23. schôdza

Ďakujem. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, predsedníčke tohto výboru pani poslankyni Bašistovej. Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, pani kolegyne, páni kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 672. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 695 z 21. augusta 2017, s rozhodnutím č. 747 z 26. septembra 2017 a rozhodnutím č. 761 z 25. októbra 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálnej veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 26. januára 2018 a v gestorskom výbore do 29. januára 2018.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Jeden poslanec, traja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Žarnay.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Zákonník práce ako všeobecný základný právny predpis ukotvuje všetky aspekty vzniku, trvania a zániku pracovnoprávneho zamestnaneckého pomeru, ako aj prác vykonávaných mimo pracovného pomeru. Má chrániť zamestnancov tak, aby ich závislá práca bola dostatočne ohodnotená, mali čas na regeneráciu a dovolenku, stanovuje dĺžku pracovného času, reguluje nadčasovú prácu i spôsob jej ohodnotenia, určuje základné mzdové požiadavky, vynucuje prekážky v práci, ako aj ochranu práce a sociálnu politiku zamestnávateľa, ako aj náhradu škody a v neposlednej miere i kolektívne pracovnoprávne vzťahy. Existuje ešte množstvo právnych predpisov, kde sú vymedzené špecifické podmienky pre jednotlivé druhy povolaní, a Zákonník práce pri ich realizácii platí subsidiárne.
Vzhľadom na to, že podmienky na trhu práce a spôsob vykonávania závislej práce prechádza rýchlymi zmenami a zákonné normy nie sú dostatočne flexibilné pri regulácii týchto podmienok, je potrebné neustále sledovať a dopĺňať jednotlivé zmeny, aby sme neopomenuli tých, ktorí svoju prácu vykonávajú statočne a poctivo, ale zákon, respektíve poslanci na nich pozabudli.
Množstvo aktivít v súčasnosti prebieha prostredníctvom realizácie rôznych projektov, či už za finančnej participácie Európskej únie, špecifických zahraničných fondov, ale aj domácich zdrojov. Z časového hľadiska krátkodobé projekty nenesú personálne problémy. Tie sa jednoznačne vynárajú pri strednodobých a dlhodobých projektoch, keďže ľudia, ktorí zabezpečujú chod týchto projektov, ich administratívu a celú organizačno-technickú ťarchu, nemajú dostatočné pracovnoprávne zabezpečenie svojej práce. Obmedzujúcim faktorom pre nich je samotný Zákonník práce, ktorý v § 48 ods. 2 uvádza, citujem: "Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky. Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát." Koniec citácie. Čo však v prípade, ak projekt trvá dlhšie? Človek, ktorý stál pri jeho zrode a pokračuje v jeho realizácii, musí z neho odísť pre nedostatočnosť zákonných podmienok.
Ako zabezpečiť kontinuitu projektu tak, aby nebola nutná vysoká fluktuácia pracovníkov? Áno, jedna z možností je trvalý pracovný pomer, lenže prostriedky určené na daný projekt zvyčajne nie sú dimenzované tak, aby v sebe zahŕňali odstupné za pracovníka, teda odstupné pre pracovníka, ktorý svoj diel práce ukončil. Čo ak projekt je z nejakého dôvodu predčasne ukončený? Kto naplní všetky nároky zamestnancov pri takomto ukončení pracovnoprávneho vzťahu? Nehovoriac o tom, že práve realizácia projektov si vyžaduje vysokú flexibilitu všetkých zúčastnených, teda predpoklad je, že aj tohto štátu a jeho zákonných noriem.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vítam iniciatívu kolegov, ktorí mysleli aj na týchto ľudí, ktorí svojou odbornosťou a prístupom dokážu realizovať náročné projektové podmienky, ktoré v konečnom dôsledku prispejú k verejnému blahu. Rozšírenie zákonných, taxatívne vymedzených podmienok pre opätovné dohodnutie zmluvy na dobu určitú dáva priestor na zmysluplné a korektné riešenie problému pracovnoprávnych vzťahov v tomto pracovnom segmente. Rovnako však dáva priestor aj na lepšie, kvalitnejšie a efektívnejšie čerpanie prostriedkov z Európskej únie, kde máme značné rezervy, ako aj ich praktickú realizáciu prostredníctvom projektov a ľudí, ktorí ich zabezpečujú.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. S faktickými poznámkami nikto. Končím možnosť prihlásiť sa. Ďalšia v rozprave, pani poslankyňa Bašistová.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, súhlasím s premisou predkladateľov tejto novelizácie Zákonníka práce, že riadne, včasné a kvalitné čerpanie eurofondov je nielen vo verejnom záujme, ale aj štátnopolitickým záujmom Slovenska. Nenechávajú ma chladnou ani medializované správy o škandáloch súvisiace s poskytovaním fondov či s nízkou výškou prečerpaných peňazí z eurofondov. Nie som však presvedčená, že táto novela pomôže riešeniu týchto problémov. Skôr naopak. Obávam sa, že spôsobí zbytočné komplikácie, ktoré môžu mať opačný efekt, než zamýšľali tvorcovia v tejto novele. To znamená, že budú generovať problémy, ktoré poctivých žiadateľov, pre ktorých eurofondy nie sú hlavným motívom fungovania, ale nástrojom na zlepšenie služieb, budú odrádzať od uchádzania sa o prostriedky zo štrukturálnych fondov, a to kvôli hrozbe finančných strát, ktoré v súvislosti s predkladanou novelou môžu vzniknúť. V praxi naozaj platí, že na realizáciu projektov financovaných z eurofondov sú ľudia prijímaní na dobu určitú počas realizácie projektu. Je však potrebné si uvedomiť, že ide o aktivity realizované v projektoch, ktoré sú zväčša nad rámec hlavných aktivít prijímateľa. V prípade, že sa aktivity súvisiace s eurofondami ukončia a v rámci projektu nie je daná udržateľnosť, tak naozaj dochádza k ukončeniu pracovných pomerov uplynutím doby. Ak by títo zamestnanci boli podľa návrhu predkladateľov novely prijímaní podľa rozšifrovaného okruhu výnimiek, teda rozšíriť o okruh osôb, ktoré majú čo dočinenia s prípravou a realizáciou projektov z eurofondov, prijímateľ by bol nútený ukončiť ich pracovný pomer z dôvodu zrušenia pracovného miesta, a to malo pre prijímateľov zo štátnej a verejnej správy dosah na štátny rozpočet a verejné zdroje. Pre prijímateľov zo súkromnej sféry alebo neziskového sektora by to zas mohlo spôsobiť existenčné problémy.
V tejto súvislosti je ešte dôležité si uvedomiť, že v zmysle finančných pravidiel o použití eurofondov je oprávneným výdavkom len celková cena práce, odstupné, to jest povinnosť zamestnávateľa v prípade zrušenia pracovného miesta, nie je oprávneným výdavkom, ide na vrub prijímateľov. To by mohlo byť likvidačné napríklad pre neziskový sektor. Malo by to dopad aj na štátny rozpočet v prípade prijímateľov, ktorými sú štátna a verejná správa. Miestna samospráva by takéto navýšenia nezvládla, mnohé obce, mestá by takýto postup mohol priviesť k nútenej správe.
Okrem toho má však navrhovaná zmena negatívny dopad aj na samotných zamestnancov, pretože vytvára ich dve kategórie. Ak by mal systém fungovať podľa tohto návrhu, u toho istého zamestnávateľa budú dve kategórie zamestnancov. Jedna, na ktorú sa bude v plnej miere vzťahovať ochrana ich pracovného pomeru, druhú budú tvoriť ľudia žijúci v obavách, čo sa s nimi stane po skončení projektu. Tí prví budú mať pri prepustení nárok na odstupné, tí druhí ho nedostanú nikdy, ani keby pre zamestnávateľa pracovali desať rokov. A to len preto, že jeho prácu bude zamestnávateľ financovať z eurofondov. Zamestnávateľ možno niečo ušetrí, ale celkom jednoznačne to bude na úkor zamestnanca. Nielenže si myslím, že takáto nerovnosť je protiústavná, ale aj keby nebola, zásadne nesúhlasím s takouto diskrimináciou zamestnancov.
K predídeniu týchto problémov si dovoľujem dať do pozornosti iné riešenia. Ak chceme dať zamestnancom na projektoch zamestnanie tak, ako to navrhuje navrhovateľ, zmeňme pravidlá financovania, odstupné bude oprávnený výdavok v odôvodnených prípadoch. V takomto prípade by bolo potrebné skúmať, prečo nebude zachovaná udržateľnosť aktivít a pracovných pozícií po ukončení projektu. Zdôvodnenie by bolo na prijímateľovi, poskytovateľ by ho musel schváliť na základe príručky pre použitie eurofondov. V princípe si však myslím, že by sme mali nechať súčasné pravidlá v tej podobe, ako sú. Zamestnanci sa sami rozhodujú, či ponuku pracovať na projektoch príjmu aj s rizikami, ktoré obnášajú. Mnohí ľudia sami vyhľadávajú prácu na projektoch aj za cenu, že pôjde o prácu na dobu určitú počas realizácie projektu. V súčasnosti je oveľa väčšia migrácia na pracovných miestach, ako bola niekedy, to je potrebné zohľadniť. Nehovoriac o tom, že projektoví zamestnanci mávajú zväčša vyššie mzdy ako kmeňoví zamestnanci, nejde pre nich o nezanedbateľný fakt. Človek sa tak rozhoduje sám, zvažuje riziká, podmienky. Nezdá sa mi správne túto možnosť rozhodnutia im vziať. A mali by sme sa zamyslieť, či skutočne chceme zamestnávateľom, prijímateľom dávať takýmto návrhom nôž na krk. Obávam sa, že môže vyvolať vzburu hlavne v neziskovom sektore a v malých obciach. Sú radi, že môžu použiť nejaké eurofondy na rozvoj, niečo z tých obcí prerobiť, kúpiť, a my ich touto novelou od tohto môžeme odradiť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa. Pani poslankyňa Remišová.

Ďakujem. Ďakujem teda za vysvetlenie dôvodu, prečo nesúhlasíte, hoci tie dôvody, ktoré ste uviedli, si vzájomne protirečia. Najprv k navrhovanému riešeniu, že by sa zmenili pravidlá financovania a teda do nich by sa zahrnulo odstupné alebo iné položky. To by sa museli zmeniť pravidlá, finančné pravidlá, ktoré platia pre EŠIF, pre európske štrukturálne fondy, čo je veľmi náročné. Muselo by sa to pravdepodobne vzťahovať na všetky operačné programy a ja to vôbec nevidím reálne, toto riešenie. Na druhej strane hovoríte, že každý zamestnanec je slobodný sa rozhodnúť, aké zamestnanie prijme, presne tak. A hovoríte teda, zároveň ste argumentovali tým, že tento náš návrh by dostatočne nechránil zamestnancov a mohli by sa vzbúriť mimovládne organizácie. Tento návrh práve pochádza po konzultáciách aj s mimovládnymi organizáciami, aj s tými, ktorých sa tento problém dotýka. To znamená, že implementujú náročné eurofondové projekty a musia toho zamestnanca na šesť mesiacov prepustiť, lebo tak im to káže Zákonník práce, čo je absurdná situácia. Pritom tie projekty skutočne trvajú, áno, niektoré trvajú 5 mesiacov, ale niektoré trvajú aj 3, 4, roky a veľmi dobre vieme, koľko trvajú výskumné projekty, tie môžu trvať až 7 rokov. A Zákonník práce im nedáva možnosť zamestnať napríklad projektového manažéra na celé trvanie eurofondového projektu a komplikuje im to absurdným spôsobom, no musia ho prepustiť na 6 mesiacov, aby ho potom mohli znovu prijať. Čiže na jednej strane my hovoríme, eurofondy sú implementované zle, robia sa chyby, máme veľkú fluktuáciu zamestnancov, tí sú neodborní, potom sa robia chyby, chyby sa robia vo verejnom obstarávaní... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Mihál.

Ja takisto nesúhlasím s príspevkom pani kolegyne Bašistovej, myslím si, že omnoho jednoduchšie je zmeniť Zákonník práce, ako pomerne komplikovaným spôsobom meniť pravidlá pri čerpaní eurofondov. A naviac, akú to má logiku, aby sme tu riešili nejaké odstupné? Veď to je len navyšovanie výdavkov, ktoré môže byť použité omnoho lepším spôsobom na zaplatenie tvorivej práce človeka a nie na nejaké odstupné v podstate len preto, lebo náš rigidný Zákonník práce o tomto hovorí.
Ja chcem, pripomeniem, neviem, či to tu zaznelo, možno nedávam pozor. Veď zoberme si len to, že výnimky pri pracovnom pomere na dobu určitú, ktoré máme v § 48 či v ods. 4, ale najmä teraz mierim na ods. 6, zacitujem, ak to stíham. Ďalšie predĺženia a tak ďalej na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky vysokoškolským učiteľom alebo tvorivým zamestnancom vedy, výskumu a vývoja je možné a tak ďalej. Čiže my v § 48 ods. 6 máme výnimku a tematicky je to veľmi, veľmi podobné tomu, o aký problém je tu, o aký problém vlastne v tejto novele ide. Čiže to rozšírenie tej výnimky aj na eurofondové projekty je úplne logické a presne to v podstate sedí na logiku, ktorú nachádzame pri výnimke v § 48 ods. 6. Takže ja si myslím, že treba trošku dobrej vôle a podporiť tento návrh, o nič svetoborné nejde a tí zamestnanci sa nemajú dôvod cítiť nejako poškodení a podobne. Tu nejde, tu nejde o operátora vo výrobe.