19. schôdza

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Mihál, ale o slovo požiadala v zmysle rokovacieho poriadku navrhovateľka, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Možno ešte tak bližšie o tom, lebo v tej skupine tým, že naozaj sa tam ocitli opatrovatelia z rôznych dôvodov a sa do budúcnosti postupne, keď budú prechádzať do starobného dôchodku, sa opatrovateľom budú vynárať problémy, čo sa týka usporiadania si rokov na dôchodkovú dávku, a preto by som možno trochu aj bližšie hovorila o takej podstate celého problému, ktorý teda nastáva. A mnohokrát, bohužiaľ, musíme si my všetci uvedomiť, že, tým že pravá ruka nevie, čo je ľavá, lebo každá inštitúcia sa stará o to svoje, alebo vedľajšie oddelenie nevie o tom druhom, tak v konečnom dôsledku tí najzraniteľnejší bývajú najviac ukrátení. A v tomto prípade ak máte, naozaj dlhé roky sa staráte o svoje dieťa, ktoré polohujete, sondujete, má preležaniny, a ak sa dostanete do starobného dôchodku a dožijete tak zistíte, že ani za tie roky vám nebolo uznané, že ste teda opatrovali svojho syna alebo svoju dcéru, ktorá bola celý život ležiaca. Vy ste síce istým spôsobom šetrili štátu peniaze, ale na druhej strane ste si zabudli dať nejakú prihlášku do Sociálnej poisťovne a vám sa tie roky nezarátavali do dôchodku.
Čiže podstata celého problému spočíva v tom, že mnohým opatrovateľom neboli zarátané roky opatrovania do dôchodku, a to z dôvodu, že i keď podľa § 15 ods. 1 písm. d) a e) zákona 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov patria medzi povinne poistené osoby, dochádza k momentom, kedy ich poistenie je prerušené a nepokračuje. Z dôchodkového poistenia sú automaticky odhlásení bez toho, aby o tom vedeli. Aj to je zaujímavé, že bez toho, aby o tom vedeli, ich po 18. roku odhlásila tá Sociálna poisťovňa, ale opätovne im nedala sociálne poradenstvo o tom, že majú možnosť aj naďalej byť povinne dôchodkovo poistení. Čiže na jednej strane vás vyradia, na druhej strane vám nepovedia B, že vy môžte, naďalej spĺňate nárok byť povinne dôchodkovo poistení. Čiže zväčša sa to stávalo, ak ich deti dovŕšili 18. rok veku života ako jeden dôvod, hoci už v tom čase môžu byť poberateľmi opatrovateľského príspevku niekoľko rokov. Ale z toho titulu sa musia zo Sociálnej poisťovne nahlásiť sami až pri zaniknutí prvého dôvodu. Dovtedy sa nič nedeje. Nelogické je, že to nie je na začiatku poberania opatrovateľského príspevku, kedy ich je možné na to upozorniť, ale až pri prerušení z iného dôvodu, kedy si túto povinnosť nikto, nikto si na ňu nespomenie.
Ide teda o takú sociálnu nespravodlivosť v tom, že tieto osoby nič a nijako neporušujú. Oni naďalej teda opatrujú svojho člena v domácnosti, to svoje dieťa, ale teda neboli informovaní o tom, že sa majú opätovne prihlásiť do Sociálnej poisťovne. Bez zmeny vykonávali dlhé roky svoju činnosť. Jedine sa to prerušilo teda tým vekom. Logické by bolo, ak by už na začiatku bolo povinné dôchodkové poistenie zabezpečené prioritne, nie z titulu starostlivosti o dieťa, lebo bežne sa staráte o dieťa do 6 rokov veku života. Tu je to už anomália, že pre ZŤP sa použije, ja poviem, dieťa alebo starostlivosť až do 18. roku veku dieťaťa. Čiže tam je už problém v tom, že ináč nazeráme na také dieťa a na také dieťa, a teda je potrebné, aby to bolo z titulu poberania opatrovateľského príspevku, a nie z titulu starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom. Lebo som to vysvetlila, nie tri a šesť rokov, ale osemnásť rokov, a už tam to mätie tých rodičov, že keď to neurobili po šiestich rokov, tak prečo by to mali robiť po osemnástich rokoch.
Zákon by nemal riešiť len situáciu do budúcna, ale pokiaľ si docení prácu opatrovateľov a naozaj to myslia vážne, mali by situáciu riešiť aj spätne. Čo s tými opatrovateľmi, ktorí teda nemali zarátané tie roky do dôchodku? V súčasnosti ak naozaj chcú si zaplatiť plnú taxu, lebo Sociálna poisťovňa im veľkoryso povie, že tak, viete čo, môžte si niekoľko tých rokov zaplatiť aj spätne. Ale len mesačne ich to bude stáť nejak 105 eur, a keď sa vám to narátava nejaké dva, tri roky, ktoré im teda nezarátali, tak sú to obrovské peniaze, na ktoré by si museli zobrať pôžičku, a ani nemajú, z čoho to zaplatiť.
Je pravdou, že neznalosť zákona síce neospravedlňuje, ale ide o veľmi citlivú skupinu ľudí, ktorých príjem je často ďaleko pod hranicou chudoby. Často ide o celoživotnú obetu a v dôsledku nedokonalých zákonov budú trpieť ešte aj vo vlastnom dôchodku.
V aktívnom veku bolo ku koncu januára 2017 celkovo 30 986 poberateľov opatrovateľského príspevku, pričom registrovaných na Sociálnej poisťovni z titulu dôchodkového poistenia bolo k rovnakému dátumu 21 035 opatrovateľov. Zvyšných 9 951 opatrovateľov môže zistiť, že nie je teda poistených, povinne dôchodkovo poistených a ak si budú uplatňovať nárok na starobný dôchodok, zistia, že nebudú mať zarátané tieto roky do dôchodku. Môže ísť o rôzne prípady, napríklad sú poistení z iného titulu, napríklad majú nejaký pracovný úväzok alebo dohodu, preto nie sú poistení z titulu poberania opatrovateľského príspevku s dosť veľkou pravdepodobnosťou platia oveľa menšie odvody a ak by za nich platil štát opatrovanie, čiže išlo by to do povinného dôchodkového poistenia, vyšlo by im to v dôchodku vyššie.
Mnohokrát si privyrábajú len napríklad vykladaním v Kauflande alebo nejakými inými dohodami, kde sa to potom berie z toho príjmu z toho Kauflandu a nie že v povinnom dôchodkovom poistení z princípu, že opatruje dlhodobo, človeka s dlhodobým nepriaznivým zdravotným stavom, a tým pádom vlastne tam hrozí aj ďalšia cieľová skupina, ktorá až keď si bude vyrátavať starobný dôchodok, zistí, že na to bude doplácať.
Ďalej sú to teda rodičia detí, ktorých dieťatko dovŕšilo 18 rokov veku, ale keďže sú to deti, ktoré sú deťmi celý život, tak rodičia si myslia, že sa nič nestalo, a nevedia o tej podmienke, keďže Sociálna poisťovňa ich odhlási, ale zároveň ich neprihlási alebo nedá im možnosť teda, nedá im možnosť cez poskytované poradenstvo, že ak ste poberateľom príspevku za opatrovanie alebo v osobnej asistencii, môžte byť naďalej dôchodkovo poistený. Čiže to je ďalšia kategória.
Ale máme tu aj skupinu opatrovateľov, ktorí síce opatrovanie vykonávajú, no za prácu nedostávajú žiadny príspevok, pretože príjem osoby odkázanej na opatrovanie prekročil stanovené hranice. A tu je treba uvažovať o tom, že hoci príjem takéhoto opatrovateľa je nula eur, mal by mať nárok aspoň na dôchodkové poistenie, pretože v opačnom prípade dopláca na tento nespravodlivý systém dvakrát. Nemá žiadny príjem v reálnom čase, lebo mu neschvália nejakú sumu, a na druhej strane dokonca zaňho štát ako opatrovateľa neplatí ani žiadne poistenie, čo mu môže naozaj ovplyvniť aj budúci dôchodok. Treba pripomenúť, že človek, ktorý nemá žiadny príjem, si len asi ťažko bude platiť celý balík sociálneho poistenia. Aktuálne vo výške 155,18 eur mesačne len preto, aby si šetril na dôchodok. Absurdné.
Ďalšia situácia je, že úrady práce viac-menej nútia opatrovateľov požiadať si o predčasný starobný dôchodok, aby teda im nemuseli ponúkať prácu alebo aby ich tam celkovo nedržali v evidencii, a tým pádom aj tá výška opatrovateľského príspevku ide nižšie, lebo tak dostanete 230 a tak dostane ten človek len 90 eur, a dokonca ešte tým, že bude mať kratšie to poistenie, tak dokonca aj na starobný dôchodok dostane menej započítaných tých bodov.
Príspevok na opatrovanie je jeden z najzložitejších príspevkov na kompenzáciu, a preto sa nemožno čudovať, že nie každý ho musí pochopiť správne. To je len na obhajobu možno tých opatrovateľov, lebo keď naozaj 24 hodín denne, však vidíte v tých reláciách, nemáte reálne, lebo mne to príde už tak bežne, že poznám tie osudy tých ľudí a bytostne sa dotýkam utrpenia tých ľudí, tak mi príde normálne, že o tom hovorím, ale vidíte to aj z médií, ako tí opatrovatelia žijú, že teda vôbec neexistuje nejaká odľahčovacia služba pre tých ľudí, a oni v kuse roky rokúce bez dovoleniek sa starajú o tie deti, a my pre nejakú administratívnu chybu, nie preto, že by a priori nemali nárok na to povinné dôchodkové poistenie, im povieme, že jednoducho neznalosť zákona neospravedlňuje. Je to veľmi smutné a do plaču, že toto sme dopustili a že toto fungovalo roky rokúce.
Ja som začala robiť pred 19 rokmi s deťmi, teraz už tie deti sú dospelé a mamy sa dostávajú do starobného dôchodku a z toho titulu vlastne začali zisťovať aj matky, ktoré sa nachádzajú okolo mňa, že jednoducho majú obrovský problém. A tie ženy plačú, lebo ony nemajú z čoho si doplatiť vlastne to poistenie.
Príspevok teda je naozaj komplikovaný a prisudzuje sa na základe žiadosti odkázanej osoby a posudzuje sa jej príjem, ale paradoxom je, že poberateľom príspevku je opatrovateľ, hej. To znamená iná osoba. Tento príjem opatrovateľa sa raz za príjem opatrovateľa považuje, inokedy nie. Raz si môžu zobrať na základe toho do úvahy ten príjem, druhýkrát, keď ide o pôžičku, už sa to neberie, hej. Čiže zase oni sa ma pýtajú, pýtajte sa všetkých tam ľudí, že či sme zamestnancami alebo nie sme zamestnancami. Čo sme? Kto sme? My nikam nepatríme. Toto mi hovoria rodičia tých detí, hej. Čiže naozaj príspevok sa neposkytuje na základe zdravotného stavu, ale zväčša len na základe príjmu a teda neodráža reálne potreby odkázanej osoby, ani skutočné činnosti, ktoré opatrovateľ musí vykonávať.
Taktiež poberatelia dôchodkových dávok dostávajú podstatne nižší príspevok na opatrovanie ako tí, ktorí sa starajú v produktívnom veku. Tam som hovorila, tam môže byť rozdiel 90 až 230 eur. Čiže chcem povedať, že tento príspevok je skutočne veľmi komplikovaný na to, aby človek, ktorý možno štyri, max päť hodín, keď máte ležiace dieťa, spíte dlhé roky, uvažoval ešte nad tým, kde sa má prihlásiť a odhlásiť, a nie to, že, že proste v našom štáte na jedného úradníka pripadá 30 občanov, aby ten občan si jednoducho nemohol priznať ani, ani roky odrobené pri takomto človeku.
Ja vás preto prosím, aby ste podporili tento návrh zákona. Ide o statočných ľudí, o ľudí, ktorí šetria financie štátu. A naozaj mám za to, že keď sme našli peniaze na vyrovnávanie skrivodlivostí u starodôchodcov, že urobíme to aj v prípade opatrovateľov. Ak to prerátame, možno ich nebude až také, v takom veľkom množstve, aby sme im tie peniaze nedokázali nahradiť aj zo strany štátu.
Ďakujem pekne.

Jedna faktická poznámka.
Nech sa páči, pani poslankyňa Jurinová.

Ďakujem kolegyni Soni Gaborčákovej. Naozaj popísala si množstvo príkladov, s ktorými zápasia opatrovatelia. Už asi netreba hovoriť, že dostávajú za svoj výkon veľmi nízku odmenu. Ale treba určite hovoriť, že stále existujú disproporcie v nastavení tohto zákona, ktoré treba odstraňovať. Jednou z takýchto disproporcií alebo defektov je práve nastavenie byrokratickej prekážky, ktorá súvisí, no s ničím iným, len s tou byrokraciou. Naozaj, ak sa nám nezmení životná situácia, len to, že teda dieťa má 18 rokov, a zrazu od ďalšieho dňa už bude dostávať invalidný dôchodok, tak sa mi zdá úplne scestné, pričom rodičovi sa naozaj nijako tá situácia nemení, sa mi zdá úplne zbytočná povinnosť nahlasovať sa na Sociálnu poisťovňu na to, aby som mohla poberať, aby som mohla byť povinne dôchodkovo poistená.
Veľmi kvitujem aj to, že ministerstvo sa rozhodlo tento defekt odstrániť, na druhej strane sa neviem preklenúť, neviem preklenúť to, že neboli ochotní ísť aj spätne, že vôbec nemyslia na tie ženy, ktoré dnes prichádzajú do stavu dôchodku, a povedia im, že doplaťte si to a váš dôchodok bude v pohode. No pre nich je to naozaj veľmi ťažká životná situácia. Vôbec si neuvedomujú, z akého príjmu tieto rodiny žijú alebo musia vyžiť.
Takže, pán minister, prosím vás, zoberte si príklad z tohto návrhu zákona, myslíme pozitívne na tie ženy, ktoré dnes idú do dôchodku, a vtedy naozaj myslíme na ne tým, že nepotrebujeme, aby si doplatili dôchodkové poistenie, ale automaticky sa to, ten čas započítava do dĺžky dôchodkového poistenia. Buďte grant a prijmite tento návrh!
Ďakujem.

Pán poslanec Mihál.

Ďakujem, pán predsedajúci. Je to dobrý návrh, určite s ním súhlasím, budem ho podporovať a odporučím to aj svojim kolegyniam a kolegom. Len chcem to povedať trošku zoširšia. Riešime problém opatrovateľov, áno, je tam, neviem, či je správny výraz "medzera v zákone", skôr nedostatok, ktorý prax teda postupom času jasne ukazuje. Súvisí to s tým procesom prihlásenia sa ako poistenca štátu, bez ktorého skrátka človek, ktorý síce fakticky poistencom štátu je, ale keď nedal prihlášku, tak nie je, čiže rozhoduje papier, nie skutkový stav. A to je teda smutné. Treba to opraviť a treba to opraviť spätne, čiže s týmito dvoma vlastne vecnými návrhmi alebo podstatou tohto návrhu, aby nebol potrebný papier, prihláška, aby to bolo automatické a aby sa to riešilo aj spätne, absolútne súhlasím.
Ale chcem do toho priniesť ešte tretí rozmer, tretí pohľad, a to je, ktorý teda nájdete v našom návrhu, ktorý tu príde, a to je, že toto nie sú všetci poistenci štátu. Toto sú opatrovatelia, ešte k tomu v tom zlomovom momente matka a dieťa, 18 rokov, problém. Áno? Lenže tento problém a v omnoho početnejšom podľa mňa vyjadrení, keď to takto mám povedať, sú matky, ktoré sú na rodičovských dovolenkách alebo na rodičovských príspevkoch, to je najväčšia skupina podľa môjho názoru poistencov štátu. V tomto momente si dovolím tvrdiť, že máme okolo 150-tisíc takýchto žien, ktoré sú poistencami štátu, ak sa prihlásia, ak dajú prihlášku ako poistenec štátu. Ak ju nedajú, tak nič. To je super, človek nevie alebo zabudne alebo niečo príde, nedal prihlášku, ani nie je poistencom štátu, nemá zarátané roky do dôchodku, má nižší dôchodok, no to je ako skutočne absurdný stav.
Veľmi ma mrzí, že vlastne až teraz sme na to prišli. A pozor, ešte chcem povedať jednu vec, neviem, či to tu zaznelo. Ono na to prišlo aj ministerstvo práce, pretože návrh, ktorý tu prinesie v utorok, čiže zajtra, minister práce, obsahuje to, aby sa tento proces vlastne auto-mati-zoval. Čiže nebude potrebná tá prihláška. Ale čo tu zaznelo, ak som dobre počúval, minister to nie je teda ochotný, asi ste sa o tom bavili, ja som sa ešte nestihol, minister to nie je ochotný riešiť spätne. Takže neviem, či niekto z vás si uvedomuje ten pojem starodôchodca, mladodôchodca. Tak teraz to budeme mať zase starodôchodkyne, mladodôchodkyne z dôvodu, že kto to prihlásenie, to zabudnuté prihlásenie ako poistenca štátu stihol, v úvodzovkách, pred 1. 1. 2018 a kto ho stihol, v úvodzovkách, po 1. 1. 2018. Čiže či som sa prihlásil, neprihlásil v decembri alebo v januári, rozhodne o mojom dôchodku. Presne tak (reakcia z pléna). Tuto mám maslo na mojej hlave, presne, priznávam to, mal som to urobiť už ja. Mala to urobiť pani Tomanová. Mal to urobiť Kaník. Ja neviem, kto všetko by si mal sypať popol na hlavu. Ja si ho sypem, urobil som chybu, že som si to neuvedomil a že som na to vtedy, keď som mohol najviac tlačiť, netlačil.
Teraz je to tu, dokonca v podobe troch návrhov. Prvý práve riešime, druhý tu bude zajtra po deviatej, keď ho prinesie minister Richter, a tretí mám pripravený ja s kolegyňami. Tri partie naraz, si predstavte, nezávisle na sebe prišli na to, že máme problém v zákone. A chceme to riešiť, niekto s väčšou niekto s menšou možno silou politickou, niekto je v koalícii, niekto nie je, možno aj s nejakými tými nápadmi, niekto ich má väčšie, niekto menšie, ale nechcem teraz robiť preteky.
Chcem vás upozorniť všetkých, že vlastne tri tímy naraz si tento problém uvedomili. Tak to, prosím vás, spravme! Poďme sa baviť, poďme sa baviť o tom, v čom je kameň úrazu, a poďme to urobiť. Na tomto predsa vieme bez problémov nájsť zhodu. Čiže ja tvrdím, že po prvé, všetci tí poistenci štátu, či sú to opatrovateľky, či sú to osobní asistenti, či sú to matky na rodičovských dovolenkách, majú problém, pretože podľa zákona oficiálne sa im tie roky do dôchodku zarátavajú, až keď podpíšu prihlášku do Sociálnej poisťovne. Ten proces predsa môže prebehnúť automaticky pre všetkých poistencov štátu, zdôrazňujem, teda nielen pre opatrovateľov, ale hlavne aj pre tie matky na rodičovských dovolenkách. A po ďalšie, a tam musíme presvedčiť ministra Richtera, je to problém urobiť spätne, preboha?! Veď tie ženy pôjdu do dôchodku, niektoré o 20, niektoré o 30 rokov, je problém, aby Sociálna poisťovňa zobrala "sčot", nepoviem, že kalkulačku, a naťukala tam o tri nuličky viacej tej nešťastnej žene, ktorá to dieťa jednoznačne vychovala, porodila ho, len sa zabudla pred dvoma rokmi prihlásiť za poistenca štátu! Je to problém? Ja tvrdím, že to teda nie je žiadny problém, je to len otázky chcieť.
Čiže vás vyzývam všetkých, ako ste tu, aby ste na toto pamätali, a hlavne odkazujem na ministerstvo práce, aby prestali s výhovorkami a aby sme spoločne prijali správne a korektné riešenie pre všetky tie ženy, ktoré vychovávajú deti.
Ďakujem.

Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľka. Nie je tomu... Áno? Nech sa páči.

Ja iba krátko. Tak ako sme sa vedeli dohodnúť na starodôchodcoch, naozaj mali by sme pomôcť tým, ktorí sa celý život starajú o dieťa, ktoré trpí. A trpí tým celá rodina. Takže naozaj dajme hlavy dohromady a pomôžme tým, ktorí to najviac potrebujú, nielen pred voľbami, ale aj keď voľby sa neblížia. Ďakujem.

Chce zaujať stanovisko spravodajkyňa? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je uverejnený ako tlač 675, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 698. Dávam slovo poslankyni Erike Jurinovej, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedla.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v krátkosti predstaviť návrh zákona, ktorý sa týka opäť zákona č. 461/2003 o sociálnom postení v znení neskorších predpisov. V úvode naozaj poviem len veľmi krátko, že jedná sa o zrovnoprávnenie ochrannej lehoty pre matky, ktoré neprešli teda biologickým tehotenstvom, ale o tie, ktoré, ktoré zažiadali o adoptívne rodičovstvo. Ide o to, že v Zákonníku práce sa vzťahuje, alebo teda v zákone o sociálnom poistení sa vzťahuje na tehotné ženy ochranná lehota pri nemocenskom poistení 8 mesiacov. Kdežto pri rodičoch, ktorí si naozaj zažiadajú o náhradnú starostlivosť, sa vyžaduje, platí len ochranná lehota 7 dní, tak ako je to pri bežnej chorobe. Ak sa stane takejto matke, ktorá si zažiada o náhradnú starostlivosť, to, že pred tým, ako ten proces prípravy na adopciu, je naozaj veľmi dlhý a počas tejto prípravy sa jej stane, že jej, že má ukončený pracovný pomer alebo je, tak neštandardne povedané, vyhodená z práce, tak táto matka, aj keď sa bude starať o malé bábätko, nebude mať šancu získať materské, pretože jej ochranná lehota v tomto prípade je len 7 dní.
Myslíme si, že je to veľmi nespravodlivé. A podobne ako sme prišli na predchádzajúcu schôdzu s návrhom novely zákona o príspevku pre náhradnú starostlivosť, ktorá, ktorý je podobné niečo ako príspevok pri narodení dieťaťa, tak aj v tomto prípade žiadame o zavesenie tej lehoty, odkedy sa určuje tá ochranná lehota, na podanie na súd. Pretože vieme, že práve súdy konajú v tomto prípade veľmi zdĺhavo.
Takže na úvod toľko, uvedenie zákona. Ešte raz iba zopakujem, že ide o zjednotenie ochrannej lehoty pre matky, aj tie, ktoré si zažiadajú o adopciu dieťaťa, na osem mesiacov.
Ďakujem pekne.