21. schôdza

Ďakujem. Pani poslankyňa Grausová.

Občianka Nicholsonová, kde beriete to, to oprávnenie deliť ľudí v tomto parlamente na nejakých slušných a neslušných a označovať niekoho za slušného? V prvom rade k tej slušnosti by ste sa mali učiť vy, pretože vám naozaj chýba. Je to vrchol arogancie a neslušnosti od vás.

Pán poslanec Dostál.

Pani poslankyňa Nicholsonová, aj tvoje vystúpenie potvrdilo, že tento zákon má taký vyplavovací charakter, by som povedal, že z každého vyplaví, čo v ňom je, keď sa, keď sa naňho pozrie, keď sa naňho pozrie pedagóg, ktorému naozaj ide o dobré vzdelanie pre deti, tak sa na to pozrie pedagogickými očami a uvažuje nad tým, ako by mohol zlepšiť vyučovací proces, ako by mohol pomôcť lepšie ovládať jazyk. Keď sa na to pozrie poslanec, ktorý má skúsenosti z viacjazyčného prostredia, tak sa v ňom ozvú spomienky a uvažuje o tom, ako to, ako to zapadá do ovládania jazykov a dá tomu európsky rozmer. Keď sa na to pozrieš, pozrieš ty očami človeka, ktorý sa venuje sociálne vylúčeným spoločenstvám, tak začneš uvažovať, ako by to mohlo pomôcť zlepšiť situáciu detí v rómskych osadách. No a keď sa na to pozrú niektorí iní poslanci, tak to v nich zase vyplavuje predsudky, nenávisť, neznášanlivosť alebo individuálne skúsenosti typu, že ak som ja bol v triede, kde boli rómski žiaci a nemali problém s ovládaním slovenského jazyka, tak je evidentné, že žiadne rómske dieťa nemá problém s ovládaním rómskeho jazyka, nemôže mať ten problém, no, slovenského jazyka. No to je absolútne nepriestrelná logika, s tým, na to sa, na to sa asi nedá nič povedať. A vo mne opäť tento zákon už na začiatku, keď som reagoval prvýkrát, ale aj po tej diskusii, ktorá tu teraz celá prebehla, vyplavuje spomienky na 90. roky, keď sa o používaní jazykov, iných jazykov ako slovenského jazyka veľmi vášnivo diskutovalo vo verejnom priestore. Ale opäť aj táto diskusia potvrdzuje, že kto rešpektuje iných, neznamená to, že má čokoľvek proti slovenskému jazyku, práve... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Grendel.

Ďakujem. Kladiem si otázku, o čo by nám malo ísť v tomto prípade? A ja si myslím, že by nám malo ísť o to, aby sa naše deti naučili okrem materinského jazyka, ak je to iný jazyk ako slovenčina, aj ten slovenský.
Chodil som na základnú školu s vyučovacím jazykom maďarským, chodil som na gymnázium s vyučovacím jazykom maďarským a na vysokej škole okrem žurnalistiky som vyštudoval maďarský jazyk a literatúru. Mal som spolužiakov z Dunajskej Stredy, z Komárna, z Nových Zámkov a z rôznych južných kútov Slovenska, na ktorých som videl, že majú obrovské problémy so slovenčinou. A je to tým, že tá metodika, ktorá sa používala vtedy, keď chodili na základnú alebo strednú školu, zjavne nebola dostatočná, nebola dobrá. Takže ak nám ide o to, aby sa naše deti naučili tú slovenčinu, mali by sme sa nad tou metodikou zamyslieť bez emócií. Preto som rád, že je tu tento návrh. Preto som rád, že je tu návrh, o ktorom hovoril pán podpredseda parlamentu Bugár a nechajme to na odborníkov.

S reakciou pani poslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová.

Ďakujem pekne. Ďakujem za faktické poznámky. Ja by som to povedala tak, že podľa mňa my si musíme uvedomiť, že problém sociálne vylúčených spoločenstiev musíme riešiť a ak nie kvôli nim, tak kvôli nám a pretože to, čo sa rodí v majorite, toho je strašne málo a takmer všetko to odchádza von, či už kvôli korupcii alebo napríklad kvôli extrémistom a nevracajú sa. Tí, čo sa rodia do tých osád, neodchádzajú nikam, tí tu zostávajú. A je na nás, čo z tých detí vyrastie. My im musíme dať možnosť, aby získali čo najvyššie vzdelanie, aby boli uplatniteľní na trhu práce. A ako hovorím, keď si nedokážete priznať, kolegovia tam hore, že to je kvôli nim, tak si priznajme, že je to kvôli nám, lebo viete, pán Mazurek, aj náš dôchodkový systém je postavený tak, že na jedného dôchodcu robia dvaja v produktívnom veku a paradoxne, možno aj na ten váš dôchodok budú musieť robiť deti, ktoré sa práve teraz rodia do sociálne vylúčených spoločenstiev. Takže toto je podľa mňa taká jednoduchá rovnica, ktorú by ste mohli pochopiť a namiesto takých rečí, aké tu vediete, tak by ste sa mohli snažiť k tomu pristúpiť so zdravým rozumom. Ďakujem.

Ďakujem. Ako posledný v rozprave, pán spravodajca.
Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani predkladateľka, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte aj mne vystúpiť k tomuto bodu, k tomuto konkrétnemu návrhu zákona. Hneď v úvode musím zareagovať na pána poslanca Beblavého, ktorý momentálne, síce nevidím ho, ale veľmi trefne povedal, že očakával, že tento bod prejde tak, ako iné, bez nejakej širšej diskusie, ako to vlastne pri všetkých návrhoch, ktoré sa snažia niečo aplikovať a urobiť niečo lepšie s naším školstvom, ako to už býva pomaly tradíciou.
Paradoxne k tomu máme tu diskusiu, polemiku, nebudem ju hodnotiť, pretože považujem za potrebné skôr povedať, že taká diskusia je potrebná, je dobré si vyhraňovať svoje postoje, aj sa pohádať, aj prejaviť emócie, aby nám bolo jasné, aký je vlastne náš obraz sveta, ktorý v sebe nosíme. Ale vždy pritom je dôležité si aj dobre pozrieť, o čom každý návrh zákona je. A najmä si pozrieť, čo je jeho hlavným cieľom. A ja to tu musím možno zopakovať, možno podčiarknuť, možno zvýrazniť.
Cieľom tohto návrhu zákona nie je znevážiť slovenský jazyk. Nie je to útok na štátny jazyk. Práve naopak, cieľom tohto návrhu zákona je umožniť, aby sa deti, ktoré by mali byť pre nás vždy na prvom mieste, aby sa deti dokázali tento štátny jazyk naučiť čo najefektívnejšie, aby tá slovenčina sa stala pre nich nástrojom, ktorý im umožní potom sa uplatniť vo svojom živote, aby boli, a teraz skúsme sa na to pozrieť pragmaticky, naozaj uplatniteľní potom na trhu práce, aby sa nestratili. Či sa vám zdá, že súčasný stav je dobrý? Pokiaľ by to bolo tak a ste o tom presvedčení, potom nemáme sa o čom baviť, ak sa vám naozaj zdá, že súčasný stav je naozaj dobrý.
Čo sa týka optimizmu, že ministerstvo v spolupráci so svojimi nejakými priamo riadenými organizáciami vypracuje čosi zmysluplné, dovolím si jednu krátku poznámočku. Z posledných mesiacov sa z optimistu v mojom prípade stal skeptik, ktorý veľmi nevidí svetlo na konci tunela a skôr naozaj budem veľmi opatrne sledovať akékoľvek návrhy, ktoré prídu zo strany ministerstva, pretože sa mi naozaj zdá, že môžeme síce prísť s návrhom zákona, ktorý sa tvári, že problém rieši, ale v skutočnosti to môžeme urobiť len aj tak, že sa budeme tváriť, že ideme problém riešiť. Tým narážam aj na to, čo v súčasnosti vidíme okolo Učiaceho sa Slovenska. Dlhé mesiace tu tím expertov niečo vypracoval a teraz počúvame, že to treba prepracovať.
Včera sa otvoril štvrtý ročník Teach For Slovakia. Je to úžasný projekt, ktorý umožňuje prístup mladých, energiou nabitých ľudí, ktorí prejdú tvrdým tréningom, aby sa venovali deťom v takých školách, kde je naozaj problém dostať sa ku kvalitnejšiemu vzdelávaniu, aby sa im plne venovali. Ale čo to je projekt, ktorý pokryl niekoľko desiatok škôl? My sa musíme sústrediť už konečne a začať hovoriť si pravdu priamo, že máme tu problém aj konkrétne v tejto otázke. Akým spôsobom zabezpečujeme pre deti, pre ktorých nie je, bohužiaľ, slovenský jazyk tým materinským, aby ich výučba tohto jazyka bola čo najefektívnejšia a oni ho naozaj mohli používať v svojom živote, pretože tu chcú ostať.
Každý takýto projekt, môže byť ich aj desiatky, je len kvapkou v mori a neporieši túto situáciu.
K záveru, sa ospravedlňujem, ak budem teraz možno viac emocionálnejší, ale mne to niekedy tak pripadá, že my si tu hrajeme taký pingpong. Na jednej strane stolnotenisového stola je koalícia, na druhej opozícia. Ak bude hlasovanie o tomto návrhu zákona, chcem vás veľmi pekne poprosiť, najmä v koalícii, ak budete stláčať to tlačítko a budete si myslieť, že s touto stolnotenisovou raketou dávate víťazný úder a tým odsuniete tento návrh zákona do zabudnutia, aby ste videli na druhej strane nie pani navrhovateľku, nie opozíciu, aby ste tam videli tie deti, tak ako som ich včera videl ja na tom projekte. Aby ste sa im potom vedeli pozrieť do očí, pretože oni sú to podstatné. Deti a ich rodičia, všetky tie, ktoré majú s týmto problém, a tento návrh zákona im môže pomôcť. Prijímajme už konečne riešenia bez ohľadu na to, kto ich predkladá. Prosím vás o to. Urobme alebo robme veci pre vec samotnú. Prestaňme pozerať na to, od koho to prišlo. Ja verím tomu, že sme tu ľudia, pre ktorých je prvoradý a vždy ostane záujem dieťaťa na prvom mieste. Ďakujem.