21. schôdza

Ja možnože tak v krátkosti odpoviem aj na tie vaše dotazy od občanov.
Tam je potrebné aj prácu možnože poslancov, Martina samotného a tých, ktorí vedia, o čom hovoríme, aby občanom vysvetľovali, že keď sú v konaní, zbytočne sa naťahujeme, keď, ja neviem, dostanú 3,45 a niekto chce 3,50. Veď to je nezmysel, zbytočne ten prieťah je. Čiže aj vy ste v tých regiónoch práve preto, aby ste umravnili všetkých účastníkov konania, ktorí tam sú.
Rozsudky Najvyššieho súdu, samozrejme, ohľadom účastníkov konania nám naozaj komplikujú, veľmi komplikujú vôbec vyporiadanie sa v zariadených záhradkových osadách. Chystáme na ministerstve nejaký metodický pokyn v súlade s rozsudkami, ktoré tam sú.
Ďakujem veľmi pekne. Stačí takto, Martin?

Ďakujem pekne, pani ministerka. Ďalšia vyžrebovaná otázka je od pána poslanca Klusa a je na ministra zdravotníctva Tomáša Druckera:
„Vážený pán minister, v súvislosti s témou brexitu a z neho vyplývajúceho presídlenia Európskej agentúry pre lieky sa dňa 28. 9. 2017 uskutočnila v hoteli Devín prezentácia rumunského veľvyslanectva na Slovensku na tému infraštruktúry a výhody presídlenia tejto agentúry do Bukurešti. Dovoľte mi opýtať sa, či, a keď, tak v akej podobe vyvíja Slovenská republika podobné aktivity v ostatných členských štátoch v záujme zvýšenia svojich šancí získať uvedenú agentúru.“
Nech sa páči, odpovedať bude pán podpredseda vlády Pellegrini.

Ďakujem veľmi pekne. Budem sa snažiť byť veľmi stručný. Chcem vám, chcem vás informovať, že prebehli bilaterálne rokovania s ministrami zdravotníctva Českej republiky a Maďarska, ktoré dopadli z pohľadu Slovenska veľmi pozitívne, nakoľko bola pánovi ministrovi Druckerovi prisľúbená podpora od obidvoch krajín v záverečnom hlasovaní o presídlení agentúry. Zároveň pán minister Drucker absolvoval pracovnú návštevu priamo v sídle EMA v Londýne, kde pán minister rokoval s vedením agentúry a diskutoval priamo aj so zamestnancami tejto agentúry. No a delegácia ministerstva zdravotníctva spolu s predstaviteľmi rezortu zahraničných vecí absolvovala aj pracovnú cestu do Lotyšska, Litvy a Estónska s cieľom prezentácie kandidatúry Slovenskej republiky na presídlenie agentúry do Bratislavy. Vzhľadom na fakt, že tieto pobaltské krajiny nepatria medzi kandidujúce krajiny o agentúru, existuje tu vysoký potenciál pre získanie týchto hlasov pre kandidatúru Slovenskej republiky.
Minulý týždeň sa uskutočnila aj oficiálna prezentácia kandidatúry Slovenskej republiky na presídlenie agentúry v priestoroch Stáleho zastúpenia Slovenskej republiky v Bruseli pod vedením pána ministra Druckera. Na prezentácii boli prítomní zahraniční partneri, zástupcovia stálych zastúpení členských štátov EÚ a zástupcovia médií, ktorí po skončení prezentácie dostali priestor na otázky. Prezentácia kandidatúry Slovenska na presídlenie agentúry bola všeobecne zhodnotená ako vysoko profesionálna, čo potvrdzuje aj hodnotenie Európskej komisie z 30. septembra 2017. V tomto hodnotení Európska komisia konštatuje, že Slovenská republika jednoznačne spĺňa všetky prísne kritériá a je vhodným kandidátom na presídlenie agentúry.
Minister zdravotníctva spolu so svojím tímom plánuje ďalšie bilaterálne stretnutia zamerané na prezentáciu profesionálne vypracovanej ponuky kandidatúry Slovenskej republiky a mesta Bratislavy ako vhodného kandidáta na presídlenie tejto agentúry.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Veľmi presne ste to skončili. Ja týmto pádom končím hodinu otázok ako bod programu. Vyhlasujem minútovú prestávku do 15.10 hod. cca, aby členovia vlády mohli odísť z rokovacej sály parlamentu.

(Krátka prestávka.)

(Po prestávke.)

Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v rokovaní tretieho dňa 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Poprosím povereného overovateľa pána Róberta Puciho, aby oznámil výsledky tajného hlasovania o návrhu na voľbu členov Rady pre štátnu službu pod tlačou 697.

(Pokračovanie hlasovania o návrhu na voľbu členov Rady pre štátnu službu, tlač 697.)

Ďakujem pekne. Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Rady pre štátnu službu navrhnutého Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 122 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 122 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Rady pre štátnu službu navrhnutého Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 122 odovzdaných hlasovacích lístkov bol 1 neplatný.
Zo 121 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Pavla Tkáča za člena Rady pre štátnu službu navrhnutého Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci hlasovalo za 68 poslancov, proti 28 poslancov, zdržalo sa hlasovania 25 poslancov. Na schválenie návrhu na voľbu člena Rady pre štátnu službu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za člena Rady pre štátnu službu navrhnutého Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci zvolený Pavol Tkáč. Overovatelia poverujú svojho člena Róberta Puciho oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu členky Rady pre štátnu službu navrhnuté verejnou ochrankyňou práv bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 122 hlasovacích lístkov. Teda na voľbe bolo prítomných 122 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členky Rady pre štátnu službu navrhnuté verejnou ochrankyňou práv všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 122 odovzdaných hlasovacích lístkov boli všetky platné.
Zo 122 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Daniely Zemanovičovej za členku Rady pre štátnu službu navrhnutú verejnou ochrankyňou práv hlasovalo za 84 poslancov, proti 20 poslancov, zdržalo sa hlasovania 18 poslancov. Na schválenie návrhu na voľbu člena Rady pre štátnu službu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bola za členku Rady pre štátnu službu navrhnutú verejnou ochrankyňou práv zvolená Daniela Zemanovičová. Overovatelia poverujú svojho člena Róberta Puciho oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Rady pre štátnu službu navrhnutého predsedom Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 122 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 122 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Rady pre štátnu službu navrhnutého predsedom Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 122 odovzdaných hlasovacích lístkov boli všetky platné.
Zo 122 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Ľuboša Pastora za člena Rady pre štátnu službu navrhnutého predsedom Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky hlasovalo za 90 poslancov, proti 15 poslancov a zdržalo sa hlasovania 17 poslancov. Na schválenie návrhu na voľbu člena Rady pre štátnu službu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za člena Rady pre štátnu službu navrhnutého predsedom Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky zvolený Ľuboš Pastor. Overovatelia poverujú svojho člena Róberta Puciho oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Rady pre štátnu službu navrhnutého poradným orgánom vlády Slovenskej republiky v oblasti mimovládnych organizácií a rozvoja občianskej spoločnosti bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 122 hlasovacích lístkov. Teda na voľbe bolo prítomných 122 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Rady pre štátnu službu navrhnutého poradným orgánom vlády Slovenskej republiky v oblasti mimovládnych organizácií a rozvoja občianskej spoločnosti všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 122 odovzdaných hlasovacích lístkov boli všetky platné.
Zo 122 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Ctibora Košťála za člena Rady pre štátnu službu navrhnutého poradným orgánom vlády Slovenskej republiky v oblasti mimovládnych organizácií a rozvoja občianskej spoločnosti hlasovalo za 101 poslancov, proti 12 poslancov, zdržalo sa hlasovania 9 poslancov. Na schválenie návrhu na voľbu člena Rady pre štátnu službu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za člena Rady pre štátnu službu navrhnutého poradným orgánom vlády Slovenskej republiky v oblasti mimovládnych organizácií a rozvoja občianskej spoločnosti zvolený Ctibor Košťál. Overovatelia poverujú svojho člena Róberta Puciho oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu členky Rady pre štátnu službu navrhnuté Konfederáciou odborových zväzov Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 122 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 122 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členky Rady pre štátnu službu navrhnuté Konfederáciou odborových zväzov Slovenskej republiky všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 122 odovzdaných hlasovacích lístkov bol 1 neplatný.
Zo 121 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Anny Ištókovej za členku Rady pre štátnu službu navrhnutú Konfederáciou odborových zväzov Slovenskej republiky hlasovalo za 73 poslancov, proti 25 poslancov, zdržalo sa 23 poslancov. Na schválenie návrhu na voľbu člena Rady pre štátnu službu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bola za členku Rady pre štátnu službu navrhnutú Konfederáciou odborových zväzov Slovenskej republiky zvolená Anna Ištóková. Overovatelia poverujú svojho člena Róberta Puciho oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne.

Konštatujem, že Národná rada v tajnom hlasovaní zvolila Pavla Tkáča, Danielu Zemanovičovú, Ľuboša Pastora, Ctibora Koštála a Annu Ištókovú za členov Rady pre štátnu službu.

Keďže všetci členovia rady boli zvolení, budúci týždeň vykonáme voľbu predsedu Rady z týchto zvolených členov.
Teraz budeme pokračovať v prerušenej rozprave o správe o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2016 (pod tlačou 689).
Poprosím pána predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivana Šramka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a pána spravodajcu, teda predsedu výboru pre financie a rozpočet poslanca Ladislava Kamenického, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.
Do rozpravy je ústne prihlásený rozpravy poslanec Eugen Jurzyca, ktorému týmto odovzdávam slovo, nech sa páči.

(Pokračovanie rokovania o správe o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2016, tlač 689.)

Ešte raz, dobrý deň, dámy a páni. Ďakujem osobitne tým, ktorí mali iný program a ostali tu vrátane pána predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť len v dôsledku toho, že som sa prihlásil do ústnej rozpravy. Verím, že nebudete až tak strašne ľutovať a že ste si teda ten program doteraz užili.
Chcem, chcel by som jednak pripojiť sa k slovám Eda Hegera k úlohe Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, potom poviem takú jednu faktickú pripomienku, poznámku a potom ešte budem mať dve také poznámky alebo príklady, ktoré sa týkajú diskutovanej problematiky.
Takže ja už som tu minulý rok hovoril, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zohrala významnú úlohu v našej spoločnosti a že sa jej podarilo a darí držať tie pozície nezávislosti, čo, čo je niekedy naozaj veľmi ťažké. Osobitne ma teší, že aj Edo Heger, ktorý predsa len je môj kolega, ale o niečo mladší, že, že teda aj tá mladšia generácia to vníma takto, pretože nie každý zažil ešte tie časy, kedy vláda, myslím, že to bola, určite to bola Mečiarova vláda, ktorá zobrala záruky za, za štátne podniky, za súkromné podniky v obrovských miliardách, a tie sa potom prejavili tak, že narástol verejný dlh. Odvtedy sme prešli veľký kus a veľkú cestu a bolo to vidno pri vzniku rôznych, rôznych tých výborov pre daňové prognózy a podobne, čiže menila sa situácia k lepšiemu. Mladší si možno tie hrozné časy nepamätajú, ale je dôležitý odkaz, že takéto inštitúcie majú veľký význam, aby bránili Slovensko pred, pred nárastom dlhu. Tak.
Teraz tá faktická. Chvíľku sa hovorilo o tom, že kedy bol sľúbený prvý vyrovnaný rozpočet. Mne to vychádza tak, že v roku 2015 v rozpočte na rok 2016 a ďalšie dva roky bol sľúbený vyrovnaný rozpočet na rok 2018. A teraz tie dva príklady, ktoré boli diskutované aj tu, a aj v médiách sa o nich hovorí, ale spomenul som si, že do toho poďakovania, prepáčte, musím ešte, musím ešte povedať, že jedna z kľúčových vecí, o ktorých sa menej hovorí, je to, že rada pracuje s princípom čistého bohatstva, bodka.
Teraz tie dva, tie dva príklady. Veľa sa hovorí o tom, že požičiavame si lacno peniaze, dokonca za mínusový úrok. No tak si požičajme viac, tak si požičajme viac, preboha! Keď je to za 0 %, tak aký je problém?! Tak tu treba povedať, že my až tak veľmi nevraciame peniaze. Ten úver sa revolvuje a dlhopisy tzv. maturujú. Ony raz skončia a nahradia sa ďalším úverom. A povedzme, že to bude o pár rokov, že vtedy budeme mať hrubý domáci produkt 100 mld. eur, a povedzme, že necháme, keďže máme lacné, nízke úroky, že necháme vyrásť ten dlh na 100 % HDP, čiže aj dlh bude 100 mld. A potom sa stane, lebo snáď nikto neverí, že budeme žiť vo svete s mínusovými úrokmi, snáď nikto tomuto neverí, čiže potom sa stane, že ECB a ďalšie banky dosiahnú svoj cieľ a 2 % infláciu, úroky narastú a potom budeme musieť ten lacný dlh nahradiť drahým dlhom a toto by sme nezvládli. Pretože ak v tom čase budeme mať 1 %, 1 % priemerný úrok na požičané peniaze, tak to bude miliarda a zrazu to možno budú, v priebehu pár rokov možno, nám to, by nám to naskočilo, keby sme teraz nechali rásť ten dlh, by nám to naskočilo trebárs na 4, na 3 alebo 4 mld. No a to už sú veľké rozdiely, mať 2-3 mld. alebo ich nemať. Čiže toto je jeden z dôvodov, prečo nemôžeme zvyšovať dlhy aj napriek tomu, že, alebo preto, že, že sú nízke úroky.
No a teraz ten posledný príklad sa bude týkať témy, ktorá tu bola diskutovaná. Ide o to, že nám klesá hrubý dlh, ale aj Edo Heger a, myslím, aj Ondro Dostál hovorili o tom, že, že nám klesá v dôsledku jednorazových opatrení, a k tomuto poviem príklad. Ono to je tak, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zverejnila graf, ktorý ukazuje, že nebyť tých jednorazových opatrení, a vysvetlím ďalej, čo to je, tak by nám v roku 2014, 2014, narástol dlh o 2,1 % , v ’15. o 0,7, v ’16. o 0,2 a v ’17. o 0,2 %. Čiže nebyť tých jednorazových opatrení, tak by nám hrubý dlh rástol.
No a teraz ten príklad. Zjednodušene je to tak, ako keď taxikár má dlh povedzme 100-tisíc eur a má problémy sa, ho splácať, má problémy ho splácať. A teraz sa poradí s nejakým expertom a ten mu povie, že musí chodiť na lacnejšie večere a na tuzemské dovolenky iba a podobne a má si nájsť nejakú bonitnejšiu klientelu. No a taxikár sa ale rozhodne, že, že to skúsi jednorazovými opatreniami, to znamená, predá navigáciu, predá náhradné kolesá a zoberie peniaze z účtu, kde ich mal odložené na penziu a možno na pohreb, zoberiete peniaze a peniaze z tej predanej navigácie a zníži si dlh zo 100-tisíc na 90-, ale na, ale na konci bude mať namiesto 90-tisíc dlh, bude mať 92. To znamená, že on hospodáril deficitne, že iba jednorazovými opatreniami si znížil ten dlh, a to nie je udržateľný spôsob, lebo raz predá celý taxík a nebude sa mať čím živiť.
Takže tie jednorazové opatrenia nemôžme považovať za niečo, čo umožňuje znižovať dlh udržateľným spôsobom, a to chceme práve dosiahnuť, teda aby bol znížený udržateľným spôsobom.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujeme pekne, pán poslanec Jurzyca. Traja páni poslanci sa prihlásili s faktickými poznámkami na vaše vystúpenie. A končím možnosť prihlásiť sa faktickou poznámku.
Pani poslankyňa Zemanová, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ja by som sa chcela len v krátkosti vyjadriť k téme čistého bohatstva, ktorý si, kolega Eugen Jurzyca, spomenul.
V správe sa uvádza, že hodnota vyčíslenia čistého bohatstva sa zlepšovala, a to vďaka úprave metodiky daňových prognóz a iných faktorov. V aktuálnej správe sa uvádza ako plus, že došlo k rozšíreniu a k skvalitneniu informácie o čistom bohatstve, a to aj v oblasti životného prostredia, menovite sa uvádza, že z detailnejšieho pohľadu na podzemné vody.
Tu chcem však poukázať na to, že prístup nie je úplný, pretože len v tejto oblasti hodnotí kvantitu teda zásobu, a nie kvalitu, ktorá je značne znehodnotená najmä environmentálnymi záťažami. Uvádza sa, že čisté bohatstvo verejného sektora dosiahlo zápornú hodnotu mínus 134 mld. eur, čo je mínus 170,9 % HDP. Bolo by vhodné sumu presne rozpísať, aby bolo jasné, či obsahuje napríklad aj odhadované celkove finančné výdavky na riešenie problematiky environmentálnych záťaží, či obsahuje aj škody, povodňové škody, dôsledky odlesňovania alebo dôsledky chybných strategických rozhodnutí a podobne.
Apelujem na to, aby sa v metodike výpočtu čistého bohatstva započítala, a ekologic..., započítaniu ekologických dlhov venovala zvýšená pozornosť. Do bilancie čistého bohatstva patrí, patria ale aj na plusy, to znamená aj prírodné bohatstvo na strane aktív, a teda ekologické dlhy a záväzky na strane pasív. A to sú aj záväzky, ktoré sme prijali z rôznych dohôd, napríklad aj v súvislosti s Parížskou dohodou.
Ďakujem pekne.