19. schôdza

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Radovanovi Balážovi.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky, za klub OĽANO pán poslanec Heger a druhým prihláseným je pán poslanec Miroslav Beblavý.
Nech sa páči, pán poslanec Heger.

Ďakujem pekne. Pán minister, kolegyne, kolegovia, ja by som sa chcel povenovať pár veciam. Veľmi zaujímavý je ten daňový index. Myslím, že to je naozaj dôležitý nástroj a prináša novú mentalitu do nazerania alebo teda do komunikácie medzi štátom a daňovým subjektom, ktorý podľa mňa je už tak dlho potrebný na Slovensku.
Na jednej strane áno, hovoríme o vlastne znižovaní DPH, medzery, kde je potrebné naozaj postihovať a odstrániť všetkých, ktorí sú "nedotknuteľní", alebo dohľadať všetkých tých, ktorí zneužívajú systém, ktorí v ňom vedia chodiť a ktorí proste využívajú to, aby sa mohli obohacovať na úkor peňazí daňových poplatníkov. Na druhej strane je preto, ak sa ide do tejto silnejšej represie, dôležité zavádzať naozaj aj ocenenie tých, ktorí so štátom komunikujú a ktorí sú ochotní byť aj práve v tomto období, kedy vidíme, ako sa mnohokrát s peniazmi daňových poplatníkov nakladá, ktorí sú ochotní vlastne byť tými čestnými a zodpovednými daňovníkmi. Myslím si, že tento trend, ktorý možno povedať, že prichádza zo západných krajín, vidíme už dlho, je dobré že dorazil a že sa začína presadzovať aj u nás. A myslím si, že bude veľmi dôležité veľa o tom hovoriť práve na to, aby možno aj zamestnanci v štátnej správe, Finančnej správe si zvykli na tento postoj.
Aj keď musím povedať, že už sa to pomaly deje. Možno tým prvým heslom, ktoré vzniklo pred viacerými rokmi, že spokojný daňovník, či jak to bolo, je občan, áno, nejak tak to bolo, proste niečo, že spokojný zákazník. Nie, nie, nebolo to. Myslím, že niečo to bolo. Spokojný občan je cieľ v súvislosti s teda daňovníkmi. Tak to ma veľmi prekvapilo, keď som to videl na daňovom úrade. Aj keď teda myslím, že najprv to bolo len na tých stenách a ešte priamo sa, to človek nestretal možno od ľudí. Ja musím povedať, že ten posun tu nastal, a myslím si, že aj mnohí pracovníci daňových správ pristupujú veľmi konštruktívne, férovo, ak vidia, že ten daňovník je zodpovedný. Takže takýto nástroj len zjednoduší prácu aj im, zjednoduší, myslím si, že prácu aj samotným daňovníkom a môže určite pomôcť.
Mňa tam zaujalo v tom návrhu zákona taká, alebo teda v tej dôvodovej správe, že vlastne sa daňový úrad sa snaží teda získať si dôveru, a teda diskrétnosť je prvý prvok. Ale myslím si, že to je len jedna časť toho, ako môže daňovník budovať dôveru voči daňovej správe, lebo diskrétnosť je podľa mňa samozrejmosť, ktorá musí byť na strane daňovej správy. Skôr, čo je väčšie riziko, je to, aby to nebolo predmetom nejakej budúcej šikany, tie informácie, ktoré on poskytne. Čiže preto bude veľmi dôležité, ako ten daňový index začne fungovať v samotnej praxi, aby táto obava nejakým spôsobom nebola naplnená. Takže mňa by určite zaujímalo práve, lebo teraz sa bavíme len tak filozoficky, ale neviem, pán minister, ak teda je to už nejako dané, že aké budú tie kritériá, alebo neviem, či teda, lebo ste to tak povedali aj vágne, to poviem, ale možno tak, že nebolo to ešte presne zadefinované, že či o tom bude ešte diskusia alebo akým spôsobom teda to bude, ďalšie kroky, pretože myslím si, že tie kritériá budú veľmi dôležité, ich poznať.
Zaujalo ma v tomto návrhu zákona aj práve to zverejňovanie tých nadmerných odpočtov. Tam, neviem, nedopátral som sa, ale možno to môžete povedať, ak to je teda už zadefinované, že od akej výšky budú teda zverejňované tieto odpočty. Ako? Od jedného centu, čiže, aha, pardon, tak to som nepostrehol. Čiže okej. Tak to je veľmi zaujímavé a myslím si, že dobrý prvok.
Ja by som ešte teda k tomuto, ak môžem, len tak možno pre kolegov, práve pri tom daňovom indexe, lebo bol som na jednej debate aj tuto s kolegom Eugenom Jurzycom, kde sme práve sa bavili, teda kde boli pozvaní aj spíkri zo zahraničia a bavili sme sa teda, tá diskusia bola aj o tom ako znižovať teda tú DPH medzeru. A bol tam pozvaný hosť z Francúzska z finančnej správy. A on práve, tak vieme, že Francúzi sú obhajcovia toho systému, neviem, či ho priamo oni vymysleli, ale určite teda hovoria, že to je veľmi dobrý nástroj, tak ho tam aj obhajoval. Čo bolo zaujímavé, že v tej diskusii zaznelo, že tento nástroj akosi začal, prestal fungovať, keď vstúpili do hry krajiny strednej Európy, akoby tento nástroj nepočítal možnosť s vynaliezavosťou tohto regiónu a daňovníkov tohto regiónu. A to je práve možno aj ten posun, kde potrebujeme naozaj zvyšovať tú kultúru platenia daní. Nedá mi ako opozičnému poslancovi povedať, že je to ťažko v prostredí, keď vidíme, že sme vyhodnocovaní z hľadiska korupcie na tých najvyšších priečkach. Takže toto by malo ísť nejako ruka v ruke, ak chceme ľudí presvedčiť o tom, že je dobré platiť štátu dane, tak je dôležité, aby za tie peniaze aj dostávali patričné služby. Takže toto je výzva. Myslím si, že na jednej strane, pán minister, ak chcete zavádzať tieto, tak je dôležité, aby ste apelovali na svojich kolegov ministrov, aby teda robili a zabrali aj v tých ostatných rezortoch, kde teda môžu ľudia cítiť tie služby, lebo vy ste ten výberca a bez spolupráce kolegov to máte samozrejme ťažké.
Takže tam bolo, ja len aby som sa vrátil späť k tomu, tak tam bolo také zaujímavé práve si uvedomiť ten nárast tých kultúr v súvislosti s týmto nástrojom. A veľmi sa mi páčilo, keď aj ten vlastne kolega z Francúzska prezentoval jednak tú metódu, ale ten postoj práve prístupu jednak represívneho, ale zároveň toho preventívneho, že táto rovnováha tam musí byť. A my sme boli zvyknutí na Slovensku, že prevládal, silno represia, takže preto si myslím, že tento daňový index, ak bude správne uchopený a bude prinášať práve to ocenenie a s tým súvisiace benefity, ktoré ste naznačili, tak môže vyvažovať tú represiu.
Ešte možno čo by som, posledný bod, čo chcem k tomu povedať, je práve tá elektronická komunikácia so živnostníkmi alebo teda s fyzickými osobami. Tu len možno len také varovanie, alebo také spomenutie toho rizika, ktoré sme videli práve pri právnických osobách, aký to bol proces, nepodceniť to a zabezpečiť naozaj možno dostatočnú komunikáciu na to, aby, alebo teda počítať s tým, že sa ten termín nesplní, lebo to je naozaj výzva. Na druhej strane myslím si, že to je dobrá cesta, že Estónci nám to ukázali, ako rýchlo sa to dá zvládnuť a aké to prináša benefity, keď ľudia môžu komunikovať. A myslím si, že možno aj toto by bolo dobré, práve vedieť to naparovať na to, aby mali motiváciu aj fyzické osoby, že keď raz komunikujem so štátom, tak elektronicky, že už nemusím byť tým poštárom. Pretože pri tejto príležitosti nedá mi nespomenúť, že toto je jeden z veľkých problémov a stále pretrváva a tu vidíme ten najväčší rozdiel medzi tým súkromným sektorom a tým štátnym sektorom, kde súkromný sektor je schopný elektronicky spôsobiť už takmer všetko a v štátnej správe alebo teda v štátnom sektore mnohokrát sme, naozaj sme stále tými poštármi tlačív, či medzi organizáciami, ktoré spadajú pod jeden a ten istý subjekt. A toto myslím si, že je aj vzhľadom k tomu, v ktorom roku sa nachádzame, neprípustné a je potrebné na toto apelovať, aby sa toto eliminovalo. Toľko odo mňa, ďakujem pekne.

Ďakujem.
Nech sa páči, pán poslanec Beblavý.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Dovoľte mi vystúpiť k tomuto návrhu zákona. Na úvod by som chcel zdôrazniť, že je prirodzené, keď vystúpenia opozičného poslanca sú skôr kritické a poukazujú na slabiny každého toho návrhu a snažia sa ho prípadne vylepšiť alebo vysvetliť, prečo ho nie je možné podporiť. A ale o to je príjemnejšie, je, keď môžem vládny návrh zákona už v prvom čítaní podporiť.
Minulý rok v septembri, vlastne už je tomu teraz presne rok, som predložil pozmeňovací návrh k vládnemu návrhu tiež z dielne pána ministra, kde som navrhoval, aby sa zverejňovali nadmerné odpočty DPH nad 50-tisíc eur. Ten dôvod, prečo som to vtedy navrhoval a prečo to dodnes považujem za veľmi dobrú a dôležitú myšlienku, bol, že na Slovensku máme za ostatných 20 rokov skúsenosť, že akokoľvek nedokonalá je naša aj demokracia, aj naše spravovanie, tak práve zvýšená transparentnosť a verejná kontrola sú jednou z tých vecí, ktorá najlepšie funguje. Funguje aj preventívne, keď ľudia vedia, že niekde ich niekto, že niečo je na webe, niečo možno skontrolovať, niečo možno zistiť, tak sa chovajú inak, ale funguje aj represívne, teda že keď už niekto podvádza alebo sa chová neeticky, prípadne nezákonne, tak je oveľa ľahšie ho odhaliť. Videli sme to pri povinnom zverejňovaní zmlúv, ktoré bolo v čase svojho schválenia v podstate takmer unikátom v rámci vyspelého sveta. Videli sme to aj v rámci iných krokov. A ja som preto navrhoval, aby sme zverejňovali aj nadmerné odpočty DPH. Ten dôvod, navrhoval som vtedy hranicu 50-tisíc eur, bol ten, že podvody s nadmernými odpočtami DPH sú samozrejme koncentrované pri väčších sumách, koniec koncov v slávnej kauze Bašternák ide o milióny, takže sa mi zdalo, že je to primeraná hranica medzi tým, aby na jednej strane sme nezaťažovali Finančnú správu s obrovským množstvom zverejňovaných dát, prípadne nezverejňovali drobných živnostníkov, ktorí, povedzme, majú, exportujú alebo robia nejaké iné činnosti, pri ktorých dosiahnu nadmerný odpočet, a zároveň, aby sme postihli v podstate každý významnejší podvod. Zároveň som, samozrejme, zdôrazňoval, že tak ako pri zverejňovaní zmlúv, ani pri zverejňovaní nadmerných odpočtov nie každé zverejnenie indikuje podvod. Preto zverejňujeme všetky zmluvy vo verejnom sektore, že nie každá zmluva vo verejnom sektore, chvalabohu, je podvodná, ale práve to, že ich máme všetky pred sebou, na jednej strane berie z ich zverejňovania stigmu, pretože všetci vedia, že to, že je zmluva zverejnená, je zákonná povinnosť, nie nejaký dôkaz toho, že je v nej niečo zlé, a zároveň to umožňuje tomu, kto ich chce skontrolovať, si každú z nich pozrieť, prípadne ich aj systémovo porovnávať.
Tak isto zverejňujeme všetky účtovné závierky všetkých firiem, nie len tých, čo sú podozrivé alebo nejakým spôsobom zvláštne, a opäť nám to umožňuje ich lepšie analyzovať a porovnávať. Preto som navrhoval všetky nadmerné odpočty aj s vedomím, že len malé percento týchto odpočtov je podvodných odpočtov, ale práve zverejňovanie všetkých umožní aj nezávislým analytikom, aj komerčným, aj nekomerčným mimovládnym organizáciám, ale aj nejakým iným podnikateľom si robiť vlastné metodiky k tomu, na základe čoho budú identifikovať rizikové subjekty a rizikové transakcie.
Pán minister Kažimír vtedy tento návrh odmietol s tým, že nie je v princípe proti nemu, ale že ho, v tejto podobe ho nevie podporiť, keďže chystá komplexnejšiu zmenu daňového tajomstva, a zároveň vyslovil vôľu sa týmito návrhmi v diskusii v tejto následnej novele zaoberať. Samozrejme, to je vyjadrenie také, by som povedal, kulantné a často len znamená to, že člen vlády nechce populárny alebo dobre vyargumentovaný návrh úplne zostreliť, ale zároveň nechce ho podporiť, tak povie, že nie je to zlé, ale treba ešte diskutovať, a dúfa, že ho tým zahrabe. V tomto prípade musím konštatovať, že to tak nebolo. O niekoľko mesiacov prišla pozvánka z ministerstva financií na rokovanie na rôznych úrovniach, od riaditeľa odboru, riaditeľky sekcie až po štátnu tajomníčku aj samotného ministra, kde v rámci tej zmeny, ktorú minister avizoval, sa naozaj diskutovalo o tejto zmene. Tie diskusie boli ťažké, nemôžem povedať, že bolo nejaké nadšenie z tohto návrhu, osobitne na určitých úrovniach skôr administratívneho aparátu, ale ako vidíte v tom znení zákona, ktorý pred sebou máte, ten návrh sa tam nakoniec dostal. To znamená, že vládny návrh zákona obsahuje podľa môjho názoru jednu z najrevolučnejších zmien z hľadiska zverejňovania informácií, akú tu máme od zverejňovania zmlúv, pretože všetky, teda v tomto prípade ako by, minister, všetky nadmerné odpočty, v mojom návrhu všetky väčšie nadmerné odpočty, už budú podliehať verejnej kontrole.
Bude to znamenať, napríklad to, čoho sme boli svedkami v minulých rokoch, keď sa začali zverejňovať niektoré daňové údaje, že médiá a analytici typu FinStatu v nich našli aj zvláštnosti, ktoré si ani Finančná správa ani nevšimla. To znamená, že máme potom zistenia, ktoré môžu tlačiť na lepšiu verejnú kontrolu. Bude tam aj ten preventívny účinok, ktorý som spomínal, a to všetko v oblasti, kde nás podľa analýz najviac fiškálna topánka tlačí, teda najväčšie daňové úniky máme v DPH, tá medzera je v obrovskej výške, hoci sa ju podarilo mierne znížiť a aj sú tam najväčšie možné ďalšie výnosy z obmedzovania podvodov.
Preto mi dovoľte jednak oceniť teda to, že minister financií to, tento návrh do novely zaradil, oceňujem že prešiel teda vládou, tým pádom predpokladám, že bude mať podporu koaličných poslancov a bude touto snemovňou aj definitívne schválený. A po tej zmene s hypotékami, ktorú sme tiež v spolupráci s ministrom Kažimírom v minulom volebnom období urobili, je to pre mňa taký druhý príklad toho, že aj v pomerne ostrom politickom súboji vieme urobiť aj významné zmeny, ak je na nich dohoda. Ja samozrejme vnímam, aj ako politik, aj to, že vládna koalícia je po kauze Bašternák pod tlakom a má aj politickú motiváciu takéto zmeny prijímať, ale na tom nie je žiadna hanba. Zmeny sa prijímajú z rôznych dôvodov a v politike aj z politických. Preto mi dovoľte tento návrh podporiť a aj teda oceniť to, že nám bol takto predložený a veľmi rád som, že uplynul len rok, odkedy som s tým návrhom prišiel do bodu, keď ho parlament aj reálne bude schvaľovať, hoci z pera vládnej novely.
Popritom nám ešte druhý, pozitívnu menšiu a trošku aj menej pozitívnu vec, a to je tzv. záväzné stanoviská daňových úradov, to je úplne iná téma, ale tiež je riešená v tejto novele. Pred niekoľkými rokmi sa v zákone schválilo to, že daňovníci si môžu vyžiadať od daňovej správy záväzné stanovisko k nejakej otázke, ktorým je potom tá daňová správa viazaná. To je teoreticky veľmi dôležitá vec, pretože tým pádom by sa zásadne znížila neistota občanov alebo teda podnikateľov vo väzbe na nejakú daňovú otázku, nemuseli by sa diať daňové kontroly, že im zrazu príde a povie niečo iné po piatich rokoch a dá im pokutu. Preto som to považoval aj považujem za vynikajúci nápad. A to dokonca za taký, ktorý by stál za to rozširovať aj do iných oblastí, pretože samozrejme sú aj iné regulačné orgány štátnej správy, ktorých sa podnikatelia, občania boja, pretože nevedia dopredu, ako rozhodnú v nejakej veci. A keď sa, ako mi povedal riaditeľ jednej veľkej potravinárskej siete, povedal mi, že, viete, my sa vieme vysporiadať s takmer akýmkoľvek rozhodnutím, ak ho poznáme dopredu, ale my keď voláme často na hygienu alebo na veterinu alebo aj na daňovú správu a pýtame sa na nejakú z týchto vecí, tak vždy dostaneme odpoveď, urobte to, ako chcete a my vám to potom skontrolujeme. Takže tomuto, keby sme sa vedeli vyhnúť, tak by nám to stálo za to.
Mne sa preto páčil, to, že tento mechanizmus existuje, a začal som sa zaoberať možnosťou jeho rozširovania a v rámci toho sme zistili aj jeho využívanosť. A tá zlá správa je, že tá využívanosť tohto mechanizmu je v zásade nulová dneska. A ten dôvod je najmä ten, že v obave zo zneužívania nastavil zákonodarca ceny, obrovské ceny za tieto stanoviská, ony sa líšia, ale sú v podstate tisícoch eur, dokonca by som povedal, že blízko až 10-tisíc eur v určitých prípadoch, čo, samozrejme, je potom pre podnikateľov takmer nepoužiteľné, lebo málokedy má niekto takú otázku, ktorá mu stojí až za také peniaze.
Preto sme sa obrátili tiež na ministra financií s tým, či by sa s týmto, nebolo možné viesť dialóg o tom, že by sa aj toto zmenilo, nielen kvôli tým daňovým stanoviskám, ale naozaj aby to mohlo slúžiť aj ako určitý precedens, ktorý by som možno rozšíril potom do ďalších oblastí regulácií podnikania. No a chcem oceniť, že minister financií znížil tie poplatky a znížil ich na 50 %, čo je dosť, ale na druhej strane keďže ten pôvodný poplatok je obrovský, tak aj ten znížený je stále veľmi veľký. Tam je viacero úrovní, ale, povedzme, išlo to zo 6-tisíc na 3-tisíc, to stále nie je veľmi reálne pre väčšinu podnikateľov. Takže obávam sa, že na jednej strane rozumiem opatrnosti ministra v tom, že zase nechce byť zaplavený, ale vzhľadom na to, že doteraz to dopadlo úplne opačne, že podnikatelia si ani ako keby nepípli s tými otázkami, tak by som apeloval na to, aby sme to trochu riskli, že predsa len ešte v druhom čítaní predpokladám, že koaličným návrhom, nijak by mi to nevadilo, by sa tá hranica ešte trošku posunula dole, aby sa ten nástroj reálne začal využívať, lebo naozaj by mohol slúžiť ako vynikajúci precedens aj pri iné témy, ale kým ho nevyskúšame, tak ho nevieme ďalej rozširovať. Napriek tomu ho chcem oceniť, naozaj, že minister financií veľmi rýchlo, lebo my sme o tom hovorili len pred pár mesiacmi a v tejto novele už ten návrh je a bez toho, aby bolo na to treba verejne tlačiť, je to naozaj, myslím si, že v dobrej vôle, zo snahy to sfunkčniť, takže chcem to oceniť a dúfam, že sa nám podarí ho naozaj sfunkčniť.
Ďakujem pekne.

Jedna faktická poznámka na vystúpenie pána poslanca.
Nech sa páči, pán poslanec Heger.

Ďakujem pekne. Ja som pri tejto príležitosti, pán kolega, keď ste práve spomenuli tie, zverejňovanie zmlúv, poukázal na takú jednu vec, ktorá opäť poukazuje na to, že je dôležité aj z pohľadu štátneho sektora bolo zavádzanie tej novej kultúry, lebo vieme, že teda to zverejňovanie zmlúv bolo aj k tomu, aby prišla transparentnosť z hľadiska aj teda toho privátneho sektoru alebo teda obchodovanie so štátnym sektorom. Len keď vidíme, že sa deje mnohokrát obchádzanie, sa deje práve obchádzanie aj na strane štátu takéhoto kroku, že sa zverejnia zmluvy, ale niektoré práve tie najdôležitejšie, ktoré majú priniesť tú transparentnosť, že sú využité, alebo skôr by som povedal, zneužité niektoré paragrafy na to, aby neboli stransparentnenie tieto zmluvy, tak nemôžme očakávať, že verejnosť bude teraz ako tým povzbudená a povie si, áno, tak nevadí, že štát to teda zneužíva, tak ja to teda zneužívať nebudem. Že toto sú presne tie prvky, ktoré verejnosť vníma, vidí a podľa nich aj reaguje. A preto je dôležité, aby štát dodržiaval, v prvom rade dodržiaval svoje zákony, ktoré dáva, a tak isto ak chceme, aby tá transparentnosť bola vítaná, tak myslím, že je dôležité, aby aj z pohľadu štátu tá transparentnosť tu bola. Napríklad, poviem príklad štátneho rozpočtu, vieme, že teda existuje nejaká stránka rozpočet.sk, ale keď sa pozrieme, tak nejaké dáta, z ktorých sa dá nejako analyticky pozrieť naozaj na to, ako jednotlivé ministerstvá hospodária, sa tam nedopracujeme. A myslím si, že toto je tiež ďalšia oblasť, lebo sú to štátne peniaze, sú to peniaze, ktoré daňovníci, na ktoré sa zbierajú, a je dôležité, aby videli, aby mali k tomu dosah. A ja sám ako poslanec, keď som si vyžiadal nejaké dáta, tak som dostal viac-menej odvolanie, že pozrite si ich na rozpočet.sk. Ale z toho sa naozaj nedá pozrieť nič viac. Treba, či už sa dopytovať a nie vždy teda je spolupráca z jednotlivých rezortov dostatočná. Takže tuto by mal ísť štát v prvom rade príkladom, ak chce, aby ho občania nasledovali.
Ďakujem.

Ďakujem. Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Beblavý.

Ďakujem pekne kolegovi Hegerovi. Mal samozrejme pravdu v tom, čo povedal. Ja by som možnože ešte doplnil, že pokiaľ ide o transparentnosť prostriedkov, verejných financií, že napríklad na Ukrajine, ktorú tradične nepovažujeme za nejaký vzor v oblasti transparentnosti verejných financií, majú zákon, podľa ktorého všetky transakcie zo štátnej pokladnice sú na internete. Okrem tých, ktoré samozrejme sa týkajú fyzických osôb, teda dávky, dôchodky a podobne, tam samozrejme je to anonymizované, ale všetky ostatné sú zverejňované normálne výpisy. My sme išli pomerne ďaleko tým smerom, lebo ak si vezmeme zverejňovanie zmlúv a faktúra objednávok, tak to je do veľkej miery to isté, ale nie úplne to isté, pretože práve ak niečo nie je cez faktúru, objednávku alebo je to v nejakom takom režime, vie sa to tomu vyhnúť. Takže je to na zváženie, či to ešte nepotiahnuť ďalej.
Ale možno za ešte dôležitejšie považujem to, čo sa aj teraz debatuje, a to je otázka možnosti skontrolovania alebo, by som povedal, napadnutia utajovania. Lebo máme príklad aj tuto z rezortu financií, kde zmluvy Finančnej správy so spoločnosťou, myslím, že sa volá Alexis, sa utajovali a teda tie zmluvy boli uzatvárané úplne mimo režimu verejného obstarávania. Navyše za veľmi takých pofidérnych okolností. Ja opäť musím oceniť, že keď som to napísal ministrovi financií, tak vyriešil to, že sme k tým zmluvám mali prístup, ale teda za utajovaného režimu, takže človek si ich nemohol žiadnym spôsobom, s nimi ďalej pracovať, ale aspoň ich mohol vidieť. A práve preto, že som ich videl, viem, že v tých zmluvách nebol žiadny dôvod ich utajovať a bol to naozaj obranný krok Finančnej správy. A myslím v tom zmysle, že tam neboli žiadne autorské práva alebo tajné skutočnosti a že to bola skôr snaha utajiť určitý biznis, čo sa aj podarilo, keďže médiá, novinári nikdy nemohli tento biznis rozoberať. Takže mali by sme mať mechanizmus, ktorým takéto svojvoľné utajovanie by sme vedeli napadnúť a zrušiť, a mnohých krajinách existuje, u nás zatiaľ nie. Takže toto je určité téma, ktorá sa samozrejme sa netýka len verejných financií, ale aj v oblasti verejných financií sme videli, že by bola potrebná.
Ďakujem.