18. schôdza

Pán poslanec Šebej, na začiatku a na konci tvojho vystúpenia ma trochu zamrzelo, že ste zmenili ten rokovací poriadok, lebo určite ešte dve, tri, štyri, päť minút by si mohol hovoriť, keby si nebol obmedzený tým, že iba desať minút.
A podobne ako kolega Viskupič si myslím, že treba veci hovoriť otvorene, bolo to o pánu Rezníkovi, a ktorý je kandidátom presadzovaným časťou vládnej koalície, teda SNS a SMER-om, a ak bude zvolený, tak bude zvolený s podporou fašistov, čo teda bude vynikajúca vizitka pre budúcu verejnoprávnosť slovenskej televízie, Rozhlasu a televízie Slovenska. A ale k tomu, čo si hovoril, by som doplnil, že ono to s tým Sputnikom zasa až také náhodné nie je, lebo pán Rezník nezačal svoje pôsobenie v médiách tým, že sa stal riaditeľom tlačovej agentúry, pán Rezník bol napríklad riaditeľom Slovenského rozhlasu v čase kľúčových volieb 1998 a len pripomeniem, že v tom čase sa Slovenskému rozhlasu hovorilo Rádio Mečiar. A tak ako nie je náhodné, že okrem, okrem tých bývalých házedesákov, ktorí skončili v SMER-e, tak mnohí z nich teraz nachádzajú uplatnenie u fašistov a dokonca za nich niektorí kandidovali a Vladimír Mečiar má teraz veľký priestor v konšpiračných médiách a práve konšpiračné média strašne kritizujú zrušenie Mečiarových amnestií.
No tak nejaký gén HZDS tam je naďalej prítomný a nejaká blízkosť k tým konšpiračným svetom prežíva zrejme aj v pánu Rezníkovi.

Ďakujem. No tak ja, ja si netrúfam začať diskusiu o politickej genetike. Ja by som ale rád reagoval na, na niektorých komentátorov môjho vystúpenia. Najprv chcem povedať pánovi predsedovi výboru pre kultúru a médiá, že áno, ja to vnímam tak, že, že je najvyšší čas začať sa znovu baviť o tom, že, že načo je verejnoprávne médium a či ho potrebujeme. Lebo ja som hlboko presvedčený, možnože som idealista, že, že vstupujeme do sveta, keď práve teraz ho začíname akútne potrebovať. Tiež som si nejakú dobu myslel, že však privátne médiá to zvládnu, že, že máme slobodu a čo už. Už som o tom nie presvedčený. Som presvedčený, že potrebujeme, potrebujeme verejnoprávne médium.
K tomu, čo povedali ostatní, ja väčšinou som súhlasil s tým, čo ste povedali, s tým, ale že, že nečakajte, že v takomto pestrom politickom svete je také jednoduché dosiahnuť zhodu. Nie je to jednoduché. Naozaj sa pozeráme každý na svet svojimi očami, a to myslím aj celkom mimo politických špekulácií.
Ja som napríklad presvedčený, že je tu časť, ja som presvedčený o tom, že napríklad pán Rezník nie je vybavený na to, aby viedol verejnoprávne médium, z mnohých dôvodov, ktoré som povedal na tom híringu, ale som presvedčený, že je tu časť kolegov, a to nie je nemalá, ktorá, a to nemalá, ktorá je hlboko presvedčená, že je kvalifikovaný odborne a všelijako ináč a jednoducho proste nedosiahneme zhodu na všetkom a vždy. Ja... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážené dámy, vážení páni, vážený pán predseda výboru, nepozerajte sa na mňa tak prísne. Včera sa ma... (Reakcia z pléna.) Veselo? Takto vyzeráte veselo? (Povedané so smiechom a smiech v sále.) Včera sa ma môj desaťročný syn opýtal, že o čom teraz debatujeme v Národnej rade, a ja som mu povedal, že napríklad o voľbe riaditeľa RTVS. A on sa ma tak spýtal, že o voľbe riaditeľa RTVS. Vy? A čo vy o tom viete? A prečo o tom nerozhodujú zamestnanci alebo diváci? Čo vedia poslanci o RTVS? Ja nehovorím, že priama demokracia až v takejto šírke je to pravé orechové, ale mám rád túto detskú optiku a tú detskú naivitu, ktorá je občas celkom inšpiratívna.
Milí kolegovia, ak by televízii Markíza alebo televízii JOJ, či televízii TA3 stúpala sledovanosť, stúpal kredit nezávislosti, stúpali by im zisky, myslíte si, že by akcionári týchto médií vymenili manažment týchto televízií? Myslím si, že odpoveď je celkom jednoznačná. V každej normálnej súkromnej firme, či už je to súkromná televízia alebo továreň na výrobu ponožiek, je životnosť vedenia viazaná ku konkrétnym merateľným ukazovateľom. V prípade médií sú tieto ukazovatele, aspoň pre mňa, sledovanosť, nezávislosť a ekonomická stabilita. Ako obstálo vedenie RTVS v uplynulom funkčnom období v týchto troch ukazovateľoch?
Sledovanosť RTVS stúpla, kredit v očiach ľudí, kredit nezávislosti stúpol a 80-miliónová sekera je dávno minulosťou. Ak výsledky hovoria takouto rečou, aký je vôbec dôvod na výmenu Václava Miku a jeho manažmentu? Môžete na to povedať, že uplynulo funkčné obdobie a treba voliť nového riaditeľa. Je to úplne legitímne, zákon to presne takto definuje, je to úplne v poriadku. Je to nesporné. Pardon? (Reakcia z pléna.) Aha. Dobre. Ale teraz už vyzeráte veselšie. (Reakcia z pléna.) Pri verejnoprávnych médiách platí, že čím viac je nespokojná koalícia, čím viac je nespokojná opozícia, tým lepší manažment verejnoprávnej televízie a verejnoprávneho rozhlasu. S verejnoprávnymi médiami nemáme byť spokojní my, čo tu rozhodujeme o osude starého alebo nového vedenia, s verejnoprávnymi médiami majú byť spokojní predovšetkým občania, verejnosť. Pre nich sú tu verejnoprávne médiá. A čo je jediným merateľným ukazovateľom spokojnosti občanov s verejnoprávnymi médiami? No predsa sledovanosť, čo iné. Samozrejme, môžme mať aj médiá, ktoré nikto nebude sledovať. Ale načo také potom platíme?
Nemám nič osobné proti ostatným kandidátom, myslím si, že mnohí z nich sú profesionáli, majú za sebou zaujímavé príbehy, áno, majú aj kauzy, ale viacerí z nich sú profíci a nepochybujem o tom, že v tejto atmosfére, aj keď budú zvolení, tak veľmi ťažko sa im bude povedzme manipulovať v prospech nejakej politickej strany, pretože budú pod veľmi prísnym drobnohľadom, budú. A akonáhle sa niečo podozrivé udeje, tak určite z toho bude nemalý škandál.
Ale aj keď nemám konkrétne výhľady voči ostatným kandidátom, až na ten Sputnik, ani od týchto kandidátov som nepočul žiaden argument, žiaden, prečo by malo byť súčasné vedenie RTVS vymenené. A celkom by ma zaujímalo, ako by sa páčilo týmto kandidátom, keby boli po piatich rokoch po dobrých výsledkoch, dobrej sledovanosti, dôveryhodnosti a dobrých ekonomických výsledkoch odpálení.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Áno. Inak sa nedá. (Povedané so smiechom.) Pán poslanec Grendel, no prečo sme tu a prečo sa o tomto bavíme, lebo taký je zákon, ktorý schválila opozícia, v ktorej sedíte. Ten zákon je taký so všetkými dobrotami, ktoré ste nám tam nadelili. Toto je politická voľba riaditeľa, viete? Ale nie nás zásluhou, nás, lebo my sme za tento zákon nehlasovali. Pozrite si to. Za ten zákon hlasovali všetci tí, ktorí teraz sedia okolo vás a boli vo vláde v minulom volebnom období. Taká je pravda. My sme ho iba nemenili. Preto, lebo sme chceli vedieť, ako tento zákon funguje, a myslím si, že to bolo rozumné, preto lebo teraz si môžeme vyhodnotiť, čo je na tomto zákone dobré a čo je na tom zákone zlé, a hovoriť ďalej o tom.
Ja chápem, že vy ste v dosť ťažkej situácii preto, lebo vy ste boli kedysi nezávislý novinár a my sme vám verili, že ste nezávislý novinár. Dokonca ja som vám ako nezávislému novinárovi telefonoval, keď ste klamali alebo ste sa pomýlili v tej televízii, v ktorej ste boli, a hovoril ste niečo o radách, čo nebola pravda. Spomínate si, však? (Reakcia z pléna.) Nó, to je fajn, že si spomínate. Neopravili ste to. To si zase spomínam ja. Teraz ste zase závislý poslanec. Dokedy, uvidíme. Potom čo budete? Opäť nezávislý novinár? Vaše esemesky sú viac ako jasné, pán poslanec Grendel.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ja by som sa chcel na tomto mieste poďakovať aj za prejav, ale aj tým poslancom, ktorí v minulosti zvolili Václava Miku do pozície generálneho riaditeľa RTVS, nakoľko je to naozaj inštitúcia, kde, vďakabohu, nemusíme hovoriť o zlých ekonomických výsledkoch ako v mnohých iných štátnych inštitúciách, myslím teraz napríklad aj všeobecnú zdravotnú a tuná naozaj ten nominant vládnej garnitúry sa pozitívne osvedčil a ja z tohto pohľadu chcem veriť, že ten ďalší kandidát, ktorého zvolí táto poslanecká snemovňa, bude rovnako dobrý a nebudeme musieť za niekoľko rokov hľadať milióny, ako zachraňovať RTVS, podobne, ako teraz sa to hľadá v prípade Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega Grendel, ďakujem za dobré vystúpenie. Mám jednu takú drobnú výhradu, kde ste uviedli spojenie, že keby nefungovali alebo nefungovalo, nefungovalo vedenie RTVS tak, ako má, takže by z toho mohol byť nemalý škandál.
Chcem upozorniť na to, že my tu žijeme v postškandálnej spoločnosti. Tu už neexistuje žiaden škandál, ktorý by niekoho rozhodil, a tí, ktorí sú v centre škandálu, nám tu teraz ešte moralizujú vrátane vo verejnoprávnej televízii.

Pán poslanec Jarjabek, ja sa snažím byť nie osobný, keď vystupujem či už v rozprave, alebo vo faktických poznámkach, lebo si myslím, že také osobné veci do politiky úplne nepatria, ale nepopieram, že nie všetci sa musíme riadiť touto zásadou. Pamätám si, keď ste mi volali, keď som robil v TA3 diskusnú reláciu, tiež sa to týkalo vtedy STV, vy ste sa mi vtedy trošičku vyhrážali, ja si to tak pamätám.
No a viete, v tejto sále, áno, ja som bývalý novinár, sú v tejto sále ľudia, ktorí si tykajú s novinármi, a potom sú v tejto sále ľudia, ktorí si tykajú s mafiánmi.
Iba toľko. (Potlesk.)

Ďakujem pánu predsedovi za ústretovosť, že som sa ešte mohla prihlásiť do rozpravy. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, včera pán minister v správe, v správe o stave štátu vyzdvihol slobodné a odvážne médiá. Vládna koalícia, žiaľ, často práve slobodných a odvážnych novinárov kritizuje a sú signály, že dnes si chce zvoliť takého riaditeľa, aby sa slobody a odvahy vo verejnoprávnej televízii zbavila. Rôzni politici si dlhodobo robia zálusk na verejnoprávnu televíziu. Verejnoprávna televízia, ktorej stúpa dôveryhodnosť, ktorej stúpa sledovanosť spravodajstva a publicistiky, je cenným nástrojom politického boja. Spomeňme si, ako jedna z televízií de facto vygenerovala koaličného partnera SMER-u, prípadne spomeňme si na tlačovú agentúru, kde v období pred voľbami mal napríklad pán Danko, v tom čase mimoparlamentná strana, viac tlačových správ ako premiér a prezident dokopy.
V odpovedi na otázku financovania verejnoprávnej televízie a rozhlasu použil predseda SNS pred časom v rozhovore slová: "...keď ju koaličný partner dá celú do správy SNS". Odvtedy vidíme snahu najmä zo strany SNS televíziu ovládnuť cez svojho nominanta. A pripomínam, že prevádzku rozhlasu a televízie, ako to už hovorili viacerí kolegovia, platia všetci občania a hlavným poslaním televízie je poskytovať nestranné a vyvážené informácie o dianí v spoločnosti, nie slúžiť nejakej politickej strane a RTVS nie je trafika, ktorá by sa dávala do správy politickej strane. Riadenie rozhlasu a televízie nemá zabezpečovať politická strana, ale vedenie pod dohľadom Rady RTVS. Strana SNS začala zverejňovať rôzne malicherné problémy ako napríklad dvojbodka v logu RTVS alebo nevhodnosť názvu. Myslím si, že toto všetko však bolo iba zámienkou na mocenské ovládnutie rozhlasu a televízie. A pre našu spoločnosť by bolo nešťastím, ak by sa televízia stala hlasnou trúbou akejkoľvek politickej strany. Naposledy bola televízia pod dohľadom nominantov vlády SNS a HZDS 90. rokov a toto obdobie je poznačené škandálmi, súdnymi spormi, zasahovaním do spravodajstva, rozkrádaním financií. Ale slová o dávaní do správ by si nedovolil ani Slota a nedovolil si to ani Mečiar. Občania si za svoje peniaze zaslúžia kvalitný program a zaslúžia si aj kvalitné spravodajstvo. Toto však nie je možné, ako spomínal kolega Grendel, keď sa vždy vymení celé vedenie, manažment, zmení sa stratégia vysielania. A ešte raz opakujem, rozhlas a televízia majú slúžiť v prvom rade občanom, a nie politickým stranám.
Aktuálne vedenie RTVS s riaditeľom Mikom nastúpilo po hrozných obdobiach a priviedlo rozhlas aj televíziu k vyššej kvalite. Prišla určitá profesionalita, RTVS nie je zadlžená, vzrastá jej dôveryhodnosť, vzrastá jej sledovanosť. Všetci sme mali možnosť vidieť projekty kandidátov na riaditeľa verejnoprávnej televízie a každého, kto problem..., koho problematika zaujíma, si vie vyhodnotiť, ktorý, ktorý projekt bol najlepší a ktorý projekt bol zmysluplný. V ideálnom štáte by si politici zvolili toho, kto je najschopnejší a kto predstavil na fungovanie RTVS najlepší projekt.
Žiaľ, žijeme v krajine, kde na vedúce pozície najmä v štátnych podnikoch, štátnych inštitúciách lojalita má často prednosť pred šikovnosťou a profesionalitou. Možno naivne, ale stále verím, že si zvolíme v tejto voľbe toho najlepšieho.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážená pani poslankyňa Remišová povedali ste jednu pravdu. Videli sme všetkých kandidátov a na základe predložených projektov si budeme vedieť vybrať tohto najlepšieho a možno nebude pasovať do vášho udavačského charakteru, ale určite bude pasovať slovenskému divákovi, ktorý si ten, tú televíziu platí. Ináč všetko, čo ste ostatné povedali, sú absolútne táraniny a čudujem sa, že človek s takým vzdelaním, ako máte vy, sa môže takto ponižovať a znižovať na takéto podpásové a úplne neopodstatnené útoky.
Ďakujem.

Ďakujem. Zámerne som rozdelil vystúpenie na dve časti. Prvá sa venovala projektom a tomu, že snažili sme sa vytvoriť čo najlepšie podmienky, aby mohlo k súťaži projektom prísť. A teraz mi dovoľte sa vyjadriť, požičiam si slová alebo označenie pána Budaja, ktorý rozpráva často o tzv. štandardnej politickej prevádzke.
Je mi smutno pri tomto type voľby, že parametre štandardnej politickej prevádzky hovoria skôr o zákulisných a kuloárnych dohodách a o tom, kto a akým spôsobom na prstoch vie zrátať, akým spôsobom zabezpečí podporu vo svojich politických kluboch. Tam nezaznievajú hlasy o kvalite projektu. Tam zaznieva presne to, čo hovorila Veronika Remišová, a to je, aby lojalita bola na prvom mieste.
Aby sme si povedali z tej dôležitej časti, ktorá sa dotýka histórie a nie tak dávnej, je to posledná dekáda, kde by sme si povedali reálnu pravdu, tak, pán predseda mediálneho výboru, áno, bola tu debata o akceptácii médií verejnej služby, aj o tom, na čo médium verejnej služby je, aj o tom, či by ho nebolo treba zrušiť. A táto debata bola najostrejšia a najviac vypuklá po mandátoch generálnych riaditeľov ako Hreha a Nižňanský, kedy miliónové kumulatívne straty Slovenskej televízie hnali zástancov toho, aby médiá verejnej služby prestali, lebo komerčný svet v slobode to vyrieši, hnali argumentačnú roviny do tej podoby, že médium verejnej služby je zbytočné, drahé, kumuluje dlh. A toto neboli riaditelia, za ktorých nesú politickú zodpovednosť zástupcovia opozície. To boli riaditelia za prvej vlády Roberta Fica.
Som rád, že toto plénum odišlo od tém, a neviem, či sa tu nachádza jedna poslankyňa alebo jeden poslanec, ktorý by v súčasnej dobe spochybňoval dôležitosť inštitúcie média verejnej služby a prichádzal by s témami ich zrušenia. Ondrej Dostál sa usmieva, tak asi tu bude jeden. Ale ja, a budem hovoriť aj trošička za svoj klub, som bol vždy zástancom média verejnej služby, jeho nezameniteľnej a nepopierateľnej úlohe v spoločnosti aj na mediálnom nebi.
Je asi treba poznamenať, že z hľadiska končiaceho mandátu Václava Miku je klub OĽANO, ktorý sa voľby zúčastnil a ktorý Václava Miku volil aj v poslednom období. Myslím si, že z hľadiska OĽANO sa nemáme za čo hanbiť. Existoval reálny predpoklad, že ak vytvoríme dostatočné prostredie a dostatočnú politickú vôľu, ktorá často chýba, aby sa z médium, z média verejného, z média verejnej služby stalo rešpektované médium, ak obmedzíme zásahy, ak sa zameráme na to, že treba dupať na kvalitu programu, treba dupať na udržateľnosť financií, tak sa z média verejnej služby môže stať inštitúcia, ktorej rastie dôveryhodnosť, ktorej rastie aj sledovanosť, i keď z hľadiska tohto typu média sledovanosť nemusí byť tým najdôležitejším ukazovateľom, a v ktorom, a ktorému rastie aj váha v spoločnosti. Možno práve preto sa politické centrály zamerali na to, že toto médium je treba ovládnuť. Nie, Veronika Remišová si nevymýšľala, keď citovala slová vysokého predstaviteľa alebo najvyššieho predstaviteľa parlamentu, ktorý hovoril o tom, že ak dostane SNS toto médium do správy, tak potom sa začnú diať veci. Vtedy, myslím si, že každý jeden chtiac-nechtiac, a myslím si, že aj členovia koalície zbystrili a zježili sa im všetky vlasy, a dúfam a chcem veriť a viem, že odmietli to, aby politická centrála ovládla rešpektované alebo čím ďalej viac rešpektované médium verejnej služby. Ak táto voľba ukáže, že tomu tak nie je, ak táto voľba presadí politického nominanta napriek tomu, že niekto tu má výsledky, že niekto by si zaslúžil obhájiť mandát a dostať médium verejnej služby do roku 2022, tak si myslím, že toto plénum nerozhodne dobre.
A, pán predseda, vám legislatívne prostredie alebo odvolávka na ich legislatívne prostredie vždy pomôže, keď sa vám to hodí. A ja vás iba upozorním, že defaultné nastavenie alebo nastavenie toho, ako toto plénum má voliť generálneho riaditeľa, je verejná voľba. Takisto ako to, že je v zákone napísané, že generálneho riaditeľa volí plénum parlamentu, je v zákone napísané, že ho volíme verejne. Musí prísť pätnásť poslancov, musíte ohnúť verejnú voľbu a utajiť ju. Myslím si, že, a dlhodobo to zastávame a máme to aj v programových východiskách hnutia, že poslanec zodpovedá za výkon svojho mandátu do dôsledkov. Zodpovedá aj pri personálnych voľbách za to, akým spôsobom sa rozhoduje v mene svojich voličov. Preto si myslím, keďže tu hrozí reálny predpoklad a reálny scenár, že bude nový mandát a nový generálny riaditeľ obviňovaný z toho, že ho zvolili fašisti, je lepšie, aby o tomto verejnosť vedela. Ak to tak nechcete urobiť, nechajte voľbu verejnú a zodpovedajte si svoje vlastné rozhodnutie pred verejnosťou. Myslím si, že je tam dostatočné množstvo kandidátov, na ktorom sa vie zhodnúť verejnosť bez toho, aby sme po výzvach vášho premiéra, páni poslanci zo SMER-u, v Kľaku a v Ostrom Grúni, kedy hovorí, že sa nám po uliciach ponevierajú, poneviera zelený fašizmus, vtedy, keď reagovať na študentov a ich demonštrácie, nereaguje na podstatu, čo študenti chcú, ale reaguje na to, že z ulíc sa nám tlačí hnedý mor fašizmu. A z tých ulíc, si myslím, že práve pri voľbe generálneho riaditeľa si zasadol aj do lavíc. Spájať sa so štrnástimi ľuďmi a počítať asi do 150 vie väčšina verejnosti, bude vašou vizitkou. A chcem vás upozorniť, že toto nebude dobrý mandát a dobré východisko pre pôsobenie generálneho riaditeľa verejnej, verejnoprávnej inštitúcie RTVS.
Záverom chcem povedať, že zákon o RTVS bol prijímaný v roku 2010 pod veľkou kritikou a je to jedna z mála noriem, ktoré nezaznamenalo do terajšej doby takmer žiadnu novelizáciu. Poznáme zákony, ktoré ste schopní novelizovať ešte pred dobou účinnosti. Poznám a pamätám si vašu plamennú kritiku – aj vašu osobnú, pán predseda –, kedy ste tento zlý, zlý zákon, tento zákon, ktorý nezabezpečí zlepšenie média verejnej služby, chceli meniť. Sme siedmy alebo šiesty, šesť a pol roka od jeho platnosti a účinnosti, nezmenili ste na ňom ani čiarku. Myslím si, že kvalita zákona, kvalita predpokladu a ideové nastavenie, že je potrebné spojiť médiá verejnej služby rozhlas a televízia, obstáva v skúške doby, obstáva v tom, že dôveryhodnosť tejto inštitúcie rastie, že rastie sledovanosť. A skúsme sa pre budúcnosť zamerať na to, aby sme parametre tohto média zlepšovali, a nie naopak, aby sme ho vracali do závislosti politických centrál, pretože potom z tej inštitúcie urobíme opäť nedôveryhodnú inštitúciu, pretože potom sami zmaríme to, čo má RTVS v spoločnosti plniť.
Dúfam, že o 17.00 hod. nás bude viesť zdravý rozum a voľbu, ktorú vykonáme, vykonáme tak, že obstojíme, a verejne budeme môcť vyhlásiť, že sme urobili to najlepšie možné pre 105-miliónovú inštitúciu, ktorá z verejných financií, cez zmluvu so štátom, na základe svojho vlastného hospodárenia, ale hlavne na základe úhradu za službu verejnosti financujú občania.
Ďakujem. (Potlesk.)