22. schôdza

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Budem sa venovať najmä pánovi poslancovi Tomášovi, pretože práve povedal, že som nič vecné nepriniesol do diskusie. Možnože riešenie, no, riešenie, ako ja som nadviazal na vyjadrenia pani ministerky, ktorá hovorila o používaní príkladov dobrej praxe pre samotné štátne inštitúcie. Podľa mňa, ak ste ma naozaj pozorne počúvali, tieto riešenia a tieto príklady dobrej praxe sú potrebné vypracovať aj pre samosprávu. Treba pracovať so samosprávou, aby sa vyhla, aby neupadala do takýchto nevýhodných zmlúv. Pretože verím tomu a chcem naozaj tomu veriť, že v mnohých prípadoch je to často aj neznalosť, a to, že človek nevie v tej funkcii priamo zareagovať tak, ako by mal zareagovať. Ono nikto múdry z neba nespadol a stane sa, čo sa môže stať. Každopádne si myslím, že je mimoriadne dôležité, mimoriadne dôležité a počkáme si na tie konkrétne potom opatrenia z dielne ministerstva spravodlivosti, aby sa šírili, aby sa zvyšovalo povedomie aj určitej aj, dá sa povedať, právnej gramotnosti, pretože situácia v našich obciach je, mierne povedané, kritická.
Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, to podstatné k vecnej podstate diskusie povedal náš pán predseda Kollár, len by som to zhrnul. Riešime tu v podstate tri veci.
Po prvé, či sa Vodné dielo Gabčíkovo malo vrátiť do rúk štátu. My hovoríme, rozhodne áno. To znamená, ten krok, že sa o to vláda usilovala, bol správny.
Po druhé, bavíme sa o tom, či je dobré, že sme arbitráž vyhrali. Na to je znovu odpoveď len áno.
A to tretie, o čom sa bavíme, je, aká by mala byť primeraná výška odmeny. Ja mám pocit, že väčšina ľudí v tejto sále, ktorí vystúpili a či už vo faktických poznámkach sa k tomu vyjadrovali, sa bavia naozaj o tomto, čomu som úprimne rád, lebo si myslím, že mimoriadna schôdza parlamentu k nejakej téme by mala prebiehať takto.
Pán poslanec Muňko a pán poslanec Tomáš hovorili o dvojakom metri alebo ja to volám, že férovosť, mala by byť zachovaná základná férovosť.
Pani poslankyne Remišovej, na ktorú, bohužiaľ, pán minister osobne zaútočil, čo bola škoda, pretože si myslím, že táto schôdza sa naozaj mohla viesť vo vecnom duchu, sa kolegovia zastali.
Ja cítim potrebu sa zastať iného pána poslanca, ktorého som pred tým, než som prišiel do parlamentu, vôbec nepoznal, a to je pán kolega Galek. Ja si nepamätám, že by pán kolega Galek v tomto pléne vystúpil inak ako vecne. Musím povedať, že aj keď problematika, ku ktorej sa pán poslanec Galek vyjadruje, nie je mojou sférou činnosti, tak veľmi rád si vypočujem jeho vystúpenie, lebo vždy hovorí vecne a bez akéhokoľvek osobného útoku. Preto týmto svojím vystúpením sa ho chcem zastať, pretože ak niekto jeho argumenty vie napadnúť iba spôsobom, že on niekde pred desiatimi rokmi, niekde pár mesiacov robil, tak sa mi to zdá byť trápne. A práve kvôli tomu, že ja osobne si pána poslanca Galeka vážim pre jeho vecnosť a preto, že sa vždy vyjadruje k téme, aj keď s ním niekedy nesúhlasím, aj sme polemizovali, ale vždy to bola vecná záležitosť, tak som si kvôli tomu otvoril Google a našiel som si meno pána poslanca, ktorý pána poslanca Galeka spochybňoval kvôli tomu, že má údajne pán poslanec Galek konflikt záujmov. Našiel som si meno toho poslanca, ktorého nechcem menovať, a zistil som, že jeho príbuzná dostala štátne zákazky v jedenástich nemocniciach. Tak keď máme byť féroví, tak úmyselne meno toho poslanca nehovorím, lebo si myslím, že je dobré držať sa vo vecnej úrovni.
Ale pýtam sa, že na čo to bolo dobré, že pán minister zaútočil na pani predkladateľku, pán Raši zaútočil, pardon, zaútočil na pána poslanca Galeka, na čo to bolo dobré? Ja som bol naozaj rád, že táto schôdza bola vyložene, vyložene vecná, a myslím si, že bolo fajn, že sa schôdza začala a priebeh tej schôdze ukazuje, že keď vystupujú ľudia, ktorí sa vyjadrujú vecne, tak napriek týmto dvom osobným útokom si myslím, že tu neboli žiadne emócie, ale naozaj sme rokovali vecne. A ja by som bol rád, keby táto prax, povedal by som, pokračovala aj ďalej.
Takže vo všeobecnosti ja vám chcem poďakovať všetkým za to, že tá schôdza prebieha vecne a 90 % príspevkov je naozaj o tom, že sa bavíme, aká má byť odmena za právne služby, keď niekto zastupuje štát. A tam sa môžme hádať, že či to má byť 17 mil., 15, 3, 80, ale je to vecná debata. Pokiaľ sa budeme držať v takejto vecnej rovine, tak si myslím, že aj ľudia, ktorí si občas prenos Národnej rady pozrú, tak budú mať z toho lepší pocit, ako keď sa tu navzájom zahadzujeme nejakými osobnými útokmi.
Ďakujem.

Ja by som sa chcel iba poďakovať pánovi Krajniakovi za tieto slová. Snažil som sa naozaj, aj to moje vystúpenie naozaj ladiť vecne, bolo plné čísel, bolo plné faktov, týkalo sa práve tej kauzy Gabčíkovo, ktorá priamo súvisí s odmenou pre pána Bžána. Aj keď som bol teda vyzvaný pánom Pucim, že už mám radšej mlčať, ale dovolím si potom ešte v ústnej povedať pár slov.
Takže ďakujem veľmi pekne, pán Krajniak.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vystúpiť teda a doplniť tú mozaiku tých vystúpení, ktoré tu už dnes odzneli.
Ja by som tiež možno začal tak, že naozaj milo prekvapila koalícia tým, že sa táto schôdza otvorila. Čakali sme, ja teda som posledný z písomne zapísaných a čakal som viac-menej na všetky tie vystúpenia a počúval som, či teda v prvom rade padnú nejaké odpovede, ktoré sme kládli aj počas toho, ako sme robili tie jednotlivé tlačové konferencie. Pretože ak si pamätáte, tak vlastne celá táto vec vypukla tým, že bola zverejnená informácia o tom, že má byť vyplatená odmena 64 mil. To bol vlastne taký prvý impulz, na ktorý sme aj my reagovali.
A reagovali sme naňho tak, že tak, moment, niečo tu nesedí, tá suma je naozaj veľká a chceme teda vedieť, čo sa tu stalo. A na základe toho sa spustila séria tlačových konferencií aj zo strany pána Bačíka, vyjadrenia pána ministra a podobne. A myslím si, že tento kontext, je dôležité, aby sme tu mali na pamäti, pretože naozaj dnes vidíme, že sa to tu zase spolitizováva, ale však pochopiteľne, jasné, už to poznáme, už aj ja by som za ten rok a pol, čo sme tu, už som si na to zvykol a chápem, že toto je taký bežný štandard, ale myslím si, že je dôležité, aby tu nebola len tá politická rovina alebo aby tu bola aj tá vecná rovina a hlavne teda vyjasnenia.
Pretože, ako povedal aj kolega Tomáš, tak, áno, sú tu určité riešenia, ale myslím si, že predtým, než pristúpime k riešeniam, tak ten celý obraz by mal byť doplnený aj o určité odpovede na otázky, ktoré tu boli vyslovené. A prvé, prvé tie otázky boli, a myslím si, že aj veľmi také vecné, boli, že čo by sa stalo, resp. mne vyvstala prvá otázka, že prečo na to museli poukázať médiá a prečo o tom nekomunikovali, aj pán minister Žiga, skôr. Dneska teda hovoril o tom, že sa, až keď sa dozvedel. Čiže on sa tiež dozvedel o tom, že tá odmena bude až taká veľká, až z médií? To je moja otázka, pretože ak je on minister hospodárstva a MH Manažment pod neho spadá a MH Manažment ide do takéto sporu a pán Bačík vystavuje objednávku pánovi Bžánovi na to, aby ho zastupoval v tomto spore. Na druhej strane tu máme informácie, kde pán premiér povie, že celé toto prevzatie späť do rúk štátu bolo vlastne podľa plánu pána ministra Žigu. Toto sú všetko, ktoré dávajú otázniky.
Tak dobre, pán minister, kde ste teda v tom všetkom boli? Čo bol, čo bol vlastne váš plán? Bol aj pán Bžán a objednávka bola súčasťou vášho plánu alebo to už bolo delegované pánovi Bačíkovi? Informoval vás pán Bačík o tom, že podpisuje, vystavuje objednávku s tým, že je tu teda ľahko dopočítateľné, veď to je ľahko dopočítateľné, tá suma, tých 500, 600, 700, ako dneska som už tu počul viaceré, tak tá suma už bola predsa dopredu známa. Veď ste tu sami, kolegovia z koalície, citovali vyjadrenia kolegov z roku 2015 o týchto sumách. Takže som si istý, že pán Bačík vedel, že keď vystavuje túto objednávku, že si to vedel vynásobiť, že, okej, tak takáto bude provízia.
Čiže otázka je, vedel o tom pán minister? A ak vedel, tak prečo to riešime až teraz v septembri? Druhá vec je, ak o tom vedel, prečo to nespomenul práve na tej tlačovej besede aj s pánom premiérom, kde hovorili, že, áno, podarilo sa, veľká vec, Gabčíkovo je späť v rukách štátu, ale nikde sme tam nepočuli, že by povedal, dobre, tak toto nás bude stáť 60 mil. alebo koľko taktiež s tým súvisiacich. Ako sa opýtal aj pán kolega Pčolinský, aké, aká technika alebo aké to boli tie kúzelné vety, ktoré spôsobili, že zrazu pán Bžán je ochotný sa vzdať 60 mil. eur, hoci má právne na to nárok.
Samotný fakt, keď sa pozrieme, a to hovorím, ja to hovorím v rovine otázok, pretože by ma zaujímalo, nie je tu teda pán minister, už ani pán Pellegrini, ale zaujímalo by ma, vážení kolegovia z koalície, ak by ste vedeli nám na toto zodpovedať, alebo teda aspoň mne, ak je to možné.
Vieme, že pán Bžán figuruje v zastupovaní štátu už dlho, že to nie je, nie je nejaký nováčik, že teraz sa tu vzal. Keď si pozriete vlastne jeho históriu vzťahov, tak vieme, že je tu dlho. Napríklad bolo tu podozrenie z toho, že je, má úzke prepojenie na stranu SMER. No čoho iného je potvrdením to, že sa niekto vzdá 50 mil. v prospech ministerstva hospodárstva alebo v prospech štátu, ak nie toho podozrenia, že sú tam nejaké nadštandardné vzťahy? Veď kto dneska, aký právnik, aká právna firma sa bežne vzdá takej veľkej sumy, ak je to ešte teda niekoľkonásobok tej konečnej sumy, ktorú by mala dostať?
Čiže toto sú otázky, ktoré sú podľa mňa veľmi legitímne. A nie sú to len otázky nás poslancov. To sú podľa mňa otázky aj ľudí. Ľudia sa pýtajú, tak akože vysvetlite nám to, páni poslanci, vy tam v parlamente, lebo zdá sa, že až tak nás niekedy nerozlišujú, a my im tie odpovede nemáme ako dať. Tak ich žiadame od vás. Čiže myslím si, že toto je veľmi legitímna otázka. A teraz môžme zase to politicky obrátiť do toho, že odvedieme pozornosť alebo zaútočím, alebo čokoľvek, alebo môžme sa naozaj o tom porozprávať a zistiť, kde bola chyba, lebo je možné, že tých chýb tu bolo viacero.
Ďalšia vec, samotný pán Bačík. Ako si máme vysvetliť to, že pán Bačík na tlačovej besede po našej tlačovej besede povie, žiadne milióny sa vyplácať nebudú. Žiadne milióny. Potom už sa spamätal, tak povedal, žiadne desiatky miliónov, čiže to tak akože korigoval. Pán Kern, ktorý ešte sedel pred chvíľkou hore, ho tlačil a pýtal sa ho: „Tak čo, teda žiadne milióny?“ „Žiadne milióny sa vyplácať nebudú.“ Áno, teraz si možno môžme povedať, že tak už sa nebudú ďalšie žiadne doplácať. Ale najnovšie máme informáciu z vyjadrenia pána Bačíka, že 4,9 bolo vyplatených. Keď si pozrieme faktúry, je to 3,7.
Čiže čísla tu lietajú hore-dole a ja by som čakal od pán ministra hospodárstva, že príde a proste urobí tú genézu, takto to bolo, takéto sumy sa vyplatili, toto bolo predmetom platieb. Dodnes nevieme, za čo bolo tých 3,7 mil.
Potom sú tu otázky charakteru, tak dobre, keď podielová odmena, tak podielová odmena sa dáva vtedy, keď je po prvé neistý výsledok a po druhé, keď neplatíte. Tak teraz zase ale vidíme, že však tu boli pravidelné platby. Keď si pozriete tie faktúry, tak to bolo fakturované v 800-tisícových sumách v pravidelných intervaloch.
Opäť legitímna otázka: Tak čo boli tie sumy? Však to neni ťažké, myslím, že zodpovedať. Však niekto tie faktúry videl. Niekto vie, čo bolo obsahom. Niekto to objednával. To je podľa mňa veľmi jednoduché. My tu poukazujeme, že tá transparentnosť tu chýba, a myslím si, že transparentnosť si tu ľudia zaslúžia, však sú to štátne peniaze. Akože máme, čo sa tu niečo skrýva, niečo tu je nekorektne urobené? Tak ak je, tak nech je to prešetrené, nech sa to zistí a proste nech je to napravené. Však tu nejde o nejaké krvavé oči, tu ide o, proste o nápravu systému. Veď to je to, po čom ľudia volajú, aby tu na Slovensku konečne veci fungovali.
Takže neuhýbajme tu, nezametajme tu, poďme sa baviť konkrétne, teda odpovedať na tieto otázky.
Keď aj sám pán premiér, pán Pellegrini povie, že tá odmena je nechutná a podobne, no ale tak pán Bačík ju podpísal, vystavil tú objednávku. Áno, teraz sme ho odvolali. Dobre, okej, však tento prvý krok bol hotový, ale poďme ďalej. Tak teda poďme sa pozrieť na tú objednávku, čo bolo predmetom tej objednávky. Ako to vyzeralo? Ani myslím, dobre.
Ďalšia vec je, že sú tam ďalšie firmy, ktoré tiež fakturujú právne služby napríklad MH Manažmentu. Však tiež, tak odkryme tie karty, veď opäť sú to peniaze štátu, na ktoré, myslím si, že majú ľudia nárok mať odpovede.
Pán Pellegrini povie, mysleli ste si, že sme takí hlúpi, alebo neviem, jak to povedal, myslím, že v tomto štýle, že by sme im vyplatili? No ale, kolegovia, povedzte mi, tak akože ako by ste to mohli nevyplatiť? Veď tá objednávka bola vystavená. Veď on má zo zákona právo na tú odmenu, tak ja nerozumiem, akože ja fakt tomu nerozumiem, možno ja som naozaj taký hlúpy, ako hovorí pán Pellegrini, a teda ja úprimne by som rád vedel, že ako sa mohol vôbec či už pán Bačík spoliehať na to, že to vyrokuje, i keď on povedal, keď sa ho pýtali na tej tlačovej besede, sa ho pýtali, že vás nenapadlo, že trošku sa akože zamyslieť nad tým, že táto odmena, hovorí, no ja som tu mal teraz veľký spor, ako manažér som sa musel postarať o to, aby sme mali dobrého právneho zástupcu. Okej, však mal tam tri firmy, tak sa o to postaral, ale tak človek nerozmýšľa len nad jednou vecou. Veď tak najprv sa zamyslím, že musím mať, hneď vzápätí sa zamyslím za koľko, nie, to je prirodzené. Myslím si, že aj vy keď potrebujete niečo vybaviť, tak, áno, musím to vybaviť a hneď čo ma to bude stáť. Aspoň prinajmenšom dobrý hospodár by sa to mal pýtať. Ja som si istý, že pán Bačík, ho to určite napadlo, len možno to nechcel odpovedať. Neviem.
Ale, čiže preto opäť si povieme, no tak keď vy ste si mysleli, že nezaplatíte tých 77 mil., tak na akom základe, opäť na akom základe ste si vy mysleli, čo bola tá logika veci, čo ste vedeli, čo my nevieme, že ste sa mohli spoľahnúť na to, že tých 77 mil. nebudete musieť zaplatiť. A myslím si, že opäť toto je obyčajná legitímna otázka. Nie je to žiadna útočná otázka, je to, myslím si, že veľmi praktiká. Takže to je ďalšia vec.
Dneska pán minister hovorí o tom, že dal vypracovať právnu analýzu o tom, že tá zmluva možno je aj neplatná. Sám hovoril o tom, že musí byť zverejnená a podobne, to tu popisoval, ten proces, ale vzápätí teda zaútočí na kolegyňu, že my už máme, ona už má nejaké rozhodnutie. Však ale ja teda, ak som ju pozorne počúval, tak nepovedala nič explicitne konkrétne, len opäť spochybnila to, čo spochybnil aj on. A to spochybnenie vlastne on len potvrdil. Takže úplne nerozumiem tomu. Natienili sme aj ten problém s tými ostatnými zmluvami, ktoré tu sú, že to môže byť naozaj problém, ak sa niečo takéto preukáže.
Ďalšia vec. Teda mňa by napríklad zaujímalo vysvetlenie pán ministra, ak teda išli podľa jeho plánu, aby sa získali tie elektrárne späť, tak čo konkrétne ten plán bol? Že čo všetko ten plán obsahoval? Však myslím si, že tým by sa pán minister mohol pochváliť, však teda doviedol to do úspešného konca, tak prečo by sa tým nepochválil. Takže ale opäť nedočkali sme sa toho.
Taktiež mi tu príde v tej diskusii, opäť také argumenty, že na jednej strane teda sa hovorí, ako mám taký pocit, že sme si to, tak pingpongujeme tými odpoveďami. Jedni hovoria, že tá suma bola, jedni citujú lídra jednej strany, druhí citujú lídra druhej strany, akože tu citujeme lídrov, okej, dobre, ale opäť sme sa vyhli tomu, že tak teda aká tá suma naozaj bola, na základe čoho bola dopočítaná. Myslím si, že keď sa bavíme samotne, konkrétne o tých samotných riešeniach, tak veď v samotnom uznesení, uznesenie má jedno z tých riešení, že malo by to byť a odporúčame, že malo by to byť na základe alebo nejaká referenčná vzorka tých OECD krajín.
Po druhé. Kolegyňa Remišová tu veľmi konkrétne hovorila, ako to rieši napríklad ministerstvo financií. A hovorila to v súvislosti s tým, že toto by mohlo byť jedno z tých opatrení, takže, pán doktor, myslím si, že aj z našej strany padli nejaké návrhy, samozrejme, však to je tá diskusia, ktorú sme tu chceli rozobrať. A teraz nepadli tu nejaké protiargumenty, že viete čo, toto neni dobrý nápad alebo podobne, akože oceňujem naozaj vystúpenie pani ministerky Žitňanskej, ktorá to poňala, myslím si, že veľmi profesionálne a prišla naozaj s konkrétnym vystúpením.
Takže ja sa teda obraciam opäť k vám, ešte bude priestor na ústnu debatu, ale myslím si, že na rečníkov sa dá reagovať, tí, ktorí budú vystupovať s faktickými poznámkami.
Ja za seba vám hovorím, a keď ešte teda len aby som to vysvetlil. Pán minister Žiga opäť tu argumentoval tým, že rozprával o tom, kde boli, kde sme boli my poslanci v čase, keď bola tu Dzurindova vláda a podobne. Myslím si, že to nie je úplne fér. Pretože, dobre, sú tu poslanci, ktorí tu boli – ale mohli niečo ovplyvniť, nemohli? Ale sú tu aj poslanci, ktorí to nemohli v danom momente ovplyvniť a teraz ako automaticky my akože sa nemôžme na to pýtať? Lebo sme kandidovali za hnutie OĽANO a vtedy teda malo to OĽANO štyroch poslancov a my automaticky teda máme akože zákaz otázok? Myslím si, že tie otázky sú legitímne a je to nie úcta ku nám, je to neúcta aj k našim voličom. A myslím si, že toto je to, čo ľudia očakávajú, že tak oni sa to sami pýtajú. Čo im máme tlmočiť? Kolegovia, čo im máme tlmočiť? Máme im tlmočiť citáty Richarda Sulíka alebo máme Roberta Fica, alebo ja neviem koho? Myslíte si, že toto ich uspokojí, tá odpoveď? Ako ja osobne nemám tým ľuďom ako, myslím si, že ich to neuspokojí.
Takže je 18.45, myslím si, že už, ešte tu máme dve kamery, ale sú asi vypnuté (smiech v sále), takže kľudne je, môžme teraz nastoliť takú, by som povedal, otvorenejšiu debatu (povedané so smiechom) a naozaj poďme možno konkrétne si vyjasniť teda tie jednotlivé fakty alebo jednotlivé otázky, ktoré tu vyvstávajú, a myslím si, že to bude prospešné pre všetkých zúčastnených, takže už... (Reakcia z pléna.) Už ma berú, že? Nie, nie, oni tam. Ale však odpočívajte v pohode. (Zasmiatie sa rečníka.)
Nie, ja ešte rozmýšľam, či tu nemám niečo, čo som sa vás chcel ešte opýtať. Čiže položil som veľa otázok, budem rád, kolegovia z opozície, teda koalície, ak na to odpoviete a prinesiete viacej svetla, aby sme na to mohli nadviazať možno aj v tej ústnej rozprave. A skúsme možno sa tak politicky od toho odosobniť a naozaj si povedať, čo tu ešte povedané nebolo.
Ďakujem pekne za vašu pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem kolegovi Hegerovi a hlavne to, že zdôraznil potrebu hľadania riešenia, lebo my sme doteraz nepočuli, ako chce postupovať vládna koalícia v prípade zníženia odmeny. Ak je teda 17-miliónová odmena pre advokáta stále veľká a my sa nazdávame, že je, a počula som aj od predstaviteľov vládnej koalície, že je, tak by sme chceli počuť, čo mieni ďalej robiť vládna koalícia, aby túto odmenu znížila.
Lebo táto situácia pripomína obdobnú situáciu z roku 2008 a je to také symbolické, keďže práve dnes súd uznal vinným v kauze nástenkového tendra dvoch ľudí, a v roku 2008 mala spoločnosť Avocat rámcovú zmluvu s ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja a mala mu zabezpečiť služby v horibilnej sume. Stala sa z toho politická kauza, tak ako je to teraz, a na žiadosť premiéra Fica a ministra Štefanova spoločnosť Avocat zmluvu vypovedala, čím vlastne potvrdila, že obchodu, ku ktorému prišla vďaka politikom a nominantom vládnej strany, sa na pokyn zhora jednotlivo, sa na pokyn zhora, skrátka, vzdala.
A táto situácia je obdobná. Najprv má nárok na jasne zadefinovanú odmenu v zmluve a potom zrazu sa tú odmenu podarí znížiť a teraz akým spôsobom sa má dostať na spravodlivú, sa ministerstvo hospodárstva plánuje dostať na spravodlivú a férovú odmenu. Čiže toto by nás zaujímalo, aké návrhy a aký postup plánuje ministerstvo hospodárstva použiť.

Ďakujem pekne za slovo. No, dal si si takú rečnícku otázku, Edko, že či si taký hlúpy, že týmto súvislostiam nerozumieš. Ja by som ťa chcel ubezpečiť, že nie si hlúpy. Dal si veľmi konkrétne otázky a ja stále naivne verím, že sa vráti pán minister, resp. ďalší ministri tejto vlády a ponúknu ti odpovede, pretože bez týchto odpovedí sa v rámci tejto diskusie mimoriadnej schôdze nedostaneme ďalej. Takže dúfam, že sa moje, možno naivné, ale predsa len prianie ešte dnes naplní.

Ďakujem. Edo, na jednej strane obdivujem takú tú tvoju schopnosť klásť také mierne otázky, ale niekedy mi to pripomína situáciu, ako keby v noci sa zobudíš, že tvojho suseda niekto vykráda, a ty namiesto toho, aby si možno ako Milan Kňažko zobral pištoľ alebo aby si zalarmoval políciu, alebo začal kričať, ty prídeš k tomu zlodejovi od susedov, potlapeš ho: "Nazdar, jako to ide, čo nového? No povedzme si niečo o tom, že čo teda ako to odnášaš?" A pripomína mi to túto absurdnú situáciu.
A nesúhlasím aj s tými kolegami, ktorí hovoria, že bavme sa len vecne, vecne, vecne, lebo ako keby sme prehliadali nejaký ten morálny aspekt toho celého. Keď už tu pán minister Žiga niekoho moralizuje, tak za kompu aj v noci, keď stála, tak štát platil 122 eur stojné tej kompy, aj keď stála v prístave, hej. A iné, iné veci, že tých zlyhaní je toľko, že naozaj ľudí to na jednej strane zaťažuje, na druhej strane ale my nemôžme byť takí, že teraz sa tu ideme baviť vecne, ako keby každý človek aj v tej poslednej dedine nevidel, že ten pohár už dávno pretiekol, že sa tu na nás jednoducho tá špina nejakým spôsobom valí. A našou úlohou je nie tľapkať zlodejov po pleciach, ale týchto zlodejov zastaviť. A, samozrejme, sme našťastie v demokracii, tak to môžme robiť prostredníctvom volieb. Ale asi sa zhodneme na tom, že nemôžme stále hovoriť len, že bavme sa vecne, keď tie fakty sú nad slnko jasnejšie.

Pán poslanec Heger, myslím, že veľmi dobre, že si zopakoval tú otázku, že akým spôsobom sa podarilo dosiahnuť zníženie tej dojednanej odmeny zo 77 na 17 mil. eur, teda o 60 mil. A ja som počul také vysvetlenie, teda nie som jeho autorom, niekde som ho počul alebo čítal, už sa nepamätám kde, že sa to robí tak, že sa dohodne štvornásobok toho, čo by si predstavoval ten dotyčný, ktorý uzatvára zmluvu so štátom, a ak sa na to nepríde, no tak má štvornásobok, ak sa na to príde, tak má presne to, čo chcel.
Ale teda ak sa aj vážne bavíme, tak naozaj je to legitímna otázka, zaznela tu viackrát a nedostali sme na ňu zatiaľ žiadnu odpoveď. Tá otázka znie: Ako sa niekto len tak vzdá 60 mil. poctivo zarobených eur?
Viete si predstaviť, že svojou poctivou prácou korektným spôsobom zarobíte 60 mil. eur a potom, keď je z toho nejaký veľký rozruch okolo toho, tak poviete, že, no, dobre, tak nič, tak nechcem tých 60 mil. eur. Viete si to predstaviť? Ja úplne chápem, že ak je to, ak je to nejaký kšeft, ktorý počíta s tým, že sa na to nepríde, a keď sa na to príde, no tak povieme, no, žiaľ, prišli nám na to, tak to nejako znížime alebo dokonca sa toho úplne vzdáme. Ale v prípade poctivo zarobených peňazí kto by sa takto správal?

Pán poslanec Heger, hovorí sa, že keď sa človek zapletie vo svojich myšlienkach, aj pravdu povie. Ja, samozrejme, mám nejaké kontakty v televízii, tak ešte keď treba nejakú kameru, tak vybavím.
Ale k podstate veci. Niekedy mám pocit, že jak ste kládli tie otázky, ako keby ste až boli smutný z toho, že napokon tá vysoká odmena vyplatená nebola, ako keby ste boli nešťastný z toho. Však je dobré, že nebola vyplatená. A ja nepoznám jediného predstaviteľa vládnej koalície, ktorý by túto pôvodnú odmenu obhajoval. Však ja sám som povedal dnes, že je hanebná, nechutná až hnusná. A na tom sa všetci zhodneme.
Ale rovnako treba oceniť tú reakciu ministra Žigu. Odkedy sa ten problém prevalil a podobne sa mediálne prevaľovali problémy aj počas pravicových vlád, tiež mediálne, okamžite konal, zasiahol, vyvodil zodpovednosť, dosiahol zníženie tej sumy, môžme sa baviť, či je adekvátne, alebo nie. Snaží sa ešte spochybniť zmluvu ako takú, takže ja tam vidím všetky kroky, ktoré mal urobiť.
A, áno, súhlasím s vami, že teda prinavrátenie elektrárne Gabčíkovo do rúk štátu je veľký úspech a treba za to pochváliť tých, ktorí to urobili.
No a trošku ste sa ohradili, že stále je tu nejaká snaha vás priradiť k tej privatizácii nešťastnej, kde už sa viacerí tu v tomto parlamente zhodujeme, že bola nešťastná za Dzurindovej vlády. Áno, neboli ste vtedy, je to pravda, treba to priznať. No ale už pri samotnej arbitráži ste robili takú, zase takú tú klasickú opozičnú nadprácu, takú tú protištátnu. Pretože to vám musím pripomenúť opäť výrok, mám rád fakty a výroky, vášho lídra, ktorý vtedy povedal, keď sme sa do toho pustili, do tej arbitráže: "Obávam sa, že to dopadne ako pri arbitrážach so zdravotnými poisťovňami.“ A za toto už trošku zodpovednosť nesiete.

Ďakujem, už sme tu. Vystúpenie kolegu Hegera a vlastne aj on sám je dôkazom toho, že výroky či už premiéra, alebo aj tu toľko opakované výroky ministrov, že my len škodíme, sme protištátni, protislovenskí, že máme heslo „čím horšie, tým lepšie“, vôbec nie sú pravdivé. Edo je taký typ dobroprajného človeka, ktorý sa snaží byť vecný, podľa mňa až za hranicu, povedal by som, že zdravej politickej únosnosti, uzná tým protivníkom, snaží sa nájsť dobré a nevidieť len to čierne. Čiže v každom prípade je dôkazom toho, že to vôbec tak nie je a asi by sme mali prestať s tým, že sa navzájom obviňujeme, že sme nejakí protislovenskí, protištátni a podobné nezmysly. Môžme si ísť tvrdo po krku politicky, ale nemyslím si, že je tu niekto z nás, kto by chcel škodiť Slovensku, kto by chcel škodiť našej krajine. Určite to nie je Edo Heger.
Jedna z vecí, ktorá ma zaujala, by som zhrnul asi do takého výroku, že, Edo o tom hovoril, už to tu zaznelo, že my opozícia len hovoríme. Vy hovoríte, ale minister koná. No ja to by som povedal takto, pán minister koná, lebo my hovoríme. Keby sme nehovorili, bohvieako by to bolo.
Nechcem reagovať na predrečníkov, ale niektorí to vo faktických poznámkach povedali.
Takže ja ti ďakujem, Edo, za to, že si tak vyslovil a ten záverečný nejaký, záverečné zhrnutie, že SMER sa vyhraňuje, ako je proti privatizácii. Ale chcem vás upozorniť, že s privatizáciou má oveľa viacej spoločné váš koaličný partner pán Bugár, ktorý je s vami vo vládnej koalícii, ako Remišová alebo Galek, alebo Heger.
Ďakujem.