19. schôdza

Ďakujem pekne. Súhlasím s tým, že proste vždy musíme ísť dopredu a musíme stále robiť kroky preto, aby sme mohli dýchať čo najčistejší vzduch, a tento zákon k tomu dopomáha. Jednak transpozíciou európskej smernice, kde dávame jednoznačné pravidlá pre zariadenia takzvané stredne veľké a veľké spaľovacie zariadenia, kde jednoznačne dávame limity, aké, koľko jednoducho tých znečisťovacích látok môžu vypúšťať, aké majú podmienky, aké sankcie dostávajú za to, keď jednoducho tieto veci nedodržujú.
Čo sa týka informovanosti občanov, reaguje tento zákon na tú situáciu, ktorá tu nastala minulý rok vo februári, keď proste boli, mali sme problém so smogovými dolinami niekde a jednoducho občania, a nielen občania, ale ani starostovia a primátori, to znamená, neboli, nevedeli o tej situácii, neboli informovaní dostatočne dopredu, to znamená, nemohli informovať ani občanov. To znamená, aby toto sa nestalo, tak zavádzame informačný systém spoločne s ministerstvom vnútra, kde cez verejnoprávne médiá budeme informovať, keď takáto situácia nastane, je to konkrétne napísané, akým spôsobom.
A čo sa týka tých zón, nízkoemisných zón, tak viete, pani poslankyňa, vy hovoríte, že je tu nejaká skupina, ktorá dáva proste, ja neviem o tom podaní, poviem úprimne, kde žaluje mesto. My týmto zákonom dávame práve možnosť mestám, aby takéto nízkoemisné zóny si zaviedli. To je pre tých ľudí, to je to, čo oni žalujú. To znamená, my im dávame na to priestor. A že aké to bude mať ekonomické dopady, tak keď jednoducho mesto Bratislava sa rozhodne, že niekde vytvorí nízkoemisnú zónu a oni musia rozhodnúť, že s akými podmienkami, kto tam môže ísť, do akej miery to bude prísne, čo musia, komu dajú výnimku, tú výnimku musia dať, lebo tam ľudia bývajú, to znamená, nemôžete ich odtiaľ vylúčiť, proste nejaké výnimky musia mať. Ale to je na tých mestách, obciach a hlavne mestách, lebo sa to týka hlavne veľkých miest, že ako si nastavia ten svoj, tú svoju nízkoemisnú zónu. Ja viem, že napríklad už pán primátor Choma avizoval, že v Žiline to chcú zaviesť, o tom viem, hej, ale ja dúfam, že k tomu sa prihlási čím viac miest na Slovensku, lebo jednoducho tieto podmienky sme im týmto, aj týmto zákonom povoľujeme.
A ja dúfam len v to, že, vy ste hovorili o ozóne, o rôznych veciach, že ten môj štvrtý bod dnes je Montrealský protokol, ktorý je práve o tom veľkom, tej veľkej dohode proti ozónu, nie proti ozónu, ale proti fluorovaným uhľovodíkom a proti freónovým plynom, kde práve riešime to, že čo si môžu jednotlivé štáty dovoliť a čo by si nemali dovoliť. Že to doteraz ste nezahlasovali za tieto medzinárodné naše dohody, že za túto dohodu zahlasujete.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, účelom návrhu zákona je zapracovať požiadavky na zmeny vyplývajúce z praxe pri zhromažďovaní a spravovaní národného registra uvoľňovania znečisťujúcich látok a prenosov mimo lokality prevádzkarne. Návrhom zákona sa zároveň zjednotí nahlasovanie údajov do národného registra znečisťovania od prevádzkovateľov, ktorí nahlasujú údaje podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 166/2006 o zriadení Európskeho registra uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok, ako aj podľa zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že navrhnutý vládny návrh zákona schválite. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 727 z 20. júna 2017 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 205/2004 Z. z. o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 253 zo 4. septembra s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 102 z 24. augusta s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 109 zo 4. septembra s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: O bodoch spoločnej správy č. 1 až 8 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 205/2004 Z. z. o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 205/2004 Z. z. o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 110 z 5. septembra 2017.
V citovanom uznesení výboru poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Nebudem dlho hovoriť a nepoviem ani nič nové, lebo už som podobné hovoril ministrovi financií pánovi Kažimírovi, teraz to isté.
Tento zákon podľa doložky vplyvov nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, nemá sociálne vplyvy, nemá vplyv na životné prostredie, na informatizáciu ani na služby pre občana. Prečo sa potom predkladá? Mali by sa predkladať zákony, ktoré aspoň podľa vlastnej analýzy majú aj nejaký pozitívny vplyv. Znamená toto, že keby sa nepredložil, tak sa nič nestane? Podľa mňa aspoň v prejave predkladateľa by sa v takýchto prípadoch malo zvýrazniť, prečo to vlastne je, ale myslím si, že aj tieto doložky treba robiť. A toto sa netýka len vás, pán minister, ale treba štandardne robiť tak, aby už z toho materiálu bolo jasné, že tie predkladané materiály majú aspoň na niečo pozitívny vplyv.
Ďakujem pekne.

Eugen, výborne, ďakujem pekne. Ale chcem povedať, že maličký pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie to bude mať, pretože vo výbore prešiel v spoločnej správe môj pozmeňovací návrh, ktorý som mala v prvom čítaní, aby sa znížila administratívna náročnosť odovzdávania informácií do národného registra a aby bolo umožnené si aj elektronicky, pretože zákon v pôvodnom znení bol, že musia aj v listinnej, aj v elektronickej podobe. No a teraz v spoločnej správe je napísané "alebo". To znamená, že trošičku sa zlepšuje administratívna náročnosť pre podnikateľov.

Ďakujem pekne za príspevok. Veľmi dobrý bol. Musím povedať, že, samozrejme, zákon sa príde predkladať preto, lebo niečo riešia, ale nie vždy majú dopady. V tomto prípade takýto dopad má, čo aj pani poslankyňa hovorila, že jednak sa zjednoduší to, že sa zosúladí to, čo my musíme prihlasovať podľa nášho zákona, s tým, čo musíme odvádzať, čo musíme nahlasovať, znečisťovatelia čo musia nahlasovať, štát musí nahlasovať do Európskej únie, aby tam tie disproporcie sa zmenili, aby to bolo zjednodušené, aby to bolo zjednotené hlavne. A zjednocuje sa, vlastne zjednodušuje sa to pre tých našich podnikateľov, že môžu to hlásiť aj elektronicky, čo mohli aj predtým, ale bolo to tak napísané, že musia aj papierovo. To znamená, že zjednodušujeme pre našich podnikateľov jednoducho ich povinnosti týmto konkrétnym zákonom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená Národná rada, Viedenský dohovor o ochrane ozónovej vrstvy a Montrealský protokol o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu, sú významnými medzinárodnými zmluvami, ktoré sa venujú problematike ochrany ozónovej vrstvy Zeme v medzinárodnom meradle. Slovensko je zmluvnou stranou Viedenského dohovoru, Montrealského protokolu a všetkých jeho dodatkov.
V minulom storočí sa začali na základe týchto medzinárodných zmlúv postupne odstraňovať z výroby a používania látky, ktoré mali na ozónovú vrstvu najničivejší účinok. Jednou skupinou látok, ktoré sa stali náhradou za odstránené látky, sú fluorované uhľovodíky. Až neskôr sa zistilo, že tieto sú aj silnými skleníkovými plynmi a prispievajú ku globálnej zmene klímy. Ich výroba a spotreba v posledných rokoch významne rastie. Preto bol na 28. stretnutí strán Montrealského protokolu v Kigale prijatý ďalší dodatok k Montrealskému protokolu, kde sa strany dohodli postupne znižovať spotrebu a výrobu fluorovaných uhľovodíkov. Celosvetovo je postupné znižovanie ich spotreby a výroby nevyhnutné na účely zníženia príspevku k zmene klímy.
Kigalský dodatok sa bude implementovať prostredníctvom už platných právnych predpisov Európskej únie. Všetky doplnenia protokolu sú v plnej miere transponovaných právnych predpisov EÚ a zavedené vo vnútroštátnom, našom, právnom poriadku. Preto nie je potrebné prijatie žiadnych legislatívnych úprav ani vyhodnotiť vplyvy a dopady. Ratifikácia dodatku nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie ani žiadne iné vplyvy. Slovenská republika má vytvorené podmienky na plnenie záväzkov vyplývajúcich z tohto dodatku. Ratifikácia dodatku bude dôležitým príspevkom k vykonávaniu Parížskej dohody a ochrane klimatického systému.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, týmto si vás dovoľujem požiadať o schválenie predloženého materiálu. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 669 zo 17. augusta pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Kigalským dodatkom k Montrealskému protokolu o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s lehotou na prerokovanie návrhu do 4. septembra 2017. 
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Kigalským dodatkom k Montrealskému protokolu o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu, dňa 24. augusta 2017. Uznesením č. 104 súhlasil s návrhom a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Kigalským dodatkom k Montrealskému protokolu o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu.
Gestorský výbor prerokoval túto správu o prerokovaní predmetného návrhu a uznesením č. 111 odporučil Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Kigalským dodatkom k Montrealskému protokolu o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu, a poveril ma vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Súčasťou správy je návrh uznesenia Národnej rady.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som poprial príjemné dopoludnie, a zároveň mi dovoľte, aby som uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predkladá sa v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na tento kalendárny rok.
Návrhom zákona sa upravuje vymedzenie nelegálneho zamestnávania. V súčasnosti je nelegálnym zamestnávaním každé oneskorené prihlásenie zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovni. Účelom návrhu zákona je upraviť vymedzenie nelegálneho zamestnávania tak, aby ako nelegálne zamestnávanie sa neposudzovalo oneskorené prihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne, ak k tomuto prihláseniu dôjde do siedmich dní od začatia výkonu činnosti zamestnanca. Ak však v rámci tejto lehoty siedmich dní dôjde k výkonu kontroly, ktorá zistí neprihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne, pôjde o nelegálne zamestnávanie.
Návrhom zákona sa tiež na účely zákony o nelegálnej práci a o nelegálnom zamestnávaní vymedzuje pojem "dodávka práce".
Toľko úvodom. Ďakujem. Skončil som, pán podpredseda.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedníčkou výboru; predsedom Výboru Národnej rady pre sociálne veci; predsedníčkou Výboru Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 662. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V zmysle oprávnení, no... V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej... (čo to ja čítam, papiere mám pomiešané) boli pridelené výborom... (Reakcia z pléna, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, čo vám chýba?

Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
Čo mi chýba? Nič mi nechýba. Len papiere mám prehodené. (Rekcia z pléna.) Nie je to ťažké, len musím presne pomenovať výbory, aby som sa nepomýlila. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Áno, samozrejme.

Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
Takže tak. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade... (no jasne) a predloží Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. Ospravedlňujem sa za chybičky. Ďakujem.