19. schôdza

Poslanec Uhrík.

Pán poslanec Grendel, nehnevajte sa, ale ja nesúhlasím s kolegami z opozície. Podľa mňa tento príspevok naozaj nebol vhodný majestátu poslanca, lebo zbytočne sa zapájate do tej, do tej hry vzájomných urážok a nadávok. Dalo by sa, povedzme si na rovinu, dalo by sa aj zopár vyjadrení pána Matoviča vytiahnuť, aby sme boli objektívni a tiež by to neboli zrovna nejaké slušné slová. Čiže ja takéto príspevky zásadne nepodporujem, pretože nesmerujú k nejakej odbornej diskusii, ani k téme, ale len robia z politiky reality šou.

Reakcia nie je.
Nech sa páči, pán poslanec Uhrík v rozprave.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, milí kolegovia, vážený pán navrhovateľ, predkladateľ, ja som si so záujmom vypočul rozpravu, keď ste ešte pred letnými prázdninami predkladali návrh tohto uznesenia. Vy ste v tom návrhu operovali najmä s takými pojmami ako investícia, investícia do budúcnosti, investícia pre naše deti. S týmto ja by som si dovolil nesúhlasiť, pretože pojem investícia má, samozrejme, v akademickom nejakom prostredí viacero definícií, ale taká najlepšia definícia, ktorá mne sa najviac páči spomedzi všetkých, bola tá, že investícia je vzdanie sa súčasného blahobytu, časti súčasného blahobytu na to, aby sme si v budúcnosti mohli dovoliť blahobyt väčší. A to sa v prípade uvoľnenia dlhovej brzdy nedeje a ani sa to neplánuje stať, pretože žiadneho súčasného blahobytu sa nevzdávam, ale práve naopak, berieme si blahobyt, ktorý nám nepatrí, to znamená blahobyt budúcich generácií našich detí.
Hovorili ste teda o investíciách pre naše deti. Ja mám ročnú dcéru. Skúsil som si to tak nejakým spôsobom zosobniť, personifikovať, že akoby som jej to asi tak povedal, vysvetlil a znelo by to asi nasledovne: "Milá Zuzka, postavili sme ti my diaľnice, ktoré si ale budeš musieť, bohužiaľ, splácať ty zo svojich daní a možnože to bude splácať ešte aj tvoja dcéra." Myslím si, že by mi asi naspäť odpovedala: "Tato, že prečo ste rozhodovali o peniazoch, ktoré vám nepatria, prečo ste rozhodovali o peniazoch budúcich generácií, o peniazoch, na ktoré ani nemáte nárok?"
Slovenská republika nemá nízky dlh. Máme dlh 44 mld. eur, čo je dosť vysoké číslo. Za posledných desať rokov sme len na úrokoch zaplatili, zaplatili zhruba 11-12 mld. eur, za ktoré sa už mohlo postaviť kopec diaľnic.
Často na to, aby sa toto číslo tak virtuálne znížilo, sa používa radšej percentuálne uvádzanie dlhu, relatívne uvádzanie dlhu vo vzťahu k HDP. Zhodou okolností to teraz vychádza dobre, lebo ako povedal aj predseda vlády, aj váš pán minister Kažimír, teraz sú že vraj dobré časy. HDP rastie, čiže ten dlh relatívne k HDP vyzerá dobre, že klesá, alebo že je teda nízky, ale situácia sa môže v priebehu nasledujúcich rokov veľmi rýchlo obrátiť, pretože žiadny ekonomický cyklus ani táto konjunktúra nebude trvať večne. Možno za pár rokov, nieže možno, určite za pár rokov príde nejaká recesia, možno depresia, kedy hádepéčko rapídne poklesne, resp. nebude rásť a potom relatívny dlh voči HDP raketovo vystrelí, raketovo narastie. Kto to bude potom splácať? Kto si prevezme na seba tú zodpovednosť?
Ako ja chápem snahe politikov, aj keď to neschvaľujem, ale je to prirodzené a robí to plus-mínus každý, že každý politik sa rád predvádza či už pri poklepkávaní nejakých stavebných kameňov alebo pri strihaní pásiek, ale apelujem na to, aby sme sa k tomu postavili zodpovedne, aby sme, aby sme teda nerozhadzovali peniaze, ktoré nám nepatria len preto, aby sme presadili nejaké krátkodobé politické ambície, politické ciele, ale aby sme mysleli najmä na nasledujúce generácie a skúšali hľadať rezervy tam, kde v súčasnosti sú a tie rezervy tam teda sú.
Ďakujem pekne.

S faktickou poznámkou pán poslanec Podmanický. Ukončujem možnosť hlásiť sa.
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, ja by som možno len jedno doplnenie povedal. Treba si uvedomiť, že výstavba cestnej infraštruktúry, predovšetkým diaľnic a rýchlostných ciest nie je hádzaním peňazí do nejakého bezodného vreca, hádzaním peňazí do vody. Výstavba diaľnic má významný multiplikačný efekt, hneď v prvej fáze pri výstavbe sa vracia časť takto vynaložených prostriedkov do štátneho rozpočtu formou daní, odvodov, dépeháčky a pod., ale všetci vieme, že tam, kde sa postaví diaľnica, nám okamžite začnú vyrastať firmy malé, väčšie, prichádzajú investori, zvyšuje sa zamestnanosť. Celý takýto región začína v podstate okamžite prosperovať. Mohli sme to vidieť, keď sa stavala D1, ako postupne tá D1 išla, ako nám postupne parametre v tých jednotlivých okresoch, cez ktoré D1 išla, sa nám začali zlepšovať, začala nám klesať nezamestnanosť, začala sa nám zvyšovať produkcia v tých okresoch. Takže výstavba diaľnic nie je hádzaním peňazí do vody. Výstavba diaľnic má významný multiplikačný ekonomický efekt. A naozaj máte pravdu, že môže prísť recesia v kombinácii s tým, že nebudeme mať finančné prostriedky z európskych fondov, tak najlepší nástroj na recesiu je investovať do veľkých infraštrukturálnych projektov a práve tu začíname diskusiu o tom, aby sme si takýto nástroj pripravili. Máme dosť času teraz na to, aby sa ten zákon, ktorý by mal nasledovať po tomto uznesení, aby tam boli zapracované aj všetky tieto vaše požiadavky, aby bol aj prísne transparentný, aby opozícia mala možnosti posudzovať aj verejné obstarávanie. My sa vôbec týmto krokom nebavíme. Naopak, budeme veľmi radi, keď k tomu pristúpite konštruktívne a budete prinášať konštruktívne návrhy.

Ďakujem. V rozprave vystúpi pán poslanec, aha, reakcia.
Pán poslanec Uhrík.

Ja len reakcia na pána Podmanického. Ja vôbec, samozrejme, nespochybňujem potrebu výstavby cestnej infraštruktúry, najmä teda diaľnic, prípadne rýchlostných ciest, ale musí to byť robené rozumne, v rozumnom tempe a s rozumnými zdrojmi. Myslím si, že by mali, tá výstavba by mala byť istým spôsobom, by som tak povedal, dopytom ťahaná. To znamená, že tam, kde si to nejakí investori vyžadujú, kde sú nejaké perspektívy, nejaké vízie, tak tam by sa mala diaľnica postaviť a nie stavba diaľnic je akousi ponukou tlačená, že teraz tuto vystavíme diaľnicu a dúfame, že tam niekto príde, niečo sa tam potom spraví. To je ten principiálny rozdiel. A hlavne sa tu teraz jedná o ten finančný aspekt, že každá rozumná, každý rozumný, či už jedinec, domácnosť, firma, spoločnosť, vláda sa v dobrých časoch, v dobrých časoch dlhy spláca a v zlých časoch, keď teda nemá z čoho vyžiť, tak si požičiava. A teraz je to práve naopak, že v dobrých časoch si požičiavame a v zlých časoch si tak isto požičiavame. Tento kolotoč jednoducho teraz treba preťať a myslím si, že teraz je práve tá ideálna príležitosť s tým prestať. Ďakujem.

Ďakujem. Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Budaj.

Dámy a páni, pán predkladateľ, ospravedlňujem sa za zastretý hlas, ale možno je zastretý aj istým dojatím, ak totiž nemám celú túto diskusiu brať ako číro číru propagandu strany SMER, ktorou chce nahrať svojim kandidátom na županov, ktorí tam na chodbe, ako som počul pred chvíľou pána Podmanického, zdôrazňujú, ako iba zlá opozícia bráni dostavaniu diaľnic a strana SMER by ich inak dávno urobila. Možno som ho zle interpretoval, ale tak som to porozumel.
Ak teda nemá byť toto len klamanie verejnosti a dlhovú brzdu aj reči okolo nej myslia páni zo SMER-u a z koalície seriózne a ja to pre túto chvíľu tak vezmem, potom je podstatou celej diskusie moment, o ktorom hovoril jeden z predkladateľov, neviem, že či pán Blanár alebo, alebo to bol niektorý iný, a to je obnovenie mechanizmu dôvery. Dôvery, ktorá teda medzi koalíciou a opozíciou isteže má svoje limity, ale na druhej strane, priznajme si, že v súčasnosti tie vzťahy medzi koalíciou a opozíciou sú mimoriadne napäté a že tam to napätie spôsobuje práve nadmerná nedôvera, nedôvera opozície ku koalícii.
Nie, nevedú sa pre to tuná spory o tom, že či nejaké riešenie koalície je príliš ľavicové alebo, alebo podobne, teda hodnotové alebo nejaké programové spory, ale skôr sa vedú spory o to, či neprichádza ku kriminalizácii, kriminalizácii výkonu moci. Opozícia pomerne často obviňuje strany koalície z rôznych foriem plytvania, sú tu podozrenia z nevyšetrenej korupcie a z vytvárania nejakej formy oligarchického štátu. Často sa zdá, akoby celý mechanizmus utrácania verejných prostriedkov vytváral sofistikovaný model tunelovania Slovenskej republiky. Koalícia zatiaľ v súvislosti s podozreniami z korupcie alebo z plytvania odvolala jedného člena vlády, systémové riešenia ale neprijala.
Opozícia na investíciách napríklad do infraštruktúry, o ktorých je v tomto prípade reč, nenapadá ich koncepty, čiže kade vedú alebo ako vedú, alebo ich odborné, odborné návrhy, ale napadá ich realizáciu, pri ktorej sa podľa nášho názoru plytvá, kradne a jej ceny, tej realizácie, sú také vysoké, že tá diaľnica sa vlastne hýbe pomaly.
Naozaj pred tými 27 rokmi, keby bol komukoľvek z nás, ktorí sme vtedy boli verejne činní, povedal, že diaľnica ani len do Tatier nebude úplná po toľkých rokoch, po vyše štvrťstoročia, tak nikto z nás by tomu nemohol veriť. Okolo nás v Európe sú desiatky štátov, ktorí majú nepomerne väčšie terénne prekážky, spomeňme Taliansko, do ktorého chodievame alebo Pyreneje v Španielsku, ale to Taliansko je jednoduchý príklad, je to za kopcom, nakoniec aj Slovinsko alebo Chorvátsko, a napriek tomu diaľnice si dokázali zabezpečiť a s nimi aj idúci buď turistický ruch alebo, alebo prílev investícií a kapitálu. Na Slovensku čím, akoby sa zdalo, čím drahšie diaľnice staviame, tým nám to ide pomalšie.
Otvorenie diskusie o zrušení dlhovej brzdy znamená teda, že koalícia by chcela od opozície, ktorá má takéto nadštandardné podozrenia a nadštandardnú nedôveru ku vládnej koalícii, chcela by, aby náhle prepadla takej naivnej dôvere, že by jej navalila do rúk možnosť čerpania obrovských úverov a že by náhle teda prepadla dôverčivosti a verila, že tentoraz už tie peniaze a tie všetky úvery budú vyčerpané absolútne korektne.
Opozícia má výhrady k celému systému, ktorý sa podľa mojej mienky už prežil a ktorý stále ešte má nohy v 90. rokoch. Skutočne, či je to systém prokuratúry, či je to systém súdnictva alebo systém ďalších nástrojov, kontrolných nástrojov, ktoré majú chrániť štát pred tunelovaním - spomeňme teraz nedávnu voľbu straníka alebo teraz dlhoročného straníckeho nominanta do čela kľúčového orgánu, ktorý má práve kontrolovať ceny sieťových odvetví, ale aj ďalšie nominácie - stále nám tu presluhuje systém straníckych nominantov, absolútnej aj straníckej nadvlády nad kontrolnými mechanizmami štátu a tak isto nad prokuratúrou a ďalšími orgánmi, ktoré by mali zabezpečovať, aby táto nadštátna opozícia, nadštátna nedôvera opozície nemala, nemala príčinu. Systémové antikorupčné opatrenia, ktoré by obnovili dôveru nielen teda opozície, ale aj verejnosti, že plus-mínus tá koalícia naozaj vykonáva vládnu moc korektne a v súlade s verejným záujmom bez zneužívania moci, by veľmi pomohli Slovensku.
Ak dovolíte, pán predkladateľ Blanár, vy ste tu zdôraznili, že to nie je služba, zrušenie dlhovej brzdy iba pre jednu vládu. Áno, ale ešte oveľa, oveľa viac by nebolo iba pre jednu vládu, ak by sa prijali systémové antikorupčné opatrenia. Oni podobne, ako je takým opatrením napríklad informačný zákon, síce neraz potom vyvolávajú pokušenie, že by sa zlikvidovali, ale už pred očami voličov sa to spravidla dá len dosť ťažko.
My napríklad navrhujeme aj priamo na tomto zastupiteľstve, na tomto pléne obnovenie práva Národnej rady zriaďovať vyšetrovacie výbory. Pripomíname, že napríklad doposiaľ nemá ani jednotlivý poslanec dokonca dostatočné kompetencie vykonávať poslanecký prieskum, čo si myslím, že verejnosť a nejeden občan na Slovensku si myslí, že to je predsa to elementárne a možno sa aj čuduje, že prečo tí poslanci nechodia po Slovensku a neuplatňujú si svoje právo vtrhnúť niekam do nejakého úradu a vykonať tam poslanecký prieskum.
Ja napríklad osobne a verím, že rovnako zmýšľa veľmi veľa politikov, ktorí sú v opozícii, navrhujem už roky, aby sa odpolitizovala štátna a verejná správa, aby sa vytvoril naozaj pevný systém kvalifikácie kontroly, férovosti výkonu tej správy a samozrejme aj štátna definitíva, čo by úplne zmenilo motiváciu a postoje štátnych a verejných úradníkov k výkonu svojho úradu.
Samozrejme treba, aby sa spod politickej moci proste oslobodila celá takpovediac spravodlivosť, jej výkon, či to je prokuratúra, polícia a súdnictvo. To u nás nenastalo napriek všetkému zdaniu ani zďaleka. Opozícia predkladá upozornenia, odhaľuje aféry a varuje, že koalícia vytvorila systém tunelovania štátu, že je tu dômyselný mechanizmus korupcie a že najväčší boháči riadia strany a štát tak, aby bohatli ešte viac. Verím, že na tomto systéme zďaleka nie sú zainteresovaní všetci poslanci alebo nebodaj členovia napríklad strany SMER alebo ďalších koaličných strán. To vôbec nemám také podozrenie, tak to ani nechodieva. Ale vy máte moc, ktorá, ktorú vám zverili voliči a teraz, keď ste otvorili otázku obnovenia dôvery medzi opozíciou a koalíciou, môžte ukázať, že vám ju nezverili márne.