18. schôdza

Ďakujem. Veľa, veľa je čo povedať na toto vystúpenie, musím povedať. Po prvé, k tomu zadlžovaniu. Áno, jedno je, ako máte v určitom zmysle, že to tempo, pravdu, myslím, že to tempo na Slovensku je rýchle, ešte sme ale nedosiahli nejaký priemer EÚ. Ale tu by som chcel dve poznámky.
Jedna vec je, že na jednej strane Slováci sú zvyknutí na to, že majú vlastné bývanie. V tom sme veľmi špecifickí, čiže až 90 % Slovákov, myslím, nemám presné to číslo, ale chce mať vlastné bývanie. A pri úrokových sadzbách, ktoré sú dnes, tak je logické, že si požičiavajú a že nejakým spôsobom riešia svoju bytovú otázku. Tu by som chcel podotknúť, veľmi nebezpečné považujem, ak úroky budú na Slovensku alebo teda všeobecne budú nižšie ako inflácia. To je stav, kedy vznikla v podstate kríza, ktorá prišla zo Spojených štátov do Európy. Ako logicky, ak vám požiera inflácia vaše, vaše peniaze pomalšie ako sa zadlžujete, tak je výhodné si tieto úvery brať a v neobmedzenom množstve. Čo je pozitívne, že sa skutočne Národná banka zaoberá týmto a že, že sa znižujú LTV-čka na to, aby ľudia skutočne, nič nemám a požičiam si stotisíce eur, to tiež asi neni úplne zdravý stav a pri nízkych úrokových sadzbách. Čiže ten vývoj je logický.
Mám málo času, takže veľmi rýchlo. K tomu, čo ste povedali, myslím, že tá téma jeden a pol miliardy, tu mnohokrát sa sporíme o tom, kto komu chce zobrať tému, ale toto je téma, ktorou sa zaoberáme, a myslím, že dosť intenzívne. Čo sa týka efektívnej daňovej sadzby, stúpla, čiže dneska vyberáme o 2,6 mld. viac. Ale tu by som si neodpustil ešte jednu vec, že treba sa, keď sa bavíme o tej medzere, tak tam je aj veľká šedá ekonomika, ktorou sa treba zaoberať, a povedzme si otvorene, koľko ľudí tu niečo kupuje bez DPH.

Pán poslanec Rajtár.

Ďakujem za slovo. Čo sa týka dépeháčky, tak by som chcel vyzvať pána ministra financií, aby sa zaviazal, čo sa týka zverejňovania, aby sa zaviazal, že presadí zverejňovanie nadmerných odpočtov DPH, keď nie spätne, pozerám sa na pána ministra, či počúva, keď nie spätne, tak perspektívne do budúcnosti. A teda namiesto nejakej tichej indície, aby dal verejný prísľub, že to presadí, pretože je to veľmi dôležitá vec, aby verejnosť mohla kontrolovať, kto a ako dostáva nadmerné odpočty z DPH, aby každý si to mohol skontrolovať s tým, aké majú tie firmy alebo subjekty predaje a či to naozaj zodpovedá danej situácii.
Takisto je potrebné otvoriť verejnú diskusiu o novom systéme DPH, ktorý umožňuje Európska únia, o takzvanej odloženej platbe DPH, pretože tento systém by odstránil všetky podvody na DPH, ako ich dnes, ako ich dnes poznáme.
No a po tretie, myslím si, že pán minister by mal pristúpiť veľmi radikálne k výmene šéfa Finančnej správy, ktorý je dlhodobo zodpovedný za to, čo sa vo Finančnej správe deje, čo sa deje na Kriminálnom úrade finančnej správy, a aj za to, čo sa na Kriminálnom úrade finančnej správy nedeje, aj keď by sa diať malo.
Ďakujem.

Nech sa páči, pán poslanec Krajniak, môžte reagovať.

Ďakujem. Pán kolega Kamenický, to je práve omyl, ktorý sa často uvádza, že sme v pohode, pretože naše domácnosti sú zadlžené ešte menej, ako je priemer EÚ. Problém je v tom, ešte sme nedosiahli tú priemernú úroveň, problém je v tom, že ja som si dal tú námahu a z roku 2015 z dostupných informácii štatistického úradu NBS-ky a všetkých dát, ktoré boli, som prepočítal, aká je štruktúra výdavkov týchto domácnosti z hľadiska toho, nie tí, ako sa hovorí, že ošatenie, bývanie a energie a potraviny, čo sa berie ako základ, ale aké sú všetky nevyhnutné. Lebo napríklad aj obed v školskej jedálni musíte zaplatiť dieťaťu. Nekúpite mu električenku? Musíte kúpiť električenku. Čiže napočítal som všetky výdavky, ktoré sú nevyhnutné. Viete, aké percento je nevyhnutných výdavkov priemernej slovenskej rodiny. A to tie chudobnejšie sú na tom ešte horšie? Osemdesiatdva percent. Osemdesiatdva percent výdavkov sú nevyhnutné. Čiže akonáhle pri tejto zadlženosti sa trochu pohnú úrokové miery, a pekné počasie nikdy nie je natrvalo, tak tí ľudia nebudú mať z čoho tie záväzky platiť. A toto ťahá našu ekonomiku. To je podľa mňa veľký problém, ktorého by sme sa mali vyvarovať.

Pán poslanec Dostál, nech sa páči, môžte vystúpiť v rozprave ako posledný písomne prihlásený.

Dobrý deň. Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia. A chcem na úvod ubezpečiť pána ministra, že ho nebudem kritizovať aj za výšku rozpočtu, aj za to, že chýbajú peniaze v niektorých rezortoch. A na úvod prekvapivo možno začnem pochvalou, pretože vláda konečne po dvoch predchádzajúcich rokoch dodržala rozpočtovaný cieľ deficitu verejných financií, ktorý v minulom roku dosiahol necelých 1,7 % HDP, respektíve 1,36 mld. eur, teda o 0,25-percentuálneho bodu, respektíve 195 mil. eur menej, ako sa vláda zaviazala v rozpočte. A to je nesporne pozitívne a zaslúži si pochvalu.
Avšak znova zatíname rozpočtovú sekeru a navyše v takom rozsahu a v časoch priaznivých externých podmienok a pozitívnych rozpočtových vplyvov. A ak napriek tomu zatíname znova rozpočtovú sekeru, aj keď menšiu ako v minulosti, tak to možno považovať opäť za premárnenú šancu, za nezodpovedné do budúcnosti voči daňovníkom a celkovo ekonomicky škodlivé.
Tie mimoriadne priaznivé vonkajšie okolnosti, ktoré sa udiali bez nejakého evidentného úsilia vlády, v minulom roku sa napríklad zvýšili verejné príjmy daňové a odvodové z dôvodu vysokého a vyššieho, ako bol očakávaný rozpočtovaný ekonomický rast a zároveň sa aj ušetrili výdavky kvôli nízkym úrokovým sadzbám, čím sa znížili náklady na správu dlhu a nízkej inflácii, čo má napríklad súvis so sociálnymi dávkami, ktoré sú naviazané na valorizáciu.
Takýto výsledok hospodárenia Slovenskej republiky je možno pozitívny vo vzťahu k nejakým priemerným číslam v rámci Európskej únie, ale keď sa porovnáme s inými krajinami, tak tie rezervy sú tam značné. Napríklad v takom Bulharsku v minulom roku mali vyrovnaný rozpočet, v Česku prebytok hospodárenia a verejnej správy 0,6 % hrubého domáceho produktu, dokonca v Grécku bol prebytok 0,7 % HDP. Grécko v roku 2015 malo deficit na úrovni takmer 6 percent.
Nižší ako rozpočtovaný deficit verejnej správy nebol dosiahnutý vďaka cieleným výdavkovým úsporám s dlhodobejším efektom, ale najmä vďaka už tu spomínaným vyšším daňovým príjmom, nižším výdavkom, napríklad aj z titulu nízkeho čerpania eurofondov, vďaka nepripraveným a nepredloženým výzvam a chýbajúcim žiadostiam. Ale napríklad aj vďaka lepšiemu hospodáreniu obcí, vďaka tomu, že výrazne sa znížili ich kapitálové výdavky, čím sa ale vytvára vnútorný dlh smerom do budúcnosti. Ide však všetko, tieto faktory, o dočasné vplyvy a nemožno sa na ne v budúcnosti spoliehať.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť k tomu v dokumente Hospodárenie rozpočtu verejnej správy v roku 2016 uvádza, že "riziká, ktoré aj v roku 2016 boli kompenzované vďaka pozitívnym vplyvom, z ktorých viaceré majú dočasný charakter, lepší než v rozpočte očakávaný ekonomický vývoj, dočasné nízke čerpane európskych fondov, mimoriadne príjmy z dividend a najnižšie výdavky obcí na investície od roku 2004. Rozpočtove pozitívne vplyvy vláda nepoužila na výraznejšie zvýšenie deficitu, či dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu, ani na zníženie daní a odvodov. V nemalej miere ich rozpustila v ďalších výdavkoch". Z rezerv a iných úspor totiž podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť zrealizovala hotovostné dodatočné výdavky vo výške 0,7 % HDP. Rada upozorňuje, že legislatívny rámec by bolo vhodné upraviť tak, aby sa posilnila záväznosť schváleného rozpočtu vrátane stanovenia pravidiel pre tvorbu a použite rezerv. Najvhodnejším nástrojom sú výdavkové limity.
Verejný dlh vzrástol v absolútnom vyjadrení aj v roku 2016 a to približne o 750 mil. eur oproti predchádzajúcemu roku a len vďaka väčšiemu nárastu hrubého domáceho produktu pomer verejný dlh k HDP v minulom roku klesol z 52,5 % na necelých 52 percent. Zostal tak v prvom sankčnom pásme dlhového pravidla.
Ako upozorňuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, aj takéto zníženie relatívneho dlhu zabezpečili jednorazové zdroje, najmä z prostriedkov rozpočtu Európskej únie a mimoriadnych dividend v sume 1,2 mld. eur alebo 1,4 % HDP, bez týchto vplyvov by dlhový pomer v roku 2016 mierne narástol.
Čoraz častejšie sa z politických kruhov, najmä zo strany predstaviteľov vládnej koalície objavuje volanie po uvoľnení dlhovej brzdy kvôli investičným výdavkom. Teda investičnej alebo takzvanej investičnej výdavke z dlhovej brzdy napríklad naviazaním tých istých sankčných pásiem ústavného zákona nie na hrubý, ale na čistý verejný dlh. Takéto uvoľnenie dlhovej brzdy by bolo rozpočtovo nezodpovedné, keďže by otvorilo dvere ďalšiemu verejnému zadlžovaniu.
Zásadné výhrady vyslovuje napríklad aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá vo svojom stanovisku uvádza: "Ak by sa súčasné hranice pásiem aplikovali na úroveň čistého dlhu, dodatočný priestor by do roku 2019 predstavoval 8,6 mld. eur alebo 9,1 % HDP pri plnom využití dodatočného priestoru na výdavky a vyššej finančnej rezerve, s akou uvažuje schválený rozpočet na roky 2017 až 2019, by to mohlo znamenať zvýšenie úrovne hrubého dlhu blízko hranice 60 % HDP. Uvoľnenie dlhového pravidla by mohlo viesť k vyšším deficitom a dlhu, čo predstavuje riziko pre dosiahnutie dlhovej udržateľnosti verejných financií. Rada nepovažuje zavedenie investičnej výnimky za potrebné a vhodné."
Rozpočtovo zodpovednejšia vláda by namiesto toho mala obrátiť svoju pozornosť na také veci, ako je zavedenie výdavkových limitov na úspory a zefektívnenie verejných výdavkov spolu s redukovaním nafúknutého štátu, jeho regulačných zásahov a so systémovými výdavkovými reformami. Zároveň by sa výraznejšie priblížila k vyrovnanému alebo prebytkovému rozpočtu, alebo by ho aj dosiahla a znížila a znižovala by nielen relatívny, ale aj absolútny verejný dlh a znižovala by daňové a najmä odvodové zaťaženie.
Ďakujem za pozornosť.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Ako jediný pán poslanec Krajčí, končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

Vážený pán predsedajúci, pán minister, vzhľadom na to, že ste povedali, že sa mám prihlásiť, tak sa teda hlásim. Ako nechcem byť naozaj dlhý, len možno by som si dovolil pri tejto príležitosti s vami trošku polemizovať, či v zdravotníctve je dostatok alebo nie je dostatok financií, budete mať na túto tému alebo určite ste možno mali a máte dostatok dialógu s pánom ministrom zdravotníctva.
Ja na jednej strane veľmi oceňujem vašu zdržanlivosť nalievať do zdravotníctva množstvo financií, nakoniec vieme, že 80 % financií do zdravotníctva ide v podstate do súkromných rúk a veľmi dobre vieme, že častokrát to ich využitie nie je akoby malo, teda s kostolným poriadkom. A tuná je určite veľký priestor pre pána ministra zvyšovať efektivitu celého zdravotníctva a teda s tým, že vy robíte určité reštrikcie, tak ja to z tohto pohľadu naozaj oceňujem.
Na druhej strane už minulý, teda minulý návrh štátneho rozpočtu, ja by som ho v princípe nemal vôbec problém podporiť, keby sa neukázala tá vážna situácia vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. A mňa momentálne teraz naozaj dosť mrzí, že to, ako sa uvažuje, keďže ozdravný plán Všeobecnej zdravotnej poisťovni v dvoch riadkoch definuje potrebu dofinancovania 150 mil. eur z externých zdrojov, tak sa momentálne uvažuje dosť vážne aj s nejakým úverom, nejakou pôžičkou. Mňa ako občana, aj ako poslanca neteší, že by sa malo kvázi riešiť ten problém, ktorí spôsobili, pri všetkej úcte, nominanti vo vašej strane v tejto Všeobecnej zdravotnej poisťovni tým, ako hospodárili, riešiť tým, že ešte ako keby ten problém budeme posúvať ďalej a dôjde vlastne v ďalších rokoch k splácaniu tejto pôžičky, ktorá bude určite zaťažená nejakým úverom. Nejakým poplatkom možno. A to v podstate pôjde z nášho zdravotného poistenia a mne sa skratka táto vízia nepáči.
Z tohto pohľadu oveľa schodnejšia cesta by sa mi naozaj zdala dofinancovať tie zdroje cez zvýšený príspevok poistencov štátu a tam samozrejme vy musíte mať ako minister dostatočný dôvod si povedať teda, že tých zdrojov alebo že ten systém dofinancovať treba. A ja som vlastne v tej faktickej poznámke začal trošku ako keby s vami polemizovať, že či tých viac zdrojov v zdravotníctve je dostatok alebo nie je dostatok, a teda plne súhlasím s tým, že si treba zvyšovať efektivitu, ale priznám sa, že nie som až taký úplný fanda toho, toho takého škrtenia, ručné riadenie. Pretože buď dôverujeme tomu pánovi ministrovi Druckerovi, že tam nejaké veci naozaj štartuje a bude to mať svoje ovocie, alebo teda máme pocit, že skratka na neho nič iné neplatí, len to, že musí mať málo tých peňazí a to ho donúti do toho, aby tie peniaze šetril. A mne sa zdá, že tá cesta by mala byť niekde v strede. Pretože pokiaľ tých financií tam je málo, tak toto škrtenie podľa mňa vyvolá ďalšie negatívne javy, ktoré, podľa mňa hlavne zdravotníctvo je veľmi citlivý rezort, ktorým podľa mňa by sme sa mali chcieť spoločne vyhnúť.
Teda ja som začal tú polemiku s tým, že koľko financií ide do zdravotníctva v porovnaní napríklad so susednou Českou republikou. Pravdepodobne ste to počuli už aj z úst ministra alebo aj z iných odborníkov na zdravotníctvo, tak ako v Čechách do zdravotníctva ide v prepočte už na obyvateľov, ako keby sme mali v rozpočte na zdravotníctvo o 530 mil. eur mať viac, keby sme sa chceli vyrovnať Českej republike. To, že u nás tie štátne nemocnice hospodária veľmi zle, to je jasné. Hovoril som o tom, že, žiaľ, minulý rok sa podľa mňa nič podstatné nestalo v ich hospodárení a hovoriť teraz o ich oddlžovaní, ja sa toho bojím. Ja na jednej strane rozumiem, že sú to európske financie, ktoré by sme mohli investovať do kapitálových výdavkov a teda do obnovy týchto nemocníc, ktoré, čo je absolútne nevyhnutné, treba. Konštatoval to národný kontrolný úrad a v podstate tie investície sú zanedbávané možno posledných dvadsať rokov, tie nemocnice nám vyzerajú strašne zle. A v porovnaní s Českou republikou, hovorí to stredoeurópsky inštitút HPI, keby sme sa chceli dostať na úroveň nemocníc v Českej republike, tak by sme museli dvadsať rokov ročne investovať 137 mil. eur.
A práve preto aj ten záväzok pána premiéra, ktorý použil v jednej televíznej debate pred voľbami v roku 2016, bolo, že chcete ako vládna strana, aby sa do zdravotníctva investovalo 100 mil. eur ročne na kapitálové výdavky práve do nemocníc. Tak musím povedať, že na tento rok ste si toľko nenaplánovali, čo je znova otázka, že prečo. Ako keď sa tej ekonomike tak darí, hovoríme o tom, že tu máme rekordný nárast odvodov a daní. Z tohto pohľadu keby sme sa pozreli, koľko aj vôbec percenta HDP ide v iných vyspelých európskych krajinách do zdravotníctva, tak opäť by sme narazili na veľký nepomer. Ako do toho slovenského zdravotníctva ide oveľa, oveľa menej, hej. Tam je to až na priemernú vyspelú západnú európsku krajinu, tam je to o nejakých 1240 eur ročne viac na hlavu.
No a teraz, keď my máme poskytovať ako slovenské zdravotníctvo rovnaký štandard kvality v porovnaní s inými európskymi krajinami, tak sa nemôžme stále skratka tváriť, že tých financií je tu dosť. A treba sa skratka teda na to pozrieť. Okej, máme možno zlú efektivitu, ja tomu rozumiem, ale, ale máme podľa mňa aj určitý podiel nedofinancovania. Takže v tomto naozaj vám želám, ako nájsť takú múdrosť, takú nejakú strednú cestou, akým spôsobom tomu ministrovi úplne nezviazať ruky, aby tých financií mal, to, aby mohol minimálne tie formy dobre realizovať, a tam určitý nejaký nárast financií on bude potrebovať, a na druhej strane aby bol naozaj v takom zdravom tlaku, aby tú efektivitu toho nášho zdravotného systému udržal alebo teda zvyšoval.
Ja len toľko chcem povedať, že tá úroveň slovenského zdravotníctva, keď sa pozrieme na tie zdravotné štatistiky, naozaj nie je lichotivá. Ako máme štvrtú najhoršiu v podstate úmrtnosť na odvrátiteľné ochorenia v rámci krajín Európskej únie. To znamená, u nás zomiera, je to 45-percentná, to znamená u nás zomiera až 11-tisíc obyvateľov ročne na choroby, ktoré by sme vedeli liečiť kvalitne fungujúcim zdravotníctvom, čo môže byť niekoľko tisíc úmrtí viac ako aj napríklad v susednom Česku ročne, čo je veľká škoda. A druhá veľmi závažná vec je, ktorá aj trošku hovorí znova o tej efektivite, a to je aj to, čo ja mám trošičku voči tej analýze a, mimochodom, dobrej robote vášho Inštitútu finančnej politiky, je, že – až som sa trochu stratil – je, že... Úplne som stratil myšlienku, pardon. Bude to lepšie (reakcia z pléna), áno, bude to lepšie. No nič, nečítam to, stratil som tú myšlienku, okej, takže v podstate ja týmto pádom... Áno, máme veľmi, už som si spomenul, máme veľmi nízky vek dožitia v plnom zdraví – 54,6 roka majú naše ženy, muži sú na tom trošku lepšie, ale v princípe to ženské číslo je dokonca najnižšie zo všetkých krajín Európskej únie. Potvrdzuje to aj taký štandardný všeobecný lekár, ktorý tvrdí, že nemusí mať ani tak veľa kapitovaných pacientov, niekedy má len 1500 kapitovaných pacientov a on má 40 až 60 ľudí denne v ambulancií, čo sa nedá vôbec ani nejakým spôsobom vyriešiť. A čo robí? No vo väčšine prípadov predpisuje lieky, oni tam prídu a na recept. To znamená, keď máme takýto vysoký podiel chorých ľudí, tak jasné je, že do tých liekov ide veľmi veľa financií. Takže sa to nedá úplne porovnávať s niektorými tými systémami, kde tá úroveň zdravotného stavu obyvateľstva je vyššia, ľudia nie sú natoľko chorí a tým pádom vlastne aj financií nemusí ísť až tak veľmi veľa do liekov. A samozrejme ten systém je celý nastavený lepšie, takže tam súhlasím s tým, že reformu treba spraviť.
Takže ja len toľko, ja ďakujem veľmi pekne za vašu prácu. Ja si myslím, že to, čo robíte aj z hľadiska vašej vlády, je dobre odvedená robota a želám vám teda veľa múdrosti v tom, ako ďalej riešiť problém toho nášho chorého zdravotníctva.
Ďakujem veľmi pekne.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou pán poslanec Baránik, nech sa páči.