21. schôdza

Ďakujem pekne, pán predseda. Ak som predtým hovoril o takom ľudskom zevlounství, tak som o tom hovoril ako o ľudskej vlastnosti. Sme takí. Keď sa stane autonehoda na ceste, tak okoloidúce autá brzdia, lebo ich zaujíma krvavá historka. Takí sme asi, väčšinovo. Ale chcem povedať, že medicína, samozrejme, pamätá i v úplných demokraciách možnosť napríklad anatomických ústavov nadobudnúť pozoruhodné, a teraz to neberme doslova za zlé, exempláre, ktoré obohacujú poznanie a zbierky. Veľmi často boli objektmi takéhoto niečoho zaživa ľudia, ktorí vedome korektne po vyplatení sumy predali zaživa svoje tele po budúcej smrti Anatomickému ústavu.
Pamätníci v Bratislave, už len takí starší ako ja, a to som bol len chlapček, pamätajú pred Fakultnou nemocnicou predavača novín, ktorý mal veľký mohutný hydrocefalus. Bol sám maličký a pamätal som ho ako od hliníkových drobných mincí šedivými rukami predával lekárom okoloidúcim noviny pri vchode do nemocnice. Keď som potom dorástol a stal som sa medikom, tak jeho telo, resp. kostru som stretol v Anatomickom ústave Lekárskej fakulty. Áno, on sa zrejme v istom štádiu vekovom rozhodol predať svoje telo pre potreby medicíny a vedy. Samozrejme, to nebola žiadna komercia, teda to je úplne iná vec.
Ale ako povedal správne kolega Dostál, v tej druhej časti začína tá hrúza, že sa ľudia vraždia a že ten majiteľ, ktorý predvádza tento barnumský cirkus, má potvrdenie z oddelenia polície ako predmet dokumentujúci pôvod tela a to je silná káva... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predseda, vážená pani predkladateľka, vážený pán spravodajca, vážený, vážené kolegyne, kolegovia, v prvom rade dovoľte, aby som sa poďakovala pani predkladateľke, resp. predkladateľom za tento veľmi dobre vypracovaný návrh zákona, a v každom prípade s ním budem, ja tento návrh určite podporím.
Chcela by som ešte predtým na úvod mojej rozpravy sa vrátiť o niekoľko rokov dozadu. Nedá mi nepripomínať, nepripomenúť jednu masovú hystériu v médiách na Slovensku a aj v niektorých tzv. ľudskoprávnych mimovládkach, už si nespomínam ktorých, keď jedna slušná a čestná aktivistka, bojovníčka za práva, ľudské práva a za život Jana Tutková, vystavila obrazy a bilbordy s obrazmi zavraždených, teda s obrazmi detí zavraždených pri umelých potratoch. Túto pani, tieto médiá ju takmer išli takmer zlynčovať a napokon musela tieto ilustrácie odstrániť. Takže to len k tomu, že je mi ľúto, že pri tejto výstave Body the Exhibition, že médiá akosi mlčia na rozdiel od tých, niekoľko od tej doby, niekoľko rokov dozadu, týkajúcej sa billboardov pani Tutkovej. Tak ja len toto chcem povedať, že je mi to naozaj ľúto, že aj v tomto mali tiež médiá pozdvihnúť svoj hlas.
No ale poďme k tejto, k tomuto návrhu zákona. Opakujem, že si veľmi vážim, že ho predkladá pani predkladateľka, predkladá. Spomínaná, na spomínanej výstave Body the Exhibition sa prezentuje zmrzačený obraz ľudského tela a navyše sa toto ponúka školopovinným deťom a mladistvým. Ide tu úplne jednoznačne o bezohľadnú komerčnú aktivitu, čiže o získanie nekalého finančného prospechu zneužitím mŕtveho ľudského tela alebo jeho častí. Prezentácia mŕtveho, obnaženého, úmyselne zohaveného, zbaveného kože a neprirodzene fixovaného ľudského tela ponúkaná za nemalé vstupné hrubým spôsobom porušuje ľudskú dôstojnosť, porušuje základné ľudské práva a je v príkrom rozpore s fundamentálnymi etickými princípmi a normami, ktoré zdieľa medzinárodné spoločenstvo národov a ktoré sú vyjadrené vo všeobecne rešpektovaných nástrojoch a štandardoch medzinárodného práva a etiky. Jedná sa o hanobenie mŕtvych.
A dovoľte, aby som povedala, toto je môj subjektívny názor, keby aj, aj v takom, dokonca aj v takom prípade, keby dotyčný za svojho života a pri plnom vedomí dal súhlas na takého vystavovanie svojho tela, aj v takom prípade to budem pokladať za brutálne, vysoko neetické a nemorálne. Myslím si, že nielen v kresťanskom náboženstve, ale vo väčšine náboženstiev vo svete si všetky, väčšina náboženstiev a vyznaní si váži svojich mŕtvych a s úctou ich pochováva. Čiže nie je to len preto, že sme kresťania, ale takisto aj iné kultúry a iné náboženstvá si svojich mŕtvych ctia a prejavujú im úctu.
Takže ešte by som sa chcela pripomenúť, prihovoriť tým, ktorí tu nie sú, hlavne pánom poslancom a poslankyniam z koalície, skúste si predstaviť, že by vaša mamička, otecko alebo dieťa dal súhlas, za svojho života súhlas k takémuto vystaveniu svojho mŕtveho tela, a chodili by sa naň pozerať zvedavci. Ako by vám to padlo? Myslite na to, keď budete hlasovať za tento, o tomto zákone.
Ďakujem.

Chcem sa naozaj veľmi pekne poďakovať všetkým, ktorí vystúpili či už v rozprave, alebo faktickými. Všetkým tým, ktorí ste mohli byť tu teraz prítomní, veľmi, veľmi pekne ďakujem za to, že k tomuto návrhu zákona prebehla takáto diskusia, pretože si myslím jedno, ak takáto diskusia je vonku, v profesijných združeniach, v odborových, v odborných združeniach, u odborníkov z angažovanej občianskej verejnosti, o to viac si myslím, že musí byť tu. Ako tá sa musí predsa premietnuť v zákonodarnom zbore. Na to sme tu, lebo tí ľudia nás sem zvolili preto, aby sme práve ich problémy a ich veci sem nosili a menili zákony. Takže vidím to, vidím to veľmi, veľmi správne a v takej kontinuite, že takto to má vyzerať. Takže ešte raz veľmi pekne ďakujem.
Myslím si, že práve to, že budeme žiadať týmto zákonom, by sa žiadal informovaný súhlas a zároveň by sme konečne implementovali spomínaný dohovor do našej legislatívy, ktorý zakazuje finančný prospech z vystavovania tiel, by sme dokázali oboje, o čom sme hovorili. Pretože si vtedy už neviem predstaviť jednak informovaným súhlasom, ako kolega Dostál povedal, že asi by sme nemali toľko tiel zrazu mŕtvych, a už len chcem vidieť, kto by robil výstavu len pre edukáciu, verejnú výstavu pre verejnosť bez nejakého komerčného prospechu.
Takže prosím o to, aby ste tento zákon podporili do druhého čítania. Vyslovene prosím aj vládnu koalíciu, poslancov vládnej aj opozíciu, ktorí tu už teda niektorí deklarovali, že budú súhlasiť. Predsa len v druhom čítaní by sme vedeli ešte opraviť prípadné nejaké, nejaké potreby, nejaké pripomienky, zmeniť ešte to, čo je treba, a naozaj by sme vypočuli verejnosť a dali tomu zadosť. Takže na to sme tu.
Ešte raz veľmi pekne vám ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, hostí už tam asi nemáme na balkóne, takže sme všetci, hoci nás tu je pobiedne, možnože dvadsať, ale dobre. Vyzerá, že zase som pred plénom, ktoré musí počuť alebo si chce vypočuť zákon, ktorý predkladám, a asi tak to má byť, dobre.
No, vážení, u mňa už dospel čas, že už začínam recyklovať zákony, ktoré boli v tomto volebnom období z mojej strany dané, a jeden z tých prvý bol zákon o nebezpečných zvieratách, tak to ja teda poviem. Takže predkladám ho znovu, je to už po šiestykrát, keď si dobre pamätám, a bol iniciovaný vo volebnom období 2012 - 2016 pánom Podmanickým, poslancom vládnej strany SMER, ktorá vtedy vládla jednofarebne s 83 poslancami, a prakticky som reagoval na jeho pozmeňujúci návrh, ktorý, myslím, že má ratio, je dobrý, ale je neúplný. To, čo mi stále vyčítali a vyčítajú naši koaliční kolegovia, resp. vtedy vládni, lebo vládli sami, že nie ste konzistentný, nie ste transparentný, nie ste odborný, nie ste systémový, ešte neviem čo nie som s mojím návrhom, tak dovoľte, aby som tú nesystémovosť, ktorú vniesol pán Podmanický do svojej novely zákona, ktorá už, samozrejme, že platí v zákone o veterine, aby som tú nesystematickosť z jeho strany odstránil aj s novou mojou nejakou účasťou, znovu predložiť tento zákon, aby sme ho doplnili.
O čo ide. Ide o to, že máme v našom živote živočíchov, ja ich volám, že to sú exotické nebezpečné zvieratá, ktoré môžu či už svojím uhryznutím, bodnutím alebo nejakým vylučovaním kožných žliaz robiť človeku zdravotné problémy, resp. ho zabiť. Jednoducho povedané, mali by sme mať aj legislatívnu ochranu, ktorá by nás vystríhala pred možnosťou takto skončiť či už náš život, alebo ohroziť naše zdravie. Či sa to niekomu páči, alebo nie, myslím, že každý napriek politickým spektrom by voči takejto úvahe nemal mať nejaké výhrady vo svedomí. Ja som pána Podmanického vtedy, keď to dával, podporil, že áno, ďakujem veľmi pekne, pán kolega, že ste s tým prišli, akurát to nemáte úplné.
Takže dávam novelu zákona o veterinárnom lekárstve, ktorá hovorí o tom, aby obecné zastupiteľstvá mali právomoc rozhodovať o chove nebezpečných, ja tomu hovorím exotických, zvierat, ktoré už máme definované, definované vo vyhláške, ktorá sa týka zákona o veterinárnej starostlivosti.
Takže cieľom je rozšíriť tú právomoc, pretože vy ako občan máte veľmi chabé možnosti, aby ste ovplyvnili, že váš sused nebude chovať, a tá obec by mala predsa len vedieť, že či mám tam možnosť chovať teraz, samozrejme, tigra, to už je ošetrené, ale krokodíla ošetrené neni. Ani hada, ani pavúka. Takže cieľom je, aby sa tá kompetencia v zastupiteľstiev rozšírila tak, ako to máme zadefinované v danej vyhláške.
To znamená, povinnosť chovateľa bude, aby mal platné rozhodnutie o schválení a povolení chovu alebo držby takéhoto živočícha nebezpečného, pričom obec bude dávať zároveň súhlas, či tam môže byť, a ten, kto už takéhoto živočícha chová, tak prakticky tento súhlas by si mal od obce vypýtať do 30. júna 2018.
Predkladaný návrh zákona nebude mať dosah na verejný rozpočet verejnej správy. Môže mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, aj to hovorím, že minimálny, pretože tých zoologických záhrad súkromných máme nie na každej dedine, to je minimálny dosah na podnikateľské prostredie, nebude vyvolať, bude vyvolať pozitívne sociálne vplyvy, nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Viac by som sa potom rozrečnil pri rozprave, do ktorej sa, pán predseda, hlásim ako prvý, a týmto by som ukončil tento môj vstupný, vstupnú reč.
Ďakujem.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pán predseda, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona (tlač 723.) Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 24. novembra 2017 a v gestorskom výbore do 27. novembra 2017.
Pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Takže trošku to rozvediem. To, čo by sme si pred 30 rokmi ani neboli predstavili, momentálne je realita, že by nejaký náš sused mohol chovať kajmana, kobru alebo možnože aj tie tarantuly a všecko okolo toho, už nehovorím o leopardoch a iných cicavcoch.
Preto ešte raz hovorím, že pán Podmanický mal veľmi dobrý nápad, aby sme túto možnosť, keď takéto zvieratá sú chované v bezprostrednej blízkosti môjho bydliska, kde proste býva ten človek a je ohrozovaný, aby sme zákonom túto ohrozenosť obmedzili na minimum, a to aj tým, aby obec mala právo povedať do toho, či tam môže, alebo nemôže byť.
V Slovenskej republike už to máme zadefinované. Nevymýšľame teplú vodu. Ešte raz hovorím, nevymýšľame teplú vodu. Ani pán Podmanický ju nevymyslel, lebo vo vyhláške, ktorá má číslo 143/2012, prakticky tieto nebezpečné živočíchy pre Slovenskú republiku, a ja im hovorím teda mojou hantírkou exotické, sú zadefinované. A sú zadefinované tak, že sú triedené podľa tried. A prvá trieda sú pavúkovce. Tam máme pavúky všetky druhy jedovatých pavúkov, latinské názvy nebudem čítať. Máme tam snovačky, máme tam štúrov, všetky nebezpečné jedovaté druhy, to je trieda pavúkovcov. Máme tu triedu paryby, ktorá hovorí, že sú všetky jedince, teda aj žraloky s celkovou dĺžkou vrátane chvosta viac ako jeden meter. Máme tu tretiu triedu, to je trieda obojživelníkov, kde sú všetky druhy rohatiek, stromárkovité, to sú obojživelníci nebezpeční, definovaní v Slovenskej republiky ako nebezpeční z triedy obojživelníkov. Máme tu triedu plazov, to je štvrtá trieda, kde máme všetky jedované druhy plazov a máme aj druhy korytnačiek dravých z čeľade kajmankovitých. No a piatou triedou, ktorú, teda ešte sú tam všetky druhy z radov krokodílov a z podradu jaštery všetky druhy, ktoré majú dĺžku tela vrátane chvosta viac ako jeden meter. A je tu ešte z radu hadov všetky nejedovaté druhy, ktoré majú v dospelosti dĺžku tela vrátane chvosta viac ako tri metre. To je tá trieda plazov, štvrtá trieda. A tá piata trieda, ktorú máme v tej našej vyhláške, je práve tá trieda cicavcov, tú, čo pán Podmanický do svojej novely dal a platí v súčasnosti, že tam to funguje, tam sa musí vyjadrovať obec.
To znamená, keď chováte šelmy psovité okrem líšky fenek, fenka berberského a psa, medveďovité, všetky druhy lasicovité, všetky druhy okrem fretky, hyenovité, všetky druhy mačkovité okrem mačky domácej a pandy veľkej´a cibetkovité, teda panda veľká a cibetkovité. To znamená, že pán Podmanický urobil dvojkoľajku, že tieto exotické nebezpečné zvieratá podľa tejto vyhlášky definované v Slovenskej republike v určitých konaniach sa budú brať ako nebezpečné exotické zvieratá v Slovenskej republiky škodlivé a v druhej nebudú sa brať. Niektoré obecné úrady budú dávať potvrdenia, niektoré nemusia dávať. Hovorím, že to je diskriminácia určitých podnikateľských sfér, pretože tí, čo chovajú tigra, musí si to dávať odobriť obecný zastupiteľstvom. Ten, čo chová krokodíla, nemusí. Tak sa pýtam, to je čo za rovnosť, keď máme iba jednu vyhlášku týkajúcu sa nebezpečných exotických zvierat na Slovensku?
Takže chcem túto dvojkoľajnosť výhybkou cez môj pozmeňujúci návrh vrátiť späť, aby sme to mali jedno jednoznačné, a zdá sa mi, že malo by to byť naprieč politickým spektrom, pretože všetci sme ľudia, či sme opoziční alebo koaliční, všetci sme homo sapiens, máme iba jedno zdravie a možnože našou nedbalosťou, áno, aj, my sme zákonodarci, našou nedbalosťou môžeme spôsobiť, že mnohým ľuďom skrátime ich život, ohrozíme ich zdravie, dáme ich na vozík a, nedajbože, aj do tých dva na jeden meter do hliny, resp. do urny.
Tak, vážení, myslím si, že sme tu na to, aby sme predchádzali takýmto veciam, a pán Fico, ja ho budem stále citovať, povedal jedno, keď iba jednému človeku predkladaná novela zákona alebo nový zákon pomôže, tu v pléne Národnej rady máme ho prijať. Tak apelujem na vás, kolegovia, z koaličných strán, aby ste dali zadosť nášmu premiérovi a aby tento zákon, ktorý ide naprieč politickým spektrom podľa mňa, lebo hovorím o zdraví ľudí, našich občanov Slovenskej republiky, ktorí vás tu poslali, a zastupujete nie iba svoju voličskú základňu, zastupujete 5,5 mil. národu slovenského. A je jedno, či ste v takom spektre alebo hentakom spektre, a tieto zákony musia mať hlavu a pätu. A myslím si, že nerobím nič ani protizákonné, ani protiľudské, chcem zachovať, by som povedal, tú ochranu zdravia, ktorú človek, a bezpečnosť, by mal vedieť.
Myslím si, že týchto chovateľov neni až také množstvo, že by sme ich tu mali na státisíce. Áno, aká bola výtka v tých predchádzajúcich mojich aktivitách, aby to bolo prijaté? Zdôvodňovali ste to tým, koľko roboty budú mať tí štátni úradníci na tom mestskom úrade, na tom obecnom úrade. Ľudia boží, veď sa preberme. Nežijeme v dobe kamennej. Veď predsa máme už aj počítače, že? Máme už aj programy, že? To je taký problém naťukať? Je taký problém pre našich štátnych úradníkov naťukať, alebo úradníkov samosprávy, ďalšiu s triedou pavúky, s triedou nejaké plazy, keď tam máme už cicavce? Tak mi nehovorte, že sa to nedá zvládnuť a stíhať. To mi nehovorte, lebo to, by som povedal, že nie iba mňa, ale mnohých irituje, pretože každý sa tu chváli, že akí sme rýchli, akí sme pružní, v sekundách sa všecko robí a nakoniec mi začne tu hovoriť, že nemôžme prijať tento zákon, lebo budú zaťažení, nebudú stíhať vypisovať neviem jaké lajstrá. Vážení, neberiem, pretože to, či zomriete odkúsením hlavy od tigra alebo uštipnutím jedovatého hada, alebo odhryznutím krku a hlavy od krokodíla, je jedno a to isté, stále zomriete. A my nemôžme takýto hazard pripustiť. Ja teda nie. Ja si to na svoje triko neberiem, a preto dávam tento zákon znova, aby sa novelizoval, aby sme mali, tak ako sa hovorí, tú preventívu už vopred.
Čo sme to mali asi pred trištvrte rokom, keď si to dobre pamätám? Devínska Nová Ves? Pán Matik, ornitológ, čo sa vracal z ornitologickej akcie. Ktože toho pripravil o život? Nebol to nejaký pes? Nespadá do tejto platformy, áno, to si zase, budeme si asi ďalej hovoriť, lebo aj psy máme nebezpečné a plemená bojové, ktoré, dúfam, že otvoríme nabudúce, aby sme aj tam urobili poriadok, lebo to bolo zbytočne zmarený jeden život. Tento zákon sme už tu mali, o psoch a bojových plemenách. Mali sme ho už tu aj zo strany SaS, Martin Poliačik a ďalší veľkú aktivitu vyvíjali, my tiež v minulom volebnom období, aby sme charakterizovali tie bojové plemená psov, ktoré nám už teraz tu rukolapne pripravili o život ďalšieho mladého človeka. Ďalšieho mladého človeka. Iba kvôli tomu, že ten zákon bol postavený tak, ako bol. Samozrejme, ten pes nemôže za to, ale za to môže ten človek, jeho majiteľ, ktorý tam funguje, a to isté musí byť aj u týchto nebezpečných exotických zvieratách. Ten človek musí si byť vedomý toho, že keď chceš chovať krokodíla, tak ho nemôžeš chovať podľa môjho názoru v intraviláne, no nemôžeš. Musí byť mimo intravilánu a môže mať aj nejaké podmienky urobené. Zdá sa mi, že naša samospráva a poslanci, ktorí sú na tých, v tých samosprávach, majú zdravý ľudský rozum. Chcem veriť, že majú a budú chrániť svojich občanov, keď budú dávať takéto vyjadrenie takýmto chovateľom, ktorí tiež to berú na komerčnú stránku alebo na stránku iba nejakú tú zábavnú, že si to iba chová pre svoju záľubu, lebo má na to, aby ukázal svoj honor. Žiaľ, má aj na kajmana, ja mám aj na tigra, viete ako, lebo máme, máme aj takých, tak to je u mňa zvrátené, aby sa sused bál, či mu decko príde živé, zdravé domov, lebo cez plot, lebo cez dieru, lebo cez nejaké vráta niečo mu tam prelezie, aby zistil, že nemáte pokoj celý život. Suseda si v mnohých prípadoch nevyberáte. Sused je taký, aký je. No a ja by som chcel, aby naši občania aj z nášho postu v tejto zákonodarnej sieni, v sieni zákonnosti, ako hovoril Janko Mičovský, bývalý poslanec, že aby vychádzala istota, že chránime aj zdravie našich ľudí, a myslím, že v tomto zákone ide hlavne o to zdravie a o tú bezpečnosť našich ľudí, aby sme im povedali, že my sa o vás postaráme, my zabránime, aby ďalší človek bol zmrzačený, zabitý alebo iným spôsobom cez tento druh nebezpečných zvierat exotických spôsobený.
Takže, vážení, chcel by som vás na záver veľmi pekne poprosiť, aby ste vaše svedomie znovu prevetrali a naprieč politickým spektrom, ak môžem poprosiť o podporu tohto zákona. Predpokladám, že pán Podmanický, ktorý dúfam, že bude tiež na hlasovaní, škoda, že tu neni, pretože by som chcel počuť jeho názor, lebo, hovorím, už dávam to asi šiestykrát v tejto rokovacej sále, a myslím si, že ja si z toho nevytĺkam politický kapitál. Spomínam aj kolegu, ktorý, by som povedal, kašlem naňho, ale nie, ja, to neni v mojej krvnej skupine. Takže berte takto proste, že mne je jedno, či ho dáte biely, modrý, fialový, ale nech to ide.
Tak preto vás žiadam a prosím, aby ste napriek politickým spektrom dali podporu, možnosť dostať ho do druhého čítania. Pokiaľ si budete myslieť, že máme niečo ešte tam vylepšiť, budem veľmi rád, keď z vašej strany prídu pozmeňujúce návrhy. Som, samozrejme, otvorený, ale myslím si, že sme to dlžní našim občanom. Už u mňa, už piaty rok im to dlhujem, lebo začal som to dávať v roku 2012. Takže chcel by som tento dlh splatiť a myslím, že aj vy, aby sme im aj v tejto oblasti urobili bezpečnú životnú cestu, púť na zemi slovenskej, ktorú sme dostali do spravovania od toho Najvyššieho. A ako ju spravujeme, za to sa, budeme niekde tam hore raz skladať účty a ja sa nechcem hanbiť, takže preto vás, vám apelujem, že poďme, aby sme sa nehanbili a aby sme našich občanov ochránili.
Končím stále tak, ako naši predkovia nám odkazujú, žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.

Pani podpredsedníčka, veľmi pekne ďakujem, vážim si to. Veľmi pekne ďakujem celému plénu.
Martin, ja si myslím, že ty si múdry človek, ktorý sa sa venuješ tomu, čomu rozumieš. Tvoje diskusné príspevky sa dajú počúvať. S mnohými vecami, ktoré si povedal, absolútne súhlasím a stotožňujem sa. Aj s tým susedom, že suseda si človek nevyberá. Ale podľa toho, čo si teraz ty povedal, keby niekto chcel chovať nejaké exotické, podľa tvojho názoru, nebezpečné zviera, tak predtým, keď si ho pôjde kúpiť, pôjde po povolenie na obecný úrad. Tak? Dobre som to pochopil? A keď to ten človek neurobí, že po to povolenie nepôjde, a si ho kúpi, a keď sused pôjde na obecný úrad a povie, Šuca má nejaké nebezpečné zviera. A príde ku mne starosta a ja mu poviem, že ho nepustím na svoj dvor. Čo potom? Máme domyslenú aj ďalšiu legislatívu v náväznosti na to, či pôjde po súdny príkaz, či ako? Kto ma donúti pustiť nejakú kontrolu z obecného úradu do môjho, do môjho domu?
Druhá otázka. Spomínal si tu nebezpečné bojové plemená. No, ja mám doma tri psy a ja som presvedčený, že bojové plemená neexistujú. V plemennej knihe bojové plemená neexistujú. A poznám ľudí, ktorí sa venujú profesionálne chovu psov, a on dokáže urobiť nebezpečného psa aj z čivavy. Poznám ľudí, poznám doktorov, poznám profesorov, ktoré, ktorí chovajú kaukazské ovčiaky, ktoré chovajú stredoázijské ovčiaky, sú to slušní, normálni ľudia. A ten pes, aj keď je veľký, mohutný, a ty mi povieš, že je to nebezpečné plemeno, vôbec nebezpečné nemusí byť. Ja si myslím, že to, ako je to zviera nebezpečné, to je vizitka jeho majiteľa, jak sa k nemu správa, ako ho vychováva.
Ďakujem pekne za možnosť vystúpiť s faktickou.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán kolega, za faktickú pripomienku aj kolegom, že dali mu možnosť.
No áno, bude to ošetrené tak, jako to máte ošetrené cez pána Podmanického pri šelmách veľkých, pri triedach cicavce. To znamená, pokiaľ on na to zabudol, tak musíme to doplniť spoločne, ale ja hovorím, pokiaľ chcem vstúpiť niekde, v prvom rade tam vstúpi veterina, ktorá určí, či vôbec má priestory nejaké. Musí tam ísť, lebo keď nemáš ani priestory, nemáš nič, to je ťažko z tohto. A potom obec, keď vidí, že dochádza k ohrozeniu, tá môže požiadať o vstup. Normálne policajt, ideme a vstúpime. Ja takisto ako pracovník pozemkového úradu mám vstup, možnosť vstúpiť na územie, kde je nejaký problém, aj s políciou, keď treba, a môžem jako štátny zamestnanec. A nikto ma stamaď nemôže vyhodiť. Viete ako. Len musím mať ten podnet, že niečo sa tam také deje.
Takže ja myslím, že toto sa dá v pohode ošetriť, a myslím si, že keď dodneska je to nejakým spôsobom, lebo tiež, no tá trieda cicavcov je už v hre. To už platí päť rokov. A ja by som bol teda rád pána Podmanického, že ako je to v reálnom živote, nech my vysvetlí. Ako čo prinieslo. Ja neviem, ja neviem momentálne, mne chýba, tie ďalšie triedy.
No a čo sa týka tých bojových plemien, samozrejme, áno, jak som povedal, stále je dôležité výchova. Výchova toho psa, ktorého máš, a človek musí byť zodpovedný a, samozrejme, veď predsa aj obyčajný komár je nebezpečný, hej, keď na to príde, alebo mucha je nebezpečná, keď tiež niečo ti spôsobí. Ale hovorím, že o psoch nebudem, lebo tu sú exotické nebezpečné. O psoch chcem na budúce možno rozpravu a potom si povedzme, či je možnosť aj tie bojové, alebo nebojové, to je jedno. Ale musíme zabezpečiť ochranu, nič iné, nič viacej, nič menej. Takže toľko, pán kolega, na vysvetlenie, keď stačí.
Ďakujem pekne.

Dobre, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem, že mi budete venovať pozornosť aj v túto pokročilejšiu hodinu. Ďakujem pani predsedajúcej za udelenie slova. Dovoľte mi možnože ešte na úvod povedať tiež jednu organizačnú poznámku, že predo mnou mal byť kolega Galek s jeho legislatívou, ale má, má pomerne vážny zdravotný problém v rodine, takže sa ospravedlňuje.
Takže dovoľte mi prejsť k tomuto bodu programu. Predkladám ho v mene siedmich poslancov, mojich kolegov, ktorí pripravujeme spolu Občiansku demokraciu, a je to zákon, ktorý sme tu už raz predkladali, v marci, o odmeňovaní zamestnancov verejného sektora. Bohužiaľ, ten zákon, ten návrh, hoci vyvolal pomerne značný politický tlak na vládu Slovenskej republiky, napriek tomu sa dodnes tú situáciu nepodarilo uspokojivo vyriešiť, takže ho musíme predkladať znovu, a budeme ho asi predkladať, až kým sa ju vyriešiť nepodarí.
O čo ide? Dnes už, chvalabohu, aj vďaka tlaku odborov, dovolím si povedať, aj vďaka nášmu tlaku väčšia časť verejnosti aj poslancov si uvedomuje, o čo v tomto prípade ide, ale stále to stojí za vysvetlenie.
Na Slovensku dnes máme minimálnu mzdu, tá je 435 eur. Od 1. januára máme 480 eur a väčšina ľudí si myslí, že to je to, čo musíte každému zaplatiť. Nie je to však tak, pretože Zákonník práce pozná aj inštitút, ktorý sa nazýva minimálne mzdové nároky, a ten hovorí, že kvalifikovanejšia práca má nárok ešte na vyššiu minimálnu mzdu, je tam šesť kategórií od jednonásobku postupne až po dvojnásobok minimálnej mzdy. Čo to v praxi znamená, aby som vám to osvetlil, je, že predavačka, ktorá má podpísanú hmotnú zodpovednosť, čo má skoro každá, je v druhej kategórii, takže jej minimálna mzda je 120 % takejto minimálnej mzdy, to aj dnes je už to okolo 500 eur, po novom to bude dokonca okolo 600 eur. Ekonómka, mzdárka je podľa toho, čo robí buď v 3., alebo v 4. skupine. To znamená, že má nárok na minimálnu mzdu, ktorá je o 40 až 60 % vyššia, čo opäť dneska by znamenalo, a po novom niekde sa dostať zo 700 zhruba až k 800 eurám. To je dnešný platný zákon v tejto krajine, ten zákon je aj vymáhateľný. Ak ste napríklad kuchár v súkromnom sektore, máme k dispozícii aj rozsudky, rád sa o ne podelím, a zamestnávateľ vám platí len 435 eur, tak môžte ho zažalovať, najčastejšie, keď uňho skončíte, a tú, ten rozdiel si vyžiadať a súd vám vyhovie a nariadi doplatiť rozdiel v prípade napríklad kuchára do tej 2. skupiny, teda do minimálnej mzdy, ktorá je o 20 % vyššia.
Ako to súvisí so zákonom, ktorý predkladáme? Súvisí to v tom, že jediná skupina zamestnancov v tomto štáte, ktorá na to nárok nemá, ktorá túto ochranu nepožíva, ktorá nemusí byť platená na úrovni týchto minimálnych mzdových nárokov a ani minimálnej mzdy, často sú skupina tzv. pracovníkov vo verejnom záujme, to sú zamestnanci verejného sektora. Títo ľudia fungujú podľa tarifných miezd. Tie tarifné mzdy, je tam niekoľko tabuliek, ale tie základné a štandardné začínajú na sume, ktorá je významne nižšia ako minimálna mzda, začína na 290 eurách plus-mínus a ani sa to rokmi nehýbe. Naopak, sa to zhoršuje, keďže tieto mzdy sa buď nezvyšujú vôbec, alebo sa zvyšujú pomalšie ako minimálna mzda. Takže z problému, ktorý povedzme za vlád pravice ešte ani neexistoval, nemohol vzniknúť, ktorý vznikol povedzme za prvej vlády Roberta Fica, ale ešte relatívne v menšom rozsahu, postupne akceleroval a dnes už teda máme rozdiel, ako som spomenul, medzi minimálnou mzdou a začiatočnou tarifnou mzdou asi 140 eur. A teraz, ako sa minimálna mzda zvýši na 480, ale tarifné mzdy sa zase zvýšia len asi o 3-4 %, tak ten rozdiel dokonca narastie na takmer 200, o niečo menej, 170, 170 eur.
To znamená, máme obrovský rozdiel medzi pravidlami, ktoré sa uplatňujú pre verejných zamestnancov a pre všetkých ostatných zamestnancov. Verejní zamestnanci nemajú vlastne nárok na to, na čo ostatní. V praxi čo to znamená, je, že zákonodarca ustanovil, že tú najnižšiu, úplne minimálnu mzdu musí aj tak zamestnávateľ doplatiť ľuďom dokonca aj vo verejnom sektore. Zdanlivo sa teda nič nedeje, tí ľudia to aj tak dostanú. Nie je to celkom pravda, a to z dvoch dôvodov. Prvý dôvod je ten, že on im tú síce minimálnu mzdu musí doplatiť, ale dopláca im ju z toho, čo sú tzv. nadtarifné zložky, teda z odmien, z osobných príplatkov a z iných osobitných zložiek, čo znamená, že týmto ľuďom vlastne to, čo by malo byť hodnotenie kvality ich práce, tak je vlastne doplatok do minimálnej mzdy a na to ohodnotenie ich práce už v skutočnosti nezostáva ani zákonný, ani finančný priestor. Ešte väčší problém však je v tom, že to doplácanie povinné zo zákona je len do výšky tej najnižšej minimálnej mzdy, ale nie do výšky tých minimálnych mzdových nárokov, inými slovami, ak kuchárka v súkromnej reštaurácii, v súkromnej jedálni má dneska zákonný nárok na minimálnu mzdu vo výške 500 eur, čo má, a po novom roku bude mať dokonca nárok na minimálnu mzdu vo výške okolo 580 eur, tak tej kuchárke v školskej jedálni stačí doplatiť do 435 a je zo zákona vybavená a na nič viac si nárokovať nemôže. Takže sú dvojnásobne znevýhodnení títo verejní zamestnanci.
My sme navrhli veľmi jednoduchú zmenu, aby vláda Slovenskej republiky musela vydávať tak tarifné platy, takú tabuľku platovú, aby tá bola v súlade so Zákonníkom práce. Za normálnych okolností to je asi veta, ktorú by ste považovali za absurdné, že ako vôbec môže vláda vydávať niečo iné, ako je v Zákonníku práce. No môže, lebo si v tom Zákonníku práce dala výnimku, a preto dnes môže vydávať čo chce. A my hovoríme v tomto návrhu veľmi jednoduchú vec, že aby tá výnimka pre vládu a verejný sektor prestala platiť, teda aby na vládu platil úplne rovnaký meter, ako platí na súkromný sektor.
Ak sa to stane, bude musieť vláda vydať platovú tabuľku, ktorá začne na minimálnej mzde, a nie na 280 eurách, a bude musieť tie jednotlivé skupiny zamestnancov kvalifikovanejších primerane navýšiť tak, aby vyhovela tomu, že tí kvalifikovanejší majú minimálnu mzdu vyššiu až o 100 %. Ak sa toto udeje, povedie to k zvýšeniu platov tarifných pre drvivú väčšinu verejných zamestnancov. My sme spočítali, že ten celkový dopad by bol asi 100 euro v priemere na zamestnanca mesačne, by sa zvyšovali mzdy vo verejnom sektore pre tých 144-tisíc ľudí, ktorí týmto tabuľkám podliehajú, lebo im napríklad nepodliehajú zdravotníci, nepodliehajú im učitelia, tí majú svoje osobitné tabuľky, toto sa týka opatrovateľov, knihovníčiek a mnoho, mnoho ďalších tzv. základných zamestnancov verejnej správy. A pri týchto 144-tisíc ľudí by išlo o 100 euro v priemere, u niekoho viac, u niekoho menej podľa veku a kvalifikácie. A my sme spočítali, že hoci by to stálo v hrubom viac ako 200 mil. eur, ten čistý náklad bol niekde o niečo viac ako 60 mil. eur. A to preto, že z toho, čo by štát zaplatil týmto ľuďom a na ich mzdové náklady, by sa okamžite vrátila drvivá väčšina v daniach a odvodoch, ktoré by sa okamžite zaplatili do štátneho rozpočtu späť, do Sociálnej poisťovne, do zdravotných poisťovní ako daňové príjmy do štátneho rozpočtu.
To znamená, že celkový náklad je len o niečo viac ako 60 mil. eur ročne. 60 mil. eur ročne, to je také magické číslo, lebo ako možno mnohí viete, to je to, čo sme mali vyplatiť pánovi Bžánovi za ten jeden súdny spor v MH Manažmente, tak to, aby sa Zákonník práce začal dodržiavať pre 144-tisíc zamestnancov verejného sektora, by stálo ročne toľko isto, čo nás mal stáť pán Bžán. Je to oveľa menej, ako sú nad príjmy verejného rozpočtu v tomto a budúcom roku, neočakávané príjmy z daní, je to oveľa menej ako všetky tie sociálne štvrťbalíčky a polbalíčky, ktorými sa teraz vláda snaží zalepovať oči ľuďom, inými slovami, je to plne v možnostiach štátneho rozpočtu, ak by sa tak vláda rozhodla.
Vláda Slovenskej republiky však vytrvalo odmieta toto dodržať, my sme dali dokopy dokonca chronológiu, kde už od roku 2015 sľubuje vláda zamestnancom, že to zmení, a vždy to odloží na ďalší rok. Naposledy to sľubovali na jar tohto roku, že to vyriešia už v máji, tak aby sa to dalo od Nového roku uplatniť, potom zrazu povedali, že nie, a najnovšie premiér Fico ohlásil, že to bude skúšať v roku 2019. Skutočným dôvodom pre to odkladanie je práve to, že verejní zamestnanci asi nie sú dostatočne vďační vláde, nie sú preň dostatočne vďačnou skupinou na to, aby im zabezpečila základnú rovnoprávnosť so súkromným sektorom, opakujem, žiadne extra nič špeciálne, základnú rovnoprávnosť so súkromným sektorom. A sú to peniaze, ktoré sa nedajú rozkradnúť, sú to peniaze na mzdy, nedajú sa do žiadnych provízií dať, nedá sa v podstate s nimi nič urobiť, len ich naozaj tým zamestnancom zaplatiť v ich základných tarifných platoch.
Napriek tomu, že toto by bolo opatrenie, ktoré by významne pomohlo napríklad aj niektorým z chudobnejších regiónov, keďže práve v nich je najviac takto nízko platených zamestnancov, a tie peniaze by tam zostali, tie peniaze by práve zvyšovali kúpnu silu, a tak pomáhali napríklad znižovať regionálne rozdiely, tak napriek tomu to prioritou nie je a to je to, čo nás hnevá. Preto my ako siedmi poslanci sme to predložili, a preto aj sa uchádzame o vašu podporu tohto návrhu.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážené dámy, vážení páni, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 725. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 745 z 25. septembra 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 24. novembra 2017 a v gestorskom výbore do 27. novembra 2017.
Prosím, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.