a Národnej diaľničnej spoločnosti. A to, že je to tak, vám predložím dôkaz, ktorý je z vašich dokumentov, z vašich materiálov a je to čierne na bielom napísané v správe Najvyššieho kontrolného úradu k téme doprava. Vzhľadom na to, že nebolo dostatok času pripraviť si rozpravu, tak zľahka, voľne som sa prihlásila do písomnej rozpravy a ja vám prečítam niektoré kapitoly práve z tejto správy, ktoré dokladujú to, že ide tu o systematickú nefunkčnosť tohto štátneho orgánu a jej spoločnosti, Národnej diaľničnej spoločnosti.
Čiže v správe sa uvádza, že kontrolné akcie boli zamerané na preverenie rôznorodej podpory štátu a plnenie stanovených cieľov rôznych projektov a programov. Na základe týchto poznatkov, vyhodnotenia priorít a programových cieľov sa teda Najvyšší kontrolný úrad zameral na oblasť dopravy, ktorá je jednou z finančne najnáročnejších politík štátu. A išlo o kontroly v dvoch kontrolných akciách, pričom potom tretia kontrola bola zameraná na plnenie opatrení v kapitole ministerstva, ktoré boli prijaté už v súvislosti s predchádzajúcou kontrolou vykonanou v minulosti. Čiže z toho vyplýva, že aj kontrolný úrad usúdil, že je veľmi dôležité, čo je prirodzené, aby sa neopakovali nedostatky, ktoré boli už v správach analyzované a na ktoré bolo poukázané. Medzi ne je vypichnutá skutočnosť, že ide o časté zmeny koncepčných a strategických zámerov, predlžovanie termínov výstavby, nedostatočná príprava projektov, absencia plánov údržby a podobne, čo samotné vytvára predpoklady pre ďalšie dodatočné náklady.
Samotné projekty dopravnej infraštruktúry z oblasti dopravy, konštatuje Najvyšší kontrolný úrad, patria k projektom s vysokou mierou spoločenskej a finančnej významnosti a práve preto je dôležité, aby sa tie chyby, ktoré som vymenovala, neopakovali. Čiže kontrolné akcie sa týkali: výstava obchvatu Bratislavy, tzv. D4, R7, a mimoriadna kontrola križovatka Triblaviny. Projekt obchvatu Bratislavy, to je tá D4, R7, sa má realizovať ako verejno-súkromný projekt za 1,9 mld. eur a jeho dĺžka je 59 kilometrov. Subjektom kontroly bolo ministerstvo, ktoré je iniciátorom a zároveň zadávateľom projektu a zároveň je aj účastníkom celého procesu prípravy a realizácie PPP projektu vo všetkých jeho fázach. Riadiaca funkcia ministerstva je teda nezastupiteľná a vyžaduje si vysokú úroveň projektového manažmentu vo všetkých fázach projektu. Závery kontroly však dokumentujú nedostatky práve v oblasti riadenia projektu, ktoré môžu mať vplyv na výsledný efekt. A prosím pekne, počúvajme, podcenená bola príprava vlastného postupu pri PPP projekte, nedostatky boli identifikované pri zmluve o poskytnutí komplexného poradenstva, vypracovanie iba dvoch variantov riešenia dopravnej situácie, to znamená nulový a realizačný, ktoré nemožno považovať za dostatočné. NKÚ vo svojich záveroch zároveň upozornilo, že hoci výstavba obchvatu podľa ich mienky pomôže k odľahčeniu dopravy na komunikáciách v širšom okolí hlavného mesta, odkloní tranzitnú dopravu z exponovaných úsekov diaľnice, dopravné problémy na území a v okolí hlavného mesta SR nevyrieši, takže budú potrebné ďalšie investície, ktorých finančné krytie bude v budúcnosti veľmi zložité.
Prosím, to čítam stále zo správy NKÚ. V záujme toho, aby sa tieto nedostatky neopakovali, NKÚ odporučilo ministerstvu spracovať interný dokument upravujúci postupy, termíny a zodpovednosť pri príprave a realizácii PPP projektov, ktorý by vychádzal z materiálov schválených vládou SR a aktualizovaných metodických dokumentov Ministerstva financií Slovenskej republiky. Je teda paradoxné, že po podpísaní takejto zmluvy, po realizácii obrovských infraštrukturálnych projektov ministerstvo nemá takéto dokumenty, nemá metodický postup, ktorý by upravoval, ako v takýchto situáciách má ministerstvo postupovať. A naďalej NKÚ uvádza, že takýto postup, takýto dokument by mal vypracovať každý subjekt štátnej správy v prípade rozhodnutí o PPP projekte ako významný predpoklad kvalitného projektového riadenia. Je to pre mňa dosť zúfalé zistenie, že takéto čosi nie je prirodzenou normálnosťou mať pri takýchto projektoch.
Ďalej čítam z dokumentu, ktorý stále len potvrdzuje to, že ide o manažérske zlyhania a že nie je dôvod na lámanie takýchto zákonov, na lámanie spravodlivosti voči občanom, voči vlastníkom. Takže ďalej čítam. V súvislosti s kontrolou NKÚ upozorňuje, že z pohľadu princípu hodnoty za peniaze je nutné podrobne vyhodnocovať veľké investície v rezorte dopravy s cieľom dosiahnuť najvyšší možný prínos pre spoločnosť. To znamená, že je dôležité, aby existoval regulačný mechanizmus pri schvaľovaní PPP projektov nielen v sektore dopravy, ktorý zabezpečí udržateľnosť verejných financií tak, aby neboli ohrozené vlastné investičné aktivity štátu. Záväzky z tohto projektu musia byť každoročne rozpočtované po dobu desiatok rokov a ich výška je obrovská. Len v prípade bratislavského obchvatu ide o záväzok štátu 52,8 mil. eur ročne po dobu 30 rokov. A také závažné manažérske zlyhania pri tak obrovskom projekte.
Ďalšou kontrolou, ktorá bola urobená a súvisí tiež s týmto projektom a s dokladom toho, že naozaj tu ide o vážne manažérske zlyhania, bola kontrola a zistenia pri projekte križovatky Triblavina, kde sa zamerala NKÚ na prípravu a financovanie rekonštrukcie diaľnice D1 Bratislava – Trnava, úsek, a na stavbu križovatky Triblavina. Tá rekonštrukcia je čiastočne vyvolaná aj práve obchvatom. Preverené boli oblasti: strategický prístup pri plánovaní a súlad objednaných a prevzatých vybraných služieb. Kontrolou plnenia úloh vyplývajúcich pre NDS z vládnych strategických plánov rozvoja dopravnej infraštruktúry bolo zistené, že plánované ukazovatele týkajúce sa prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest v rokoch 2010 až 2015 neboli opätovne dosiahnuté. Preverením plnenia finančného harmonogramu týchto prác bolo zistené značné meškanie a náklady, ktoré boli realizované, je reálne riziko, že bude opätovne navyšované, menené, pretože dôjde k ďalším úpravám harmonogramu stavebných prác. A oneskorenie bolo spôsobené najmä podcenením časovej náročnosti procesu prípravy a priebehu verejného obstarávania. To je identický príklad ako prípad pri diaľniciach, kde je vyvlastňovanie a získanie stavebného povolenia základnou axiómou toho, aby sa mohlo začať stavať. Čiže to nie je žiadne niečo neobvyklé, mať usporiadané vlastníctvo pod stavbou.
Nechcem sa teraz podrobnejšie zmieňovať o zisteniach, ktoré boli práve v súvislosti s križovatkou Triblavina a so zisteniami, len v stručnosti spomeniem to, že naozaj konštatovalo NKÚ, že došlo zase opätovne ku koncepčným zmenám, ktoré neboli v súlade s územným plánom, vo veci rozporu ministerstvo nezačalo konanie, že preverená projektová dokumentácia neobsahovala dopravné analýzy, že nástroje dopravného plánovania boli použité iba v dvoch dokumentáciách a v ostatných projektoch neboli použité. Proste pri dopravných stavbách stále hovoríme o projektoch dopravy. A ďalšie štúdie aktuálne z roku 2015 vychádzali pri tak veľkých stavbách len z prepočtov dopravnej prognózy cez koeficienty, ktoré neboli dokladované dopravnými prieskumami.
Toto všetko som uviedla práve z toho dôvodu, aby som deklarovala, že čo je prvoradým a hlavným dôvodom tohto zákona: manažérske pochybenia a zlyhanie práce Národnej diaľničnej spoločnosti. Je neprípustné, aby sme z takéhoto titulu prijímali takýto zákon, ktorý je z môjho pohľadu, som presvedčená, že aj z pohľadu mojich kolegov, protiústavný, a prosím vás, aby sme naozaj nehlasovali zaňho a naozaj nech radšej ministerstvo vykoná všetky potrebné kroky, aby získalo stavebné povolenie legitímnou cestou, ktorú má stále v platných zákonoch možnosť relatívne rýchlo a správne získať.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Dostál.

Vážené kolegyne a kolegovia, rokujeme o rozhodnutí prezidenta Slovenskej republiky z 18. mája 2017 o vrátení zákona. Chcem povedať, že je to hanba, že je to strašná hanba, čo sa v tomto parlamente deje. Ale tak ako to začalo pochybne porušovaním pravidiel, tak to aj pokračuje a tak to aj skončí.
O tom, že pán prezident vrátil zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, som sa napríklad ja dozvedel o 16.45 hod. z e-mailu, ktorý mi prišiel z ústavnoprávneho výboru s pozvánkou na to, že o šiestej alebo po prerušení rokovania budeme o tom rokovať, lebo pán prezident vrátil návrh zákona. Sedel som v sále, tak ako poslanci zvyknú, a počúval som rozpravu, zapájal som sa do tej rozpravy, predkladal som návrh zákona, takže som ani nemal čas medzi tým, ako som sa dozvedel o tom, že pán prezident zákon vrátil parlamentu a parlament ide o ňom opätovne rokovať, a zasadnutím ústavnoprávneho výboru, ktorý má dbať práve o to, aby sa zákony, ktoré prerokúva tento parlament, prijímali korektne z hľadiska postupu aj z hľadiska ich obsahu, aby boli v súlade s ústavou, aby boli legislatívnotechnicky správne. Ale ako môžu poslanci ústavnoprávneho výboru korektne rokovať o výhradách prezidenta republiky k vrátenému zákonu, keď nemajú ani čas, aby si to rozhodnutie prečítali? Vy ste ho čítali? Ja nie, nemal som na to čas. Sedel som v sále, plnil som si svoje poslanecké povinnosti. Myslel som si, že aspoň medzi rokovaním ústavnoprávneho výboru a pléna, ktoré nasledovalo vzápätí, bude na to čas. Ani to som nestihol a potom som si povedal, že je to zbytočné, načo budem čítať výhrady pána prezidenta, keď vy si to aj tak schválite a tiež ich nepotrebujete čítať.
Tento zákon začal zle. Začal skráteným legislatívnym konaním, začal tým, že sa nekonalo medzirezortné pripomienkové konanie, začal tým, že ministerstvo dopravy od nás chcelo, aby sme to zo dňa na deň schválili, lebo až teraz sa dozvedelo, že sú tam nejaké problémy s vykupovaním alebo vyvlastňovaním pozemkov, až teraz sme sa dozvedeli, že koncesionár nám hrozí pokutami, až teraz sme sa dozvedeli, že je tam nejakých desať špekulantov, ktorí môžu spôsobiť štátu škodu 30 mil. To sme nevedeli pred týždňom, pred mesiacom. Nemali sme možnosť diskutovať o riešení a dávame do parlamentu návrh zákona, vláda alebo ministerstvo dopravy, ktorý už raz bol Ústavným súdom označený za protiústavný. Dávame ho v skrátenom legislatívnom konaní, dávame ho bez medzirezortného pripomienkového konania, a keď ho parlament schváli a prezident ho vráti, tak poslanci parlamentu majú o prezidentovom vete rozhodovať bez toho, aby si vôbec prečítali, čo prezident republiky vyčíta tomuto zákonu, čo v ňom považuje za protiústavné.
To, ako to začalo, bolo, že sa porušil zákon o tvorbe zákonov, ktorý stanovuje, že má byť medzirezortné pripomienkové konanie, a sú tam dané dôvody, kedy nemusí byť, kedy môže byť vynechané alebo skrátené, ale tie neboli naplnené, lebo žiadne hospodárske škody, tak ako ich predpokladá zákon o tvorbe zákonov a o Zbierke zákonov, neboli v tom zdôvodnení. Rovnako, keď sme o tom rokovali v parlamente, tak ste porušili zákon o rokovacom poriadku, lebo neboli dané dôvody pre skrátené legislatívne konanie, ktoré tento zákon predpokladá. A teraz, teraz spôsob, akým rokujeme o prezidentovom vete, nechcem používať silné slová, že je porušením ústavy, ale je popretím zmyslu ústavy, kde ústava umožňuje prezidentovi, aby nepodpísal parlamentom schválený zákon a vrátil ho.
Sú krajiny, kde existuje dvojkomorový parlament práve preto, aby schvaľovanie zákonov nebolo uponáhľané, aby sa neschvaľovali zo dňa na deň, aby sa do toho zapojili dve komory a vzájomne sa vyvažovali, kontrolovali. My máme jednokomorový parlament, ale do istej miery to môže nahradiť práve právomoc prezidenta vrátiť schválený zákon parlamentu a povinnosť parlamentu prerokovať to znova, a pokiaľ chce ten zákon schváliť, rokovať aj o prezidentových výhradách, hlasovať o prezidentových pripomienkach, pokiaľ prezident nejaké pripomienky k schválenému zákonu má, a potom možnosť prelomiť prezidentovo veto nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov. Ale zmyslom toho, že takéto niečo máme v ústave, je práve to, že prezident pôsobí ako kontrola parlamentu a upozorní parlament, že schválil zákon, ktorý je alebo môže byť v rozpore s ústavou alebo ktorý môže obsahovať iný problém, či už právny, alebo vecný. Je to delenie moci, ktoré predpokladá ústava, ale spôsob, akým nakladáte v tejto chvíli s prezidentským právom vrátiť návrh zákona, popiera zmysel delenia moci. Aj tak sa stáva, samozrejme, že automaticky, keď si koalícia niečo schváli, prezident to vetuje, tak koalícia potvrdí to tými 76 hlasmi. Ale v tomto prípade je to až do očí bijúce, že ten inštitút veta je v tom podaní, ako ho vy predvádzate, ako narábate s prezidentovým vetom, v podstate zbytočný. Prečo ho potom nenavrhnete vypustiť v ústave, možno by ste to našli, našli na to väčšinu? Tak nebudeme mať, nebude mať prezident možnosť, možnosť vrátiť návrh zákona. Lebo načo má to právo, keď rokujete o jeho vete bez toho, aby ste sa oboznámili s jeho výhradami, aby ste mali teoretickú možnosť si to prečítať, zamyslieť sa nad tým?
Uzavriem. Začalo to porušovaním zákona o tvorbe právnych predpisov, pokračovalo porušovaním zákona o rokovacom poriadku a teraz končíme porušením zmyslu ústavnej právomoci prezidenta vrátiť parlamentu schválený zákon. Ja si to rozhodnutie prezidenta dodatočne prečítam, ale to nie je na to, aby sme si dodatočne niečo čítali. Prezident nám ten zákon vrátil, lebo má pochybnosti o tom, že zákon je v súlade s ústavou, a my miesto toho, aby sme sa nad tým zamysleli, tak si to jednoducho schválime, alebo vy si to schválite znova, my to neschválime znova.
A výrečné je aj to, že schválili ste nejaký zákon, my sme ho kritizovali, vy ste ho tak veľmi, veľmi chabo obhajovali. Teraz svoje výhrady pripojil aj pán prezident, v rozprave sme boli prihlásení písomne zatiaľ piati poslanci, všetko poslanci opozície. Tak si ho aspoň bráňte, aspoň povedzte, prečo si myslíte, že ten zákon je v poriadku. Pán prezident to napísal, môže si to každý prečítať. Ale vy mlčíte. Ale máte väčšinu, tak môžte valcovať. Do toho! (Potlesk.)

Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pani poslankyňa Zimenová.

Ďakujem za slovo. Ďakujem kolegovi Ondrejovi Dostálovi, ktorý za nás všetkých teraz povedal, čo si o tom myslíme, o tom procese a postupe, ktorý sa tu predvádza. Ja ako nováčik v parlamente naozaj som tu nie ani celý polrok, ale teda dostávam kapky, to vám môžem povedať.
Vážení kolegovia z koalície, vážená vláda, spôsob, akým sa tu prerokúvajú zákony, akým sa zmetú zo stola dobré zákony, ale ešte aj akým spôsobom pristupujete k tomu, že my nemáme čas si pozrieť, čo vlastne pán prezident, aké výhrady má voči tomuto, a že jednoducho vy nás tlačíte do toho, aby sme stláčali tu nejaké, nejaké tlačidlá, ale vy už to máte dávno dohodnuté a rozhodnuté, to je nehoráznosť. Prepáčte, ale musím to povedať, to je skutočne nehoráznosť.

Pán poslanec Heger.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi krátko vystúpiť k tomuto navrátenému zákonu. Ja v prvom rade chcem poďakovať kolegom, ktorí tu predo mnou vystúpili a naozaj veľmi dôkladne, rázne a, myslím si, že aj zodpovedne sa vyjadrili a zhrnuli, čo je problémom celého tohto procesu, tohto zákona. A po druhé by som chcel poďakovať aj pánovi prezidentovi, ktorý vlastne tiež vo svojej dôvodovej správe potvrdil argumenty, ktoré tu minulý a tento týždeň padali na adresu celého tohto procesu. A ja by som si dovolil krátko len pár úsekov, úryvkov prečítať, lebo predpokladám, že nie každý si prečíta to, čo pán prezident napísal. Nebojte sa, nebudem to čítať celé, fakt len pár úsekov, ktoré jasne potvrdzujú to, čo tu aj kolegovia povedali.
Po prvé, teda po prvé podľa môjho číslovania. "Vzhľadom na to, že schválený zákon predstavuje významný zásah do základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, považujem argumentáciu predkladateľa i praktické dôvody na schválenie zákona za nedostatočné a neobhájiteľné."
Po druhé v mojom číslovaní. "Postup predkladateľa, ktorý v máji 2017 tvrdí, že praktický problém súvisiaci s prípravou a realizáciou individuálnej stavby, je nevyhnutné riešiť novelou zákona v skrátenom legislatívnom konaní, je preto nutné označiť za zneužitie tejto formy legislatívneho procesu. V skutočnosti neexistujú žiadne zákonné dôvody, aby bol schválený zákon prijatý v skrátenom legislatívnom konaní."
Po tretie. "V dôvodovej správe niet žiadneho argumentu, ktorý by potvrdzoval, aspoň vo všeobecnosti, uvedenú hrozbu."
Po štvrté. "Ide o nejasné a neurčité ustanovenie, ktoré závisí od subjektívneho posúdenia, a nie od objektívne zhodnotiteľných okolností."
Po piate, posledné. "Základné právo na súdnu ochranu a inú právnu ochranu značne zužujú vylúčením rozhodujúcich časti Správneho poriadku a Správneho súdneho poriadku."
Toto sú, myslím, že veľmi silné argumenty, ktoré tu odzneli aj z adresy pána prezidenta. Ja by som k tomu už len krátko dodal. Diaľnice stavať treba, o tom niet žiadnych pochýb. My, o čom hovoríme, sú dve veci, jeden je spôsob a druhé je zodpovednosť. Tá sa tu za celé tie dva týždne nijaká nevyvodila. Teda opravte ma, ak som to nepostrehol a ak sa niečo vyvodilo, ale ja som nevidel. Namiesto toho sa tu naďalej tlačí na pílu bez reakcie na argumenty opozície, tak ako hovoril aj kolega Dostál. Ja som tu nepočul žiadne argumenty, ktoré by vyvracali argumenty, ktoré sme my predkladali. Riziká naďalej ostávajú. Naďalej riziká ostávajú ako finančné, tak i právne.
Takže ja na záver chcem povedať a zopakovať, my ako opozícia sme za to, aby sa stavalo, sme za to, aby sa stavalo to, čo treba, aby sa splnili tie sľuby, ktoré sa ľuďom dali už veľmi, veľmi dávno. Sme za to, aby sa stavalo systematicky a zodpovedne. A preto sme aj tu vystupovali, pretože to, čo sa udialo za posledné dva týždne, len preukázalo ten chaos, ak to mám explicitne povedať, preukázal, ako tento rezort funguje, a to je vlastne to, na čo sme chceli poukázať. Pretože tento spôsob, aký sme tu mohli vidieť za posledné dva týždne a dnes vrcholí, tu, viete, nejde len o obchvat, tu ide o postupné deformovanie právneho systému. A tento zákon a tento postup je toho vlastným dôkazom.
Ďakujem pekne.

Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Dve faktické poznámky.
Nech sa páči, pani poslankyňa Cigániková.

Ďakujem veľmi pekne kolegovi za vystúpenie. Môžem s tým len súhlasiť a špeciálne ďakujem za to, že prečítal časť prezidentových pripomienok, nakoľko rovnako ako kolega Dostál, ani ja som nemala čas si ich prečítať. Čo ma privádza k myšlienke, som rada, že máme tohto prezidenta. Ja si totiž neviem predstaviť, že v tejto situácii, pri tejto vláde a pri tomto jednaní by posledné prezidentské voľby bol býval vyhral pán Fico. Nechcem si predstaviť, čo by to znamenalo pre túto krajinu. Možno sa mu nedarí presadzovať svoj názor, možno sú ignorované jeho otázky, jeho výtky, jeho názor celkový, ale aspoň dokáže upozorňovať spoločnosť na tento problém a na aroganciu moci, ktorú tu máme. A ak by sme tu mali iného prezidenta, myslím si, že by to bolo s touto krajinou, so Slovenskom ešte horšie.
My sme tu prečítali alebo kolegovia tu prečítali množstvo argumentov, položili množstvo otázok. Ja som nepočula žiadne odpovede ani žiadne protiargumenty. Ja počujem iba ticho a arogantné správanie, kde namiesto toho, aby nám a ľuďom, ktorých zastupujeme, časti Slovenska, ktorá sa pýta našimi ústami, aby namiesto toho, aby nám bolo odpovedané, si arogantne zvoláte výbory, prehlasujete si rokovanie do noci, jednoducho nechutné. Jedným slovom nechutné. Nech sa páči, správajte sa takto, ale ja som vďačná pánovi prezidentovi, že na to upozorňuje. A je to vaša vizitka a táto vizitka je na hanbu, naozaj.