19. schôdza

(Zaznievanie gongu.) Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram ôsmy rokovací deň 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci Alena Bašistová, Juraj Blanár, Jana Cigániková, Ľudovít Goga, Branislav Gröhling, Igor Matovič, Ján Mora, Jana Vaľová.
Pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o návrhu poslancov Antala, Bugára a Gála na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní, tlač 577. Včera neukončil svoje vystúpenie do rozpravy písomne prihlásený poslanec Eduard Heger, ktorému odovzdávam práve slovo.
Nech sa páči, pán poslanec.

(Pokračovanie v rokovaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Antala, Bélu Bugára a Gábora Gála na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 577.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, no a, milí hostia, vitajte na rannom čítaní, keďže teraz nasleduje prezentácia pozmeňujúcich návrhov, ktoré sa teda prečítajú, takže počúvajte, prosím, pozorne. Urobte si pohodlie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eduarda Hegera a Veroniky Remišovej k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Antala, Béla Bugára a Gábora Gála na vydanie zákona, ktorým sa mení a doplňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 577).
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Antala, Béla Bugára a Gábora Gála na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopÍňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa mení a dopÍňa takto:
V čl. I bode 1 sa suma "200 000 eur" nahrádza sumou "80 000 eur" a na konci sa vkladajú tieto slová "nemocnice a zariadenia sociálnych služieb," .
Odôvodnenie: Finančný limit na zákazku na dodanie tovaru, ktorým sú potraviny, je podľa súčasného znenia zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov (ďalej len "zákon") v sume 40 000 eur. Poslanecká novela zákona chce tento limit zvýšiť na úroveň 200 000 eur pri vybranom type zariadení – zariadení školského stravovania. Napriek tomu, že snahu uľahčiť nákup potravín pre tieto zariadenia možno vnímať pozitívne, nárast o 500 % nie je neadekvátny (aj vo vzťahu k nezmenenej výške limitu 200 000 eur pre poskytovanie služieb podľa prílohy č. 1 k zákonu), a preto sa navrhuje tento finančný limit zvýšiť len o dvojnásobok doterajšej sumy, t. j. na sumu 80 000 eur. Súčasne, návrh vztiahnuť výnimku na postup vo verejnom obstarávaní len na zariadenia školského stravovania sa javí ako nesystémové riešenie s rovnakým problémom týkajúcim sa nákupu kvalitných potravín sa snažia vysporiadať aj nemocnice, či zariadenia sociálnych služieb, a preto sa navrhuje rozšíriť výnimku aj na tieto subjekty poskytujúce stravovanie, nejde pritom o služby podľa prílohy č. 1 k zákonu. Takto navrhnuté zmeny sú v súlade s delegovaným nariadením Komisie Európskej únie z roku 2015/2170 z 24. novembra 2015, ktorým sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24 EÚ, pokiaľ ide o uplatňovanie finančných limitov v oblasti postupov zadávania zákaziek.
Druhý pozmeňujúci návrh a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eduarda Hegera a Veroniky Remišovej k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Antala, Béla Bugára a Gábora Gála na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, opäť tlač 577. Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Antala, Béla Bugára a Gábora Gála na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa mení, sa dopĺňa takto:
1. V čl. I bode 2 sa za slovo "povinní" vkladajú slová "vyhľadať a".
Odôvodnenie: Účelom tohto ustanovenia je predísť výkladovým problémom v praxi, ktoré by mohli vzniknúť po prijatí poslaneckého návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších. Návrh zákona totiž v novovytvorenom § 40 ods. 15 ustanovuje, že verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní "zohľadniť" referencie uchádzačov alebo záujemcov uvedené v registri referencií pri vyhodnotení splnenia podmienok účasti, zatiaľ čo dôvodová správa k tomuto ustanoveniu hovorí o povinnosti "vyhľadať" tieto referencie v registri referencií. S cieľom zabezpečiť jednoznačný výklad sa navrhuje, aby verejný obstarávateľ a obstarávateľ boli povinní vyhľadať a zohľadniť referencie uchádzačov alebo záujemcov uvedené v registri referencií, ak takéto referencie existujú.
2. V čl. I bod 3 v § 55 ods. 1 druhej vety sa za slovo "vylúčenie" vkladá slovo "tohto" .
Odôvodnenie: Navrhuje sa spresniť terminológiu tak, aby bolo zrejmé, že sa jedná o vylúčenie "tohto", t. j. prvého v poradí, nie akéhokoľvek uchádzača v poradí.
3. V čl. I za bod 9 sa vkladajú nové body 10 až 13, ktoré znejú:
"10. V § 182 ods. 3 sa za písm. a) vkladá nové písm. b), ktoré znie:
"b) uchádzačovi pokutu od 1 000 do 10 000 eur a zákaz účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov, ak nepredloží doklady preukazujúce splnenie podmienok účasti v lehote podľa § 55 ods. 1". Doterajšie písmená b) až e) sa označujú ako písmená c) až f).".
11. V § 182 ods. 4 a ods. 5 sa slová "podľa odseku 2 písm. b)" nahrádzajú slovami "podľa odseku 2 písm. c)".
12. V § 182 ods. 8 sa slová "podľa odseku 3 písm. a), b) alebo písm. c)" nahrádzajú slovami "podľa odseku 3 písm. a), b), c) alebo písm. d)".
13. V § 182 ods. 9 sa slová "podľa odseku 3 písm. a) až c)" nahrádzajú slovami "podľa odseku 3 písm. a) až d)".".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: V praxi sa často stáva, že uchádzač predloží jednotný európsky dokument a následne po vyzvaní verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom nepredloží žiadne doklady na preukázanie splnenia podmienok účasti vo verejnom obstarávaní v lehote určenej verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom, nie však kratšej ako päť pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ je následne iba v pozícii štatistu, t. j. takéhoto uchádzača vylúči a v zmysle návrhu zákona požiada o predloženie dokladov ďalšieho v poradí.
Máme za to, že nepredloženie dokladov v stanovenej lehote by malo byť správnym deliktom, za ktorý je možné uložiť pokutu od 1 000 eur do 10 0000 eur a zákaz činnosti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov. Takáto sankcia už v zákone existuje, a to v prípade predloženia nepravdivých alebo pozmenených informácií alebo dokladov. Navrhnutým sankčným mechanizmom v § 182 ods. 3 novom písm. b) zákona sa docieli, aby sa do verejného obstarávania nezapájali uchádzači len "pro forma", ktorí vopred vedia, že nespĺňajú podmienky účasti. Úprava v ustanoveniach § 182 ods. 4 a 5 zákona je legislatívno-technickou úpravou bezprostredne nadväzujúcou na nové písmeno b) v § 182 ods. 3 zákona v zmysle tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
V § 182 ods. 8 sa spresňuje, že rovnaký mechanizmus týkajúci sa možnosti podať žalobu voči rozhodnutiu úradu do 10 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, ktorý už v zákone existuje, bude možné uplatniť aj na uloženie pokuty alebo na dobu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní v navrhovanom § 182 ods. 3 v novom písmene b) zákona v zmysle tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Rovnako ako v iných prípadoch zákazu účasti vo verejnom obstarávaní, aj podľa navrhovaného § 182 ods. 3 v novom písm. b) zákona v zmysle tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu začína v súlade s § 182 ods. 9 zákona doba zákazu účasti vo verejnom obstarávaní plynúť právoplatnosťou konečného rozhodnutia.
Pán predsedajúci, skončil som. Ďakujem.

Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa neprihlásil nikto. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja si dovolím reagovať iba na kolegu Hegera, ktorý včera vystúpil v rozprave, a na niektoré veci, ak si ich dobre pamätám, lebo nám uplynula noc. Limit zo 40 000 na 200 000 a odôvodnenie prečo. Sú dva rovnaké subjekty, škola, jedna škola má dvesto žiakov, druhá má osemsto žiakov. Tá dvestožiaková škola v limite 40-tisíc bez problémov kupuje zjednodušeným spôsobom. Nevidíme absolútne žiadny dôvod, aby taká istá škola, ktorá má osemsto žiakov, to znamená, že tých potravín má viac, bola v inom režime, ako je takáto. Neznamená to však, že školské jedálne budú môcť nakupovať ledabolo, lebo hospodárnosť, ktorá je princípom verejného obstarávania, naďalej platí aj pre tieto subjekty, pre školské jedálne. To, že by došlo k nejakému neúmernému predražovaniu nákupov v školských jedálňach absolútne vylučujem, lebo sú limitovaní jednotkovou cenou jedla, a skutočne sa tie vedúce školských jedální hrajú s centami, aby sa zmestili do jednotkovej ceny. Okamžite by sa to prejavilo na tom, že robia stratu preto, lebo im nevykrýva v podstate to, čo vyberú za správne. Čiže v tomto prípade skutočne chceme dostať len na rovnakú úroveň rovnaké dva subjekty, ktorý jeden, žiaľ, má viac žiakov, a preto je v úplne inom režime. Chcem veriť, že pomôže to školám, školským jedálniam nakupovať aj kvalitnejšie potraviny. A to bol aj účel tohto zákona.
Dočítal som sa, že len niečo cez 20 % nakupujeme slovenských výrobkov v školách, čo je žalostne málo. Ja si myslím, že táto Slovenská republika, aby som to správne povedal, má na viac, aby len 20 % bolo v školách našich výrobkov. Ja si myslím, že kvalita našich výrobkov v mnohom predčí práve tie zahraničné, ktoré nám dnes dodávajú subjekty, hospodárske subjekty, ktoré vysúťažia dodávku potravín, a skutočne im nejde o to, aby bola dodaná kvalita, ale o to, aby na tom zarobili. Takže tu sa, by som povedal, otvárajú ruky vedúcim školských jedálni.
Že je to 500-percentné navýšenie? Áno, je to 500-percentné, ale myslím, že odôvodnené. Smernica nám dovoľuje až do 207-tisíc ísť, takže ja si myslím, že je to v poriadku.
Mám tu poznačené "mimo pôsobnosť zákona," ale neviem, čo to je. Čiže, čiže (vyslovené s pobavením).
Nemocnice. Aj nemocnice sme uvažovali dostať do tohto zákona, avšak vzhľadom na to, že to sú veľké subjekty, asi by sa ani žiadna do limitu 200-tisíc v nákupoch potravín nezmestila, keďže tam riešia raňajky, obedy, večere, a jednoducho takú nemocnicu malú, neviem, či aj máme.
Zariadenia sociálnych služieb a domovy dôchodcov sa dostávajú do tejto novely cez pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý išiel cez výbor pre hospodárske záležitosti. Takže áno, aj tieto subjekty budú môcť nakupovať v tomto režime.
Súhlasím s vami, že EKS, tak ako bol vymyslený, tak ako bol prezentovaný, je jednoduchý, ak by ste aj nazvali primitívny, áno, úplne jednoduchý spôsob nakupovania práve a bol určený na tie bežné tovary, ktoré, skutočne tam nemusíte sa zamýšľať, že či to má, či tam vieme predĺženú záruku urobiť, či tam vieme nejakú efektívnosť nákladovosti po dlhšiu dobu prepočítavať. Áno, na to sa to práve nemá vzťahovať, a preto robíme aj zmenu tohto systému. Ja som presvedčený, že všetky subjekty, ktoré používali EKS práve na tieto tovary, ho budú používať aj naďalej, lebo je to rýchle a jednoduché.
Podlimitný spôsob nakupovania, čo je vlastne cez vestník, čo je, predlžuje, si len komplikujú, avšak tá komplikácia je odôvodnená práve v tých prípadoch, kedy chceme referencie, kedy chceme predĺženú záruku, kedy chceme vlastnú zmluvu dostať do verejného obstarávania. Takže, čiže súhlas v tomto prípade.
Ja som presvedčený, že nebude dlho trvať aj elektronické obstarávanie všetkého, tu bude možno do roka. Neviem, aký je teraz posledný termín, ale nebude sa nič obstarávať papierovo, jednoducho všetko pôjde elektronicky. Subjekty, niektoré subjekty už v tomto režime bežia dnes dobrovoľne. Čiže zákon im to neprikazuje, software na to vymyslený je takže. Čo sa týka tých sankcií za nepredloženie dokumentov, bojím sa, že tam by sme postihovali, tam by sme postihovali aj normálnych, normálne hospodárske subjekty, ktoré z nejakého dôvodu nedoložili už tie doklady. Proste vedeli, že vyhrajú, že nevyhrali teda, majú inú zákazku, venujú sa niečomu inému. Môže byť, že ochorie človek, ktorý má napríklad na starosti verejné obstarávanie, ktorý by mal dodať, viete. A vylúčili by sme možno aj subjekty, ktoré poctivo pristupujú v tomto verejnom obstarávaní, čo by zase zmenšovalo počet subjektov, ktoré by mohli súťažiť. Niektoré veci z toho pozmeňováku, ako som vám vysvetlil, boli riešené cez ten pozmeňovací návrh, ktorý išiel cez výbor.
Takže chcem vás ešte raz poprosiť o podporu tohto návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Pýtam sa, či chce zaujať stanovisko spravodajca. Nie je tomu tak, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o

návrhu poslancov Dušana Jarjabka, Dušana Čaploviča, Ľubomíra Petráka a Miroslava Číža na vydanie zákona o Štátnej cene Alexandra Dubčeka.

Návrh zákona je uverejnený ako tlač 597. Spoločná správa výborov má tlač 597a. Dávam slovo poslancovi Dušanovi Jarjabkovi, aby návrh zákona odôvodnil.

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte, aby som v stručnosti uviedol druhé čítanie nášho návrhu zákona. Cieľom predkladaného návrhu zákona je ustanoviť každoročné udeľovanie štátnej ceny, poviem to takto všeobecne, ktorou vláda Slovenskej republiky oceňuje činy a aktivity jednotlivých alebo spoločných kolektívov, ktoré boli mimoriadne prínosné pre rozvoj jednotlivých sfér spoločenského, kultúrneho a ekonomického života v Slovenskej republike za uplynulý kalendárny rok.
To je všetko, ďakujeme veľmi pekne, skončil som.

Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre kultúru a média, poslancovi Jánovi Senkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výbor predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Dušana Jarjabka, Dušana Čaploviča, Ľubomíra Petráka a Miroslava Číža na vydanie zákona o Štátnej cene Alexandra Dubčeka, ktorý máme pod tlačou 597 v druhom čítaní. Výbor Národnej rady pre kultúru a média ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov.
Národná rada uznesením č. 696 zo 14. júna 2017 pridelila návrh poslancov Národnej rady na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá. Uvedené výbory predmetný návrh zákona prerokovali. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Predmetný návrh poslancov Národnej rady na vydanie zákona o Štátnej cene Alexandra Dubčeka výbory prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 177 zo 4. septembra 2017 s odporúčaním schváliť, Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá uznesením č. 69 z 31. augusta 2017 s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi a s odporúčaním schváliť, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predmetný návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú obsiahnuté v bode IV spoločnej správy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov, vyjadrených v ich uzneseniach a v stanoviskách poslancov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v časti IV tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 4 s návrhom schváliť. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 71 z 12. septembra 2017. Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma predniesť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu, do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči, pani poslankyňa Grausová.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení predkladatelia, vážení kolegovia, pani kolegyne, prítomní poslanci. Včera tu bolo dosť veľa povedané o obetiach totalitných systémov, tak ako fašizmu, tak aj boľševizmu, komunizmu. Preto by som chcela povedať pár slov k tomuto návrhu zákona.
Alexander Dubček bol významný predstaviteľom komunistického režimu, o ktorom zákon 125/1996 konštatuje, že tento režim bol nemorálny a protiprávny. To je jedna vec. Čiže Alexander Dubček bol spolutvorcom toho režimu, o ktorom bolo včera tak pretraktované, aj čo sa týka Ústavu pamäti národa, aj čo sa týka teda všetkých príspevkov do rozpravy. Čiže to, ja chápem, že je tu možno v tomto parlamente niekoľko bývalých komunistov, ktorých v 68. roku, matka-strana teda poslala preč, takže možnože niekto, pre niekoho Dubček je nejakou ikonou. Ale naozaj nemali by sme ho jednoducho takto stavať na piedestál. Okrem toho, čiže vlastne on sa práve podieľal v tom čase, keď boli tie najhoršie perzekúcie. To, čo bolo po 68., a to, čo potom sa nazývalo tzv. normalizáciou, to bol už len čajový odvar proti tomu, čo sa dialo po roku 1945 na Slovensku. Okrem toho včera som spomenula troch nevinných študentov z Trenčianskeho gymnázia Púčika, Tunegu a Tesára, ktorí boli prokurátorom Rašlom odsúdení najskôr na doživotie, ale napokon dostali exemplárny trest smrti. A musím podotknúť, teda dovoľte, aby som vám povedala, možno to neviete, že mimo v tom čase pracoval na Okresnom výbore Komunistickej strany Slovenska v Trenčíne aj súdruh Dubček. Títo študenti boli odsúdení a popravení 20. februára 1951. To, že sa možno potom v tom 68. snažil nejako poľudštiť režim, ktorý sám zakladal a na ktorom sa sám podieľal, to je už druhá kapitola. Ale naozaj okrem toho, keď bol v Moskve najskôr teda po tých protestoch, ale najskôr myslím, že podpísal všetko v tej Moskve, čo sa od neho žiadalo po tom 68. roku.
A ja by som preto si dovolila nesúhlasiť s tým, aby sa cena takéhoto človeka udeľovala ako cena nejakého hrdinu. Alexander Dubček áno, patrí do našej histórie ako osoba, tak ako sem patrí aj Gustáv Husák a podobní, ale naozaj ja by som bola proti tomu, prípadne, aby ste stiahli tento zákon, alebo niečo na ňom prepracovali.
Ďakujem pekne.