19. schôdza

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som z plejády nášho hnutia teraz za sebou idúcich zákonov predniesol návrh zmeny zákona o energetike.
Som tu, keď sa nemýlim, už štvrtýkrát s týmto zákonom a budem nadväzovať aj na moje pripomienky k programovému vyhláseniu vlády, keď sme tu stáli v tomto volebnom období, a hovoril som, čo si myslím, aby vláda mala zlepšiť, a dával som určité podnety. Jeden z nich aj tento, ktorý hovorí o energetike.
Cieľom návrhu zákona je odstrániť nedostatky súčasnej právnej úpravy zakotvenej v zákone 251/2012 o energetike vrátane tých, ktoré vo svojom náleze Ústavný súd pod č. 42/2015-105 z 12. októbra 2016 označil za nesúladné s Ústavou Slovenskej republiky, a posilniť tak práva vlastníkov nehnuteľností, čím by sa mala dosiahnuť požadovaná úroveň ochrany súkromného vlastníctva pri zohľadnení jeho obmedzenia z dôvodu verejného záujmu.
O čo v kocke ide? Ide prakticky o to, že ak máte na vašom pozemku, poľnohospodárskom, lesnom alebo inom, nejaký stĺp, tak sa opýtam, čo za to máte? Máte za to jedno veľké vecné bremeno, s ktorým máte veľký problém, a nikto sa vás nepýta. Takže práve takéto právo toho vlastníka pozemku v zákone o energetike sa snažím chrániť. Viac by som potom povedal v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
A budem ešte citovať z dôvodovej správy pre našich občanov, ktorí nás asi aj počúvajú, že podľa čl. 20 ods. 1 ústavy má právo vlastniť majetok každý. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. To znamená, že nieže ty si majiteľom stožiaru, máš väčšiu ochranu ako majiteľ pozemku, na ktorom stojí ten stožiar. Rovnaké právo, aby bolo jasné. A vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho právo je možné iba v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme, na základe zákona a za primeranú náhradu. Zdá sa mi, že toto a túto vetu musíme tu opakovať stále, pretože ešte my stále žijeme asi v ére socializmu a tie prežitky sú tak, by som povedal, zakorenené v našich ľuďoch, teraz hovorím o nejakých tých štyridsiatnikoch vyššie, že prakticky si to nedajú povedať a stále to vlastnícke právo si dávajú na svoj vrub, akože oni sú väčší vlastníci ako ten chudák, vlastník, čo má ten pozemok, a s vlastníkom pozemku v mnohých takýchto situáciách sa nakladá, ako keby ani neexistoval.
Preto navrhujeme aj v tejto našej novele, lebo som spolupredkladateľom aj ďalšími mojimi kolegami, navrhnúť a prijať také opatrenia, ktoré minimalizujú negatívny dopad súčasnej právnej úpravy na súkromný život občanov v Slovenskej republike a ktoré sú nevyhnutné na ochranu ich oprávnených záujmov a budú v súlade aj s našou ústavou, ako aj s čl. 17 Charty základných práv Európskej únie, pričom zaručia proporcionalitu vzájomného právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným subjektom, najmä v prípadoch, ak ide o obmedzenie základných ľudských práv dané zákonom.
Čo tam navrhujeme, zdôvodním v odôvodnení, teda v rozprave, ako som už povedal, že sa budem do nej hlásiť prvý. Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Očakáva sa mierne negatívny dopad návrhu zákona na rozpočet verejnej správy a negatívny dopad na podnikateľskú sféru. Naopak, očakáva sa výrazný pozitívny sociálny vplyv v podobe zlepšenia hospodárenia dotknutého obyvateľstva, ktorému bude priznaný nárok na primeranú opakovanú náhradu z obmedzenia vlastníckeho práva.
Tento návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Myslím si, že v prvom čítaní dávame a predostierame našim zákonodarcom, ktorými ste vy, kolegyne a kolegovia, predostierame problém, ktorý chceme riešiť. Ja to predostieram štvrtýkrát, tak chcem veriť, že toto plénum, v tomto pléne v takomto zložení ako sme dneska je to po prvýkrát, tak chcem veriť, že nájde vaše svedomie súhlasné stanovisko, aby ste mi ho postúpili do druhého čítania.
Takže ďakujem pekne. To je môj úvod a hlásim sa do rozpravy ako prvý, pán predsedajúci. Ďakujem.

Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Karolovi Galekovi, nech sa páči.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, tlač 673.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Takže nech sa páči, pán navrhovateľ, a spravodajca v ústnej rozprave. Ukončujem možnosť prihlásiť sa.

Takže, vážení prítomní, dovoľte, aby som teraz trošku podrobnejšie rozviedol, čo je zmyslom našej novely zákona.
Ako som už uviedol, vážení občania našej republiky, pokiaľ máte pozemok, na ktorom ide elektrické alebo plynové potrubie, tak máte smolu, lebo tento pozemok nemôžte využívať podľa vášho najlepšieho svedomia a vedomia ako hospodár, ale musíte sa prispôsobiť tejto technickej nejakej štruktúre, ktorá na tomto pozemku je, a máte ešte aj volené vecné bremeno.
Ja sa pýtam doterajších vlád, to malo byť ako sústredené tiché výpaľníctvo voči našich občanom? Mi povedzte, jak je to možné, že nikto doteraz, resp. budem hovoriť, odkedy som ja to začal podávať, takže hovorme od roku 2012, jak je to možné, že nikto neprišiel s tým, že predsa tí občania sú obmedzovaní a mali by dostať nejaké, primeranú náhradu, ako to máme v ústave. Deklarujeme, že platí vlastnícke právo. Tak platí, alebo neplatí? V energetike neplatí? Inde platí? Pre developerov platí? Pre privatizérov platí? Pre obyčajných ľudí neplatí? To sme kde, vážení občania?!
Takže zdá sa mi, vlády, ktoré ste tu boli, nemal som tú česť byť ich súčasťou, okrem možnože vlády pani Radičovej, aj tam sme neboli vo výkonnej moci, ale iba ako poslanci, my štyria, tak berte tak, že ja to beriem ako tiché výpaľníctvo. Pri tichosti sa sprivatizovali elektrovody a plynovody a s ním súvisiace stavby a naši občania majú vecné bremená.
A som rád, že na Ústavnom súde bol prejednávaný zákon o tepelnej energetike. To znamená, hovoríme o výrobe tepla, kde existujú určité rozvody, určité kotolne, a to je ten istý prípad ako pri rozvodoch elektrickej energie alebo plynu. A Ústavný súd rozhodol, ako som čítal, v roku 2016, kde hovoril, že jednorazová náhrada v takýchto situáciách je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.
Takže, vážení kolegovia a kolegyne, my sa snažíme túto disproporciu nejakým spôsobom odčiniť a hovoríme v našej novele zákona, že vypúšťame podmienku uplatňovania nároku dotknutého vlastníka nehnuteľnosti na primeranú náhradu na zriadenie vecného bremena za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti alebo za nútené obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme, ale v bezpečnostnom pásme u držiteľa povolenia. Jednoducho povedané, aby, súčasne podľa terajšieho zákona sa hovorí, ak si uplatníš u neho do polroka, resp. do roka, ak dá vecné bremeno, tak má ti vyplatiť. Ak si neuplatníš, nedostaneš nič. My hovoríme, žiadne nič, je to jedno, či si uplatníš, alebo neuplatníš, musia ti to vyplatiť, pretože si na jeho majetku.
Takže v takomto duchu a berieme to aj spätne, kumulatívne, lebo, vážení, toto platí zhruba, že má vyplácať od roku 2005, plus-mínus, neberte ma za slovo, ale od roku 2005 a platí do roku ´50 a nie ´40. Koľko to bude, to už bude vec znaleckého posudku. Máme aj v tom určité, by som povedal, možnosti. Budem veľmi rád, keď v druhom čítaní aj k tejto téme sa môžme vrátiť, ako tam dáme prípadne vykonávací predpis alebo vyhlášku. Takže, pán Pčolinský, ďakujem za pripomienku a samozrejme, že by sme to veľmi radi aj v tejto fáze nejakého posunutia zákona vyriešili.
Takže v prvom rade, že musí ten, kto prevádzkuje takúto stavbu, s tým majiteľom pozemku sa vysporiadať, či sa prihlási alebo neprihlási ten majiteľ pozemku. Po druhé, že bude to kumulatívne. To znamená, nie že jednorazove ti dáme, aj keď tak budeš podnikať 30 rokov, tak 30 rokov budeš platiť. Keď po piatich rokov skončíš, po piatich rokoch, dobre, okej, neplatíš.
Ďalej, jednoznačne zápisy vecných bremien do katastra. Nemôžem teraz ukazovať, takže vám to aspoň popíšem, keď už máme takýto nový rokovací poriadok. Ak máte celú parcelu a, dajme tomu, má hektár alebo aj viacej, a to vedenie vaše, či už elektrické alebo plynárenské, ide iba časťou, možno že seká iba určitý cíp vášho pozemku, tak plynári ani elektrikári si nerobia s tým problém, aby vám urobili geometrický plán a odsekli aj to ochranné pásmo a povedali, dobre, tretina z vášho pozemku je dotknutá, ostatná nie. Oni urobia vecné bremeno na celý váš majetok, na celý váš pozemok. Nehnevajte sa, neberiem nedemokratické, nesvedomité, nečestné výpaľníctvo. Takže vy máte smolu, lebo dostanete vecné bremeno na celý váš majetok, ktorý je dotknutý takouto stavbou.
Ďalej hovoríme, že takáto výplata by mala byť a odškodnenie vlastníkov aj v ochrannom pásme, nie iba tam, kde stojí a ide bezprostredne to vedenie, ale aj ochranné pásmo, ktoré je od určitej, by som povedal, veľkosti rôzne, či už 20, 40 metrov. Takže aj tam žiadame, aby sme v tomto zákone mali primeranú náhradu, ako hovorí naša ústava.
Ďalej novelizujeme týmto zákonom o energetike aj zákon o odpadoch a miestnych daniach. Áno, kolega spravodajca bude to asi trošku kritizovať, ale beriem to, áno, však život je o tom, je to prvé čítanie, že prakticky bude to určitý výpadok z príjmu obcí v prípade, že by sme sprostili z dane takéto pozemky u občanov, ktorí sú vlastníkmi týchto pozemkov. Samozrejme, v druhom čítaní dá sa opraviť, dá sa urobiť ďalšie nejaké zlepšenie, resp. dá sa potvrdiť daný stav. Takže v takomto duchu sme prakticky navrhli aj to odškodnenie pre toho vlastníka pozemku, ktorý momentálne v tom zákone o energetike nemá iné zastanie iba takéto.
Veď predsa, vážení, my sme Slovenskú republiku alebo vtedy ešte Československo neelektrifikovali po roku 2005. Veď my sme to po II. svetovej vojne. Možnože aj cez tú II. svetovú vojnu, možnože aj predtým. To znamená, vážení, my sme týchto ľudí, a ja hovorím, že to je možno 90 % tých rozvodných sietí, elektriny a plynu, hodili cez palubu a vydali ich na milosť a nemilosť, že na ich pozemku budú podnikať rôzne akciové spoločnosti a nie naše, ale cudzie, a nech si tam oni na tom bačujú.
Takže, vážený pán štát, ktorý je reprezentovaný aj týmto zákonodarným zborom, nehnevajte sa, neberiem. Ešte raz hovorím, nedemokratické, výpalnícke a moje svedomie toto nemôže zniesť. Preto aj opakovane budem tento návrh zákona dávať, pokiaľ by neprešiel. Ako povedal kolega Vašečka, že áno, dávame ho na podnose, nech sa páči, vezmite si ho. Ide o to, aby sa poriešil problém, ktorý tu je, a to je veľký problém. A nechcite, aby sme vyzývali občanov, ktorých nebude päť ani desať, to bude, tisíce vlastníkov takýchto pozemkov, nechcite, aby sme ich vyzývali, aby prišli demonštrovať tu pred Národnú radu, pred vládu Slovenskej republiky. Lebo keď už ma doslova, že napálite, tak už budeme aj toto organizovať, a potom sa nečudujte, keď tu príde možnože aj niekoľko tisíc občanov a budete hovoriť, čo sa to deje. Tak deje sa to, že nechcete počúvať to, čo my vám v dobrom dávame, mienime.
Chcete mi povedať, že všetci energetici sú v červených číslach? To mi chcete povedať? To mi chcete nabulikať na nos, že nemajú žiadne zisky, že oni sú v strate, že skončili? Ako ich riešiť? No napríklad možno že aj tým, že dajme im úľavu. Problém? Bude platiť 50 % za energiu, pretože cez jeho pozemok ide vo verejnom záujme nejaké to energetické vedenie.
A čo je verejný záujem, vážení? Viete, čo sme v zákone o energetike, čo sme urobili s verejným záujmom? To som hovoril aj minule, keď tu bol aj pán Kondrót. Škoda, že teraz tu neni. Ja som povedal, veď my sme v tom zákone v § 11 delegovali právomoc určenia verejného záujmu na držiteľa oprávnenia podnikať v energetike. Viete si to predstaviť? Veď to je nonsens! Citujem § 11 ods. 1: "Držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba môže v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme." Nie že v zátvorke určený vládou, určený, neviem kým. Môže vo verejnom záujme. Vybavené. On keď si povie, že verejný záujem je tu cez vašu záhradu, tak pôjde cez vašu záhradu. A máte smolu, lebo on si povedal, že však ja to mám. Ja idem v nevyhnutnom rozsahu cez, vo verejnom záujme. To je čo za blud? Takže, vážení, áno, toto je ešte môj hendikep. To musíme tiež opraviť asi v druhom čítaní, pokiaľ by to ešte prešlo, aby sme ten verejný záujem zadefinovali tak, ako je zadefinovaný normálne, v normálnych spoločnostiach. A u nás v našej republike je ten verejný záujem, aby sme si oživili trošku pamäť, zadefinovaný ako verejný záujem kolektívny reprezentovaný štátom (vládou), ktorý by mal slúžiť v prospech väčšiny občanov. Väčšiny občanov. Koľko nás je? Päť a pol milióna? Čo znamená väčšina? U mňa je to 50 % plus meter štvorcový. Alebo plus jeden človek. Takže, vážení, to by mal byť a mal by prinášať majetkový alebo iný prospech všetkým alebo mnohým občanom. "Je to časovo a miestne pomerný stav, a preto sa musí posudzovať v konkrétnej situácii v mieste a v konkrétnom čase." Áno, všetko beriem, ale musí hovoriť o tom verejnom záujme niekto, nie držiteľ oprávnenia, podnikateľ v energetike. Veď to je volovina, ľudia boží. A keď to čítam zle, tak ma opravte a ukážte mi vykonávaciu vyhlášku v zákone o energetike, kde sa hovorí, že verejný záujem je ten, ktorý určí niekto iný jak držiteľ oprávnenia. Zatiaľ som to nikde nevidel. Takže, vážení, to je ďalší, hovorím, taký biľag, ktorý v tomto zákone máme.
Takže, vážení občania, chcem veriť, že vaši zástupcovia, ktorých ste v tomto volebnom období poslali do parlamentu, nájdu tú odvahu, nájdu to svedomie a tých 76 hlasov, ktoré potrebujeme, aby tento zákon prešiel v parlamente, ich nájdeme a postúpime do druhého čítania. Budem veľmi rád, keď aj s pozmeňujúcimi návrhmi prídu či už vládni alebo opoziční poslanci, vylepšíme tento zákon, pretože tento zákon, hovorím, že sa týka tisíce, ak nie desaťtisíce vlastníkov pozemkov, cez ktoré idú elektrické a plynové plynárenské siete cez ich pozemky za žiadnu náhradu, iba za vecné bremeno a potencionálne za jednorazovú náhradu, ktorá by mala byť priznaná, pokiaľ sa prihlásiš. Aj to iba vtedy, ak budeš v tej lehote úspešný. Ak nie, tak ani táto náhrada nepôjde. A pritom ešte raz spomínam, že my tu máme tie staré veci. O nových veciach nebudem hovoriť. My musíme tých starých občanov, respektíve starých vlastníkov, cez ktoré tie siete idú, musíme odškodniť.
Takže, vážení, ešte raz by som vás chcel požiadať o podporu tohto zákona. Končím tak ako stále, žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. S faktickými poznámkami traja poslanci. Ukončujem možnosť prihlásiť sa. Pán poslanec Mizík.

Ďakujem za slovo. Pán Fecko, tento návrh zákona sa mi osobne páči. Článok 20 ods. 1 Ústavy hovorí, že každý má právo vlastniť majetok, vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Ale čo mi chýba v tomto zákone? Tento zákon nerieši obmedzovanie vlastníckych práv občanov, ktorí majú tú smolu, že na ich pozemkoch sú nelegálne osady. A taký špeciálny prípad je Plavecký Štvrtok, osada, nedodržuje sa tam bezpečnostné pásmo od plynovodu. Čo s tým urobiť? Ďakujem.