19. schôdza

Ďakujem, pán minister, že ste vystúpili v rozprave, že môžeme na vás reagovať. Ja som sa snažil k tej rozprave pristúpiť ako k rozprave v prvom čítaní takým konštruktívnym spôsobom. Čiže aj tie veci, ktoré som priniesol do debaty, do diskusie, boli ako námet na zamyslenie a ešte možno nejakého dotiahnutia. To neni o tom, že teraz niekoho chceme hladkať.
Samozrejme, tí, ktorí sú, by som povedal, padousi, tak tých treba, samozrejme, na nich tvrdú, tvrdú rétoriku, jak ste hovorili. Viete, to je presne o tom, keď máme niekoho, kto spreneverí 2-miliónovú vratku a potom vyjadrí ľútosť a zrazu je to v poriadku. Takže nemôžu byť nedotknuteľní, súhlasím. A tí, čo to naozaj obchádzajú, zneužívajú, tých musíme postihnúť. Ja som sa snažil poukázať na to, že môže medzi nimi byť aj nejaké percento a je dôležité nejakým toto spôsobom zohľadniť. Takže určite sa zhodneme na tom, že ak chceme znižovať práve tú DPH, debt, tak musíme začať bojovať proti tým, ktorí to najsilnejšie zneužívajú. To sú tie procesy, ktoré tu musia prísť. Takže v tomto myslím si, že sa určite zhodneme. A hovorím, ja som sa snažil konštruktívne k tomu pristupovať, lebo keď už bude druhé čítanie a budeme vidieť, že niečo nesedí, tak samozrejme tam možno budeme to ostrejšie kritizovať, ale teraz to bolo v rovine toho, že nastoľme tu nejakú diskusiu a poďme sa baviť. Máme ešte na to čas.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Tiež oceňujem, už sme si zvykli, že pán minister Kažimír vystupuje a dáva možnosť reagovať. Tiež oceňujem aj tú jeho časť vystúpenia, kde hovoril o tom, že s ministerstvom vnútra ešte do druhého čítania možno urobia nejakú pozitívnu zmenu. Ale mám komentár k tomu, k tej časti vystúpenia, kde hovoril, že na jednej strane my kritizujeme výpadok z VAT napríklad a potom by sme chceli byť milí k firmám. Ale ja som o tom nehovoril, ja som hovoril o tom, že v materiáli chýbajú argumenty, že treba urobiť presne, presne tie veci, ktoré zákon navrhuje. A je to vidno z doložky vplyvov. Lebo tento materiál bude mať negatívny dopad na rozpočet verejnej správy, pozitívny aj negatívny dopad na podnikateľské prostredie, pričom materiál nehovorí, ktorý prevažuje, a ostatné dopady sú žiadne. Takže tu ten materiál neprináša argumenty, ktoré by mňa, ako poslanca Národnej rady, presvedčili, že treba túto reguláciu. Ja nič iné, nič viac som nehovoril.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Ja tiež oceňujem, že pán minister nám dal možnosť reagovať. Dúfam, že mojou reakciou si nevyslúžim zase nejakú emotívnu reakciu od pán ministra. A k tomu, čo uvádzal, tak by som povedal, že jednak aspoň ja osobne podporujem všetko to, čo umožní vyváženie podnikateľského prostredia tak, aby tí, ktorí majú sklony byť drzí a obchádzajú predpisy, aby boli, aby s nimi bolo patrične naložené z hľadiska aj trestnoprávneho.
Pretože naše predpisy to upravujú. A som si úplne istý, že keby sme mali orgány činné v trestnom konaní, ktoré vedia konať aj v zložitejších veciach, tak, a chceli by konať, tak by tieto problémy vedeli relatívne ľahko vyriešiť podobne, ako ich riešia orgány činné v trestnom konaní v rozvinutých demokraciách a v krajinách, kde panuje právny štát. Preto mám, napriek tomu, že podporujem takúto iniciatívu a prístup pána ministra je mi sympatický, musím povedať, že mám výhrady voči tomu, keď on uvádza to, že ako tu všelijakí "bílí koníci" fungujú, a tak. Veď to je vaša zodpovednosť. Vy si dosadzujete ľudí do prokuratúry, vy si dosadzujete ľudí na súdy. Verte, či neverte, je to všetko vaša práca, vaša zodpovednosť vašej strany politickej už roky. Vy si tam dosadzujete svojich ľudí a nevyhovárajte sa ako na niečo, na nejakú vyššiu moc, že súdy nefungujú, pretože za to nesiete vy zodpovednosť. A tiež máte v silách to zmeniť a nerobíte to.

Ďakujem pekne. Pán minister, ja len malé, za čerpanie do studnice prísloví. Povedali ste, "na hrubú dieru hrubá záplata". To slovenské príslovie hovorí, "na hrubé vrece hrubá záplata". Diera nemôže byť hrubá, môže byť malá, veľká, ale hrubá z podstaty veci byť nemôže. Takže nabudúce, "na hrubé vrece hrubá záplata".

Ďakujem. Túto novelu zákona vnímame ako technickú novelu alebo minimálne vyvolanú okolnosťami, ktoré majú podstatu v technológiách. Navrhujeme detailnejšie totiž definovať virtuálnu registračnú pokladnicu. Snažíme sa jednoznačne definovať ustanovenie o aplikácii, prostredníctvom ktorej je možné prihlásenie do virtuálnej registračnej pokladnice.
V záujme zabezpečiť elimináciu krátenia prijatých tržieb a dosiahnuť vyššiu ochrannú bezpečnosť, či už pri výrobe pokladníc, ako aj pri ich používaní, navrhujeme upraviť certifikácie elektronických registračných pokladníc, postupu servisných organizácií pri ukončení prevádzky pokladníc a postupu daňových a colných úradov pri zabezpečení pokladníc, a to všetko, dúfam, v smerovaní, kde sa snažíme proklientsky vyjsť v ústrety. Napríklad jedna z vecí, ktorá je uvedená v návrhu zákona, je to, že v prípade nahlasovania zmien už tak nebude musieť daňovník robiť v mieste svojho, pôvodne prihlásenej pokladnice, ale na akomkoľvek úrade Finančnej správy.
Toľko asi na úvod. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu predloženú k návrhu zákona.
Návrh spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory predložený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Skončil som, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Takže opäť, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi krátko vystúpiť aj k tomuto návrhu. Sú to teda, ako sme sa bavili, sú také viacej technické teraz tie návrhy, takže tá rozprava zrejme pôjde tak rýchlejšie a tak viacej technicky. Nechcem tu nejako tým zdržovať.
My sme sa veľa bavili o virtuálnych registračných pokladniciach, kde sme teda vtedy sa trošku bavili aj o tejto spomínanej e-kase alebo elektronickej kase, čo bolo aj avizované z dielne ministerstva financií. Takže máme to tu v prvom čítaní. Môžme povedať, že tento systém smeruje k tomu, že naozaj bude stransparentnené celé toto prostredie používania registračných pokladníc, ak to bude teda dokončené tak ako treba. Takže z tohto pohľadu je to, samozrejme, dobrý krok. K tomu tá samotná virtuálna pokladnica, k tomu som teda vystupoval dosť ešte v máji, myslím. Takže nepotrebujem sa k tomu vracať.
Pár vecí, ktoré teda myslím si, že neboli nejako zohľadnené, a to len tak okrajovo z hľadiska tej virtuálnej pokladnice. Neviem teda, ja plánujem sa i stretnúť aj priamo s ľuďmi z Finančnej správy, ktorí to majú na starosti, aby som tieto technikálie radšej komunikoval s nimi, lebo myslím si, že aj z toho medzirezortného pripomienkového konania tam vyplynuli nejaké veci, ktoré teda neboli zohľadnené. Ja len tak možno spomeniem aj v tomto zákone, ktoré sú, len tak pre ilustráciu možno, aby ste aj vy, kolegovia, vedeli, že je tam zadefinované, že sa nesmie použiť iba nejaký alfa numerický znak, ale sú napríklad požiadavky, a teraz nie je to možno úplne vykomunikované, že či napríklad také ako v reštaurácii, keď prídete, sú štyri menu, že či to menu môže byť, či spĺňa tie podmienky. Ale to už sú také naozaj technikálie, ktoré teda počkám si na to vysvetlenie priamo teda s ľuďmi, ktorí to majú na starosti.
Čo ma tam prekvapilo, a opäť nie som si úplne istý, že nie je možnosť zatiaľ teda, aspoň tak, ako je to dizajnované, že by tieto elektronické registračné pokladnice alebo, resp. tie systémy, ktoré sú dneska na trhu, sú rôzne aj skladové. To sa týka skôr možno práve tej virtuálnej registračnej pokladnice, že dneska sú rôzne skladové systémy a tak ďalej. A z toho, čo som pochopil, tak nie je tam prepojenosť medzi týmito systémami a virtuálnou registračnou pokladnicou, že treba znovu do toho prostredia nahadzovať tie položky, čo môže byť teda prácne pomerne. Sú tam aj nejaké ešte problémy ohľadom tlačiarní a tak. Takže myslím si, že je dôležité na tomto popracovať, aby, keď to príde do praxe, aby to naozaj bolo zjednodušenie toho systému, aby sa nestalo, že zrazu zistíme, že mnohí podnikatelia narážajú na to, že je tam duplicita úkonov, ako sme niekedy v štátnej správe na to zvyknutí.
Ja som teda zažil takúto, len tak pre ilustráciu príklad na katastri, myslím, kde teda bol zavedený, že môžete podávať žiadosť elektronickým podpisom, ale pre pracovníkov katastru to spôsobilo jeden pracovný úkon navyše, čo im to malo zjednodušiť, lebo vlastne nemali spôsob, akým to prepojiť do toho systému, čiže oni si to museli vytlačiť a naťukať to prácne oni. Čiže toto je niečo podobné, čo tu, zdá sa, môže, by mohlo byť. Takže toto sú tie technikálie, ktoré myslím si, že v 21. storočí by, vieme zvládnuť na tom elektronickom trhu. Alebo teda sú tu mnohé firmy, ktoré si s takýmito riešeniami vedia poradiť, a myslím si, že je dôležité, aby aj štátna správa, aj Finančná správa bola naozaj z hľadiska tej miery elektronizácie na úrovni súkromného sektora.
Takže toto je k samotnému, teda k nejakým tým technickým veciam. Ja si myslím, že teda hovorím, ak sa napoja všetky tieto registračné pokladnice na Finančnú správu a budú či už v reálnom čase, záleží od toho, ako to bude nastavené, alebo teda na konci dňa, odosielať všetky údaje, ktoré sa v nich nachádzajú, tak toto myslím si, že áno, výrazne pomôže a zníži tú mieru tej šedej ekonomike, ako by sme to mohli možno nazvať. Takže preto si myslím, že toto je dobré riešenie, je to dobrá cesta. Hovorím, sú tam ešte nejaké veci, ktoré ma zaujímajú, ako budú vyzerať aj z hľadiska obstarávania, lebo tam pri tej verejnej registračnej pokladnici som teda mal nejaké pochybnosti aj o tom, ako to bude vyobstarané, v akom objeme, či tie peniaze naozaj sú vynaložené efektívne, asi je to najlepšie slovo. Takže toto sú veci, ktoré mi aj tu vyskakovali, ale tým, že sme v prvom čítaní, a tým, že plánujem sa i stretnúť teda s ľuďmi z Finančnej správy, tak zatiaľ si to ponechám a možno potom v druhom čítaní, ak by teda som videl, že sú tam nejaké ešte medzery, tak by som ich priniesol alebo vám ich prinesiem priamo na ministerstvo financií. Takže toľko k tomu ako také nastolenie k tomuto zákonu.
Ďakujem.

Ja chcel len v reakcii na vystúpenie pána poslanca povedať, že to je úplne správny postup kontaktovať sa priamo s ľuďmi, ktorí so zavádzaním tohto systému bojujú alebo pracujú s ním. Takže pevne verím, že pri druhom čítaní aj pri rokovaní na výboroch dostanete odpovede na svoje otázky.
Chcem ale sa podeliť so skúsenosťou zo včerajška. Dámy a páni, ja som včera bol, samozrejme, účastný stretnutia vlád Českej a Slovenskej republiky. Rokoval som aj so svojím partnerom ministrom Pilným, vašim bývalým kolegom, šéfom hospodárskeho výboru Poslaneckej snemovne v Českej republike. A chcem povedať niečo, čo si my vlastne ani neuvedomujeme, do akej veľkej miery my v niektorých záležitostiach máme kultivovaný konsenzus, hej. Lebo v Českej republike, v našej bratskej spriatelenej krajine téma elektronickej evidencie tržieb proste pomaly zbúrala vládu a táto téma čistoty podnikania, ak to chcete takto nazvať, sa stala úplne deliacou líniou aj dokonca v predvolebnej kampani, čo je podľa mňa z optiky slovenskej už dneska akoby aj nepochopiteľné. Mne je tento konflikt, pre mňa je nepochopiteľný, hlavne ráznosť a zavádzajúce argumenty z rôznych strán niekde určite. Naším zámerom nie je sa stavať na jednu alebo druhú stranu.
Chcem len povedať, že v tomto sme Českú republiku dávno, dávno predbehli. A treba sa niekedy aj pochváliť, lebo Slováci sa majú tendenciu málo chváliť. Treba proste oceniť, že máme naprieč celého politického spektra konsenzus v tom, že je úplne normálne proste evidovať tržby a hlavne sa domáhať normálneho zákonného správania zo všetkých strán, samozrejme zo strany štátu aj zo strany podnikateľov, zamestnancov a všetkých ostatných.
Vy veľmi dobre viete, že model virtuálnej pokladnice bol v podstate zvolený z našej strany ako ponuka pre podnikateľov, ktorí zo zákona museli dodatočne v podstate povinne evidovať svoje tržby, aby nemali zvýšené náklady na obstaranie klasickej, tej starobylej registračnej pokladnice s povinným servisom a s tými udržiavacími poplatkami, tak sme vlastne ponúkli zo strany štátu aplikáciu, dneska proste elektronickú podobu registračnej pokladnice, ktorá je zadarmo, a to znamená, fatálne znižuje náklady zo strany podnikateľov.
Ja si pamätám, ak sme pri zavádzaní eura vymieňali celú technológiu v celej krajine, tak to boli desiatky miliónov eur, ktoré museli vynaložiť vlastne podnikatelia na to, aby vyhoveli štandardom. Tie štandardy sú tu prítomné dodnes. Postupne, ak ste si možno všimli, sme vlastne zaviedli povinnosť elektronického napojenia a my pripravujeme, a dúfam, že na to tiež získame konsenzuálny súhlas aj z vašej strany, pripravujeme sa na on-linezáciu. To znamená, v istom momente, či to bude táto vláda alebo nejaká iná administratíva, ktorá predstúpi pred Národnú radu, príde s návrhom riešenia v podstate on-line registrácie všetkých hotovostných operácií v krajine v oblasti služieb, predaja tovarov a podobne. Takže my na to vlastne pripravujeme technológie tak, aby to bolo proste, aby sme vedeli spracovať tie údaje, aby sme mali databázy, aby sme mohli potom s nimi, samozrejme, pracovať, aby sme nezabili podnikateľov z hľadiska dodatočných nákladov.
Myslím, že ak k tomu pristúpime, tak potom by sme mali postupovať možno nie princípom zase nejakého kobercového náletu, ale ísť po sektoroch, ktoré sú najcitlivejšie a najproblematickejšie aj z hľadiska tých medzier vo výbere daní, ktoré dobre poznáme, či sú to minerálne oleje, tabak, mnohé iné oblasti. Takže s takýmto konceptom pracujeme, to nie je žiadna tajnosť. Takže v momente, keď bude aj Finančná správa, ale aj verejnosť a podnikateľská obec pripravená na takýto krok, tak toto bude pokračovanie v podstate. A touto novelou, o ktorej dneska hovoríme, je vlastne nejaká technologická základňa, preto o nej treba hovoriť, hovoriť, nemá to žiadnu nejaké politické pozadie. Je to len snaha pustiť veci nejakým smerom. A samozrejme, ak máte na to iný názor, máte nejaké pripomienky a hlavne skúsenosti, treba s nimi prísť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Pokračovanie je v podstate realizácia akčného plánu boja proti daňovým podvodom. Toto už je, toto je naozaj oveľa zásadnejšia vec. Je tu reakcia, samozrejme, aj na spomínaný akčný plán boja proti daňovým podvodom. Ale je tu reakcia naša, relatívne rýchla na to, ako štát vie reagovať, ale relatívne rýchla z pohľadu príbehov a ľudských príbehov, ktoré sa udiali v posledných rokoch.
Navrhujeme reformu napríklad daňového tajomstva, ktorej cieľom bude zvýšiť daňovú transparentnosť pri zachovaní práv a minimálneho štandardu ochrany daňových subjektov. Naozaj zásadná zmena. Súčasných 51 výnimiek z daňového tajomstva sa nahradí všeobecnou výnimkou, podľa ktorej získajú prístup k daňovému tajomstvu všetci, ktorým vznikne zákonný nárok podľa osobitného predpisu. Dodnes to bolo tak, že ak niekto v podstate chcel sa oboznamovať s daňovým tajomstvom, tak v podstate musel cez tento zákon o daňovom poriadku sa dostať do patričnej výnimky. Postupne vidíte, ako nám starla, ako nám dospievala republika, sa to rozšírilo na 51 výnimiek. Teraz sme zvolili úplne iný prístup. Hovoríme o všeobecnej výnimke. To znamená, akonáhle bude v nejakom hmotnoprávnom predpise, v nejakom zákone nejaká inštitúcia zo svojho zákona, z podstaty svojho fungovania, napríklad ÚRSO si zoberme príklad, ÚRSO, ktoré chcelo v minulosti kontrolovať nedoplatky na daniach z hľadiska, vo vzťahu k poberaniu nejakých iných benefitov, tak sa muselo dostať cez tento zákon vlastne k daňovému tajomstvu takto. V podstate, ak rozhodnete, že nejaká inštitúcia v tejto krajine má právo alebo dokonca povinnosť z hľadiska používania verejných zdrojov sa informovať o plnení daňových povinností, tak na základe tohto bude môcť priamo vstúpiť do, aj do daňového tajomstva. Už v súčasnosti sa zverejňujú rôzne zoznamy, ako napríklad zoznam platiteľov dane z pridanej hodnoty, či zoznam daňových dlžníkov a ďalšie.
Zavádzame ale nové registre. Týmto zákonom navrhujeme od roku 2018 zverejňovať aj zoznam uplatnených nadmerných odpočtov a priznanej vlastnej daňovej povinnosti, a to už od prvého eura, prvého centu, ktorý vo vzťahu podnikateľ – štát, štát – podnikateľ v oblasti dane z pridanej hodnoty nastane. To znamená, prvýkrát sa tak udeje, ak schválite tento zákon, prvýkrát sa tak udeje budúci rok, to znamená, informácie za prvé tri mesiace roku 2018 budú zverejnené najneskôr v máji, v júni budúceho roku.
Rovnako navrhujeme zverejňovať zoznam priznanej dane z príjmov právnických osôb. V podstate sa snažíme nahradiť už dnešný zoznam daňovej povinnosti. Ak si pamätáte, my sme pred niekoľkým rokmi zrušili daňové tajomstvo vo vzťahu k daňovej povinnosti. Slovensko patrí k málo krajinám vo svete, kde daňová povinnosť jednotlivých firiem nie je daňovým tajomstvom. To znamená, je verejne prístupná. A pravdou ale je, že sme čerpali a zostavovali sme register na základe informácií z registra účtovných závierok, ktoré napĺňajú samotní daňovníci a, bohužiaľ, neporiadne. Aj z toho vznikali chaotické informácie, neúplné zoznamy. Čiže prichádzame s inováciou tohto záväzku v podobe toho, že budeme na základe skutočných daňových priznaní zostavovať vlastný zoznam. To znamená, tým prameňom zdrojov nebudú účtovné závierky, ktoré sú samozrejme prístupné verejnosti, a naďalej ich firmy budú v digitálnej forme podávať a dúfam, že v čase budú čoraz a čoraz korektnejšie aj z hľadiska údajov, ale zdrojom registra údajov o daňovej povinnosti budú samotné daňové priznania a tým pádom Finančná správa bude môcť prevziať zodpovednosť za správnosť týchto údajov.
Od roku 2019 sa budú zverejňovať aj zoznamy osobitných odvodov, platiteľov osobitných odvodov finančných inštitúcií a regulovaných osôb. To znamená, to tiež bude verejne prístupné, kto a v akej výške platí tieto odvody. Mám na mysli bankový odvod a odvod, ktorý platia firmy, ktoré pôsobia v regulovanom období.
Myslíme si, že zverejňovanie týchto zoznamov bude prispievať k lepšej informovanosti verejnosti, k väčšej transparentnosti podnikateľského prostredia a bude naozaj pomáhať aj v boji proti daňovým únikom.
Ďalšou novinkou, ktorú navrhujeme zaviesť, je index daňovej spoľahlivosti. Jeho cieľom je vytvoriť objektívne, nezávislé a legálne hodnotenie daňových subjektov. Finančná správa bude interne známkovať podnikateľov na základe toho, ako si budú plniť svoje daňové povinnosti. Opatrenie bude mať najmä motivačný a preventívny charakter. K tým, ktorí si svoje povinnosti budú plniť načas a riadne, bude Finančná správa pristupovať ústretovejšie. Chcete... Otázka, ako ústretovejšie? Napríklad dneska je stanovená maximálna lehota vyplatenia nadmerného odpočtu. Samozrejme, je to úplne reálne, je dnes zoznam platieb, ktorý v prípade firiem s ratingom A napríklad bude o pár dní skôr, hej. To znamená, bude sa môcť daňovník, ktorý, a tých daňovníkov ja stále, verím, je väčšina, ktorí si proste prirodzene plnia svoje povinnosti, budú mať výhody. O tých výhodách budeme ešte len hovoriť. My opäť, my zavádzame len tento inštitút a budeme na ňom ešte celý rok pracovať. Bude zatiaľ interný a pevne verím, že raz, ak si získame dôveru podnikateľskej verejnosti, verejnosti ako takej, tak sa možno tento, a ja by som bol rád, keby tento index bol verejný v budúcnosti, ale najprv si musíme získať samozrejme, Finančná správa si musí získať dôveru v tom, že to bude naozaj fér známkovanie na základe objektívnych kritérií bez nejakých subjektívnych vplyvov. A na to potrebujeme nejaký čas, skúsenosti. Ale verte, že to je presne ten posun v oblasti zlepšovania daňovej disciplíny, ktorá má nie represívny charakter, ale ten úplne opačný, a je úplne v rozpore s princípmi nejakej kolektívnej viny alebo nejakého kolektívneho trestania.
V ďalšom tento návrh zákona obsahuje transpozíciu smernice Rady a zabezpečujeme prístup Finančnej správy k informáciám v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí. Ako propodnikateľské opatrenie zavádzame, navrhujeme predĺžiť lehotu na podanie odvolania zo súčasných 15 dní na 30 dní, to znamená, ak rozhodnutie orgánu Finančnej správy, podnikateľský subjekt bude mať dlhší čas na to, aby mohol sa odvolať voči takémuto rozhodnutiu.
A zavádzame, to bolo aj verejne komunikované, zavádzame povinnú elektronickú komunikáciu pre právnické osoby zapísané v Obchodnom registri od 1. januára 2018 a pre fyzické osoby podnikateľov od 1. júla 2018. Takže toto sú proste témy, s ktorými medzi vás prichádzame.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.