18. schôdza

Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predstaviť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v znení neskorších predpisov.
Hlavným cieľom návrhu zákona je upraviť jednu z podmienok nároku na jednorazový príspevok pri zverení do náhradnej starostlivosti, a to, že v čase zverenia do náhradnej starostlivosti by dieťa malo byť mladšie ako šesť mesiacov, čo v aplikačnej praxi vzhľadom na trvanie súdnych konaní sa javí ako nesplniteľná podmienka.
Len veľmi málo párov, ktoré si adoptujú dieťa, na tento príspevok má nárok, resp. ho dostane vyplatený, a to z toho dôvodu, že súdne konania trvajú veľmi dlho. Veľmi dlho trvá lehota, kým je vôbec vytýčené prvé pojednávanie o zverení do predbežnej starostlivosti, nehovoriac o tom, že tam plynie ďalšia lehota, 9 mesiacov, súd má potom vytýčiť ďalšie pojednávanie. Často sa stáva v aplikačnej praxi, že súdy lehoty nedodržujú a len prvé súdne pojednávanie namiesto do troch mesiacov súdy vytyčujú napríklad do deviatich, do desiatich, do roka. Čiže keby súdy lehoty dodržiavali, tak by sa tento termín do šiestich mesiacov dal stihnúť. Keď sme robili prieskum medzi žiadateľmi o tento príspevok, tým, ktorým boli, ktorým bolo dieťa zverené do náhradnej starostlivosti, vo väčšine prípadov tento príspevok si z dôvodu trvania súdnych konaní nestihli uplatniť.
Z tohto dôvodu sa návrhom zákona upravuje daná podmienka, a to tak, aby dieťa bolo mladšie ako šesť mesiacov v čase podania návrhu na zverenie do náhradnej starostlivosti, a zároveň sa zvyšuje suma jednorazového príspevku pri zverení do náhradnej starostlivosti v sume 829,86 eur, čo je rovnaká suma, na akú majú nárok rodičia pri narodení dieťaťa podľa zákona č. 383/2013 Z. z.
Naším cieľom je zrovnoprávniť výšku príspevkov, keďže pri oboch príspevkov, aj pri príspevku pri narodení dieťaťa, aj pri príspevku pri zverení do náhradnej starostlivosti, ide o rovnaký cieľ. Účelom je podporiť zabezpečenie základného vybavenia dieťaťa, ktoré príde do rodiny, odstrániť prekážku, ktorá bráni nároku na príspevok v podobe dlhotrvajúcich súdnych konaní.
Ten proces nastavujeme tak, že, teraz to bola skrátka tak, že ten príspevok vám mohol byť vyplatený len do šiesteho mesiaca roku dieťaťa, ak vám dovtedy súd zveril do náhradnej starostlivosti dieťa, čo v praxi znamenalo, že tento príspevok žiadateľom nikdy nebol vyplatený. Teraz ten proces nastavujeme tak, že náhradní..., alebo žiadatelia, alebo náhradní rodičia, alebo osoba, ktorej je zverené dieťa do náhradnej starostlivosti, musí požiadať do šiestich mesiacov veku dieťaťa, musí požiadať a reálne ho dostane vyplatený, keď súd rozhodne o zverení do náhradnej starostlivosti. A to už je jedno, či ten súd trvá tri, štyri, päť, desať mesiacov alebo rok, ale ak osoba, ktorej dieťa má byť zverené do náhradnej starostlivosti, oň požiadala do tých šiestich mesiacov veku dieťaťa nezávisle na trvaní súdu, jej ten príspevok bude vyplatený, čím sa odstráni prekážka, kedy strácali nárok náhradní rodičia na príspevok z dôvodu dlhotrvajúcich súdnych sporov.
A čo sa týka zrovnoprávnenia príspevku, tam si myslíme, že nie je dôvod, aby príspevok pri narodení bol 886 eur a príspevok pri náhradnej starostlivosti bol, teraz si myslím, že je okolo 500 eur, keďže obidva typy rodín majú s dieťaťom, ktoré príde do rodiny, rovnaké priame náklady alebo tie prvotné náklady, výbava, postieľka, kočár a tak ďalej, na čo je určený ten príspevok pri narodení. Čiže nie je dôvod, aby sme tu mali dva príspevky v rôznej výške, ktoré sú určené na jednu a tú istú vec a sledujú jeden a ten istý cieľ. Čiže dva ciele, zrovnoprávniť výšku a zreálniť podmienky nároku na tento príspevok.
Ďakujem veľmi pekne, a teda by som sa chcela uchádzať o podporu tohto príspevku, ktorý vo veľkej miere uľahčí život rodinám, ktoré prijímajú do náhradnej starostlivosti dieťatko.
Ďakujem.

Ďakujem.
A teraz dávam slovo pánovi poslancovi Mihálovi z gestorského sociálneho výboru.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedníčkou Výboru Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 596, a predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 614 z 29. mája 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 31. augusta 2017 a v gestorskom výbore do 5. septembra 2017.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem a otváram všeobecnú rozpravu. Dostal som písomnú prihlášku dvoch poslancov. Za klub OĽANO pani poslankyňa Gaborčáková. Nech sa páči, máte slovo.
A potom ešte pán poslanec Dostál.

Ďakujem za slovo. Pred chvíľou sme predkladali návrh zákona, ktorý má ochraňovať deti pred chudobou. Ja chcem povedať, že nie každý má také šťastie, že má vlastné dieťa, a preto by sme mali myslieť aj na takéto rodiny, preto si nepredstavujme, že ide o rodiny, ktoré sú bohaté, nemôžu mať dieťa a dokážu si to zabezpečiť zo svojho nadbytku, ktorý majú. Mnohokrát aj ľudia, ktorí majú menšie finančné príjmy, ale cítia to, tú potrebu alebo cítia to, že tie deti nemajú byť v ústavnej starostlivosti, tak si ich chcú osvojiť a my by sme mali vytvárať podmienky k tomu tak, aby tie detičky žili naozaj v prirodzenom prostredí a aby mali milovaných rodičov tak ako biologická rodina.
Každopádne dieťa je dar, naňho musíme aj takto nazerať, a preto cieľom nášho návrhu zákona je zrovnoprávnenie rodičov osvojovateľov, ktorí teda určite nadobúdajú aj právne, ale aj tak ľudsky rovnaké práva a povinnosti ako biologickí rodičia. Chceme im pomôcť v takých dvoch nosných oblastiach, a to, ako hovorila kolegyňa, predĺžiť lehotu, v ktorej môžu rodičia osvojitelia získať príspevok pri narodení dieťaťa, lebo častá skúsenosť s osvojením je, že kým súd rozhodne o predbežnom opatrení alebo predosvojiteľskej starostlivosti napríklad štvormesačného bábätka budúcim osvojiteľom, prejdú až skoro tri mesiace. Inokedy, kým súd rozhodne o osvojiteľnosti dieťaťa, prejde aj rok. A tak sa stráca nárok na jednorazový príspevok pri zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti.
Pre vašu zaujímavosť chcem povedať, že ak sa niekto bojí, že sa takéto veci zneužijú, tak ja by som odporúčala sa stretnúť teda s rodičmi, ktorí absolvujú povinne prípravu pred touto formou starostlivosti a čakanie na dieťa, napríklad v Prešovskom kraji, odkiaľ pochádzam ja, je päť rokov. To znamená, päť rokov tí rodičia sa snažia, aby si osvojili dieťatko, a ak naozaj príde to dieťa, ktoré môže byť už ich, aj to dieťa nájde to prostredie láskyplné, tak vtedy sa zrazu štát tvári, že sú to iní rodičia a tá matka ho neporodila, a teda ten príspevok musí byť iný ako u biologického rodiča, čo je smutné na to, koľko sa nám rodí detí. Tak si myslím, že by sme mali práve naopak ctiť si týchto ľudí, a naozaj skôr vytvoriť kontrolné mechanizmy na to, aby sa to nezneužívalo alebo nejakým spôsobom sa to dieťa nepoškodilo. Ale to sú prípady, ktoré by som zaradila do sociálnoprávnej ochrany, ale čo sa týka toho, že chceme vytvoriť rovnaké prostredie, nezabúdajme na to, že naozaj hoci po tých piatich rokoch dostane to štvormesačné dieťatko, tak jednoducho, pokiaľ rozhodne súd za tri mesiace, vy ten príspevok nedostanete. Nieže ho nedostanete, aj keby ste ho dostali, tak dostanete ho zhruba 500-eurový, kdežto biologický rodič, kde nevieme tiež zaručiť, či tá starostlivosť bude taká, ako má o to dieťa, a tak je 800 eur. Takže už je tu prvok, ktorý zavádzame, ako diskriminačný, a preto si myslíme, že je to jedna z oblasti, ktoré potrebujeme zrovnoprávniť.
Každopádne som spomenula aj sumu príspevku, lebo ak dostávate dieťatko do rodiny, či je to prirodzené, alebo je to dieťa osvojené, máte potreby, ktoré musíte zariadiť. Práve preto aj štát pristupuje k tejto problematike tak, že jednoducho dáva príspevok pri narodení dieťaťa matke, ktorá si predpripraví veci, aby to dieťatko, keď príde, príde do toho prostredia a zrazu má väčšie výdavky, aby si ich vedela zabezpečiť. Osvojiteľovi takéto podmienky nepripravujeme. To znamená, že odkazujeme tie deti na rôzne typy starostlivosti v detských domovoch, kde sú problémy, potom hovoríme, koľké, koľké deti sú nešťastné, koľko detí po detských domov končí na ulici a stávajú sa z nich bezdomovci, lebo nemajú sa kde vrátiť, lebo už sa nemajú vrátiť kde, ani k tej vychovávateľke, ani do detského domova, ale k tomu osvojiteľovi, ktorý nadobudne práva biologického rodiča, vždy sa to dieťa a celý život sa môže vrátiť v prípade potreby. Preto si myslíme, že je to nespravodlivé, a preto navrhujeme práve tieto oblasti upraviť.
Ďalší podnet, ktorý by som každopádne chcela spomenúť, je ochranná lehota pri strate zamestnania. Ak sa matka pripravuje na pôrod, a, nedajbože, by jej zamestnávateľ chcel zneškodniť to, aby ostala v pôvodnom zamestnaní, aby na neho, na ňu nemusel dlho čakať, tak je povinný pre biologického rodiča držať miesto a mať pre ňu takú ochrannú lehotu osem mesiacov. A čo je pre osvojiteľa? Sedem dní, vážení! Ja sa pýtam, kto a na základe čoho vypočítal tieto dni.
Takže to sú veci, a to je len jedna časť, lebo nebudem hovoriť o sociálnoprávnej ochrane v zmysle náhradnej starostlivosti, ale práve preto som rada, že naše hnutie chce a prispieva k tomu, aby sme rodiny, ktoré nemôžu mať deti, obohatili tým šťastím, ktoré zažívame doma my so svojimi deťmi, a s tým, keď nám aj niekedy trošku žerú nervy, ale vieme, že vždy sú naše, a keď vyrastú, budú mať vnúčatá a tak ďalej, ale osvojitelia to šťastie nemali. Pomôžme, dajme hlavy dohromady a naozaj zaoberajme sa touto problematikou.
Ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými dve poslankyne.
Pani poslankyňa Jurinová, nech sa páči.

Ďakujem obom kolegyniam za príspevky k tejto téme. Áno, náhradná starostlivosť je aj v očiach mnohých ľudí, mnohých občanov považovaná za niečo, nechcem povedať, menejcenné, ale nie rovnocenné s klasickým rodičovstvom a to je veľká chyba. Naozaj, prosím vás, začnime sa pozerať na náhradných rodičov, tí, ktorí majú už akýmkoľvek spôsobom to dieťa dané do starostlivosti, či sú adoptívnymi rodičmi, to je jedno, ale proste oni sa starajú o dieťa a to je dôležité. Neni dôležité, či sa stará biologický rodič alebo náhradný rodič. Preto si myslím, že je úplne dôvodné, aby sa sumy príspevkov pri narodení dieťaťa zjednotili, to je prvá vec. Druhá vec, ktorú takisto predkladáme alebo ktorú upravujeme, je ten spôsob žiadosti. Ak už sa matke, proste ak matka nemohla porodiť svoje vlastné dieťa, ale teda žiada si ho v náhradnej starostlivosti, podarilo sa jej ho získať v náhradnej starostlivosti, neviem používať správne slová, tak potom musí mať aj špeciálny režim v možnosti žiadať takýto príspevok. Načo nám je príspevok, ktorý v reálne ľudia nevedia využiť? Potom to vyzerá, ako len aby sme mali niečo na papieri.
A tretia vec, ktorú by som rada, rada poznamenala, že, že v podstate už sa v pléne objavil podobný návrh zákona, ktorý rieši podobné veci možnože trošku ešte rozšírenejšie, predpokladám, že o tom bude rozprávať aj kolega Dostál, a chcem povedať, že rovnako ako my žiadame o podporu ich novely, rovnako sme radi podporili aj novelu druhej opozičnej strany. Takže tak veľmi vhodne vybraná téma.
A aha, posledné ešte, ktoré som... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Verešová.