18. schôdza

Ďakujem pekne. Ja by som možno zdôraznila ten cieľ, ktorý pri predkladaní tejto novely ústavy máme pred očami, je to posilnenie ústavného práva občanov Slovenskej republiky zúčastňovať sa na správe vecí verejných prostredníctvom inštitútu referenda.
Myslím si, že naozaj takéto posilnenie účasti občanov je určite žiaduce práve preto, lebo štandardné politické strany zjavne a opakovane nechránia verejný záujem, ale chránia záujem niekoho iného. Som si takisto vedomá, že situácia je, čo sa týka rozhovorov alebo diskusií o referende, o splatnení referenda alebo o znížení kvóra referenda, na ostrí hrany alebo pohybuje sa na ostrí... Jak sa to vraví? Na ostrí...? (Reakcia z pléna.) Na ostrí noža (povedané so smiechom), pretože máme v parlamente politickú stranu, ktorú neberieme za demokratickú, a rozumieme, že to vytvára rôzne vášne. Aj napriek tomu si však myslím, že táto debata musí byť dennodenne na programe, a som presvedčená o tom, že my občanov, voličov musíme vychovávať. My máme povinnosť občanov vychovávať. Možno naozaj potom by sa aj inak nazeralo na celý inštitút referenda.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Kresák.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja vo svojej krátkej faktickej chcem iba povedať, že, samozrejme, je to otázka, ktorou sa ja profesionálne zaoberám už desiatky rokov, a troška som vždy prekvapený, ja rozumiem politickému cvičeniu, že niekto si rozhodne, že bude každého polroka predkladať návrh novely ústavy a návrh novely ústavy k takejto citlivej téme.
Tu to ale pokladám skutočne za nezodpovedné a za strašne riskantné. Je jasné, že tento návrh neprejde, ale keby prešiel, tak tie dôsledky sú nevypočítateľné. Ale čo ja pokladám za neúctu k tej priamej demokracii, je práve ten pokus predložiť iba parciálne, parciálne, veľmi ľúbivé na prvý pohľad riešenie, ktoré ale v dnešnom ústavnom stave je skutočne nezodpovedné. Nemôžme hovoriť o nejakej výchove občanov k demokracii tým, že im predhodíme vlastne zníženie kvóra za situácie, keď sami nevieme ani odborníci nevedia, aké sú vlastne účinky samotného referenda, ak by bolo platné.
Čiže predložiť takýto návrh bez toho, aby sa o tom minimálne polroka diskutovali medzi odborníkmi, nie medzi politikmi, ale medzi odborníkmi, je skutočne nezodpovedné a nemôže to viesť k výsledku. Ak to prinesie politické body, možno, ale každý rozumný občan pochopí, že ten problém v referende je úplne inde, ako je samotné kvórum.
Ďakujem.

Pán poslanec Vašečka, môžte reagovať, nech sa páči.

Ďakujem pekne, že boli vypočuté moje slová o korektnej diskusii, a prijímam tie poznámky, ktoré boli. Skúsim teraz krátko zareagovať a potom teda ešte v ďalšom priebehu, prípadne v záverečnom slove. A začal by som odzadu.
Pán Kresák, ja si nemyslím, že je to nezodpovedné, že je to riskantné, skôr je nezodpovedné to, že vládna moc posledné štyri roky minulého volebného obdobiam, SMER, teraz vy, ktorí ste vo vládnej koalícii, nerobíte nič v tejto téme. Čudujete sa, že opozícia tieto veci predkladá v takej, v takej forme, v akej ich predkladá. V Českej republike sa táto vec výrazne posúva a priznám sa, neviem teraz, či už je táto vec schválená, ale tiež sa tam riešilo práve kvórum a to, že tam musí byť nejakých 25 % všetkých oprávnených voličov za. To znamená, že môže byť 25 % oprávnených voličov plus jeden, a keď sa tí dvadsiati piati, tých 25 % vysloví za, tak je to platné. Čiže posúva sa to aj v okolitých krajinách, u nás nič. My budeme len radi, ak vy, vláda Slovenskej republiky začne serióznu diskusiu a začne na tom pracovať a my radi potom do toho prispejeme. Zatiaľ si budeme robiť poctivo svoju opozičnú prácu.
Čo sa týka inštitútu referenda, je to základná úcta k demokracii a otázka toho, či sme elitári, alebo veríme naozaj občanom a veríme, že oni majú právo rozhodovať, ako táto krajina ide.
Čo sa týka posilňovania extrémizmu, práve si myslím, že blokovanie priameho záväzného vyjadrovania občanov spôsobuje takýto extrémizmus, pretože majú určitý obmedzený výber tých, ktorí môžu voliť, a ak tí nezastupujú ich názory alebo dlhodobo ignorujú, tak potom robia určité skratkovité konania. Ale keby sa ten ventil povolil aj vo forme referenda, nehovorím, že jediná vec, tak by to práve tomu extrémizmu predchádzalo.
Ďakujem.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Poobede budeme pokračovať hodinou otázok. Poprípade, ak chcete vedieť ďalší priebeh, potom bude tá zmluva o Kube a potom budeme pokračovať týmto vaším návrhom zákona.

(Prerušenie rokovania o 13.05 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)
==

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci v súlade so zákonom v rokovacom poriadku nasleduje

hodina otázok,

ktorú týmto otváram.
Poslanci písomne položili dovčera do 12.00 hod. 24 otázok na predsedu vlády a 5 otázok na členov vlády. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Prosím predsedu vlády pána Roberta Fica, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

Vážený pán podpredseda, dámy a páni, dovoľte mi, aby som podľa rokovacieho poriadku Národnej rady z dnešnej hodiny otázok ospravedlnil týchto členov vlády.
Na pracovnej ceste je minister školstva, vedy, výskumu a športu, zastupuje ho podpredseda vlády pre investície Peter Pellegrini. Na zahraničnej pracovnej ceste je minister práce, sociálnych vecí a rodiny, zastupuje ho opäť podpredseda vlády pre investície. Minister životného prostredia, zastupuje ho podpredseda vlády pre investície. Otázky nie sú na podpredsedu vlády a ministra vnútra, na ministra zdravotníctva, na ministra hospodárstva ani na ministerku pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Pán podpredseda, som pripravený odpovedať na otázky, tak ako boli postavené členmi parlamentu, nech sa páči.

Prosím, pán predseda vlády, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky, ktoré sú vám adresované.
Prvá otázka je od poslanca Petra Štarchoňa a znie:
"Európska komisia začala konanie proti Poľsku, Maďarsku a Česku za nerešpektovanie kvót na prerozdelenie migrantov. Prijala vláda Slovenskej republiky utajený záväzok, že súhlasí s povinnými kvótami, keďže voči Slovenskej republike konanie nebolo začaté? Koľko migrantov prijala Slovenská republika na svoje územie od roku 2015?"

Ďakujem pekne za otázku, vážený pán poslanec. Chcem skonštatovať, že v tomto okamihu okrem vyjadrenia Európskej komisie ohľadne začatia konania voči našim partnerom z V4 nemáme k tejto veci bližšie informácie, a vývoj situácie a konanie Komisie budeme pozorne monitorovať, naviac je V4, kde sa stretávame, budúci týždeň, budeme o tom hovoriť podstatne intenzívnejšie.
Môžem len vás informovať, že Komisia v utorok 13. 6. potvrdila, že začala proces právneho konania proti Českej republike, Maďarsku a Poľsku z dôvodu porušenia európskej legislatívy súvisiacej s prerozdelením žiadateľov o azyl. Právne konanie sa týka porušenia rozhodnutia ministrov vnútra z 22. septembra 2015 o zavedení tzv. povinných kvót. Podľa uvedeného rozhodnutia sa malo z Talianska a z Grécka premiestniť 160-tisíc migrantov na územie ostatných členských krajín Európskej únie. Toto rozhodnutie bolo prijaté, hoci proti nemu hlasovali Česká republika, Maďarsko, Rumunsko a Slovensko.
Ako viete, Slovenská republika podala už 2. decembra 2015 oficiálnu žalobu proti Rade Európskej únie na Súdny dvor v Luxemburgu. My sme tým chceli upozorniť predovšetkým na to, že rozhodnutie prijaté Radou ministrov vnútra je v rozpore s Európskou radou, ktorá jasne deklarovala, že sa nebudú prijímať povinné kvóty. Jednoducho najvyšší orgán Európskej únie Európska rada za účasti premiérov a hláv štátov rozhodla, že povinné kvóty nie, napriek tomu väčšina hlasov presadila na stretnutí ministrov vnútra tento právny dokument. Sme presvedčení, že v danom prípade ide o nelegislatívne opatrenie, ktorým dochádza k porušeniu práv národných parlamentov a práv Európskeho parlamentu. Rada ministrov vnútra mala podľa nás rozhodovať jednomyseľne, a nie väčšinovo, pretože predtým, ako Rada prijala napadnuté rozhodnutie, vykonala v návrhu Komisie viaceré zmeny a doplnenia, čím porušila podstatné procesné predpisy. Slovenská republika ihneď avizovala, že podáme žalobu, a svoj sľub sme aj naplnili.
Dámy a páni, migrácia je stále veľmi vážna téma, ale nemyslím si, že je vhodné, aby sme takúto citlivú problematiku zneužívali na politikárčenie. Ako predseda vlády som na jednej strane dbal, aby Slovenskej republike nebolo vnútené riešenie, ktoré by v budúcnosti mohlo vytvoriť vážne spoločenské problémy. Na druhej strane viem, že pred problematikou migrácie nie je možné utiecť. My sme vždy presadzovali systémové riešenia a môžem zopakovať, že sme ponúkli tzv. efektívnu solidaritu, ktorá znamená, že každá krajina musí určitým spôsobom prispieť, pokiaľ ide o dôsledky migrácie, ale musí mať suverénne právo si vybrať, akým spôsobom túto solidaritu prejaví. Ale každá krajina musí. A Slovensko je krajina, ktorá urobila v tomto množstvo zaujímavých opatrení. Spomeniem len napríklad Gabčíkovo, kde pomáhame výrazne Rakúsku so žiadateľmi o azyl v tejto krajine.
Aby som veľmi rýchlo ešte využil ten čas a odpovedal na vašu otázku, tak chcem zopakovať bez akéhokoľvek zaváhania, my sme kvóty vždy považovali, považujeme a budeme považovať za nezmyselné a technicky nezrealizovateľné. Myslíme si jednoducho, že sú to opatrenia, ktoré ani zďaleka neprinášajú taký efekt, ako by sa očakávalo.
Dámy a páni, pokiaľ ide o konkrétnu otázku, či sme prijali alebo neprijali nejaký utajovaný záväzok, chcem vás ubezpečiť, že jednou z charakteristík Európskej komisie je nezávislosť, Slovenská republika nerozhoduje za Komisiu a nemôže ovplyvniť jej rozhodnutia. Musím vás však všetkých ubezpečiť, že vláda nikdy neprijala žiadny tajný záväzok, pretože by to išlo proti našej oficiálnej politike, pokiaľ ide o kvóty. Naše záväzky sú len a len dobrovoľné a sú práve prejavom toho, že chceme, aby sa solidarita vyjadrovala podľa suverénneho pôsobenia daného štátu.
A rovnako chcem, aby som dal presnú informáciu, zopakovať, že v decembri 2015 sme prijali, a to je všeobecne známe, 149 asýrskych kresťanov z Iraku. Ide o ľudí, ktorí priamo utekajú pred terorom Islamského štátu. Vo februári 2016 týmto ľuďom bolo udelené humanitárne vízum. Momentálne títo ľudia žijú v okolí Nitry a prebieha ich integrácia do našej spoločnosti. Z tejto skupiny sa na Slovensku ešte nachádza 87 osôb. Z toho sa dokonca už aj tri deti narodili tu na území Slovenskej republiky. Ostatní opustili našu krajinu z dôvodu, že si nedokázali zvyknúť na kultúrne odlišnosti, a vrátili sa do Iraku.
Tiež ma prekvapilo, že tri krajiny boli vybrané, pokiaľ ide o Komisiu, Slovensko tam jednoducho nebolo, ale uvedomme si, že z tých 160-tisíc migrantov, ktorí mali byť premiestnení z Talianska, z Grécka, bolo premiestnených len... Pán minister, 18-tisíc je posledná správa? (Reakcia ministra.) Okolo 18-tisíc. Čiže povinné kvóty sú absolútnym fiaskom. A keď sa tých 18-tisíc preráta na jednotlivé krajiny, pravdepodobne naše rozhodnutie ohľadne asýrskych kresťanov zabralo a povedali, veď my sme nakoniec dobrovoľne sa rozhodli a niečo sme v tomto duchu aj urobili. Ale chcem sa spýtať mojich kolegov premiérov a pani premiérky Szydlo na najbližšom zasadnutí V4, ako to hodnotia a čo s tým budeme ďalej robiť.
Ale žiadny záväzok. Sme principiálne proti povinným kvótam. Na druhej strane tvrdím, že v rámci solidarity musíme nájsť spôsob, ako pomôžeme celej Európskej únii v boji proti dopadom migračnej krízy.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)