23. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážená pani predkladateľka, ctené pani poslankyne, vážení poslanci, milí hostia. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci, prosím o väčší kľud. Pán poslanec nemôže takto vystúpiť.

Sopko, Miroslav, poslanec NR SR
V prvom rade poviem, keďže máme tu pred nami zákon, ktorý sa venuje školstvu, že ma veľmi teší taká hojná účasť práve pri preberaní tohto bodu. Napĺňa ma to optimizmom a naozaj pôjdem k veci, ako som tu už správne poznamenal, aby som to nezdržiaval. V prvom rade nie tak dávno, pred chvíľočkou sme počuli, že opozícia len kritizuje a kritizuje. Ja sa pokúsim toto tvrdenie vyvrátiť tým, že tentoraz budem chváliť.
Budem chváliť zámer predkladateľov tým spôsobom, že naozaj pristúpili k potrebným zmenám, ktoré sa okrem iného venujú aj spravovaniu elektronických dokumentov v širšom zmysle, ako bolo v mojom predchádzajúcom návrhu zákona k tlači o elektronickej triednej knihe, pretože tento návrh zákona už pojednáva o všetkých dokumentoch, čo musím jednoznačne oceniť. A povedať aj zároveň to, že oceňujem tiež aj prácu všetkých riaditeľov a učiteľov, ktorí už dnes týmto spôsobom pracujú a snažia sa osvetou šíriť práve tento trend, aby čím viac našich škôl postupne prechádzalo na elektronizáciu celej pedagogickej dokumentácie. Bola to dlhá cesta. Bola to dlhá cesta, ktorá začínala častokrát tým, že sa báli, mnohí sa báli, akým spôsobom sa to bude vôbec dať realizovať, keďže vtedy ešte legislatívne podmienky pre to vytvorené v čistej podobe neboli. V tomto prípade vždy vývoj predbieha aj legislatívnu prax a častokrát musím to takto povedať, ako to je, legislatíva trošku je pozadu za tými modernými trendami, ktoré sa v našom vzdelávaní presadzujú. Ale je to pre nás všetkých výzva, aby sme jednoznačne pridali a podporovali vo všetkom tieto trendy, ktoré tu sú.
Každopádne, každé toto riešenie si bude od nás všetkých vyžadovať, aby sme zároveň spájali sily i veľkou osvetou, i spoločným tlakom na ministerstvo, aby aj ono pozitívne motivovalo tieto školy, aby prechádzali na takýto spôsob vedenia dokumentácie, dostávali do našich škôl postupnými krokmi, ktoré sa možno na prvý pohľad zdajú pomalé, ale sú mimoriadne dôležité. Tento moderný spôsob, pretože tu nejde len o pedagogickú dokumentáciu alebo kvázi, ako na tomto príklade elektronickej triednej knihy, tu ide o podstatne niečo viac. Tí, ktorí sa tomu trošku venujú a pozreli si, akým spôsobom to funguje, veľmi dobre vedia, že sú to spojité nádoby, že tým, že školy prechádzajú na tieto formy vedenia dokumentácie, zároveň ich rozširujú. Už dnes softvér, ktorý spracováva túto elektronickú dokumentáciu nielen o vypĺňaní určitých údajov, on už dnes slúži aj ako vzdelávacie prostredie. Tieto aplikácie naozaj v našich školách prinášajú moderné vzdelávacie formy a práve našou spoločnou snahou má byť, aby sa to dostalo do čo najväčšieho počtu škôl. Je to mimoriadne dôležité z toho pohľadu, že dnes táto doba detí, ktoré sú v školách a ktoré niektorí odborníci nazývajú generáciou Z, to znamená, že deti, ktoré už poznajú iba tento spôsob, kde fakt veľká väčšina vzdelávacích vecí sa presúva do online priestoru, je mimoriadne dôležité, aby sme týmto spôsobom naše školy motivovali, aby v tomto sa rozvíjali.
Preto som veľmi rád a verím v to, že tento návrh zákona získa čo najširšiu podporu, lebo toto je jedna z ciest ako naše školy modernizovať. A je to hádam, a teda som o tom hlboko presvedčený, snahou nás všetkých.
Takže ďakujem za pozornosť. Len toľko som chcel povedať.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ja sa chcem naozaj len kolegovi Sopkovi poďakovať a naozaj som rada, že oceňuješ tento krok. A chcem povedať, že určite v tom bol, je v tom zahrnutá aj tvoja práca, ktorú si robil pri zavedení elektronickej triednej knihy. Takže vďaka. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ctení kolegovia dovoľte mi, aby som vám predniesla návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Evy Smolíkovej, Andrej Danka, Tibora Bernaťáka a Tibora Jančulu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom predloženého návrhu zákona je odstrániť problém pri interpretácii a aplikácii § 5 a § 38 ods. 4 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a tak zamedziť prípady, že napríklad školské zariadenia, ako sú školské jedálne či centrá voľného času, prijímajú deti a žiakov alebo vykonávajú voči nim iné opatrenia na základe rozhodnutia vydaného v rámci správneho konania. Pritom z okruhu riaditeľov škôl a školských zariadení sú orgánmi štátnej správy v školstve len riaditeľ základnej školy a riaditeľ strednej školy.
Precizovaním príslušných ustanovení zákona č. 596/2003 Z. z. sa tak zároveň odstránia pochybnosti o tom, ktoré subjekty v rámci sústavy škôl a školských zariadení sú povinné vykonávať verejnú moc elektronicky a mať zriadenú elektronickú schránku ako orgány verejnej moci.
Ďalej, novela zákona ďalej uľahčí ministerstvu školstva ako správcovi a prevádzkovateľovi centrálneho registra škôl, školských zariadení, elokovaných pracovísk a zriaďovateľov plnenie úloh povinnej osoby voči registru právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci v správe Štatistického úradu. Ustanovenia spomenutého zákona upravujúce postavenia riaditeľa školy a školského zariadenia či sieť škôl a školských zariadení a centrálny register škôl sa dopĺňajú alebo precizujú tak, aby sa zabezpečila včasná migrácia všetkých potrebných údajov od zriaďovateľov cez okresné úrady do centrálneho registra škôl, ako zdrojového registra a z neho ďalej do registra právnických osôb ako referenčného registra.
Sme v prvom čítaní. Ďakujem pekne, aj ja som nateraz skončila.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 775). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 26. januára 2018 a gestorský výbor do 29. januára 2018. Ďakujem.

Ďakujem. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti predkladá návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.
Slovensko bolo v roku 2015 pri čerpaní eurofondov v rámci programového obdobia 2007 – 2013 na chvoste spomedzi členských štátov Európskej únie. Krajina sa aktuálne, má veľmi slabé čerpanie aj v tomto programovom období, mali sme počas leta veľký eurofondový škandál z 15,5 mld., ktoré sú určené na eurofondy, sme momentálne vyčerpali okolo 6 percent. Riadne, včasné a kvalitné čerpanie eurofondov je nielen vo verejnom záujme, ale je aj štátnopolitickým a národným záujmom Slovenska. Riadne, včasné a kvalitné čerpanie eurofondov v podobe prípravy a realizácie programov a projektov zabezpečujú osoby, ktorých pracovné pomery, ak nie sú štátnymi zamestnancami, sú zväčša uzatvárané len na dobu určitú.
Pre platné založenie pracovného pomeru na dobu určitú Zákonník práce určuje presné limity, pravidlá a obmedzenia. Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát. Pracovný pomer na dobu určitú možno opätovne dohodnúť alebo predĺžiť do dvoch rokov alebo aj na viac ako dva roky len v prípadoch stanovených v § 48 ods. 4 Zákonníka práce.
Hoci všetky tieto obmedzenia možno vnímať pozitívne, aby sa nezneužívalo zamestnávanie na dobu určitú, čím sa dosahuje aj vyššia úroveň ochrany zamestnanca, pre kategóriu zamestnancov pracujúcich s eurofondami a inými druhmi zahraničnej pomoci predstavujú tieto obmedzenia vážny problém. Ide najmä o prípady predĺženia trvania pracovného pomeru na dobu určitú nad dva roky, alebo jeho opätovného dohodnutia alebo predĺženia do dvoch rokov.
Problémy vznikajú najmä štátnym organizáciám, ktoré na tieto účely priberajú zamestnancov podľa Zákonníka práce. Cieľom tohto návrhu, je to veľmi jednoduchý návrh zákona, cieľom návrhu je rozšíriť dôvody taxatívne uvedené v § 48 ods. 4 Zákonníka práce o prípad vykonávania prác pri príprave a realizácii projektov a programov, ktoré sú aspoň sčasti financované z prostriedkov Európskej únie alebo iných zdrojov z cudziny. Tým by sa pracovné miesta zamestnancov vykonávajúcich tieto práce stabilizovali a nedochádzalo by k ich častej fluktuácii.
Predkladaný návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, nepredpokladá sa vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie a ani vplyv na informatizáciu spoločnosti.
K odôvodneniu by som uviedla ešte to, že Európska komisia nám v správach o stave krajiny veľmi často vyčíta v súvislosti s eurofondami najmä nekvalitne alebo slabo pripravených administratívnych pracovníkov, fluktuáciu zamestnancov, nedostatok odborných kapacít. Práve preto, že dochádza k veľmi častej výmene ľudí, ktorí pracujú s eurofondami, nie je, získať expertízu v oblasti eurofondov nie je ľahké. Viete veľmi dobre, že jednotlivé operačné programy následne aj jednotlivé výzvy sú veľmi byrokraticky náročné a kým zaškolíte jedného zamestnanca, tak to trvá veľmi dlhú dobu. Takže tento návrh zákona by mal pomôcť štátnym organizáciám, aby mohli zamestnávať aj opakovane, viac ako dvakrát a na dlhšie obdobie zamestnancov, ktorí pracujú, zjednodušene povedané, s eurofondami. Prosím vás o podporu tohto zákona, myslím že by to pomohlo dobrému čerpaniu prostriedkov EÚ.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, pani kolegyne, páni kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 672. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 695 z 21. augusta 2017, s rozhodnutím č. 747 z 26. septembra 2017 a rozhodnutím č. 761 z 25. októbra 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálnej veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 26. januára 2018 a v gestorskom výbore do 29. januára 2018.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Zákonník práce ako všeobecný základný právny predpis ukotvuje všetky aspekty vzniku, trvania a zániku pracovnoprávneho zamestnaneckého pomeru, ako aj prác vykonávaných mimo pracovného pomeru. Má chrániť zamestnancov tak, aby ich závislá práca bola dostatočne ohodnotená, mali čas na regeneráciu a dovolenku, stanovuje dĺžku pracovného času, reguluje nadčasovú prácu i spôsob jej ohodnotenia, určuje základné mzdové požiadavky, vynucuje prekážky v práci, ako aj ochranu práce a sociálnu politiku zamestnávateľa, ako aj náhradu škody a v neposlednej miere i kolektívne pracovnoprávne vzťahy. Existuje ešte množstvo právnych predpisov, kde sú vymedzené špecifické podmienky pre jednotlivé druhy povolaní, a Zákonník práce pri ich realizácii platí subsidiárne.
Vzhľadom na to, že podmienky na trhu práce a spôsob vykonávania závislej práce prechádza rýchlymi zmenami a zákonné normy nie sú dostatočne flexibilné pri regulácii týchto podmienok, je potrebné neustále sledovať a dopĺňať jednotlivé zmeny, aby sme neopomenuli tých, ktorí svoju prácu vykonávajú statočne a poctivo, ale zákon, respektíve poslanci na nich pozabudli.
Množstvo aktivít v súčasnosti prebieha prostredníctvom realizácie rôznych projektov, či už za finančnej participácie Európskej únie, špecifických zahraničných fondov, ale aj domácich zdrojov. Z časového hľadiska krátkodobé projekty nenesú personálne problémy. Tie sa jednoznačne vynárajú pri strednodobých a dlhodobých projektoch, keďže ľudia, ktorí zabezpečujú chod týchto projektov, ich administratívu a celú organizačno-technickú ťarchu, nemajú dostatočné pracovnoprávne zabezpečenie svojej práce. Obmedzujúcim faktorom pre nich je samotný Zákonník práce, ktorý v § 48 ods. 2 uvádza, citujem: "Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky. Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát." Koniec citácie. Čo však v prípade, ak projekt trvá dlhšie? Človek, ktorý stál pri jeho zrode a pokračuje v jeho realizácii, musí z neho odísť pre nedostatočnosť zákonných podmienok.
Ako zabezpečiť kontinuitu projektu tak, aby nebola nutná vysoká fluktuácia pracovníkov? Áno, jedna z možností je trvalý pracovný pomer, lenže prostriedky určené na daný projekt zvyčajne nie sú dimenzované tak, aby v sebe zahŕňali odstupné za pracovníka, teda odstupné pre pracovníka, ktorý svoj diel práce ukončil. Čo ak projekt je z nejakého dôvodu predčasne ukončený? Kto naplní všetky nároky zamestnancov pri takomto ukončení pracovnoprávneho vzťahu? Nehovoriac o tom, že práve realizácia projektov si vyžaduje vysokú flexibilitu všetkých zúčastnených, teda predpoklad je, že aj tohto štátu a jeho zákonných noriem.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vítam iniciatívu kolegov, ktorí mysleli aj na týchto ľudí, ktorí svojou odbornosťou a prístupom dokážu realizovať náročné projektové podmienky, ktoré v konečnom dôsledku prispejú k verejnému blahu. Rozšírenie zákonných, taxatívne vymedzených podmienok pre opätovné dohodnutie zmluvy na dobu určitú dáva priestor na zmysluplné a korektné riešenie problému pracovnoprávnych vzťahov v tomto pracovnom segmente. Rovnako však dáva priestor aj na lepšie, kvalitnejšie a efektívnejšie čerpanie prostriedkov z Európskej únie, kde máme značné rezervy, ako aj ich praktickú realizáciu prostredníctvom projektov a ľudí, ktorí ich zabezpečujú.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, súhlasím s premisou predkladateľov tejto novelizácie Zákonníka práce, že riadne, včasné a kvalitné čerpanie eurofondov je nielen vo verejnom záujme, ale aj štátnopolitickým záujmom Slovenska. Nenechávajú ma chladnou ani medializované správy o škandáloch súvisiace s poskytovaním fondov či s nízkou výškou prečerpaných peňazí z eurofondov. Nie som však presvedčená, že táto novela pomôže riešeniu týchto problémov. Skôr naopak. Obávam sa, že spôsobí zbytočné komplikácie, ktoré môžu mať opačný efekt, než zamýšľali tvorcovia v tejto novele. To znamená, že budú generovať problémy, ktoré poctivých žiadateľov, pre ktorých eurofondy nie sú hlavným motívom fungovania, ale nástrojom na zlepšenie služieb, budú odrádzať od uchádzania sa o prostriedky zo štrukturálnych fondov, a to kvôli hrozbe finančných strát, ktoré v súvislosti s predkladanou novelou môžu vzniknúť. V praxi naozaj platí, že na realizáciu projektov financovaných z eurofondov sú ľudia prijímaní na dobu určitú počas realizácie projektu. Je však potrebné si uvedomiť, že ide o aktivity realizované v projektoch, ktoré sú zväčša nad rámec hlavných aktivít prijímateľa. V prípade, že sa aktivity súvisiace s eurofondami ukončia a v rámci projektu nie je daná udržateľnosť, tak naozaj dochádza k ukončeniu pracovných pomerov uplynutím doby. Ak by títo zamestnanci boli podľa návrhu predkladateľov novely prijímaní podľa rozšifrovaného okruhu výnimiek, teda rozšíriť o okruh osôb, ktoré majú čo dočinenia s prípravou a realizáciou projektov z eurofondov, prijímateľ by bol nútený ukončiť ich pracovný pomer z dôvodu zrušenia pracovného miesta, a to malo pre prijímateľov zo štátnej a verejnej správy dosah na štátny rozpočet a verejné zdroje. Pre prijímateľov zo súkromnej sféry alebo neziskového sektora by to zas mohlo spôsobiť existenčné problémy.
V tejto súvislosti je ešte dôležité si uvedomiť, že v zmysle finančných pravidiel o použití eurofondov je oprávneným výdavkom len celková cena práce, odstupné, to jest povinnosť zamestnávateľa v prípade zrušenia pracovného miesta, nie je oprávneným výdavkom, ide na vrub prijímateľov. To by mohlo byť likvidačné napríklad pre neziskový sektor. Malo by to dopad aj na štátny rozpočet v prípade prijímateľov, ktorými sú štátna a verejná správa. Miestna samospráva by takéto navýšenia nezvládla, mnohé obce, mestá by takýto postup mohol priviesť k nútenej správe.
Okrem toho má však navrhovaná zmena negatívny dopad aj na samotných zamestnancov, pretože vytvára ich dve kategórie. Ak by mal systém fungovať podľa tohto návrhu, u toho istého zamestnávateľa budú dve kategórie zamestnancov. Jedna, na ktorú sa bude v plnej miere vzťahovať ochrana ich pracovného pomeru, druhú budú tvoriť ľudia žijúci v obavách, čo sa s nimi stane po skončení projektu. Tí prví budú mať pri prepustení nárok na odstupné, tí druhí ho nedostanú nikdy, ani keby pre zamestnávateľa pracovali desať rokov. A to len preto, že jeho prácu bude zamestnávateľ financovať z eurofondov. Zamestnávateľ možno niečo ušetrí, ale celkom jednoznačne to bude na úkor zamestnanca. Nielenže si myslím, že takáto nerovnosť je protiústavná, ale aj keby nebola, zásadne nesúhlasím s takouto diskrimináciou zamestnancov.
K predídeniu týchto problémov si dovoľujem dať do pozornosti iné riešenia. Ak chceme dať zamestnancom na projektoch zamestnanie tak, ako to navrhuje navrhovateľ, zmeňme pravidlá financovania, odstupné bude oprávnený výdavok v odôvodnených prípadoch. V takomto prípade by bolo potrebné skúmať, prečo nebude zachovaná udržateľnosť aktivít a pracovných pozícií po ukončení projektu. Zdôvodnenie by bolo na prijímateľovi, poskytovateľ by ho musel schváliť na základe príručky pre použitie eurofondov. V princípe si však myslím, že by sme mali nechať súčasné pravidlá v tej podobe, ako sú. Zamestnanci sa sami rozhodujú, či ponuku pracovať na projektoch príjmu aj s rizikami, ktoré obnášajú. Mnohí ľudia sami vyhľadávajú prácu na projektoch aj za cenu, že pôjde o prácu na dobu určitú počas realizácie projektu. V súčasnosti je oveľa väčšia migrácia na pracovných miestach, ako bola niekedy, to je potrebné zohľadniť. Nehovoriac o tom, že projektoví zamestnanci mávajú zväčša vyššie mzdy ako kmeňoví zamestnanci, nejde pre nich o nezanedbateľný fakt. Človek sa tak rozhoduje sám, zvažuje riziká, podmienky. Nezdá sa mi správne túto možnosť rozhodnutia im vziať. A mali by sme sa zamyslieť, či skutočne chceme zamestnávateľom, prijímateľom dávať takýmto návrhom nôž na krk. Obávam sa, že môže vyvolať vzburu hlavne v neziskovom sektore a v malých obciach. Sú radi, že môžu použiť nejaké eurofondy na rozvoj, niečo z tých obcí prerobiť, kúpiť, a my ich touto novelou od tohto môžeme odradiť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Ďakujem teda za vysvetlenie dôvodu, prečo nesúhlasíte, hoci tie dôvody, ktoré ste uviedli, si vzájomne protirečia. Najprv k navrhovanému riešeniu, že by sa zmenili pravidlá financovania a teda do nich by sa zahrnulo odstupné alebo iné položky. To by sa museli zmeniť pravidlá, finančné pravidlá, ktoré platia pre EŠIF, pre európske štrukturálne fondy, čo je veľmi náročné. Muselo by sa to pravdepodobne vzťahovať na všetky operačné programy a ja to vôbec nevidím reálne, toto riešenie. Na druhej strane hovoríte, že každý zamestnanec je slobodný sa rozhodnúť, aké zamestnanie prijme, presne tak. A hovoríte teda, zároveň ste argumentovali tým, že tento náš návrh by dostatočne nechránil zamestnancov a mohli by sa vzbúriť mimovládne organizácie. Tento návrh práve pochádza po konzultáciách aj s mimovládnymi organizáciami, aj s tými, ktorých sa tento problém dotýka. To znamená, že implementujú náročné eurofondové projekty a musia toho zamestnanca na šesť mesiacov prepustiť, lebo tak im to káže Zákonník práce, čo je absurdná situácia. Pritom tie projekty skutočne trvajú, áno, niektoré trvajú 5 mesiacov, ale niektoré trvajú aj 3, 4, roky a veľmi dobre vieme, koľko trvajú výskumné projekty, tie môžu trvať až 7 rokov. A Zákonník práce im nedáva možnosť zamestnať napríklad projektového manažéra na celé trvanie eurofondového projektu a komplikuje im to absurdným spôsobom, no musia ho prepustiť na 6 mesiacov, aby ho potom mohli znovu prijať. Čiže na jednej strane my hovoríme, eurofondy sú implementované zle, robia sa chyby, máme veľkú fluktuáciu zamestnancov, tí sú neodborní, potom sa robia chyby, chyby sa robia vo verejnom obstarávaní... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja takisto nesúhlasím s príspevkom pani kolegyne Bašistovej, myslím si, že omnoho jednoduchšie je zmeniť Zákonník práce, ako pomerne komplikovaným spôsobom meniť pravidlá pri čerpaní eurofondov. A naviac, akú to má logiku, aby sme tu riešili nejaké odstupné? Veď to je len navyšovanie výdavkov, ktoré môže byť použité omnoho lepším spôsobom na zaplatenie tvorivej práce človeka a nie na nejaké odstupné v podstate len preto, lebo náš rigidný Zákonník práce o tomto hovorí.
Ja chcem, pripomeniem, neviem, či to tu zaznelo, možno nedávam pozor. Veď zoberme si len to, že výnimky pri pracovnom pomere na dobu určitú, ktoré máme v § 48 či v ods. 4, ale najmä teraz mierim na ods. 6, zacitujem, ak to stíham. Ďalšie predĺženia a tak ďalej na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky vysokoškolským učiteľom alebo tvorivým zamestnancom vedy, výskumu a vývoja je možné a tak ďalej. Čiže my v § 48 ods. 6 máme výnimku a tematicky je to veľmi, veľmi podobné tomu, o aký problém je tu, o aký problém vlastne v tejto novele ide. Čiže to rozšírenie tej výnimky aj na eurofondové projekty je úplne logické a presne to v podstate sedí na logiku, ktorú nachádzame pri výnimke v § 48 ods. 6. Takže ja si myslím, že treba trošku dobrej vôle a podporiť tento návrh, o nič svetoborné nejde a tí zamestnanci sa nemajú dôvod cítiť nejako poškodení a podobne. Tu nejde, tu nejde o operátora vo výrobe.