18. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, sa predkladá ako iniciatívny materiál vo väzbe na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky publikovaný v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 186/16 Zb.
Účelom predloženého návrhu zákona je v súlade s citovaným nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky menovo nastaviť podmienky a spôsob rozširovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na ostatných zamestnávateľov v odvetví, pre ktoré je uzatvorená. Ústavný súd vytkol predchádzajúcej právnej úprave fakultatívnosť pri rozhodovaní ministerstva práce, či kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa rozšíri alebo nerozšíri o chýbajúcu sa súdnu ochranu.
Návrhom sa definuje tzv. reprezentatívna kolektívna zmluva vyššieho stupňa, ktorá musí spĺňať ustanovené podmienky reprezentatívnosti tak na strane zamestnávateľov, ako aj na strane odborových organizácií. Kolektívna zmluva vyššieho stupňa, ktorá spĺňa tieto podmienky reprezentatívnosti, bude reprezentatívnou kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa priamo zo zákona.
Podľa navrhovanej právnej úpravy bude mať zmluvná strana alebo zmluvné strany kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa právo oznámiť ministerstvu práce, že uzatvorili reprezentatívnu kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa. Za účelom, aby sa k splneniu podmienok reprezentatívnosti mohli vyjadriť reprezentatívne združenia zamestnávateľov a zamestnancov, ministerstvo zriadi tripartitnú komisiu, ktorej môžu tieto združenia predložiť svoje stanovisko. Ak po overení ministerstvo zistí, že sú splnené podmienky reprezentatívnosti, oznámi uzatvorenie reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Tým sa táto reprezentatívna kolektívna zmluva vyššieho stupňa stane záväznou aj pre ostatných zamestnávateľov v odvetví, pre ktoré je uzatvorená.
Návrh zákona tiež upravuje možnosť obrátiť sa na súd, aby preskúmal, či posúdenie podmienok reprezentatívnosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa ministerstvom je v súlade so zákonom.
Na rokovaní Výboru Národnej rady pre sociálne veci bol predložený pozmeňujúci a doplňujúci návrh, s ktorým sa stotožňujem a odporúčam ho, aby plénum tento pozmeňovací návrh schválil.
Ďakujem za pozornosť a uchádzam sa o podporu novely tohto zákona.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov (tlač 512).
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 600 z 9. mája 2017 pridelila predmetný vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný vládny návrh zákona (tlač 512) prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v III. bode tejto spoločnej správy vyplývajú dva pozmeňujúce návrhy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona (tlač 512) a v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení pozmeňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe schváliť.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 a 2 v IV. časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 67 z 13. júna 2017. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spoločnú spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážená pani kolegyňa predsedkyňa výboru a zároveň spravodajkyňa, vážené kolegyne, vážení kolegovia, na úvod dve poznámky.
Pred chvíľou ma minister práce obvinil z toho, že som behom jedenapolročného pôsobenia nezmenil svet presne tak, ako som ho zmeniť chcel, a že som teda nestihol urobiť nápravu, pokiaľ ide o starodôchodcov. Tento zákon, o ktorom teraz rokujeme, zákon o kolektívnom vyjednávaní, resp. jeho vládna novela, je reakciou ministerstva práce na rozhodnutie Ústavného súdu. Čiže ministerstvo práce veci dáva do poriadku. Poprosím vás, skúste si pomyslene pred sebou predstaviť kalendár. Rozhodnutie Ústavného súdu je zo 16. marca 2016, zverejnené v Zbierke bolo na konci mája 2016 a teraz máme, ak sa nemýlim, jún 2017. To znamená rok a štvrť po tom, ako Ústavný súd rozhodol, vyše roka po tom, ako bolo rozhodnutie zverejnené v Zbierke, minister bude mať zrejme schválenú novelu, ktorou sa teda údajne problém, ktorý napadol Ústavný súd, nesúlad s ústavou, s dohovoroch o ľudských právach, má vyriešiť. Čiže minister si svoju robotu robí tak, že predkladá návrhy zákonov, ktorým sa majú riešiť sťažnosti, resp. výhrady Ústavného súdu, predkladá neskoro a bude tu niečo rozprávať o tom, aký som bol ja napríklad pomalý a čo som všetko nestihol.
Druhá otázka je, druhá vec, druhá poznámka je pokrytectvo toho istého ministra, ktorý nesmierne rád rozpráva o dôležitosti sociálneho dialógu, o tom, ako citlivé zákony musia prechádzať po odsúhlasení v tripartite, ako mu na tom záleží. No ale táto novela, o ktorej teraz práve rokujeme, novela zákona o kolektívnom vyjednávaní, ktorá sa absolútne bezprostredne týka či zamestnávateľov na jednej strane, či odborov na druhej strane, ale nepriamo do toho vstupuje vláda, tak takáto dôležitá novela, takýto dôležitý zákon prešiel cez tripartitu so zásadným nesúhlasom obidvoch strán.
Poctivý minister by v takomto prípade, by v takomto prípade tú novelu stiahol a, samozrejme, samotnú novelu by v prvom rade predložil až vtedy, keď by si dôkladne jej podstatu a jej podobu prediskutoval za zatvorenými dverami so zastúpenými stranami, ktorých sa to týka.
Čiže minister práce, ktorý má plné ústa toho, ako on rešpektuje sociálny dialóg a ako on rešpektuje pripomienky zamestnávateľov, pripomienky odborov, pretláča teraz cez vás poslancov novelu, s ktorou ani jedna zo strán na rokovaní tripartity zásadným spôsobom nesúhlasili. Rozumiete tomu?
Čiže jeden z mojich návrhov, ktorý teda poviem v záverečnej časti, bude, aby sme odhlasovali, že tento zákon vrátime na prepracovanie, na dopracovanie predkladateľovi, ale to teda oficiálne poviem až v závere, tak ako hovorí rokovací poriadok.
Podstata celého problému, ktorý sa rieši touto novelou, ktorou sa vlastne reaguje na predošlú novelu, ktorú Ústavný súd vyhlásil za protiústavnú, podstata je v tom, aby sa kolektívne zmluvy vyššieho stupňa automaticky rozširovali aj na zamestnávateľov a zamestnancov, ktorí nie sú združení v príslušnom zväze zamestnávateľov a ktorí teda nie sú ani odborovo organizovaní. Ja sa pokúsim jednoducho vysvetliť, čo je vlastne podstatou tohto vynúteného rozširovania kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa.
Zväz zamestnávateľov je občianske združenie, v ktorom sa dobrovoľne združia nejaké firmy, nejakí zamestnávatelia. Odborový zväz je občianske združenie, v ktorom sa združujú alebo organizujú zamestnanci a prostredníctvom svojich zástupcov, teda ich funkcionári, funkcionári odborov vytvoria odborový zväz. Čiže sú to dve občianske združenia. Tieto dve občianske združenia sa spolu v procese kolektívneho vyjednávania dohodnú na niečom, voláme to kolektívna zmluva vyššieho stupňa, čiže dohodnú sa na nejakých pravidlách hry, a človek by očakával, že keď sa teda dohodnú na niečom tie dve občianske združenia, tak sa to bude týkať ich vzájomnej spolupráce, čiže tých zamestnávateľov, ktorí tú dohodu podpísali, tú zmluvu podpísali a tých odborových organizácií a ich členov, ktorí to na druhej strane podpísali za odbory.
No len vtip je v tom, že vy ako podnikateľ alebo vy ako zamestnanec, ktorý nemá nič spoločné s tým zväzom zamestnávateľov a ktorý nemá nič spoločné s tou odborovou organizáciou, vy musíte vlastne plniť dohodu, na ktorej sa dohodli tieto subjekty. Chápete?
Predstavte si, že dvaja z vás sa medzi sebou na niečom dohodnú, že takto a takto budeme niečo robiť, a teraz ja by som mal byť povinný držať sa tejto vašej dohody. No pre mňa, za mňa dohodnite si, čo chcete, ale mňa do toho neťahajte, ja si budem veci robiť tak, ako ja chcem. Čiže v reči kolektívnych zmlúv, ja zamestnávateľ, ktorý nie som v tom zväze, a moji zamestnanci, ktorí nie sú organizovaní odborovo v príslušnom odborovom zväze, si uzatvoríme našu podnikovú kolektívnu zmluvu, kde si my povieme, aké chceme mať pravidlá. To znamená, aké budú mať tí zamestnanci nejaké nadštandardné výhody oproti štandardu daného Zákonníkom práce. Či tam budú príplatky takéto, či tam bude dlhšia dovolenka, či tam bude nejaká iná výhoda v prospech zamestnancov alebo nejakej časti zamestnancov. To je, prosím pekne, naša vec, a vy keď ste sa na niečom dohodli, to je zase vaša vec. Sme predsa v slobodnej spoločnosti a to je jednou zo zásad našej ústavy. Ale táto podstata je, že, opakujem ešte raz, nech už to voláme reprezentatívna zmluva alebo akákoľvek iná zmluva, kolektívna zmluva vyššieho stupňa, podstata veci spočíva v tom, že dve občianske združenia sa na niečom dohodnú a máte to dodržiavať aj vy, ktorí nie ste ani členom ani jedného, ani druhého. To je nonsens. Takto to v slobodnej spoločnosti vyzerať jednoducho nemá.
Viete mi povedať príklad z nejakej inej časti spoločenského života alebo akéhokoľvek iného diania na Slovensku, kde by to takto fungovalo? Že sa zväz záhradkárov dohodne so zväzom poľnohospodárov o nejakej spolupráci a majú to plniť povedzme aj rybári? Ja takýto iný príklad jednoducho nepoznám.
Čiže podstatou pozmeňovacieho návrhu, ktorý budem v záverečnej časti svojho vystúpenia prednášať a ktorý teda nájdete aj na internete, je to, aby sa zákon o kolektívnom vyjednávaní vrátil do podoby účinnej pred rokom 2013, to znamená do podoby, akú som po sebe zanechal ako člen vlády Ivety Radičovej, a aby v prípade, že má zamestnávateľ záujem, dobrovoľný záujem byť súčasťou kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, aby tak mohol urobiť dobrovoľne, ale aby rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa nebolo povinné. To je podstatou zákona, tak ako vyzeral pred rokom 2013 a ku ktorej sa treba vrátiť. Sme predsa v slobodnej spoločnosti.
Chcem ešte povedať k tej tzv. reprezentatívnosti, a ak by si snáď niekto myslel, že keď v tejto novele nájdete na päťdesiatich miestach slovíčko "reprezentatívna kolektívna zmluva vyššieho stupňa", tak je to niečo úžasné, niečo dramatické, niečo, čo má nejakú skutočnú vážnosť, tak ste na omyle. Tá reprezentatívnosť neznamená napríklad to, že zväz zamestnávateľov, ktorý je podpísaný na jednej strane kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, združuje napríklad povedzme 50 % všetkých zamestnávateľov daného odvetvia. Alebo že by odbory, ktoré sú podpísané na druhej strane, že združujú povedzme aspoň 30 % zamestnancov v danom odvetví. Ani náhodou. Za reprezentatívnu zmluvu môže byť v praxi označená aj taká zmluva, kde povedzme budú 10 zamestnávatelia z celkového počtu 1 000 v danom odvetví a kde bude povedzme 5 % zamestnancov odborovo organizovaných a táto malá skupina zamestnávateľov a malá skupina zamestnancov vlastne bude takto hrdo označená, že uzatvorila reprezentatívnu zmluvu, reprezentatívnu kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa. To s reprezentatívnosťou ako takou v tom normálnom zmysle slova nemá absolútne nič spoločné.
Čo je reprezentatívne na tom, že 10 zamestnávatelia sú združení vo zväze a 990 ďalších zamestnávateľov v tomto odvetví o takúto organizáciu nemá žiadny záujem? V čom je takýto zväz zamestnávateľov reprezentatívny? V čom sú reprezentatívne odbory, ktoré združujú 3 % zamestnancov pracujúcich v danom odvetví? V čom je tá reprezentatívnosť? To je výsmech, a nie reprezentatívnosť!
Mimochodom, bol by som rád, keby Konfederácia odborových zväzov konečne uznala, že transparentnosť, resp. netransparentnosť pri zverejňovaní počtu jej členov jej škodí. Pretože pokiaľ my nevieme, koľko majú členov, tak ja ani nemôžem formulovať svoje myšlienky ako inak ako tak, ako sa dozvedám poza bučky z kuloárnych informácií, že napríklad v takej Kii, kde by ste si predstavovali, že väčšina zamestnancov je v odboroch, je to práve naopak. Napríklad taká Kia Žilina má okolo 10 %, ak nie menej, zamestnancov v Odborovom zväze KOVO. Sú, samozrejme, aj výnimky. Je napríklad Volkswagen, ktorý teraz vstupuje do štrajku, zamestnanci Volkswagenu, kde ich nové Moderné odbory pod vedením pána Smolinského združujú viac, výrazne viac ako polovicu zamestnancov, tuším okolo 80 % zamestnancov je odborovo organizovaných v tých nových moderných odboroch. A asi to nie je náhoda, že tieto moderné odbory vznikli tým, že sa jednoducho odtrhli od doterajšieho Odborového zväzu KOVO.
Čiže tu vidíme aj ten prístup. Nie sú odbory ako odbory. A tie odbory vo Volkswagene, to nie sú žiadni kolaboranti. To, že idú do ostrého štrajku a že žiadajú razantné zvýšenie miezd, to práve dosvedčuje, že to sú odbory, aké by si človek predstavoval, že majú hájiť záujem svojich členov, svojich zamestnancov. Čiže toto je na veľké zamyslenie funkcionárom Konfederácie odborových zväzov a zároveň na zamyslenie, prečo tých členov nemajú, je aj to, prečo stále majú podpísanú zmluvu o spolupráci s istou politickou stranou, ktorá je zhodou okolností členom vládnej koalície. Odbory by mali byť apolitické. Aspoň to si myslím ja. Pokiaľ apolitické nie sú, tak sa ich funkcionári nemôžu čudovať, že o členstvo v politických odboroch nie je záujem.
Odbočil som od témy, vrátim sa k novele zákona o kolektívnom vyjednávaní. Aby som vás nedržiaval, pristúpim na záver svojho vystúpenia, čiže poprosím zrejme o stopnutie času, budem čítať pozmeňovací návrh.
A ten prvý je jednoduchý. Navrhujem, poprosím, pani spravodajkyňa, navrhujem vrátiť zákon na dopracovanie predkladateľovi. To je prvá vec.
A druhá je pozmeňovací návrh, v prípade, že sa teda bude pokračovať v rokovaní, spolu s kolegyňou Jankou Kiššovou a kolegyňou Erikou Jurinovou navrhujeme nasledujúci pozmeňujúci návrh, ktorý teraz prečítam.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála, Jany Kiššovej, Eriky Jurinovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov (tlač 512).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I body 1 až 5 znejú: 1. V § 4 odsek 3 znie:
"(3) Kolektívna zmluva vyššieho stupňa obsahuje označenie odvetví, pre ktoré je uzatvorená, pričom sa vychádza zo zoznamu zamestnávateľov, za ktorých je uzatvorená. Označením odvetvia podľa prvej vety je kód štatistickej klasifikácie ekonomických činností podľa osobitného predpisu^4aa) na úrovni skupiny."
2. V § 5 ods. 2 písm. a) sa slová "na úrovni divízie alebo skupiny je rovnaký ako označenie odvetvia alebo časti odvetvia" nahrádzajú slovami "na úrovni skupiny je rovnaký ako označenie odvetvia".
3. V § 5 odsek 3 znie:
"(3) Kolektívna zmluva vyššieho stupňa je záväzná pre zamestnávateľov v odvetví, na ktoré bola rozšírená záväznosť tejto kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa všeobecne záväzným právnym predpisom podľa § 7 ods. 1."
4. § 7 znie:
"§ 7
(1) Na spoločný písomný návrh zmluvných strán kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa a za podmienok ustanovených týmto zákonom ministerstvo môže všeobecne záväzným právnym predpisom rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na zamestnávateľov v odvetví, v ktorom je táto kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzatvorená. Predmetom návrhu na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa môže byť len niektoré z odvetví, pre ktoré bola uzatvorená kolektívna zmluva vyššieho stupňa. Všeobecne záväzný právny predpis podľa prvej vety sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
(2) Ministerstvo môže rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa podľa odseku 1 len na zamestnávateľa, na ktorého sa nevzťahuje záväznosť inej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, a ak zamestnávateľ s rozšírením záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa súhlasí.
(3) Písomný návrh na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa musí byť podpísaný zmluvnými stranami na tej istej listine a musí obsahovať
a) názov kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ktorej záväznosť sa navrhuje rozšíriť,
b) označenie odvetvia kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, na ktoré sa navrhuje rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa.
(4) Ak návrh na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa nespĺňa náležitosti ustanovené v odseku 3, ministerstvo vyzve zmluvné strany odstrániť nedostatky alebo doplniť návrh v určenej lehote.
(5) Návrh na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa možno podať ministerstvu najneskôr šesť mesiacov pred uplynutím účinnosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa."
5. § 7a sa vypúšťa.
Druhý bod pozmeňovacieho návrhu. V čl. I sa vypúšťajú body 6 až 9. Nasledujúci bod sa primerane prečísluje.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja plne podporujem aj pobúrenie, aj nesúhlas predrečníka kvôli tej takpovediac nákazlivej záväznosti kolektívnych zmlúv. Takto odborárske hnutie ani férový vzťah medzi zamestnancami a zamestnávateľmi nevytvoríme. Kolektívne zmluvy musia byť rokované vždy na špecifikátoch toho podniku a nemôžu sa prenášať akoby, ako som to nazval, ako nákazlivá choroba. Bol by som rád, keby pán Mihál ešte dopovedal aj pre divákov, ktorí to celé sledujú, kto je vlastne výrobcom reprezentatívnosti vyjednávačov. Myslím, že k tej celej informácii, ktorú podal, a kritike tohto návrhu aj tohto status quo ešte táto bodka patrí.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pridám len príklad. Aj predkladatelia si určite uvedomujú, čo to znamená extenzia, rozšírenie zmlúv o napríklad o minimálnej mzde na slovenských kamionistov v Nemecku alebo v Rakúsku. Vedia to veľmi dobre. Vedia, aké to je nebezpečné a že to môže zničiť naše firmy. Ale ten istý princíp keď aplikujú na Slovensko, tak zrazu sa im zdá, že už je možné ho aplikovať. Ale tie dôsledky sú rovnaké na tie firmy, ktoré nie sú súčasťou tej dohody, a vzťahuje sa na nich extenzia, môže dopadnúť tvrdosť tejto regulácie takisto ako na našich kamionistov napríklad v Nemecku. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďakujem kolegovi za také jasné pomenovanie všetkých problémov, ktoré v súvislosti s kolektívnymi zmluvami vyššieho stupňa nastali po prijatí novely z roku 2013. Ako opoziční poslanci sme vtedy považovali prijatú normu za protiústavnú. Ústavný súd dal opozičným poslancom za pravdu.
A teraz si dovolím odcitovať: "Povýšenie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ktorej obsahom sú záväzky zmluvných strán výnosom ústredného orgánu štátnej správy zverejneného v Zbierke zákonov na všeobecne záväzný právny akt pre iné a touto zmluvou zaviazané subjekty, prekračuje rámec ústavne akceptovateľnej normotvorby." Toto uviedla v zdôvodnení samotná predsedníčka Ústavného súdu Iveta Macejková.
No, viem, že ministerstvo, aj keď naozaj po veľmi dlhom čase alebo po dlhšom čase, ako mu ukladá povinnosť, prišiel k nám s úpravou, ktorá podľa mňa takisto celkom nenapĺňa to, o čo ho Ústavný súd žiadal. Upravuje, veľmi jemne upravuje to najhoršie, čo v novele bolo prijaté, ale je to len taká kozmetická úprava. Preto som sa podpísala, som ako spolupredkladateľka pozmeňovacieho návrhu, ktorá v tomto duchu vracia novelu do pôvodného stavu spred roku 2013.
Ďakujem.

Ďakujem kolegom, kolegynke za pripomienky a poznámky. Chcem ešte raz zdôrazniť, že podstatou môjho pozmeňovacieho návrhu, teda nášho, prepáčte, kolegyne, formulovali sme ho spolu, nášho pozmeňovacieho návrhu je návrat do stavu pred rokom 2013. To znamená dobrovoľné rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Ak sa mi to ako zamestnávateľovi páči, tak dobrovoľne ku kolektívnej zmluve vyššieho stupňa pristúpim, ale nikto ma do toho nemôže nútiť. Sme predsa v slobodnej spoločnosti. Je nonsens, aby dohoda dvoch občianskych združení zaväzovala ďalšie subjekty. To s ústavou, s ústavnosťou nemá nič spoločné.
Pán kolega Budaj, pýtali ste sa, akým spôsobom sa vlastne rokuje a akým spôsobom sú nominované organizácie, kto tam rokuje za jednotlivé strany. No tak zamestnávatelia, tam ich vlastne zastupujú dva zamestnávateľské zväzy plus ZMOS, Združenie miest a obcí, ako ďalší významný vlastne zamestnávateľ v samosprávach a za odbory rokuje Konfederácia odborových zväzov. Čiže napríklad rôzne nezávislé ďalšie odborové združenia, či už sú to napríklad sestry, lekári alebo povedzme spomínané moderné odbory vo Volkswagene, tie na tieto rokovania majú prístup len vtedy, keď sa nad nimi zmiluje niekto z Konfederácie odborových zväzov a prizve ich ako pozorovateľa. Ale inak štatút aktívneho účastníka tripartity nemajú.
To už ani nehovorím, keby tu bol pán Mikloško, tak by spomínal kresťanské obory a podobne. Čiže tých odborových združení je na Slovensku viac, ale monopol v tripartite má Konfederácia odborových zväzov, o ktorej ani nevieme, koľko vlastne má svojich členov.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážený pán minister, dovoľte mi doplniť vystúpenie môjho kolegu pána Mihála k tomuto zákonu v záujme hutnosti debaty. Ja nebudem opakovať jeho argumenty, s ktorými sa plne stotožňujem, ale dovoľte mi jeho taký hodnotový argument doplniť aj prakticky, pretože si myslím, že to je možno niečo, čo nám v tej diskusii pomôcť, a hovoriť dnes o tom, čo tento zákon robí-nerobí a ako v podstate, ak prejde, bude škodiť nielen Slovensku, ale dokonca aj pracujúcich a odborovým zväzom.
Dá sa povedať s veľkou mierou istoty, že tento zákon nijak významne nepomôže pracujúcim v Slovenskej republike, ako to vieme, pretože ten právny stav, ktorý sa pán minister snaží zaviesť v bledomodrom, tu fungoval aj počas prvej Ficovej vlády, aj počas druhej Ficovej vlády, kým Ústavný súd teda nezrušil tento zákon ako protiústavný, a nezaznamenali sme v tej dobe žiadnu výraznejšiu pomoc tohto zákona pre pracujúcich. Tento zákon naozaj slúži len na to, aby určitá časť odborárskych, tradičných odborárskych bosov mala kladivo na vydieranie určitej časti zamestnávateľov, ale bez akéhokoľvek významnejšieho vplyvu na či už mzdy, alebo iné pracovnoprávne podmienky v jednotlivých odvetviach. To je prvý bod.
Druhý bod. Tento navrhovaný zákon je pravdepodobne v rozpore s ústavou, pretože, ako už bolo spomenuté, je kozmetickým návr..., je v podstate návratom k tomu, čo tu platilo predtým, než to zrušil Ústavný súd, len s kozmetickou zmenou. V čom spočíva tá kozmetická zmena? Dovoľte mi to ešte raz zopakovať.
Podľa tohto návrhu sa jednoducho nazve reprezentatívnou kolektívnou zmluvou akákoľvek kolektívna zmluva, ktorú uzavre nejaká organizácia zamestnávateľov pôsobiaca v danom odvetví s akýmikoľvek odbormi. Jedinou podmienkou je, aby v tom istom odvetví nepôsobila väčšia zamestnávateľská organizácia. Pokiaľ tam nepôsobí väčšia zamestnávateľská organizácia, ktorá by uzavrela svoju dohodu, tak v podstate môže jeden zamestnávateľ s jedným odborom uzavrieť s troma ľuďmi združenými v jednej odborovej organizácii, uzavrieť kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa a následne ju rozširovať, na koho sa oni rozhodnú, že v tom odvetví sa im zachce.
Minister sa snaží riešiť tú technickú stránku, že to nebude robené výnosom ministerstva, ale technicky inak. Ale tá obsahová podstata zostáva úplne rovnaká.
Ale prejdime od technických vecí zákona k tej samotnej podstate, a to je, že tento zákon ničí odbory. Ničí odbory, pretože ich nenúti sa vyvíjať a skutočne pracovať a získavať autoritu v rámci ekonomiky. Opäť nehovorím teoreticky. Máme za sebou 27, o chvíľku to bude 28 rokov od pádu komunizmu a za ten čas slovenské odbory umierajú skoro najrýchlejšie na európskom kontinente. Ešte v roku 1993, keď sa osamostatnila Slovenská republika, mali slovenské odbory 1,5 mil. členov. V tejto chvíli majú oficiálne okolo 300-tisíc členov, ale, teda aktívnych, ale existujú pomerne závažné pochybnosti o tom, či toto číslo nie je nejakým spôsobom nadnesené, ale keby bolo rovno pravdivé, tak je to úpadok v podstate vo výške 80 % za necelých 24 rokov. Keby sa takto zmenšila akákoľvek iná organizácia, tak buď už skrachuje, alebo prechádza krízovou správou.
Slovenské odbory takouto krízovou situáciou prechádzajú, ale dokážu to zakrývať doma z dvoch dôvodov. Jeden dôvod je ten, že cez majetok zdedený z Revolučného odborového hnutia si dokážu zabezpečiť základné finančné pokrytie svojho fungovania, ktoré teda iné mimovládne organizácie nedostali a nemajú, a opäť je to taký danajský dar, pretože to nenúti odbory žiť z členských príspevkov svojich členov, čo znamená, že odbory nie sú nútené a nie sú závislé od svojich aktívnych, reálne platiacich členov. Druhý dôvod je to, že Konfederácia odborových zväzov uzavrela strategické spojenectvo so stranou SMER, ktoré ja rešpektuje, len teda dôsledok je to, že Konfederácia odborových zväzov presadzuje svoj cieľ najmä politickou cestou a to ďalej oslabuje jej autoritu a jej prítomnosť v konkrétnych podnikoch, pracoviskách a u konkrétnych pracujúcich. Inými slovami, sme svedkami situácie, keď odborové hnutie na Slovensku prežíva pomaly - pomaly? - aj pomerne rýchlo upadá člensky a nie je nútené nič s tým urobiť kvôli kombinácii teda zdedeného majetku a politického prepojenia so stranou SMER. Z hľadiska záujmov Slovenska a odborového hnutia to však nie je nič pozitívne, pretože my ako krajina odbory potrebujeme, ale potrebujeme odbory, ktoré fungujú a ktoré sú, naozaj odrážajú boj záujmov svojich členov.
Aby som bol konkrétnejší. Vieme aj z našej skúsenosti, aj zo skúseností iných krajín, že pokiaľ sa vytratia reálne z ekonomiky odbory, tak, tie skutočné odbory, tak hájenie záujmov pracujúcich v podstate zostane na úroveň štátnych orgánov, či už sú to súdy, inšpektorát práce, úrady práce a iné štátne orgány. To znamená do všetkých sporov, ktoré vznikajú na pracovisku, do všetkých otázok sporov medzi manažérmi a zamestnancami, medzi majiteľmi a zamestnancami, buď nevstupuje nikto, alebo do nich vstupujú štátne orgány. Štátne orgány však nemajú právomoc definície hľadať nejaké vzájomne akceptovateľné riešenie. Ony len uplatňujú literu zákona.
To znamená, že ak štát nemá fungujúce odbory, tak na čoraz väčšom počte pracovísk buď vládne divoký západ, to je jedna možnosť, alebo tam štát zasahuje svojou pomerne tvrdou a veľmi neflexibilnou rukou. Pretože namiesto toho, aby sa dohodli konkrétni ľudia s konkrétnymi ľuďmi, ako im to najlepšie bude vyhovovať, tak, aby všetky strany boli spokojné, tak prichádza niekto z tretej strany a ten interpretuje, aplikuje zákon. Vzniká tak absolútna nepružnosť a tá potom vedie k tomu, že sa zákony ešte ďalej a ďalej komplikujú a extenzujú, aby vyriešili tieto situácie.
To nie je situácia unikátna len pre Slovensko. Poznáme ju aj z mnohým krajín v západnej Európe. Naopak, tam, kde sú skutočné odbory a autentické odbory najsilnejšie, ako je Švédsko, Nemecko, tak tam vidíme, naopak, to, že legislatíva, štátne orgány sú veľmi, veľmi jemne zasahujúce do pracovnoprávnych vzťahov a nechávajú oveľa viac na dohodu sociálnych partnerov.
Na Slovensku sme sa teda už prepracovali k modelu, kde do veľkej miery štát prevzal úlohu skutočného zasahovania do sociálnych vzťahov a do veľkej miery odbory fungujú len v tej miere, pokiaľ sa dokážu oprieť o túto silnú ruku štátu. Čo nie je dobré ani pre odbory, ani pre štát a nakoniec ani pre pracujúcich. Vidíme aj cestu von z tohto fenoménu. Vidíme, že v posledných rokoch v niektorých odvetviach vznikli odborové združenia alebo sa rozširujú, ktoré sa snažia naozaj postaviť svoje fungovanie na opieraní sa o hájenie záujmu členov a o to, že členom dokážu, že pre nich skutočne niečo dokážu zabezpečiť. Jeden príklad tu už bol spomenutý. Moderné odbory Volkswagen, môžem spomenúť aj Odborové združenie sestier a pôrodných asistentiek. Bez toho, aby som tieto odborové združenia chcel či už chváliť, alebo haniť, je vidno na ich fungovaní, že fungujú úplne inak ako tradičné odbory vo vzťahu toho, že im záleží na členstve, žijú z členstva a členského, žijú z autority, ktorú im to dáva, a na tých pracoviskách, kde sú prítomní, často sú schopní ale aj potom zabezpečiť vyššiu úroveň v záujme zamestnancov o odbory.
Naopak, tam, kde to nefunguje, máme situáciu, ja som tak náhodne vytiahol štatistiku odvetví, ktoré je na Slovensku jedno z najdynamickejších, a dovolil som si to vytiahnuť, keď som videl, že pán predseda Danko vedie schôdzu, lebo chcel som ho nejak zaujať, tak odvetvie, na ktorom on má pomerne veľký záujem, tzv. odvetvie HORECA, čo sú hotely, reštaurácie a cestovný ruch. Máme kúpeľníctvo, ako by som povedal, pomerne prominentnú prioritu SNS, ak sa nemýlim. Tak dovoľte mi, pán predseda, povedať, že v tomto odvetví je prítomnosť odborov podľa oficiálnych štatistík na úrovni 0,5 %. To znamená, že menej ako jedno percento, len každý dvestý zamestnanec v tomto odvetví je v odboroch, čo ukazuje, že odbory sú úplne neschopné vniknúť do tohto odvetvia a nejak reálne zastupovať zamestnancov. Podobné štatistiky som si našiel aj v odvetví, ktoré je menšie a dobre významné odvetvie už dneska na Slovensku, je odvetvie, ktoré je menšie, ale blízke srdcu zase môjho kolega Jozefa Mihála, a to je odvetvie športu a voľného času a tam je to 1 %. To znamená, že reálne v tých nových odvetviach, kde naozaj pribúdajú pracovné miesta v službách, odbory neboli schopné žiadnym spôsobom do nich vniknúť a nie sú schopné v nich pôsobiť a ani tento zákon tomu nepomôže. Pretože tento zákon umožňuje extenziu len tam, kde tie odbory už existujú a existujú aj nejaké zamestnávateľské združenia s nimi rokujúce.
Aby som sa na záver vrátil k tej podstatnej pointe. Podstatná pointa je, tento zákon tu už v inej podobe bol, pracujúcim nič nepriniesol. Ničí odbory tým, práveže ich nenúti skutočne pracovať, nenúti ich skutočne organizovať ľudí, ale dáva im veľmi jednoduchú možnosť, ako vydierať zamestnávateľov. Slovensko odbory potrebuje, potrebuje ich viac ako kedykoľvek predtým, ale potrebuje odbory prirodzené, odbory, ktoré žijú v každom podniku, tým pádom ho nemajú záujem zničiť a ani nejakým spôsobom dovydierať a majú záujem sa spravodlivo so zamestnávateľom podeliť o ovocie hospodárskeho úspechu. Tento zákon nijako neprispieva k tomu, aby sme sa v tejto veci posunuli. Naopak, posúvame sa úplne opačným smerom.
A zároveň, pán minister, po 11 rokoch tejto stratégie, ktorá nič nepomohla, pretože počet odborárov ďalej prudko klesá, je načase stratégiu zmeniť. A k tomu vás tu chcem vyzvať, aby ste zmenili sociálnu stratégiu tejto vlády, lebo aj v predchádzajúcom vystúpení ste veľa hovorili o sociálnom dialógu, čo znie vždy veľmi dobre, a sociálny dialóg má zmysel, keď sa naozaj deje s aktérmi, ktorí zastupujú tých ľudí a ktorí s nimi žijú a sú, by som povedal, sú zakorenení. A v angličtine existuje taký krásny výraz o takzvanom, alebo kde volajú také organizácie, ktoré toto nespravili, že umelý trávnik, že vyzerá to ako trávnik, vyzerá, že je to hlboko zakorenené, ale skutočne je to plast. A my potrebujeme odbory, ktoré sú tým skutočným trávnikom, ktorý je hlboko zakorenený v pôde. My nepotrebujeme umelé trávniky a tento zákon je len ďalší z krokov, ktorý preferuje plast a nepreferuje tú skutočnú vec.
Ďakujem pekne.

Ja doplním vystúpenie pána Beblavého ešte takýmto príkladom z hľadiska toho rozširovania kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. No predstavte si situáciu vo Volkswagene. Volkswagen je teraz pod tlakom moderných odborov pána Smolinského a finančné prostriedky, ktoré potenciálne zrejme má k dispozícii na nejaké sociálne výhody pre zamestnancov, skrátka, bude musieť dať na zvyšovanie platov. Niečo ich to bude stáť, a nie málo. Ale teraz. Medzitým tu máme Zväz strojárskeho priemyslu, medzitým tu máme KOVO, Odborový zväz KOVO, ktorí spolu uzatvoria kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa v rezorte strojárenstva, ktorá sa tým pádom bude automaticky vzťahovať aj na Volkswagen a ktorá prinesie povinnosť pre zamestnávateľa vyčleniť nejaké financie na nejaké sociálne výhody, ktoré dohodli tie zväzy na tej vysokej úrovni medzi sebou, tak ako považovali za zaujímavé a výhodné. Lenže tomu Volkswagenu a tým zamestnancom Volkswagenu to nevyhovuje. Pretože ak má ten Volkswagen nejaké zdroje na sociálne výhody, tak tam práve prebieha ten proces zvyšovania platov a tam pôjdu tie peniaze. To, že medzitým na kolektívnej zmluve vyššieho stupňa sa dohodne o týždeň viacej dovolenky, to v tom Volkswagene nikoho nezaujíma, možno nehovorím vhodný príklad, ale verím, že ma chápete. Čiže to, čo sa dohodne na tej kolektívnej zmluve vyššieho stupňa, nezaujíma tých zamestnancov vo Volkswagene, lebo oni tú sociálnu výhodu chcú dostať v inej podobe a ten zamestnávateľ tie peniaze má, ale ak ich bude musieť dať na to, čo na neho spadne zhora, tak potom ich nebude môcť dať na to, čo tí zamestnanci v tom reálnom živote, v tej reálnej firme skutočne potrebujú. V tom je nezmyselnosť rozširovania kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa okrem iného. Prednosť by mala mať podniková... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Pán Beblavý, to je snáď úžas. Vy hovoríte o odboroch, akurát vy? Však vy ste bol vo vládnej koalícii, ktorá nerešpektovala odbory. Zrazu ste odborár?! Mne sa snáď sníva! Ďakujem za slovo.