19. schôdza

5.9.2017 - 19.9.2017
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie spoločného spravodajcu

13.9.2017 o 18:47 hod.

Mgr.

Michal Bagačka

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 18:47

Michal Bagačka
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, prednášam spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovanie predmetného vládnemu návrhu (tlač 577).
Národná rada uznesením č. 699 z 15. júna 2017 pridelila predmetný návrh zákona týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru hospodárske záležitosti.
Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu.
Návrh zákona odporučil Národnej rade schváliť Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti uznesením č. 149 z 12. septembra 2017. Ústavnoprávny výbor neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Z uznesenia Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti uvedeného pod bodom III vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade návrh poslancov k predmetnému návrhu (tlač 577) schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti č. 150 z 12. septembra 2017. Týmto uznesením ma výbor poveril ako spoločného spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady.
Ďakujem pekne, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

13.9.2017 o 18:47 hod.

Mgr.

Michal Bagačka

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 18:50

Eduard Heger
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi krátko vystúpiť k tomuto zákonu, k druhému čítaniu.
Ja teda môžem povedať za nás, že tento zákon, tak ako ste ho predložili, prináša teda na základe aj aplikačnej praxe naozaj vylepšenia niektoré. Niektoré sú veci, ktoré sa nám nepozdávajú, a preto sme aj k nim pripravili nejaké pozmeňujúce návrhy. Ale najprv by som chcel trošku teda porozprávať možno aj o tej filozofii a tom uhle pohľade, ako sa my na to pozeráme, pretože samotný zákon teda hneď v úvode zvyšuje ten limit zo 40- na 200-tisíc. Ja teda na jednej strane rozumiem, neviem, či ste to vy tu v rozprave rozprávali, ale teda sme sa rozprávali o tom, že ide o to, že zvyšujeme ten limit tak, aby mohli vlastne tie školské zariadenia nakupovať potraviny, dá sa povedať, neobmedzene, aby mohli za ten rok sa zmestiť do toho rozpočtu a nakupovať aj kvalitu a podobne. Tento argument znie logicky, znie dobre.
Na druhej strane my rozmýšľame nad tým, lebo keď si na to pozrieme, tak je 500 % navýšenie z hľadiska toho systémového, z hľadiska, myslím si, že to je dôležité, že tento zákon sa tvoril práve preto, aby vniesol určitý systém a aby naučil ľudí aj transparentne hospodáriť a transparentne obstarávať. A ja chápem na jednej strane, že, že je tu problém, že naozaj tým, že sa to prenáša aj na tie nižšie úrovne, a je to, môžme si povedať, že naozaj je to pre tých ľudí do veľkej miery oštara, že tento systém je možno pre nich komplikovaný alebo tá legislatíva je pre nich komplikovaná, nie vždy sa v nich vyznajú a podobne, a tak buď hľadajú spôsoby, ako sa tomu nejakým spôsobom vyhnúť. Ale, ale zase toto nie je podľa nás dostatočný argument na to, aby sme teraz hľadali spôsob, ako im tie limity zdvihnúť, aby sme ich mohli nechať fungovať tým starým spôsobom.
Aj keď teda áno, zaznievajú aj také argumenty, aj ku nám sa dostali, že, lebo to je presne aj o tých táboroch čestných a nečestných. Tí čestní, ktorí to robili čestne aj predtým, ako prišiel do platnosti, verejné obstarávanie, tak svojím spôsobom to robili dobre a aj týmto dnes ten, to verejné obstarávania zviazalo ruky, lebo dneska musia pristupovať byrokratickejšie, keď poviem, k celému systému. Takže chápeme, že tí čestní si povedia, ale toto je pre mňa prácnejšie. Ale zase na druhej strane, cieľom by malo byť, ak chceme, teda toto verejné obstarávanie aby fungovalo, upgradovať ho tak, aby bolo čo najjednoduchšie pre tých užívateľov, ale zároveň aby ho nemuseli nevyužívať. Lebo svojím spôsobom, keď si zoberieme teraz tento krok, ktorý vy navrhujete, prinesie to, že školské zariadenia vlastne vyjmeme s týmto limitom z tých povinností a oni dostanú voľné ruky. Ale vlastne ich dostávame ako keby mimo pôsobnosť tohto zákona. A to je niečo, čo, si myslíme, že je v tomto štádiu krok späť, aj keď na druhej strane chápem tých samotných užívateľov, ktorým to výrazne pomôže. Ale myslím si, myslíme si, že z hľadiska toho systému transparentnosti, ktorý by mal prichádzať, tak tento krok teda nie je správny. A skôr ten správny krok by bol, že pomôcť tým ľuďom, ako čo najefektívnejšie ten systém využívať, aby to pre nich nebola záťaž, zároveň školiť tých ľudí, aby tomu rozumeli, aby to pre nich nebola naozaj španielska dedina mnohokrát, a vytvoriť také podmienky pre nich, aby v tom systéme dokázali efektívne fungovať. Takže preto, to je jedna vec.
A druhá vec je tá, že teda jedná sa naozaj o veľmi skokové, 500 % nárast, preto my máme, a na záver ho teda prečítam, aj pozmeňujúci návrh, ktorým by sme tento skok chceli redukovať, aby nebol taký, taký rázny. Taktiež doplňujeme v rámci, doplňujeme v rámci teda tých skupín, teda viem, že udiali sa pozmeňujúce návrhy aj z vašej strany, ale chýbajú tam nemocnice, tie neviem, či sú teda vo vašom. Čiže myslíme si, že malo vy sa to vzťahovať teda aj na zdravotnícke zariadenia nemocníc. A tie sociálne, zariadenia sociálnych služieb, myslím si, že tie ste tam už mali vo vašom pozmeňujúcom návrhu. Takže tuto je ten prekryv.
Druhá vec je, ten elektronický kontraktačný systém, elektronické trhovisko inými slovami. Tento systém na jednej strane je dobrý, ale vidíme, že je, ako by som povedal jednoduchšie, že je primitívny, čiže nedovoľuje toľko, také služby a samotní užívatelia sa sťažujú, že nemôžu si tam navoliť veci. A ak by išli cez to elektronické trhovisko, tak by im to mohlo, ako by si museli objednať produkt, ktorý v skutočnosti nechcú, pretože síce ako samotný produkt im to vyhovuje, ale tie dodatočné služby už sú spoplatnené a tým pádom sa im to celé predraží. Takže tuto vidíme ako problém. Ale na druhej strane vidíme, že naozaj sa do toho naliali desiatky miliónov eur, a je dôležité, aby tento systém opäť bol užívateľský bližšie, čiže taký user friendly. A na tom treba pracovať, že namiesto toho, ako hľadať možno nejaké rýchle východisko, čo ja chápem, že dnes aj vy ste pod tlakom tých užívateľov, ktorí sa sťažujú, lebo to, ani to neni ešte dokonalé a už to musia používať. Takže chápem, že tí užívatelia sami narážajú na prekážky toho, ale investovať omnoho viacej úsilia do toho, aby ten systém bol tak vyladený, aby umožnil tým užívateľom ho využívať jednoducho.
Ja chápem, že toto nie je vec, ktorá sa dá zmeniť z večera do rána, ale je to niečo, na čo chceme apelovať aj práve možno tým, že prinášame ten pozmeňujúci návrh, aby neodviazal tie ruky, aby teda nevynímal ďalšie segmenty mimo tohto zákona verejného obstarávania. Ale tým, že svojím spôsobom ponechá tých ľudí pod tými pravidlami, tak kladie nároky práve na štát, aby sa štát posnažil vlastne urobiť to dostupné a jednoduché pre tých zákazníkov, ktorými sú teda, samozrejme, ľudia alebo aj teda tie nižšie úrovne tých obstarávateľov, teda štátnej správy. Verejnej správy, pardon.
Tuto napríklad, ešte ďalší príklad, ktorý by som spomenul, je práve tá, nazvem ju, prílepkovú novelu, ten pozmeňovák, ktorý priniesol pán Náhlik ešte v marci, a zdvihol vlastne tiež úroveň tých stavebných prác, to sa udialo teraz na jar a opäť je to, ja opäť zopakujem, že chápem tú aplikačnú prax, že kde oni narážajú. A my sme dostali aj také niektoré spätné väzby z obcí, že oni na jednej strane to ocenili, že je to pre nich jednoduchšie, ale ide to mimo filozofiu toho verejného obstarávania, lebo vraciame sa ako keby späť do toho obdobia, kedy sme to verejné obstarávanie alebo tento zákon o verejnom obstarávaní nemali a oni mohli voľne obstarávať. Takže opäť, toto je podľa nás nesystémový krok. A tieto dva príklady na to jasne ukazujú. A len sa, by som sa zopakoval, teda že je potrebné ísť tým opačným smerom. Čiže mať to zavedené a nájsť spôsoby, ako by to malo fungovať lepšie. Lebo toto všetko prinesie vlastne zmenu mentality. Lebo my práve takýmito výnimkami ako keby sa, umožňujeme ľuďom ostať v tej mentalite toho, že však teda lepšie je to bez toho verejného obstarávania, a ľudia potom si povedia, to je len pre tých. pre tých veľkých hráčov. A to si tiež, to si úplne nemyslíme, lebo práve tá mentalita je tu veľmi dôležitá.
Máme tu potom ešte ďalší pozmeňujúci návrh, a to je práve pre situácie, ktoré sa dejú tiež v praxi, a vidíme ich, že sa dejú, že sa prihlásia firmy do verejného, do súťaže, do verejného obstarávania tri, ale vieme, že v skutočnosti len jedna to chce vyhrať, a pozve si ďalšie dve, aby teda tam nebola sama, pozve si ďalšie dve, poď so mnou do súťaže. Dnes funguje ten inštitút toho európskeho jednotného dokumentu, ktorý spôsobí to, jednotný európsky dokument, ktorý vlastne umožní to, že len čestne prehlási vlastne, že spĺňa tie náležitosti, nemusí to dokladovať. A v takom prípade toto je pomerne jednoduché, že tí, tie dvojky, trojky, ktoré teda nechcú vyhrať, tak, a robia to krovie tej jednotke, tak to vlastne vypíšu a tým pádom v skutočnosti to verejné obstarávanie je o jednom hráčovi. A, žiaľ, ťažko sa toto dá identifikovať a podľa nás ten jediný nástroj, ako odrušiť, je práve taká, by som povedal, represia, a to prinášame práve v podobe toho, že by sme tým firmám, ktoré sa budú uchádzať o toto verejné obstarávanie a nebudú mať tieto doklady k dispozícii na výzvu, tak budú penalizované.
To penále je také, aké už máme aj pri tom, keď ich predložia a nie sú v poriadku, plus teda vyradenie z verejného obstarávania, z činnosti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov. Myslíme si, že je to preto dôležité, lebo tie firmy, ktoré robia čestne a naozaj idú sa pobiť o tú zákazku, tak tú dokumentáciu majú pripravenú tak či tak. Oni ju môžu poslať alebo si ju môžu nechať a neposlať, ale majú ju k dispozícii, že to nie sú zase nejaké náročné veci. Mnohé veci by si mohli úrady medzi sebou vymeniť a nemuseli by tým akože šikanovať ľudí, ak sa jedná teda hlavne o doklady zo Sociálnej poisťovne a z iných o nedoplatkoch. Toto by malo byť automatické, že štát by si to mal medzi sebou vymeniť a firma by nemala takéto doklady zháňať pre štát, keď štát ich má v iných, v iných organizáciách.
Takže myslíme si, že práve tí čestní by s tým nemali mať problém. Tí čestní, ktorí čestne idú zabojovať o tú zákazku. A tí, ktorí sú to krovie, no tak pre tých by to malo byť práve odradzujúce a povedať si nie, lebo tá, tá penalizácia je práve na to, že nepredloží tie doklady, že on ich svojím..., lebo tam sa ukazuje automaticky, že on ich zrejme nemá. Lebo ak by ich mal, tak by ich predložil, lebo iný, iný paragraf, ktorý už dnes je v platnosti, hovorí, že keď ich predloží a nie sú správne, tak tam je postihnutý.
Takže toto si myslíme, že sú opatrenia, ktoré môžu vyčistiť a opäť upevniť tých ľudí práve v tej mentalite toho verejného obstarávania a nasmerovať ich na to, aby jednak začali používať tieto nástroje a zároveň aby fungovali efektívne.
Takže to len také krátke vysvetlenie toho a ja to teraz môžem teda v rýchlosti prečítať, aby sme to ešte stihli. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

13.9.2017 o 18:50 hod.

Ing.

Eduard Heger

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
19. schôdza NR SR - 8.deň - A. dopoludnia
 

Vystúpenie v rozprave 9:00

Eduard Heger
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, no a, milí hostia, vitajte na rannom čítaní, keďže teraz nasleduje prezentácia pozmeňujúcich návrhov, ktoré sa teda prečítajú, takže počúvajte, prosím, pozorne. Urobte si pohodlie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eduarda Hegera a Veroniky Remišovej k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Antala, Béla Bugára a Gábora Gála na vydanie zákona, ktorým sa mení a doplňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 577).
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Antala, Béla Bugára a Gábora Gála na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopÍňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa mení a dopÍňa takto:
V čl. I bode 1 sa suma "200 000 eur" nahrádza sumou "80 000 eur" a na konci sa vkladajú tieto slová "nemocnice a zariadenia sociálnych služieb," .
Odôvodnenie: Finančný limit na zákazku na dodanie tovaru, ktorým sú potraviny, je podľa súčasného znenia zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov (ďalej len "zákon") v sume 40 000 eur. Poslanecká novela zákona chce tento limit zvýšiť na úroveň 200 000 eur pri vybranom type zariadení – zariadení školského stravovania. Napriek tomu, že snahu uľahčiť nákup potravín pre tieto zariadenia možno vnímať pozitívne, nárast o 500 % nie je neadekvátny (aj vo vzťahu k nezmenenej výške limitu 200 000 eur pre poskytovanie služieb podľa prílohy č. 1 k zákonu), a preto sa navrhuje tento finančný limit zvýšiť len o dvojnásobok doterajšej sumy, t. j. na sumu 80 000 eur. Súčasne, návrh vztiahnuť výnimku na postup vo verejnom obstarávaní len na zariadenia školského stravovania sa javí ako nesystémové riešenie s rovnakým problémom týkajúcim sa nákupu kvalitných potravín sa snažia vysporiadať aj nemocnice, či zariadenia sociálnych služieb, a preto sa navrhuje rozšíriť výnimku aj na tieto subjekty poskytujúce stravovanie, nejde pritom o služby podľa prílohy č. 1 k zákonu. Takto navrhnuté zmeny sú v súlade s delegovaným nariadením Komisie Európskej únie z roku 2015/2170 z 24. novembra 2015, ktorým sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24 EÚ, pokiaľ ide o uplatňovanie finančných limitov v oblasti postupov zadávania zákaziek.
Druhý pozmeňujúci návrh a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eduarda Hegera a Veroniky Remišovej k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Antala, Béla Bugára a Gábora Gála na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, opäť tlač 577. Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Antala, Béla Bugára a Gábora Gála na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa mení, sa dopĺňa takto:
1. V čl. I bode 2 sa za slovo "povinní" vkladajú slová "vyhľadať a".
Odôvodnenie: Účelom tohto ustanovenia je predísť výkladovým problémom v praxi, ktoré by mohli vzniknúť po prijatí poslaneckého návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších. Návrh zákona totiž v novovytvorenom § 40 ods. 15 ustanovuje, že verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní "zohľadniť" referencie uchádzačov alebo záujemcov uvedené v registri referencií pri vyhodnotení splnenia podmienok účasti, zatiaľ čo dôvodová správa k tomuto ustanoveniu hovorí o povinnosti "vyhľadať" tieto referencie v registri referencií. S cieľom zabezpečiť jednoznačný výklad sa navrhuje, aby verejný obstarávateľ a obstarávateľ boli povinní vyhľadať a zohľadniť referencie uchádzačov alebo záujemcov uvedené v registri referencií, ak takéto referencie existujú.
2. V čl. I bod 3 v § 55 ods. 1 druhej vety sa za slovo "vylúčenie" vkladá slovo "tohto" .
Odôvodnenie: Navrhuje sa spresniť terminológiu tak, aby bolo zrejmé, že sa jedná o vylúčenie "tohto", t. j. prvého v poradí, nie akéhokoľvek uchádzača v poradí.
3. V čl. I za bod 9 sa vkladajú nové body 10 až 13, ktoré znejú:
"10. V § 182 ods. 3 sa za písm. a) vkladá nové písm. b), ktoré znie:
"b) uchádzačovi pokutu od 1 000 do 10 000 eur a zákaz účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov, ak nepredloží doklady preukazujúce splnenie podmienok účasti v lehote podľa § 55 ods. 1". Doterajšie písmená b) až e) sa označujú ako písmená c) až f).".
11. V § 182 ods. 4 a ods. 5 sa slová "podľa odseku 2 písm. b)" nahrádzajú slovami "podľa odseku 2 písm. c)".
12. V § 182 ods. 8 sa slová "podľa odseku 3 písm. a), b) alebo písm. c)" nahrádzajú slovami "podľa odseku 3 písm. a), b), c) alebo písm. d)".
13. V § 182 ods. 9 sa slová "podľa odseku 3 písm. a) až c)" nahrádzajú slovami "podľa odseku 3 písm. a) až d)".".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: V praxi sa často stáva, že uchádzač predloží jednotný európsky dokument a následne po vyzvaní verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom nepredloží žiadne doklady na preukázanie splnenia podmienok účasti vo verejnom obstarávaní v lehote určenej verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom, nie však kratšej ako päť pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ je následne iba v pozícii štatistu, t. j. takéhoto uchádzača vylúči a v zmysle návrhu zákona požiada o predloženie dokladov ďalšieho v poradí.
Máme za to, že nepredloženie dokladov v stanovenej lehote by malo byť správnym deliktom, za ktorý je možné uložiť pokutu od 1 000 eur do 10 0000 eur a zákaz činnosti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov. Takáto sankcia už v zákone existuje, a to v prípade predloženia nepravdivých alebo pozmenených informácií alebo dokladov. Navrhnutým sankčným mechanizmom v § 182 ods. 3 novom písm. b) zákona sa docieli, aby sa do verejného obstarávania nezapájali uchádzači len "pro forma", ktorí vopred vedia, že nespĺňajú podmienky účasti. Úprava v ustanoveniach § 182 ods. 4 a 5 zákona je legislatívno-technickou úpravou bezprostredne nadväzujúcou na nové písmeno b) v § 182 ods. 3 zákona v zmysle tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
V § 182 ods. 8 sa spresňuje, že rovnaký mechanizmus týkajúci sa možnosti podať žalobu voči rozhodnutiu úradu do 10 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, ktorý už v zákone existuje, bude možné uplatniť aj na uloženie pokuty alebo na dobu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní v navrhovanom § 182 ods. 3 v novom písmene b) zákona v zmysle tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Rovnako ako v iných prípadoch zákazu účasti vo verejnom obstarávaní, aj podľa navrhovaného § 182 ods. 3 v novom písm. b) zákona v zmysle tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu začína v súlade s § 182 ods. 9 zákona doba zákazu účasti vo verejnom obstarávaní plynúť právoplatnosťou konečného rozhodnutia.
Pán predsedajúci, skončil som. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

14.9.2017 o 9:00 hod.

Ing.

Eduard Heger

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 9:09

Peter Antal
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja si dovolím reagovať iba na kolegu Hegera, ktorý včera vystúpil v rozprave, a na niektoré veci, ak si ich dobre pamätám, lebo nám uplynula noc. Limit zo 40 000 na 200 000 a odôvodnenie prečo. Sú dva rovnaké subjekty, škola, jedna škola má dvesto žiakov, druhá má osemsto žiakov. Tá dvestožiaková škola v limite 40-tisíc bez problémov kupuje zjednodušeným spôsobom. Nevidíme absolútne žiadny dôvod, aby taká istá škola, ktorá má osemsto žiakov, to znamená, že tých potravín má viac, bola v inom režime, ako je takáto. Neznamená to však, že školské jedálne budú môcť nakupovať ledabolo, lebo hospodárnosť, ktorá je princípom verejného obstarávania, naďalej platí aj pre tieto subjekty, pre školské jedálne. To, že by došlo k nejakému neúmernému predražovaniu nákupov v školských jedálňach absolútne vylučujem, lebo sú limitovaní jednotkovou cenou jedla, a skutočne sa tie vedúce školských jedální hrajú s centami, aby sa zmestili do jednotkovej ceny. Okamžite by sa to prejavilo na tom, že robia stratu preto, lebo im nevykrýva v podstate to, čo vyberú za správne. Čiže v tomto prípade skutočne chceme dostať len na rovnakú úroveň rovnaké dva subjekty, ktorý jeden, žiaľ, má viac žiakov, a preto je v úplne inom režime. Chcem veriť, že pomôže to školám, školským jedálniam nakupovať aj kvalitnejšie potraviny. A to bol aj účel tohto zákona.
Dočítal som sa, že len niečo cez 20 % nakupujeme slovenských výrobkov v školách, čo je žalostne málo. Ja si myslím, že táto Slovenská republika, aby som to správne povedal, má na viac, aby len 20 % bolo v školách našich výrobkov. Ja si myslím, že kvalita našich výrobkov v mnohom predčí práve tie zahraničné, ktoré nám dnes dodávajú subjekty, hospodárske subjekty, ktoré vysúťažia dodávku potravín, a skutočne im nejde o to, aby bola dodaná kvalita, ale o to, aby na tom zarobili. Takže tu sa, by som povedal, otvárajú ruky vedúcim školských jedálni.
Že je to 500-percentné navýšenie? Áno, je to 500-percentné, ale myslím, že odôvodnené. Smernica nám dovoľuje až do 207-tisíc ísť, takže ja si myslím, že je to v poriadku.
Mám tu poznačené "mimo pôsobnosť zákona," ale neviem, čo to je. Čiže, čiže (vyslovené s pobavením).
Nemocnice. Aj nemocnice sme uvažovali dostať do tohto zákona, avšak vzhľadom na to, že to sú veľké subjekty, asi by sa ani žiadna do limitu 200-tisíc v nákupoch potravín nezmestila, keďže tam riešia raňajky, obedy, večere, a jednoducho takú nemocnicu malú, neviem, či aj máme.
Zariadenia sociálnych služieb a domovy dôchodcov sa dostávajú do tejto novely cez pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý išiel cez výbor pre hospodárske záležitosti. Takže áno, aj tieto subjekty budú môcť nakupovať v tomto režime.
Súhlasím s vami, že EKS, tak ako bol vymyslený, tak ako bol prezentovaný, je jednoduchý, ak by ste aj nazvali primitívny, áno, úplne jednoduchý spôsob nakupovania práve a bol určený na tie bežné tovary, ktoré, skutočne tam nemusíte sa zamýšľať, že či to má, či tam vieme predĺženú záruku urobiť, či tam vieme nejakú efektívnosť nákladovosti po dlhšiu dobu prepočítavať. Áno, na to sa to práve nemá vzťahovať, a preto robíme aj zmenu tohto systému. Ja som presvedčený, že všetky subjekty, ktoré používali EKS práve na tieto tovary, ho budú používať aj naďalej, lebo je to rýchle a jednoduché.
Podlimitný spôsob nakupovania, čo je vlastne cez vestník, čo je, predlžuje, si len komplikujú, avšak tá komplikácia je odôvodnená práve v tých prípadoch, kedy chceme referencie, kedy chceme predĺženú záruku, kedy chceme vlastnú zmluvu dostať do verejného obstarávania. Takže, čiže súhlas v tomto prípade.
Ja som presvedčený, že nebude dlho trvať aj elektronické obstarávanie všetkého, tu bude možno do roka. Neviem, aký je teraz posledný termín, ale nebude sa nič obstarávať papierovo, jednoducho všetko pôjde elektronicky. Subjekty, niektoré subjekty už v tomto režime bežia dnes dobrovoľne. Čiže zákon im to neprikazuje, software na to vymyslený je takže. Čo sa týka tých sankcií za nepredloženie dokumentov, bojím sa, že tam by sme postihovali, tam by sme postihovali aj normálnych, normálne hospodárske subjekty, ktoré z nejakého dôvodu nedoložili už tie doklady. Proste vedeli, že vyhrajú, že nevyhrali teda, majú inú zákazku, venujú sa niečomu inému. Môže byť, že ochorie človek, ktorý má napríklad na starosti verejné obstarávanie, ktorý by mal dodať, viete. A vylúčili by sme možno aj subjekty, ktoré poctivo pristupujú v tomto verejnom obstarávaní, čo by zase zmenšovalo počet subjektov, ktoré by mohli súťažiť. Niektoré veci z toho pozmeňováku, ako som vám vysvetlil, boli riešené cez ten pozmeňovací návrh, ktorý išiel cez výbor.
Takže chcem vás ešte raz poprosiť o podporu tohto návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

14.9.2017 o 9:09 hod.

Mgr.

Peter Antal

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 9:16

Dušan Jarjabek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte, aby som v stručnosti uviedol druhé čítanie nášho návrhu zákona. Cieľom predkladaného návrhu zákona je ustanoviť každoročné udeľovanie štátnej ceny, poviem to takto všeobecne, ktorou vláda Slovenskej republiky oceňuje činy a aktivity jednotlivých alebo spoločných kolektívov, ktoré boli mimoriadne prínosné pre rozvoj jednotlivých sfér spoločenského, kultúrneho a ekonomického života v Slovenskej republike za uplynulý kalendárny rok.
To je všetko, ďakujeme veľmi pekne, skončil som.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

14.9.2017 o 9:16 hod.

doc. Mgr. art.

Dušan Jarjabek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:17

Ján Senko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výbor predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Dušana Jarjabka, Dušana Čaploviča, Ľubomíra Petráka a Miroslava Číža na vydanie zákona o Štátnej cene Alexandra Dubčeka, ktorý máme pod tlačou 597 v druhom čítaní. Výbor Národnej rady pre kultúru a média ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov.
Národná rada uznesením č. 696 zo 14. júna 2017 pridelila návrh poslancov Národnej rady na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá. Uvedené výbory predmetný návrh zákona prerokovali. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Predmetný návrh poslancov Národnej rady na vydanie zákona o Štátnej cene Alexandra Dubčeka výbory prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 177 zo 4. septembra 2017 s odporúčaním schváliť, Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá uznesením č. 69 z 31. augusta 2017 s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi a s odporúčaním schváliť, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predmetný návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú obsiahnuté v bode IV spoločnej správy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov, vyjadrených v ich uzneseniach a v stanoviskách poslancov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v časti IV tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 4 s návrhom schváliť. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 71 z 12. septembra 2017. Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma predniesť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

14.9.2017 o 9:17 hod.

PhDr.

Ján Senko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie 9:20

Natália Grausová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení predkladatelia, vážení kolegovia, pani kolegyne, prítomní poslanci. Včera tu bolo dosť veľa povedané o obetiach totalitných systémov, tak ako fašizmu, tak aj boľševizmu, komunizmu. Preto by som chcela povedať pár slov k tomuto návrhu zákona.
Alexander Dubček bol významný predstaviteľom komunistického režimu, o ktorom zákon 125/1996 konštatuje, že tento režim bol nemorálny a protiprávny. To je jedna vec. Čiže Alexander Dubček bol spolutvorcom toho režimu, o ktorom bolo včera tak pretraktované, aj čo sa týka Ústavu pamäti národa, aj čo sa týka teda všetkých príspevkov do rozpravy. Čiže to, ja chápem, že je tu možno v tomto parlamente niekoľko bývalých komunistov, ktorých v 68. roku, matka-strana teda poslala preč, takže možnože niekto, pre niekoho Dubček je nejakou ikonou. Ale naozaj nemali by sme ho jednoducho takto stavať na piedestál. Okrem toho, čiže vlastne on sa práve podieľal v tom čase, keď boli tie najhoršie perzekúcie. To, čo bolo po 68., a to, čo potom sa nazývalo tzv. normalizáciou, to bol už len čajový odvar proti tomu, čo sa dialo po roku 1945 na Slovensku. Okrem toho včera som spomenula troch nevinných študentov z Trenčianskeho gymnázia Púčika, Tunegu a Tesára, ktorí boli prokurátorom Rašlom odsúdení najskôr na doživotie, ale napokon dostali exemplárny trest smrti. A musím podotknúť, teda dovoľte, aby som vám povedala, možno to neviete, že mimo v tom čase pracoval na Okresnom výbore Komunistickej strany Slovenska v Trenčíne aj súdruh Dubček. Títo študenti boli odsúdení a popravení 20. februára 1951. To, že sa možno potom v tom 68. snažil nejako poľudštiť režim, ktorý sám zakladal a na ktorom sa sám podieľal, to je už druhá kapitola. Ale naozaj okrem toho, keď bol v Moskve najskôr teda po tých protestoch, ale najskôr myslím, že podpísal všetko v tej Moskve, čo sa od neho žiadalo po tom 68. roku.
A ja by som preto si dovolila nesúhlasiť s tým, aby sa cena takéhoto človeka udeľovala ako cena nejakého hrdinu. Alexander Dubček áno, patrí do našej histórie ako osoba, tak ako sem patrí aj Gustáv Husák a podobní, ale naozaj ja by som bola proti tomu, prípadne, aby ste stiahli tento zákon, alebo niečo na ňom prepracovali.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie

14.9.2017 o 9:20 hod.

MUDr.

Natália Grausová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 9:24

Ondrej Dostál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia. Návrh zákona, o ktorom práve rokujeme, vnímam ako problematický. Problematický z dôvodov právnych, povedzme, že ústavnoprávnych, a problematický aj z dôvodov politických.
Ako upozornili právnici Jozef Vozár a Peter Kubina, podľa ich názoru tento zákon by mohol byť v rozpore s ústavou a prinajmenšom teda priznajme, že je ústavne sporný. Ústava v čl. 2 ods. 2 hovorí, že "štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon". Zároveň ústava v čl. 102 ods. 1 písm. i) zveruje prezidentovi právomoc udeľovať vyznamenania, ak nám to nesplnomocní iný orgán, ak na to nesplnomocní iný orgán prezident. Ak schválime zákon o Štátnej cene Alexandra Dubčeka alebo Jozefa Miloslava Hurbana, tak bude to, bude to konanie štátnych orgánov v medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Čiže táto časť čl. 2 ods. 2 bude splnená. Sporné ostane, či to bude aj v súlade s tou prvou časťou, ktorá hovorí, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy. Pretože ústava hovorí o tom, že prezident udeľuje vyznamenania, ak na to nie je splnomocnený iný orgán, a to, či sa vyznamenanie nazve štátnou cenou alebo vyznamenaním, nie je podstatné, podstatný je, podstatný je obsah.
Predsa ak by za úmyslom ústavodarcu nebolo, aby ocenenia v mene Slovenskej republiky, v mene štátu udeľoval prezident ako hlava Slovenskej republiky, tak by mu túto právomoc nezveril. Keby malo ísť o bežnú cenu, akú môže udeľovať každý primátor, každá, každá mimovládna organizácia, každá firma môže udeľovať ocenenie a nič tomu nebráni. A teda áno, viem, že udeľujú ceny aj niektoré ministerstvá, ale to sú rezortné ceny v mene konkrétneho ministerstva alebo nejakej štátnej inštitúcie. Ale je rozdiel, keď vláda ako najvyšší orgán výkonnej moci alebo parlament ako zákonodarný orgán udeľuje, udeľuje cenu, ktorá síce sa nenazýva vyznamenaním, ale de facto vyznamenaním je.
Predpokladám, že predkladatelia majú na túto otázku iný názor, ale istá pachuť z ústavnoprávneho hľadiska tam nepochybne, nepochybne ostáva. Neviem, či sa nájde 30 poslancov, ktorí budú mať potrebu preskúmať túto vec, túto vec alebo nechať preskúmať túto vec Ústavnému súdu, ale pochybnosť tu existuje.
No a ten druhý aspekt, o ktorom chcem hovoriť, je aspekt politický. Celý ten návrh sa mi zdá detinský. Až doteraz nemala vláda potrebu udeľovať vlastné vyznamenania alebo vlastné ceny. Prezidentom bol Ivan Gašparovič, vláda Roberta Fica mala s Ivanom Gašparovičom dobré vzťahy, tak jednoducho, čo potrebovala, tak si zariadila cez Ivana Gašparoviča. A ak potrebovala niekoho oceniť alebo mala pocit, že treba niekoho oceniť, tak využila zákon o štátnych vyznamenaniach a tú štandardnú cestu, ktorá tu až doteraz od vzniku Slovenskej republiky existovala. Zrazu prezidentom nie je Ivan Gašparovič, ale Andrej Kiska, s ktorým už vláda Roberta Fica nemá až také dobré vzťahy, takže štátne vyznamenania zrazu nestačia. Lebo nie všetky návrhy, ktoré vláda Roberta Fica predloží prezidentovi Andrejovi Kiskovi, prezident akceptuje, a dokonca, aká to opovážlivosť, prezident vyznamenáva aj ľudí, ktorých mu vláda nenavrhne a ktorí vláde nevoňajú.
Čo s tým? Budeme rešpektovať platný právny stav, ktorý tu existoval od vzniku Slovenskej republiky až doteraz a nikomu to neprekážalo, žiadna vláda, bez ohľadu na to, aké mala vzťahy s momentálnym prezidentom, sa to neusilovala zmeniť? Nie, radšej zmeníme zákon, radšej, radšej si zavedieme vlastnú cenu prostredníctvom vlastných poslancov, ktorí ten návrh navrhnú, lebo teda asi by zle vyzeralo, keby to bola vláda, že sama si ona chce túto právomoc priznať, tak vládni poslanci jej to navrhnú. A nazveme to po Alexandrovi Dubčekovi, ktorý je nám blízky, lebo teda bol to síce komunista, pôsobil aj pred rokom 68, pôsobil aj v začiatkoch normalizácie, ale teda dnes je vnímaný najmä cez rok 1968 a ten krátky návrat v novembri 89, ale teda je to také ideologicky a srdcu sociálno-demokratickej vlády nesporne blízke, čiže dáme do toho štátneho ocenenia, na ktorom by mala byť široká zhoda, dáme tam aj tento ideologický moment.
No ale tým detinskosť nekončí. Detinskosť ešte potom pokračuje, lebo ak má udeľovať štátne vyznamenania, nazvime to štátne ceny, vláda vedená predsedom SMER-u, tak prečo nie aj parlament vedený predsedom Slovenskej národnej strany?! Tak Fico má svojho Dubčeka, tak pán predseda Danko bude mať svojho Hurbana. Tam aspoň to, že teda Hurban žil príliš dávno, aby dnes nejak dramaticky rozdeľoval spoločnosť, ale teda bol predsedom prvej Slovenskej národnej rady, aj keď tá Slovenská národná rada nebola parlamentom v dnešnom slova zmysle, bola, bola ale bola to Slovenská národná rada, čiže môžme sa aspoň, aspoň tváriť, že to, že to bola, že to bola osoba, ktorá svojím spôsobom bol predchodca pána predsedu Danka. Neviem, no celé mi to príde, celé mi to príde detinské, príde mi to ako obchádzanie, obchádzanie ústavy.
Samozrejme, že poslanci majú právo navrhovať, navrhovať zákony, ale naozaj by ma aj zaujímal ako názor predkladateľov, ako sa vysporiadali s tou skutočnosťou, že sú pochybnosti o tom, či to nie je, či to nie je obchádzanie ústavy. A zaujímajú ma aj tie dôvody, ktoré ich viedli k tomu, a teda nehovorím o tom, čo je napísané v dôvodovej správe, ale to vysvetlenie, že prečo práve teraz, prečo, prečo, prečo nie pred desiatimi rokmi alebo prečo nie pred, no povedzme, prečo nie pred desiatimi alebo ôsmimi rokmi? Však pred desiatimi rokmi sme tu mali vládu SMER-u, vtedy, vtedy tá potreba nebola, nebola nijak hlboká.
Takže ja za tento návrh hlasovať nebudem, nebudem zaňho hlasovať z dôvodu, že ho považujem za ústavne sporný, a z dôvodu, že ho považujem za politicky detinský.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

14.9.2017 o 9:24 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:35

Natália Grausová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ja by som chcela teda k pánu poslancovi Dostálovi, že treba, áno, nielen, pán Dubček nebol len po 68. roku, pán Dubček bol od začiatku budovania boľševického komunistického režimu na Slovensku, bol aktívny. Nikdy sa od toho nedištancoval.
Chcem vám prečítať počet popravených v tejto komunistickej totalite 50, odsúdených za politické činy 71 168, súhrnná dĺžka trestov 83 615 rokov, zomreli vo väzení po politických procesoch 51, z toho žien sedem. Tábory a nútené práce – PTP 5 135, tábory nútených prác, 8 240, Slováci odvlečení do Sovietskeho zväzu, 6 973, v táboroch zomrelo 528 ľudí. Na hraniciach počet zastrelených 26, usmrtení elektrickým prúdom 15, zabití výbuchom míny dvaja. Akcie: Akcia K – internovaní rehoľníci, 2 548, akcia B – očista Bratislavy, 4 739, akcia K – násilné vysťahovanie kulakov, 2 000. Toto je všetko pred augustom 1968. Toto sú tie udalosti, pri ktorých sa aktívne, bol aktívny funkcionár pán Dubček.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

14.9.2017 o 9:35 hod.

MUDr.

Natália Grausová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:36

Gábor Grendel
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Uznávam, že v tejto snemovni sú väčší odborníci alebo odborníčky na veštenie, ale vrátil by som sa k svojej faktickej poznámke zo 14. júna tohto roka, keď tu bol tento návrh v prvom čítaní. Citujem: "Potom by ma zaujímalo, že ako budú tieto preteky o štátnych vyznamenaniach medzi ústavnými činiteľmi pokračovať, že či keď tento návrh prejde, tak či aj SNS navrhne napríklad štátnu cenu Andreja Hlinku alebo MOST – HÍD štátnu cenu Sándora Petőfiho alebo kohokoľvek?" Iba toľko.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

14.9.2017 o 9:36 hod.

Mgr.

Gábor Grendel

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video