21. schôdza

Pán poslanec Kollár.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som chcel len vypichnúť jeden moment z rozpravy pána kolegu Fecka.
Viete, treba si uvedomiť, kde sa dneska nachádza slovenské poľnohospodárstvo a potravinová sebestačnosť Slovenska je na katastrofálnej úrovni. A v rámci Európskej únie zaujímame úplne skoro posledné miesta, ak nie predposledné, myslím. Na tento rok sa javí, že bude saldo záporné, miliarda 300 miliónov budeme dovážať potraviny. To je katastrofa, keď si uvedomíte, že v Rumunsku už prijali zákon, kde jasne dali do zákona, že musí byť použitých v Rumunsku nejakých 52 % domácej produkcie. A preto chcem podporiť pána kolegu Fecka aj v tejto veci, hlavne v tej komasácii.
Viete, keď chceme podporiť poľnohospodárstvo, tak to ide aj cez to sceľovanie pozemkov, cez tú komasáciu. Ja osobne mám skúsenosti už 27-ročné s prenájmami pasienkov a lúk. A skutočne uhorské právo tu delilo, slížikovalo a dnes tu máme obrovské problémy vôbec niečo si prenajať. Brzdí to poľnohospodárstvo a brzdí to aj cestovný ruch. Aj preto v tomto plne podporujem pána kolegu poslanca Martina Fecka.
Treba riešiť komasáciu, sceľovanie, úpravy zmlúv a nájmov, pani ministerka. Takže vás veľmi chcem pekne poprosiť, aby ste na toto dávali veľký zreteľ.
Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Antošová.

Ďakujem. Ďakujem pekne za slovo. Ja by som bola veľmi stručná, lebo chcem byť veľmi stručná. Takisto sa prihováram k pánovi kolegovi Feckovi, ktorému chcem poďakovať za jeho vystúpenie. Poviem tak, že tie myšlienky, ktoré predniesol, ja sa s nimi takmer na 99,9 % určite stotožňujem. A chcem oceniť aj prístup pána kolegu na našom výbore pôdohospodárskom, pretože už tam sa mi javilo, že sme zrušili, poviem to tak poeticky, zrušili sme politické bariéry, pretože nám, ako vidíte, ide o spoločnú a spravodlivú vec. A preto by som chcela oceniť váš profesionálny prístup.
Ďakujem pekne.

S reakciou pán poslanec Fecko.

Ďakujem pekne, pani kolegyňa a páni kolegovia, takže ja som taký a mňa už asi nezmenia. Berte to tak, že ja som tu prišiel do politiky riešiť problémy, nie sa tu naťahovať s niekým o ničom.
Pán Dostál, áno, technicky treba očíslovať. Máte pravdu, aby sme vedeli. Takže predpokladám, že pán spravodajca to zvládne ľavou zadnou. Neni to problém, veď je ostrieľaný harcovník. A bez toho súhlasu. No, áno, je to špecifické, lebo mne sa to stalo, kde som zistil, že mám tretieho v poradí a som naháňal ho po nejakej tejto Austrálii, či kde to vlastne sa odsťahoval, a som nevedel vlastne, že on užíva môj pozemok, hej, tak hovorím, to je už anomália taká, že neskutočne. Takže dobre.
No a myslím si, že, a budem stále hovoriť, že poľnohospodári sú tí, a, samozrejme, aj lesáci, lebo to je v jednej branži, ktorí kreujú krajinu. A ako sa na nich budeme pozerať, ako ich budeme či už zatracovať, alebo vyzdvihovať, tak prakticky tak bude naša krajina vyzerať. A keď si niekto myslí, ako to bolo v socializme, že rozkážeme vetru, dažďu, no nerozkážeš. No nerozkážeš! Ten bude stále pršať a stále tá voda bude tiecť dolu kopcom. A pokiaľ dáme lepšiu krajinu našim deťom, ako sme ju dostali od našich otcov a dedov, tak myslím si, že sme splnili to, načo sme tu na zemi boli. Keď ju dáme v horšom stave, tak potom sa hanbime, že sme to nezvládli.
Takže ďakujem všetkým za pripomienky a dúfam, že to zvládneme spoločnými silami. Ďakujem.

Ďakujem.
Ďalším v rozprave je pán poslanec Gál.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, v prvom rade dovoľte, aby som vo svojom vystúpení poďakoval všetkým, ktorí participovali na príprave tejto novely zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov. Je to veľmi ťažký zákon. Celá problematika veľmi ťažká. Všetci, ktorí vystúpili predo mnou v rozprave, pani ministerka, ozrejmili to, že vlastne do čoho sa púšťame týmto návrhom alebo touto novelou. Je nám jasné, že rad vecí ešte stále nebudeme mať vyriešený. To by vyriešila celková, celkové pozemkové úpravy v každom katastri, ktorý máme na Slovensku. Ale možno aj z finančného hľadiska toto zatiaľ reálne nie je. Nie je to otázka zajtrajška. Bohužiaľ.
Druhá vec, ktorú chcem podotknúť, nadviažem na slová pani ministerky, že máme určité záväzky. Nehovorím, nechcem hovoriť len o záväzkoch voči Európskej únii. Máme záväzky voči vlastným občanom, našej vlastnej spoločnosti a záväzok, aby sme fakt tú potrebnú vec, sebestačnosť zabezpečili a napomohli k tomu už ráznymi krokmi. Mali sme aj určité úpravy už v tom pôvodnom zákone, ale ako život ukázal, nie je to dostatočné, preto tu prednesiem potom pozmeňujúci návrh k zákonu, ktorý predložila pani ministerka. Tento návrh je taký smelší.
Dúfam, že v aplikačnej praxi nebude toľko problémov, koľko by vedeli niektorí si predstaviť, ktorým tento zákon možno uberie troška z tých státisícov, desaťtisícov, tisícov poľnohospodárskej pôdy, ktorú majú prenajatú od štátu za lacný peniaz a nikoho k tejto pôde nepúšťajú. Niekoľko desaťročí sa boríme s tým problémom, že malý podnikateľ, agropodnikateľ, mladý farmár, ľudia, ktorí pestujú ovocie a zeleninu, sa nevedia dostať k štátnej pôde, lebo stále tí veľkí, veľké agropodniky majú prolongáciu, majú kvázi ako prednájomné vzťahy dohodnuté, keďže zákon je taký, aký je. Boli určité výnimky a tie výnimky teraz by sme chceli rozšíriť, aby to prednostné právo na nájomný vzťah nebolo v každom prípade.
Ja, keď dovolíte, prečítam návrh na záver môjho vystúpenia, z ktorého bude zrejmé ale, o čo sa nám jedná. Aby mladý farmár, mikropodnik, malý podnik, poľnohospodár, ktorý má špeciálnu rastlinnú alebo živočíšnu výrobu, špeciálnu rastlinnú výrobu, alebo poľnohospodár, ktorý má finálny produkt zo svojho pestovania, keď má menej ako 50 hektárov poľnohospodárskej pôdy, či štátnej, alebo inej, mohol dostať od štátu ďalšie pozemky do nájmu. Preto zvyšujeme aj ten objem, ktorý by sme tým veľkým, ktorí majú dnes prenajatú pôdu od štátu a majú prednostné právo na ďalší nájomný vzťah, my sme im zobrali nad tisíc hektárov 20 % z tejto pôdy.
Zavádzame novinku, že by sme posudzovali nie jeden taký samostatný agrosubjekt, ale aby sme tieto poľnohospodárske subjekty posudzovali na základe toho, že koho majú konečného užívateľa výhod. Nejeden agrobarón, ako to nazval pán poslanec Fecko, má niekoľko tisíc hektárov pôdy prenajatých od štátu za veľmi výhodných podmienok oproti tým, ktorí majú poľnohospodársku pôdu prenajatú od cirkví, od súkromníkov alebo od iných subjektov. A títo veľkí latifundisti, latifundisti majú ale tieto svoje nájomné vzťahy riešené tak, že majú niekoľko spoločností. Rádovo aj niekoľko desiatok. Čiže spoločné posúdenie pre tieto osoby bolo konečný užívateľ výhod, v tom-ktorom podniku to je a podľa toho by sa posudzovalo, že daný subjekt koľko má prenajaté od štátu a od toho by sa odvíjalo, že koľko percenta by mohol štát zobrať alebo proste nepredĺžiť tú nájomnú zmluvu, neuplatniť to prednostné právo na uzavretie nájomného.
Čiže, ak dovolíte, prečítam celý návrh nášho pozmeňujúceho návrhu. Čiže.
1. V čl. I bod 12 znie:
„12. V § 13 ods. 5 znie:
„(5) Prednostné právo na nájom pozemkov podľa odseku 4 nevzniká k pozemkom, o nájom ktorých prejaví záujem okrem doterajšieho nájomcu aj mladý poľnohospodár alebo poľnohospodár spĺňajúci podmienky malého podniku alebo mikropodniku, ktorý sa na pozemkoch zmluvne zaviaže vykonávať špeciálnu rastlinnú výrobu alebo živočíšnu výrobu v rozsahu podľa osobitného predpisu, alebo poľnohospodár, ktorý vykonáva špeciálnu rastlinnú výrobu, alebo poľnohospodár, ktorý vyrába finálny produkt a preukáže, že už má vo vlastníctve alebo v nájme od iných vlastníkov poľnohospodárske pozemky, najviac však do výmery 50 ha. Fond prenajme mladému poľnohospodárovi alebo poľnohospodárovi spĺňajúcemu podmienky malého podniku alebo mikropodniku pozemky vhodné na vykonávanie špeciálnej rastlinnej výroby alebo živočíšnej výroby v rozsahu podľa osobitného predpisu, alebo pozemky poľnohospodárovi, ktorý vykonáva špeciálnu rastlinnú výrobu, alebo poľnohospodárovi, ktorý vyrába finálny produkt, ak existujú pozemky, ktoré možno podľa tohto zákona prenajať, najviac však do celkovej výmery 150 ha bez pozemkov, ktoré už má vo vlastníctve alebo v nájme."."
2. V čl. I sa za bod 12 vkladá nový bod 13, ktorý znie:
„13. V § 13 ods. 6 sa slová „odseku 4“ nahrádzajú slovami „odseku 5“, v písm. a) sa slová „3 %“ nahrádzajú slovami „5 %“, v písm. b) sa slová „5 %“ nahrádzajú slovami „10 %“, v písm. c) sa slová „7 %“ nahrádzajú slovami „15 %“ a v písm. d) sa slová „10 %“ nahrádzajú slovami „20 %“.“
3. V čl. I bod 13 sa vypúšťa číslo „6“ a čiarka.
4. V čl. I sa za bod 13 vkladá nový bod 14, ktorý znie:
„14. V § 13 sa za odsek 6 vkladá nový odsek 7, ktorý znie:
„(7) Na účely odseku 6 sa za pozemky prenajaté doterajšiemu nájomcovi považujú aj pozemky prenajaté fyzickej alebo právnickej osobe, s ktorou má doterajší nájomca spoločného aspoň jedného konečného užívateľa výhod podľa osobitného predpisu, pričom maximálne možné zníženie výmery podľa odseku 6 sa posudzuje pre všetky dotknuté osoby spoločne a súčasne každej spoločne posudzovanej osobe sa môže znížiť výmera maximálne podľa odseku 6.“.“
Doterajšie odseky 7 až 10 sa označujú ako odseky 8 až 11.
A nasledujúce body sa potom primerane prečíslujú.
5. V čl. I sa za bod 13 vkladá nový bod 14, ktorý znie:
„14. V § 13 ods. 7 a ods. 9 sa za slovo „mikropodniku“ vkladajú slová „alebo poľnohospodár, ktorý vykonáva špeciálnu rastlinnú výrobu, alebo poľnohospodár, ktorý vyrába finálny produkt“.“
A vlastne to je všetko. Ďakujem pekne.

Ďakujem.
S reakciou nikto. Ďalší v rozprave; ukončujem možnosť prihlásiť sa s faktickou.
Pán poslanec Simon.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, dovoľte, aby som hneď úvodom ešte sa vrátil jednou vetou k tomu predchádzajúcemu vládnemu návrhu zákona, ktorý sme tu riešili. Vyjadrili ste sa v záverečnom slove a nemal som možnosť na to reagovať. Chcem povedať, že neberte moje slová alebo kritiku alebo obavu ako osobný útok, je to odborný pohľad na veci a tam si myslím, že každý z nás má a život prinesie, kto mal pravdu a či sa moje obavy naplnia alebo nenaplnia. U vášho predchodcu pána Jahnátka sa mi pravidelne stalo, že návrhy, ktoré sem doniesol a som kritizoval, všetky tie obavy sa naplnili, a preto som trošku skeptický k tomu, keď vláda niečo predkladá a úradníci predkladajú.
Je mi ľúto, že kolega Gál odišiel z miestnosti, lebo ja som si hneď pripravil naň... (Reakcia z pléna.) Aha, tu je. Takže, Gábor, ak dovolíš, mal by som pár otázok k tvojmu vystúpeniu len preto, aby si bol v obraze. Predkladal si pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí o tom, že poľnohospodár, ktorý má špeciálnu rastlinnú výrobu alebo má, robí finálny produkt. Preto chcem položiť otázku, pšenica je finálny produkt? Mlieko je finálny produkt alebo len maslo je finálny produkt? Pán minister Jahnátek pred časom povedal, že osobitnú dotáciu dostanú tí, ktorí majú, budú pestovať špeciálne plodiny. Na akej výmere z celkovej čiastky? Lebo keď niekto má 100 hektárov a na tom pestuje na 25 hektároch zemiaky a každé štyri roky to strieda, tak si myslím, že je na hrane. Ale na Slovensku, ako býva zvykom, pri tejto formulácii, ako si navrhol, tak stačí, keď niekto bude pestovať jeden hektár zemiakov a už sa bude brániť, že má špeciálnu rastlinnú výrobu. Alebo urobí jeden hektár čohokoľvek na papieri, nemusí ho ani pozbierať, ale vykáže, štatisticky bude sedieť, ale účinok to minie.
Kládol som si otázku, že, a neviem na to odpovedať, navyšuješ percentá, ktoré doteraz v zákone platili, tri percentá na päť percent a ostatné ďalej. Tieto percentá zaviedla predchádzajúca vláda. Pani ministerka, viete mi odpovedať, v koľkých prípadoch tieto percentá prispeli k tomu, že mladí farmári dostali pôdu? Koľko je tých mladých farmárov, ktorým Slovenský pozemkový fond za tie roky, čo ten zákon platí, vydal pôdu mladým farmárom? Nie sú húfne, len ojedinele, keď vôbec.
A teraz dovoľte, aby som k tomuto zákonu. Zákon o pôde a pozemkoch a vlastníctve vyvoláva vášne v Národnej rade. Martin Fecko tu poukázal na uhorské právo. Chcem povedať, že tá Mária Terézia, ktorá to uhorské právo zavádzala, tá mala jednu zásadu, ktorá platila. Jeden vlastník, jeden kataster, jeden list vlastníctva. V slovenských podmienkach jeden kataster, jeden vlastník a milión a jedna listov vlastníctva. Neskontrolovateľné, chaos a ťažko sa v tom vysomáriť. Takže nespomínajme ani to uhorské právo, lebo slovenská odbornosť aj toto všetko prekonala.
Hovoriť o tom, že Slovenský pozemkový fond vydal niekomu pôdu, tak ako to Gábor Gál povedal, si myslím, že je v mnohých prípadoch v katastroch, kde nebolo veľa pôdy skonfiškovanej alebo neprebehli pozemkové úpravy, je celý tento postup ireálny a nevykonateľný. Vlastníctvo slovenského; správa Slovenského pozemkového fondu v danom katastri za pozemkov, ktoré prenajíma, je mnohokrát len fiktívna. Fiktívna preto, lebo to sú podiely na celkoch a nie celé parcely. Keď Slovenský pozemkový fond má 100 ha na 1 050 parcelách v danom katastri, tak som presvedčený, že tam nenájde ani jednu parcelu, ktorú by mohol vydať nejakému vlastníkovi. Prikázať komukoľvek, aby prenajal náhradný pozemok alebo vyčlenil náhradný pozemok na pozemkoch, ktoré má prenajaté, je podľa mňa v rozpore s ústavou. A doterajší právny predpis hovoril, že keď užívateľ prenajme túto pôdu, dá do podnájmu na viac ako jeden rok, tak musí to oznámiť vlastníkovi a nájomné priamo ide tomu vlastníkovi. Ale prepáčte, keď poľnohospodár za svoje podiely si bude chcieť náhradný pozemok, tak ten náhradný pozemok, za ten náhradný pozemok nebude chcieť platiť nájomné tomu vlastníkovi. Už Ústavný súd povedal, že ako to bude pri náhradných pozemkoch? Keď vlastník, pôvodný vlastník nesúhlasí, tak je to nevykonateľné. A ja vám teraz poviem, že tí všetci veľkí majú súhlas od každého jedného vlastníka a nenájde sa jeden meter štvorcový, jedna jediná parcela pozemku Nižná v katastri, kde by vlastník súhlasil s tým, že na jeho pozemku bude náhradný pozemok niekoho iného.
Ono to vypadá tak, že týmto zákonom zavádzame systém, poviem príklad. Andrej Danko chce prikázať, že v záhrade pána Hrnka bude zberať ovocie alebo hospodáriť Robert Fico. Ktorýkoľvek trošku minimálne právne vzdelaný človek sa nad tým zamyslí, povie, že toto nie je s kostolným poriadkom. Toto nemôže byť v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Ako prikážete komukoľvek, keď ja prídem do katastra, Martin, k tebe a poviem, že ja tam mám kúpenú pôdu a chcem tam hospodáriť. A poviem, že ja chcem hospodáriť na pôde, ktoré inak vlastní Martin Fecko. Je to v poriadku? Takýto systém chce parlament zaviesť? Ja chápem, že chceme, chceme riešiť pozemkové právo, ale toto pozemkové právo alebo nájomné vzťahy je možné riešiť už podľa mňa naprieč politickým spektrom a dohodou na komplexnom riešení pozemkového práva ako takého. Bez toho sa nevieme pohnúť ďalej z titulu rozdrobenosti. Problém sú aj pozemkové úpravy, lebo keď pozemkové úpravy nezastabilizujeme tak, ako povedal Martin Fecko, tak bude dochádzať neustále k tomu, že tie parcely sa budú drobiť. Kým dôjdeme do konca, už tie prvé budú rozdrobené. To je o tom, že ako sa budú deliť a využívať jednotlivé parcely.
Za choré a scestné uvažovanie považujem aj to, čo predkladatelia vymysleli do § 10 ods. 2, prečítam: "Na vznik zmluvy o nájme pozemkov podľa § 1 ods. 2 písm. v) na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa vyžaduje dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak, je najmenej dvojnásobok obvyklej výšky nájomného v danom katastrálnom území."
Je vo výške dvojnásobku obvyklej výšky nájomného! Chcem sa spýtať, ktorý vlastník bude natoľko blázon, že sa bude chcieť dohodnúť s užívateľom na nájomnom! Keď sa nedohodne, jemu zo zákona patrí dvojnásobok. Toto dávame obštrukciu. Chápal by som, ak predkladatelia by povedali, že ak sa nedohodnú, tak aj tomu vlastníkovi patrí to, čo v priemere patrí ostatným. Ale tomu vlastníkovi, ktorý sa nedohodne, tomu bude patriť dvojnásobok. Chápal by som, keby ten dvojnásobok bol za poľnohospodársku pôdu, ktorá je pod zastavaným územím, ale to je ďalšia veta, to znamená, že keby to bolo upravené.
Chcem apelovať už na snemovňu a nejdem predkladať procedurálny návrh, aby sme to vrátili na prepracovanie, lebo aj tak je to zbytočné, takže chcem apelovať na to, aby ste podporili ten návrh kolegu Fecka, ktorý rieši prechodné ustanovenia, že všetky zmluvy sa musia dostať do súladu s týmto zákonom. Ak ten jeho návrh neprejde, tento návrh je absolútne irelevantný a baviť sa o tom, že skrátime obdobia a podobne, je o ničom. To je mlátenie prázdnej slamy, pretože zákon má vstúpiť do platnosti od 1. mája budúceho roku a do tej doby by každý užívateľ v tejto krajine podpísal zmluvu na 25 rokov a keďže prechodné ustanovenia to neriešia, tak pre nich bude platiť 25 rokov. To znamená, že veľkí zostanú veľkými a malí zostanú malými.
Toto skrátenie, keď sa to skráti na minimálne päť, maximálne desať či pätnásť rokov, viem podporiť. Ostatne som bol stále proti predlžovaniu toho času nájmu, keď sa to predkladalo opakovane, niekoľkokrát počas prvej či druhej vlády Roberta Fica, pretože tento zákon bol prijímaný, teda menený hlavne v tomto období. Ja chápem, že v tom období jeho predĺženie na 25 rokov chcelo zastabilizovať hlavne tým, ktorí privatizovali po štátnych majetkoch.
Preto chcem povedať záverom, že aj s kozmetickými úpravami, ktoré navrhol Martin Fecko, alebo s návrhom, ktorý povedal pán kolega Gál, ako môžte, môže táto snemovňa tento zákon schváliť. Ale z praktického hľadiska ako človek žijúci na vidieku a permanentne hospodáriaci a viem, čo to tá pôda znamená a poznám tie vlastnícke vzťahy a tú rozdrobenosť slovenského, slovenských pozemkov, musím povedať, že tento zákon je len medovým motúzom a nie riešením. Nevyrieši problém mladých, aby sa dostali k tej pôde. Mnoho tých mladých nevie začať preto, lebo on kúpi spoluvlastnícky podiel a spoluvlastnícky podiel z parcely sa nemôže spočítavať. Keď väčšina na danej parcele rozhodne, že to prenajme veľkému, tak on s jednou desatinou nezmôže nič. A keď bude mať dvadsaťkrát jednu desatinu, aj tak nevie poskladať žiadnu parcelu. Ako je možné prinútiť niekoho ísť v rozpore s Občianskym zákonníkom, spoluvlastnícky podiel prenajať niekomu inému? To je ako keby ste mali v jednom dome, mali jednu štvrtinu a ten dom má štyri izby. Ako keď ich budete mať štyri tie domy, nemôžte povedať, že jeden byt je môj, lebo v každom máte len jednu štvrtinu.
A vy neriešite týmto zákonom komplexný problém, ako riešenie. A preto hovorím, že aj keď dôjde k tomu, aj keď pozemkový odbor okresného úradu tam príde a bude naliehať, ja si trúfam povedať, že sa nájde jeden vlastník, ktorý povie, že ja toho Paľa hospodáriť na mojom pozemku nechcem vidieť. V tej chvíli platí Ústava Slovenskej republiky a nemôžte nikoho donútiť, že na jeho vlastníctve, na jeho pozemku bude niekto iný hospodáriť. A práve preto tento zákon v tejto podobe je neúčinný a nerieši problém, to, aby sa mladí dostali k pôde.
To, čo tento zákon jediné vyrieši, čo pomôže, tak to je skrátenie lehoty, keď nebude 25 rokov, ale skrátime tú lehotu minimálne päť, maximálne 15 rokov. To je jediné rozumné riešenie v tomto návrhu zákona. Inak žiadne skutočné riešenie tento zákon nedáva.
Ďakujem pekne.