18. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Trocha ma pán poslanec Kamenický predbehol. V zásade som chcel v krátkosti povedať to, že, pán poslanec Krajniak, tú vašu pasáž, v ktorej ste hovorili, že ten model ekonomicky založený na trhovej ekonomike a asi aj liberálnej trhovej ekonomike, veď akej inej, že zlyháva, tak tú som nechcel nechať bez povšimnutia. Súčasne ale nechcem vťahovať túto tému do diskusie o štátnom záverečnom účte, takže len som chcel podčiarknuť, že túto tému, tému o tom a diskusiu o tom, či sa viac darí spoločnostiam a ekonomikám založeným na súkromnom vlastníctve, na otvorených hraniciach, na zisku, na tolerancii zisku, alebo tým ekonomikám, ktoré sú skôr, a spoločnostiam, ktoré neuznávajú súkromné vlastníctvo, sú centrálne riadené, dedičské konanie funguje tak, že dedí, po umretom dedí celá obec, že ktorým tým spoločnostiam a ekonomikám sa viac darí, že túto diskusiu si necháme na niekedy inokedy, nie do tejto, ale, ale, ale raz by sme si to mali vydiskutovať.
Ďakujem.

Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Krajniak.

Pán Jurzyca, rád si vydiskutujem, ale len, aby sme mali ten bod, akoby nejaké, tú štartovaciu čiaru na diskusiu, áno, som presvedčený, že liberálna ekonomická politika v čase globálneho kapitalizmu absolútne zlyháva v tom, pretože nie je schopná zabezpečiť nieže rozvoj v strednej triede ľudí, ale nie je ju schopná chrániť pred decimáciou. A dá sa to dokladovať na čísla a viem to dokladovať aj na našich číslach, slovenských.
Pán kolega Uhrík, narástla tá zadlženosť veľmi, ale faktom je, že čiastočne k tomu prispelo aj to, že ľudia, ktorí predtým mali auto na lízing za 100 euro mesačne, si dneska kúpia auto na lízing za 200 eur mesačne. To znamená, platí to, čo povedal pán minister Kažimír, že ich životná úroveň sa akoby zvýšila, problém je v tom, že tých 82 % výdavkov z rodinného rozpočtu stále dávajú na nevyhnutné výdavky, v tomto prípade na splátku na lízing. A keď ju raz nezaplatia alebo teda trikrát, no tak o to auto prídu. A ten rozdiel v tej rezerve, ktorú majú, je strašne, strašne malý.
Čo sa týka pána poslanca Kamenického, ja som realista a konzervatívec, ja hľadám funkčné riešenia. Dívam sa, čo funguje, čo nefunguje. A čo nefunguje, to u nás nechcem. Čo funguje, to chcem, aby sme sem doniesli. Najdôležitejšie je vedieť zdaniť kapitál. Vedieť zdaniť kapitál, ktorý od Slovenska, zo Slovenska vyteká von. To znamená, že ja považujem za najdôležitejšie zdaniť monopoly, a keď budú chcieť odísť, kľudne, nech to štát odkúpi naspäť, ale tie peniaze vieme predsa ľuďom vrátiť aj v tom, že budú mať nižšie zdravotné odvody, nižšie odvody do poisťovní. Budú mať teoreticky nižšiu dépeháčku alebo nižšie da... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Takže 19.59, pán poslanec Jurzyca bude mať asi dlhšie vystúpenie ako minútu. Takže končím dnešný rokovací deň, budeme pokračovať zajtra ráno o deviatej vystúpením v rozprave pána poslanca Jurzycu, a potom, samozrejme, ďalšími bodmi, ktoré budú nasledovať.
Prajem vám príjemný zvyšok večera.

(Prerušenie rokovania o 20.00 hodine.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram šiesty rokovací deň 18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci Martin Beluský a Igor Matovič.
Pokračujeme v prerušenej rozprave o Programe stability Slovenskej republiky na roky na roky 2017 až 2020 (tlač 548).
Prosím ministra financií Petra Kažimíra, už je tu, Peter Náhlik tu.
Posledný v poradí z písomne prihlásených rečníkov do rozpravy je poslanec Eugen Jurzyca, ktorému odovzdávam slovo.
Nech sa páči, pán poslanec.

(Pokračovanie rokovania o Programe stability Slovenskej republiky na roky na roky 2017 až 2020, tlač 548.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Dámy a páni, vážený pán minister, dovoľte, aby som prispel do rozpravy o prekladanom materiáli.
Poviem na úvod záver, a síce že bude to smerovať, tá moja prezentácia, k tomu, že budem odporúčať ambicióznejšiu konsolidáciu. Vyjadrím sa k tomu, koľko je to podľa mňa dosť, lebo o tom sa tu hovorilo, v rámci Hodnoty za peniaze expanziu IFP na rezorty. A potom ešte sa vyjadrím k dlhovej brzde krátko. Úplne na úvod chcem takú polotechnickú poznámku urobiť a polopolitickú. Pán minister včera hovoril v rozprave, že, myslím, že, že niektorému z poslancov OĽANO to povedal, ale ono to bolo adresované celej opozícii, že teraz hovoríme, že 2016. dopadol dobre, ale až tak sme zaňho nezahlasovali, čo, čo takto trocha vyzerá, že opozícia teda vždy je proti aj dobrým veciam, aj zlým veciam, a to nie je dobré pre spoločnosť, lebo potom si ten volič nevie vybrať. Ale chcem pripomenúť, že v tejto sále, aj ja som bol pri tom, sme chválili 2013. rok, ktorý dopadol dobre, kritizovali sme ’14., ’15. a teraz zasa prichádzajú dobré body za ’16. rok, čiže myslím si, že to nie je s opozíciou úplne tak. Je to do veľkej miery, že opozícia svojimi postojmi kopíruje realitu. Nehovorím, že dokonale, ale, ale do veľkej miery je zodpovedná.
Tak a teraz ako obyčajne, podľa môjho názoru viem, že, viem, že, že dobrý bod súperovi znamená demotiváciu pre voličov, ale tiež si myslím, že politika sa vyvíja, vyvíja sa od toho, že opoziční a koaliční na seba vždy vykrikovali v 90. rokoch, vyvíja sa k tomu, že, že sa posúva viac k pravde, a teda aj dobré body sa oceňujú. A myslím si, že je to tak dobré pre Slovensko, tak ako sa spoločnosť kultivuje. Takže, takže najprv zopár tých bodov, ktoré sú dobré.
Po prvé. Rozpočtový, vláda predstavila rozpočtový rámec, ktorý predpokladá pokračovanie znižovania deficitu. Dobrá vec, bod. V roku 2016, to tu bolo niekoľkokrát povedané, deficit dosiahol 1,68 %. Je možné, že, a to tu tiež bolo povedané, tá jesenná notifikácia ešte niečo upraví, ale neupraví toľko, aby, aby sa z tohto stalo, z 2016. aby sa stal neúspešný rok. Tiež je pozitívne, že schválený rozpočtový cieľ v roku 2017 zostáva zachovaný vo výške 1,29 %. A tiež zostáva cieľ dosiahnuť historicky prvý vyrovnaný rozpočet v roku 2019. Ale pre mňa je kľúčová informácia z tých pozitívnych, že konsolidačné úsilie v minulom roku prevýšilo požiadavky paktu stability, a teda dosiahlo 0,93 %. To, to konsolidačné úsilie je, je teda tá, tá najpravdivejšia pravda, ku ktorej sa analytici dokážu dostať. A teda je to, je to, v mojich očiach je to najdôležitejšia informácia. No a tiež treba povedať, že podľa tohto materiálu hrubý dlh verejnej správy sa bude naďalej znižovať. A posledné pozitívum, ktoré súvisí s programom stability, je, je Hodnota za peniaze a to, že, myslím, že prvýkrát sa, sa dostalo tomuto projektu celkom slušné politické krytie. To bolo kľúčové, to aj ja osobne som považoval za, za riziko, pretože, pretože všetci vieme, že nie je ľahké presadzovať projekty ako Hodnota za peniaze v súčasnej spoločnosti.
A teraz. Vláda sa chystá znížiť udržateľnosť verejných financií. Oproti politike žiadnych zmien, čiže keby išiel, išli verejné financie na autopilota, tak by sme v roku ’20., v roku 2020 by sme mali verejné financie v lepšom stave. A, a som presvedčený, že dobré časy sa mali, by sa mali využiť na dosiahnutie prebytku verejných financií. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odporúča 0,4 % HDP a dlh na úrovni 43,5 % HDP, čo je pod tým najspodnejším sankčným pásmom. A tiež štrukturálny deficit za zhoršil o 0,4 % HDP a bez vplyvu vlády by sa zlepšil o 2,0 % HDP.
Ešte pridám, že Európska komisia nás upozorňuje na potrebu konsolidácie zo strednodobého aj dlhodobého hľadiska. Slovenské verejné financie naďalej čelia istému riziku, nie vysokému, nízkemu. Ale S2 ukazovateľ ešte nie je na úrovni, ktorý, ktorá by znamenala nulové riziko, čiže napríklad, napríklad keď hovoríme o tom, čo je to dosť, tak dosť je posunúť sa aj v tej S2 a dostať sa mimo rizikového pásma.
A tiež ma zaujalo, že fiškálna politika v roku 2020 bude mať pozitívny vplyv a zrýchli HDP o 2 percentuálne, o 0,2 percentuálneho boda. A je to zaujímavé, táto informácia spolu s informáciou, že v tom čase sa, sa ekonomika bude prehrievať. A tu sa vrátim k debatám, ktoré sme aj tu viedli, že keď sme my hovorili, že v dobrých časoch by sa malo šetriť, v zlých časoch, povedzme teda že nejaká expanzia je legitímna, tak vtedy sme často dostávali odpoveď, že a my sme nemali dobré časy, lebo, lebo tá produkčná medzera, že sme sa proste neprehrievali. Tam, existovala tam stále produkčná medzera. No, ale teraz, teraz už sa bude prehrievať ekonomika a súčasne budeme mať rozpočtovú politiku stavanú na iné časy. Nebude tam súlad aj z tohto pohľadu.
Čiže, čiže fiškálne impulzy, tak ako sme, ale aj zo sveta, zvyknutí, prichádzajú, keď sa ekonomike darí, nedarí, keď sa neprehrieva aj prehrieva. Nebude to v celom tom horizonte, o ktorom hovoríme, ale ten záver taký bude. Tiež chcem poznamenať, že v porovnaní so schváleným rozpočtom sa ciele mierne zhoršili, teda ciele na ’18. a ’19. rok, nie je to, nie je to strašidelné, ale dochádza k tomu a k tomu postupnému zhoršovaniu cieľov vlastne dochádzalo v uplynulých rokoch pomerne často.
Pokiaľ ide o riziká, tak už tu bolo spomínané, že rada vidí ako rizikové príjmy z dividend emisných kvót podhodnotenie výdavkov zdravotníctva a na verejné financie. Plus chcem podčiarknuť dlhovú brzdu. Ja ju vidím ako hlavné riziko udržateľnosti verejných financií. Uvidíme, fakt je, že ju pripravuje ministerstvo financií, ktoré rozumie, rozumie verejným financiám, ale riziko, riziko tam teda vidím. A potom môžu prísť nepredvídané riziká. V minulosti sme o nich veľakrát hovorili, ale, ale aby som bol aktuálny, tak riziko môže vzniknúť aj z toho, že niektorý z členov vlády bude chodiť navštevovať podniky a hovoriť im, že nemôžu mať nižšie platy než ich kolegovia v Nemecku. Toto, toto teda môže tiež zahýbať ekonomikou, ak by to bolo robené vo veľkom.
Teraz zopár poznámok, ktoré sa týkajú, týkajú tejto oblasti, ale, ale sú také, povedal by som, hydinového charakteru, to znamená, nie až také významné. Jedna sa týka minuloročnej debaty o tom, či sa bude zverejňovať rozpočet 15. augusta. Nakoniec vláda tento termín alebo parlament ho zrušil na žiadosť vlády a ministerstva financií. Prebehla tu debata, opozícii sa to nepáčilo. Pán minister financií v októbri 2016 povedal, citujem: "Zároveň pripúšťam, že budeme pripravení sa rozprávať o tom v budúcnosti, možno hneď v priebehu budúceho roku, a o tom, že by sme technickú lehotu zverejnenia skutočného návrhu rozpočtu pred rokovaním vlády naozaj zaviedli."
Čiže ja to len pripomínam, že toto je stále v hre. My na to myslíme, záležalo nám na tom, čiže niekedy v ďalších mesiacoch my by sme uvítali, alebo teda odporúčame silno, aby, aby sa v tomto smere niečo urobilo.
Potom ma zaujala ešte poznámka, že automobilový priemysel, automobilový priemysel, výstavba bratislavského obchvatu, verejná správa vrátia investície do čiernych čísiel. Upozorňujem na to, že sú to všetko investície, kde má vláda výrazný vplyv na ne. A už sme sa tu aj v minulosti niekoľkokrát rozprávali o tom, že my nepovažujeme za šťastné, ak určuje vo veľkej miere vláda to, kde, ako, za koľko sa bude investovať. My dosť veríme tým malým, stredným podnikom, nezávislým, ktoré nedostávajú žiadne dotácie a ktoré financujú práveže tie stimuly pre väčšie firmy. A veríme tomu, že sú strojcom prirodzeného rastu, a znižujú tak riziko toho, že sa nám môže stať, že vláda sa pomýli alebo že budeme mať, že budeme mať celú ekonomiku založenú na automobiloch a tá ekonomika potom bude krehká. Čiže, čiže bola takáto veta v materiáli, nedalo mi neokomentovať ju.
Tiež chcem upozorniť na to, že výnosy dlhopisov s dlhou splatnosťou... (ruch v sále a odmlčanie sa rečníka), že... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa Laššáková, poprosím, kľud v sále.

Jurzyca, Eugen, poslanec NR SR
... že výnosy z dlhopisov s dlhou splatnosťou v priebehu roka opustili historické minimá. Počúvajte, pani Laššáková, toto je zaujímavé, lebo má to vplyv na spoločnosť. Hovorilo sa dosť dlho, že už tie úroky sú mínusové a že teda štáty snáď sa budú financovať za mínusové úroky, tak jemne sa to naznačilo aj v tejto sále, ale veľa ľudí sa na to spoliehalo. Myslím, že sa to aj do nejakých analýz premietlo, ktoré vyzerali tak, že vlastne štátu sa oplatí investovať takmer do všetkého na rozdiel od súkromného sektoru, lebo štát si požičiava za mínusové úroky, a teda nielen nemocnice, keď to preženiem, tak ak by to tak platilo, že štát si požičiava za mínusové úroky, tak, tak nakoniec by to asi skončilo, že by aj, že by aj reštaurácie staval štát. A vidíme teraz, že končí toto obdobie, a aj nabudúce si zapamätajme, že keď aj príde znova, že budú takéto nízke úroky, že ono to nie je nadlho a nemôžme sa naozaj spoliehať na to, že, že štát si bude takto lacno požičiavať, a obozretne musíme hospodáriť. Toto, toto nebude nadlho a ukazuje sa, že nie nadlho.
Čiže keďže som si veľakrát vypočul tie slová, že, že teda štáty už teraz, už neplatí to, čo v minulosti, že musíme strážiť dlh, lebo štáty sa financujú za mínusové úroky, tak si neodpustím poznámku, že sa vraciame do sveta, kde sa piesok sype a voda leje.
Teraz k Hodnote za peniaze. Hodnota za peniaze začala celkom dobre. Celkom dobré analýzy, najmä v tom prvom kole boli urobené. To druhé kolo, čo som si pozeral materiály, a už vyzerá o niečo slabšie. Ja si myslím, že je to do veľkej miery tým, že jednoducho Inštitút finančnej politiky je súčasťou ministerstva financií a ministerstvo financií má tvrdé prostredie, funguje v tvrdom prostredí. Toto je podstata. Ministerstvo financií má merateľné ciele. Bol to trojpercentný deficit, teraz ešte nižšie, sú to tie strednodobé ciele. Takisto má jasný, merateľný cieľ z hľadiska rastu hrubého dlhu alebo jeho poklesu, kým v ostatných rezortoch tieto ciele nie sú tak jasne stanovené. Nemáme, nemáme takýto merateľný ukazovateľ v školstve ani v zdravotníctve, ani v kultúre, a teda tie analytické inštitúty tam majú objektívne ťažšiu robotu a sú v konflikte záujmov, lebo, lebo ten rezort jednoducho neťahá k nejakému splneniu merateľného ukazovateľa. A tí analytici môžu robiť, čo chcú, keď to vedenie nie je tlačené, tak ono ďalej netlačí na tých analytikov. Čiže preto si myslím, že, že by bolo rozumné, keby väčšiu ingerenciu v týchto, v týchto analýzach malo IFP, ktoré jediné má ten tlak z vonku aj z vnútra.
No potom ešte mám aj také ešte drobnejšie poznámočky. Jednak aj v tomto materiáli, ako v mnohých ďalších materiáloch, ale aj súkromných bánk sa často hovorí, že ekonomika je ťahaná napríklad, v tomto prípade je ťahaná domácou spotrebou a exportom. Odporúčam, je to malé odporúčanie, ale odporúčam dopĺňať, že to je krátkodobo ťahaná ekonomika, lebo, lebo potom v tomto postfaktuálnom svete veľa ľudí uverí, že naozaj, keď si natlačíme viac peňazí a dáme viac pôžičiek ľuďom, tak to potiahne ekonomiku a dlhodobo budeme rásť. To takto proste nefunguje. A, a vidíme, čo sa deje okolo sveta s tými konšpiračnými teóriami a so všelijakými nesprávnymi informáciami. Tak inštitút, ako ministerstvo financií, alebo IFP by mohlo strážiť aj, aj takéto z osvetových dôvodov, takéto drobnejšie veci.
Potom, potom ešte čo ma zarazilo, bolo, že ministerstvo hospodárstva neposkytlo odpovede na otázky Rady pre rozpočtovú zodpovednosť k odhadu príjmov z dividend. To je vážna vec, lebo, lebo my potrebujeme kvalitné informácie o tom, akú máme udržateľnosť verejných financií z dlhodobého hľadiska, a teda pokiaľ z RRZ nedostanete informácie, tak je problém.
To mám 19 sekúnd do konca? Prosím? (Reakcia z pléna.) Ja som išiel písomne. Písomne. No dobre.
Takže uzatváram tie odporúčania. Ambicióznejšia konsolidácia, lebo S2, sankčné pásma, to hovoria, expanzia IFP. A dlhová brzda je veľké riziko z hľadiska udržateľnosti verejných financií.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. S faktickými jeden poslanec. Ukončujem možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Heger, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, musím povedať, že toto je vždy radosť počúvať. Takže ďakujem za naozaj komplexné, komplexné zhodnotenie, ktoré malo hlavu aj pätu, a veľmi dobre zhodnotené. Ja len na pár vecí, ktoré si spomínal. Som rád, že si ho vypichol, a tak viacej rozobral práve to, že je možné byť ambicióznejší v tých plánoch, že si ukázal aj ako.
A taktiež som, ďakujem za to, že si venoval aj dlhovej brzde. A vlastne ukázal si, že toto je naozaj veľmi dôležitý nástroj, ktorý tu, vďakabohu, máme, a vidíme, aké dobré ovocie a výsledky priniesol, aj čo sa týka renomé Slovenska. Takže myslím si, že tento nástroj si naozaj musíme strážiť ako oko v hlave aj z hľadiska toho, dlhodobej udržateľnosti verejných financií, ako si poznamenal.
Určite tie výdavkové stropy sú niečo, čo, čo nás čaká, a myslím si, že treba sa tomu veľmi podrobne v budúcnosti venovať, ako to odporúča, samozrejme, teda aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Tá, myslím, že tiež plní veľmi dobre svoju prácu.
A veľmi sa mi páčilo, že si spomenul aj tie, opatrnosť pri zásahoch vlády do diania na trhu, lebo myslím si, že naozaj potrebujeme, aby naša ekonomika sa dostala do takých stabilných vlastných pohybov a vlastnej dynamiky, a preto tie opatrenia by mali byť veľmi citlivé, a napriek tomu, že sú tu ešte oblasti, ktoré potrebujú zásahy vlády, ale mali by byť citlivé a s ohľadom na to, aby nejako nenarušili tú dynamiku vyvíjajúceho sa trhu, ktorý tu máme. Takže ešte raz, veľká vďaka za veľmi komplexné vystúpenie.
Ďakujem.

Ďakujem. Pýtam si, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Jeden poslanec. Ukončujem možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Krajniak.

Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, ako hovorieval dobrý vojak Švejk, poslušne hlásim, že jsem opět zde. A dúfam, že pre pána ministra Kažimíra čoskoro budem, povedal by som, mu žrať nervy podobne, ako žral nervy dobrý vojak Švejk tým ľuďom okolo.
Aby som zosumarizoval to, o čom sme tu včera hovorili, mám pre pána ministra financií desať otázok týkajúcich sa výberu DPH a podvodov pri DPH na Slovensku.
1. Pán minister, ste ochotný zverejniť všetky vyplatené vratky DPH nad 500-tisíc eur za posledných desať rokov?
2. Ste ochotný zverejniť všetkých dlžníkov na DPH v sume nad 500-tisíc eur za posledných desať rokov?
3. Ako je možné, že za posledné štyri roky sa vám podarilo, pán minister financií, znížiť objem podvodov na DPH iba o 25 %, hoci Finančná správa už niekoľko rokov používa špecializovaný softvér, ktorého efektívnosť pri zabránení podvodom pri DPH ešte pred vyplatením vratiek bola v Belgicku 80 %, nie 25 %, ale 80 %, a to v priebehu jediného roka.
4. Pán minister, poskytli vám alebo Finančnej správe Slovenská informačná služba alebo Policajný zbor Slovenskej republiky spravodajské informácie, z ktorých vyplynulo, že výpalné za vyplatenie podvodnej vratky DPH sa pohybuje na Slovensku až do výšky 80 % z tej vratky, ktorá je potom vyplatená?
5. Koľko informácií z Policajného zboru Slovenskej republiky a zo Slovenskej informačnej služby počas vášho pôsobenia vo funkcii ministra financií poskytli tieto zložky ministerstvu financií alebo Finančnej správe? A tieto informácie boli o podvodoch na DPH, prípadne subjektoch, ktoré tieto podvody realizujú?
6. Ako boli tieto informácie preverené? Koľko z týchto informácií bolo vyhodnotených ako relevantných? Aký objem podvodných vratiek bol na základe informácií z SIS a Policajného zboru Slovenskej republiky stopnutý a nevyplatený?
7. Aké percento nárokovaných vratiek DPH vyhodnotil špecializovaný softvér Finančnej správy ako fraud, čiže ako podvod, ale napriek tomu boli vyplatené a potom sa ukázalo, že išlo o podvod. Aké percento spravodajských informácií z SIS a Policajného zboru Slovenskej republiky týkajúcich sa podvodných vratiek DPH bolo vyhodnotených ako nerelevantných, vratky boli vyplatené, ale potom sa ukázalo, že naozaj išlo o podvod. Existuje takáto štatistika?
8. Pán minister financií, dali ste Finančnej správe nejaký finančný limit, napríklad 500-tisíc eur, kedy môže byť vratka DPH vyplatená až po vašom písomnom súhlase, ktorý je udelený až po prekontrolovaní celej finančnej transakcie a vyhodnotení všetkých spravodajských a policajných informácií?
9. Pán minister, položili ste nám otázku, čo je to dosť peňazí. Je pre vás dosť peňazí 1,5 mld. eur, o ktoré každý rok prichádzame na DPH v porovnaní s priemernou efektivitou výberu DPH v európskych krajinách? Je 1,5 mld. dosť peňazí? Aby sme sa tým konečne začali zaoberať, a nie sa iba spoliehať na Finančnú správu, že robí čo môže. Lebo mne to tak pripadá, že Finančná správa má v boji proti podvodom na DPH zbraň sily atómovej bomby. To je ten špecializovaný finančný softvér. Ale výsledky má, ako by používali iba luky, šípy a oštepy. Pýtam sa podobne ako vo filme Pelíšky, kde udělali soudruzi z Finančnej správy chybu. Nestrieľajú náhodou do vzduchu namiesto do daňových podvodníkov na DPH?
10. Nemáte podozrenie, pán minister, že na Finančnej správe funguje organizovaná zločinecká skupina, ktorej členovia v skutočnosti využívajú spomínaný špecializovaný softvér na vytypovanie depeháčkárov, ktorých následne vypália, a namiesto pozastavenia vratky ju nakoniec vyplatia? Ako inak sa dá vysvetliť, že ten istý typ softvéru mal v Belgicku 80 % úspešnosť pri odhaľovaní a zastavovaní nezákonných vratiek DPH v priebehu jediného roka, ale u nás má efektivitu iba 25 %, a to po niekoľkých rokoch fungovania?
Vážený pán minister financií, váš pán premiér Fico, váš šéf, rád hovorí o tom, že ste štandardná politická strana. Mne sa však zdá, že ste štandard v potláčaní v podvodoch na DPH nastavili prekliato nízko. Chápem, že s tými svinstvami na DPH nechcete mať nič spoločné. Radšej proste do toho nevŕtať, lebo tam sú veľké svinstvá. Ale 2,2 mld. eur ročne nevyplatených alebo nezaplatených na DPH, to znamená, že s priemernou daňovou medzerou na DPH v EÚ, keby sme len priemerne vymáhali DPH, tak prichádzame ročne o 1,5. mld eur. A to je príliš veľa peňazí, aby sme to prešli mlčaním. Ja to mlčaním určite prechádzať nebudem a budem sa tejto téme vytrvalo, trpezlivo a dôsledne venovať.
Viem, pán minister, že to máte ťažké, pretože máte v rezorte nanominovaných aj ľudí, ktorí sa v skutočnosti zodpovedajú niekomu inému ako vám. Mám tým na mysli najmä Finančnú správu. Viem, kto sú tí ľudia, komu sú zodpovední, komu sa zodpovedajú a ako postupujú. Ale som presvedčený, že naozaj 99 % ľudí v tejto sále, to je jedno, či sú vo vláde alebo v opozícii, nemá nič spoločné s podvodmi na depeháčkach, a preto si myslím, že je naším spoločným záujmom, aby sme sa čím skôr snažili s tým niečo urobiť. Lebo my sa tu bavíme, pán profesor Jurzyca pred chvíľou hovoril o tom, že o akú desatinku HDP by mohol byť rozpočet lepší alebo horší.
Dámy a páni, to, o čo prichádzame na podvodoch na DPH každý rok, sú takmer 2 % HDP. Keby sme neprichádzali o tieto peniaze na podvodoch na DPH, tak máme dávno vyrovnaný rozpočet. Nemusíme sa tu trápiť zoškrtávaním tam alebo onam, nemusíme sa trápiť, či zdvihneme plat zdravotným sestrám alebo učiteľom. Bolo by na všetko peňazí dosť.
Tak prečo sa nesústredíme, keď vieme, že toto je ten uzlový bod, to je to slabé miesto systému, kde odchádza jeden a 1,5 mld. ročne. Prečo sa na to spoločne nesústredíme? Ak sa na toto sústredíme, ešte raz opakujem, bude peňazí dosť na platy pre všetkých štátnych zamestnancov, ktorí si to zaslúžia, a väčšina z nich si to naozaj zaslúži a nebudeme musieť riešiť žiadne problémy s dlhovou brzdou. Toto je dlhová brzda, dámy a páni, 1,5 mld. na DPH. To je tá dlhová brzda, kde máte peniaze.
Ak chcete stavať, ak chcete budovať 1,5 mld. na DPH, tam máte tie peniaze, vezmite si ich. Stačí trošku odvahy, zoberte si ich a stavajte, budujte, rozvíjajte. Ale bez toho, aby sme čokoľvek urobili s týmito podvodmi na DPH, si neviem predstaviť, že by vláda mala mať tú ambíciu žiadať veľké peniaze a nechať toto plávať.
Ďakujem vám.