19. schôdza

Áno, práve tie skúsenosti škôl, ktoré sú naozaj skvelé, množstvo je environmentálne zdatných, ale vždy to závisí od toho, od tej samotnej školy, od riaditeľa, od nejakého nadšeného učiteľa, ktorý na škole pracuje, že škola tieto výsledky v ekológii má a že naozaj dokáže deti, mládež takto viesť. Avšak nemalo by to byť len, len na nejakom individuálnom nasadení niekoľkých ľudí. V podstate, keď to nejde dobrovoľne, niekedy je potrebné to napísať na papier, aby vlastne tí, čo vôbec neuvažujú environmentálne, boli nútení sa nad tým zamyslieť. Nehovorím, že toto je tá najlepšia cesta. Ale je to ten hrach, ktorý využívam, aby som znovu ho hádzala, aby sa o téme hovorilo. A snáď sa to semiačko ujme, možno nie v tejto podobe, ako je navrhovaný zákon, ale v nejakej inej, ale aby sa ujal.

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Mizík.

Ďakujem za slovo. Pani predsedníčka, vážení prítomní, pozorne som si prečítal návrh zákona poslancov Gröhlinga, Jurzycu, Galeka, Zemanovej. No jedna vec ma zarazila, nevidel som tam ani jedného učiteľa a tento návrh zákona sa týka školstva. Tento zákon pojednáva o alternatívnych vzdelávacích programoch. Vidím tu hneď zvláštnu kombináciu, experimentálne overovanie alternatívnych vzdelávacích programov. No experiment bude overovať experiment. Máte tam všetko, čo tam má byť, hej, ciele, hypotézy, garanta, harmonogram, metodiku, licencie a tak ďalej a tak ďalej. Našiel som tam položku – experimentálne overovanie trvá 9 školských rokov. To je dosť dlhý čas na pokusy s ľuďmi a chráň Boh, aby experimentálne overoval Poliačik. To by bol koniec. Alternatívne vzdelávanie, pretože sa touto témou zaoberám, môžu tam byť rôzne formy, hej. Tak napríklad skupinové samostatné učenie, čo sa bežne robí, potom, že môžu učiť dvaja až traja učitelia v jednej triede. Neviem, z kadiaľ by sme nabrali kapacitu na to v našom školstve. Integrácia funkcií v škole, škola sa prispôsobuje žiakom. No neviem si predstaviť kolektív, kde by boli dvaja žiaci neprispôsobiví, ako by, čo by sa potom dialo, hej. Žiaci si volia vyučovacie tempo. No, pri mentalite drvivej väčšiny súčasnej mládeže si to neviem ani predstaviť. Žiaci si sami vyberajú z ponúk, čo sa chcú učiť. Rodičia spolupracujú pri tvorbe vyučovacích plánov. Domáce úlohy si žiaci dávajú sami, ale nemusia ich splniť dokonca. Neexistuje pevný čas vyučovacej hodiny. Desiaty si robia žiaci vo forme švédskych stolov sami pre seba. No hygiena, neviem, čo by na to povedala.
Myslím si, že výsledok toho, že sa škola prispôsobuje žiakom, vyslovene by bol cirkus. Varianta taká, že žiaci si zvolia vyučovacie tempo, výsledok by bol asi žiadne vyučovanie. Domáce úlohy si môžu dať žiaci sami, ale nemusia ich splniť, to som čítal, to sú normálne štúdie, to normálne človek sa za hlavu chytá, čo alternatívni experimentátori vymyslia. Toto sú nezmysly vhodné pre slovenské školstvo. Toto môže byť vhodné iba pre kaviarenskú elitu a ich detičky. Mimo Bratislavy je to pasé. Na Slovensku sa rozbíja model tradičnej rodiny, propaguje gender, LGTB. Teraz tu máme ďalší pokus rozbiť aj tak rozbité školstvo. No a tento nápad nám dávajú ľudia zo SaS-ky, čo podporujú dúhové pochody. Tak neviem, čo si mám o tom myslieť.
Ďakujem zo slovo.

Nikto sa neprihlásil s faktickou poznámkou. V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Sopko.

Vážená pani predsedajúca, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci. No dobrá debata, na pár výnimiek. Ale podstatné alebo čo je podstatné pri tomto všetkom, je, že tu ideme hovoriť o systéme, akým je kurikulum, akým je obsah vzdelávania momentálne nastavený. A ten nie je dobrý. Viac-menej, keď by som tak mal ísť v úvode trošku hlbšie, mne osobne na Učiacom sa Slovensku chýbalo, a dúfam, že sa to potom aj dopracuje v rámci tej ambície veci posunúť dopredu, aby sme sa naozaj pozreli aj na obsah vzdelávania, na jednotlivé predmety a kvázi, či tie predmety v súčasnosti, ako sú nastavené, zodpovedajú momentálne dobe a poučili sa aj zo zahraničných skúseností, kde išli odvážnejšie do toho, pretože videli, že svet sa mení a musí sa tomu prispôsobiť aj škola. To je jeden z faktov, ktorý si, bohužiaľ, veľmi nevieme priznať.
Každopádne, už som tu spomínal v jednej reakcii, že pri súčasnom mentálnom nastavení úradníkov sa dosť obávam akéhokoľvek zásahu do legislatívy. Najmä preto, pretože oni sami ju veľmi nerešpektujú. Posledný prípad alebo posledný príklad, ktorý všetci poznáme, bol ten nešťastný dejepis, § 9 predsa jasne stanovuje, čo a na kom je v rámci kompetencii školy, kde sa tá pridaná hodina má použiť. A toto je, bohužiaľ, smutný obraz toho, kde môžu končiť všetky dobré úmysly.
Ale dobrá snaha sa cení. A dovoľte mi pár poznámok naozaj v dobrom, kriticky k tomuto návrhu, ktoré by mohli po zapracovaní, teraz možno preženiem, až po nejakom hypoteticky veľmi silnom optimizme, že by sa odrazu niečo stalo a tento návrh sa dostane do druhého čítania. Takže... Alebo prípadne potom, keby sa podával znova a znova sa na ňom pracovalo, pretože tento koncept, je mimoriadne dôležité, aby sa o ňom stále hovorilo, aby tu zazneli tieto moje poznámočky.
Takže k tomu experimentálnemu overovaniu. Dobrá myšlienka, len v niečom nedotiahnutá a v niečom prehnane optimistická. A osobne mám dosť podobný názor na inštitút experimentálneho overovania ako pani poslankyňa Zimenová. Ale keďže vieme, ako to v súčasnosti je, čo by sme s tým mohli urobiť? No v prvom rade bol som predbehnutý, ale ja som sa tiež chcel zmieniť o tých deviatich rokov toho experimentálneho overovania. Navyše, keď je to kontrolované troma až štyrmi štátnymi inštitúciami. Tu si dovolím z tohto miesta tvrdiť, že takmer žiadne nebude mať šancu prejsť. Stačí totiž, aby v jednom roku nejaký aktívny riaditeľ týchto inštitúcií si trošku ohol zákon, ako sa to aj dneska deje, a tento experiment končí. To je presne to, o čom hovoril aj kolega Poliačik, že skrátka padáme na ústa kvôli neschopnosti jednotlivcov. A toto je veľmi smutné a treba to tu vždy povedať nahlas. Takže rozšnurovať to akýmsi časovým rámcom a dať ešte do toho navyše právomoci štátnym inštitúciám, ktoré už doteraz preukazovali svoje schopnosti, v úvodzovkách, to nie je dobrý nápad.
K tomu, čo nie je dotiahnuté. Mne osobne tam chýba, a často sa to aj v diskusiách opakuje, zmienka o tom, že alternatívne vzdelávacie programy overené a schválené v niektorých krajinách Európskej únie by mali byť schválené bez experimentálneho overovania. Keby sa toto nám aspoň podarilo spoločnými silami pretlačiť, presvedčiť aj koalíciu, že nech ustúpi v tomto bode a naozaj to, čo je overené vonku, nemusí prebiehať týmto zdĺhavým procesom, bude to veľmi, veľmi dôležitý krok. Preto, aby sa naozaj tým aktívnym a inovatívnym ľuďom, ktorí s našimi deťmi pracujú, uľavilo.
Veď si spomeňte na prípad spojitého, resp. nespojitého písaného písma a na čom to všetko vzniklo. Teraz konečne už bol aj, je tu aj zmedializovaný príbeh šlabikára, ktorý, bohužiaľ, si vybrali za ten fond práve konania skrípt, a to bol jeden z argumentov pre to, že práve tento šlabikár neprešiel experimentálnym overovaním. Napriek tomu, že v posudku sa nič nespomínalo o konaní a skripte, práve tam bol vyzdvihnutý. Tak toto bol argument pre to, že sa zasiahlo tak, ako sa zasiahlo. Takže bol by to veľmi dôležitý krok. Skúsme spoločne tlačiť. Momentálne existujú pracovné skupiny na úpravách školského programu, teda školského zákona a je dôležité, aby sa aspoň v tomto ustúpilo.
Ďalšia vec, čo mi tam chýba, je, že my tu stále hovoríme o ucelených vzdelávacích programoch, celých konštrukciách, ktoré tu sú. Ale čo tie čiastkové formy? Zase to už tu bolo spomínané. Tie jednotlivé kocky systému, ktoré sa dajú pospájať dokopy, my ich potrebujeme zadefinovať a umožniť inovácie, aby sa presadzovali podstatne voľnejšie. Keď toto uvoľníme a tieto čiastkové programy, resp. tieto moduly, môžeme na to, určite sa zhodneme a vymyslíme na to nejaký odborný terminus technicus, ak toto dokážeme, Hejného matematiku, Sfumato, alternatívny spôsob výučby prírodovedných programov, Saëns ako komplexné vyučovanie, ako to prebieha v zahraničí, ak toto dokážeme, podstatne tým pomôžeme tým školám. Uvoľníme im ruky, budú môcť slobodnejšie skúšať a skúšať to, čo vedia, že jednak sa v zahraničí už osvedčilo, jednak vedia, že toto na tieto deti konkrétne funguje a nebudú sa báť, že príde nejaká kontrola a im to zakáže.
Takže táto debata je aj o naozajstnej slobode, teda by mala na našich školách zavládnuť. Jednou z hlavných chýb reformy z roku 2008 bolo, že ľudia na ňu neboli pripravení. Nikto to s nimi neodkonzultoval. Mnohí si našli vlastnú cestu. Nastavali si svoje školské vzdelávacie programy pre potreby svojich žiakov. Bez nejakej podpory zhora. Keby sa mali na ňu spoliehať, to by sa načakali. A za týchto ľudí stojí za to prijímať také opatrenia, ktoré im život zjednodušia.
Takže hovorím, som momentálne tak v stave, zvažujem, pretože sú to konkrétne nejaké výhrady, ale veľmi si cením, že ideme sa tu baviť o obsahu vzdelávania, ideme sa tu baviť o kurikulum, ani toto slovo už veľmi nepoužívame, pretože 21. storočie je tu. Budúcnosť je pred nami, svet sa bude meniť. V jednom rozhovore v minulosti to povedala aj súčasná nová ministerka školstva, že deti zažijú, naše deti zažijú veľké zmeny. Pokúsme sa ich na to, čo najlepšie pripraviť.
Ďakujem.

Ďakujeme, pán poslanec.
V zmysle rokovacieho poriadku teraz požiadal o slovo v rámci rozpravy pán navrhovateľ, nech sa páči.

Ostali sme tu už v takej komornejšej atmosfére, tak dovolím si povedať niečo možno k tomu počiatku toho zákona. Tento zákon, chcem sa priznať, je lobistickým zákonom. Lobistom bola moja dcéra a asi desať detí, ktoré som videl práve v tej lesnej škôlke, ktoré naozaj boli šťastné, boli zdravé, a tou odmenou a tou protihodnotou, ktorú za predloženie tohto zákona od nich očakávam, nie je nič viac ako ten jeden úsmev.
Ja nemám taký dar reči ako Martin predo mnou a veľmi ma mrzí, že som si nedokázal tak obhájiť tento zákon, ako to povedal on. Veľmi sa mi páčili niektoré tie pasáže, s ktorými prišiel. Hlavne tá myšlienka o tom medzikroku na tej časovej osi k niečomu veľkému. Ja si myslím, že tento zákon, ak ho posunieme do druhého čítania, čo by sme určite mohli, tak určite by to mohlo napomôcť aj k nejakým ďalším zmenám, ktorými by sme mohli ten školský zákon postupne vylepšiť.
Ďakujem aj veľmi pekne pánovi Sopkovi, ktorý tak isto hovoril o možných opravách, vylepšeniach tohto zákona v druhom čítaní.
Veľmi pekne ďakujem pani Zimenovej, za tú otvorenú kritiku. Aj keď ten zákon nie je pripravený, ja veľmi rád do budúcnosti jej poskytnem minimálne tie moje motívy, lebo tie naozaj vedomosti, ja som ten energetik a rodič, ale minimálne jej môžem povedať o tých mojich motívoch, ktoré ma k podpísaniu sa a k predloženiu tohto zákona viedli. Budem veľmi rád, ak každý jeden, každý kritik, ktorý aj dneska, vystúpil dneska v rozprave, ak priloží rovnako tú ruku k dielu. Ja tú svoju takto verejne ponúkam a budem vďačný, ak tento zákon podporíte.
Ďakujem veľmi pekne.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu k tomuto bodu za skončenú. Predsa len sa opýtam ešte pána navrhovateľa, či je v rámci záverečného slova... Nie je tomu tak. Pán spravodajca? Nie, nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 683. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí pod č. 706. A teraz by tu mal byť pán poslanec Viskupič, lebo by som mu mala dať slovo. (Reakcia z pléna.)T o mi sem nikto nenapísal. Tak, žiaľbohu, dobre, tak som si to nacvičila pre ďalšiu schôdzu.
Tak teda pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu poslancov Petry Krištúfkovej, Zuzany Šebovej a Borisa Kollára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona má tlač 641, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí pod č. 662.
Nech sa páči, pani poslankyňa Petra Krištúfková nám predmetný návrh zákona uvedie.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom návrhu zákona je podporiť mladé rodiny pri vzdelávaní ich detí zavedením mimoriadneho prídavku na každé dieťa vo výške 25 eur, ktorým sa každoročne zmiernia náklady súvisiace s nástupom dieťaťa do školy. Dieťa od 6 do 15 rokov navštevuje základnú školu. Výdavky súvisiace so zabezpečením prváka vytiahne rodičom z peňaženky jednorazovo okolo 400 eur. Väčšie sumy predstavujú počas prvého ročníka aj výdavky na cestovanie a stravu v škole. Starší školák začne viac míňať na školské potreby, výlety, náklady na cestovné, stravu, krúžky, šport, školské aktivity. Najväčšou položkou pri stredoškolákovi a vysokoškolákovi je na školské potreby a učebnice, oblečenie, výlety, cestovné, šport, školské aktivity. Vzhľadom na pozitívny vývoj ekonomiky Slovenskej republiky sa navrhuje tieto náklady pre mladé rodiny každoročne zmierniť.
Predkladaný návrh zákona má vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý je vyčíslený v doložke vplyvov. Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie, nemá sociálne vplyvy, nemá vplyv na životné prostredie a nemá ani vplyv na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ústavnými zákonmi a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami.
Viac k tomuto návrhu poviem v rozprave, do ktorej sa zároveň hlásim.

Ďakujem pekne, registrujem, pani poslankyňa.
Teraz poprosím pána spravodajcu z gestorského výboru pre sociálne veci, pána poslanca Mihála, aby nám predniesol spravodajskú informáciu.