19. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Ako jeden zo spolupredkladateľov si dovolím len doplniť pána poslanca Dostála. Pokiaľ ide o moratórium, tak to už je dnes pomerne vážny problém, ak by sme išli do úplne explicitného výkladu samotného zákona o voľbách. Zoberme si už len napríklad streetboardy alebo bilbordy, tie sa počas dňa volieb alebo 48 hodín pred voľbami neodstraňujú. Máme tu výklad, ktorý hovorí, že je to takto v poriadku. Otázka je, že či toto napríklad nepreferuje potom tých kandidátov, ktorí majú veľké množstvo práve takýchto reklamných predmetov alebo teda nosičov.
Ďalší veľmi dôležitý bod, ktorý sme do tohto návrhu zákona dali, je práve otázka prieskumov. Zoberme si rok 2016, aké boli prieskumy dva týždne pred voľbami a aké boli reálne výsledky aj od renomovaných agentúr. Čiže je zrejmé, že práve počas tých dvoch týždňov sa toho pomerne veľa udialo. Napríklad niektoré nie celkom šťastné výroky niektorých politikov alebo napríklad zásadné zmeny v spoločnosti alebo možno si niektorí občania začali aktívnejšie čítať programy. Čiže aj toto je veľmi dôležitá vec, ktorú treba zohľadniť pri podpore tohto návrhu zákona, že dva týždne pred voľbami ten prieskum môže byť ešte pomerne veľmi nepresný.
Čo sa týka volebných limitov a finančných prostriedkov, tak zoberme si príklad zo súčasných volieb do vyšších územných celkov. Ten nezmysel, ktorý tam máme, že je tu limit 500-tisíc eur na politickú stranu, sa jednoducho nedá dodržať. A to hovoríme z pozície druhej najsilnejšej politickej strany a výrazne nás to diskriminuje ako politických kandidátov oproti napríklad nezávislým kandidátom. Zoberme si takú Banskú Bystricu. Tam ja môžem pracovať napríklad so 100-tisíc eurami, ktoré sme na kampaň vyčlenili pre tento kraj, zatiaľ čo nezávislí kandidáti a niektorí to určite aj dodržia, budú mať 250-tisíc eur. Čiže aj z tohto uhla pohľadu sú tie limity nez... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

Pán Dostál, odhliadnuc od samotného návrhu zákona alebo prebiehajúcej rozpravy, vidieť vás, ako sa staviate do akejsi pozície ochrancu demokracie alebo slobody slova, je z môjho pohľadu nanajvýš komické. A to nielen v kontexte vášho hlasovania za fašistický náhubkový zákon pani ministerky svojvôle Žitňanskej, ale i rôznych iných činov vašich kolegov poslancov. Hovorím nie slov, ale činov. Napríklad je to fackovanie ľudí na ulici za to, že si prejavia svoj vlastný názor, alebo tu pán docent, ktorý sa vyjadril, že ľuďom by malo byť odoberané volebné právo, keď s ním jednoducho nesúhlasí. Takže staviať sa z pozície vašej strany do ochrancu nejakej demokracie alebo slobody slova je nanajvýš komické.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja pre zmenu budem vecný. Pán kolega Dostál, ja si myslím, že ten návrh zákona, ktorý predkladáte, je dobrý, lebo popísali ste, myslím si, že všetky aspekty volebnej kampane a všetky aspekty moratória, nákladov a vecí s tým súvisiacich, ktoré dnes v praxi reálne nefungujú, sú úplne zbytočné. Ako príklad uvediem, volebná kampaň, moratórium, dva týždne pred voľbami nezverejňovanie prieskumov. Všetci veľmi dobre vieme, že dnes, v dobe, kedy verejnú mienku pomerne vo veľkom ovplyvňujú sociálne siete, nie je problém, aby nejaký fiktívny profil alebo stránka alebo čokoľvek na sociálnej sieti zavesil nejaký prieskum, čokoľvek. Čiže to sa nedá nejak zakázať, kontrolovať a v tomto smere súhlasím s vami, že to nemá zmysel.
Ďalšia vec, čo sa týka nákladov na volebnú kampaň. No aj z minulosti, z histórie vieme, že mnohé strany, mnohí kandidáti toto absolútne nedodržiavali, čiže obchádzali to rôznymi spôsobmi, tvárili sa, že minuli, ja neviem, milión euro, v skutočnosti stačí si pozrieť, stačí si pozrieť, existuje taký portál, teraz mi vypadlo, ako sa volá, TNS, myslím, kde si viete pozrieť zhuba predpokladané výdavky na základe externých kampaní. Čiže ja si myslím, že ten návrh zákona je dobrý, my ho podporíme, pretože dnes tá právna úprava, ktorá existuje, je absolútne, ja by som povedal, zbytočná, v praxi nevymáhateľná, nesankcionovateľná, jednoducho sa to obchádza. Ja nevidím zmysel, aby to tak... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

Ďakujem kolegom za reakcie. Pán poslanec Klus, áno, je to tak, že zákon napríklad vo vzťahu k bilbordom zvýhodňuje silnejších kandidátov a silnejšie strany. Lebo napríklad ak si dáte reklamu na Facebook, tak by už nemala byť 48 hodín pred voľbami sa zjavovať a byť sponzorované odkazy. Napríklad pán poslanec Kolesík to pred minulými voľbami porušoval, zaujímavé, ale bilbordy môžete mať. Bilbordy nikto nevypne, bilbordy, bilbordy ostanú, ostanú na viditeľnom mieste a prostredníctvom nich si kandidáti budú viesť, viesť aj naďalej kampaň. Čiže na jednej strane hovoríme, že chceme vytvoriť rovné podmienky, na druhej strane diskriminujeme tých slabších.
Súhlasím s tým, čo hovoril pán poslanec Pčolinský. Napríklad tie prieskumy sa dajú veľmi jednoducho obchádzať, na nejakom zahraničnom serveri, zverejnite výsledok a to nie je trestné alebo teda postihnuteľné v zmysle zákona.
Pán poslanec Mazurek, áno, no zabudol som v tom vystúpení, tak ešte doplním, že ďalší z tých bodov sa týka ustanovenia, ktoré v súčasnosti stanovuje, že pri vysielaní volebnej reklamy v elektronických médiách zodpovednosť za obsah politickej reklamy majú politické strany, koalície a kandidáti na prezidenta. Aby toto ustanovenie náhodou nebolo interpretované tak, že televízie a rozhlasy nemôžu odmietnuť kampaň napríklad, keď obsahuje fašistickú propagandu, tak tam dávame, dopĺňame ustanovenie, že tieto subjekty majú povinnosť odmietnuť vysielanie politickej reklamy, ktorá podnecuje národnostnú, rasovú a náboženskú alebo inú nenávisť, propaguje totalitné hnutia alebo popiera či schvaľuje zločiny režimov založených na fašistickej alebo komunistickej ideológii. Takže nezabudli sme ani na vás, nebojte sa.

Vážený pán predsedajúci, vážená snemovňa, Ondro Dostál detailne rozobral podstatu toho návrhu a ja skutočne len tak ad ilustrandum poviem zopár vecí. Začal by som limitom a moratóriom pred voľbami. Nemyslím si, že si niekto z vás, ktorí sme už nejaký piatok na svete a i nejaký piatok žijeme v slovenskom demokratickom štáte, pamätá, že by bol dramaticky psychický alebo inak poškodzovaný tým, že sme žili v dobách, kedy neexistovalo takéto moratóriom. Sotva si vôbec v pamäti uchováte akýsi pocit, že toto už bolo príliš a, chvalabohu, že sme to zaviedli. Obvykle dôvody, pre ktoré sa o tom hovorí, majú skôr takú úroveň nejakého si názoru, že by to mohlo byť zvykové právo, ľudia už sú unavení. To je výborný dôvod, z politiky sú unavení. Neviem, nakoľko sa tej politike okrem nadávania venujú, ale niekedy človek má pocit, že veľmi nie. Ale každopádne som aj minule komusi stihol napísal na diskusnom fóre, že na každom zariadení, rádiu, televízore, dokonca i počítači existuje zvláštny gombík, rafinovaný výrobok, ktorý obohacuje jeho vybavenie, ktorým sa dá vypnúť toto zariadenie. Dokonca existuje možnosť nestrepať sa z desiateho poschodia paneláku a ísť si vyprázdniť dva dni pred voľbami schránku, kde sa ti ponúkajú nejakí spasitelia. Môžeš to urobiť po voľbách a rovno to odniesť do kontajneru. Dúfam, že separujeme.
Takže tieto dôvody unavenosti a podobne sú čistá hlúposť, ale, naopak, po zavedení tohto pravidla, a to má pamäť iste klame, ale bolo to vyše, rozhodne stovky a skôr bližšie k dvojstovkám podaní na súd, že niekto mu dal, bohvie, kto, mu do schránky akési materiály za čiarou časovou. Ľudia boží, no minimálne sa dajú vždy tie materiály použiť ako výstelka sáčku na smeti alebo čokoľvek podobné, na podpáľ, ak sú vhodné materiálovo. To znamená, že vyrobili sme si problém s tým, že teraz zahlcujú inštitúcie, ktoré by sa mali venovať na Slovensku pilne inej činnosti tým, že riešia, že nám neznámy páchateľ napchal do schránky Dežove reklamné materiály. Lebo viete, s tým zvykovým právom, no mali sme tu kedysi právo prvej noci. Bez boja sme ho opustili. Tak myslím si, že by bolo celkom primerané zbaviť sa niektorých zvykových práv.
Ďalším problémom sú náklady. Vlastnosťou nášho plebejského uvažovania je rovnosť. Viete, keď ste v malej strane, a s tým mám isté životné skúsenosti, tak niekedy i kaucia je problém. A je, samozrejme, fajn, že máš niečo nad státisíce alebo tak dáko na míňanie, ale rovnosť nezabezpečíš, keď kandidujú celkom reálne niekedy i strany, pre ktorých je 5-tisíc problém. Takže ak má ten druhý čo i len dvadsaťnásobok viac ako ty, tak ťažko zabezpečíš rovnosť. Domnievam sa, že je svätým právom korektne nadobudnuté statky investovať, do čoho chceme. Ešte raz, ako už som pred pár dňami povedal, je vecou slobodného rozhodnutia, či si kúpim Bugatti Veyron, alebo si postavím vilu na Bahamách, alebo akokoľvek inak, môžem si kúpiť Renoira. Ak som ešte bohatší, tak hádam aj Vermeera za svoje poctivo zarobené peniaze. Nemyslím si teda, že by americkú demokraciu poškodil pred rokmi multimiliardár Ross Perot, ktorý sa rozhodol svoje naftové miliardy, alebo milióny rozhodne investovať do svojej kampane. Skromnejší kandidáti vezmú za vďak s finančnou podporou.
A opäť je neuveriteľné, že ak by z dôvodov, neviem, manželstva alebo čohokoľvek sa rohodol trvale pobývať v Bostone Zdeno Chára, takže by ako občan Slovenskej republiky nemohol kandidátovi svojho srdca na prezidentstvo poslať podporu. Ako, to je čo za ústavná rovnosť, keď to môže milionár, ktorý svoje majetky drží a nadobudol poctivo iste na Slovensku, ten to môže, ale, naopak, neobčan Slovenskej republiky, ktorý nesmie voliť toho prezidenta, mu tie peniaze dať môže?! To by snáď nevymysleli ani chovanci zavretého oddelenia Pinelovej nemocnice. A platí to.
Takže je viacej tak neuveriteľných vecí, ktoré sa teraz pokúšame uviesť aspoň do súladu so zdravým rozumom, že by sa o tom, o tom dalo hovoriť aj dlhšie, ale pravda je, že opäť, tento zákon nie je stranícky, sú nepochybne i bohatší jedinci a strany, ako je strana predkladateľov a menovite traja predkladatelia. Sú nepochybne ľudia, ktorí i medzi vládnúcou koalíciou si mohli povedať: áno, prečo nám majú vytýkať, že keď v prezidentskej kampani čestne priznali Andrej Kiska, Pavol Hrušovský i Milan Kňažko použitie prostriedkov vpredkampaňovom, ktoré je nepostihnuteľné, nelimitované a ničím sa nedotýkajúce žiadnych pravidiel, ale priznali ho celkom čestne, na rozdiel od kandidátov Procházku a Fica, ktorí nepriznali nič? Ja som chodil po Slovensku v rôznych súvislostiach a peróny nádraží boli polepené na operadlách, tie nové nádražia urobené železnicami trasou na Trenčín a ďalej, kde sa na mňa pozerala inteligentná tvár Rada Procházku a keď som došiel do vlaku, tak tam ležali materiály. Nebola kampaň, ale bolo jeho sväté právo, nalepiť sa na chrbát, na operadlo. Podobne som to Slovensko prechádzal a videl kvantá bilbordov, Kiskových aj Ficových. Akurát záver reálny je ten, že Kiska priznal milión 93-tisíc predkampaňových a 236 kampaňových a Fico podobnú sumu kampaňovú a nič predkampaňové. Je teda známkou absolútnej geniality, keď si človek, ktorý teda sa spolustraníkom chváli, že vlastnou hlavou, i keď nevlastným hlasom, zohnal celkom slušné prostriedky, dokáže zároveň urobiť rovnako intenzívnu bilbordovú kampaň ako jeho súper, ale urobí tak očividne za 20 % tej sumy. To je skoro taký výkon ako robiť Coca-Colu z vody.
Takže ja si myslím, že je dobré čestne priznať, čo som minul, je dobré ukázať to a nevidím dôvod, prečo by som mal kohokoľvek, kto sa rozhodne nekúpiť si Bugatti Veyron a chce investovať do svojej politickej kariéry, aby tak urobil. Ja by som nikdy také peniaze nemal ani nedal, lebo domnievam sa, a to je ale, pripustím, možno extrém, táto pozícia, že ak ma náhodou niekto shift chce za poslanca staromestského zastupiteľstva v Bratislave alebo člena parlamentu, tak je to jeho rozhodnutie a moja tvár na bilborde, myslím, že nemá čo zohrať veľkú úlohu. Ale dobre, robí sa to, patrí sa to, 70 sukieň mala a predsa sa nevydala, a ja mám iba jednu, ani tú nedávam na bilbord, Ale znova chcem povedať, v živote by mi nenapadlo vytknúť svojmu súperovi, že do toho investoval peniaze, lebo to bola jeho slobodná vôľa. Problém je to len vtedy, keď ich ukradnú.
Takže toľkoto k pravidlám, ktoré platia a ktoré sú v niektorých miestach priam do neba volajúce. Ondro Dostál to vyargumentoval a je to právne celkom reálne doložené. A myslím si, že počínajúc moratóriom na informácie, ktoré porušuje ústavu, lebo ak si prečítate ten paragraf 26 pri zmysloch a nebudete trpieť slovenským syndrómom nechápania písaného textu, ktorý je, žiaľbohu, rozšírený, tak jasne uznáte, že informácia o prieskume z verejnej mienky neohrozuje ani bezpečnosť, ani verejné zdravie, ani mravnosť, ani nič podobné. A že sú zmanipulované? No to môžu byť všetky. Takže toto nemôže byť kritériom a i toto ukazuje absurdnosť existujúceho stavu, ktorý chceme zmeniť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ja si dovolím zareagovať na kolegu poslanca Osuského, ktorý tak isto veľmi jasne identifikoval problémy, ktoré tu dnes máme vo volebnom zákone. A vrátim sa možno ešte k tomu, čo som vo svojej faktickej poznámke predtým nestihol dopovedať, mňa úprimne zaujíma, ako taká veľká strana ako napríklad SMER – sociálna demokracia chce 500-tisícový limit na vyššie územné celky dodržať. Je nedodržateľný, ja som si istý, že ho nedodržia. A máme tu aj iných expertov, ako napríklad stranu Kotleba – Ľudová strana naše Slovensko, ktorá tak isto vyriešila vo svojej volebné výdavky v roku 2016 veľmi špecifickým spôsobom a dodnes nemala ani len trošičku ochotu a záujem vysvetliť, ako to vlastne celé bolo.
A keď hovoril Peter Osuský o únave z politiky, je vidieť, že naši občania sú pomerne veľmi unavení, hlavne tí, ktorí sú ochotní v deň volieb ísť dať svoj tým, ktorí sú mentálne zaseknutí v 30. rokoch minulého storočia, a tí, ktorí sem do tej ctenej Národnej rady prídu a vedome tu klamú, tak ako to predviedol kolega Mazurek vo svojej faktickej poznámke.

Ďakujem pekne. Pán kolega Osuský vy ste použili ako príklad prezidentskú kampaň pána Kisku a pána Fica. Všetkým tej... No všetkým? Tí, čo to trošku podrobnejšie sledovali, tak im bolo jasné, že tie výdavky, ktoré oficiálne oni priznali, boli, dovolím si povedať, násobne vyššie. Kolega pred chvíľou spomínal tak isto predvolebnú kampaň ĽSNS, ktorá sa tvárila, že minula 5 korún na tú kampaň, ale realita bola úplne iná. Čiže ten návrh zákona je dobrý, pretože ruší ustanovenia, ktoré sa aj tak nedodržiavajú, aj tak ich nikto nesankcionuje. A je treba si uvedomiť, že peniaze nie sú všetko v politickej kampani. Ako príklad uvediem voľby 2012, kde istá strana s názvom niekoľko percent minula niekoľko miliónov euro na kampaň a jej volebný výsledok bol rovnaký, ako istá pani z Pereša, ktorá so psom v ruke, v jednej, v druhej s cigaretou natočila videá, a ten výsledok bol ten istý, hej. Čiže dnes peniaze nehrajú až takú veľkú roku pri tom, ako bude strana úspešná vo voľbách.
Čiže súhlasím aj s vaším vystúpením a ďakujeme spolu s kolegami za exkurz do umenia a rôznych kútov sveta.

Súhlasím s Petrom Osuským, že ten návrh sa pokúša dať zákon do súladu s realitou, lebo naozaj nie sú dobré zákony, ktoré nútia alebo motivujú ľudí alebo iné subjekty podvádzať ich a obchádzať ich, tam, kde na to neexistuje dôvod. Samozrejme, že sú zákazy a príkazy, ktoré je potrebné dať do zákona, keď ich ľudia alebo firmy alebo politické strany obchádzajú, tak majú byť za to sankcionovaní a potrestaní, ale nie vtedy, keď ten zákaz je samoúčelný, nezmyselný a nesmeruje ani k naplneniu toho deklarovaného, deklarovaného účelu.
Je vereným záujmom, aby existovala verejná kontrola vynakladania finančných prostriedkov počas volebnej kampane, lebo ak politická strana získa moc, tak potom má možnosť odvďačiť sa trebárs svojim sponzorom. Čiže áno, nech je jasné, na čo boli použité prostriedky a odkiaľ pochádzajú, ale nie je žiadny legitímny záujem, aby napríklad existovali tie limity, a ani to neplní žiadny účel, ako som povedal aj vo svojom vystúpení. A už vôbec neexistuje dôvod zasahovať do slobody prejavu a do slobody šírenia informácií nad rámec stanovený ústavou.
Takže máme tu problém nielen ten takpovediac praktický, aby sme nejaké nezmyselné ustanovenia vyhodili zo zákona, ale máme tu problém aj ten, že máme vážnu pochybnosť, že viaceré z tých ustanovení nie v súlade s ústavou, lebo nenapĺňajú tie podmienky, ktoré si ústava stanovuje pre zásah do slobody prejavu a slobody šírenia informácií.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem všetkým trom kolegom, ktorí vystúpili. Áno, to je presne to, že okrem hlúpostí, ktoré sa snažíme radikovať, sú tu ešte vážne podľa mňa problémy zakladajúce nerovnosť občanov pred ústavou. Teda to, že dvaja občania Slovenskej republiky majú nerovnú možnosť a právo financovať podľa svojho uváženia zo svojich zdrojov jednu a tú istú činnosť, je podľa mňa protiústavné, lebo v ústave nestojí nič, že v takejto veci existujú rôzne kategórie občanov s rôznymi právami. Presne to isté platí i v tej oblasti toho, že sa bez toho, aby sa naplnili podmienky § 26 o obmedzení slobody prejavu a šírenia informácií, toto obmedzuje uvažujúcim a dospelým ľuďom prijať informáciu. Skutočne neviem si predstaviť niečo, tak by som povedal, urážlivejšie, ako to, že predpokladám, že občan je úplný blbeček, ktorého nesmiem ničím ovplyvňovať, lebo potom ozaj musíme hádam zakázať aj reklamu na vajcia kŕmené chemikáliami, pretože však všetci si ich vyberú. Ale hlavne mali by sme dva dni pred voľbami dôsledne prelepiť bilbordy, ak ich nechceme autogénom rovno odpáliť. To znamená, že mali by sme robiť verejné pálenie volebných materiálov na námestiach dva dni pred voľbami, aby na teba v kuchyni spoza kredencového skla nepozeral portrét ovlyvňujúceho sa politika. Tak na takomto všetkom vidieť absurdnosť.
A len tá poznámka k peniazom. K 1 340-tisíc priznaným Kiskom stojí proti 256-tisícom priznaným Ficom.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, prosím, predniesť návrh skupiny poslancov Eugena Jurzycu, Jozefa Rajtára, Ľubomíra Galka a mňa, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Tento návrh zákona predovšetkým skracuje lehotu na vrátenie nadmerného odpočtu na štyri mesiace od začatia daňovej kontroly, pričom ak sa nepreukáže neoprávnenosť nároku na nadmerný odpočet, je daňový úrad povinný platiteľovi bezodkladne vrátiť nadmerný odpočet spolu s úrokom z nadmerného odpočtu. Ďalej zavádza podmienku, že daňový úrad je oprávnený zadržiavať nadmerný odpočet najviac do výšky spornej sumy. A ďalej upravuje spôsob výpočtu úroku z nadmerného odpočtu obdobne, ako je upravený výpočet úrokov pri odklade platenia dane a povolenia splátok podľa § 57 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, nebude mať sociálny vplyv, ani vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Účinnosť tejto predkladanej novely sa navrhuje od 1. januára 2018.
A dovoľte len veľmi stručne povedať, čo je v takej ľudskej reči predmetom tohto zákona a čo by mal riešiť. A budem stručná len preto, lebo ho tu podávame už niekoľkýkrát. Zatiaľ sa nepodarilo s ním uspieť. Ale ja verím, že príde jeho deň a uspieť sa nám podarí.
Nie je žiadnym tajomstvom, že podnikatelia okrem mnohých rôznych problémov majú aj problém finančný. A finančný nie preto, lebo by sami nedisponovali dostatočným množstvom finančných prostriedkov, ale práve preto, že daňový úrad zadržiava peniaze, ktoré by im mal podľa správnosti vrátiť, a mali by mať možnosť s týmito vlastnými prostriedkami disponovať. Nestáva sa tak. Častokrát sa stáva, že daňový úrad zadržiava vratky DPH podnikateľom aj umelo. Nie preto, že sú na to pádne dôvody, ale preto, lebo si tým pomáha ku cash-flow, ale zároveň týmto vytvára problém s cash-flow podnikateľom. Častokrát sa stáva, že pri nadmernom odpočte napochoduje do spoločnosti daňová kontrola, ktorá naozaj až komických a umelým spôsobom predlžuje daňové kontroly a tieto prostriedky podnikateľovi nezaplatí. Mnohým vznikajú rôzne problémy. Problémy, že nemajú peniaze na prevádzku firmy, nemajú peniaze na rozvoj spoločnosti, možno niekedy na mzdy. Tá situácia je rôzna. V každom prípade nemajú k dispozícii svoje vlastné prostriedky.
My preto navrhujeme, že pokiaľ daňový úrad má dôvod na vykonávanie kontroly, nech tak robí. Skutočne nech tak robí, nech preveruje, nech skúma. Ale pokiaľ do štyroch mesiacov od začatia daňovej kontroly nepríde na také pochybenia v spoločnosti, ktoré by mali za následok krátenie daní, nech tieto vratky DPH uvoľní a nech ich podnikateľovi vráti. A nech daňová kontrola ďalej prebieha, tam je limit jeden rok. Tento limit neskracujeme ani nijakým spôsobom neupravujeme. Ale pokiaľ za štyri mesiaca daňový úrad nepreukáže pochybenia také, kde došlo ku kráteniu dane, nech dépeháčku vráti. Pokiaľ sa nepreukáže, že došlo k takémuto kráteniu daní a daňový úrad si neodôvodnene tieto vratky dane nechal a zadržal a disponoval s nimi štát, nie podnikateľ, nech podnikateľovi uhradí presne takú istú sumu úrokov, akú si účtuje daňový úrad, pokiaľ jemu občan alebo podnikateľ dlží nejakú neuhradenú sumu.
Takže toľko k tomuto návrhu zákona. Myslíme si, že takýto rovnaký meter vo vzťahu k tým úrokom je úplne na mieste. A je úplne na mieste nastaviť pravidlá tak, aby vám vaše peniaze daňový úrad bezdôvodne nezadržiaval. Naozaj to spôsobuje veľké problémy, spôsobuje to druhotnú platobnú neschopnosť a tým reťaziace sa rôzne problémy. Ja si myslím, že podnikatelia majú tých problémov dnes neúrekom, a skúsme im takýmto spôsobom uľahčiť život.
Chcem preto na záver požiadať ctené plénum o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem veľmi pekne.