18. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedníčkou Výboru Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 596, a predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 614 z 29. mája 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 31. augusta 2017 a v gestorskom výbore do 5. septembra 2017.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Pred chvíľou sme predkladali návrh zákona, ktorý má ochraňovať deti pred chudobou. Ja chcem povedať, že nie každý má také šťastie, že má vlastné dieťa, a preto by sme mali myslieť aj na takéto rodiny, preto si nepredstavujme, že ide o rodiny, ktoré sú bohaté, nemôžu mať dieťa a dokážu si to zabezpečiť zo svojho nadbytku, ktorý majú. Mnohokrát aj ľudia, ktorí majú menšie finančné príjmy, ale cítia to, tú potrebu alebo cítia to, že tie deti nemajú byť v ústavnej starostlivosti, tak si ich chcú osvojiť a my by sme mali vytvárať podmienky k tomu tak, aby tie detičky žili naozaj v prirodzenom prostredí a aby mali milovaných rodičov tak ako biologická rodina.
Každopádne dieťa je dar, naňho musíme aj takto nazerať, a preto cieľom nášho návrhu zákona je zrovnoprávnenie rodičov osvojovateľov, ktorí teda určite nadobúdajú aj právne, ale aj tak ľudsky rovnaké práva a povinnosti ako biologickí rodičia. Chceme im pomôcť v takých dvoch nosných oblastiach, a to, ako hovorila kolegyňa, predĺžiť lehotu, v ktorej môžu rodičia osvojitelia získať príspevok pri narodení dieťaťa, lebo častá skúsenosť s osvojením je, že kým súd rozhodne o predbežnom opatrení alebo predosvojiteľskej starostlivosti napríklad štvormesačného bábätka budúcim osvojiteľom, prejdú až skoro tri mesiace. Inokedy, kým súd rozhodne o osvojiteľnosti dieťaťa, prejde aj rok. A tak sa stráca nárok na jednorazový príspevok pri zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti.
Pre vašu zaujímavosť chcem povedať, že ak sa niekto bojí, že sa takéto veci zneužijú, tak ja by som odporúčala sa stretnúť teda s rodičmi, ktorí absolvujú povinne prípravu pred touto formou starostlivosti a čakanie na dieťa, napríklad v Prešovskom kraji, odkiaľ pochádzam ja, je päť rokov. To znamená, päť rokov tí rodičia sa snažia, aby si osvojili dieťatko, a ak naozaj príde to dieťa, ktoré môže byť už ich, aj to dieťa nájde to prostredie láskyplné, tak vtedy sa zrazu štát tvári, že sú to iní rodičia a tá matka ho neporodila, a teda ten príspevok musí byť iný ako u biologického rodiča, čo je smutné na to, koľko sa nám rodí detí. Tak si myslím, že by sme mali práve naopak ctiť si týchto ľudí, a naozaj skôr vytvoriť kontrolné mechanizmy na to, aby sa to nezneužívalo alebo nejakým spôsobom sa to dieťa nepoškodilo. Ale to sú prípady, ktoré by som zaradila do sociálnoprávnej ochrany, ale čo sa týka toho, že chceme vytvoriť rovnaké prostredie, nezabúdajme na to, že naozaj hoci po tých piatich rokoch dostane to štvormesačné dieťatko, tak jednoducho, pokiaľ rozhodne súd za tri mesiace, vy ten príspevok nedostanete. Nieže ho nedostanete, aj keby ste ho dostali, tak dostanete ho zhruba 500-eurový, kdežto biologický rodič, kde nevieme tiež zaručiť, či tá starostlivosť bude taká, ako má o to dieťa, a tak je 800 eur. Takže už je tu prvok, ktorý zavádzame, ako diskriminačný, a preto si myslíme, že je to jedna z oblasti, ktoré potrebujeme zrovnoprávniť.
Každopádne som spomenula aj sumu príspevku, lebo ak dostávate dieťatko do rodiny, či je to prirodzené, alebo je to dieťa osvojené, máte potreby, ktoré musíte zariadiť. Práve preto aj štát pristupuje k tejto problematike tak, že jednoducho dáva príspevok pri narodení dieťaťa matke, ktorá si predpripraví veci, aby to dieťatko, keď príde, príde do toho prostredia a zrazu má väčšie výdavky, aby si ich vedela zabezpečiť. Osvojiteľovi takéto podmienky nepripravujeme. To znamená, že odkazujeme tie deti na rôzne typy starostlivosti v detských domovoch, kde sú problémy, potom hovoríme, koľké, koľké deti sú nešťastné, koľko detí po detských domov končí na ulici a stávajú sa z nich bezdomovci, lebo nemajú sa kde vrátiť, lebo už sa nemajú vrátiť kde, ani k tej vychovávateľke, ani do detského domova, ale k tomu osvojiteľovi, ktorý nadobudne práva biologického rodiča, vždy sa to dieťa a celý život sa môže vrátiť v prípade potreby. Preto si myslíme, že je to nespravodlivé, a preto navrhujeme práve tieto oblasti upraviť.
Ďalší podnet, ktorý by som každopádne chcela spomenúť, je ochranná lehota pri strate zamestnania. Ak sa matka pripravuje na pôrod, a, nedajbože, by jej zamestnávateľ chcel zneškodniť to, aby ostala v pôvodnom zamestnaní, aby na neho, na ňu nemusel dlho čakať, tak je povinný pre biologického rodiča držať miesto a mať pre ňu takú ochrannú lehotu osem mesiacov. A čo je pre osvojiteľa? Sedem dní, vážení! Ja sa pýtam, kto a na základe čoho vypočítal tieto dni.
Takže to sú veci, a to je len jedna časť, lebo nebudem hovoriť o sociálnoprávnej ochrane v zmysle náhradnej starostlivosti, ale práve preto som rada, že naše hnutie chce a prispieva k tomu, aby sme rodiny, ktoré nemôžu mať deti, obohatili tým šťastím, ktoré zažívame doma my so svojimi deťmi, a s tým, keď nám aj niekedy trošku žerú nervy, ale vieme, že vždy sú naše, a keď vyrastú, budú mať vnúčatá a tak ďalej, ale osvojitelia to šťastie nemali. Pomôžme, dajme hlavy dohromady a naozaj zaoberajme sa touto problematikou.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem obom kolegyniam za príspevky k tejto téme. Áno, náhradná starostlivosť je aj v očiach mnohých ľudí, mnohých občanov považovaná za niečo, nechcem povedať, menejcenné, ale nie rovnocenné s klasickým rodičovstvom a to je veľká chyba. Naozaj, prosím vás, začnime sa pozerať na náhradných rodičov, tí, ktorí majú už akýmkoľvek spôsobom to dieťa dané do starostlivosti, či sú adoptívnymi rodičmi, to je jedno, ale proste oni sa starajú o dieťa a to je dôležité. Neni dôležité, či sa stará biologický rodič alebo náhradný rodič. Preto si myslím, že je úplne dôvodné, aby sa sumy príspevkov pri narodení dieťaťa zjednotili, to je prvá vec. Druhá vec, ktorú takisto predkladáme alebo ktorú upravujeme, je ten spôsob žiadosti. Ak už sa matke, proste ak matka nemohla porodiť svoje vlastné dieťa, ale teda žiada si ho v náhradnej starostlivosti, podarilo sa jej ho získať v náhradnej starostlivosti, neviem používať správne slová, tak potom musí mať aj špeciálny režim v možnosti žiadať takýto príspevok. Načo nám je príspevok, ktorý v reálne ľudia nevedia využiť? Potom to vyzerá, ako len aby sme mali niečo na papieri.
A tretia vec, ktorú by som rada, rada poznamenala, že, že v podstate už sa v pléne objavil podobný návrh zákona, ktorý rieši podobné veci možnože trošku ešte rozšírenejšie, predpokladám, že o tom bude rozprávať aj kolega Dostál, a chcem povedať, že rovnako ako my žiadame o podporu ich novely, rovnako sme radi podporili aj novelu druhej opozičnej strany. Takže tak veľmi vhodne vybraná téma.
A aha, posledné ešte, ktoré som... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dosť, ešte nie je dostatok alebo dostatočná osveta naozaj vo verejnosti a dosť stereotypov a mýtov o náhradných rodičoch panuje aj, aj práve vo verejnosti. Zákonodarca musí byť prvý, ktorý v žiadnom prípade nediskriminuje rodičov, adoptívni, akýkoľvek, to nie je v žiadnom prípade, sú to takí istí rodičia ako biologickí, keď sa starajú o dieťa. Takže, prosím vás, napravme túto diskrimináciu.
A neodpustím si, aby som pomyselne zložila klobúk a naozaj sa uklonila s úctou všetkým adoptívnym rodičom, všetkým tým, ktorí si zoberú dieťa do svojej starostlivosti a dajú mu všetko to, čo je potrebné, pretože naozaj si myslím a som o tom presvedčená a myslím si, že všetci, každé jedno dieťa by malo dostať lásku rodičov, takže títo ľudia preberajú na seba obrovskú starostlivosť, obrovské bremeno. Ešte raz, veľká úcta a vďaka.
A práve aj týmto návrhom by sme naozaj prispeli k tomu, aby v našej krajine sme mali čoraz viac tých odvážnych, úžasných ľudí, ktorí si zoberú do svojej starostlivosti a výchovy deti.
Ďakujem.

Ďakujem za všetky pripomienky, ktoré mi kolegyne adresovali, ale chcela by som povedať, že 90 % príspevkov na podporu náhradnej starostlivosti nie je vyplatených rodičom osvojiteľom, a toto číslo mám z návratu. To znamená, že títo majú veľmi dobre zmonitorované, koľko rodičov, ktorí prejdú tou fázou prípravy, a teda majú monitoring o tom, lebo ich podporujú, koľko týchto rodín má problémy získať tento príspevok. Robia to dlhé roky, a preto by sme nemali spochybňovať fakty týchto inštitúcii, ktoré robia naozaj srdcom, a my politici, ktorí robíme len politiku, by sme niekedy mali práve týchto odborníkov aj počúvať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy, dovoľte mi, aby som vás informoval o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska, ktoré sa konalo 15. júna 2017.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu generálneho riaditeľa RTVS bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 147 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 147 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu generálneho riaditeľa RTVS hlasovalo, alebo teda 0 poslancov neodovzdalo hlasovanie lístky, to znamená, že všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 147 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 3 hlasovacie lístky neplatné, a teda sa počítalo 144 hlasovacích lístkov, ktoré boli platné.
Z platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili nasledovné výsledky. Budem čítať mená v poradí za, proti, zdržali sa hlasovania:
- Peter Abrahám: 0, 123, 21
- Richard Dírer: 0, 119, 25
- Fedor Flašík: 0, 126, 18
- Václav Mika: 53, 83, 8
- Jaroslav Rezník: 73, 58,13
- Michal Ruttkay: 5, 115, 24
- Zuzana Ťapáková: 1, 124, 19
- Stanislav Velitzky: 0, 127, 17.
Na voľbu generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Keďže generálny riaditeľ Rozhlasu a televízie Slovenska nebol zvolený, vykonáva sa opakovaná voľba, do ktorej postupujú dvaja kandidáti, ktorí získali najvyšší počet hlasov. Pri rovnosti počtu hlasov postupujú všetci kandidáti, ktorí majú rovnaký najvyšší počet hlasov. Na základe výsledkov tajného hlasovania do opakovanej voľby postupujú títo kandidáti.
Z uvedeného teda vyplýva, že sa bude konať druhé kolo voľby, do ktorého postupujú Václav Mika a Jaroslav Rezník.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Vážené kolegyne a kolegovia, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážená pani predkladateľka, myslel som, že keď budem po prerušenom hlasovaní vystupovať v prerušenej rozprave a hlasovaní o voľbe generálneho riaditeľa, vystupovať k tomuto návrhu, tak budem v pesimistickejšej nálade, ale našťastie nie som a ešte to neskončilo.
Rokujeme o návrhu poslancov Národnej rady na novelu zákona o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v znení neskorších predpisov. Chcel by som povedať, že obsahovo podobný, technicky trochu iný návrh predložila aj skupina poslancov z poslaneckého klubu SaS, teda s pani poslankyňou Nicholsonovou, s Petrom Osuským a s pánom spravodajcom Jozefom Mihálom sme podali podobný návrh, o ktorom sa rokovalo včera, a dnes sme o ňom hlasovali a neschválili ho, tak nejdem, nejdem tu začínať nejakú pesničku, že kto bol prvý, a práve naopak, to vítam, že, že v opozícii je tvorivá atmosféra, a, a obe opozičné, oba opozičné kluby, ktoré predložili tento návrh, sa snažia riešiť reálne existujúce problémy, pretože toto je reálne existujúci problém. Ten základný problém, ktorý riešia oba návrhy, je rozdiel medzi príspevkom, ktorý sa poskytuje pri narodení dieťaťa, a príspevkom, ktorý sa poskytuje pri prevzatí dieťa do náhradnej starostlivosti. Príspevok pri narodení dieťaťa je vyšší, 829 eur 86 centov, ako príspevok pri prevzatí do náhradnej starostlivosti, ktorý je vo výške 500 eur, a pritom oba príspevky majú v podstate rovnaký účel, majú za účel prispieť zo strany štátu na, na pokrytie zvýšených nákladov, ktoré rodiny majú, keď sa v rodine objaví dieťa, keď to veľmi zjednoduším.
A rozdielnou výškou týchto príspevkov akoby štát hovoril, že vlastne biologický rodič, ktorým sa, ktorému sa naro..., alebo rodičia, ktorým sa narodí dieťa, že to je výnimočnejšia, vhodnejšia alebo viac podporyhodná situácia, ako keď náhradný rodič preberie do starostlivosti dieťa, o ktoré sa jeho vlastní biologickí rodičia nemôžu alebo nechcú starať. Pritom ja som presvedčený, že v skutočnosti by to malo byť, ak nie vyrovnané, alebo dokonca možno aj naopak, pretože rozhodnutie mať vlastné dieťa je, je rozhodnutie každého páru a je to na ňom, a teda primárne má ten pár, jeho rodičia niesť za to zodpovednosť a v prípade prevzatia do náhradnej starostlivosti tam nejde iba o to, to je ten pohľad rodičov, že, že chceme mať radosť z vlastných detí a nemôžme mať vlastné deti, tak si zoberieme nejaké nie vlastné deti, ale treba sa na to pozerať najmä pohľadom tých detí, ide o deti, o ktoré sa nemôžu alebo nechcú, alebo akokoľvek nestarajú ich vlastní biologickí rodičia, a prevzatie do náhradnej starostlivosti znamená, že nebudú vyrastať v detskom domove, nebudeme produkovať nových bezdomovcov a ľudí, ktorí, ktorí celý život sa budú trápiť tým, že nevyrastali v rodine, ale že im poskytneme náhradnú rodinu, čiže ja som presvedčený, že áno, obe situácie, aj keď, aj keď, aj keď rodina prijme vlastné dieťa a narodí sa dieťa, aj keď prijme cudzie dieťa, sú hodné podpory, ale z môjho hľadiska je ešte úctyhodnejšia tá druhá situácia, a preto je úplne absurdné a nepochopiteľné, prečo by, prečo by mala byť znevýhodnená rodina, ktorá preberá do náhradnej starostlivosti detský, detský, teda dieťa.
Ako som povedal, toto majú oba návrhy spoločné a riešia, riešia, riešia to tak, že v podstate zrovnoprávňujú príspevok pri prevzatí dieťaťa do náhradnej starostlivosti s príspevkom pri narodení dieťaťa.
A teraz by som pár slov povedal o odlišnostiach, využijem prvé čítanie, keďže obávam sa, že tak ako v prípade nášho návrhu, ani v prípade návrhu kolegýň a kolegov z OĽANO nebude, nebude druhé čítanie, ale však musíme sa pripravovať na budúce vládnutie, tak môžme si niektoré veci, veci vyjasniť už v tejto chvíli. Je tam, je tam viacero, viacero rozdielov.
Prvý rozdiel spočíva v tom, že, že príspevok pri narodení dieťaťa je rozdielny, na prvé tri deti sa dáva príspevok vo výške 829,86 eura a na štvrté a na ďalšie dieťa vo výške 151,37 eura. A ak by sme teda vyrovnali oba príspevky na úrovni príspevkov pri na rodení dieťaťa, tak sa nám stane to, že, že síce polepšíme rodinám, ktoré si berú prvé tri deti do náhradnej starostlivosti, ale teoreticky by sa mohlo stať, že, že by sme pohoršili tým rodinám, ktoré, ktoré, ktoré by si brali štvrté, piate alebo ďalšie dieťa, a to by teda asi nebolo dobré, keby sme to riešili takýmto spôsobom. Takýmto spôsobom to nerieši ani jeden, ani jeden z našich návrhov. My sme to ošetrili tak, že podobne ako pri, pri príspevku pri narodení dieťaťa, tak aj príspevok pri prevzatí do náhradnej starostlivosti, je tá výška stanovená na tých 829,86 eura a pri štvrtom, ďalšom, ďalšom dieťati ponechávame ten príspevok na úrovni 500 eur tak ako doteraz. Kolegovia z OĽANO paušálne zvyšujú ten príspevok na úroveň 829,86 eur, takže dá sa povedať, že sú veľkorysejší voči štvrtým, piatym a ďalším deťom ako náš návrh pri preberaní do, do náhradnej starostlivosti.
Druhý, druhý rozdiel je valorizačný mechanizmus, keďže príspevok pri narodení dieťaťa sa, myslím, valorizuje novelou zákona alebo je určeným v zákone. Príspevok pri prevzatí do náhradnej starostlivosti a ďalšie príspevky, nielen ten jednorazový príspevok sa, sa valorizujú opatrením ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny o teda výšku zvýšeného, zvýšeného životného minima, takže ten valorizačný, valorizačný mechanizmus kolegovia z OĽANO úplne vypúšťajú, a my ho nechávame zachovaný vo vzťahu k tomu štvrtému a ďalšiemu a ďalším deťom, ale zároveň my to nemáme vyriešené, takže sme priamo do zákona napísali, že je to 829 eur a 86 centov, ale priamo do zákona sme dali odkaz na príspevok o, príspevok pri narodení dieťaťa, takže ak by sa zmenil príspevok pri narodení dieťaťa, môže sa, môže sa to zdvihnúť, tak v prípade návrhu kolegov z OĽANO by bolo potrebné urobiť zmenu aj v zákone, zákone o príspevku, o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti. V prípade nášho návrhu by sa to automaticky valorizovalo, lebo je to tam priamo naviazané. Tu mi ten náš návrh príde praktickejší, ale, ale v zásade to nie je žiadny zásadný problém, keď sa otvára jeden zákon, otvoriť aj druhý. Len na to nezabudnúť lebo, lebo teda stáva sa, že sa, že sa na veci zabudne, že máme napríklad zákon o Bratislave, zákon o Košiciach, zákon o obecnom zriadení, a bolo aj v minulosti zopár situácií, že sa niečo zmenilo v zákone o obecnom zriadení, ktorý platí teoreticky, nie teoreticky aj prakticky pre Bratislavu a Košice, ak to v tom zákone o Bratislave a Košice nie je upravené inak, ale urobila sa nejaká úprava v zákone o obecnom zriadení a zabudlo sa na to, že aj v zákone o Bratislave a v zákone o Košiciach to tam je, a tak niektoré veci, napr. voľba alebo menovanie zástupcov primátorov a starostov fungovali v Bratislave a Košiciach inak ako na zvyšku Slovenska len preto, že tam bola odlišná, odlišná úprava. A nebol to zámer, len sa, len sa jednoducho na to nepamätalo.
Tretí rozdiel sa týka, týka podmienok poskytnutia toho príspevku, ako hovorila aj pani poslankyňa Remišová, kde je problém s tým, že príspevok pri narodení dieťaťa sa poskytuje, pochopiteľne, pri narodení dieťaťa, takže tam nie je potrebné určovať nejaký vekový limit, ale príspevok pri prevzatí do náhradnej starostlivosti, je tam podmienka, že má ísť o dieťa, ktoré má pri prevzatí do šesť mesiacov, a je to ťažko splniteľná podmienka vzhľadom na to, že, že rozhodujú súdy, tak kolegovia z OĽANO tam navrhli, aby, aby to nebolo pri prevzatí, ale pri začatí toho konania, čo je posun správnym smerom. My sme navrhli úplne zrušiť tú hranicu šiestich, alebo podmienku šiestich mesiacov, lebo ak niekto prevezme do náhradnej starostlivosti dieťa, ktoré má šesť rokov, tak takisto má s tým zvýšené výdavky ako ten, kto prevezme dieťa, ktoré, ktoré sa, ktoré sa práve narodilo, a prečo by sme mali, ak teda považujeme prevzatie dieťaťa do náhradnej starostlivosti, niečo, čo má štát ohodnotiť tým, že dá príspevok na ten rozbeh, na ten začiatok. Prečo, keď niekto prevezme, a teraz nehovorím, že sedemmesačné, ale povedzme, že aj šesťročné dieťa do náhradnej starostlivosti, o čo je to horšie, ako keď prevezme to maličké dieťa, to možnože práve naopak, že, že, že rodičia, ktorí sú si ochotní zobrať tie väčšie deti, veď to je, to je skôr vzácnejšie a to by si, to by si zaslúžilo možno väčšiu podporu, alebo, alebo prinajmenšom rozdiel rovnakú. Takže my toto vypúšťame úplne, a potom teda ak náhodou si to koalícia skôr neosvojí, tak potom to môžeme dorieši, doriešiť pri tých rokovaniach možno o zostavovaní vlády.
A potom, potom je tam ešte, ešte jedna podmienka, ktorá je v zákone, ktorej sme sa my dotkli a ktorej sa kolegovia z OĽANO nedotkli, a je to, že na dieťa nebol vyplatený príspevok pri narodení dieťaťa. Čiže v podstate to znamená, že príspevok pri prevzatí do náhradnej starostlivosti možno vyplatiť iba takému dieťaťu, ktorému nebol vyplatený príspevok pri narodení dieťaťa. Opäť je tu podmienka, ktorá sa nám zdá diskriminačná a zbytočná, lebo, lebo v podstate sa týka najmä tých prípadných biologických rodičov, ktorí, ktorí ten príspevok, príspevok dostali, ale keď niekto preberá do náhradnej starostlivosti z detského domova dieťa, tak to, to dieťa ani ten rodič náhradný nemá, nemá nič z toho, že tam bol vyplatený nejaký príspevok pri, pri narodení dieťaťa. Čiže poviem situáciu, že, že prebereme, prebereme, bereme do náhradnej starostlivosti dieťa rovnako staré, a teraz v jednom prípade bol vyplatený, v druhom prípade nebol vyplatený príspevok pri narodení dieťaťa, tak, tak jeden dostane príspevok pri prevzatí náhradnej starostlivosti a druhý nedostane, a hoci inak to môžu byť úplne identické situácie. Samozrejme, že toto a, samozrejme, že aj celý ten príspevok treba zabezpečiť pred nejakým zneužívaním. To si, samozrejme, môžeme predstaviť, že tam budú nejaké, nejaké účelové, účelové presuny, a teda ak, ak sa zvýši príspevok, tak to môže, môže byť ešte atraktívnejšie, ale v zásade, v štandardnej situácii by sa to malo viazať na tú situáciu, nie na to, v akej situácii bolo dieťa predtým, a či existovali predtým nejakí biologickí rodičia, ktorí ten príspevok dostali, alebo nie.
Napriek týmto drobným odlišnostiam, tak ako kolegovia z OĽANO podporili dneska pri hlasovaní náš návrh, tak aj my a celý poslanecký klub SaS, predpokladám, a teda predpokladám, že aj kolegovia nezaradení, za ktorých bol spolunavrhovateľom pán poslanec Mihál, podporia, podporia návrh, s ktorým prišli kolegyne a kolegovia OĽANO, a potom teda aj ich pribereme do tej debaty o tom, že ako to optimálne nastaviť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Každopádne, pán kolega, ďakujeme ti veľmi pekne za podporu, ktorá bola vyslovená v mene celého klubu, predpokladám, a verím, že nám ide o jeden cieľ. Naozaj o to, aby sa zosúladili alebo zrovnoprávnili rodičia, ktorí majú vlastné deti, s rodičmi, ktorí majú deti zverené do osobnej starostlivosti.
Je podľa mňa naozaj donebavolajúce, prečo by takíto rodičia, teda tí, čo majú deti v náhradnej starostlivosti, mali byť ukrátení o výšku príspevku, pretože, pretože náklady na činnosť, ktorú budú prevádzať, keď to tak škaredo poviem, je rovnaká. Potrebujú rovnako náklady na, na postieľku, na plienky, na oblečenie, ako aj biologickí rodičia. V tomto sa úplne zhodujeme. A ja si myslím vlastne, že zhodujeme sa vo všetkých tých pripomienkach, ktoré tu boli prednesené.
My sme išli do varianty menej ambicióznej, tak poviem, že naozaj sme to brali ako prvý nástroj, tým, že my sme netušili, že vy predkladáte tento návrh zákona na schôdzu, naozaj sme boli málo ambiciózni, menej ambiciózni, pretože sme si nechávali niektoré veci na ďalšie, možnože sme to brali ako otvorenie diskusie na túto tému. Určite, keď sme pripravovali návrh, sme uvažovali veľmi silne nad, nad otázkou odstránenia tej vekovej hranice, toho vekového cenzu šesť mesiacov a takisto rozšíriť to aj pre staršie deti.
Ale teda súhlasíme so všetkým, čo si povedal, a tešíme sa, že získa podporu tento návrh zákona. A dúfame, že aj širšiu.

Ďakujem. Za mňa to už tak povedala Erika Jurinová, ale možno už len toľko, hej, že náš návrh bol trochu ambicióznejší v tej navrhovanej sume, že zrovnoprávniť ten príspevok, ktorý dostáva sa pri narodení dieťaťa, s tým, čo sa dostáva pri zverovaní, zverení do náhradnej starostlivosti, a možno v nastavení tých podmienok bol trochu prísnejší s tým, že sme si povedali, že dobre, zachováme tú filozofiu, že príspevok pri narodení, teda necháme tam tú vekovú hranicu, ale myslím, že toto je to najmenej, s čím budeme mať problémy, keď raz budeme vo vláde, tento návrh presadzovať spoločne. (Povedané so smiechom.)

Ďakujem obom kolegyniam za reakcie a ja som to tiež, tiež chápal tak, že podstatné je to, čo je tam spoločné, a spoločná je tam vôľa riešiť ten problém v podobe nerovnej výšky príspevku. Je to problém, ktorý aj predkladatelia nášho návrhu aj predkladatelia vášho návrhu vnímajú ako nespravodlivosť, ktorý, ktorú treba napraviť, a tá debata o konkrétnych parametroch a riešeniach je úplne legitímna v situácii, keby, keby s takouto iniciatívou prišla vláda, tak zrejme prebehne v rámci medzirezortného pripomienkového konania alebo, alebo teda, keby sme k schvaľovaniu zákonov pristúpili normálne, a nie tak, že to nemôžeme podporiť, lebo to navrhla opozícia, hoci to nie je nič proti koalícii ani, ani žiadny hrebienok by nikomu odnikadiaľ nespadol, tak, tak by tu bol priestor na toto, hovoriť o takýchto veciach, že či šesť mesiacov, alebo zrušiť, alebo, alebo, alebo čo v druhom čítaní, ktoré, však uvidíme, uvidíme v utorok, ale, ale tak nerobme si veľké ilúzie, ale no tak môžme to, brať to tak, že toto je to druhé čítanie a to prvé prebehlo včera, keď, keď tu bolo ešte menej poslancov. Ale teda však možno motyka vystrelí alebo sa, sa môže stať to, že si to koalícia alebo, alebo vláda, ministerstvo osvojí a prídu s tým, a myslím si, že ani vy, ani my nebudeme mať problém takúto dobrú vec podporiť, aj keď ju navrhne prípadne vláda.
Tak keď nie, no tak potom, ako som povedal, tak potom až tá vláda, v ktorej snáď už budeme.