21. schôdza

Pani podpredsedníčka, veľmi pekne ďakujem, vážim si to. Veľmi pekne ďakujem celému plénu.
Martin, ja si myslím, že ty si múdry človek, ktorý sa sa venuješ tomu, čomu rozumieš. Tvoje diskusné príspevky sa dajú počúvať. S mnohými vecami, ktoré si povedal, absolútne súhlasím a stotožňujem sa. Aj s tým susedom, že suseda si človek nevyberá. Ale podľa toho, čo si teraz ty povedal, keby niekto chcel chovať nejaké exotické, podľa tvojho názoru, nebezpečné zviera, tak predtým, keď si ho pôjde kúpiť, pôjde po povolenie na obecný úrad. Tak? Dobre som to pochopil? A keď to ten človek neurobí, že po to povolenie nepôjde, a si ho kúpi, a keď sused pôjde na obecný úrad a povie, Šuca má nejaké nebezpečné zviera. A príde ku mne starosta a ja mu poviem, že ho nepustím na svoj dvor. Čo potom? Máme domyslenú aj ďalšiu legislatívu v náväznosti na to, či pôjde po súdny príkaz, či ako? Kto ma donúti pustiť nejakú kontrolu z obecného úradu do môjho, do môjho domu?
Druhá otázka. Spomínal si tu nebezpečné bojové plemená. No, ja mám doma tri psy a ja som presvedčený, že bojové plemená neexistujú. V plemennej knihe bojové plemená neexistujú. A poznám ľudí, ktorí sa venujú profesionálne chovu psov, a on dokáže urobiť nebezpečného psa aj z čivavy. Poznám ľudí, poznám doktorov, poznám profesorov, ktoré, ktorí chovajú kaukazské ovčiaky, ktoré chovajú stredoázijské ovčiaky, sú to slušní, normálni ľudia. A ten pes, aj keď je veľký, mohutný, a ty mi povieš, že je to nebezpečné plemeno, vôbec nebezpečné nemusí byť. Ja si myslím, že to, ako je to zviera nebezpečné, to je vizitka jeho majiteľa, jak sa k nemu správa, ako ho vychováva.
Ďakujem pekne za možnosť vystúpiť s faktickou.

No za málo, som kvôli tomu porušila rokovací poriadok, ale to je v poriadku.
Pán poslanec Fecko, môžte reagovať ešte. (Povedané so smiechom.)

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán kolega, za faktickú pripomienku aj kolegom, že dali mu možnosť.
No áno, bude to ošetrené tak, jako to máte ošetrené cez pána Podmanického pri šelmách veľkých, pri triedach cicavce. To znamená, pokiaľ on na to zabudol, tak musíme to doplniť spoločne, ale ja hovorím, pokiaľ chcem vstúpiť niekde, v prvom rade tam vstúpi veterina, ktorá určí, či vôbec má priestory nejaké. Musí tam ísť, lebo keď nemáš ani priestory, nemáš nič, to je ťažko z tohto. A potom obec, keď vidí, že dochádza k ohrozeniu, tá môže požiadať o vstup. Normálne policajt, ideme a vstúpime. Ja takisto ako pracovník pozemkového úradu mám vstup, možnosť vstúpiť na územie, kde je nejaký problém, aj s políciou, keď treba, a môžem jako štátny zamestnanec. A nikto ma stamaď nemôže vyhodiť. Viete ako. Len musím mať ten podnet, že niečo sa tam také deje.
Takže ja myslím, že toto sa dá v pohode ošetriť, a myslím si, že keď dodneska je to nejakým spôsobom, lebo tiež, no tá trieda cicavcov je už v hre. To už platí päť rokov. A ja by som bol teda rád pána Podmanického, že ako je to v reálnom živote, nech my vysvetlí. Ako čo prinieslo. Ja neviem, ja neviem momentálne, mne chýba, tie ďalšie triedy.
No a čo sa týka tých bojových plemien, samozrejme, áno, jak som povedal, stále je dôležité výchova. Výchova toho psa, ktorého máš, a človek musí byť zodpovedný a, samozrejme, veď predsa aj obyčajný komár je nebezpečný, hej, keď na to príde, alebo mucha je nebezpečná, keď tiež niečo ti spôsobí. Ale hovorím, že o psoch nebudem, lebo tu sú exotické nebezpečné. O psoch chcem na budúce možno rozpravu a potom si povedzme, či je možnosť aj tie bojové, alebo nebojové, to je jedno. Ale musíme zabezpečiť ochranu, nič iné, nič viacej, nič menej. Takže toľko, pán kolega, na vysvetlenie, keď stačí.
Ďakujem pekne.

Teraz končím rozpravu k tomuto bodu programu. Nechcete dodať nič v záverečnom slove? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasledujúcim bodom programu je prvé prvé čítanie o návrhu poslancov Jozefa Viskupiča, Karola Galka, Eduarda Hegera, Jany Kiššovej na vydanie zákona, ale tu mám poznámku, že na koniec, to znamená, že to platí. Hej? (Reakcie z pléna.) No, ja som... (Reakcie z pléna.) Pani poslankyňa, ja tu vediem túto schôdzu, ja tu teraz predsedám a mám tu aj poznámku, že sa to presúva na koniec, takže tento bod je presunutý na koniec, a my teraz v rokovaní budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslankyne Zuzany Zimenovej... Ktorá tu nie je. Predpokladám, že aj tento bod programu bude, stratí poradie. Je to tak. Nasledujúci bod programu je... No, ten tiež stráca poradie, to je Jozef Mihál. (Reakcie z pléna.) No... (Reakcie z pléna.) Dobre, počkajte, listujem, ide mi to pomalšie. Dobre. Máme tu pána poslanca Miroslava Beblavého.
Takže pristúpime k prvému čítaniu o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Návrh zákona je uverejnený ako tlač 725 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí pod číslom 745.
Predmetný návrh zákona uvedie jeho predkladateľ pán Miroslav Beblavý, nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 725.)

Dobre, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem, že mi budete venovať pozornosť aj v túto pokročilejšiu hodinu. Ďakujem pani predsedajúcej za udelenie slova. Dovoľte mi možnože ešte na úvod povedať tiež jednu organizačnú poznámku, že predo mnou mal byť kolega Galek s jeho legislatívou, ale má, má pomerne vážny zdravotný problém v rodine, takže sa ospravedlňuje.
Takže dovoľte mi prejsť k tomuto bodu programu. Predkladám ho v mene siedmich poslancov, mojich kolegov, ktorí pripravujeme spolu Občiansku demokraciu, a je to zákon, ktorý sme tu už raz predkladali, v marci, o odmeňovaní zamestnancov verejného sektora. Bohužiaľ, ten zákon, ten návrh, hoci vyvolal pomerne značný politický tlak na vládu Slovenskej republiky, napriek tomu sa dodnes tú situáciu nepodarilo uspokojivo vyriešiť, takže ho musíme predkladať znovu, a budeme ho asi predkladať, až kým sa ju vyriešiť nepodarí.
O čo ide? Dnes už, chvalabohu, aj vďaka tlaku odborov, dovolím si povedať, aj vďaka nášmu tlaku väčšia časť verejnosti aj poslancov si uvedomuje, o čo v tomto prípade ide, ale stále to stojí za vysvetlenie.
Na Slovensku dnes máme minimálnu mzdu, tá je 435 eur. Od 1. januára máme 480 eur a väčšina ľudí si myslí, že to je to, čo musíte každému zaplatiť. Nie je to však tak, pretože Zákonník práce pozná aj inštitút, ktorý sa nazýva minimálne mzdové nároky, a ten hovorí, že kvalifikovanejšia práca má nárok ešte na vyššiu minimálnu mzdu, je tam šesť kategórií od jednonásobku postupne až po dvojnásobok minimálnej mzdy. Čo to v praxi znamená, aby som vám to osvetlil, je, že predavačka, ktorá má podpísanú hmotnú zodpovednosť, čo má skoro každá, je v druhej kategórii, takže jej minimálna mzda je 120 % takejto minimálnej mzdy, to aj dnes je už to okolo 500 eur, po novom to bude dokonca okolo 600 eur. Ekonómka, mzdárka je podľa toho, čo robí buď v 3., alebo v 4. skupine. To znamená, že má nárok na minimálnu mzdu, ktorá je o 40 až 60 % vyššia, čo opäť dneska by znamenalo, a po novom niekde sa dostať zo 700 zhruba až k 800 eurám. To je dnešný platný zákon v tejto krajine, ten zákon je aj vymáhateľný. Ak ste napríklad kuchár v súkromnom sektore, máme k dispozícii aj rozsudky, rád sa o ne podelím, a zamestnávateľ vám platí len 435 eur, tak môžte ho zažalovať, najčastejšie, keď uňho skončíte, a tú, ten rozdiel si vyžiadať a súd vám vyhovie a nariadi doplatiť rozdiel v prípade napríklad kuchára do tej 2. skupiny, teda do minimálnej mzdy, ktorá je o 20 % vyššia.
Ako to súvisí so zákonom, ktorý predkladáme? Súvisí to v tom, že jediná skupina zamestnancov v tomto štáte, ktorá na to nárok nemá, ktorá túto ochranu nepožíva, ktorá nemusí byť platená na úrovni týchto minimálnych mzdových nárokov a ani minimálnej mzdy, často sú skupina tzv. pracovníkov vo verejnom záujme, to sú zamestnanci verejného sektora. Títo ľudia fungujú podľa tarifných miezd. Tie tarifné mzdy, je tam niekoľko tabuliek, ale tie základné a štandardné začínajú na sume, ktorá je významne nižšia ako minimálna mzda, začína na 290 eurách plus-mínus a ani sa to rokmi nehýbe. Naopak, sa to zhoršuje, keďže tieto mzdy sa buď nezvyšujú vôbec, alebo sa zvyšujú pomalšie ako minimálna mzda. Takže z problému, ktorý povedzme za vlád pravice ešte ani neexistoval, nemohol vzniknúť, ktorý vznikol povedzme za prvej vlády Roberta Fica, ale ešte relatívne v menšom rozsahu, postupne akceleroval a dnes už teda máme rozdiel, ako som spomenul, medzi minimálnou mzdou a začiatočnou tarifnou mzdou asi 140 eur. A teraz, ako sa minimálna mzda zvýši na 480, ale tarifné mzdy sa zase zvýšia len asi o 3-4 %, tak ten rozdiel dokonca narastie na takmer 200, o niečo menej, 170, 170 eur.
To znamená, máme obrovský rozdiel medzi pravidlami, ktoré sa uplatňujú pre verejných zamestnancov a pre všetkých ostatných zamestnancov. Verejní zamestnanci nemajú vlastne nárok na to, na čo ostatní. V praxi čo to znamená, je, že zákonodarca ustanovil, že tú najnižšiu, úplne minimálnu mzdu musí aj tak zamestnávateľ doplatiť ľuďom dokonca aj vo verejnom sektore. Zdanlivo sa teda nič nedeje, tí ľudia to aj tak dostanú. Nie je to celkom pravda, a to z dvoch dôvodov. Prvý dôvod je ten, že on im tú síce minimálnu mzdu musí doplatiť, ale dopláca im ju z toho, čo sú tzv. nadtarifné zložky, teda z odmien, z osobných príplatkov a z iných osobitných zložiek, čo znamená, že týmto ľuďom vlastne to, čo by malo byť hodnotenie kvality ich práce, tak je vlastne doplatok do minimálnej mzdy a na to ohodnotenie ich práce už v skutočnosti nezostáva ani zákonný, ani finančný priestor. Ešte väčší problém však je v tom, že to doplácanie povinné zo zákona je len do výšky tej najnižšej minimálnej mzdy, ale nie do výšky tých minimálnych mzdových nárokov, inými slovami, ak kuchárka v súkromnej reštaurácii, v súkromnej jedálni má dneska zákonný nárok na minimálnu mzdu vo výške 500 eur, čo má, a po novom roku bude mať dokonca nárok na minimálnu mzdu vo výške okolo 580 eur, tak tej kuchárke v školskej jedálni stačí doplatiť do 435 a je zo zákona vybavená a na nič viac si nárokovať nemôže. Takže sú dvojnásobne znevýhodnení títo verejní zamestnanci.
My sme navrhli veľmi jednoduchú zmenu, aby vláda Slovenskej republiky musela vydávať tak tarifné platy, takú tabuľku platovú, aby tá bola v súlade so Zákonníkom práce. Za normálnych okolností to je asi veta, ktorú by ste považovali za absurdné, že ako vôbec môže vláda vydávať niečo iné, ako je v Zákonníku práce. No môže, lebo si v tom Zákonníku práce dala výnimku, a preto dnes môže vydávať čo chce. A my hovoríme v tomto návrhu veľmi jednoduchú vec, že aby tá výnimka pre vládu a verejný sektor prestala platiť, teda aby na vládu platil úplne rovnaký meter, ako platí na súkromný sektor.
Ak sa to stane, bude musieť vláda vydať platovú tabuľku, ktorá začne na minimálnej mzde, a nie na 280 eurách, a bude musieť tie jednotlivé skupiny zamestnancov kvalifikovanejších primerane navýšiť tak, aby vyhovela tomu, že tí kvalifikovanejší majú minimálnu mzdu vyššiu až o 100 %. Ak sa toto udeje, povedie to k zvýšeniu platov tarifných pre drvivú väčšinu verejných zamestnancov. My sme spočítali, že ten celkový dopad by bol asi 100 euro v priemere na zamestnanca mesačne, by sa zvyšovali mzdy vo verejnom sektore pre tých 144-tisíc ľudí, ktorí týmto tabuľkám podliehajú, lebo im napríklad nepodliehajú zdravotníci, nepodliehajú im učitelia, tí majú svoje osobitné tabuľky, toto sa týka opatrovateľov, knihovníčiek a mnoho, mnoho ďalších tzv. základných zamestnancov verejnej správy. A pri týchto 144-tisíc ľudí by išlo o 100 euro v priemere, u niekoho viac, u niekoho menej podľa veku a kvalifikácie. A my sme spočítali, že hoci by to stálo v hrubom viac ako 200 mil. eur, ten čistý náklad bol niekde o niečo viac ako 60 mil. eur. A to preto, že z toho, čo by štát zaplatil týmto ľuďom a na ich mzdové náklady, by sa okamžite vrátila drvivá väčšina v daniach a odvodoch, ktoré by sa okamžite zaplatili do štátneho rozpočtu späť, do Sociálnej poisťovne, do zdravotných poisťovní ako daňové príjmy do štátneho rozpočtu.
To znamená, že celkový náklad je len o niečo viac ako 60 mil. eur ročne. 60 mil. eur ročne, to je také magické číslo, lebo ako možno mnohí viete, to je to, čo sme mali vyplatiť pánovi Bžánovi za ten jeden súdny spor v MH Manažmente, tak to, aby sa Zákonník práce začal dodržiavať pre 144-tisíc zamestnancov verejného sektora, by stálo ročne toľko isto, čo nás mal stáť pán Bžán. Je to oveľa menej, ako sú nad príjmy verejného rozpočtu v tomto a budúcom roku, neočakávané príjmy z daní, je to oveľa menej ako všetky tie sociálne štvrťbalíčky a polbalíčky, ktorými sa teraz vláda snaží zalepovať oči ľuďom, inými slovami, je to plne v možnostiach štátneho rozpočtu, ak by sa tak vláda rozhodla.
Vláda Slovenskej republiky však vytrvalo odmieta toto dodržať, my sme dali dokopy dokonca chronológiu, kde už od roku 2015 sľubuje vláda zamestnancom, že to zmení, a vždy to odloží na ďalší rok. Naposledy to sľubovali na jar tohto roku, že to vyriešia už v máji, tak aby sa to dalo od Nového roku uplatniť, potom zrazu povedali, že nie, a najnovšie premiér Fico ohlásil, že to bude skúšať v roku 2019. Skutočným dôvodom pre to odkladanie je práve to, že verejní zamestnanci asi nie sú dostatočne vďační vláde, nie sú preň dostatočne vďačnou skupinou na to, aby im zabezpečila základnú rovnoprávnosť so súkromným sektorom, opakujem, žiadne extra nič špeciálne, základnú rovnoprávnosť so súkromným sektorom. A sú to peniaze, ktoré sa nedajú rozkradnúť, sú to peniaze na mzdy, nedajú sa do žiadnych provízií dať, nedá sa v podstate s nimi nič urobiť, len ich naozaj tým zamestnancom zaplatiť v ich základných tarifných platoch.
Napriek tomu, že toto by bolo opatrenie, ktoré by významne pomohlo napríklad aj niektorým z chudobnejších regiónov, keďže práve v nich je najviac takto nízko platených zamestnancov, a tie peniaze by tam zostali, tie peniaze by práve zvyšovali kúpnu silu, a tak pomáhali napríklad znižovať regionálne rozdiely, tak napriek tomu to prioritou nie je a to je to, čo nás hnevá. Preto my ako siedmi poslanci sme to predložili, a preto aj sa uchádzame o vašu podporu tohto návrhu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujeme pekne, pán poslanec.
Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pani poslankyni Nehézovej, nech sa páči.

Vážené dámy, vážení páni, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 725. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 745 z 25. septembra 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 24. novembra 2017 a v gestorskom výbore do 27. novembra 2017.
Prosím, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu, písomne sa neprihlásil nikto. Otváram teraz možnosť prihlásiť sa ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Týmto považujem rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, je ešte niečo, čo chcete dodať? Pani spravodajkyňa? Nie, nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz by sme mali pokračovať prvým čítaním o návrhu pána poslanca Ota Žarnaya, ale nevidím ho v rokovacej sále. Pani poslankyňa Dubačová, viete, kde sa nachádza pán poslanec Žarnay, je v budove, oplatí sa čakať? Myslíte, že nie, dobre. Takže stráca poradie.
Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Adriany Pčolinskej, Milana Krajniaka a Petra Pčolinského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 261/2011 Z. z. o poskytovaní dotácií na obstaranie náhradných nájomných bytov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je pod tlačou 708, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí pod č. 720.
Dávam slovo pani poslankyni Adriane Pčolinskej, aby predmetný návrh zákona uviedla, nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Adriany Pčolinskej, Milana Krajniaka a Petra Pčolinského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 261/2011 Z. z. o poskytovaní dotácií na obstaranie náhradných nájomných bytov v znení neskorších predpisov, tlač 708.)

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám za skupinu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie SME RODINA - Boris Kollár návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 261/2011 Z. z. o poskytovaní dotácií na obstaranie náhradných nájomných bytov v znení neskorších predpisov.
Cieľom návrhu zákona, ktorý predkladám, je spravodlivo upraviť vzťahy nájomcov a prenajímateľov, teda vlastníkov bytov, ktorým tieto byty boli pridelené v rámci rehabilitácií a reštitúcií, a zároveň v podstate cieľom tohto zákona je odstrániť aspoň čiastočne krivdy, ktoré vznikli ešte pred rokom ’89 a v istej podobe pretrvávajú až dodnes. Súčasný platný zákon č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších prepisov upravuje vzťahy medzi prenajímateľmi a nájomcami nevyvážene, a to v prospech prenajímateľov, pričom do riešenia týchto vzťahov sú jednak zatiahnuté obce, ktoré sú pripravené a zároveň povinné poskytnúť nájomcom v prípade výpovede z nájmu nejakú bytovú náhradu, ako aj samotný štát, ktorý zase poskytuje obciam zo svojho rozpočtu dotácie, aby mohli nejakým spôsobom toto bremeno finančne utiahnuť.
Nazdávame sa, že mechanizmus taký, ako funguje v tejto podobe, alebo teda zákon, vytvoril síce na jednej strane skupinu ľudí, tých prenajímateľov, ktorým zmierňuje krivdu, na strane druhej vytvára novú krivdu, a síce na strane nájomcov. Keďže platný zákon zvýšilo regulované nájomné, ktoré v priebehu 6 rokov stúplo niečo o vyše 200 %, v prípade tzv. tolerovaného nájmu obce, obec nie je nútená sa s bytovými náhradami ponáhľať, keďže prenajímateľom musí podľa zákona platného zákona doplácať ten rozdiel medzi trhovým a regulovaným nájomným, a to do času, pokým neposkytne nájomcovi nejakú bytovú náhradu. Horúci teda zemiak drží v konečnom dôsledku zase len bežný občan, to znamená nájomca, ktorému sa zvyšujú nejaké životné náklady, a v prípade, ak je mu poskytnutá nejaká bytová náhrada, tak, naopak, vieme veľmi často, že je to veľmi skutočne beh na dlhé trate, navyše priemerná dĺžka stavebného konania, vieme, že je takisto veľmi dlhá záležitosť, takže celý problém sa len naťahuje a v konečnom dôsledku nájomca ťahá za ten kratší koniec.
Tento návrh zákona prináša skutočné riešenie vzájomných vzťahov, a síce prenajímateľ, obec, štát a nájomca samotný, a to tak, aby tieto vzťahy boli vyvážené a v prospech všetkých zainteresovaných strán. Kľúčovými prínosmi nášho zákona sú zavedenie finančnej náhrady, čo, mimochodom, a to je veľmi dôležitý fakt, na ktorý by som chcela upozorniť, ako sme sa dozvedeli z občianskeho združenia, žiada viacej ako 80% nájomcov, ktorých sa tento problém dotýka.
Ďalej súčasťou nami predkladaného zákona je taktiež princíp dobrovoľnosti a slobodného výberu nájomcu medzi bytovou náhradou a finančným, finančnou náhradou, taktiež je to spravodlivý mechanizmus prispievania na nájomné zo strany obce prenajímateľovi a možnosť obce získať dotáciu od štátu na poskytovanie uvedených finančných náhrad. Predkladaný návrh zákona má pozitívny vplyv na štátny rozpočet, resp. rozpočet verejnej správy, keďže riešenie formou finančnej náhrady je vyčíslené na 46 648 000 eur, a je to oveľa lacnejšie ako riešenie formou výstavby náhradných bytov, ktorých predpokladané náklady prevyšujú 70 mil. eur.
Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi teda v mene nájomcov, občianskeho združenia Právo na bývanie, na ktorých sú doposiaľ vytvárané majetkové krivdy, požiadať o podporu tohto návrhu zákona, čím by sme nejakým spôsobom spravodlivo upraviť vzťahy nájomcov a prenajímateľov, ktoré boli týmto prenajímateľom vrátené zo strany štátu v rámci spomínaných rehabilitácií alebo reštitúcií.
Ďakujem zatiaľ za pozornosť.

Áno, ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa, za uvedenie predmetného návrhu zákona.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Eduardovi Hegerovi, aby nám predniesol spravodajskú informáciu, nech sa páči.