23. schôdza

Ďakujem.
Pán poslanec Erik Tomáš.

Pán poslanec Dostál, ja sa len pridám k našim alebo k mojim kolegom z parlamentu. Desať minút, desať minút prázdnych rečí, skáčete tu ako taký bojazlivý skautík okolo ohňa, aby ste ho nemuseli preskočiť a popáliť si riťku, tak rovno povedzte, že chcete zvýšiť ten plat o tisíc euro a nevyhovárajte sa na žiadnu procedúru a nič podobné.
Ste chamtiví, chcete vyššie platy, strana SMER - sociálna demokracia od roku 2008, kedy prišla s touto iniciatívou, na tej iniciatíve trvať bude.

S reakciou na faktické, pán poslanec Dostál.

Ja teraz neviem, či by pán predseda Národnej rady nemal napomenúť pána Erika Tomáša, že sa pripája ku kolegom z Ľudovej strany Naše Slovensko, lebo opozičným poslancom to na výbore vyčítal, a ja by som rád pánom poslancom z Ľudovej strany Naše Slovensko pripomenul, že ich šéf, ich predseda pán Kotleba je jediným predsedom parlamentnej politickej strany, ktorý si vypláca nejaké platy alebo odmeny zo štátneho príspevku, ktoré dostávajú politické strany, takže keď chcete hovoriť o nejakej chamtivosti, radšej sa porozprávajte s vaším pánom predsedom. Toto je niečo, čo nerobí žiadna iná parlamentná strana. (Reakcia z pléna.)
A, pán Tomáš, teda okrem toho, že sa zhodujete, asi nie tak vzácne, s fašistickými poslancami, tak pokiaľ ste mali tú iniciatívu a chcete ju navždy, ale naozaj navždy uplatňovať, tak potom naozaj nerozumiem tomu, prečo to nespravíte tým, že zmeníte zákon, a už nikdy sa nebudú zvyšovať platy ústavných činiteľov. Však to môžte urobiť, máte na to väčšinu. Alebo prečo to neurobíte aspoň tak, že to nebudete rok čo rok robiť cez skrátené legislatívne konanie? Lebo na to, či odmraziť platy, alebo neodmraziť platy, alebo akým spôsobom upraviť platy ústavných činiteľov, je úplne legitímne, že máme rôzne názory, a ja som za odmrazenie, som za to, aby sa platy ústavných činiteľov zvýšili, nie naplno, ale tu sa, nie je snaha to riešiť vôbec.
Ale dobre, máte iný názor, ale keď máte ten iný názor, tak ho presadzujte normálnym zákonným postupom, nie opakovaným, rok čo rok opakovaným porušovaním zákona o rokovacom poriadku. (Potlesk.)

Pán poslanec Vašečka.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Dámy, páni, dovoľte, aby som za poslanecký klub OĽANO dal vyjadrenie k tomu návrhu na skrátené legislatívne konanie.
V podstate sú tu dve veci. Asi ťažko môže niekto spochybňovať, že OĽANO vždy podporovalo zmrazovanie platov. Ten dôvod bol dvojaký, prvý - solidarita s ľuďmi a druhý bol taký, aby bol tu istý výchovný prvok alebo tlak na to, aby sa dosahoval vyrovnaný rozpočet, pretože si myslíme, že ak naozaj štát reálne zadlžuje dokolečka občanov, ktorí to potom musia splácať, tak nejakým spôsobom treba motivovať poslancov, aby toto nerobili.
Na druhej strane chcem povedať tiež za poslanecký klub OĽANO, že nepodporíme tento návrh na skrátené legislatívne konanie. Je to podľa nás neschopnosť, nezvládnutie situácie vlády. Vo všetkej úcte, mám rád pána ministra, ale ak je tento návrh taký vážny, hrozia vážne hospodárske škody, kde je minister financií? To je nezmysel! Proste takto to nemôže byť. Bolo jasné, kedy začne schôdza, že návrh pôjde na začiatok, to ťažko sa dá odôvodniť nejakým iným programom.
Ďalšia vec, je to aj neschopnosť vlády v tom, že vôbec musí podávať návrh na skrátené legislatívne konanie. To je nečakané, že sa zrazu objavila taká situácia. Objavuje sa tu, ja som tu už šiesty rok, šesťkrát pravidelne a už aj dlhšie, aj keď som tu ešte nebol v parlamente. To znamená, to je predvídateľná situácia. Hádam tam máte ešte nejakých ľudí na vláde, ktorí to vedia skontrolovať a dať taký návrh v septembri, aby to všetko prebehlo normálnym procesom.
A poviem ešte jednu vec, že hrozia vážne hospodárske škody. Ak som si dobre prečítal návrh, tak sú to zhruba 4 mil. eur, tak by sme mohli ušetriť. A poviem jeden príklad. Diaľničný privádzač Lietavská Lúčka, ktorý mal byť obstaraný alebo respektíve bez obstarania daný jednému zo zhotoviteľov za nejakých 22 mil. eur. Naši kolegovia, špeciálne náš poslanec Ján Marosz, ale aj ďalší, do toho búšili, vŕtali a hovorili, že treba urobiť výberové konanie. Dosiahla sa suma 13,9 mil. eur. 8 mil. eur na jednom obstarávaní privádzača, čiže jednej cesty! Nie diaľnice, iba privádzača, za dva roky zdražovania platov.
Viete, problém je v tom, že vy robíte zásadné, vážne hospodárske škody tomuto štátu v kuse, dokolečka, a tomu nepomôže ani zmrazenie platov. A my, naopak, sa snažíme tie financie šetriť. Preto chcem byť solidárny s ľuďmi, ale v prvom rade chceme pracovať tak, aby tieto hospodárske, skutočné hospodárske škody, ktoré táto vláda aj predchádzajúce vlády SMER-u priniesli, aby prestali.
Takže opakujem znova, áno, môžme sa baviť o zmrazovaní platov, ale toto skrátené legislatívne konanie nepodporíme, nech si to, nech si to hasí, nech si to rieši vládna koalícia sama.
Ďakujem.

Faktické. Pán poslanec Osuský. Uzatváram možnosť sa prihlásenia.
Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Len podčiarkujem to, čo zaznelo vo vystúpení kolegu Vašečku. To, že sa blíži koniec roka, to, že 1. januárom by mohlo dôjsť k úprave platov, ak by nedošlo k ich zmrazeniu, nie je pád lavíny, nie je to ani výbuch sopky. Je to niečo, čo je tak neočakávané ako to, že prídu Vianoce. A to je len ukážka buď, a teraz neviem, čomu to mám prirátať, impotencii zodpovedných za to, že to za celý rok nepodajú, ale podajú to v skrátenom legislatívnom konaní, alebo potreba predvianočného divadielka, normálne racionálne zdôvodnenie, aby sa upravovali veci v skrátenom legislatívnom konaní, hoci o tom, že ich treba upraviť, vieme 12 mesiacov do roka, je súce na to, aby príslušní sa hlásili na úrade práce.

Reakcia na faktické pána poslanca nie je. Tým pádom konštatujem, že sme vyčerpali zoznam rečníkov prihlásených do rozpravy písomne. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie, konštatujem. A uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Chce k rozprave zaujať stanovisko pán navrhovateľ? Nie. Žiada si k rozprave zaujať stanovisko pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovať budeme dnes o 17.00 hodine.
Po rozhodnutí Národnej rady o skrátenom legislatívnom konaní pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona.
Nasleduje prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 761. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 785.
Prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Jána Richtera, aby vládny návrh zákona uviedol.
Pán minister.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda Národnej rady. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, novela zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele bola vypracovaná v súlade s programovým záväzkom vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vláda zaviazala, citujem, „podporiť dostupnosť rôznych foriem odbornej pomoci ohrozeným a rizikovým rodinám s deťmi, zameraných na podporu plnenia funkcií rodiny, pokračovať v procese deinštitucionalizácie náhradnej starostlivosti, a to vrátane odbornej pomoci zameranej na zotrvanie detí v starostlivosti ich rodičov, resp. na návrat detí do rodičovskej starostlivosti“.
Návrhom zákona je tiež splnený ďalší programový záväzok, a to posilnenie finančnej podpory starostlivosti príbuzných o blízku, o blízkych, o deti, ktoré sa, o ktoré sa nestarajú ich biologickí rodičia, aby čo najviac takýchto detí vyrastalo v rodinnom prostredí.
Celkom cielene uvádzam plný text programového vyhlásenia vlády v tejto činnosti, lebo práve v nej je pomenovaná podstata najväčších problémov, možno by sa dalo povedať, že rezervy pomoci ohrozeným deťom a rizikovým rodinám s deťmi tak, aby boli identifikované v uplynulých rokoch samotnou odbornou verejnosťou. Bez snahy o prikrášlenie sa dá pomenovať problém ako nedostatok či nedostupnosť odbornej pomoci pre deti a ich rodiny na dobrovoľnej báze, a to rovnako v ambulantnej, terénnej i pobytovej forme.
Ďalším nemalým problémom je jednotvárnosť tejto pomoci, čo neumožňuje reagovať zodpovedajúco na potreby toho-ktorého dieťaťa či jeho rodiny. Nemáme, nemáme tiež okrem personálnych štandardov pre samotné skupiny v detských domovoch určené profesijné štandardy ich zariadenia. V teréne sa otvárajú témy častokrát spoločné, nadrezortné, ktoré doposiaľ boli neriešené, alebo sa objavujú postupne tak, ako ich prináša sám život. Aktuálne rozdelenie v zriaďovateľskej pôsobnosti zariadení medzi štátnu správu, čo sa týka detských domovov, vyššie územné celky, ktoré sa týkajú krízových stredísk a resocializačných stredísk, k tomu nastavený systém financovania a tradičné chápanie úlohy jednotlivých druhov zariadení, osobitne detských domovov, umožňuje riešiť problémy praxe v zásade len prostredníctvom orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a ovplyvňovať zabezpečenie výkonu rozhodnutí súdov v zariadeniach. Zabezpečenie výkonu súdnych rozhodnutí je aktuálne organizované aj financované Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, a to nezávisle od toho, či ide o zariadenia štátne, akreditované alebo samosprávne. Celá časť výkonu pobytových aj ambulantných opatrení pre deti i plnoletých v zariadeniach je založená na tzv. dobrovoľnej báze, je plne v réžii samosprávy.
Zásadnou otázkou teda je, ako naplniť alebo ako naplno využiť potenciál zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately aj na riešenie dostupnosti ambulantnej, terénnej, odbornej pomoci deťom a ich rodinám, ako aj na zlepšenie dostupnosti odbornej pomoci pobytovou formou pre deti a ich rodiny. Riešením je zmena podmienok výkonu opatrení v zariadeniach a ich financovanie. Tak vznikol v prostredí samotných zariadení návrh na vytvorenie nového multifunkčného druhu zariadenia, centra pre deti, ich rodiny a plnoleté fyzické osoby, ktorého vecný obsah doplní doslova diery vo výkone opatrení na miestnej úrovni. A podľa miestnych podmienok, samozrejme, úlohy týkajúce sa zabezpečenia výkonu súdnych rozhodnutí musia byť premietnuté v istej inovovanej podobe aj v tomto novom druhu zariadení.
Postupne sa formoval konkrétny návrh riešenia aj právnej úpravy. Na tomto mieste si považujem za potrebné poďakovať najmä zástupcom zariadení z Fóra riaditeľov a zamestnancov detských domovov, Združenia neštátnych detských domovov, Asociácie krízových stredísk, ako aj mnohých mimovládnych organizácií a NO-čiek. Bez ich pomoci a ochoty vystúpiť z istých zabehnutých procesov by dnes nebolo možné podporiť návrh tejto novely.
Návrh je postavený na zriaďovateľskej úlohe ústredia a nadväzujúcimi povinnosťami zabezpečiť dostupnosť opatrení sieťou štátnych a neštátnych centier, a to aj prostredníctvom financovania výkonu všetkých opatrení, teda nielen súdnych rozhodnutí, v akreditovaných centrách. Treba zdôrazniť, že ide o nový druh zariadenia, čo neznamená, že všetky zariadenia budú rovnako všetko, to znamená sieť štátnych centier a ich účelom určí ústredie a sieť budú dotvárať akreditované centrá so svojou konkrétnou ponukou.
Čo sa týka zariadení zriadených samosprávou, samospráva bude môcť centrá zriaďovať podobne ako dnes detské domovy, nebude to však jej povinnosťou. Tieto samosprávne centrá podľa návrhu nebudú zabezpečovať výkon súdnych rozhodnutí ani ambulantných výchovných opatrení. Celkovú zmenu podmienok v zariadeniach chceme využiť aj na doriešenie situácie v krízových strediskách. Tieto prešli do samosprávnej pôsobnosti v roku 2004 ešte ako zariadenia sociálnych služieb, a keďže sa v nich vykonávajú aj súdne rozhodnutia, v roku 2005 prešli do systému sociálnoprávnej ochrany detí, sociálnej kurately a úprimne je treba povedať, že mnohé z krízových stredísk doposiaľ poskytujú skôr sociálnej služby krízovej intervencie.
Dnešné krízové strediská, resp. ich zriaďovatelia sa podľa návrhu budú môcť rozhodnúť, či budú naďalej pôsobiť ako zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, avšak už v nových podmienkach, alebo budú ďalej pokračovať v systéme sociálnych služieb.
Okrem návrhu na riešenie dostupnosti výkonu opatrení prostredníctvom zariadení celkovej zmene podmienok výkonu v zariadeniach vrátane úhrad a opatrení finančného charakteru je v návrhu riešených aj niekoľko ďalších okruhov, ktoré si iste zaslúžia našu pozornosť. Medzi také patrí aj napríklad doplnenie zákazového ustanovenia, v úvodzovkách. Za uplynulých niekoľko rokov sa objavili rôzne pochybnosti o fungovaní zariadení z pohľadu dodržiavania práv detí. Z môjho pohľadu je vylúčené, aby sa napr. viedli debaty o tom, či je, alebo nie je vhodné umiestniť dieťa s tým, že sa mu zakáže akýkoľvek kontakt s rodičmi, alebo či je vhodné, aby deti rozhodovali o trestoch pre iné deti. Preto je v návrhu aj jednoznačná úprava toho, čo je pri vykonávaní opatrení výsostne neakceptovateľné.
Návrh obsahuje aj zmeny, doplnenia a častí týkajúcich sa sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti. Za všetkým uvediem doplnenie právnej úpravy sprostredkovania osvojenia dieťaťom z iných krajín na území Slovenska a spresnenie procesov sprostredkovania medzištátneho osvojenia tak, aby boli minimalizované pochybnosti, či je dôsledne dodržiavaný princíp subsidiarity a či sú dôsledne zvažované všetky okolnosti na strane dieťaťa tak, aby medzištátne osvojenie bolo iba v jeho najlepšom záujme.
V ďalšom sa chcem osobitne venovať téme resocializácie. V rámci prípravy novely bolo zrejmé, že jedným z účelov centra, ktorý musí mať osobitne upravené podmienky, je vykonávanie resocializačného programu tak na dobrovoľnej báze, ako aj na základe súdneho rozhodnutia. Postupne sa vykreovali náležitosti resocializačného programu, profesijné i priestorové štandardy a iné podmienky jeho vykonávania.
Podmienkami vykonávania resocializačného programu a najmä témou prepojenia liečby a resocializácie sa zaoberala aj osobitná pracovná komisia, ktorá zhodnocovala cieľovú skupinu klientov, podmienky prijatia na resocializačný program, ako aj ďalšie náležitosti týkajúce sa resocializácie. Výsledkom tejto diskusie napríklad je, že poruchy správania dieťaťa v dôsledku užívania alkoholu, drog alebo v dôsledku patologického hráčstva nemôžu byť indikáciou resocializačného programu osôb závislých od alkoholu, drog a patologického hráčstva.
Zmeny boli dohodnuté aj v podmienkach prijatia na program v prípade detských klientov, aj v prípade dobrovoľných pobytov detí. Aj v prípade súdnych rozhodnutí bude podmienkou na prijatie dieťaťa absolvovanie najmenej štvortýždňovej ústavnej liečby a odporúčanie lekára so špecializáciou v konkrétnom špecializačnom odbore detská psychiatria. Splnenie týchto podmienok musí byť osvedčené pri nástupe na resocializačný program.
Keďže je novela zákona cielená aj na celkovú podporu procesov deinštitucionalizácie, návrh obsahuje v rímskej trojke aj zmeny o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa. Rozširuje sa okruh oprávnených osôb pre nárok na opakovaný príspevok náhradnému rodičovi aj náhradných rodičov, ktorí majú dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti a nie sú jeho príbuznými v priamom rade. Náhradní rodičia, ktorí majú dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, aktuálne napríklad na rozdiel oproti pestúnom nemajú nárok na príspevok náhradného rodiča.
Zároveň považujeme za správne, aby suma opakovaného príspevku dieťaťu, ktorá je v súčasnosti v jednotnej výške 139,09 eura zodpovedala úrovni výdavkov na dieťa v profesionálnej rodine, t. j. aby bola nielen diferencovaná podľa veku dieťaťa, ale aby aj zodpovedala jej výškou, t. j. v reáli pôjde o príspevok na dieťa od 184,90 do 231,10 eura.
Zmena, ktorú navrhujeme, je veľká. Vyžaduje si nielen finančné prostriedky, ale najmä dôslednú prípravu a čas na zavedenie do praxe. Neujde sa alebo neuvedie sa z večera do rána, premena systému bude trvať možno roky, ale iná cesta v tejto chvíli jednoducho nie je.
Uchádzam sa o vašu podporu, ja i moji kolegovia z rezortu sme pripravení na diskusiu, sme pripravení poskytnúť súčinnosť pri riešení tém či prípadných otázok, ktoré máte v záujme v kontexte návrhu tohto zákona otvoriť.
Ďakujem pekne, skončil som.