21. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, dovoľte, aby som hneď úvodom ešte sa vrátil jednou vetou k tomu predchádzajúcemu vládnemu návrhu zákona, ktorý sme tu riešili. Vyjadrili ste sa v záverečnom slove a nemal som možnosť na to reagovať. Chcem povedať, že neberte moje slová alebo kritiku alebo obavu ako osobný útok, je to odborný pohľad na veci a tam si myslím, že každý z nás má a život prinesie, kto mal pravdu a či sa moje obavy naplnia alebo nenaplnia. U vášho predchodcu pána Jahnátka sa mi pravidelne stalo, že návrhy, ktoré sem doniesol a som kritizoval, všetky tie obavy sa naplnili, a preto som trošku skeptický k tomu, keď vláda niečo predkladá a úradníci predkladajú.
Je mi ľúto, že kolega Gál odišiel z miestnosti, lebo ja som si hneď pripravil naň... (Reakcia z pléna.) Aha, tu je. Takže, Gábor, ak dovolíš, mal by som pár otázok k tvojmu vystúpeniu len preto, aby si bol v obraze. Predkladal si pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí o tom, že poľnohospodár, ktorý má špeciálnu rastlinnú výrobu alebo má, robí finálny produkt. Preto chcem položiť otázku, pšenica je finálny produkt? Mlieko je finálny produkt alebo len maslo je finálny produkt? Pán minister Jahnátek pred časom povedal, že osobitnú dotáciu dostanú tí, ktorí majú, budú pestovať špeciálne plodiny. Na akej výmere z celkovej čiastky? Lebo keď niekto má 100 hektárov a na tom pestuje na 25 hektároch zemiaky a každé štyri roky to strieda, tak si myslím, že je na hrane. Ale na Slovensku, ako býva zvykom, pri tejto formulácii, ako si navrhol, tak stačí, keď niekto bude pestovať jeden hektár zemiakov a už sa bude brániť, že má špeciálnu rastlinnú výrobu. Alebo urobí jeden hektár čohokoľvek na papieri, nemusí ho ani pozbierať, ale vykáže, štatisticky bude sedieť, ale účinok to minie.
Kládol som si otázku, že, a neviem na to odpovedať, navyšuješ percentá, ktoré doteraz v zákone platili, tri percentá na päť percent a ostatné ďalej. Tieto percentá zaviedla predchádzajúca vláda. Pani ministerka, viete mi odpovedať, v koľkých prípadoch tieto percentá prispeli k tomu, že mladí farmári dostali pôdu? Koľko je tých mladých farmárov, ktorým Slovenský pozemkový fond za tie roky, čo ten zákon platí, vydal pôdu mladým farmárom? Nie sú húfne, len ojedinele, keď vôbec.
A teraz dovoľte, aby som k tomuto zákonu. Zákon o pôde a pozemkoch a vlastníctve vyvoláva vášne v Národnej rade. Martin Fecko tu poukázal na uhorské právo. Chcem povedať, že tá Mária Terézia, ktorá to uhorské právo zavádzala, tá mala jednu zásadu, ktorá platila. Jeden vlastník, jeden kataster, jeden list vlastníctva. V slovenských podmienkach jeden kataster, jeden vlastník a milión a jedna listov vlastníctva. Neskontrolovateľné, chaos a ťažko sa v tom vysomáriť. Takže nespomínajme ani to uhorské právo, lebo slovenská odbornosť aj toto všetko prekonala.
Hovoriť o tom, že Slovenský pozemkový fond vydal niekomu pôdu, tak ako to Gábor Gál povedal, si myslím, že je v mnohých prípadoch v katastroch, kde nebolo veľa pôdy skonfiškovanej alebo neprebehli pozemkové úpravy, je celý tento postup ireálny a nevykonateľný. Vlastníctvo slovenského; správa Slovenského pozemkového fondu v danom katastri za pozemkov, ktoré prenajíma, je mnohokrát len fiktívna. Fiktívna preto, lebo to sú podiely na celkoch a nie celé parcely. Keď Slovenský pozemkový fond má 100 ha na 1 050 parcelách v danom katastri, tak som presvedčený, že tam nenájde ani jednu parcelu, ktorú by mohol vydať nejakému vlastníkovi. Prikázať komukoľvek, aby prenajal náhradný pozemok alebo vyčlenil náhradný pozemok na pozemkoch, ktoré má prenajaté, je podľa mňa v rozpore s ústavou. A doterajší právny predpis hovoril, že keď užívateľ prenajme túto pôdu, dá do podnájmu na viac ako jeden rok, tak musí to oznámiť vlastníkovi a nájomné priamo ide tomu vlastníkovi. Ale prepáčte, keď poľnohospodár za svoje podiely si bude chcieť náhradný pozemok, tak ten náhradný pozemok, za ten náhradný pozemok nebude chcieť platiť nájomné tomu vlastníkovi. Už Ústavný súd povedal, že ako to bude pri náhradných pozemkoch? Keď vlastník, pôvodný vlastník nesúhlasí, tak je to nevykonateľné. A ja vám teraz poviem, že tí všetci veľkí majú súhlas od každého jedného vlastníka a nenájde sa jeden meter štvorcový, jedna jediná parcela pozemku Nižná v katastri, kde by vlastník súhlasil s tým, že na jeho pozemku bude náhradný pozemok niekoho iného.
Ono to vypadá tak, že týmto zákonom zavádzame systém, poviem príklad. Andrej Danko chce prikázať, že v záhrade pána Hrnka bude zberať ovocie alebo hospodáriť Robert Fico. Ktorýkoľvek trošku minimálne právne vzdelaný človek sa nad tým zamyslí, povie, že toto nie je s kostolným poriadkom. Toto nemôže byť v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Ako prikážete komukoľvek, keď ja prídem do katastra, Martin, k tebe a poviem, že ja tam mám kúpenú pôdu a chcem tam hospodáriť. A poviem, že ja chcem hospodáriť na pôde, ktoré inak vlastní Martin Fecko. Je to v poriadku? Takýto systém chce parlament zaviesť? Ja chápem, že chceme, chceme riešiť pozemkové právo, ale toto pozemkové právo alebo nájomné vzťahy je možné riešiť už podľa mňa naprieč politickým spektrom a dohodou na komplexnom riešení pozemkového práva ako takého. Bez toho sa nevieme pohnúť ďalej z titulu rozdrobenosti. Problém sú aj pozemkové úpravy, lebo keď pozemkové úpravy nezastabilizujeme tak, ako povedal Martin Fecko, tak bude dochádzať neustále k tomu, že tie parcely sa budú drobiť. Kým dôjdeme do konca, už tie prvé budú rozdrobené. To je o tom, že ako sa budú deliť a využívať jednotlivé parcely.
Za choré a scestné uvažovanie považujem aj to, čo predkladatelia vymysleli do § 10 ods. 2, prečítam: "Na vznik zmluvy o nájme pozemkov podľa § 1 ods. 2 písm. v) na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa vyžaduje dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak, je najmenej dvojnásobok obvyklej výšky nájomného v danom katastrálnom území."
Je vo výške dvojnásobku obvyklej výšky nájomného! Chcem sa spýtať, ktorý vlastník bude natoľko blázon, že sa bude chcieť dohodnúť s užívateľom na nájomnom! Keď sa nedohodne, jemu zo zákona patrí dvojnásobok. Toto dávame obštrukciu. Chápal by som, ak predkladatelia by povedali, že ak sa nedohodnú, tak aj tomu vlastníkovi patrí to, čo v priemere patrí ostatným. Ale tomu vlastníkovi, ktorý sa nedohodne, tomu bude patriť dvojnásobok. Chápal by som, keby ten dvojnásobok bol za poľnohospodársku pôdu, ktorá je pod zastavaným územím, ale to je ďalšia veta, to znamená, že keby to bolo upravené.
Chcem apelovať už na snemovňu a nejdem predkladať procedurálny návrh, aby sme to vrátili na prepracovanie, lebo aj tak je to zbytočné, takže chcem apelovať na to, aby ste podporili ten návrh kolegu Fecka, ktorý rieši prechodné ustanovenia, že všetky zmluvy sa musia dostať do súladu s týmto zákonom. Ak ten jeho návrh neprejde, tento návrh je absolútne irelevantný a baviť sa o tom, že skrátime obdobia a podobne, je o ničom. To je mlátenie prázdnej slamy, pretože zákon má vstúpiť do platnosti od 1. mája budúceho roku a do tej doby by každý užívateľ v tejto krajine podpísal zmluvu na 25 rokov a keďže prechodné ustanovenia to neriešia, tak pre nich bude platiť 25 rokov. To znamená, že veľkí zostanú veľkými a malí zostanú malými.
Toto skrátenie, keď sa to skráti na minimálne päť, maximálne desať či pätnásť rokov, viem podporiť. Ostatne som bol stále proti predlžovaniu toho času nájmu, keď sa to predkladalo opakovane, niekoľkokrát počas prvej či druhej vlády Roberta Fica, pretože tento zákon bol prijímaný, teda menený hlavne v tomto období. Ja chápem, že v tom období jeho predĺženie na 25 rokov chcelo zastabilizovať hlavne tým, ktorí privatizovali po štátnych majetkoch.
Preto chcem povedať záverom, že aj s kozmetickými úpravami, ktoré navrhol Martin Fecko, alebo s návrhom, ktorý povedal pán kolega Gál, ako môžte, môže táto snemovňa tento zákon schváliť. Ale z praktického hľadiska ako človek žijúci na vidieku a permanentne hospodáriaci a viem, čo to tá pôda znamená a poznám tie vlastnícke vzťahy a tú rozdrobenosť slovenského, slovenských pozemkov, musím povedať, že tento zákon je len medovým motúzom a nie riešením. Nevyrieši problém mladých, aby sa dostali k tej pôde. Mnoho tých mladých nevie začať preto, lebo on kúpi spoluvlastnícky podiel a spoluvlastnícky podiel z parcely sa nemôže spočítavať. Keď väčšina na danej parcele rozhodne, že to prenajme veľkému, tak on s jednou desatinou nezmôže nič. A keď bude mať dvadsaťkrát jednu desatinu, aj tak nevie poskladať žiadnu parcelu. Ako je možné prinútiť niekoho ísť v rozpore s Občianskym zákonníkom, spoluvlastnícky podiel prenajať niekomu inému? To je ako keby ste mali v jednom dome, mali jednu štvrtinu a ten dom má štyri izby. Ako keď ich budete mať štyri tie domy, nemôžte povedať, že jeden byt je môj, lebo v každom máte len jednu štvrtinu.
A vy neriešite týmto zákonom komplexný problém, ako riešenie. A preto hovorím, že aj keď dôjde k tomu, aj keď pozemkový odbor okresného úradu tam príde a bude naliehať, ja si trúfam povedať, že sa nájde jeden vlastník, ktorý povie, že ja toho Paľa hospodáriť na mojom pozemku nechcem vidieť. V tej chvíli platí Ústava Slovenskej republiky a nemôžte nikoho donútiť, že na jeho vlastníctve, na jeho pozemku bude niekto iný hospodáriť. A práve preto tento zákon v tejto podobe je neúčinný a nerieši problém, to, aby sa mladí dostali k pôde.
To, čo tento zákon jediné vyrieši, čo pomôže, tak to je skrátenie lehoty, keď nebude 25 rokov, ale skrátime tú lehotu minimálne päť, maximálne 15 rokov. To je jediné rozumné riešenie v tomto návrhu zákona. Inak žiadne skutočné riešenie tento zákon nedáva.
Ďakujem pekne.

Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, návrh novely zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov a poľnohospodárskeho podniku bol podobne ako ten predchádzajúci zákon o poskytovaní podpory v rezorte poľnohospodárstva predmetom hromadnej pripomienky, na ktorej som sa podieľal, a tá bilancia hromadnej pripomienky za väčšiu transparentnosť pri poskytovaní agrodotácií bola radostnejšia, pretože jednu z dvoch vecí, ktorú sme tam presadzovali, sme presadili už priamo v rámci pripomienkového konania na rozporovom konaní. Tá druhá sa dostala do spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Takže v zásade aj keď nie v tej úplnej forme, ako sme to navrhovali pôvodne, ale obe veci, predpokladám, že sa podarí dostať do zákona.
V hromadnej pripomienke, ktorá sa týka nájmu poľnohospodárskej pôdy, bolo sedem vecí. Tam sme v rozporovom konaní uspeli v dvoch. V jednej takej asi najmenej významnej z tých navrhovaných, ktorá sa týkala, týka zapisovania nájomných vzťahov do katastra, a teda na to môžme mať rôzne názory, či to bol dobrý alebo zlý návrh, ako sme si vyjasnili aj na rozporovom konaní. A druhá, dôležitejšia, ktorá aspoň čiastočne zvyšuje informovanosť vlastníka pôdy pri uzatváraní nájomnej zmluvy tam, kde užívateľ doteraz užíval tú pôdu bez nájomného vzťahu, a teda navrhuje, ak navrhne uzatvoriť nájomný vzťah, pokiaľ vlastník pôdy nezareaguje do dvoch mesiacov, tak sa má za to, že ten nájomný vzťah vznikol. Takže dostali sme do návrhu zákona aspoň to, že podmienkou je, že upozorní vlastníka pôdy na to, že aké bude mať dôsledky, ak nezareaguje.
V tých ostatných piatich veciach, aj keď to bolo rozdelené do viacerých bodov, sme neuspeli. Takže dovolím si predložiť pozmeňujúci návrh. Hovoril som aj v prvom čítaní o tom, čoho sa týka hromadná pripomienka a v čom vidíme problém, takže nechcem to teraz úplne nanovo prerozprávať. Zákon zasahuje do vlastníckych práv. Zákon aj v tej podobe, ako je teraz v súčasnosti, aj ako je navrhnutý, zasahuje a bude zasahovať do práva vlastníkov poľnohospodárskych pozemkov a vychyľuje právnu úpravu a práva a povinnosti v prospech nájomcov, ktorí hospodária na pôde.
My sme sa pokúšali dať to do väčšej rovnováhy, lebo teda predpokladám, že vôľa na úplné zrušenie takéhoto zákona a ponechanie vzťahov medzi vlastníkmi pôdy a nájomcami iba na ich zmluvnú slobodu sa v tejto snemovni tak skoro neobjaví, tak sme sa snažili aspoň tie najproblematickejšie veci, ktoré sme v zákone našli, zmeniť, a teda tri veci z hromadnej pripomienky som si dovolil transformovať aj do podoby štyroch bodov. V tom som podobný ako pán poslanec Fecko, že tri návrhy, ale v štyroch bodoch pozmeňujúceho návrhu, ktorý predkladám v mene skupiny sedemnástich poslancov.
Ten najzásadnejší bod alebo tá najzásadnejšia vec je zrušenie prednostného práva nájomcu na pokračovanie nájomnej zmluvy v prípade, že si nájomca plní svoje záväzky zo zmluvy a riadne a načas platí nájomné a podobne. V tom zákone boli dva inštitúty, ktoré zásadným spôsobom narúšajú vlastnícke práva. Jeden bolo to automatické predlžovanie nájomnej zmluvy a druhý bolo prednostné alebo je prednostné právo nájomcu, ktorý v podstate znamená, že pokiaľ máte pôdu a tú pôdu obhospodaruje družstvo, eseročka alebo súkromne hospodáriaci roľník, pokiaľ si plní povinnosti a pokiaľ platí nájomné a aj keď skončí doba nájmu, tak ak vám ponúkne, ak požiada o predĺženie nájomnej zmluvy a ponúkne vám cenu v mieste obvyklú, tak okrem nejakých pár výnimiek, ktoré sú v zákone definované, nemáte možnosť nepokračovať v tej nájomnej zmluve a trebárs to prenajať niekomu inému.
Samozrejme, že v zákone sú výnimky, ktoré ľuďom, ktorí veľmi chcú, umožňujú, aby to predsa len prenajali niekomu inému, ale je to také škrabanie sa za uchom poza celú hlavu a v podstate možno aj obchádzanie zákona. My sme presvedčení, teda hovorím za iniciátorov hromadnej pripomienky, že ľudia by mali mať právo nakladať so svojím majetkom vrátane poľnohospodárskej pôdy a mali by mať právo rozhodovať o tom, čo so svojou poľnohospodárskou pôdou urobia, komu ju prenajmú a nemali by byť zákonom viazaní, že ju musia prenajať tomu, komu ju prenajímali doteraz.
Preto navrhujeme v pozmeňujúcom návrhu, teda je to bod 3 v pozmeňujúcom návrhu, vypustiť to ustanovenie zákona, ktoré rieši prednostné právo, teda je to § 13 ods. 2, a zároveň teda nanovo upraviť § 13 ods. 3, ktorý teda hovorí o tom, ak prenajímateľ nereaguje na návrh nájomnej zmluvy, teda o tom automatickom jej predĺžení, ale teda že teda nereagovanie má tiež za následok, že sa nájomná zmluva obnovuje za navrhovaných podmienok, tak tam dávame možnosť odmietnuť, nielen odmietnuť v prípade, že nájomca si neplní zmluvy alebo neponúka obvyklú cenu, ale aj teda bezdôvodne odmietnuť, a teda ten vzťah by mal pokračovať, ak sa automaticky obnoví, iba na dobu jedného roku.
Tu by som chcel niečo povedať aj k tej diskusii v prvej rozprave, kde mohol vzniknúť dojem, že kritika návrhu zákona, s ktorou som vystúpil ja, a kritika návrhu zákona, s ktorou vystúpila pani poslankyňa Zemanová, ide proti sebe, pretože ja som kritizoval skutočnosť, že existuje a naďalej má existovať prednostné právo doterajšieho nájomcu, a ona upozorňovala na problémy, že ak sa zruší to automatické predlžovanie, tak môže vzniknúť problém v prípade tých pozemkov, kde nie je možné identifikovať vlastníka. A teda navrhla, aby to automatické pokračovanie ostalo zachované, ale nie v tej podobe ako doteraz, ale v podstate ako technické riešenie tam, kde nie je možné, tam, kde nie je možné preukázateľným spôsobom trebárs doručiť ponuku na predĺženie nájomného vzťahu prenajímateľovi alebo teda doterajšiemu vlastníkovi na dobu jedného roku. Čiže jej návrh, s ktorým vystúpi v rozprave a ktorý predloží, rieši situáciu, keď nájomca nevie zistiť vlastníka, prenajímateľa, nevie mu doručiť návrh. Čiže rieši situáciu, aby sme sa neocitli v nejakom právnom vákuu.
Ten návrh, ktorý predkladám ja, rieši úplne inú situáciu. Rieši situáciu, keď je jasný vlastník a ten vlastník si chce uplatniť svoje vlastnícke práva a nechce byť zákonom zaviazaný na to, že musí prenajať poľnohospodársku pôdu, ktorú vlastní, doterajšiemu nájomcovi. To sú body 3 a 4.
Bod 1 je zrušenie zákonom stanovenej minimálnej doby nájmu poľnohospodárskeho pozemku. Pán poslanec Fecko spomínal teda pozmeňujúci návrh, ktorý je obsiahnutý v spoločnej správe, ktorý rieši maximálnu dobu nájmu. Ja sa domnievam, že aj tá minimálna doba nájmu je zbytočný zásah do voľnosti zmluvných vzťahov a zákon nie vo vzťahu k poľnohospodárskym pozemkom, ale v tej všeobecnej úprave umožňuje aj teda prenajímať pozemky na dobu neurčitú, pričom je tam ročná výpovedná doba, aby bolo možné teda pokryť úrodu. A sú tam, samozrejme, špecifické ustanovenia pre niektoré typy poľnohospodárskych pozemkov využívaných na špecifické účely, kde, samozrejme, nemôže to byť tak na voľno, typu ovocný sad, ale bežná poľnohospodárska pôda. Podľa môjho názoru nie je potrebné, aby tam bola stanovovaná minimálna doba nájmu, respektíve mali by sme to nechať na dohodu medzi vlastníkom pozemku a nájomcom. Čiže to je druhá vec, ktorú chceme riešiť, tá je v bode 1 obsiahnutá.
A v bode 2 je obsiahnutá tretia vec, kde navrhujeme zrušiť možnosť neplatenia nájomného alebo zníženia nájomného z dôvodov, ktoré nesúvisia s prenajímateľom alebo s vlastníkom a konkrétne z dôvodov zmeny hospodárskych pomerov, pretože zákon v súčasnej podobe obsahuje dve ustanovenia, ktoré dávajú nájomcovi možnosť buď neplatiť nájomné, alebo si znížiť nájomné. V jednom prípade ide o situáciu z dôvodov prírodných pomerov, v druhom prípade ide o dôsledku, teda že ak nájomca nemohol dosiahnuť žiaden výnos z dôvodu, že v dôsledku podstatnej zmeny hospodárskych pomerov, ktorá sa neprejavila len u neho, sa v podstate zvýšili náklady na získavanie úžitkov z prenajatého pozemku, alebo sa podstatne znížila ich hodnota, alebo ak z týchto dôvodov klesne výnos nájomcu pod polovicu obvyklého výnosu, má právo na odpustenie alebo na primeranú zľavu z nájomného, obdobne ako v prípade tohto práva pre mimoriadne okolnosti, ktoré sú práve tie prírodné. Ak niekomu prenajímam nebytový priestor, tak nedarí sa mu tam prevádzkovať kaviareň, ako mal v úmysle, z dôvodu, že je zlé počasie a ľudia nechodia do kaviarní, tak to má byť dôvod, aby mu nezaplatil nájomné alebo by si jednostranne a na základe vlastnej úvahy, len na základe zákona znížil nájomné? Prečo to tak má byť u poľnohospodárskej pôdy? A opäť sú tam dve veci, prírodné podmienky a hospodárske podmienky, a teda tie prírodné podmienky nechávame, do toho sme tým pozmeňovákom nezasahovali, ale naozaj zmena hospodárskych pomerov je vec, ktorá nijako nesúvisí s vlastníkom, preto v tom tento bod navrhujeme alebo toto ustanovenie navrhujeme vypustiť zo zákona.
Takže teraz by som prečítal pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 24/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 658).
1. V čl. I sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
"2. V § 8 ods. 1 sa vypúšťa prvá veta."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. bod pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za bod 6 vkladá nový bod 7, ktorý znie:
"7. § 11 sa vypúšťa."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
3. Bod 10 znie:
"10. V § 13 sa vypúšťa odsek 2."
Bod 4 pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. V čl. I bode 11 § 13 odsek 3 znie:
"(3) Ak nájomca najskôr rok a najneskôr 2 mesiace pred uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý, doručí preukázateľným spôsobom prenajímateľovi návrh novej nájomnej zmluvy a ak prenajímateľ do dvoch mesiacov odo dňa doručenia návrhu neodmietne tento návrh nájomnej zmluvy, pričom nájomca prenajímateľa pri návrhu novej nájomnej zmluvy upozornil na právne dôsledky jeho nekonania, vznikne nájomný vzťah za podmienok uvedených v návrhu zmluvy na dobu jedného roku."
Navrhujem, aby sa o bode 1 a 2 hlasovalo samostatne a spoločne o bodoch 3 a 4.
Ďakujem za pozornosť.

Ja by som zareagoval na pána Dostála podporou, pretože každý hlas, ktorý hovorí o tom, že sa pôda, ale aj on sa dotkol aj prenájmu nehnuteľností, že sa tieto dve národné bohatstvá uvoľnia tak, aby naozaj produkovali blahobyt a bohatstvo občanov, každý takýto návrh treba podporiť. Treba povedať, že majetky bývalých družstiev, štátnych majetkov, ale často aj reštituované majetky nevytvorili u nás ešte zatiaľ podmienky, že by sme mohli hovoriť o našom pôdohospodárstve ako o transformácii, ktorá bola šťastným príbehom. Stále sa zaoberáme tým, prečo nie sme v mnohých oblastiach konkurencieschopní, prečo poľnohospodárstvo nespĺňa na Slovensku alebo nevypĺňa na Slovensku ten aj sociálny, aj rolu teda sociálnu, ktorú vypĺňa v mnohých vyspelých ekonomikách bez ohľadu na to, nakoľko sú vyspelé vo svojom priemysle.
Všetky bariéry, ktoré sme nastavali, slúžia práve uchovaniu tohoto statusu quo. Všetky tie odklady, dlhé termíny, bariéry využívania týchto dvoch základných majetkov, ktoré máme, vysoké zdaňovanie, napríklad prenájmu nehnuteľností v krajine, kde je taká nízka mobilita, mohol by som hovoriť aj o ďalších príkladoch. Naozaj potrebuje Slovensko silnú reformu vo využívaní svojho vlastného bohatstva. Preto je pôda alebo nehnuteľnosť, ktorá nie je naplnená aktivitou, neprináša národné bohatstvo, dokonca môže byť tým ľuďom iba na obtiaž a môže prinášať skôr problémy a chudobu. Čiže podporujme a riešme tieto bariéry. Podporujme ich odstraňovanie a riešme tieto bariéry, ktoré... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Pán Dostál, pozorne som počúval aj vás, aj ostatných. Vy to chcete vlastne akýmsi spôsobom liberalizovať. Ďalší kolega dal zdrvujúcu kritiku, ďalší bol hŕŕ, už to malo byť, ďalší chcel uberať z podielov. No a na všetky tieto debaty má určite argumenty pani ministerka, však je od fachu, bola šéfka fondu, ona to určite podrobne vysvetlí, do podrobností a ja si to tiež rád vypočujem.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem kolegom za reakcie. A, samozrejme, že každý má právo na vlastný názor, nakoľko regulované alebo liberalizované majú byť vzťahy medzi vlastníkmi alebo nájomcami, v tomto prípade poľnohospodárskeho pozemku, pozemku aj iných vecí, a toto na rozdiel od niektorých iných vecí, samozrejme, že je vec názoru, vec nejakých hodnotových východísk a nie je to vec, o ktorej by sme sa museli baviť s krvavými očami a používať nejaké osobné invektívy, ako sme to zažili na dopoludňajšom rokovaní pri prezidentom vrátených zákonoch o štátnych cenách alebo o ÚPN. Tuto sa normálne vecne bavíme. Ja som absolvoval rokovania na ministerstve pôdohospodárstva v rámci rozporového konania a aj keď sme sa nezhodli vtedy na väčšine vecí, tak sme si navzájom úplne pokojne a vecne vysvetlili svoje pozície, snažili sa presvedčiť druhú stranu a, samozrejme, rozhodne väčšina hlasovaním.

Ďakujem pekne. Ešte to, čo som nestihol asi v písomnej časti, keď som sa prihlásil do diskusie.
Takže, pani ministerka, chcel by som dať ešte do povedomia nájom lesných pozemkov, lebo to sa mi zdá, že tam máme tiež určité anomálie. Neviem, koľko je uzavretých zmlúv s vlastníkmi v rámci štátnych lesov, Lesov Slovenskej republiky, štátny podnik. Myslím, že posledný údaj bol, že neodovzdaných bolo okolo 250-tisíc ha, to je tiež veľké číslo. A keď som si pozrel včera či predvčerom zákon o lesoch, tak prakticky viete, aký je malý celok pre lesný blok, kto je pre lesy podľa lesného zákona malým vlastníkom? Je ten, kto má výmeru pod 50 hektárov. Tak keď je 50 hektárov ako tá hranica, tak myslím, že je to trošku pritiahnuté za vlasy. Keby povedali 5-tisíc metrov štvorcových, pol hektára, beriem, jedno futbalové ihrisko, dobre, malý lesík. Ale 50 hektárov majú problém vyčleňovať pozemky? Takže keď som to zle pochopil a je to zle interpretované, tak potom sa ospravedlňujem, ale boli určité veci, kedy sa povedalo, že dokedy budú tie neštátne pozemky odovzdané, lesné, vlastníkom. A doteraz prakticky sa to neudialo a v každej lesnej správe, ktorú rok čo rok tu máme, sa konštatuje, že táto úloha neni splnená. A samozrejme, ten zákon 504, ktorý teraz novelizujeme, aj tento má nájom lesných pozemkov, je to v časti 4, a tu sa, samozrejme, uvádza, že nájom je minimálne 30 rokov. To, samozrejme, tiež beriem, lebo v lese to je o 100 rokoch, čo sa mi niečo urodí alebo neurodí.
Takže chcel by som tiež apelovať, aby sme aj túto časť, čo sa týka tých nájomných vzťahov pri neodovzdaných neštátnych, aby sme aj túto časť zastrešili tak, aby tam boli nájomné zmluvy s tými vlastníkmi, lebo je nefér, keď na poľnohospodársku pôdu nútime, aby všetko bolo, a lesáci to majú, a pritom je to štátny podnik, že tam ten dosah je na toho konkrétneho riaditeľa. U agropodnikateľa tam je ten dosah predsa len trošku menší, takže to by som tiež apeloval, aby sme aj na to nezabudli, aby sme sa tomu tiež trošku venovali.
No a znovu budem pripomínať ten termín 28. február 2018. Takže, občania, ktorí ste mali vyčlenené pozemky do náhradného užívania, viete, to, že nie ste na vlastnom, v lesoch to mali lepšie, lebo v lesoch ste mohli iba vlastný les brať, nemohli ste brať cudzí les, lebo tam to je o tých 100 rokoch. Ale v poľnohospodárskej pôde bolo, že ste mohli brať aj náhradnú poľnohospodársku pôdu, tak láskavo sa prihláste na pozemkový odbor. 28. február 2018, upozorňujem znovu a znovu a znovu a bol by som rád, keby toto na stránke ministerstva niekde viselo a keď si niekto klikne, že čo sú najbližšie povinnosti vlastníka, tak jedna z nich je aj to, aby sa prihlásil u toho užívateľa, aby to bolo. Takže, občania Slovenskej republiky, apelujem znovu na vás, všetci, ktorí ste počuli, že vaša rodina užíva nejaké náhradné pozemky poľnohospodárske, do 28. februára 2018 sa ohláste na pozemkovom a lesnom odbore príslušného okresného úradu, ktorý vám povie, čo všetko máte priniesť so sebou, aby vám mohol rozhodnúť, aby ste tento pozemok nestratili právo užívania. Je tam, bude to tzv. podnájomná zmluva, a ja som si vlastne až pozrel, čo ten podnájom prakticky znamená, a podnájom podľa nejakej tej definície, ktorú nájdete aj na Googli, hovorí o tom, že je prenájom nájomného práva tým, že nájomca prenecháva nájomné právo ďalšej osobe, respektíve podnájom sa chápe ako prenechanie prenajatej veci nájomcom tretej osobe.
Ako pani ministerka hovorila v úvodnom slove, pozemkové odbory budú mať povinnosť viesť určitú evidenciu hlavne tých podnájomných zmlúv, ale ja sa pýtam, že vedieme, bude vedená aj evidencia nájomných zmlúv? To znamená tam, kde sme išli na vlastný pozemok? Kde sme nevyčleňovali náhradné pozemky, kde bol vlastný pozemok vyčlenený cez tú pätnástku, lebo aj to išlo, tam boli aj náhradné, aj vlastné a vlastne, že to sú asi tie evidenčné listy bývalé, že kto ten pozemok užíva. Tak sa pýtam, či na to nejak myslíme, lebo myslím si, že to by bolo komplexné, teda vedomosť o tom, že kto užíva ten pozemok, to znamená aj tie vlastné, aj tie náhradné pozemky, čo patrí do tých podnájomných zmlúv. Takže aj na to apelujem, aby sa to dalo.
Takže, pani ministerka, toľko z mojej strany, myslím, že viacej toho neni, dúfam, že to zdarne zvládneme a že pomôžeme tým malým, začínajúcim a stredným podnikateľom, ktorí chcú. A začínajúci je u mňa aj päťdesiatnik, ktorý stratí robotu a chce ísť možnože gazdovať, aj ten má problém.
Takže znovu končím, žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, pani ministerka, nebudem veľmi dlho hovoriť, pretože by som vlastne rada predniesla pozmeňujúci návrh, ktorý už avizoval kolega Ondrej Dostál.
Ale nedá mi ešte nezareagovať, Martin, na tie tvoje posledné slová, ktoré si povedal, lebo tie trošku sú inak ladené, ako je pozmeňujúci návrh, ktorý predostrel kolega Gál, keď som si ho teda čítala, o prioritnom prideľovaní pozemkov pre mladých farmárov. Ja si tiež myslím, že nie je to správne, aby sme vyčleňovali, kto je mladý. Kto je mladý? Dvadsať alebo štyridsať a už štyridsaťjedna nie je mladý? A presne tak, práve naopak, sa môže stať, že človek, ktorý bol aktívny v živote do svojho dôchodku, príde do dôchodkového veku a práve ten sa rozhodne začať hospodáriť na poliach a vo vinohradoch a podobne a je začínajúci mladý hospodár i keď v dôchodkovom veku. Čiže toto by som navrhla, aby naozaj ste premysleli a pán poslanec Gál tento návrh možno stiahol alebo respektíve aby sme ho nepodporili z toho dôvodu, že treba presne zadefinovať, kto je mladý a začínajúci farmár, lebo hovorím, začínajúci môže byť aj dôchodca.
K môjmu pozmeňujúcemu návrhu, ten hovorí presne o tom, že mnohokrát je, teda máme ešte stále neusporiadané vlastníctvo, identifikácia vlastníctva ešte do dnešného dňa nie je riadne ukončená, nehovoriac o pozemkových úpravách, ktoré sú vlastne iba v začiatkoch. A môže sa skutočne stať, že nie je dostatočne možné v lehotách, ktoré dáva zákon, doručiť návrh novely nájomnej zmluvy a nebude ju možno komu mať doručiť alebo úmyselne nebude doručená proste z rôznych dôvodov a nebolo by dobré, aby takáto pôda zostala neobhospodarovávaná. To znamená, že keď preukázateľne bola snaha tú nájomnú zmluvu doručiť, resp. ak sú neprededené pozemky alebo iné rôzne faktory, tak aby tá pôda nezostala ležať ladom. Je iné, keď zostane ležať úhorom úmyselne z titulu nejakej premyslenej rastlinnej výroby, ale aby nezostala ležať ladom, tak aby ten doterajší nájomca mohol ďalší rok automaticky na tej pôde hospodáriť. Ale, samozrejme, tým nepríde o tie povinnosti, ktoré má, uzatvoriť riadne nájomnú zmluvu.
Ale tu by som, pani ministerka, opätovne aj vás chcela poprosiť, aby ste z titulu a z vašej pozície pohovorili s pani ministerkou Žitňanskou ohľadom toho, aby sa zvážila nejaká legislatívna úprava, že v prípade, že napr. v rámci ROEP-ov sa identifikuje vlastník, ktorý už je dávno zomrelý, ale ktorého dedičstvo bolo už prerokované a ukončené a taký novoobjavený majetok ukáže, že na tieto mŕtve osoby je zapísané vlastníctvo pôdy akejkoľvek, aby takéto dedičské konania boli obnovené a ukončené proste obratom do nejakej veľmi krátkej lehoty. Nehovorím do 30 dní, ale možno aj, pretože keď je raz dedičské konanie ukončené, to znamená, že sú tam známi dediči a nie je dôvod na to, keď takíto dedičia, častokrát sú to aj vnuci, zistia, že je nejaký pozemok zapísaný na ich starých alebo prastarých rodičov, dajú žiadosť na prededenie novoobjaveného majetku a roky sa nekoná. To znamená, že pritom je známy vlastník, ale z titulu liknavosti notárskych úradov tieto konania sa jednoducho neukončia a robí to obrovské problémy práve aj pre aplikáciu zákona, ktorý navrhujete aj pri tých ustanoveniach, ktorých sa ja teraz nedotýkam, ale sú to reálne problémy, ktoré v praxi sú a možno by sa jednoduchou legislatívnou úpravou dali odstrániť.
Teraz dovoľte, aby som prečítala svoj pozmeňujúci návrh. Čiže je to pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Anny Zemanovej a Martina Klusa k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 24/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva pozemkov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V čl. I bode 11 § 13 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
"(4) Ak nájomca užíva pôdu aj po skončení nájmu a nebolo možné identifikovať oprávneného prenajímateľa, ktorému mal byť podľa ods. 3 doručený návrh novej nájomnej zmluvy, nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu a nájomná zmluva sa obnovuje za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne."
V nadväznosti na túto zmenu sa vykoná úprava úvodnej vety novelizačného bodu a úprava vety o zmene označení odsekov.
Odôvodnenie: V dôsledku rozdrobenosti pozemkového vlastníctva nastal právny stav, keď jeden poľnohospodársky pozemok vlastní spoločne veľký počet podielových spoluvlastníkov. Medzi podielovými spoluvlastníkmi jedného poľnohospodárskeho pozemku sú mnohokrát neznámi vlastníci, vlastníci s neznámou adresou ich pobytu alebo sídla, resp. pobytom alebo sídlom v rôznych mestách či štátoch, mnoho podielových spoluvlastníkov sporiacich sa o svoje vlastnícke právo, prípadne zomrelí spoluvlastníci, ktorých majetok nie je vysporiadaný v dedičskom konaní. V praxi sa môže stať, že nebude možné identifikovať oprávneného prenajímateľa aj napriek snahe nájomcu.
Návrh rešpektuje aj zásady trvalo udržateľného využívania poľnohospodárskej pôdy a obhospodarovania poľnohospodárskej pôdy a jej ochrany definované v § 3 a 4 zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy. Navrhovaný princíp prolongácie nájomnej zmluvy je v súlade s § 676 zákona č. 40/1946 Zb., čo je Občiansky zákonník.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ďakujem, že ste mi umožnili vystúpiť napriek teda tomu môjmu prihláseniu. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dnes teda moji predrečníci naznačili, že zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov je dôležitý a veľmi sledovaný. Vzhľadom na skutočnosť, že v Slovenskej republike je poľnohospodárska výroba realizovaná v prevažnej miere na základe práve nájomných vzťahov, ide o zásadnú vec. Ako sme mohli vidieť v posledných dňoch a už sa to tu viackrát zopakovalo, zdvihla sa vlna nevôle, najmä teda zo strany, nazvem to, "veľkých" poľnohospodárov, ktorým podľa ich vyjadrenia zákon spôsobuje alebo spôsobí administratívne zaťaženie a destabilizuje podnikateľské prostredie.
Viete, ja aj sčasti chápem v podstate také ich mierne obavy, ale doteraz platná právna úprava, otázka; takto, prepáčte. Otázka je, či doteraz platná právna úprava bola spravodlivá a správna. No, možno bola, ale práve pre týchto nájomcov, ale hlavne bola pohodlná. K vlastníkovi určite spravodlivá nebola. Preto som veľmi rada, že aj po tejto diskusii v rozprave prichádza k zmene a zajtra, predpokladám, že schválením tohto návrhu zákona k tej zmene aj dôjde.
Podľa; už sme to teda počuli, ale zopakujem aspoň pre príklad. Podľa predošlej právnej úpravy, ak ste boli vlastníkom pôdy, ktorý prenajal svoju pôdu napr. družstvu na dobu 20 rokov a z nejakých dôvodov ten vlastník nesledoval uplynutie doby nájmu, došlo k automatickému predĺženiu na ďalších 20 rokov. To znamená, že v podstate vlastník mlčky prišiel o ďalších 20 rokov, aby mohol nejakým spôsobom sa dostať k svojmu vlastníctvu, k svojmu pozemku a podotýkam, že sa vôbec nezohľadňovali, nezohľadňovala cena. Hej, že v podstate dnes je iná suma za meter štvorcový alebo za hektár, ako bola pred tými dvadsiatimi rokmi. Chcela by som povedať, že, poviem to tak ľudovo, napr. váš vnuk alebo vnučka, keby chcela na takomto pozemku podnikať, a práve touto prolongáciou nájomnej zmluvy sa už ani starí rodičia ani rodičia, vlastne tá generácia sa vymieňa po tých dvadsiatich, dvadsiatich piatich rokoch, nemôže k takémuto svojmu majetku dostať.
Naozaj podľa môjho názoru neexistuje žiadny relevantný dôvod na to, aby bola povinnosť sledovať ukončenie nájomného vzťahu na pleciach vlastníka. Navyše dochádza k situáciám, že veľkí nájomcovia často využívajú neznalosť komplikovaných zákonných procesov najmä staršou generáciou vlastníkov pôdy a vlastne iba počkajú, kým sa táto nájomná zmluva za rovnakých podmienok opäť obnoví. Nehovoriac o tom, čo som spomínala, že nájomné často pri automatickom obnovení zmluvy už je neprimerane nízke. V mnohých prípadoch je praxou, že výška nájomného vzhľadom na automatickú obnovu nájomnej zmluvy ostáva dlhodobo nezmenená, to znamená, že tá výška nájomného sa nemusela zmeniť ani za 40 rokov. Určite mi dáte za pravdu, že takéto nastavenie spravodlivé nie je a vyžaduje si zmenu.
Čo sa týka tej administratívnej záťaže veľkých poľnohospodárskych celkov, ktorou často argumentujú, treba si uvedomiť jednu vec: Kto má reálne lepšie materiálne a personálne možnosti na sledovanie doby nájmu a oznamovanie pred jej ukončením? Je to veľkopodnik s 200 zamestnancami alebo vlastník, fyzická osoba, často, poviem to tak, babka alebo dedko, ktorí nemajú doma ani počítač? Už som vlastne touto otázkou aj odpovedala.
Nemyslím si, že prijatou zákonnou úpravou, ktorú teda navrhujeme, by dochádzalo k zvýhodneniu alebo k znevýhodneniu nájomcu či prenajímateľa, teda vlastníka, ale mám ten pocit, že sa práve teraz ide napraviť historická krivda voči vlastníkom pozemkov, ktorá podľa mňa už mala byť napravená dávno. Zákon stále berie do úvahy špecifickosť účelu nájmu, to znamená, stále primerane chráni nájomcu, aby sa mu aj ekonomicky oplatilo pestovať a investovať. Inštitútov, ktoré chránia práve nájomcu, je v zákone relatívne veľa. Napr. pokiaľ si nájomca voči vlastníkovi plní svoje povinnosti, má prednostné právo nájmu, je chránený päťročnou výpovednou lehotou či limitovaním, že nemôže byť nájomný vzťah ukončený pred zberom úrody.
Čo sa týka maximálnej doby nájmu, tá bola znížená z 25 na 15 rokov, avšak stále je to dostatočne dlhá doba, ktorá chráni aj nájomcu. Pôvodných 25 rokov, musíme uznať, že bola naozaj neúmerne dlhá doba fixácie, keď si uvedomíme, že ako som povedala, že ide o dobu, ktorá predstavuje obdobie jednej generácie. Doteraz platná právna úprava tiež skoro znemožňovala mladým začínajúcim farmárom dostať sa k pôde, pretože existovalo akési status quo, že kto vlastne bude nájomca na neúmerne dlhú dobu, často na 25 a po automatickom predĺžení aj na dlhšie. Viete, verím, že práve tá naša mladá generácia našich poľnohospodárov je pre nás veľmi, veľmi potrebná. A preto je nevyhnutné legislatívu nastaviť tak, aby bola spravodlivá ku všetkým a dávala im rovnaké šance dostať sa k poľnohospodárskej pôde, keď majú záujem na nej hospodáriť, či už ide o veľkopodnik, alebo mladého farmára, ktorý chce hospodáriť napr. ako samostatne hospodáriaci roľník.
Chcela by som sa ešte naozaj pozastaviť pri dvoch otázkach, ktoré tu zazneli počas tejto celej dosť dlhej rozpravy, a to ohľadom tej ústavnosti. Práveže ja si myslím, že týmto prijatím zákona, kedy budú jasne a spravodlivo nastavené pravidlá, tak tá ústavnosť bude práve zaručená.
A teraz ešte k pani kolegyni Zemanovej. Naozaj, aj ja som teraz sa zamyslela nad tým, keď som povedala, že dáme šancu alebo dajme šancu mladým farmárom, aby mali prístup, aby mohli hospodáriť a podnikať na poľnohospodárskej pôde. Tak práve keď som to hovorila, tak úprimne poviem, že som sa zamyslela naozaj, že mali by sme sa ešte zaoberať aj tou definíciou mladého farmára, áno, lebo práve mladý farmár nemusí byť 20-ročný mladý farmár, ale môže byť 55-ročný, ktorý práve začína.
Takže myslím si, že nato je tá rozprava dobrá a táto debata, že spoločnými silami dáme do poriadku aj možnože tieto náležitosti, ktoré veľmi pomôžu našim, poviem to tak, začínajúcim, ale aj súčasným farmárom a poľnohospodárom.
Takže ďakujem veľmi pekne.

Mal by som dve poznámky na pani poslankyňu Antošovú. Jednak ten mladý poľnohospodár, to je definované v nariadení Európskeho parlamentu a Rady č. 1305/2013 a je to riešené povedzme aj vo vzťahu k zákonu o nadobúdaní poľnohospodárskeho pozemku, kde sú mladí poľnohospodári zvýhodňovaní voči iným nadobúdateľom. A myslím, že v pripravovanej novele sa tam riešia aj nejakí zase začínajúci, ktorí nie sú iba mladí, ale tiež sú nejako vekovo obmedzení. Ja teda mám na toto kritický názor a myslím si, že opäť ani tam by sme nemali zasahovať do vlastníckych práv takým spôsobom, ako sa zasahuje. Ale teda technicky to ošetrené je a vyplýva to dokonca z legislatívy Európskej únie.
Ale s tým podstatným, čo ste hovorili, pani poslankyňa, môžem len súhlasiť. Optimálne je, keď sú zmluvné vzťahy ponechané na dohodu zmluvných partnerov. Ale samozrejme, že viaceré zákony sa snažia chrániť slabšiu stranu alebo tú stranu, ktorú ako slabšiu vníma zákonodarca, či už je to ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských zákonoch, alebo je to ochrana zamestnanca v Zákonníku práce. V tomto prípade zákon sa tvári, že tou slabšou stranou, ktorú treba viacej chrániť, je poľnohospodár. Je tam tá ochrana vychýlená v prospech nájomcov, hoci v realite naozaj tie veľké podniky aj z hľadiska znalosti legislatívy, aj z hľadiska uplatňovania svojich práv sú často tou silnejšou stranou a tí osamelí, rozdrobení vlastníci sú reálne tou slabšou stranou. Tak ja tiež vítam, že dochádza k zrušeniu toho automatického predlžovania. Optimálne by bolo, kedy sa zrušilo aj to prednostné právo a posilnili by sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja ďakujem kolegyni Eve Antošovej. Myslím si, že dostatočne vystihla vlastne tú problematiku. Zároveň teda ja chcem poďakovať aj pani ministerke, že nepodľahla tým tlakom rôznych skupín, rôznych komôr a organizácií, ktoré vlastne chceli nejakým spôsobom inak upraviť novelu zákona 504 z 2003. roku. Argumentovali, že teda tento návrh je protiústavným. Naozaj si tiež myslím, že skôr doterajšie ustanovenia tohto zákona kĺzali na hrane ústavnosti. Takže ja som naozaj rád, že tento návrh zákona je v pléne.
Celkom som aj potešený, že aj tá rozprava, ktorá prebieha momentálne, je taká, že naozaj si uvedomujeme plne, že vlastníka treba aj chrániť. Samozrejme, na druhej strane aj toho prenajímateľa, resp. nájomcu. Malo by to byť vyvážené. Takže tento návrh, myslím si, že trošku, trošku konečne tú misku, respektíve tú misku váh už vyrovnáva a zároveň teda sa tu aj otvárajú dvere pre podporu tých mladých začínajúcich farmárov, čo je pre nás tiež veľmi, veľmi dôležité.
A padli tu aj otázky teda týkajúce sa rozdrobenosti, prípadne komasácie, ale to je vlastne aj otázka otvorenia Občianskeho zákonníka, aby sa prípadne to dedičské právo upravilo inak, ako tomu je vlastne momentálne doteraz, aby sme nešli po vzore uhorského, ale po vzore toho rakúskeho práva.
Takže ja ešte raz pani ministerke hlavne ďakujem za to, že tie tlaky, ktoré na vás boli určite veľmi veľké, že ste im odolali. Takže ďakujem.