18. schôdza

Pán poslanec Kollár, nech sa páči, máte slovo a mikrofón.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené dámy, vážení páni, prázdna sála, tuná už kolega povedal, že načo to tu vlastne robíme, prečo tunák sa postavíme a tunák vidím jedného poslanca z opozície, celej vlastnej koalície, pardon, našej opozície, tak by som to chcel povedať... (Reakcie z pléna.) Jedného jediného alebo dvoch? Je to úplne zbytočné vlastne tunák takto rozprávať prázdnym laviciam. Máte pravdu, pán kolega, máte pravdu, je to zbytočné. Ale mám pocit, že na konci skončíme tak, že vlastne toto budeme hovoriť už len pre ľudí, ľuďom a pre ľudí, ktorí budú sledovať naše videá, naše zostrihnuté možno nejaké pasáže z týchto rozpráv, lebo k ničomu inému to dobré nie je. Tunák si nás nikto nevypočuje. Tunák skutočne nejde o to, že predložíte nejaký zákon, ktorý by mohol pomôcť obyčajným ľuďom. Ich to všetkých vôbec nezaujíma! Im je to úplne jedno! Už dlho som nenadával, tak poviem, že majú to u riti, týchto ľudí. Áno, majú! Je im to jedno. Pozrite sa, to je výsledok. Nikto tu neni. Oni vám za to nezahlasujú, lebo by náhodou mohli pomôcť obyčajným ľuďom. Ale toto neni ich agenda. Ich agenda je asi nejaká iná.
Zbytočne mi tunák rozprávame. Táto rozprava je úplne k ničomu. Keď som bol mimo politiky, som si myslel, že však keď je nejaký dobrý nápad, dobrý návrh zákona, ten poslanec vystúpi, urobí dobrú rozpravu, pripraví sa na ňu a presvedčí tých poslancov, ktorí podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia zahlasujú za ten rozumný návrh zákona. Vážení občania, to je absolútna blbosť toto, keď si toto myslíte, tak to je hlúposť! Toto neexistuje. Môžete doniesť dobrý návrh, môžete ho solídne obhájiť, a nikto ho neprijme preto, lebo nie ste z koalície, tak vám to neprejde. To znamená, že myslieť si, že tunák by sme mali v tejto rozprave šermovať slovom a argumentami - úplná zbytočnosť, pokiaľ nie ste vo vládnej koalícii, tak ten zákon vám neprejde.
To znamená, že my sa tu zbytočne môžme snažiť a niečo tuná predkladať. Ale my to budeme robiť a budeme to robiť z jedného dôvodu, že sme vám to sľúbili. A že vy za tie štyri roky budete vidieť, že sme tunák pri tomto kecpulte stáli a bojovali za vás! A potom, keď prídu voľby, tak budete vidieť, ktoré strany za vás bojovali a ktoré mysleli na oligarchov, ktoré mysleli na rôzne skupiny, ktoré potrebujú pomôcť s diaľnicami, potrebujú hazard, potrebujú tamto, potrebujú lichvu podporiť! Potom to budete vidieť. Ale my tie štyri roky tunák budeme stáť a budeme za vás bojovať. Rovnako ako teraz bojujeme za vás pri tomto okrádaní. Všetci to vedia, nikto to nerieši! Prečo?! Lebo na vás kašlú, títo štandardní politici už 25 rokov na vás kašlú! A preto sú tunák neštandardné politické strany, protisystémové politické strany. A teraz všetci, óóó, oni sem prišli do toho parlamentu a nám to tunák všetko chcú pomiešať! No my vám to tunák zamiešame tak o tri roky, že sa tunák z toho prestane čudovať!! Tu už vôbec nebudete! Presne pre toto. Budete veľmi prekvapení. Tak ako ste prekvapení z Kotlebu a ako ste prekvapení z Kollára. Tak potom budete prekvapení, že budete stáť vonku pred parlamentom!! Tí ľudia vám to spočítajú!
Chcel som hovoriť k tomuto návrhu zákona, ale vidím, že rozprávam zase len tomu, k tej kamere. Ale nevadí. Ľudia to budú vidieť.
Máme tunák, predkladáme ďalší návrh, aby sme zamedzili týmto krádežiam. Ja by som len tak okrajovo spomenul aj tento dôvod, že je veľa aj ľudí, ktorí sa snažia podviesť, áno, a toto treba ochrániť. Ale tunák je jasne v tomto návrhu, čo chceme docieliť. Aby tí ľudia, ktorí nechceli podviesť, aby neboli oklamaní. Ale aj taký dlžník ako k vám, ktorý vám dlží 400 eur, ani ten si nezaslúži byť oklamaný. Ani ten si nezaslúži byť oklamaný, aby prišiel o nehnuteľnosť, ktorá má hodnotu 100-tisíc za 20. To je moja odpoveď smerom k vám.
Tuná chceme chrániť ľudí, aby ich majetok nebol ukradnutý. V úvodzovkách ukradnutý. Aby nebol pod cenu predaný. Ja neprijímam absolútne rozhodnutie pani ministerky, ja nie som schopný to vôbec akceptovať, lebo súdy budú mať veľa roboty. A na čo tu tie súdy máme?! A na čo si ich platíme?! Aby rozhodovali, aby súdili, aby chránili občanov! Nato ich tu máme. A nech majú kľudne aj stokrát viacej roboty! Ako to môže ministerka povedať, že súdy budú zahltené?! No a čo keď budú zahltené?! Mne nevadí, že bude súd zahltený. Mne vadí, keď bude čo len jeden občan okradnutý o bývanie.
Prečo si tu vytvárame národ bezdomovcov? Je nám to fakt jedno?! Máme tunák 3,7 mil. exekúcií. Cez 1 mil. ľudí tunák má konkrétne exekúciu. Nám je to jedno? Tí ľudia sú ožobráčení, tí ľudia nevedia sa z toho dostať, tí ľudia strácajú strechu nad hlavou. My si tu vytvárame armádu bezdomovcov, beznádej, chudákov, ktorým nikto nechce pomôcť. A keď prinesieme nejaký zákon, ktorý by mohol pomôcť, tak tuná rozprávam prázdnej sále, a každému to je jedno! Zbytočne tunák rozprávame. Ale budeme to robiť celé štyri roky. A budeme jeden zákon po druhom nosiť sem, aby tí ľudia videli, že na nich nekašleme.
Máme teraz v parlamente 6,6 %, tak sme sa sem dostali, s 11 poslancami. Áno, nemôžeme to dneska presadiť. Ale ľudia budú vidieť, že za nich bojujeme. A keď budeme mať násobky tohto čísla, tak tie zákony všetky budú platiť, či sa vám to, páni z vládnej koalície, páči, alebo nie. Tieto zákony budú platiť do dvoch mesiacov, keď sa dostaneme do vlády o tri roky.
Na záver chcem ľuďom sľúbiť, že to nie je posledný z týchto zákonov, ktoré predkladáme, aby sme ich mohli chrániť. Jeden veľký problém je námietka premlčania. S tým prídeme tiež. Ľuďom berú zase nehnuteľnosti aj v rámci tej dobrovoľnej dražby, aj keď, aj keď je to premlčané. Lebo ľudia nemajú dostatočné právne vedomie, ani finančné. Tá finančná gramotnosť je tiež veľmi zlá. Tiež by sa tomuto mal venovať štát, ministerstvo školstva. Ľudia nevedia, že sa musia okamžite odvolať. A že keď sa neodvolajú, tak aj keď je to premlčané, dôjdu o ten majetok. Ale nás to ako politikov vôbec nezaujíma! Však to sú len ľudia. Vážení, ale my sme tu vďaka ľuďom. Tí nás sem zvolili, tí nás sem poslali, aby sme za nich bojovali, tak tu stojím a budem tu kričať! Aj toto prinesieme. A budeme to prekladať, dokedy sa to bude dať. A verím, že tá verejná mienka raz bude tak silná, že to dovolí presadiť, že to dovolí urobiť v najbližších voľbách. Tak nech veľmi dobre rozmýšľajú nad tým, koho vlastne budú voliť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami štyria. Končím možnosť sa prihlásiť.
Pán poslanec Marian Kotleba.

Vážený pán Kollár, začnem tak trošku procesnými vecami. Keď ste sa na začiatku vo svojej reči pomýlili, tak partička okolo podpredsedu Národnej rady sa tam veľmi na tom zabávala a smiala. Bolo to naozaj také veľmi trápne. A keby my sme sa všetci smiali na každej chybe predsedu Národnej rady, tak sa tu len smejeme. A nedostaneme sa k žiadnym návrhom. K ničomu.
Spýtali ste sa viackrát, že ako môže jedna ministerka svojvôle argumentovať tým, že súdy budú mať viacej práce. Ja si dovolím povedať, že tá vaša otázka nie je správna, pán Kollár. Otázka je, ako takýto človek môže byť ministrom spravodlivosti? To je, to je, to je tragédia, to je komédia, to je všetko možné, len nie nejaká normálnosť a zdravý rozum.
No a posledná vec, ktorá ma zaujala v tom vašom vystúpení, to bola tá myšlienka, že nás ako poslancov alebo my ako poslanci by sme mali pracovať slovom ako nástrojom na presviedčanie politických oponentov, ktorí, keď bude návrh dobrý, tak teda ho podporia, keď nie, tak nie. Ja som presvedčený, a v opozícii to asi viacerí tak vnímame, že súčasných poslancov vládnej koalície alebo vládnu koalíciu ako takú by o akomkoľvek dobrom návrhu v tomto pléne nedokázal, teda z radov opozície, nedokázal presvedčiť ani Cicero. To my všetci sme tu nič. Ale to ani takíto veľkí myslitelia, rečníci a filozofi by jednoducho tu zistili, tu zistili, že kam, kam sa to tá úroveň parlamentnej demokracie dnes dotiahla.
Ďakujem.

Nepatrí mi to, ale, pán kolega, musím povedať, že my sme sa nesmiali na pánovi poslancovi Kollárovi, to by sme si nedovolili. Máme iný vzťah, keď už.
Pán poslanec Pčolinský, nech sa páči.

Ďakujem pekne. No, Boris, ty si tu rozprával o prázdnej sále. Od začiatku volebného obdobia to vidíme každý piatok a je to len kvôli tomu, že koalícia pravidelne zruší piatkové hlasovanie. Pre mňa z jasných dôvodov v štvrtok večer po hlasovaní po piatej sa väčšina zbalí a ide, aby tu v piatok vôbec nemusela byť. Mne osobne to vadí, príde mi to maximálne, príde mi to ako neúcta voči voličom a viete všetci veľmi dobre, že to vyzerá fakt dosť blbo. Viete veľmi dobre, že novinári prídu na konci, nafotia, ako tu nikto nie je. Ja si myslím, že s týmto by sa niečo malo do budúcna urobiť. Ja chápem všetko, program a tak ďalej, ale predsa len, keď už tá Národná rada podľa zákona rokuje nepretržite, no tak hádam tie piatky by nebolo také strašné, aby aj to hlasovanie bolo a tým pádom by sme tu aj tých poslancov udržali.
Nehovoriac o tom, že ak sa nemýlim, tak podľa stále platného rokovacieho poriadku sa má hlasovať po každom prerokovaní zákona a hlasovania o jedenástej, o piatej sú len vecou dohody. Možno sa mýlim, možno sa mýlim. Ale nebolo by od veci, ak by tie hlasovania boli aj častejšie a tým pádom by sme, by sme tu tých poslancov aj mali. Lebo potom to naozaj vyzerá veľmi zle, že sedí tu dokopy 20 ľudí a všetci ostatní na to kašlú alebo majú iný program, resp. si urobia iný program. Čiže ja len toľko k tým prázdnym sálam počas piatkových rokovaní.
Ďakujem.

Pán poslanec Baránik.

Ďakujem. Pán kolega Kollár mi vo svojom vystúpení pripomenul niektoré témy z tohto návrhu zákona, ktoré som opomenul uviesť v mojom vystúpení.
A to je, prvá z nich je téma zahltených súdov ako dôvodu, ktorý uviedla ministerka spravodlivosti preto, že nepodporí tento návrh zákona. No, samozrejme, je to otázka priorít. Podľa mňa toto je veľmi vážny problém, ktorý by ministerstvo spravodlivosti malo prioritizovať. Avšak ministerka spravodlivosti rieši úplne iné problémy. Sú to problémy jej existencie vôbec v tejto vládnej koalícii. Myslím si, že pani ministerka, striktne povedané, je prinajlepšom ministerkou legislatívy, nie ministerkou spravodlivosti a z toho plynú aj jej veľmi také ustráchané názory na to, že čo by bolo treba robiť so súdmi. Ona sama s tými súdmi veľmi slabo vie bojovať, pretože jej pozícia je jednoducho slabá.
Realita je taká, že my tu máme dedičstvo nielen komunizmu a mečiarizmu, ale aj harabinizmu a s tým sa veľmi málo robí. Robia sa, riešia sa veci na úrovni okresných súdov, tým, že tam prichádzajú noví ľudia, ktorí sú, mnohí z nich sú schopní, niektorí sú úplne výnimoční až fantastickí, ale všetci vieme, že problémy sú na vysokých súdoch. A to pani ministerka jednoducho riešiť schopná nie je. Ona si nevie poradiť ani s nejakou Jankovskou. Takže o tomto to celé je.

Pán poslanec Bernaťák.

Ďakujem. Ja za Slovenskú národnú stranu môžem vyhlásiť, že my naozaj na ľudí nekašleme, práve naopak. Spomínali ste tu, že koalícia nepočúva rozumné návrhy opozičné, žiadne, že nič neprejde. Práve naopak, aj čo sa týkalo novely zákona o exekútoroch a exekúcii, my sme ho podporili, dokonca aj sám pán Pčolinský, už tu teraz momentálne nie je, ale on ho predkladal. Ja som sa pod tento návrh dokonca aj podpísal.
Takže opozícia dokáže presvedčiť koalíciu na rozumných návrhoch. Nie je pravda, že žiadny opozičný návrh neprešiel a neprejde, práve naopak, zopár ich už prešlo. Môžte si pozreť v parlamentných tlačiach pri hlasovaniach, koľké návrhy opozičných poslancov, pokiaľ boli rozumné, prešli.
Samozrejme, o každom opozičnom návrhu je potrebné diskutovať v koalícii. Máme koalíciu, vždycky diskutujeme spoločne o tom, či ten návrh je priechodný pre celú koalíciu, to znamená pre tri strany. Každý môže mať iný pohľad na konkrétny návrh, a pokiaľ sa nezhodneme v koalícii, samozrejme, držíme spolu. Takže takýto návrh s najväčšou pravdepodobnosťou neprejde, ale znova opakujem, prešli už viaceré opozičné návrhy.
A keď aj vlastne hnutie SME RODINA - Boris Kollár chce vlastne, aby tie návrhy prechádzali, samozrejme, bude musieť takisto byť v nejakej koalícii, vytvoriť nejakú spoločnú koaličnú vládu a robiť kompromisy, to znamená, nie všetko tiež, čo si oni predstavujú, im prejde v koalícii. Vládnutie je naozaj o dohode a o tom, na čom sa zhodnete s koaličnými partnermi. Pretože to by bol koniec, keby vlastne každý si robil, čo chcel.
A zopakujem teda ešte na záver, počet poslancov, spočítajte takisto, keby sme odmysleli počet poslancov Ľudovej strany Naše Slovensko, koľko opozičných poslancov sedí v tejto chvíli v tejto sále.
Ďakujem.