21. schôdza

Ďakujeme pekne, pán minister.
Chcem sa opýtať pána spravodajcu, či v záverečnom slove chce niečo vydať k rozprave. Je tomu tak, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja len zase poviem svoje skúsenosti ohľadom napr. aj tých urgentných príjmov alebo vôbec o ústavnej pohotovostnej starostlivosti. Keď som nastúpil ako mladý kolega po atestácii, väčšina kolegov išla na ambulanciu v ústavnej zdravotnej starostlivosti. Urobil som atestáciu a vtedy prednosta rozhodol, že je to zlé, ak najmladší kolegovia bez skúseností majú práve prichádzať s pacientami a majú hodnotiť a diagnostikovať pacientov, ktorí tam prichádzajú, tak povedal, že automaticky na ambulanciu bude nastupovať len lekár s atestáciou.
Teda, pán minister, na margo toho, že to by nemalo byť o tom, že budeme stimulovať lekárov, aby tam išli starší lekári, tým budeme platiť. Tam treba urobiť vyhlášku o materiálno-technickom a personálnom vybavení. Naozaj, ak má niekto byť v tom prvom kontakte a nehovorím o tom, že mu to pošlú z pohotovosti, a teraz je tam mladý, mladší lekár ako ten, čo odosielal z pohotovosti, čiže to neni o stimulácii, to by malo byť proste vyhláškou dané.
Prehliadky v ústavnej zdravotnej starostlivosti. Viete, treba vrátiť naspäť pitvy. To, čo nám hovoria o tom, že viete, že biele plášte alebo že niekto chcel zakamuflovať. No nemohol, pretože každý pacient išiel na pitvu. Bola to obrovská skúsenosť pre všetkých nás, bol som opakovane ako ošetru; lebo každý ošetrujúci lekár musel ísť na pitvu a musel referovať na patológii. My sme museli referovať na oddelení. Teraz sa to proste zmenilo. Viete, aký je skutočný stav, pán minister? Ten pacient tam čaká aj štyri hodiny, pretože to, čo presne tu bolo povedané, ak má prísť internista obhliadať mŕtveho, tak najprv musí si porobiť veci s pacientom. Takto to bolo jednoduché. Som ošetrujúci lekár na chirurgii, pacient zomrel, vypísal som list a prehliadka mŕtveho prišla, starší kolega potvrdil to. My si tak komplikujeme neskutočne život s týmito prehliadkami a nezodpovedá to realite.
A ja upozorním iba na jedno. Je to fajn, je to komfort, budeme mať koronerov, budú chodiť, budú obhliadať. Pýtam sa, za chvíľočku vám príde, je to málo za prehliadku. A hovoriť o tom, že, prosím vás pekne, to možnože je promile, že nahlásia, že našli sme mŕtveho pacienta, ktorého; vždy nastupovali súdniari. Väčšinou to bolo tak, pacientovi sa tak zhoršilo, bol aj mŕtvy a zavolali rýchlu alebo pohotovosť. Nuž keď som bol tam, no tak som vypísal list o prehliadke mŕtveho, veď to bola otázka piatich minút. Dneska sa otočím na päte, pôjde tam koroner, ktorý možno, keď ich budeme mať málo, bude málo finančných prostriedkov, a toto ešte nás len dobehne, pán minister.
A ja som zvedavý; dobre, fajn, nemáme ľudí na ambulanciách, chýbajú nám špecialisti, chýbajú nám praktickí lekári. Vytvoríme skupinu koronerov, už dneska môžem povedať, že mnohí tí lekári, ktorí sú na ambulanciách, povedali, ideme robiť koronerov. Kým ich nahradíme? A ja som zvedavý, či to bude zohľadnené aj v štátnom rozpočte.
Len toľko. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz by sme mali pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady, pod tlačou 683.
Do rozpravy bol prihlásený pán poslanec Viskupič. Poprosím pána spravodajcu, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.
Nech sa páči, pán poslanec.

(Pokračovanie rokovania o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 683.)

Ďakujem. Nie som veľmi šťastný, že naša diskusia bola prerušená piatkovým termínom, pretože po týchto nesporne dôležitých zdravotníckych zákonoch voľne nadviazať na tému, ktorú sme otvorili v piatok, je trošička ťažšie.
Tému, ktorú sme otvorili minulý piatok, bola vyššia miera kontroly, vyššia miera participácie a, ako sa tak vzletne hovorí, transparentnosti sledovania toho, akým spôsobom sú prijímané zákony, akým spôsobom je legislatíva predkladaná, následne schvaľovaná v orgánoch a všetkých orgánoch Národnej rady Slovenskej republiky. Zamerali sme sa na výbory a identifikoval som, že rozprava vo výboroch je najslabším ohnivkom v prijímaní legislatívy pre Slovenskú republiku.
Najslabším ohnivkom preto, pretože neexistujú audiovizuálne záznamy z týchto rokovaní, neexistujú zápisnice, v ktorých by sme sa dozvedeli, kto návrh do spoločných správ predkladá, resp. kto ako hlasoval na výboroch. Jediný záznam, ktorý v zápisnici vyčítame, je, že či sa našla, alebo nenašla väčšina. Keď prichádza výsledok rokovaní výborov a gesčného výboru ako spoločná správa do tohoto pléna, tak už všetci, ktorí tu sedíme, vieme, že prechádza to návrhom o hlasovaní o tzv. spoločnej správe. Je to anonymizované, častokrát sa dozvieme iba o číslach, či číslo jedna zo spoločnej správy je vyňaté na osobitné hlasovanie, číslo sedem až trinásť sa bude hlasovať spolu a podobne. Verejnosť teda nemá a nemôže mať presný prehľad, či náhodou pozmeňovací návrh, ktorý prešiel na výbore, ak sa nezúčastnili rokovania novinári, nebol predložený v nejakom inom záujme ako verejnom záujme.
Myslím si, že, a tu boli otázky, a preto som sa prihlásil do rozpravy, aby sa dalo reagovať. Myslím si, že existuje reálne, lacné a efektívne riešenie toho, aby sme v Národnej rade mohli zaviesť audiovizuálne snímanie jednotlivých výborov. Dúfam, že nepadne, ak padne tento návrh na úrodnú pôdu, že nepríde k tomu, že to budeme obstarávať tak, ako sa obstarávajú IT systémy, ale že urobíme naozaj lacné, jednoduché a efektívne riešenie k tomu, aby sa audiovizuálne záznamy z výborov jednak objavili on-line a existoval archív. Navrhujeme, aby archív týchto rokovaní bol desať rokov. Bola tu výtka, prečo nie navždy, tejto výtke rozumiem a kľudne si myslím, že môžme pozmeňujúcim návrhom upraviť desaťročnú navrhovanú dobu na dobu takpovediac navždy. Bojím sa toho slova, ale kým bude fungovať internet a budú fungovať dátové centrá, kľudne tieto záznamy môžu byť zaznamenávané.
Malý detail, možno viete, možno nie, kolegyne, kolegovia, to, že audiovizuálne záznamy tohoto pléna sú zaznamenávané a de facto sú odkladané od histórie týchto záznamov, nemá ale oporu v zákone. V zákone má vedenie alebo Kancelária Národnej rady povinnosť tieto záznamy ukladať iba pol roka. To, akým spôsobom kapitán Danko vedie parlament, je z tohoto pohľadu riziko. Pol roka, čo je zákonná povinnosť definovaná, je veľmi málo, preto upozorňujem na túto závažnú skutočnosť, aby nám nezmizli záznamy z archívu, pretože ak sa oprie stricto iuris o túto povinnosť, tak kľudne by mohol vymazať alebo zneprístupniť archív. Preto je veľmi dôležité predĺžiť tú dobu. My sme určili dobu desať rokov. Súhlasím s tým, že ak existuje dátové centrum, nech je povinnosť takpovediac odkladať všetky a sprístupňovať hlavne, sprístupňovať všetky záznamy rokovania – aj pléna, aj výborov.
Ďalšiu poznámku, ktorú som evidoval, bola poznámka o zisťovaní účasti v pléne. Technické zariadenia nám umožňujú tuná, je to prax, ak sa prihlásime do faktickej, resp. je nejaké hlasovanie, tak účasť sa dá, robia to na organizačnom oddelení, evidujú účasť aj takto. Ja si myslím, že sme dostali dve karty na našu identifikáciu, jednou sa voľne hýbeme po čiastočne pozatváranom parlamente, čoho svojho času som bol veľkým kritikom, neviem, prečo sú výbory a kluby pozatvárané. Toto je taká paškovina, ktorá nám tu zostala. A to je jeden možný identifikačný nástroj.
Druhý je samotná hlasovacia karta. Ak by sme pristúpili k tomu, čo je v návrhu zákona navrhnuté, že aj výbory by boli vybavené takýmito zariadeniami, ktoré jednak zaznamenávajú hlas, jednak kultúru toho rokovania zdvíhajú a nemusia tam byť tie predpotopné diktafóny, ktoré neviem, či má niekto z vás skúsenosť, keď si žiadal audiovizuál a audiozáznam z rokovania výboru, ako ťažko sa k nemu dostávame, tak si myslím, že tieto konferenčné nástroje, čiže mikrofón a hlasovacie zariadenie, by jednoducho malo byť aj na výboroch. Spôsobuje to to, že existuje reálny hlasový záznam, tým pádom by sme potrebovali iba kameru a zároveň je to s využitím toho, že hlasovacia karta, ktorá bude do tohoto zariadenia, ktorá bude v tomto zariadení posunutá, deanonymizuje hlasovanie na výboroch a kľudne do pár sekúnd sa dá hlasovanie na výboroch dať veľmi podobne na portál Národnej rady. Zároveň týmto môžme zisťovať účasť poslancov aj na rokovaní výborov.
Čiže myslím si, že je to veľmi jednoduchý technický nástroj, akým spôsobom sa zisťovanie alebo prítomnosť v pléne parlamentu dá zistiť a nemusíme tu devalvovať poslanecké podpisy, tuná pri zisťovaní účasti. Myslím, že tá zmena, že máme sa podpísať raz za deň, ľudí, ktorí reálne musia, ak nastupujú do práce, sa reálne nejakým spôsobom identifikovať, tzv. pichačky, toto je dehonestácia toho, pretože keď sa tu niekto príde o pol deviatej ráno podpísať a potom vypadne mimo rokovanie pléna parlamentu, zdá sa, ako keby tu pracoval celý deň. Nie je to tak. Zároveň to škodí aj tým aktívnym poslancom, pretože vyzeráme všetci ako keby v jednom vreci. Myslím si, že existujú reálne v 21. storočí nástroje, ktoré ak uplatníme pravidlo primeranosti, vedia presne identifikovať aktivitu poslancov.
Chcel by som povedať, že toto plénum je teda v tom režírovanom zázname vybavené, myslím, že štyrmi kamerami z roku nula, bežia v SD zázname. Myslím si, že napríklad táto prihlasovacia tabuľa by mala byť dávno internetom prístupná vonku, aby ľudia, ktorí majú záujem sledovať rokovanie parlamentu, jednoducho mali väčší prehľad. Ja som zvolil veľmi lacný nástroj, myslím, že to bolo pár sto eur na to, aby portál nrsr.tv sprístupňoval jednu časť (rečník ukázal na pravú stranu sály), druhú časť (rečník ukázal na ľavú stranu sály), predsedníctvo, aj samotnú tabuľu na to, aby ľudia mohli sledovať, akým spôsobom je obsadené plénum parlamentu. Voláme to, nemáme sa za čo hanbiť, jednoducho ľudia si môžu urobiť obraz takpovediac on-line. Má to troška chybu, ktorú ja som nedokázal vyriešiť v rámci svojich zdrojov. Nemá to archív, čiže nrsr.tv sledujú ľudia väčšinou vtedy, keď vypadne alebo často vypadáva najmä pri vystúpeniach opozičných politikov pri mimoriadnych schôdzach signál. Takže sú aj riešenia, ktoré vieme poskytnúť, vieme poskytnúť z vlastných zdrojov. Ale myslím si, že Národná rada Slovenskej republiky má jednoducho sprístupniť rokovania pléna parlamentu v absolútnych dôsledkoch.
To, čo si spomínal, Ondrej, ohľadom debaty o komisiách v rámci samospráv a že aj toto sú dôležité orgány, beriem. Nateraz sme si zobrali takpovediac do ohnivka záujmu to, že zákony, ak sa o nich diskutuje alebo príde na výbor pozmeňujúci návrh, ktorý do dôsledkov zmení pôvodný zámer, či už vládneho návrhu zákona, alebo poslaneckého, alebo v poslednom čase si pamätám návrh zákona, kedy skupina poslancov prišla s udeľovaním Ficovej ceny a na výbore prišiel rovnako dôležitý zákon a to, že, alebo súčasť toho zákona, že k tomu teda prifaríme aj Dankove udeľovanie cien. Udialo sa to na kultúrnom výbore, udialo sa to ako pozmeňujúci návrh. Tu do pléna už prišlo, že v spoločnej správe návrh tejto Dankovej ceny jednoducho prešiel ako podstatné rozšírenie návrhu zákona. Nezbehla kvalifikovaná debata. Myslím si, že nehrajme sa na medzirezortné pripomienkové konanie, nehrajme sa na to, že máme legislatívu prísne pod dozorom, nehrajme sa na to, že ľudia vedia ovplyvniť možno tie najdôležitejšie časti zákona, ak je tu možnosť vo výrazne anonymizovanej podobe prijímať legislatívu takým spôsobom, že prejde potichúčky od lobistu priamo k poslancovi a od poslanca rovno do spoločnej správy. A potom máme veľmi ťažké, či verejnosť, alebo samotní poslanci, veľmi ťažkú úlohu odhaľovať tieto návrhy zákonov priamo, keď sú nám rozdané na výboroch.
Myslím si, že tie poznámky všetky štyri som zodpovedal. Ak nie, tak ďakujem za pozornosť. Dúfam, že ľudia, ktorí majú na mysli to, aby nad verejným záujmom nevyhrával úzky záujem nejakých lobistických skupín, často dobre zorganizovaných, a aby sa nám v zákonoch neobjavovali prílepky, ktoré spôsobujú problém až potom, ako si ich akákoľvek vládna väčšina jednoducho schváli.
Nespomenul som jednu časť, táto cesta uľahčí aj život takzvaným psom demokracie, alebo tí, ktorí kontrolujú demokraciu ako strážni psi demokracie, tak ich označuje svet, a to sú novinári, nech sú z akéhokoľvek denníka alebo televízie, pretože informovať o možných rizikách alebo informovať o tom, že nad verejným záujmom vyhral nejaký lobista po tom, ako je návrh zákona prijatý, je neskoro. Mali by sme dbať na to, aby debata o legislatíve bola možno troška pribrzdená. To znamená, aby to nebežalo ako namydlený blesk, aby sme prišli s reálnymi riešeniami a ten, kto sa daným odborným témam venuje, mal možnosť jednoducho sledovať celý legislatívny proces.
Žiadam, prosím o podporu tohoto návrhu zákona. A po tom, čo koalícia povyvádzala k rokovaciemu poriadku, myslím si, že toto ho priblíži k občanovi, priblíži kontrole a urobíme len a len dobre. Urobíme dobre aj poslaneckému stavu, pretože nás verejnosť uvidí nielen tu v pléne Národnej rady, ale nás uvidí pracovať aj v tých výboroch, kde sa často poslanci vyhovárajú, že tá práca prebieha tam. My, čo sme tu, vieme, akým spôsobom tá práca prebieha, aktívni, ktorí sú aktívni v pléne, sú aktívni aj na výboroch. Tí, ktorí sa chcú zašívať, sa zašívajú aj na výboroch. Dajme to, informujeme verejnosť a myslím si, že urobíme dobre aj menu Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Tri faktické poznámky na vaše vystúpenie. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Uhrík.

Pán poslanec Viskupič, chcem sa spýtať, či v tom návrhu zákona ohľadne tých výborov, nemám to naštudované, či tam máte zahrnuté aj to, aby sa zverejňoval menný zoznam ľudí, ako hlasovali na výboroch. Lebo aj my máme s tým politické skúsenosti negatívne, bohužiaľ, že v zápisnici je len, koľkí hlasovali za, koľkí proti, koľkí sa zdržali. A potom sa môžme hádať, škriepiť, že kto bol ten, čo bol proti, kto bol ten, čo bol za. Bolo by dobré, nemáme sa za čo hanbiť, bolo by dobré, aby sa to zverejňovalo, aby to tam bolo.
Ďakujem.

Pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Viskupič, ďakujem za zodpovedanie mojich otázok z piatka. A teda už aj teda tie veci, ktoré sa mi zdali nejasné alebo neboli mi celkom jasné po prečítaní návrhu zákona a dôvodovej správy, tak zdá sa, že sa vyjasnili.
A ohľadom toho zisťovania prítomnosti mám poznámku, že asi to naozaj osta; malo by ostať aj teda kombinované. Teda aj možnosť zapísať sa cez prezenčnú listinu, lebo samotné zasunutie hlasovacej karty teda tiež nevypovedá nič, nedáva žiadny komplexný obraz o aktivite poslanca a je to iba jeden z indikátorov. Ale, samozrejme, že ak to pomôže zvýšiť informovanosť, napríklad pokiaľ ide o to, ako ktorý poslanec hlasoval, alebo bude zaznamenaný aj zvukový záznam a zverejnený, tak to sú veci, ktoré vítam. Dúfam, že až sa raz k tomu pristúpi, tak predloží sa to nielen na tých 10 rokov, ale aj natrvalo, lebo naozaj neexistuje žiadny vecný dôvod, aby sa informácie, ktoré raz boli zverejnené, sťahovali z internetu.
A teda chcem povedať, že už aj dnes výbory robia zápisnice, ale samozrejme, že niektoré zápisnice sú stručné a nedozvie sa z nich človek tie podstatné informácie. Ja mám skúsenosť z ústavnoprávneho výboru, že tam tie zápisnice sú také, že keď si ich človek prečíta, tak môže si urobiť obraz o tom, kto vystupoval, kto akým spôsobom ten návrh kritizoval alebo podporil, prípadne aj či dal pozmeňujúci návrh a ako to s tým pozmeňujúcim návrhom dopadlo. Čiže z niektorých zápisníc to je možné identifikovať, ale, samozrejme, ak to bude explicitné a budú sa všetky tie veci napriamo zverejňovať zo zákona, bude to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Sopko.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Mne sa v prejave pána poslanca Viskupiča páčil ten zápal, ktorý je stále v ňom, planie a s akým nadšením každú tému vždy predstavuje a snaží sa zapáliť aj nás ostatných pre veci, ktoré predkladá a sú naozaj rozumné. Žiaľ, mám taký pocit ale, že tento zápal nepreskočí všade. Napriek tomu, že ide o veľmi dôležitú vec. Správne si pomenoval, že práve táto zvýšená otvorenosť, to, aby boli dostupné pre; tieto rokovania vo výboroch, aby naozaj si občania i novinári mohli urobiť obraz, kto čo povedal a ako to naozaj povedal, že práve to môže odstrániť chyby, ktoré sa robia. Pretože keď niečo skrývame, tak to potom ani nevidíme.
V 21. storočí, kde je to naozaj storočie rozmachu internetových technológií a to, že človek to súkromie stráca stále viac a viac, je nepredstaviteľné, že sa chceme niekde zatvárať a skrývať. Podľa mňa si musíme zvyknúť na túto kontrolu a tým, že sme a pôsobíme vo verejnom priestore, musíme byť aj na týchto výboroch prístupní, aby ľudia videli, čo tam hovoríme a ako ich zastupujeme. Preto plne podporujem tento návrh zákona.
Ďakujem.