19. schôdza

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predložený návrh novely zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky reaguje na požiadavky aplikačnej praxe pri vyhodnocovaní žiadostí o poskytnutie dotácie na projekty v oblasti vedy a výskumu Vedeckou radou ministerstva zdravotníctva podľa § 2 ods. 1 písm. a) tohto zákona.
Vedecká rada ako odborný poradný orgán ministra zdravotníctva plní v rámci svojej činnosti aj úlohy vedecko-výskumného zamerania v rámci rezortu zdravotníctva. Vzhľadom na to sú jej členovia vymenovávaní z pracovísk, zaoberajúcich sa vedeckými úlohami výskumu a vývoja v oblasti biomedicíny, ako sú napr. univerzity, vysoké školy, Slovenská akadémia vied a podobne. V rámci doterajšej právnej úpravy nie je možné hodnotiť mnohé žiadosti o dotácie, pri ktorých je člen vedeckej rady ako orgánu posudzujúceho žiadosti vo vzťahu k žiadateľovi, napríklad ako štatutárny orgán alebo člen jeho štatutárneho orgánu, zamestnanec a podobne. Vo veľkej väčšine prípadov sú však žiadateľmi o dotácie práve vyššie zmienené kvalitné vedecko-výskumné a vzdelávacie inštitúcie, ktoré doterajšia právna úprava takýmto spôsobom diskvalifikuje.
Cieľom predkladanej novely je preto upraviť proces hodnotenia žiadostí, kde žiadatelia sú v takom vzťahu k členovi vedeckej rady, aby bola zachovaná nestrannosť pri hodnotení žiadostí o poskytnutie dotácie a súčasne aby sa vytvoril priestor pre kvalitné vedecké projekty v záujme podpory výskumu a vývoja v oblasti zdravotníctva.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, verím, že aj tento predložený návrh zmeny zákona podporíte.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, pán minister, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený spravodajcom k tomuto návrhu zákona (tlač 625). Teda predkladám informáciu k tomuto zákonu.
Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmé, že účel navrhovanej úpravy ďalej môže dopĺňať aj spravodajca. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady zároveň navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade.
Prosím, pani predsedajúca, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorého cieľom je riešenie financovania zdravotnej starostlivosti zo systému verejného zdravotného poistenia, sa predkladá ako iniciatívny návrh. Návrh zákona zavádza sadzbu za poistencov štátu vo výške 4,73 %, čo predstavuje v nominálnom vyjadrení zvýšenie platby štátu v roku 2017 o sumu 50 498 703 eur za predpokladu účinnosti zákona od 1. novembra 2017. Kritickým faktom momentálnej situácie je výpadok príjmov zdravotných poisťovní z poistného plateného štátom oproti roku 2016. Pre zabezpečenie uhrádzania zdravotnej starostlivosti v potrebnom rozsahu je potrebné zo strany štátu tento výpadok príjmov doplniť tak, aby boli zabezpečené práva občanov.
Pripomínam, že pri schvaľovaní rozpočtu sme avizovali tento nedostatok. My sme sa dohodli s pánom ministrom financií, že urobíme v rámci projektu revízie výdavkov alebo v rámci projektu Hodnoty za peniaze niekoľko opatrení a dôjde k dofinancovaniu po tom, ako budú spresnené ukazovatele za príjmy ekonomicky aktívnych poistencov. V priebehu mesiaca apríl, máj, jún sme zhodnotili aj výsledok hospodárenia štátnej zdravotnej poisťovne a zostatky ostatných zdravotných poisťovní a predložili sme v mesiaci jún návrh tohto zákona alebo zmeny zákona na vládu s tým, že náš očakávaný odhad na výpadok oproti príjmom, ktoré sme predpokladali k 1. januáru t. r., bol mínus 150 miliónov eur a dohodli sme sa, že skutočné číslo, o ktorom teraz hovoríme, bude spresnené po daňovej prognóze 20. septembra podľa tohto, ako bude vyzerať celkový príjem alebo celkový podiel príjmov za ekonomicky aktívnych poistencov.
Výdavky z verejného zdravotného poistenia sa teda predpokladajú vo výške 4,7 mld. eur, čo predpokladá dofinancovanie na úrovni alebo nedostatok peňazí na úrovni 150 mi. eur. Po zohľadnení prognózy Inštitútu finančnej politiky o príjmoch ekonomicky aktívnych osôb 20. septembra sa bude suma dofinancovania korigovať podľa aktuálneho vývoja výdavkov a príjmov z verejného zdravotného poistenia v druhom čítaní vo výboroch. To znamená, že požiadame aj kolegov zo zdravotníckeho výboru, aby predložili pozmeňovací návrh zmeny zákona v súlade s prognózou Inštitútu finančnej politiky ministerstva financií. Toto číslo teda môže byť buď potvrdené, alebo bude vyššie, alebo bude nižšie v závislosti práve od vývoja ekonomicky aktívnych poistencov.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, rovnako mi dovoľte vysloviť moje presvedčenie aj v tomto prípade, že tento návrh zmeny zákona podporíte.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, pán minister, vážená snemovňa, v súlade s rokovacím poriadkom som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo ako spravodajca k tomuto zákonu pod parlamentnou tlačou 626. Konštatujem, že predložený návrh spĺňa formálno-právne stránky v zmysle rokovacieho poriadku a rovnako aj v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo samotného znenia zákona je zrejmé, o čo ide.
Chcem potvrdiť rovnako aj tú vôľu súčinnosti v súvislosti s prognózou, ktorá bude potom stanovená naším výborom pre zdravotníctvo. Čiže vychádzajúc z oprávnení, ktoré som dostal ako spravodajca, zároveň navrhujem, aby v druhom čítaní tento návrh zákona v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a samotný gestorský do 32 dní po prerokovaní tohto návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky. Toľko z mojej strany.
Vážená pani predsedajúca, môžete otvoriť všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážený pán kolega, predkladateľ, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, využijem príležitosť a to, že tu máme vládnu novelu zákona o zdravotnom poistení, ktorý teda rieši jedinú vec v tejto novele zatiaľ, a to je, a to sú odvody za poistencov štátu. Využijem na túto príležitosť na to, aby som pánovi ministrovi takto a nie niekde v kuloároch povedal, ak sa nemýlim, ak dobre počítam, dve veci. Prvá sa týka odpočítateľnej položky pri zdravotnom poistení a druhá sa týka športových poukazov podľa zákona o športe, kde je teda väzba na zákon o zdravotnom poistení. Vysvetlím ako.
Takže po prvé, odpočítateľná položka, ktorú máme už tri roky v zákone o zdravotnom poistení, bola vtedy nastavená na konštantu, na veličinu 380 eur s tým, že vtedy, teda v roku 2015 bola aj minimálna mzda 380 eur. Čiže odpočítateľná položka bola vlastne nastavená vo výške minimálnej mzdy, ale nebola definovaná, ani nie je definovaná v zákone, že je teda vo výške minimálnej mzdy, ale je definovaná v zákone tvrdou konštantou 380 eur.
Odvtedy sa minimálna mzda už zvýšila, momentálne je 435 eur, na budúci rok, ako sa zdá, podľa toho, čo presakujú informácie z prostredia vlády alebo od premiéra, by mala byť 480 eur. Takže aby bolo jasné, na čo mierim, ak bude minimálna mzda 480 eur, odpočítateľná položka podľa zákona najviac 380, tak to znamená pre zamestnanca, ktorý bude zarábať presne túto minimálnu mzdu, tú novú, že ak v roku 2015 to bolo tak, že žiadne zdravotné odvody ani on, ani jeho zamestnávateľ neplatil, čiže malo to 100-percentný efekt zavedenia odpočítateľnej položky, tak v roku 2018 mzda 480 eur, to je o 100 viac ako 380, odpočítateľná položka sa teda zníži o dvojnásobok tohto rozdielu, o 200 eur a odpočítateľná položka bude už len reálne 180 eur. Čiže zamestnanec s minimálnou mzdou 480 eur si zníži vymeriavací základ len o 180 eur a jeho výsledný základ bude 300 eur. Čiže on, 4 percentá, platí 12 eur, zamestnávateľ, 10 percent sadzba, platí 30 eur. Čiže ak pred dvoma rokmi buď to bolo nula aj na strane zamestnanca, aj zamestnávateľa, od januára 12 eur zamestnanec, 30 eur zamestnávateľ. A to je teda rozdiel.
Čiže chcem vás vyzvať, pán minister, chcem vás upozorniť v prvom rade na tento problém, lebo to je skôr vec ministerstva financií, ktoré s tým vlastne niekedy ešte samozrejme dávno pred vaším nástupom prišlo, ale chcem vás na to upozorniť ako šéfa rezortu, že takýto je stav v zákone. A ja ten stav nepovažujem za dobrý, pretože ten zmysel dobrého opatrenia, ktoré tu bolo pred troma rokmi presadené, sa postupne vytráca. Tlačí sa na rast minimálnej mzdy v súkromnej sfére, podotýkam. Zamestnanci vo výkone práce vo verejnom záujme, to sú napríklad aj ľudia v nemocniciach, mnohí, tí platy zvyšované tak nemajú, bohužiaľ. Ale ten efekt nulových, resp. nižších odvodov sa postupne stráca. Čiže stráca to celé zmysel. Je to potom aj vaša hanba, prepáčte, že to takto vyzerá a že tie výhody, ktoré boli pred nejakým nedávnym časom zamestnancom poskytnuté, sa jednoducho vytrácajú a tí, ktorým sa malo pomôcť, aby mali vyšší čistý príjem, ten vyšší čistý príjem nemajú.
Ešte pre vašu informáciu, ak sa zvýši minimálna mzda o jedno euro, tak z toho jedného eura navýšenej hrubej mzdy zamestnancovi zostane len 42 centov, 58 centov zostane Finančnej správe na dani, Sociálnej poisťovni, sociálne odvody, a zdravotným poisťovniam na zdravotných odvodoch. Takto to jednoducho dnes v tom systéme vyzerá.
Považujete za normálne, aby zo zvýšenia mzdy o jedno euro hrubého zostalo zamestnancovi 42 centov? A to sa bavíme o nízkopríjmovom zamestnancovi, pre ktorého je skutočne každý cent dôležitý. Nebavíme sa o niekom, kto zarába desaťtisíce mesačne. Čiže tuto je systémová chyba a poprosím, z pozície vás ako ministra zdravotníctva uvažujte o tom.
Druhá téma, ktorú som chcel tu otvoriť, je téma zdravotných, teda športových poukazov, ktoré nájdete v zákone o športe, ale nie je zabezpečené ich financovanie, ktoré sa navrhovalo, aj stále to je, aby bolo financované zo zdravotného poistenia. Ja neviem dneska presné čísla, tie viete vy, ale tá suma, ktorá sa pohybuje v systéme zdravotného poistenia, je niekde okolo alebo viac ako 4 mld. ročne. Však áno? Štyri celá tri miliardy, 4,3 miliardy sa vlastne vyberie na zdravotných odvodoch, resp. štát spolu, dokopy je to 4,3, vrátane poistencov štátu. A to športové hnutie teda nepriamo od vás, ale teda od zdravotných poisťovní si veľmi pekne prosí pre financovanie športu, športu mládeže sumu na začiatok aspoň 10 – 20 miliónov. Keď si dáte do protiváhy, koľko je 10 miliónov zo 4,3 miliardy, no tak to je menej ako jedno promile. Financovanie športu týmto spôsobom by športu veľmi pomohlo a pomohlo by z hľadiska tejto logiky, neviem, či to mám teraz básniť o tom, že ako je, aký prínos je, znamená šport mládeže pre výchovu mládeže pre zdravie životný štýl a samozrejme s tým spojené aj nižšie náklady, ktoré potom potenciálne zdravotné poisťovne alebo systém zdravotníctva má s platením za rôzne vyšetrenia, diagnózy, lieky, liečbu a tak ďalej.
Čiže tento šport mládeže treba podporiť. No a toto je spôsob, ktorý je vymyslený, je dobrý, športové hnutie s tým, samozrejme, veľmi súhlasí, ale to športové hnutie čaká, že sa to konečne aj začne financovať. Je to skutočne len malý zlomok z toho obratu peňazí, ktorý sa točí v systéme zdravotného poistenia, ale tomu športu, tomu športovému hnutiu a, zdôrazňujem, mládeži, lebo to nepôjde o financovanie reprezentácií, ale o malé deti, o žiačikov vo veku 6 až 10 rokov, veľmi by to pomohlo, veľmi by to pomohlo, a váhou vašej osobnosti by ste sa o to, poprosím, mohli skúsiť zasadiť.
Ďakujem za pozornosť.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený kolega predk..., spravodajca, pardon. Chcela by som, nebudem dlho hovoriť, chcem len povedať pár slov. Návrh zákona zavádza sadzbu za poistencov štátu vo výške 4,73 %, čo predstavuje v nominálnom vyjadrení zvýšenie platby štátu v roku 2017 o sumu 50 498 703 eur za predpokladu účasti účinnosti zákona od 1. novembra 2017 do 31. decembra 2017. Podľa odhadu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky výpadok financií v rezorte tento rok je na úrovni 150 miliónov eur. Tento stav je priamym dôsledkom toho, že ministerstvo financií v súčasnosti, týmto ministerstvom financií v súčasnosti stanovená sadzba poistného za poistencov štátu je na úrovni 3,78 %, čo je bezprecedentný amaterizmus pri zostavovaní štátneho rozpočtu zo strany Ministerstva financií Slovenskej republiky. Škoda, že tu nie je pán minister, aby si to vypočul. Dohoda Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky s Ministerstvom financií Slovenskej republiky, keď sa nateraz navrhuje 50 mil. eur, nakoľko sa predpokladá priaznivý vývoj príjmov od ekonomicky aktívnych osôb, je, žiaľ, ťažko akceptovateľná.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Mihál, skúsim zareagovať na to, čo ste povedali. Čo sa týka odvodov odpočítateľnej položky, my už sme raz túto debatu tu mali a je pravda, že nie je variabilne nastavená relatívne na minimálnu mzdu, ale bola nastavená tvrdo. Myslím, že tá horná hranica je 570 alebo 580 eur, pokiaľ sa počíta. A tak ako ste spomenuli, je to opatrenie s účinnosťou k roku 2015. To znamená, teraz je, v zásade dva roky máme za sebou a beží tretí rok, podľa ktorého sa v zásade počíta pre najmenej zarábajúcich zamestnancov, by mali mať ako keby znížené zdravotné odvody. Vždy, pokiaľ ja mám informácie z ministerstva financií, vždy bola plánovaná táto odvodová odpočítateľná položka ako jednorazové opatrenie, nie ako systémové pre podporu najmenej zarábajúcich, s tým, že postupom času, ako sa mzda bude valorizovať, táto, tento nástroj a inštitút odvodovej odpočítateľnej položky by mal odísť.
Ja možno poviem ešte k tomu toľko, že v prípade odvodovej odpočítateľnej položky, ako ste spomenuli, máme to delenie 4 %, alebo v prípade zdravotného poistenia si platí zamestnanec a 10 % zamestnávateľ, takže si dovolím povedať, že aj samotná odvodová odpočítateľná položka skôr ide v prospech zamestnávateľov ako samotných zamestnancov. Za rok 2015 tí s tým dopadom, pretože zúčtovanie bolo v roku 2016, ja som to spomínal, to bolo v úrovni 209 mil. euro, ktoré pocítil systém verejného zdravotného poistenia. Úprimne sa vám priznám, že nie som úplne zástancom tohto modelu, dokonca si myslím, že práve s valorizáciou miezd a možnou rýchlejšou valorizáciou miezd a zamestnanosťou, keďže len 4 % idú v prospech zamestnancov a 10 % v prospech zamestnávateľov, by som dokonca ja aj odporúčal aj ministerstvu financií, aj vláde, aby sme úplne zrušili odvodovú odpočítateľnú položku v tej podobe, ako je dnes, pretože odčerpáva finančné prostriedky a neni na podporu samotných zamestnancov, ale viac na podporu zamestnávateľov.
A ak potrebujeme, dnes hovoríme o 150 miliónoch, ktoré chcem, pani poslankyňou Grausovou len spomenutých 150 miliónov, o ktoré sme vyčíslovali, sa týkali stavu k 1. januáru 21017. Daňová prognóza, ktorú zverejňuje ministerstvo financií, a zverejňovalo ju priebežne, vyzerá, že sa napĺňa. A my si sledujeme cash flow v zdravotných poisteniach aj príjmy za ekonomicky aktívnych poistencov a vyzerá, že zhruba tých 80 až 100 mil. v tomto roku budú vyššie príjmy. Možno o tom diskutovať, že, a tá debata bola viackrát aj na výbore pre zdravotníctvo, či majú ekonomicky aktívni ťahať a koľko by mal platiť štát. Ja som viac razy povedal, že výpočet, ktorý je dnes postavený na 4 %, je taký virtuálny a fiktívny, mali by sme sa zaoberať tou samotnou štruktúrou týchto poistencov štátu a im vypočítať podľa nejakých sadzieb alebo podľa sadzby a ich nejakých priemerných príjmov, ale predpokladám a som si istý, že štát si svoju povinnosť by plnil za poistencov štátu aj v prípade tomu, že by nebola konjunktúra. To znamená, že by sme mali zhoršenie stavu zamestnanosti a za ekonomicky aktívnych poistencov by bol prepad. To znamená, v tej chvíli by štát musel dofinancovávať.
A keď sa pozrieme na celkové výdavky, alebo či už budem na výdavkovej alebo príjmovej strane hovoriť za zdravotné poistenie, ani jeden rok sme nemali pokles na celkovom verejnom zdravotnom poistení. To znamená, vždy na strane štátu bola istá flexibilita. Stále tvrdím, že v systéme verejného zdravotného poistenia chýbajú peniaze, som si vedomý istej miery neefektivity, ktorá neznamená, že jedným veľkým potrubím sa odlievajú peniaze. Je to mnoho opatrení, ktoré realizujeme. Ja som pristal na ten princíp hodnoty za peniaze a realizácie viacerých projektov. Zdravotníctvo potrebuje aj investične viac peňazí a určite potrebuje aj viac peňazí na niektoré programy.
Tým budem reagovať aj na tú druhú vašu poznámku týkajúcu sa podpory športu. Ak si zoberieme zdravotnú poisťovňu, Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, ak dôjde aj k dofinancovávaniu, o ktorom hovoríme, je veľká pravdepodobnosť, že ešte zdravotná poisťovňa v tomto roku vykáže mínus 80 mil. hospodársky výsledok a musí pokračovať v opatreniach, aby v roku 2018 sa dostala na vyrovnané hospodárenie. Máme veľké, si myslím, že deficity v niektorom stave dofinancovávania. Pripravili sme momentálne aj návrh zmeny zákona k liekom. Našli sme úspory vnútorné, aby sme dokázali priniesť inovatívnu liečbu pre pacientov. Máme tu zákon v medzirezortnom alebo pomedzirezortnom, určite ste ho sledovali, týkal sa ošetrovateľskej starostlivosti, čo považujem za výrazne vyššiu kvalitu v oblasti sociálnych služieb, a to si bude vyžadovať možno v prvom roku 18 alebo predpokladám v nasledujúcich rokoch sa dostaneme až k 50 mil. eurám. Máme tu urgentné príjmy, to znamená, súhlasím s vami, že z hľadiska podielu tých peňazí, o ktorých ste hovorili vy, to nie je veľké percento, ale z pohľadu deficitnosti mnohých iných programov v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti priamej, nevieme dneska sa bez ďalšieho dofinancovania na toto pozrieť.
Súhlasím aj s tým, že treba sa viac venovať preventívnym programom, pretože sú významne lacnejšie ako potom následná liečba. Môžme hovoriť o programoch aj v oblasti vakcinácií, bavili sme sa o HPV, a iks vecí, ktoré sú priamo úmerné znižovaniu niektorých nákladov v oblasti diagnostiky a podobne.
Takže toľko moja reakcia, rozumiem, ale snažil som sa vám odpovedať na to veľmi vecne.
Ďakujem.

Ďakujem. Veľmi krátko. Vážená pani predsedajúca, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, pani poslankyňa Grausová a pán poslanec Mihál. V zmysle rokovacieho poriadku nepredložili žiaden procedurálny návrh. Čiže konštatujem, že týmto sme naplnili všeobecnú rozpravu.
Azda jediný komentár ešte si dovolím na vystúpenie pani kolegyne Grausovej, aby to bolo postavené trošku do objektívnejších polôh, pretože ak bolo povedané, že za poistencov štátu bolo doposiaľ iba 3,84 %, treba povedať aj to "B", že súčasne s tým boli zrušené daňové stropy, ktoré umožnili väčší výber potom do zdravotného poistenia, čím sa to čiastočne eliminovalo. Čiže reálne to nebolo na tejto úrovni, avšak myslím si, že táto úprava, ktorú máme dnes na stole, odzrkadľuje možnosti, ktoré máme, a ministerstvo financií to potvrdilo. Takže toľko z mojej strany.
Ďakujem, pani predsedajúca.

Ďakujem ešte raz. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľom tohto predloženého návrhu zákona je odstránenie problémov v aplikačnej praxi, skvalitnenie služieb a zamedzenie výberu neoprávnených poplatkov, ktoré v súčasnom znení zákona neboli dostatočne precizované, a dochádzalo k obchádzaniu zákona alebo k nelegálnemu výberu poplatkov od pacientom.
Týmto návrhom zákona sa navrhuje aj transformácia poskytovania súčasnej lekárskej služby prvej pomoci na ambulantnú pohotovostnú službu, ktorá by od 1. júla 2018 mala úplne nahradiť súčasnú lekársku službu prvej pomoci, alebo skrátene LSPP. Ambulantná pohotovostná služba bude poskytovaná v tzv. pevných bodoch, ktoré ustanoví ministerstvo zdravotníctva osobitným predpisom. Na základe analýzy využívania súčasnej lekárskej služby prvej pomoci sa navrhuje umiestnenie pevných bodov do každého okresu, čo z pohľadu súčasnej dostupnosti zvýši počet okresných miest s takouto ambulantnou pohotovosťou až o 10 bodov. Ambulantnú pohotovostnú službu bude poskytovať a zabezpečovať organizátor, teda poskytovateľ, ktorému bude vydané povolenie ministerstva zdravotníctva na prevádzkovanie pevnej ambulantnej pohotovostnej služby. Organizátor bude poskytovať a zabezpečovať pevnú ambulantnú pohotovostnú službu, a to od 16.00 do 23.00 hod. v pracovných dňoch a od 7.00 do 23.00 hod. v dňoch pracovného pokoja. Zároveň môže organizátor poskytovať aj doplnkovú ambulantnú pohotovostnú službu v rovnakých časových intervaloch alebo v skrátenom čase v inom mieste.
Čo sa týka celkovej dostupnosti lekárskej služby prvej pomoci, tá v súčasnosti bola až 95 % navštevovaná do 22.00 hod., zhruba 3 % do polnoci a len 1 % pacientov navštívilo lekársku službu prvej pomoci po polnoci.
Navrhovanou právnou úpravou sa ustanovujú aj podmienky a pravidlá na výber organizátora poskytujúce takúto pevnú ambulantnú pohotovostnú službu v pevnom bode a nový spôsob financovania ambulantnej pohotovostnej služby v týchto pevných bodoch. Zároveň sa určuje aj minimálny rozsah ordinačných hodín pre ambulanciu všeobecného praktického lekára a to v rozsahu minimálne 30 hodín týždenne a najmenej týždenne s časom dvakrát týždenne s časom do 14.00 hod., kedy musí všeobecný praktický lekár poskytovať zdravotnú starostlivosť vo svojej ambulancii.
Vo vzťahu k navrhovanej úprave sa precizujú aj kompetencie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky a samosprávnych krajov, ustanovujú sa nové povinnosti pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a zdravotné poisťovne a určuje sa aj výška sankcií za porušenie týchto povinností. Súčasne sa navrhovanou právnou úpravou z dôvodu jednoznačnosti určuje výška úhrady za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a kvalitatívne sa rozširuje okruh osôb oslobodených od týchto úhrad, napríklad ide o ľudí s úrazmi, ľudia, ktorým je poskytovaná zdravotná starostlivosť aspoň dve hodiny, detí, ktorým bola nariadená súdom liečba.
Zavádzajú sa aj sankcie voči tým, ktorí neoprávnene podmieňujú objednanie na vyšetrenia alebo podmieňujú samotné vyšetrenie zdravotnej starostlivosti akoukoľvek protihodnotou. Chcem ubezpečiť, že sme nešli v tomto systéme rušiť systém poplatkov, ktoré by, alebo systém poskytovania doplnkových služieb, ktoré by nepodmieňovali zdravotnú starostlivosť a sú rýdzo na princípe dobrovoľnosti. Ale tam, kde poskytovateľ podmieňuje poskytnutie zdravotnej starostlivosti zaplatením akéhokoľvek poplatku alebo objednaním sa na termín, podmieňuje zaplatením akéhokoľvek poplatku, a to sa týka aj tretích strán, to znamená, častokrát to bolo obchádzané aj v súčasnom znení zákona tretími stranami, to znamená, spoločnosťami, ktoré prevádzkovali rôzne informačné systémy, a tieto vyberali takéto poplatky, tak aj vo vzťahu k týmto osobám alebo subjektom bude oprávnené uložiť pokutu. Opakujem, ak poskytovateľ poskytuje doplnkové služby, či už ide o manažment pacienta, call centrá, objednávanie a tieto služby sú postavené na dobrovoľnosti, v takomto prípade sa nepovažuje za porušenie týchto ustanovení zákona.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, dovoľte mi vysloviť presvedčenie, že aj tento predložený návrh zákona podporíte. Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 630). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla sa na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.