18. schôdza

Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť v rámci záverečného slova. Nie, nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz nasleduje prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 606. Návrh na jeho pridelenie výborom je v rozhodnutí pod č. 624.
Dávam slovo poslancovi Jozefovi Viskupičovi, ktorý tu nie je. (Odmlčanie sa predsedajúcej a reakcie z pléna.) Takže... (Reakcia z pléna.) Tak sekundu mu dáme. (Reakcia z pléna.) Tak minutú mu dáme. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia z pléna.) Ďakujem vám, kolegovia. (Zaznievanie gongu.) To bolo špeciálne pre pána Viskupiča, zvonkohra. (Reakcia z pléna.) Ďakujem za zhovievavosť kolegov.
Že, pán poslanec Viskupič? Nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, tlač 606.)

Áno. Ďakujem, pani predsedajúca. Ďakujem pánovi poslancovi Hambálkovi aj vám, opozičné kolegyne a kolegovia.
Dovoľte mi predložiť z môjho pohľadu veľmi dôležitý návrh zákona, ktorý hovorí v prvom rade o tom, že v základnej takej právnickej hantírke sa používa, že neznalosť zákona neospravedlňuje. Je tak pán Dostál? Áno, volá sa to, že prezumpcia znalosti. A na to, aby sme mohli tento základný predpoklad napĺňať, tak pri zákonoch, ktoré schvaľuje Národná rada, máme vytvorený mechanizmus, že zákon musí byť zverejnený v Zbierke zákonov, či je ústavný, alebo prijatý Národnou radou.
A čudujte sa svete, máme aj tzv. podzákonné normy, prijímajú ich samosprávy, v ľudovom jazyku sa volajú VZN-ká a tieto zverejnené nemusia byť. Túto anomáliu sme našli, a teda priznám sa, že opakujem tento návrh zákona už niekoľkýkrát, pretože si myslím, že ak Slovenská republika minie viac ako miliardu eur na elektronizáciu, tak by sa mohli nájsť zdroje napríklad pre podporu ústredného portálu verejnej správy, kde by všeobecne záväzné nariadenia mali byť zverejnené povinne, a zabezpečiť teda prezumpciu znalosti, ale aj podmieniť platnosť týchto VZN-iek, že budú zverejnené na jednom mieste. Definujem v dôvodovej správe aj možnosť, ako by sa to dalo spraviť, a neexistuje reálny ekonomický argument, že by to bolo drahé, pretože databázové možnosti možnej - nazveme ju - elektronickej zbierky zákonov, by urobili pre obyvateľov, pre podnikateľský sektor, pre občanov v regiónov viac ako prospešnú službu. Službu, že na jednom mieste by našli všetky zákony, ktoré sú prijímané samosprávami, vyššími územnými celkami a Národnou radou, čiže tie normy, o ktorých od nich vyžadujeme, že ak ich nevedia, tak toto neospravedlňuje.
Spomínam veľmi účelovo aj podnikateľský sektor, pretože pôvodne prišla informácia alebo požiadavka na predloženie takéhoto nariadenia priamo z tejto časti obyvateľstva, pretože existujú, div sa svete, aj malí a strední podnikatelia na Slovensku, ktorí prevádzkujú svoje služby alebo vyrábajú výrobky vo viac ako jednej samospráve, vo viac ako v jednom meste. A napríklad pri reštauračných zariadeniach sa pohybujú v možných 3 000 legislatívnych rámcoch v možných 3 000 samospráv, ktoré na Slovensku máme, pretože napríklad už len taký detail, že keď si niekto pred podnikom chce urobiť terasu, je rôzne upravené pri rôznych mestách v rôznych VZN. Samozrejme, toto uvádzam ako jeden z možných príkladov a možno väčšie samosprávy, ktoré majú na mysli to, aby komunikovali so svojimi občanmi takpovediac už moderne, priesvitne alebo transparentne, tak tieto zverejňujú VZN-ká, pretože si zodpovední zastupitelia, zodpovední volení zástupcovia vzali za svoje, že informovať o normotvorbe, ktorá sa deje v samosprávach, je dobré a účelné. Podľa mojich informácií však existujú medzi samosprávami ešte stále také, ktoré nemajú ani webové sídlo. Myslím si, že každá jedna samospráva musí prijať minimálne tri VZN-ká ročne, musí schváliť nejaký rozpočet, nejakú záverečnú správu a bolo by dobré, aby tento moment sme mohli nájsť jednotne na jednom mieste.
Čiže zhrniem, budem vás alebo dovolím si vás žiadať o podporu v zásade jednoduchej veci, a to, aby sme legislatívne zaviazali samosprávy zverejňovať zákony, všeobecne záväzné nariadenia na jednom mieste a aby sme ich podmienili platnosťou iba v tom prípade, že budú zverejnené. Je to podľa mňa žiadaná a dobrá legislatívna prax a zopakujem to číslo, ak nevyžadujem to v písomnej podobe, ako je to pri zbierke zákonov, iba zverejniť na webovom sídle jednotnej registratúry, volajme ju, ja ju pre účely zákonov volám elektronická zbierka zákonov, kde by mohli a mali povinnosť samosprávy VZN-ká posielať.
Ďakujem.

Ďakujeme pekne.
A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslancovi Gáborovi Grendelovi, aby nám predniesol spravodajskú informáciu, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o obecnom zriadení (tlač 606). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií SR. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre regionálnu..., pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 31. augusta 2017 a v gestorskom výbore do 5. septembra 2017.
Mám tu napísané, že, pán predsedajúci, ale, pani predsedajúca... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Môže byť, už o tejto hodine to je jedno.

Grendel, Gábor, poslanec NR SR
... otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa neprihlásil nikto. Otváram možnosť prihlásiť sa ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Prihlásil sa pán poslanec Dostál.
Nech sa páči, máte slovo.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predkladateľ, vážené zvyšky kolegýň a kolegov, v čase, keď už parlament nezvykne zasadať, ale teraz zasadáme, lebo sa veľmi ponáhľame na dovolenky, tak rokujeme až do ôsmej, nie do siedmej a neskončíme za tri týždne, ale za týždeň. A ja som si už pôvodne myslel, že nebudem v tejto chvíli v sále, ale odchádzajúc, ma zachytil hlboký pohľad pána predkladateľa Jozefa Viskupiča, tak som si vlastne uvedomil, že mal by som sa vyjadriť k tomuto návrhu zákona, keďže som aj ja komunálnym poslancom a táto problematika sa ma týka, a teda okrem toho sa problematike verejnej správy a predovšetkým samosprávy dlhodobo venujem.
S tou základnou myšlienku nemožno než súhlasiť. Existuje veľké množstvo obcí, v ktorých nevieme, aké všeobecné záväzné opatrenia platia, a čo je horšie, nevedia to ani ich obyvatelia, resp. firmy, ktoré na ich území pôsobia. Vo väčších mestách alebo v mestách je už samozrejmosť, že majú svoju webovú stránku, a teda mestá to majú povinné zo zákona, a že na nej sú zverejnené všeobecne záväzné nariadenia, ale pri tom množstve 2 900 obcí, miest a mestských častí, ktoré máme na Slovensku, je, je naozaj problém, pretože mnohé obce nemajú vlastnú web stránku, lebo nemajú všetky povinnosť zo zákona mať vlastné webové sídlo. Aj niektoré obce, ktoré majú vlastnú web stránku, tak na nej nemajú zverejnené všeobecné záväzné nariadenia a aj niektoré obce, ktoré majú zverejnené všeobecne záväzné nariadenia, ich nemajú úplné alebo ich majú vo forme, ktorá nie je prehľadná, lebo, lebo tam nie sú, nie sú platné znenia všeobecných záväzných nariadení, ale sú tam povedzme tak, ako boli prijaté, a potom ich, ich novely. Nikde nie je záruka, že, že tie všeobecne záväzné nariadenia sú úplné, a aj keď ide o právne predpisy nižšej právnej sily ako zákony, ide o všeobecne záväzné právne predpisy a všetci obyvatelia a všetky právnické osoby, na ktorých sa vzťahujú, sú povinní ich dodržiavať, a preto je úplne legitímna požiadavka, aby boli zverejnené a aby boli zverejnené prehľadne a na jednom mieste.
To, nad čo dávam taký malý otáznik, a môžme si to potom vydiskutovať buď v druhom čítaní, alebo, alebo pri tom zostavovaní vlády, keď, keď sa budeme toto usilovať snažiť presadiť, je, že či to má byť na nejakom štátnom webe, alebo to má byť zverejnené na, zverejnené na web stránkach miest a obcí. Mne by sa zdalo prirodzenejšie a viac zodpovedajúce charakteru samosprávy, keby to bolo zverejnené na ich vlastných web stránkach, že by mali povinnosť v takejto prehľadnej forme to zverejňovať na vlastných web stránkach. Prakticky to v dnešnej dobe, samozrejme, nie je možné pri tých 2 900 obciach, z ktorých niektoré nemajú vlastné web stránky, niektoré nemajú ani, ani obecné úrady, že majú starostu, alebo starostu na čiastočný úväzok a nejakého úradníka na čiastočný úväzok, alebo ale ani to, alebo ani to nie, tak áno, možno ako plán B alebo náhradné riešenie, že by bol nejaký, nejaký centrálny register, aj keď systémové riešenie by bolo, a o tom som tiež hovoril v rámci diskusií k poslaneckému návrhu vášho kolegu pána poslanca Fecka, systémové riešenie by bola komunálna reforma a municipalizácia, a teda spájanie obcí do menších celkov. Ak by sme tu mali 300 municipalít, tak od tých 300 municipalít by sme mohli, určite mohli vyžadovať, aby mali vlastné webové stránky, a mohli by sme vyžadovať, aby tam mali zverejnené všetky všeobecne záväzné nariadenia, a dokonca aj to, v akej forme by mali byť.
Veci, ktoré by mali byť zverejnené, ktoré sa týkajú fungovania samospráv, je nepochybne oveľa viac ako len všeobecne záväzné nariadenia. Sú to napríklad materiály, ktoré idú na rokovanie zastupiteľstiev, tak ako sú navrhnuté, tak ako sú, ako sú schválené, ktoré tiež sa nemusia dnes zverejňovať, aj keď, samozrejme, že v mestách aj mnohých obciach sa je už dnes praxou, že sa tie materiály zverejňujú v úplnej forme na, na webových, webových stránkach príslušných samospráv. A teda skôr je výnimkou, že poslanci dostávajú tie materiály až na poslednú chvíľu a verejnosť a sa o ich nedozvie, aj keď, teda keď pozerám napravo na pána spravodajcu, tak aj s tým máme skúsenosti, že napríklad v Bratislave sme materiál, na základe ktorého sa malo predávať PKO za jedno euro, dostali dokonca až po začatí zasadnutia zastupiteľstva, lebo teda všetko sa tak strašne na poslednú chvíľu počítalo a analyzovalo, že sa k tomu nie že verejnosť, ani poslanci, poslanci nemohli dostať, takže to je možno nejaký námet na novelu, a to je na otázku, či, či zákona o obecnom zriadení, alebo, alebo možno aj zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Oba zákony budú v dohľadnej dobe otvorené zo strany vlády, takže predpokladám, že bude možnosť vyjadriť sa k nim aj, aj v rámci pripomienkového konania.
A tu by som možno na záver poukázal na nerovnaký prístup oboch ministerstiev, teda ministerstva spravodlivosti, ktoré pripravuje novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, a ministerstva vnútra, ktoré pripravuje novelu zákona o obecnom zriadení, pretože tento zákon je zákon, ktorý rieši ako zverejňovanie informácií, tak činnosť samosprávy. A ministerstvo spravodlivosti vytvorilo pracovnú skupinu, kde boli zástupcovia ministerstiev, štátnej správy, štátnych podnikov, mimovládnych organizácií, odborníkov, a táto pracovná skupina sa niekoľkokrát stretla a diskutovala o všetkých námetoch, s ktorými prišli jednotliví účastníci tej, tej pracovnej skupiny a s ktorými v minulosti prišli povedzme aj mimovládne organizácie v rámci pripomienkových konaní, ktoré neviedli k nejakému, nejakému výsledku, ale teda boli zaznamenané.
Nevedno ešte, ako to dopadne a v akej podobe bude návrh predložený a po budúcotýždňovej voľbe člena správnej rady, Súdnej rady, uvidíme, že aký minister alebo ministerka to bude predkladať. Ale to je prístup, ktorý je, ktorý je korektný, a keď sa ide robiť zmena tak dôležitého zákona, tak by mali byť prizvaní všetci dôležití aktéri.
Úplne opačný prístup si zvolil pán minister Kaliňák, ktorého, teda zase sme zabudli na tú tradíciu, vyzývam, aby sa vzdal funkcie ministra vnútra, pretože pokiaľ je vo funkcii ministra niekto, kto je podozrivý z prepojení na organizovaný zločin, tak to zatieňuje všetky iné veci, o ktorých sa rokuje. Asi sa nevzdá, dobre.
No tak sa vrátim, vrátim, vrátim k tomu, ako jeho ministerstvo vnútra pripravovalo novelu zákona obecnom zriadení, najdôležitejšieho zákona, ktorý sa týka fungovania samosprávy a o ktorom práve rokujeme. Ministerstvo vnútra za zatvorenými dverami iba s predstaviteľmi ZMOS-u pripravilo návrh novely, s ktorým, tiež uvidíme, čo bude, a ktorý minister to bude predkladať, lebo aj ten tlak možno zaberie, ale neboli prizvaní žiadni iní aktéri. ZMOS je, samozrejme, dôležitá organizácia, reprezentuje veľké množstvo samospráv, ale reprezentuje predovšetkým starostov a primátorov.
Okrem ZMOS-u existuje napríklad aj Únia miest, kde sú združené, združené viaceré mestá, ktorá je tiež reprezentatívna. ZMOS reprezentuje starostov a primátorov, nereprezentuje poslancov zastupiteľstiev, ktorých, ktorých je mnoho, nereprezentuje občanov, ktorí, ktorí povedzme kriticky sa pozerajú na fungovanie samosprávy, nereprezentuje hlavných kontrolórov. A ja som bol medzi iniciátormi výzvy Združenia občanov miest a obcí Slovenska, my sme vyzvali pána ministra Kaliňáka, aby prizval aj ďalších aktérov samosprávy do prípravy novely zákona o obecnom zriadení. Odpoveď bola, že nie, že stačí, keď to, keď ten návrh pripravia so ZMOS-om, ale tak to bola iba taká zrejme PR akcia, lebo sa konal snem ZMOS-u, tak tam potrebovali niečo odprezentovať, že vláda sa dohodla na niečom, na niečom so ZMOS-om.
Takže sa teším, keď bude pripomienkové konanie, ak návrh, náhodou tento návrh neprejde do, do druhého čítania, tak môžme zvážiť, že ho dáme formou, alebo teda kolegovia dajú formou pripomienky alebo hromadnej pripomienky.
Ďakujem za pozornosť.

Jedna faktická poznámka na vaše vstúpenie. Končím možnosť prihlásiť sa faktickou poznámkou. Pán poslanec Viskupič.

Ďakujem. Som rád, že si si rozmyslel odchod, a dokonca si myslím, že napriek chabej účasti tu máme celkom slušné zastúpenie práve tých, o ktorých rokujeme, máme tu pani primátorku, je tu komunálny poslanec z trnavskej župy a zrovna ty si, ty si miestny poslanec aj Gábor Gál, predpokladám, že je miestny poslanec, takže dúfam, dokonca ďalší župný poslanec, ak sa nemýlim, kývni, takže myslím si, že to, že by sme na jedno miesto, a tá úvaha, ktorú si hovoril, že či to nechať na samosprávach a zorganizovať to tak, že by museli zverejňovať na svojich webových sídlach, alebo nájsť riešenie, ktoré je na centrálnom fungovaní a reálnom fungovaní ústredného portálu verejnej správy, je jedno z možných.
Ja ho predkladám, myslím, tretíkrát, ten návrh zákona, a vždycky sme zvolili nejaký ten z centrálnych registrov. Tento je ako keby najnovší, je ospevovaný reálnou výpočtovou kapacitou a ten storage, ten priestor, kde by to mohlo byť, by mohol zvládnuť. Zároveň, keďže on by mal tak trošku živiť tie často spomínané realitné obchody ministra Kaliňáka, aj tebou spomínané, a to sú tie klientske centrá, čiže tam tá databáza by mohla byť sprístupňovaná a podobne. Čiže viem si predstaviť rôzne názory, kde by to malo byť, ale tá idea je jasná a idea je tá, aby sme VZN-ká mali na jednotnom mieste a mohli vychádzať z toho, že ľudia vedia.. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S reakciou na faktické, na faktickú poznámku, pán poslanec Dostál.

Ďakujem za faktickú. No, však tá debata snáď môže pokračovať aj ďalej.
Ja som dal to na zváženie práve preto, že samospráva by mala byť čo v najväčšej miere nezávislá od štátnej správy, a tuto nastáva, nastáva nejaký moment prepojenia, ale napokon nie je to niečo, čo by bolo úplne neznáme. Rovnako existuje možnosť, alebo teda povinnosť miest a obcí zverejňovať zmluvy, inak tie zmluvy nenadobudnú platnosť a majú tú, majú tú povinnosť zverejňovať to na vlastných, na vlastných weboch, pokiaľ vlastnými webmi nedisponujú, tak ich zverejňujú v Obchodnom vestníku. Teraz sa uvažuje tiež o tom, že by to išlo všetko na jedno miesto a že by to bolo v centrálnom registri zmlúv tak, ako sú zverejňované zmluvy štátnych, štátnych orgánov a iných povinných štátnych osôb, takže jedna z úvah je, že by tam mohli byť zverejňované aj, aj zmluvy, zmluvy samospráv. Ale tak to je, to je také, že z hľadiska možností vyhľadávania a prehľadnosti, zase argument, že z hľadiska, z hľadiska občanov tej obce je tým prirodzeným miestom webová stránka ich vlastnej obce a väčšinou oni sú adresátmi takýchto právnych predpisov všeobecne záväzných nariadení.
A posledná vec ešte, asi by do budúcnosti bolo dobré ošetriť aj, aj tie všeobecné záväzné nariadenia, ktoré boli schválené v minulosti, lebo to mi z toho návrhu nie je celkom jasné, že čo by sa stalo s tými, lebo, alebo či sa to bude týkať iba novoschválených všeobecne záväzných nariadení, alebo aj tých, ktoré existujú, lebo aj tie sú záväzné.