18. schôdza

Ďakujem, ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 31. augusta 2017 a gestorský výbor do 5. septembra 2017. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na jeho prerokovanie vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Ďakujem.

Tak ako som hovoril, referendum je dôležitý, dôležitý prostriedok, dôležitý nástroj demokracie na Slovensku, je priamo uvedený v Ústave Slovenskej republiky a je však, aplikačná prax je však v rozpore s reálnosťou uplatňovania tohto nástroja.
Myslím, že veľmi stručne stačí povedať, že tento inštitút referenda bol vlastne uplatnený osemkrát, pričom iba jediné z týchto referend splnilo tú podmienku účasti nad 50 % oprávnených voličov, a jedno referendum bolo zmarené. Jedna z vecí je, že takto vlastne to neplatné alebo zmarené referendá spôsobujú vlastne mrhanie finančnými prostriedkami, pretože na jednej strane je taká možnosť, potom je taká povinnosť ho vyhlásiť, a na druhej strane vieme, že nedôjde sa k žiadnemu výsledku. Ak sa pozrieme na účasť občanov na spravovaní štátu, tak pri žiadnych voľbách zastupiteľských takéto kvórum nie je, pričom vieme, že pri takých, poviem tak ľudovo, najmenej zaujímavých voľbách, ktorými sú, teda možno povedať z poľutovania, s poľutovaním voľby do Európskeho parlamentu, prípadne voľby do vyšších územných celkov, tam sa pohybujú tie kvóra, pardon, kvóra, účasť okolo 13 až 20 %. Dokonca aj v prípade, keď sú, neviem to konkretizovať, veľmi zaujímaví kandidáti alebo protikandidáti, tak je problém vyškriabať sa nad 20 %, pričom napríklad poslanci Európskeho parlamentu sú bezproblémovo zvolení vo voľbách, ktoré mali teraz naposledy účasť 13 %, a nikto ich legitimitu nespochybňuje. Pri uplatnení tej priamej, priameho uplatňovania moci ale dávame, dalo by sa povedať, že príliš vysokú, neprekonateľnú prekážku 50 %.
Tu si dovolím ešte takú malú odbočku, vieme, že to jediné platné, úspešné referendum bolo o vstupe do Európskej únie. Vieme, že tam prišlo k jednému paradoxu, že vlastne ľudia, ktorí hlasovali proti vstupu do Európskej únie kvôli nastaveniu zákona spôsobili, že vlastne to referendum bolo platné a pozitívne. Pretože keby oni neboli prišli, tak vlastne to referendum by bolo neplatné, malo by pod 50 %.
Preto navrhujeme ako takú východiskovú úvahu znížiť toto kvórum priamo v texte ústavy znenia nadpolovičnou väčšinou, požiadavky nadpolovičnej väčšiny na 20 %. Ako sme prišli k tomu, k tomuto kvóru? Tak jednak je tu určitý historický vývoj. Hnutie OĽANO už v máji 2012 predložilo ako jedno zo svojich prvých legislatívnych návrhov práve, práve zníženie kvóra referenda. My sme pôvodne uvažovali o nulovom kvóre, ktoré je bežné aj v iných krajinách, a napriek tomu tam je paradoxne a možno práve preto účasť vysoká, aj na úrovni 70-80 %, čo my nedosahujeme, bohužiaľ, ani pri tých najzaujímavejších voľbách, ako sú parlamentné voľby, prípadne voľby, priame voľby prezidenta. A keďže sme ale videli, že toto je nepriechodné a sú rôzne námietky, tak sme dali do návrhu 20 %, čo sme už viackrát predložili, a argumentujeme aj práve tou účasťou povedzme vo voľbách do VÚC, kde sa táto účasť ukazuje asi zhruba na takejto úrovni.
Chcem upozorniť na to, že v ústave je spomenuté, že v Ústave Slovenskej republiky, kde sa vymedzuje alebo upresňuje konanie referenda, tak sa hovorí o tom, že môže byť vyhlásené, ak o to petíciou požiada aspoň 350-tisíc občanov. Na toto číslo nechceme siahať, nechceme sa ho dotýkať, ak naozaj 350-tisíc občanov žiada nejakú vec, tak to nie je niečo, čo si pozbiera len nejaká skupina nejakých aktivistov pre nejakú banalitu. Myslíme si, že ak naozaj občania toto žiadajú, má sa takéto referendum konať. Je to otázka potom aj možných rizík, ale zároveň aj určitého druhu dozrievania. Viete, aj mladého človeka, keď nevystavujete postupne primeraných rizikám, tak nedozrieva. Tie námietky, s ktorými sa stretávame a na ktoré sme pripravené, pripravení zodpovedať aj v tejto rozprave, sú, sú o tom, že naozaj môže sa stať, že niekto pozbiera 350-tisíc s nejakou nežiaducou vecou. No, viete, je to otázka demokracie, občania majú na toto právo a držať aj viac ako štvrť storočia po, po vzniku, resp. práve štvrť storočia po vzniku Slovenskej republiky ešte stále občanov ako keby v plienočkách, že čo ak to pokazia, tak mi príde ako, že sme niekde zatiahli ručnú brzdu alebo sme zablokovaní. Treba robiť kroky dopredu a takým, takýmto pokusom ten krok dopredu je aj náš návrh.
Ja by som vás naozaj chcel poprosiť aj o korektnú diskusiu a aj o podporu, aby sme mohli prejsť týmto zákonom ďalej a potom prípadne po rokovaniach ho opraviť do takej formy, ktorá bude priechodná, ktorá bude vhodná, ktorá bude prínosná pre občanov Slovenskej republiky a pre celé Slovensko.
Ďakujem. (Rečník sa obrátil k predsedajúcemu.) Takže stihol som to.

Pán poslanec Vašečka, tie veci, spomínali ste referendum o vstupe do Európskej únie, ktoré ako, ako jediné bolo platné a bolo platné aj vďaka hlasom tých, ktorí hlasovali proti a tým pomohli prehupnúť sa cez to 50 % hranicu.
No tu chcem dodať, že aj keby nebolo platné, tak sa v zásade nič nestane, pretože to nebolo záväzné referendum a aj tak by sme vstúpili do Európskej únie, akurát by sme mali neplatné referendum, možno trošku, trošku také spochybnenie, ale určite by to neznamenalo, že nevstúpime do Európskej únie. Čiže jediné platné referendum v podstate nerozhodlo o ničom, lebo to bolo rozhodnuté v parlamente.
Po druhé. Vydávať referendum v slovenských pomeroch za prejav vôle občanov, je značne nadnesené. Občanmi iniciované bolo akurát to ostatné referendum o rodine, všetky ostatné referendá boli politické, iniciované politickými stranami, ktoré cez ne realizovali, buď mobilizovali svojich voličov, snažili sa prerušiť volebné obdobie, skrátiť volebné obdobie alebo tematizovať nejaké, nejakú svoju politickú agendu. Keď sa pozriem na to všetko, o čom sa rozhodovalo v referendách, som veľmi rád, že máme 50 % hranicu a že ani jedno z tých referend s výnimkou toho o Európskej únii nebolo, nebolo platné. A keď sa teda pozrieme, že aké referendum nám najbližšie hrozí, ktorému by ste vy, ak by parlament schválil váš návrh, otvorili dvere, no tak je to práve referendum o vystúpení Slovenska z Európskej únie a zo Severoatlantickej aliancie, ktoré teraz iniciujú fašisti, tak neviem, či toto je najlepší nápad, práve v tejto chvíli prichádzať s takýmto návrhom.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja by som možno zdôraznila ten cieľ, ktorý pri predkladaní tejto novely ústavy máme pred očami, je to posilnenie ústavného práva občanov Slovenskej republiky zúčastňovať sa na správe vecí verejných prostredníctvom inštitútu referenda.
Myslím si, že naozaj takéto posilnenie účasti občanov je určite žiaduce práve preto, lebo štandardné politické strany zjavne a opakovane nechránia verejný záujem, ale chránia záujem niekoho iného. Som si takisto vedomá, že situácia je, čo sa týka rozhovorov alebo diskusií o referende, o splatnení referenda alebo o znížení kvóra referenda, na ostrí hrany alebo pohybuje sa na ostrí... Jak sa to vraví? Na ostrí...? (Reakcia z pléna.) Na ostrí noža (povedané so smiechom), pretože máme v parlamente politickú stranu, ktorú neberieme za demokratickú, a rozumieme, že to vytvára rôzne vášne. Aj napriek tomu si však myslím, že táto debata musí byť dennodenne na programe, a som presvedčená o tom, že my občanov, voličov musíme vychovávať. My máme povinnosť občanov vychovávať. Možno naozaj potom by sa aj inak nazeralo na celý inštitút referenda.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja vo svojej krátkej faktickej chcem iba povedať, že, samozrejme, je to otázka, ktorou sa ja profesionálne zaoberám už desiatky rokov, a troška som vždy prekvapený, ja rozumiem politickému cvičeniu, že niekto si rozhodne, že bude každého polroka predkladať návrh novely ústavy a návrh novely ústavy k takejto citlivej téme.
Tu to ale pokladám skutočne za nezodpovedné a za strašne riskantné. Je jasné, že tento návrh neprejde, ale keby prešiel, tak tie dôsledky sú nevypočítateľné. Ale čo ja pokladám za neúctu k tej priamej demokracii, je práve ten pokus predložiť iba parciálne, parciálne, veľmi ľúbivé na prvý pohľad riešenie, ktoré ale v dnešnom ústavnom stave je skutočne nezodpovedné. Nemôžme hovoriť o nejakej výchove občanov k demokracii tým, že im predhodíme vlastne zníženie kvóra za situácie, keď sami nevieme ani odborníci nevedia, aké sú vlastne účinky samotného referenda, ak by bolo platné.
Čiže predložiť takýto návrh bez toho, aby sa o tom minimálne polroka diskutovali medzi odborníkmi, nie medzi politikmi, ale medzi odborníkmi, je skutočne nezodpovedné a nemôže to viesť k výsledku. Ak to prinesie politické body, možno, ale každý rozumný občan pochopí, že ten problém v referende je úplne inde, ako je samotné kvórum.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, že boli vypočuté moje slová o korektnej diskusii, a prijímam tie poznámky, ktoré boli. Skúsim teraz krátko zareagovať a potom teda ešte v ďalšom priebehu, prípadne v záverečnom slove. A začal by som odzadu.
Pán Kresák, ja si nemyslím, že je to nezodpovedné, že je to riskantné, skôr je nezodpovedné to, že vládna moc posledné štyri roky minulého volebného obdobiam, SMER, teraz vy, ktorí ste vo vládnej koalícii, nerobíte nič v tejto téme. Čudujete sa, že opozícia tieto veci predkladá v takej, v takej forme, v akej ich predkladá. V Českej republike sa táto vec výrazne posúva a priznám sa, neviem teraz, či už je táto vec schválená, ale tiež sa tam riešilo práve kvórum a to, že tam musí byť nejakých 25 % všetkých oprávnených voličov za. To znamená, že môže byť 25 % oprávnených voličov plus jeden, a keď sa tí dvadsiati piati, tých 25 % vysloví za, tak je to platné. Čiže posúva sa to aj v okolitých krajinách, u nás nič. My budeme len radi, ak vy, vláda Slovenskej republiky začne serióznu diskusiu a začne na tom pracovať a my radi potom do toho prispejeme. Zatiaľ si budeme robiť poctivo svoju opozičnú prácu.
Čo sa týka inštitútu referenda, je to základná úcta k demokracii a otázka toho, či sme elitári, alebo veríme naozaj občanom a veríme, že oni majú právo rozhodovať, ako táto krajina ide.
Čo sa týka posilňovania extrémizmu, práve si myslím, že blokovanie priameho záväzného vyjadrovania občanov spôsobuje takýto extrémizmus, pretože majú určitý obmedzený výber tých, ktorí môžu voliť, a ak tí nezastupujú ich názory alebo dlhodobo ignorujú, tak potom robia určité skratkovité konania. Ale keby sa ten ventil povolil aj vo forme referenda, nehovorím, že jediná vec, tak by to práve tomu extrémizmu predchádzalo.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, dámy a páni, dovoľte mi, aby som podľa rokovacieho poriadku Národnej rady z dnešnej hodiny otázok ospravedlnil týchto členov vlády.
Na pracovnej ceste je minister školstva, vedy, výskumu a športu, zastupuje ho podpredseda vlády pre investície Peter Pellegrini. Na zahraničnej pracovnej ceste je minister práce, sociálnych vecí a rodiny, zastupuje ho opäť podpredseda vlády pre investície. Minister životného prostredia, zastupuje ho podpredseda vlády pre investície. Otázky nie sú na podpredsedu vlády a ministra vnútra, na ministra zdravotníctva, na ministra hospodárstva ani na ministerku pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Pán podpredseda, som pripravený odpovedať na otázky, tak ako boli postavené členmi parlamentu, nech sa páči.

Ďakujem pekne za otázku, vážený pán poslanec. Chcem skonštatovať, že v tomto okamihu okrem vyjadrenia Európskej komisie ohľadne začatia konania voči našim partnerom z V4 nemáme k tejto veci bližšie informácie, a vývoj situácie a konanie Komisie budeme pozorne monitorovať, naviac je V4, kde sa stretávame, budúci týždeň, budeme o tom hovoriť podstatne intenzívnejšie.
Môžem len vás informovať, že Komisia v utorok 13. 6. potvrdila, že začala proces právneho konania proti Českej republike, Maďarsku a Poľsku z dôvodu porušenia európskej legislatívy súvisiacej s prerozdelením žiadateľov o azyl. Právne konanie sa týka porušenia rozhodnutia ministrov vnútra z 22. septembra 2015 o zavedení tzv. povinných kvót. Podľa uvedeného rozhodnutia sa malo z Talianska a z Grécka premiestniť 160-tisíc migrantov na územie ostatných členských krajín Európskej únie. Toto rozhodnutie bolo prijaté, hoci proti nemu hlasovali Česká republika, Maďarsko, Rumunsko a Slovensko.
Ako viete, Slovenská republika podala už 2. decembra 2015 oficiálnu žalobu proti Rade Európskej únie na Súdny dvor v Luxemburgu. My sme tým chceli upozorniť predovšetkým na to, že rozhodnutie prijaté Radou ministrov vnútra je v rozpore s Európskou radou, ktorá jasne deklarovala, že sa nebudú prijímať povinné kvóty. Jednoducho najvyšší orgán Európskej únie Európska rada za účasti premiérov a hláv štátov rozhodla, že povinné kvóty nie, napriek tomu väčšina hlasov presadila na stretnutí ministrov vnútra tento právny dokument. Sme presvedčení, že v danom prípade ide o nelegislatívne opatrenie, ktorým dochádza k porušeniu práv národných parlamentov a práv Európskeho parlamentu. Rada ministrov vnútra mala podľa nás rozhodovať jednomyseľne, a nie väčšinovo, pretože predtým, ako Rada prijala napadnuté rozhodnutie, vykonala v návrhu Komisie viaceré zmeny a doplnenia, čím porušila podstatné procesné predpisy. Slovenská republika ihneď avizovala, že podáme žalobu, a svoj sľub sme aj naplnili.
Dámy a páni, migrácia je stále veľmi vážna téma, ale nemyslím si, že je vhodné, aby sme takúto citlivú problematiku zneužívali na politikárčenie. Ako predseda vlády som na jednej strane dbal, aby Slovenskej republike nebolo vnútené riešenie, ktoré by v budúcnosti mohlo vytvoriť vážne spoločenské problémy. Na druhej strane viem, že pred problematikou migrácie nie je možné utiecť. My sme vždy presadzovali systémové riešenia a môžem zopakovať, že sme ponúkli tzv. efektívnu solidaritu, ktorá znamená, že každá krajina musí určitým spôsobom prispieť, pokiaľ ide o dôsledky migrácie, ale musí mať suverénne právo si vybrať, akým spôsobom túto solidaritu prejaví. Ale každá krajina musí. A Slovensko je krajina, ktorá urobila v tomto množstvo zaujímavých opatrení. Spomeniem len napríklad Gabčíkovo, kde pomáhame výrazne Rakúsku so žiadateľmi o azyl v tejto krajine.
Aby som veľmi rýchlo ešte využil ten čas a odpovedal na vašu otázku, tak chcem zopakovať bez akéhokoľvek zaváhania, my sme kvóty vždy považovali, považujeme a budeme považovať za nezmyselné a technicky nezrealizovateľné. Myslíme si jednoducho, že sú to opatrenia, ktoré ani zďaleka neprinášajú taký efekt, ako by sa očakávalo.
Dámy a páni, pokiaľ ide o konkrétnu otázku, či sme prijali alebo neprijali nejaký utajovaný záväzok, chcem vás ubezpečiť, že jednou z charakteristík Európskej komisie je nezávislosť, Slovenská republika nerozhoduje za Komisiu a nemôže ovplyvniť jej rozhodnutia. Musím vás však všetkých ubezpečiť, že vláda nikdy neprijala žiadny tajný záväzok, pretože by to išlo proti našej oficiálnej politike, pokiaľ ide o kvóty. Naše záväzky sú len a len dobrovoľné a sú práve prejavom toho, že chceme, aby sa solidarita vyjadrovala podľa suverénneho pôsobenia daného štátu.
A rovnako chcem, aby som dal presnú informáciu, zopakovať, že v decembri 2015 sme prijali, a to je všeobecne známe, 149 asýrskych kresťanov z Iraku. Ide o ľudí, ktorí priamo utekajú pred terorom Islamského štátu. Vo februári 2016 týmto ľuďom bolo udelené humanitárne vízum. Momentálne títo ľudia žijú v okolí Nitry a prebieha ich integrácia do našej spoločnosti. Z tejto skupiny sa na Slovensku ešte nachádza 87 osôb. Z toho sa dokonca už aj tri deti narodili tu na území Slovenskej republiky. Ostatní opustili našu krajinu z dôvodu, že si nedokázali zvyknúť na kultúrne odlišnosti, a vrátili sa do Iraku.
Tiež ma prekvapilo, že tri krajiny boli vybrané, pokiaľ ide o Komisiu, Slovensko tam jednoducho nebolo, ale uvedomme si, že z tých 160-tisíc migrantov, ktorí mali byť premiestnení z Talianska, z Grécka, bolo premiestnených len... Pán minister, 18-tisíc je posledná správa? (Reakcia ministra.) Okolo 18-tisíc. Čiže povinné kvóty sú absolútnym fiaskom. A keď sa tých 18-tisíc preráta na jednotlivé krajiny, pravdepodobne naše rozhodnutie ohľadne asýrskych kresťanov zabralo a povedali, veď my sme nakoniec dobrovoľne sa rozhodli a niečo sme v tomto duchu aj urobili. Ale chcem sa spýtať mojich kolegov premiérov a pani premiérky Szydlo na najbližšom zasadnutí V4, ako to hodnotia a čo s tým budeme ďalej robiť.
Ale žiadny záväzok. Sme principiálne proti povinným kvótam. Na druhej strane tvrdím, že v rámci solidarity musíme nájsť spôsob, ako pomôžeme celej Európskej únii v boji proti dopadom migračnej krízy.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem, pán premiér, za vašu odpoveď. Aj keď musím povedať, že väčšinou ste nám povedali už všeobecne známe informácie.
Moja doplňujúca otázka sa týka hlavne tej skutočnosti, že sa pozabudlo na fakt, že sa jedná o relokáciu... (Prerušenie vystúpenia premiérom.)

Fico, Robert, predseda vlády SR
Prepáčte, nevidím vás. (Rečník dvihol pravú ruku a zakýval ňou.) Jáj, tam ste. Ďakujem pekne.

Štarchoň, Peter, poslanec NR SR
... že sa jedná o relokáciu migrantov, predovšetkým z Grécka a Talianska. To znamená, že, že problematika kresťanských migrantov zo Sýrie, samozrejme, že s touto problematikou súvisí, ale jedná sa hlavne o túto relokáciu. Keď sa pozrieme na fakty, tak Česká republika, myslím, že k dnešnému, pardon, aby som bol presne, presný, k 9. júnu 2017 prijala 12 imigrantov, a Slovensko, myslím, že 16, ak mám správnu informáciu.
Z toho vzniká aj tá otázka, prečo vlastne, keď Európska komisia začala konanie voči trom krajinám V4 a voči Slovensku nie, či sa náhodou niečo medzitým neudialo.

Nie. Pravdepodobne... (povedané so smiechom), ja možnože potom poprosím pána ministra o vysvetlenie, asi sa prerátaval, pán kolega, ten počet ľudí, ktorí došli na územie Slovenska, ale neprerátaval sa z tej kvóty 160-tisíc, ale z tých 18-tisíc, ktorí reálne boli premiestnení z Grécka a z Talianska. A keď prerátavate 18-tisíc, tak zrazu asýrski kresťania nám urobia splnený záväzok. Ale my sme sa k tým asýrskym kresťanom predsa jasne prihlásili a povedali, že ak máme niekoho doviezť na naše územie, musia to byť ľudia, ktorí sú kultúrne, nábožensky nám ako-tak aspoň trošku blízki. Toto je podľa mňa dôvod, prečo nebolo Slovensko zaradené, hoci my sme tí, ktorí sme urobili najviac povyku. Veď my sme boli tí, ktorí podali žalobu. O to viac.
Ale žiadny tajný záväzok. Myslím si, že ak si zoberiete všetky verejné vyjadrenia, ktoré robíme, tak nemôžme urobiť niečo, čo je v príkrom rozpore s našou oficiálnou politikou.
My sme mohli, a využijem ten čas ešte, pán kolega, počas slovenského predsedníctva túto tému nechať tak. Viete, čo hrozí? Hrozí totižto, že v septembri končia tieto povinné kvóty. A nemáme nič iné schválené. Je tu návrh Európskej komisie, ktorá hovorí, že treba zaviesť permanentné, stále kvóty, a že pokiaľ krajina odmietne prijať v rámci takéhoto rozhodnutia migranta, bude musieť zaplatiť 250-tisíc eur pokutu. Toto ale dnes odmieta nielen Slovensko, to odmieta veľmi veľa krajín. Čiže pravdepodobnosť, že niečo prejde z dielne Európskej komisie, je prakticky nulová. A nebudeme mať nič, lebo prestanú platiť aj kvóty v septembri.
Preto sme došli a povedali sme, že chceme systém efektívnej solidarity. Tento systém by spočíval v tom, ja to nechcem zľahčovať, lebo to je vážna téma, že by existovalo nejaké menu, kde by bolo povedané, že toto je povinná solidarita a z tej solidarity si môžete vybrať konkrétne opatrenie. Napríklad poviete, že my nechceme migrantov na našom území, a budem stále takto zdvíhať ruku a hovoriť, že terorizmus v Európe bol spôsobený tým, že sme podcenili migračnú krízu. Dnes sú odhady, ktoré hovoria, že až 0,5 % z ľudí, ktorí prekročili hranice Európskej únie, sú ľudia, ktorí majú kontakty na rôzne teroristické skupiny, čo je naozaj obrovské ohrozenie. Čiže tá krajina musí mať právo povedať, že ja nezoberiem migrantov, ale dám viac peňazí, dám možno viacej techniky alebo dám viacej ľudí na ochranu schengenských hraníc. Lebo solidarita musí byť prejavená. My nie sme krajina, ktorá by solidaritu nechcela prejavovať. Stačí, keď si spomenieme na to, ako sme pomohli Ukrajine so spätným tokom plynu. Takže my chceme byť solidárni, ale aby na druhej strane sa rešpektovali aj špecifiká jednotlivých členských štátov.
Žiadny záväzok nebol urobený. A pokúsil som sa vysvetliť, že prečo pravdepodobne Slovensko nebolo zaradené medzi tie štyri krajiny napriek tomu, že sme jediní, ktorí žalujú, ktorí sme podali veľkú žalobu.
Ďakujem pekne.