19. schôdza

Ďakujem za reakcie. Pán poslanec Grendel, tak môžeš si pripísať zásluhu na tom, že budeme mať štátnu cenu Jozefa Miloslava Hurbana, možno dovtedy o tom v Slovenskej národnej strane neuvažovali, ale zrejme počúvali rozpravu a vzali si k srdcu tvoje, tvoje slová. A keďže Hlinkovo vyznamenanie už máme, tak budeme mať aj Hurbanove. Pán predseda MOST – HÍD zatiaľ nie je na čele žiadneho ústavného orgánu, takže, takže ešte cenu Sándora Petőfiho nebudeme mať. Aj keď ja by som cenu Sándora Petőfiho vcelku, vcelku uvítal.
A, pani poslankyňa Grausová, áno, treba sa kriticky vyjadrovať k obdobiu komunistického režimu a ja som to tiež zmienil vo svojom vystúpení, že Alexander Dubček nepôsobil iba v roku 1968, ale má svoju komunistickú minulosť aj pred rokom ´68 a má svoju komunistickú minulosť aj po auguste 1968, ale treba ho vnímať komplexne, a je to teda rozporuplná udalosť. Dávam do pozornosti napríklad knihu Tomáša Ferenčáka, historika, Dubček – kontroverzná osobnosť, kde teda popísal všetky aspekty jeho činnosti. Ale to, čo chcem povedať, je, že keď odsudzujeme zločiny komunistického režimu, tak by sme rovnako dôsledne mali odsudzovať aj zločiny fašistického režimu a nevypočítavať tu, koľko mŕtvych má na svedomí komunistický režim a zároveň hovoriť o "našom" pánovi prezidentovi Tisovi.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, pán podpredseda. Ak dovolíte, ja by som nadviazal v prvom rade na to, o čom hovoril pán Dostál. Inak ja naozaj, skutočne nechcem, aby táto debata sa dostala do nejakého konfrontačného tónu. Myslím, že ani Dubček, ani Hurban si to nezaslúžia. A nezaslúžime si to ani my pri schvaľovaní alebo neschvaľovaní eventuálne tejto štátnej ceny preto, lebo napríklad o Dubčekovi bolo niekoľko konferencií po roku ´89, Dubček z každej tejto konferencie vyšiel ako istý symbol novodobých dejín, pozitívny symbol novodobých dejín, veľká osobnosť Slovenska, veľká osobnosť Československa, veľká osobnosť európska. O tom by sme sa hádam mohli porozprávať aj s Talianmi v Bologni a tak ďalej, a tak ďalej. Bolo veľa konferencií, ktoré Dubčeka v tom dobrom slova zmysle, v úvodzovkách, prepierali aj z jednej, aj z druhej strany.
Ja sa chcem ale dotknúť toho, o čom hovoril pán poslanec Dostál, a náročky vystupujem v rozprave, aby ste na mňa eventuálne mohli, mohli reagovať, lebo si myslím, že je to korektné, ktorý povedal o dvoch problémoch. Spomenul problém politický a problém ústavnoprávny. Ten problém politický tuná bude vždy preto, lebo sme tu z rôznych politických strán, máme rôzne politické názory. A tak ďalej a tak ďalej. Čiže ten problém politický tu bude vždy, dobre, že o ňom hovoríme, presviedčame sa navzájom o pozitívach a snažíme sa rešpektovať, v úvodzovkách, negatíva.
Ten problém ústavnoprávny je určite tiež načrtnutý problém, ktorý sa objavil v novinách. Avšak si nemyslím, že je to problém, pre ktorý by, ktorým, by sme sa mali nejak vážnejšie zaoberať preto, lebo ja už som, inak ja som, pán Dostál, aj predkladateľom novelizácie zákona o štátnych vyznamenaniach, kde som predkladal návrh, ktorý prešiel, spolu s profesorom Mamojkom vtedy, o medaile prezidenta republiky, ak sa nemýlim, hej, čo teda sme tiež tuná akceptovali, aby teda mohol prezident samostatne udeľovať medailu, svoju medailu jednak občanom, občanom Slovenskej republiky, ale aj občanom iných štátov za zásluhy v rámci svojho vlastného rozhodnutia.
Ja by som sa odvolal ale v rámci toho tzv. ústavnoprávneho problému na zákon o štátnych vyznamenaniach Slovenskej republiky, konkrétne na § 2, ktorý pomenúva a istým spôsobom hodnotí štátne vyznamenania. A teda v tom paragrafe 2 sa hovorí: Štátne vyznamenania sú – Rad bieleho dvojkríža, Rad Andreja Hlinku, Rad Ľudovíta Štúra, Kríž Milana Rastislava Štefánika, Pribinov kríž, zriaďuje sa medaila prezidenta Slovenskej republiky ako štátne vyznamenanie, o čom som hovoril, a bod 3, prosím, aby ste si to pozreli, sú iné vyznamenania, iné vyznamenania podľa osobitných predpisov. To znamená, tento zákon je osobitným predpisom, je osobitný predpis, ak prejde. Čiže neporušujeme nič.
Samozrejme, môžeme sa ešte sporiť o tom, že či štátna cena je klasickým vyznamenaním, alebo nie je. Myslím si, že kritériá, kritériá štátneho vyznamenania z tohto zákona jednoducho táto štátna cena táto štátna cena nespĺňa preto, lebo, preto, lebo tie vonkajšie atribúty tejto ceny, keď už teda o inom nehovoríme, nespĺňajú kritériá, ja neviem, gombík a stužky, medaily, a tak ďalej a tak ďalej. Táto štátna cena je, to sú len peniaze a dekrét s podobizňou či už Hurbana alebo alebo Dubčeka.
Ďalej ste hovorili o tej cene, že sa teda bude týkať ďalšia cena predsedu Národnej rady. No táto cena má v parlamente, iste si pamätáte, veľkú tradíciu, je to cena, ktorú dávali aj predchodcovia pána súčasného predsedu Národnej rady, čiže v podstate nadväzujeme na akúsi tradíciu, ktorá tuná, ktorá tuná vždy bola, teda vždy nie, ale posledné roky. No a dostáva sa táto tradícia do nejakej legislatívnej podoby zákona.
Ďalšia otázka z vašej strany bola, prečo teraz a prečo nie pred desiatimi rokmi. Veľmi jednoducho. Tá ekonomická situácia je dnes taká, že myslím si, že táto spoločnosť si to môže dovoliť, oceniť takýmto spôsobom ľudí práce. To je jedna vec. A druhá vec je, táto cena nie je nároková. Môže sa stať 3, 4, 5 rokov, alebo ona vôbec nemusí byť udelená, tu sa čaká na významný čin, ktorý bude posudzovať spoločnosť, novinári, poslanci, všetci. Všetci budú spoločne, či už chváliť alebo kritizovať tých, ktorí tie ceny budú dávať, resp. nebudú dávať. To je cena kolektívov, jednotlivcov, tam to, to poňatie je nesmierne širokospektrálne a nehľadajte v tom stále nejaký zlý úmysel. Neexistuje ten zlý úmysel žiadny. Vôbec sa to netýka napríklad vyznamenaní, ktoré dáva, pri všetkej úcte, pán prezident, nech by dával akékoľvek vyznamenania. Toto s tým nemá vôbec nič spoločného.
Takže hľadajme skôr to, čo nás spája, ako to, čo nás rozdeľuje, lebo hovorím, vyznamenania, resp. táto štátna cena, či už jedna alebo druhá, to neni proti nikomu, to je pre niekoho.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pánovi poslancovi Jarjabkovi, že vystúpil v rámci rozpravy a je možnosť reagovať. Myslím si, že je to korektný spôsob.
K tej právnej argumentácii, ktorou začal. Nerozumiem celkom, prečo sa odvolal na zákon o vyznamenaniach, ktorý menuje vyznamenania, menuje, že sa zriaďuje medaila prezidenta Slovenskej republiky. A § 2 ods. 3 naozaj, ako ste povedali, uvádza, že iné vyznamenania sú vyznamenania podľa osobitných predpisov. Ak by toto bol osobitný predpis, ktorý by mal upraviť iné vyznamenanie, v poriadku, je to možné. Ale v tom prípade by to bolo vyznamenania a vyznamenanie v súlade s čl. 102 ods. 1 písm. i) udeľuje prezident, ak na to nesplnomocní iný orgán. Čiže aj ten osobitný predpis, ktorý by prípadne upravoval iné vyznamenania, by musel rešpektovať ústavu čl. 102 písm. i), teda ods. 1 písm. i) a musel by rešpektovať, že vyznamenania udeľuje prezident republiky.
Ak to je ale tak, že, že to nie je vyznamenanie, tak potom dobre, nie je to vyznamenanie, len potom nerozumiem, prečo ste sa odvolali na zákon o štátnych vyznamenaniach, lebo ten je v tom prípade bezvýznamný z hľadiska posudzovania štátnej ceny Alexandra Dubčeka.
A pokiaľ ide o ten politický aspekt, tak samozrejme, že vychádzame z iných, iných hodnotových nastavení, ale teda keď som sa pýtal zrovna na obdobie pred desiatimi rokmi, tak si myslím, že to bolo ešte, ešte pred krízou, tak, tak nebolo celkom Slovensko v takej situácii, že by si nemohlo dovoliť nejakých pár tisíc rozdeliť na vyznamenania. Čiže to nepovažujem za celkom uspokojivú odpoveď.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. No chcem povedať, že, ako hovorí Ondro Dostál, ani v dobe kešu, ani v dobe predkešovej nebolo Slovensko nikdy v takej pozícii, aby vynikajúcich ľudí nemohlo, keď teda hovoríme pekuniárne, oceniť. Takú dobu si nepamätám. Teda v čase, keď sa kupovala AC Sparta, tak nejaké tie peniažky by sa hádam boli mohli nájsť tiež, dali nájsť tiež. Iná vec, ktorá ma pri pohľade na tento, na túto vlnu novovznikajúcich ocenení napadá, nie že by sme nemali ľudí, ktorí by mohli byť laureátmi cien atď., ale aj tak sa domnievam, že je to trošku niečo ako taký patník, každý absolvovaný kilometer označíme a každá doba si postaví svoje patníky. Bol prijatý lex Hlinka a boli prijaté ocenenia, teraz sú tu tieto dve. Viem si predstaviť, že by iní poslanci v inej matematicko-hlasovacej konštalácii sa mohli rozhodnúť pre cenu Milana Hodžu ako prvého slovenského premiéra, že by sa za inej konštelácie koalície mohol, nedajbože, niekto rozhodnúť pre cenu Jánosa Esterházyho, ktorý teda, ku cti mu slúži, nesúhlasil so slovenskou verziou norinberských zákonov a nebolo takých veľa, ako je známe. To znamená, že si každý môže postaviť svoj patník alebo míľnik pri ceste a potom sa rozhodnúť, že v tej konštalácii my túto cenu udeľovať nebudeme, ale pre istotu máme svoju teda, Hodžovu napríklad teda, ale myslím Milana Hodžu.
To znamená, že mám z toho taký neistý pocit, ak sa vyberajú figúry o ktorých môže napísať autor knihy, že sú kontro... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne aj za tieto faktické poznámky, ale, páni, azda uznáte aj vy, že toto sú naozaj tak subjektívne veci, o ktorých hovoríte. Áno, áno, áno (reakcie z pléna), preto, ale ja si cez to všetko myslím, samozrejme, aj my, hej, jasné, jasné, ale ja si cez to všetko aj tak myslím, že tieto dve osobnosti sú, skutočne patria k najviac rešpektovaným osobám v rámci súčasnej spoločnosti a v rámci súčasného, no nazvem to tak škaredo, aj rozbitého politického spektra. Lebo aj, aj pán Dostál a iní poslanci, s ktorými za normálnych okolností by si asi nerozumel, sa dnes na istých veciach zhodnú, hej. Takže ako, hovorím nehľadajme v tejto chvíli to, čo nás rozdeľuje, ale hľadajme to, čo by nás eventuálne mohlo aj spojiť.
A ešte raz hovorím, tieto štátne ceny, ak prejdú, veď to je taká malá slovenská nobelovka, hej. Pre každého, pre každého, kto teda, preto je aj tá, aj tá suma taká, ako tam v tejto chvíli je a naozaj ide o to, že tá ekonomická situácia je taká, že tá spoločnosť tieto veci už prijme. Keby sme o tom hovorili pred tými 10 rokmi v čase krízy, no tak by asi tá spoločnosť sa nám skutočne vysmiala, a právom, že hovoríme o takýchto veciach v súvislosti s peniazmi, keď tá spoločnosť naozaj bojuje o prežitie. 
Takže áno, je to, je to skutočne aj v tom, že tá, tá spoločenská situácia je dnes taká, aká je a je, je absolútne iná ako bola pred 10 rokmi a dúfam, že taká aj dlho zostane.

Vážený pán predsedajúci, páni predkladatelia, kolegovia, kolegyne, ja budem teraz trocha vlastne v tomto mojom pozmeňujúcom návrhu, ktorý prednesiem, polemický s tým, čo pred chvíľou povedal v posledných svojich slovách faktickej poznámky pán predkladateľ Jarjabek, a týka sa to práve tej finančnej odmeny. Čiže my spolu s poslankyňou Veronikou Remišovou ponúkame takýto pozmeňujúci návrh, o ktorom teda budeme hlasovať, a môžme si tam vybrať, čo uprednostníme. Takže chcel by som upozorniť, že začínam teraz čítať pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej a Richarda Vašečku k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka, Dušana Čaploviča, Ľubomíra Petráka a Miroslava Číža na vydanie zákona o Štátnej cene Alexandra Dubčeka. Takže uvedený návrh sa mení takto, teraz doslovne citujem paragraf:
V § 7 sa slovné spojenie ,,25-násobku" nahrádza slovným spojením "5-násobku". Koniec znenia.
A odôvodnenie: Oceňovanie činov mimoriadne významných pre rozvoj jednotlivých sfér spoločenského, kultúrneho a ekonomického života v Slovenskej republike je nepochybne správne. Podstatou oceňovania je v prvom rade vzdanie úcty voči úsiliu a výsledkom práce oceňovaného. Nemenej podstatné je aj vyzdvihnutie a ukázanie pozitívneho príkladu a prínosu oceneného širokej verejnosti. V súčasnosti je s oceňovaním už viac-menej neoddeliteľne spätá aj finančná odmena. Finančná odmena slúži najmä na podporu oceneného v jeho ďalšej činnosti. Aj keď finančná odmena môže byť do istej miery motivačným faktorom, pre drvivú väčšinu ocenených, je finančná odmena len akýmsi bonusom. Toto konštatovanie podporuje aj ocenenie Krištáľové krídlo, kde sa za 20 rokov svojej existencie stalo symbolom, ktoré sa za 20 rokov svojej existencie stalo symbolom, a to aj bez finančného ohodnotenia ocenených. Ocenenie totiž získava kredit vďaka hodnotiacim kritériám a nestrannosti, a nie vďaka výške finančného ohodnotenia.
Vládny návrh zákona, resp. vládnych poslancov počíta s finančnou odmenou rovnajúcej sa 25-násobku priemernej nominálnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky a to tak vo vzťahu k cene Alexandra Dubčeka, ako aj v spoločnej správe navrhovanej cene pána Jozefa Miloslava Hurbana. Priemerná nominálna mesačná mzda v národnom hospodárstve Slovenskej republiky bola v roku 2016 na úrovni 916 eur. Výška navrhovanej finančnej odmeny tak bude presahovať sumu 22-tisíc eur. Ročné náklady tak pri piatich kategóriách presiahnu sumu 110-tisíc eur. S poukazom na vyššie uvedené, cieľom predloženého pozmeňujúceho návrhu zákona je znížiť výšku finančnej odmeny z 25-násobku priemernej nominálnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky na 5-násobok priemernej nominálnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky. Takáto legislatívna úprava by mala byť vykonaná nielen vo vzťahu k cene Alexandra Dubčeka, ale aj k cene Jozefa Miloslava Hurbana.
Zámerom pozmeňujúceho návrhu zákona je teda okrem výraznej úspory verejných financií najmä záujem, aby boli štátne ceny vnímané verejnosťou skutočne ako ocenenia mimoriadne záslužných činov a nie ako cena, ktorá je, v úvodzovkách, najlepšie dotovaná.
Koniec odôvodnenia aj pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne pánovi kolegovi pánovi poslancovi Vašečkovi a môžem to tuná povedať úplne verejne, práve keď sme rozmýšľali o tejto cene, nás inšpirovalo Krištáľové krídlo preto, lebo myslím si, že som sa zúčastnil zatiaľ každého ročníka Krištáľového krídla, je to skutočne cena, ktorá má svoju obrovskú spoločenskú autoritu. A práve po rozhovoroch aj s držiteľmi Krištáľového krídla, aj s kandidátmi, aj s ľuďmi, ktorí sa okolo tejto ceny točia a ktorí naozaj spravili obrovský kus práce, sme prišli k názoru, že predsa je to len súkromná iniciatíva. A naozaj už je načase, aby aj štát zaujal istý postoj k takto ohodnoteným ľuďom, výnimočne ohodnoteným ľuďom s tým, ešte raz hovorím, preto to nadsadenie, v úvodzovkách, tej finančnej odmeny, preto, lebo jedná sa o výnimočné činy. To znamená, aj tá odmena je výnimočná, a preto sa o nej takto tuná bavíme ako o výnimočnej odmene. Môže sa úplne kľudne stať, že táto cena nebude udelená dva-tri roky, niekoľko rokov, lebo jednoducho nebude za čo, tá výnimočnosť nebude existovať. To neznamená, že teda s veľkou pompou budeme čakať na udelenie takejto ceny. Možno táto cena naozaj jednoducho nebude.
Takže naozaj táto spoločnosť, si myslím, že je natoľko vyspelá v tejto chvíli, že dokáže aj na základe takejto ceny oceniť tých výnimočných a že ich nemusí v tejto chvíli zaskakovať súkromná spoločnosť, hoci to robí skvele a fantasticky.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som v mene trojice poslancov Osuský – Dostál – Klus predložil návrh novely zákona o volebnej kampani. Ústava Slovenskej republiky zaručuje slobodu prejavu a právo na informáciu ako prvé z politických práv. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky "slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti".
Zákon o volebnej kampani vymedzuje podmienky vedenia volebnej kampane spôsobom, ktorý podľa názoru predkladateľov obmedzuje slobodu prejavu a slobodu šírenia informácií nad rámec dôvodov ustanovených v ústave. Ide najmä o zákaz volebnej kampane počas volebného moratória, zákaz zverejňovania výsledkov volebných prieskumov v období 14 dní pred voľbami a obmedzenie práva iných subjektov ako politických strán, kandidátov a zaregistrovaných tretích osôb na slobodu prejavu a slobodné šírenie informácií v období volebnej kampane.
Obmedzenie slobody prejavu a práva šíriť informácie v tomto prípade uskutočnené zákonom, ako to vyžaduje ústava, v žiadnom prípade však nemožno preukázať, že takéto obmedzenia slobody prejavu a práva šíriť informácie by boli opatreniami v demokratickej spoločnosti nevyhnutnými na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti, ako to predpokladá ústava.
Šírenie informácií zameraných na podporu kandidujúcej politickej strany alebo kandidáta v období volebného moratória či zverejňovanie výsledkov volebných prieskumov v období 14 dní pred voľbami nijako neohrozuje práva a slobody iných, bezpečnosť štátu, verejný poriadok, verejné zdravia, ani mravnosť. Neexistuje preto žiadny legitímny dôvod obmedzovať šírenie takýchto informácií.
Náš návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a sme presvedčení, že ak bude schválený, tak sa do súladu s Ústavou Slovenskej republiky dostane aj samotný zákon o volebnej kampani. Niečo viac by som k tomu rád povedal v rozprave, do ktorej sa týmto ako navrhovateľ hlásim.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o volebnej kampani, o politických stranách a politických hnutiach (tlač 634). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážený pán podpredseda, dámy a páni, zákon o volebnej kampani pochopiteľne nie je samoúčelný, má svoj význam a obsahuje viaceré obmedzenia a povinnosti fyzických a právnických osôb počas volebnej kampane. Ich účelom, zmyslom je zabezpečiť transparentnosť a kontrolu nákladov vynakladaných na účel vedenia volebnej kampane, čo zákonodarca posúdil ako niečo, čo je vo verejnom záujme.
Nie je však podľa nášho názoru primerané, aby tieto povinnosti a obmedzenia zasahovali do slobody prejavu a práva šíriť informácie nad rámec, ktorý pripúšťa ústava. Účelom nášho návrhu je upraviť a pozmeniť súčasné znenie zákona o volebnej kampani takým spôsobom, aby obmedzenia neboli nad rámec, ktorý predpokladá ústava.
Preto navrhujeme najmä tieto veci:
Zrušiť volebné moratórium 48 hodín pred voľbami a zákaz vedenia volebnej kampane počas obdobia volebného moratória. Obmedziť zákaz zverejňovania výsledkov, výskumov iba na deň volieb. Zrušiť neopodstatnené obmedzenia slobody prejavu a slobodného šírenia informácií pre iné subjekty počas volebnej kampane. Vypustiť zo zákona maximálne finančné limity nákladov pre volebnú kampaň. Umožniť občanov Slovenskej republiky bez trvalého pobytu v Slovenskej republike poskytovať dary na vedenie volebnej kampane a viesť volebnú kampaň ako tzv. tretie osoby registrované štátnou komisiou. Umožniť občianskym združeniam a záujmovým združeniam právnických osôb poskytovať dary na vedenie volebnej kampane. A stanoviť Rozhlasu a televízii Slovenska a ďalším elektronickým médiám povinnosť odmietnuť vysielanie politickej reklamy, ktorá podnecuje národnostnú, rasovú, náboženskú alebo inú nenávisť, propaguje totalitné hnutia alebo popiera či schvaľuje zločiny režimov založených na fašistickej alebo komunistickej ideológii.
Asi ten podstatný návrh sa týka zrušenia volebného moratória. Po schválení nášho návrhu by obdobie volebnej kampane nekončilo 48 hodín predo dňom volieb, ale až samotným dňom volieb vrátane dňa volieb. Zákaz vedenia volebnej kampane dva dni pred voľbami a v deň volieb nie je podľa nášho názoru opatrením v demokratickej spoločnosti nevyhnutým na ochranu práv a slobôd iných a ďalšie legitímne účely vymenované v ústave. Je to zjavné aj z toho, že viaceré voľby sa už na území Slovenskej republiky v časoch demokracie uskutočnili bez toho, aby existovalo volebné moratórium. V rôznych typoch volieb bolo rôzne upravené volebné moratórium a konanie volieb bez toho, aby existovalo volebné moratórium nemalo žiadny negatívny dôsledok na konanie volieb, na demokratický systém.
Preto navrhujeme úplne zrušiť volebné moratórium, a ak má byť nejako vymedzená dĺžka volebnej kampane v zákone, čo ponechávame, tak iba z dôvodu, aby bolo možné kontrolovať výdavky na kampaň. Nie z dôvodu, aby sme povedali, kedy kandidát môže alebo nemôže robiť kampaň a presviedčať iných o tom, aby ho volili. Napokon, aj súčasné znenie zákona predpokladá, že možno robiť kampaň nepretržite, akurát na účely volebnej kampane, teda započítania výdavkov do nákladov, ktoré sa kontrolujú a vykazujú, sa to počíta až odo dňa vyhlásenia volieb.
Ďalej navrhujeme vypustiť zo zákona zákaz, aby iné subjekty mohli vyvíjať v čase ustanoveného na volebnú kampaň činnosť v prospech alebo neprospech politických strán. Zákon predpokladá, že volebnú kampaň môžu viesť iba politické strany, ich koalície, kandidáti a tretie strany, ktoré sa musia zaevidovať na Štátnej komisii pre voľby a kontrolu financovania politických strán. Ustanovenie § 2 ods. 3 však iným subjektom zakazuje nielen volebnú kampaň vo formách, za ktoré sa obvykle platí úhrada, kde je to pochopiteľné z hľadiska kontroly financovania volebnej kampane, ale prakticky akúkoľvek činnosť na podporu alebo v neprospech politických strán. To znamená, že v období volebnej kampane mali by byť zakázané aj také činnosti, ako vylepenie volebného plagátu v okne vlastného bytu, napísanie článku o voľbách do novín alebo na blog, napísanie príspevku o voľbách na internete alebo na sociálnej sieti, vyjadrovanie názoru na voľby v osobných rozhovoroch so známymi, účasť na predvolebnom mítingu alebo diskusii, nosenie odznaku s logom politickej strany, používanie pera s menom a priezviskom kandidáta a pod., resp. tieto činnosti by mali by byť tiež podmienené zaevidovaním dotyčného subjektu ako tretej strany štátnou komisiou. Ide totiž úplne evidentne o činnosti na podporu a v prospech alebo neprospech kandidujúcich politických strán, ktoré sú súčasným znením zákona zakázané.
Domnievame sa, že právo vyjadriť svoj názor v predvolebnom čase sa nemôže obmedziť iba na kandidátov a kandidujúce politické strany a subjekty, ktoré sú zaevidované štátnou komisiou. Súhlasíme s tým, že pokiaľ ide o formy volebnej kampane, kde sa platí úhrada a kde je verejný záujem na kontrole, tak tam, tam by sa to týkalo, týkalo, ustanovenie o tretích stranách, ale od takéhoto systematického vedenia platenej volebnej kampane je potrebné odlíšiť slobodné prejavovanie názoru a šírenie informácií, ktoré by nemalo byť ani v predvolebnom období takto drasticky obmedzené. A toto ustanovenie sa de facto nedodržiava, lebo tie činnosti, ktoré som menoval pred chvíľou, neverím, že keď si chce dať niekto odznak politickej strany a ísť s ním na volebný míting, tak sa kvôli tomu ide zaregistrovať na štátnu komisiu ako tretia strana.
Ďalšie body nášho návrhu sa týkajú toho, že navrhujeme vypustiť limity pre volebnú kampaň, maximálne finančné limity nákladov. Nenavrhujeme vypustiť kontrolu financovania, ale navrhujeme zrušiť maximálne limity. Zavedenie tých limitov bolo odôvodňované tým, že sa má zabezpečiť nejaká rovnosť politických strán, ale to je úplný nezmysel, pretože politické strany, ktoré si môžu dovoliť pohybovať sa na tých horných limitoch, majú neporovnateľne viac finančných prostriedkov ako, povedzme, mimoparlamentné alebo začínajúce politické strany, ktoré nemajú prostriedky zo štátneho rozpočtu, nemajú žiadnych oligarchov či iných sponzorov za chrbtom, ktorí by im zatiahli volebnú kampaň. Takže, takže žiadna rovnosť sa tým nedosiahne. Ak má politická strana legálne získané prostriedky, ktoré by jej umožnili viesť volebnú kampaň aj nad rámec tých maximálnych limitov, ktoré dnes sú v zákone, tak nech ich použije, v tom nie je problém. Problém je v tom, aby bolo jasné, koľko prostriedkov použila, na čo ich použila, aby tam neboli čierne peniaze, nie aby tam bola maximálna, maximálna hranica.
Potom je tam zaujímavé ustanovenie, ktoré sa týka prijímania darov. Zákon neumožňuje kandidátovi na prezidenta prijať dar na volebnú kampaň od fyzickej osoby, ktorá je občanom Slovenskej republiky, ale nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Toto obmedzenie je podľa nášho názoru neopodstatnené a ničím nepodložené vo vzťahu k tejto skupine občanov Slovenskej republiky. Vo vzťahu k voľbe prezidenta je aj úplne nelogické, pretože právo voliť prezidenta má každý občan, aj taký, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, a možnosť prispievať darom na kampaň kandidáta na prezidenta zase majú fyzické osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú občanmi. Čiže sme tu v paradoxnej situácii, že fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, ale nie je občanom, môže prispieť na volebnú kampaň a nemôže voliť prezidenta. Občan Slovenskej republiky, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, nemôže darom prispieť na kampaň kandidáta na prezidenta, ale zároveň toho prezidenta môže voliť. Je to úplne absurdné a navrhujeme, navrhujeme to zrušiť tak, že umožníme prispievať, prispievať aj občanom Slovenskej republiky, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
Potom sú tam niektoré, niektoré, niektoré parciálne ustanovenia. A chcel by som sa ešte vyjadriť, vyjadriť k ustanoveniu, ktoré sa týka zákazu zverejňovania predvolebných, predvolebných prieskumov, ktorý v dnes platnom zákone sú dva týždne, aj táto problematika bola v rôznych zákonoch, do ktorých sa v roku 2015 zlial alebo ktoré sa zliali do zákona o výkone volebného práva a potom do zákona o volebnej kampani. Tak pre rôzne typy volieb boli rôzne typy zákazu zverejňovania prieskumov, vôbec to nebolo riešené, týždeň, deň volieb, tri dni. Teraz máme jednotnú úpravu, čo je možno dobré, ale máme tú úpravu zlú. Nie je žiadny dôvod dva dni, či dva týždne pred voľbami zakázať zverejňovanie volebných prieskumov. Chápem, že povedzme v deň volieb, to tak navrhujeme aj my a tak to bolo aj pôvodne, myslím, v zákone o parlamentných voľbách, môže preto existovať nejaký dôvod, že keď voliči chodia k volebným urnám a teraz niekto vytiahne neuveriteľný, vyfabrikovaný prieskum, na ktorý sa už nedá reagovať, že je to zakázané, aj to je možno nadbytočné. Ale dva týždne pred voľbami? Prečo voliči nemajú mať k dispozícii informácie o tom, ako sa vyvíjajú volebné preferencie, aké sú šance ktorej strany a na základe toho sa racionálne rozhodnúť. Lebo voliči sa rozhodujú racionálne často alebo niektorí sa rozhodujú racionálne a berú do úvahy aj podporu, ktorú dosahujú politické strany medzi inými voličmi. Nie je na tom, nie je na tom nič zlé, je to ich právo a nie je dôvod im takúto informáciu upierať. Nie je na to žiadny racionálny dôvod, preto navrhujeme aj toto ustanovenie vypustiť zo zákona, respektíve obmedziť zákaz zverejňovania prieskumov verejnej mienky na obdobie samotného dňa volieb, lebo tie dva týždne sú práve to obdobie, keď verejnosť, voličov najviac zaujímajú preferencie. Takže práve v tom období im túto informáciu uprieme. Samozrejme existujú pochybnosti o prieskumoch verejnej mienky, niektorí ľudia, niektorí politici im neveria, ale to je ich problém. Tak keď im neveria, tak im neveria ani tri týždne pred voľbami a nebudú im veriť ani tri dni pred voľbami. Ľudia majú právo sa slobodne rozhodnú.
Ďakujem za pozornosť.