23. schôdza

Ďakujem. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Petrovi Kresákovi.

Takže na úvod dovoľte, aby som podľa § 73 ods. zákona o rokovacom poriadku v prvom čítaní vystúpil ako spoločný spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa po formálnej stránke, po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhoval, aby tento návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali tento návrh zákona do 26. januára 2018 a gestorský výbor do 29. januára 2018.
Zo znenia návrhu zákona, ako aj z úvodného slova zástupcu predkladateľov je zrejmý účel tejto navrhovanej úpravy. Ako spravodajca navrhnutý gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a zmienených lehôt na prerokovanie zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do všeobecnej rozpravy.
Nie, vyhlasujem možnosť sa prihlásiť za skončenú.
Takže, pán poslanec, ste nestihli. (Reakcie z pléna.) Nie. Lebo ja som videl jedenkrát niečo zasvietilo, potom asi ste tlačili ešte raz.
Nech sa páči. To nevadí, ak je aj, nevadí, hlavne, aby to svietilo, to meno.
Nech sa páči, máte slovo, samozrejme.

Ďakujem pekne za slovo teda. Ja by som pár slov k tomu, o čom tento návrh je z hľadiska toho, čo to znamená pre širšie vzťahy. Samozrejme, ja rozumiem dobrému úmyslu, tomu, že je nanajvýš nepríjemné, keď dôjde k situácii, že sa vedie exekúcia proti takému majetku obce, kde sa v dôsledku takej exekúcie môže dostaviť situácia, že základné potreby obyvateľov obce nemôžu byť splnené.
Avšak ak si vezmeme napríklad taký vodovod, tak je otázka, že aké výhody by ten, kto exekvuje napríklad vodovod v nejakej obci alebo v nejakom meste, akú by, výhodu by získal tým, že tá voda v tom vodovode už pre tých obyvateľov nepotečie? To neviem. Samozrejme, ten vodovod má, má hodnotu inherentnú len takú, že poskytuje nejakú službu, vodu, za ktorú tí obyvatelia tej obce platia. To nie je prípad ten, že by niekto na to, aby speňažil ten vodovod, ho rozobral, dal do nejakého zberu rúry alebo nejaké budovy zbúral a tak ďalej. Pripúšťam, že toto nie je opis situácie, ktorý je absolútny. Ešte tam môžu byť iné prípady, avšak problém je tu ešte aj iný, a to je tento: keď sa vydáme na túto cestu, akože sme sa na ňu už vydali predtým, tak čo bude ďalšie? Povieme si, že autá obce sa nesmú exekvovať? Alebo že sa nesmú exekvovať telefóny obce? Že to sú tiež veci, ktoré sú, ktoré pomáhajú životu obyvateľov obce.
Nemalo by to byť naopak, tak, že by sme mali pracovať tu na takých predpisoch, aby sme zabezpečili to, že obce sa nedostávajú do situácie, kedy je proti nim vedená exekúcia? Veď to je tá hlavná vec. A potom veď z môjho pohľadu je úplne zjavné, že sa jedná o protiústavný návrh, pretože podľa ústavy je každé vlastníctvo chránené rovnako. Čiže tu nie je. A samozrejme, na to sú judikáty a čírou náhodou moc o tých judikátoch Ústavného súdu neviem, ale o tejto jednej veci trochu niečo viem, lebo mám s tým spojenú nejakú históriu. Je, bude len otázkou času, kedy tento predpis bude napadnutý na Ústavnom súde, a obávam sa, že ten, kto ho napadne, bude úspešný.
Čiže riešenie takýchto problémov, ktoré uznávam, že sú vážne, nespočíva vo vymedzovaní imunity pre nejaké konkrétne majetky, ale v zabezpečení toho, aby tí, ktorí disponujú s majetkom obce, aby mali za to riadnu zodpovednosť, aby na zodpovednosť boli braní, aby fungovala polícia, aby fungovali súdy, prokuratúra aby fungovala. To všetko u nás nefunguje, a preto my si tunak vymýšľame predpisy, zákon o imunite. To je, paralela toho je to, že keď v Bratislave nasneží, tak je paralyzovaná doprava, ale to však nevadí, samozrejme, pretože pán primátor a páni, všetci tí, ktorí o tom môže rozhodovať, tí sa samozrejme prevážajú na ich bavorákoch s majákmi. Takže vlastne to žiaden problém nie je, že v Bratislave je skolabovaná doprava, pretože sa na ňu nedávajú peniaze, pretože sa dávajú peniaze len pre tých, len tým, ktorí o kvalite tej dopravy rozhodujú. A toto je podobný prípad.
Čiže riešme problémy, riešme príčiny a nie následky. Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými štyria.
Pán poslanec Antal, nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Neviem, či som správne pochopil, pán kolega, čo ste všetko chceli povedať. Ale vidno, že nepôsobíte v samospráve, alebo ste nepôsobili. Mestá, ak si dobre prečítate zákon, majú určitú zákonnú povinnosť zabezpečovať určité činnosti a služby, ktoré musia dokázať zabezpečiť. Ak by prišli napríklad, a použili ste veľmi zlý príklad, že vodovod, ak by prišli o ten vodovod, tak sa veľmi ľahko môže stať, je to taký prirodzený monopol a veľmi ľahko sa môže stať, že tú činnosť nedokážu zabezpečiť. To nie je o tom, že zakopú ešte jednu rúru vedľa a niečo podobné. A nemusí to byť, môže to byť z rôznych špekulatívnych dôvodov, prečo, prečo ten kupec cez exekúciu kúpi tento vodovod. Nie je to len o zvyšovaní napríklad ceny, ale o, napríklad o určitom takto si zabezpečiť iný majetok obce cez takúto špekulatívnu kúpu. Nie, autá, telefóny, nech exekútori obciam berú, koľko chcú, toto sa dá nahradiť. To, že sa mestá a obce môžu dostať do problémov, môžu sa dostať do problémov a je ich dosť, príkladov na to, čo sa aj dostali. Jednoducho sa to stáva. A pre exekútora sú práve zaujímavé tieto prirodzené monopoly.
Nemyslím si, že návrh je protiústavný. Napokon takúto imunitu máme na určitom majetku štátu aj obcí a dodnes Ústavný súd nepovedal, že je niečo takéto protiústavné.
Ďakujem pekne.