21. schôdza

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám za skupinu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie SME RODINA - Boris Kollár návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 261/2011 Z. z. o poskytovaní dotácií na obstaranie náhradných nájomných bytov v znení neskorších predpisov.
Cieľom návrhu zákona, ktorý predkladám, je spravodlivo upraviť vzťahy nájomcov a prenajímateľov, teda vlastníkov bytov, ktorým tieto byty boli pridelené v rámci rehabilitácií a reštitúcií, a zároveň v podstate cieľom tohto zákona je odstrániť aspoň čiastočne krivdy, ktoré vznikli ešte pred rokom ’89 a v istej podobe pretrvávajú až dodnes. Súčasný platný zákon č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších prepisov upravuje vzťahy medzi prenajímateľmi a nájomcami nevyvážene, a to v prospech prenajímateľov, pričom do riešenia týchto vzťahov sú jednak zatiahnuté obce, ktoré sú pripravené a zároveň povinné poskytnúť nájomcom v prípade výpovede z nájmu nejakú bytovú náhradu, ako aj samotný štát, ktorý zase poskytuje obciam zo svojho rozpočtu dotácie, aby mohli nejakým spôsobom toto bremeno finančne utiahnuť.
Nazdávame sa, že mechanizmus taký, ako funguje v tejto podobe, alebo teda zákon, vytvoril síce na jednej strane skupinu ľudí, tých prenajímateľov, ktorým zmierňuje krivdu, na strane druhej vytvára novú krivdu, a síce na strane nájomcov. Keďže platný zákon zvýšilo regulované nájomné, ktoré v priebehu 6 rokov stúplo niečo o vyše 200 %, v prípade tzv. tolerovaného nájmu obce, obec nie je nútená sa s bytovými náhradami ponáhľať, keďže prenajímateľom musí podľa zákona platného zákona doplácať ten rozdiel medzi trhovým a regulovaným nájomným, a to do času, pokým neposkytne nájomcovi nejakú bytovú náhradu. Horúci teda zemiak drží v konečnom dôsledku zase len bežný občan, to znamená nájomca, ktorému sa zvyšujú nejaké životné náklady, a v prípade, ak je mu poskytnutá nejaká bytová náhrada, tak, naopak, vieme veľmi často, že je to veľmi skutočne beh na dlhé trate, navyše priemerná dĺžka stavebného konania, vieme, že je takisto veľmi dlhá záležitosť, takže celý problém sa len naťahuje a v konečnom dôsledku nájomca ťahá za ten kratší koniec.
Tento návrh zákona prináša skutočné riešenie vzájomných vzťahov, a síce prenajímateľ, obec, štát a nájomca samotný, a to tak, aby tieto vzťahy boli vyvážené a v prospech všetkých zainteresovaných strán. Kľúčovými prínosmi nášho zákona sú zavedenie finančnej náhrady, čo, mimochodom, a to je veľmi dôležitý fakt, na ktorý by som chcela upozorniť, ako sme sa dozvedeli z občianskeho združenia, žiada viacej ako 80% nájomcov, ktorých sa tento problém dotýka.
Ďalej súčasťou nami predkladaného zákona je taktiež princíp dobrovoľnosti a slobodného výberu nájomcu medzi bytovou náhradou a finančným, finančnou náhradou, taktiež je to spravodlivý mechanizmus prispievania na nájomné zo strany obce prenajímateľovi a možnosť obce získať dotáciu od štátu na poskytovanie uvedených finančných náhrad. Predkladaný návrh zákona má pozitívny vplyv na štátny rozpočet, resp. rozpočet verejnej správy, keďže riešenie formou finančnej náhrady je vyčíslené na 46 648 000 eur, a je to oveľa lacnejšie ako riešenie formou výstavby náhradných bytov, ktorých predpokladané náklady prevyšujú 70 mil. eur.
Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi teda v mene nájomcov, občianskeho združenia Právo na bývanie, na ktorých sú doposiaľ vytvárané majetkové krivdy, požiadať o podporu tohto návrhu zákona, čím by sme nejakým spôsobom spravodlivo upraviť vzťahy nájomcov a prenajímateľov, ktoré boli týmto prenajímateľom vrátené zo strany štátu v rámci spomínaných rehabilitácií alebo reštitúcií.
Ďakujem zatiaľ za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená pani predkladateľka, vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte mi teda, aby som vám predložil.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Adriany Pčolinskej, Milana Krajniaka a Petra Pčolinského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 261/2011 Z. z. o poskytovaní dotácií na obstaranie náhradných nájomných bytov v znení neskorších predpisov (tlač 708).
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárke záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 24. novembra 2017 a v gestorskom výbore do 27. novembra 2017.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, ide tu o novelu zákona o bankách, ktorá sa týka bankových poplatkov. Zákon bližšie odôvodním v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý, ale v základe by som chcel povedať, že v Slovenskej republike máme zavedený tzv. základný bankový produkt, ktorý umožňuje ľuďom mať účet s nulovými poplatkami. V praxi to nefunguje, v rozprave odôvodním, prečo to tak je a prečo navrhujeme, aký postup navrhujeme, aby, aby sa tento, táto prax zmenila tak, aby ľudia vedeli využiť tento zákon o nulovom alebo základnom bankovom produkte.
Ďakujem.

Dobrý podvečer. Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, rozumiem tomu účelu, súčasne mám pocit, že ten počet ľudí, ktorí budú mať podľa tejto novely, by mali právo na bezplatný účet, by teda razantne narástol, upozorňujem na to.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 24. novembra 2017 a gestorský výbor do 27. novembra 2017. 
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, motívom, prečo sme predložili tento návrh zákona o bankových poplatkoch, bol jav, ktorý mnohí občania Slovenskej republiky možno ani nezaregistrovali, pretože sa udial v tíšku v priebehu leta. V priebehu leta väčšina slovenských najväčších finančných ústavov, to znamená bánk, pomerne razantne zvýšila poplatky týkajúce sa vedenia bankových účtov a služieb s nimi spojených. Tak sme sa na túto nenažratosť bánk na Slovensku pozreli trochu podrobnejšie a chcel by som vám predostrieť niekoľko faktov, ktoré sú podľa mňa šokujúce a svedčia o tom, že tá nehoráznosť si zaslúži nejakú legislatívnu reakciu.
Dámy a páni, za posledné dva roky objem úverov poskytnutých, spotrebných úverov poskytnutých občanom Slovenskej republiky stúpol z 24,5 mld. eur na 31 mld. eur, to znamená, o viac ako štvrtinu banky zvýšili poskytovanie spotrebných úverov. Už dnes vieme povedať, že Slovenská republika a jej domácnosti, to znamená, ľudia sú najzadlženejší spomedzi všetkých krajín strednej a východnej Európy a rast zadlžovania slovenských domácností je najväčší spomedzi všetkých krajín Európskej únie.
Priemerný úrok na tieto spotrebné úvery za posledné dva roky bol 10 %. Vzhľadom na to, že tieto spotrebné úvery sú, samozrejme, trochu dlhodobejšieho charakteru, dá sa veľmi jednoducho vzhľadom na túto úrokovú sadzbu prepočítať, že za posledné dva roky obchodná marža slovenských bánk na poskytnutých úveroch, iba na spotrebných úveroch slovenských občanom, bola viac ako 1 mld. eur, len na spotrebných úveroch viac ako 1 mld. eur.
A teraz sa pozrime na iné fakty. Zisk bankového sektora v Slovenskej republike za prvých 6 mesiacov tohto roku dosiahol sumu 350 mil. eur po zdanení. Ale v porovnaní s minulým rokom banky zaznamenali 17,8 % pokles zisku. Tak čo slovenské banky vymysleli? Za prvý polrok zaznamenali 17,8 % pokles zisku, tak si povedali, že zvýšime poplatky pre občanov, veď nebudeme predsa trpieť my banky za to, že nie sme schopní dosahovať zisk normálnou bankovou činnosťou. A to ešte upozorňujem, že bankové poplatky, čistý výnos bankových poplatkov za prvý polrok 2017 činil 269 mil. eur, takže na tom zisku po zdanení tých 350 mil. eur poplatky, ktoré musia občania Slovenskej republiky platiť, sa podieľajú viac ako 75 %. Banky nezarábajú na úrokoch, banky zarábajú na poplatkoch. A ja sa pýtam, čo robia títo štandardní politici, ktorí majú chrániť normálneho slovenského občana? Úplne na to kašlú, že ľudia sú zdieraní finančnými ústavami a trestaní za to, že niekde tie naše peniaze musíme mať.
Chcel by som upozorniť, že za minulý rok len poplatky, ktoré banky vyberajú od občanov, ako občanov ako fyzické osoby, ale aj ako podnikateľov, samozrejme, priemerne na jedného občana Slovenskej republiky to predstavuje 100 eur, 100 eur dávame za poplatky. Poplatok to je vlastne také mýto, ktoré si vyrubí každá banka iba za to, že každý občan Slovenskej republiky musí mať niekde svoje peniaze. Každý občan Slovenskej republiky zaplatí 100 euro slovenským bankám, aby, preboha živého, nemali nižšie zisky, a to od 1. augusta t. r. a od 1. septembra t. r. banky ešte poplatky oveľa viac zvyšovali. To považujeme za úplnú nehoráznosť. Tak sme sa to rozhodli riešiť touto legislatívnou úpravou.
Ministerstvo financií zaviedlo tzv. základný bankový produkt, kde občan, ktorý má iba jeden účet, nemá viacero účtov a používa tento účet iba na svoju bežnú platobnú činnosť, má garantované ministerstvom financií, že poplatky za výbery, za transakcie, za vedenie účtu budú nula eur. Lenže viete koľko ľudí doteraz tento základný bankový produkt bez poplatkov využilo spomedzi všetkých tých 5 mil. občanov Slovenskej republiky? Požiadal som kolegu, aby to na ministerstve financií zistil presne. Dnešná informácia je, dnešná informácia je, poviem vám to veľmi presne, že počet týchto občanov je, alebo počet týchto účtov je 9 041. To znamená z tých 5 mil. slovenských občanov iba 9 041 využilo možnosť toho bezplatného bankového produktu. Prečo? Pretože je tam takéto obmedzenie, že môže to využiť iba človek, ktorému na účet chodí maximálne 400 eur v čistom mesačne. Teda môže to využiť penzista, ktorý má nižší dôchodok, ale človek čo len s trochu vyššou ako minimálnou mzdou nespadá pod účel tohto zákona. Plus je tam ďalšie obmedzenie, že nesmiete dostať na účet viac ako 5 600 eur ročne v čistom.
Predstavme si dajme tomu, že máte ešte nejaký podiel v družstve aj ako penzista, alebo aj ako mladý človek, zdedili ste niečo a raz ročne vám tam prídu peniaze. Akonáhle to presiahne 5 600 eur ročne, strácate nárok na bezplatný bankový produkt.
Preto sme sa rozhodli touto novelou zákona zvýšiť tú úroveň na 1 000 eur mesačne a 15-tisíc eur ročne. V praxi by to znamenalo, pre vašu informáciu priemerná čistá mzda na Slovensku je dnes približne čosi cez 700 eur. Teraz to bude, odhadujem, nejakých 740, pred trištvrte rokom to bolo 704 eur presne. To znamená, navrhujeme, aby reálne 80 % občanov Slovenskej republiky, tých dolných 80 % mohlo využívať bankové služby bez poplatkov. Tých horných 20 %, ekonomicky horných 20 % občanov Slovenskej republiky budú môcť banky zaťažiť poplatkami.
Podľa mňa je našou psou povinnosťou, aby sme chránili ľudí pred zdieraním monopolov a oligopolov. Toto je klasický prípad toho, kde banky zo zákona neustále získavajú väčší a väčší trh pre svoje produkty, pretože čoraz viac a viac občanov nútime platiť bezhotovostne a využívať bezhotovostné služby, zakazujeme im používať hotovosť. Čím viac štát, štát do toho tlačí občanov, tlačí do toho občanov tým, že, že ľudia už nemajú na výber, musia mať peniaze v bankách, tým viac dávame zarobiť bankám. Nie kvôli tomu, že občania tie peniaze využívajú alebo používajú bankové produkty, úvery a ďalšie veci, hypotéky, to je v poriadku, v poriadku. Na tom nech banka zarába, tam nesie nejaké riziko a súčasne nesie aj tú vec, že musí tie peniaze zohnať, ktoré potom použije a tak ďalej. Ale poplatky?! To je čisté zdieranie! To je rovnaké zdieranie, ako keď energetický monopol dvíha poplatky za ceny energie iba kvôli tomu, že je jediný, ktorý môže doviesť ten plyn alebo elektrinu do vašej domácnosti. Banky napriek tomu, že sú oligopolom, že ich je viacej, ale štát tlačí občanov, že musia mať peniaze v bankách. A keďže banky nevedia zarobiť inak, tak dvíhajú poplatky, monopolné poplatky za to, že človek musí mať peniaze iba v bankách.
Chcel by som vás veľmi pekne poprosiť, aby ste zvážili posunutie tohto zákona do druhého čítania. Otvorene hovorím, že ten náš návrh, tých 1 000 eur mesačne je vecou diskusie. Ak si povieme, že dobre, nateraz je, ja neviem čo, limit 800, alebo aká bude, aká bude vôľa a konsenzus, my sme pripravení na kompromisy v tomto, pretože nám ide len o to, že z 5 mil. občanov Slovenskej republiky dodnes ten základný bankový produkt využilo iba tých necelých 10-tisíc ľudí a to je škoda. To je presne chybou zlého nastavenia tej dolnej, dolnej sadzby, tých 400 eur mesačne v čistom, ktorá bráni občanom, aby sa o túto službu uchádzali.
Preto by som si vás dovolil požiadať o podporu pre tento náš návrh zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Ja by som chcel upozorniť, že sa nám podarilo zachytiť poplatok 19,90. To je tak nehorázne vysoká suma. Tieto banky sú funkčné u nás na Slovensku cez licencie, sú to vlastne oligopoly. Majú jasne garantovaný zisk štátom, lebo sú v skutočnosti, sme všetci občania nútení cez nich fungovať. Štát chce, aby všetky platby išli cez banky, obmedzujú platby v hotovosti, hranica sa znižuje a týmto núti ľudí, absolútne núti, štát zákonom núti ľudí fungovať cez banky. A potom nechá obyčajných ľudí takýmto, takýmto tvrdým spôsobom trestať. Trestá ich na týchto poplatkoch. Už ako keby to nebolo dosť, že tie mzdy sú veľmi biedne oproti ostatnej cudzine. Dôchodcovia majú biedne dôchodky a ešte im pekne budeme nútiť, všetko budeš platiť cez banky, budeme ti dávať 19-eurové poplatky a tak ďalej. To je jedno. Tomu dôchodcovi aj tie dve-tri eurá činia v ten deň jedlo na celý deň, možno niektorým dôchodcom aj na dva dni.
To znamená, že, ja si myslím, jak sme trochu zodpovední, mali by sme sa k tomuto návrhu zákonu postaviť kladne a podporiť tento návrh zákona, lebo, lebo skutočne je to to najmenej, čo môžeme urobiť, a tunák sa bavíme o súkromných spoločnostiach, o bankách, ktoré, ktoré na tomto len ryžujú, zarábajú a zdierajú našich ľudí. Treba ich naozaj obmedziť, lebo oni, a ten zisk im patrí skutočne z tých svojich produktov, kde idú do rizika, lebo aj to je podnikateľský subjekt, tá banka, takže keď ideš do rizika, dáš úver podnikateľovi, tak na tom si urob... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni. Tento návrh zákona je veľmi jednoduchý a rieši jednu anomáliu, ktorá sa týka najmä trestnej činnosti a rušenia verejného poriadku v blízkosti, nazvem to, rómskych osád, najmä rómskych osád, ktoré pôsobia isté príkoria občanom, ktorí žijú v blízkosti týchto osád.
My máme trestnú zodpovednosť osôb vo výške 14 rokov, ale priestupková zodpovednosť je od 15 rokov. To znamená, teraz to tak poviem, ten istý grázel, ktorý keď spácha trestný čin ako 14-ročný, môže ísť do basy, ale policajti mu nemôžu dať pokutu, pokiaľ iba hádže nejaké veci na susedov alebo robí bordel, je podnapitý, prípadne pod vplyvom drog, policajti mu nemôžu dať ani pokutu. Takže iba túto jednu jedinú vec chcem napraviť. Ak máme trestnú zodpovednosť osôb od 14 rokov, tak chceme, aby aj priestupková zodpovednosť sa znížila z pôvodných 15 na 14 rokov. To je všetko.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o priestupkoch, tlač 710. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré podľa mňa ako, pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 24. novembra 2017 a v gestorskom výbore do 27. novembra 2017.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, využijem túto situáciu, keď sa v sále nachádzajú všetky tri najdôležitejšie právne kapacity poslaneckých klubov vládnej koalície, čiže pán poslanec Kresák, pán poslanec Bernaťák a pani poslankyňa Laššáková. A chcel by som sa opýtať, že či nie je ten čas zase po niekoľkých mesiacoch, že by niektorá z právnych noriem predložených opozíciou mohla prejsť do druhého čítania možno práve v tomto prípade, keďže sa jedná o zjavnú zábudlivosť zákonodarcu, keď ide len o to, že trestnosť alebo trestnoprávna zodpovednosť občanov u nás je posunutá na rok štrnásty, ale priestupok, to znamená policajt môže zavrieť štrnásťročného chlapca, ale pokutu mu môže dať až od pätnástich rokov. Myslím si, že je to taká technická vec, ktorá len napravuje zábudlivosť zákonodarcu a možno by práve bolo, bolo vhodné v tomto prípade ukázať to, že keď opozícia naozaj svoje právne normy prekonzultuje s najdôležitejšími právnymi kapacitami i odôvodní zákon účelne, tak možno by mohol prejsť do druhého čítania. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, asi všetci tu vieme, že Trestný zákon v § 22 ods. 1 uvádza: "Kto v čase spáchania činu inak trestného nedovŕšil štrnásty rok svojho veku, nie je trestne zodpovedný." Je preto naozaj zvláštne, ak v zákone 372/1990 Zb. o priestupkoch je hranica zodpovednosti viazaná na dovŕšenie pätnásteho roku veku. Táto problematika nie je nová. Už v roku 2006 bola široko diskutovaná v súvislosti so znížením veku trestnej zodpovednosti na 14 rokov. Len za celý ten čas chýbala odvaha otvoriť túto tému napriek tomu, že u niektorých skupín obyvateľstva sa priestupky proti majetku podľa § 50 a priestupky proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 zákona o priestupkoch stali životným štýlom.
Už v roku 2008 po medzinárodnej konferencii Deti a protispoločenská činnosť upozornil vtedajší prezident Policajného zboru plukovník Ján Packa na skutočnosť, že sa šíria krádeže z dôvodu zabezpečenia si stravy, cigariet, alkoholu pre seba a svoju rodinu. Poukázal tiež na skutočnosť, že skupiny páchateľov cielene využívajú osoby, ktoré ešte nedosiahli vek trestnej alebo priestupkovej zodpovednosti. Jeden z dôvodov, prečo sa po celý čas táto problematika neriešila, je následná nevymožiteľnosť sankcií, a to práve u tých najproblémovejších, neprispôsobivých komunít. Ale vzdať to a ponechať súčasný stav nie je cesta. Pri každom priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ako aj krádeží, tam nie je len páchateľ, ale je tam aj poškodený. Neustále beztrestné atakovanie slušných ľudí neprispôsobivými spoluobčanmi znižuje kvalitu života v celých regiónoch.
Vážení, tu sa nám štát začína v mnohých lokalitách rozkladať a iste uznáte, že za to nemôžme my z opozičnej a vo všetkom blokovanej strany. Viem, že prijatie tohto zákona samo o sebe rieši málo. Je tu však príležitosť urobiť malý krok k návratu právneho štátu aj do problémových lokalít. Urobme ten krok.
Ďakujem za pozornosť.