22. schôdza

Pán poslanec Klus s faktickou poznámkou.

Ďakujem pekne za slovo. No, dal si si takú rečnícku otázku, Edko, že či si taký hlúpy, že týmto súvislostiam nerozumieš. Ja by som ťa chcel ubezpečiť, že nie si hlúpy. Dal si veľmi konkrétne otázky a ja stále naivne verím, že sa vráti pán minister, resp. ďalší ministri tejto vlády a ponúknu ti odpovede, pretože bez týchto odpovedí sa v rámci tejto diskusie mimoriadnej schôdze nedostaneme ďalej. Takže dúfam, že sa moje, možno naivné, ale predsa len prianie ešte dnes naplní.

Pán poslanec Marosz.

Ďakujem. Edo, na jednej strane obdivujem takú tú tvoju schopnosť klásť také mierne otázky, ale niekedy mi to pripomína situáciu, ako keby v noci sa zobudíš, že tvojho suseda niekto vykráda, a ty namiesto toho, aby si možno ako Milan Kňažko zobral pištoľ alebo aby si zalarmoval políciu, alebo začal kričať, ty prídeš k tomu zlodejovi od susedov, potlapeš ho: "Nazdar, jako to ide, čo nového? No povedzme si niečo o tom, že čo teda ako to odnášaš?" A pripomína mi to túto absurdnú situáciu.
A nesúhlasím aj s tými kolegami, ktorí hovoria, že bavme sa len vecne, vecne, vecne, lebo ako keby sme prehliadali nejaký ten morálny aspekt toho celého. Keď už tu pán minister Žiga niekoho moralizuje, tak za kompu aj v noci, keď stála, tak štát platil 122 eur stojné tej kompy, aj keď stála v prístave, hej. A iné, iné veci, že tých zlyhaní je toľko, že naozaj ľudí to na jednej strane zaťažuje, na druhej strane ale my nemôžme byť takí, že teraz sa tu ideme baviť vecne, ako keby každý človek aj v tej poslednej dedine nevidel, že ten pohár už dávno pretiekol, že sa tu na nás jednoducho tá špina nejakým spôsobom valí. A našou úlohou je nie tľapkať zlodejov po pleciach, ale týchto zlodejov zastaviť. A, samozrejme, sme našťastie v demokracii, tak to môžme robiť prostredníctvom volieb. Ale asi sa zhodneme na tom, že nemôžme stále hovoriť len, že bavme sa vecne, keď tie fakty sú nad slnko jasnejšie.

Pán poslanec Dostál, nech sa páči.

Pán poslanec Heger, myslím, že veľmi dobre, že si zopakoval tú otázku, že akým spôsobom sa podarilo dosiahnuť zníženie tej dojednanej odmeny zo 77 na 17 mil. eur, teda o 60 mil. A ja som počul také vysvetlenie, teda nie som jeho autorom, niekde som ho počul alebo čítal, už sa nepamätám kde, že sa to robí tak, že sa dohodne štvornásobok toho, čo by si predstavoval ten dotyčný, ktorý uzatvára zmluvu so štátom, a ak sa na to nepríde, no tak má štvornásobok, ak sa na to príde, tak má presne to, čo chcel.
Ale teda ak sa aj vážne bavíme, tak naozaj je to legitímna otázka, zaznela tu viackrát a nedostali sme na ňu zatiaľ žiadnu odpoveď. Tá otázka znie: Ako sa niekto len tak vzdá 60 mil. poctivo zarobených eur?
Viete si predstaviť, že svojou poctivou prácou korektným spôsobom zarobíte 60 mil. eur a potom, keď je z toho nejaký veľký rozruch okolo toho, tak poviete, že, no, dobre, tak nič, tak nechcem tých 60 mil. eur. Viete si to predstaviť? Ja úplne chápem, že ak je to, ak je to nejaký kšeft, ktorý počíta s tým, že sa na to nepríde, a keď sa na to príde, no tak povieme, no, žiaľ, prišli nám na to, tak to nejako znížime alebo dokonca sa toho úplne vzdáme. Ale v prípade poctivo zarobených peňazí kto by sa takto správal?

Pán poslanec Tomáš.

Pán poslanec Heger, hovorí sa, že keď sa človek zapletie vo svojich myšlienkach, aj pravdu povie. Ja, samozrejme, mám nejaké kontakty v televízii, tak ešte keď treba nejakú kameru, tak vybavím.
Ale k podstate veci. Niekedy mám pocit, že jak ste kládli tie otázky, ako keby ste až boli smutný z toho, že napokon tá vysoká odmena vyplatená nebola, ako keby ste boli nešťastný z toho. Však je dobré, že nebola vyplatená. A ja nepoznám jediného predstaviteľa vládnej koalície, ktorý by túto pôvodnú odmenu obhajoval. Však ja sám som povedal dnes, že je hanebná, nechutná až hnusná. A na tom sa všetci zhodneme.
Ale rovnako treba oceniť tú reakciu ministra Žigu. Odkedy sa ten problém prevalil a podobne sa mediálne prevaľovali problémy aj počas pravicových vlád, tiež mediálne, okamžite konal, zasiahol, vyvodil zodpovednosť, dosiahol zníženie tej sumy, môžme sa baviť, či je adekvátne, alebo nie. Snaží sa ešte spochybniť zmluvu ako takú, takže ja tam vidím všetky kroky, ktoré mal urobiť.
A, áno, súhlasím s vami, že teda prinavrátenie elektrárne Gabčíkovo do rúk štátu je veľký úspech a treba za to pochváliť tých, ktorí to urobili.
No a trošku ste sa ohradili, že stále je tu nejaká snaha vás priradiť k tej privatizácii nešťastnej, kde už sa viacerí tu v tomto parlamente zhodujeme, že bola nešťastná za Dzurindovej vlády. Áno, neboli ste vtedy, je to pravda, treba to priznať. No ale už pri samotnej arbitráži ste robili takú, zase takú tú klasickú opozičnú nadprácu, takú tú protištátnu. Pretože to vám musím pripomenúť opäť výrok, mám rád fakty a výroky, vášho lídra, ktorý vtedy povedal, keď sme sa do toho pustili, do tej arbitráže: "Obávam sa, že to dopadne ako pri arbitrážach so zdravotnými poisťovňami.“ A za toto už trošku zodpovednosť nesiete.

Pán poslanec Vašečka. No ale došlo k nejakej chybe, lebo určite tam svietil pán poslanec Vašečka, že? V poradí bol. Takže poprosím vás, pána poslanca Vašečku, keby ste mu zapli mikrofón.

Ďakujem, už sme tu. Vystúpenie kolegu Hegera a vlastne aj on sám je dôkazom toho, že výroky či už premiéra, alebo aj tu toľko opakované výroky ministrov, že my len škodíme, sme protištátni, protislovenskí, že máme heslo „čím horšie, tým lepšie“, vôbec nie sú pravdivé. Edo je taký typ dobroprajného človeka, ktorý sa snaží byť vecný, podľa mňa až za hranicu, povedal by som, že zdravej politickej únosnosti, uzná tým protivníkom, snaží sa nájsť dobré a nevidieť len to čierne. Čiže v každom prípade je dôkazom toho, že to vôbec tak nie je a asi by sme mali prestať s tým, že sa navzájom obviňujeme, že sme nejakí protislovenskí, protištátni a podobné nezmysly. Môžme si ísť tvrdo po krku politicky, ale nemyslím si, že je tu niekto z nás, kto by chcel škodiť Slovensku, kto by chcel škodiť našej krajine. Určite to nie je Edo Heger.
Jedna z vecí, ktorá ma zaujala, by som zhrnul asi do takého výroku, že, Edo o tom hovoril, už to tu zaznelo, že my opozícia len hovoríme. Vy hovoríte, ale minister koná. No ja to by som povedal takto, pán minister koná, lebo my hovoríme. Keby sme nehovorili, bohvieako by to bolo.
Nechcem reagovať na predrečníkov, ale niektorí to vo faktických poznámkach povedali.
Takže ja ti ďakujem, Edo, za to, že si tak vyslovil a ten záverečný nejaký, záverečné zhrnutie, že SMER sa vyhraňuje, ako je proti privatizácii. Ale chcem vás upozorniť, že s privatizáciou má oveľa viacej spoločné váš koaličný partner pán Bugár, ktorý je s vami vo vládnej koalícii, ako Remišová alebo Galek, alebo Heger.
Ďakujem.