23. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec, Slovenská republika má záujem na komplexnom rozvoji vzťahov z Čínou s dôrazom na ekonomickú spoluprácu. V politickej oblasti podporujeme ďalšiu výmenu návštev na všetkých úrovniach, nie len na vládnej, ale aj lokálnej a medzi samotnými občanmi našich krajín prostredníctvom kultúrno-vzdelávacích výmen.
V ekonomickej oblasti je z pohľadu Slovenska dôležité pragmatické vnímanie vzťahov, rozvoj spolupráce so zameraním na posilnenie vzájomného obchodu, rozvoju partnerstiev medzi obchodnými spoločnosťami a podpora vzájomných investícií. Vzťahy medzi Slovenskom a Čínou sa rozvíjajú v súlade so základnými princípmi dialógu medzi Európskou úniou a Čínskou ľudovodemokratickou republikou vrátane podpory úsilia o posilnenie vzájomného dialógu v oblasti prepojenosti Ázie a Európy. Máme záujem aktívne prispievať k rozvoju iniciatívy novej hodvábnej cesty a posilnení prepojenia medzi Európou a Čínou prostredníctvom využitia slovenských prepravných kapacít, železníc, intermodálnych terminálov, ktoré predstavujú výhodnú alternatívu pre prepravu tovarov medzi dvoma najväčšími ekonomikami sveta.
Slovensko si zadefinovalo reálne možnosti spolupráce s Čínou v Koncepcii rozvoja hospodárskych vzťahov medzi Slovenskou republikou a Čínskou ľudovou republikou na roky 2017 až 2020. Venujeme pozornosť aj rozvoju vzájomného dialógu vo finančnej či colnej oblasti. Uľahčenie prístupu poľnohospodárskej produkcie na čínsky trh, ako aj o výmenu informácií k inovačnej spolupráci. Slovenská agentúra pre rozvoj investície a obchodu aktuálne rokuje so siedmimi čínskymi investormi o projektoch za 620 mil. eur, ktorých úspešná realizácia vytvorí v domácej ekonomike 2590 nových pracovných miest.
Na Slovensku dnes čínske spoločnosti pôsobia v oblastiach automobilového, strojárskeho, elektrotechnického a chemického priemyslu. Čína je aktuálne piatym najväčším obchodným partnerom Slovenska. V roku 2016 presiahol obchodný obrať 6,7 mld. eur. Máme záujem o ďalší rast exportu a výraznejšiu diverzifikáciu jeho skladby, keď tri štvrtiny slovenského vývozu do Číny tvoria automobily v prospech podnikania malých a stredných podnikov. V rámci formátu Čína plus 16, teda 16 stredo- a východoeurópskych štátov, plánujeme aj naďalej aktívne koordinovať aktivity v oblasti inovácií a výskumu, čoho dôkazom je aj druhá konferencia o inováciách, ktorá sa nedávno uskutočnila v Bratislave.
Primárnymi oblasťami sektorového záujmu Slovenska voči Číne sú oblasti železničnej dopravy, colnej spolupráce, agroprodukcie, energetiky, robotiky a cestovného ruchu. Zo sektorového pohľadu strategický rozmer nadobúda pre Slovensko predovšetkým dopravný sektor a špeciálne železničná doprava, ktorá má pre nás pri vhodnom rozvinutí dialógu s Čínou mimoriadne silný rastový potenciál. Dopravné prúdy z Ázie do Európy sa výrazne preorientovávajú z námornej na železničnú dopravu. Pokiaľ by sa podarilo tieto nové dopravné prúdy nasmerovať cez územie Slovenska, vzniká výrazný potenciál pre dopravu na Slovensku ako nové priemyselné odvetvie, ktoré by malo takýmto spôsobom šancu sa mimoriadne rozvíjať.
Trinásteho novembra 2017 dorazil do Bratislavy prvý skúšobný čínsky vlak s kontajnermi. Uvedený vlak bol prvým, ktorého trasa vedie cez takmer celé územie Slovenska. Na vlaku boli okrem kontajnerov pre slovenských zákazníkov aj kontajnery určené do iných krajín Únie. Napríklad Maďarska a Nemecka, ktoré sú prepravované ďalej vlakom alebo kamiónmi. Pred samotným príchodom do Bratislavy je nevyhnutná prekládka kontajnerov medzi širokým a európskym železničným rozchodom. Slúži na to práve terminál kombinovanej dopravy Dobrá pri slovensko-ukrajinských hraniciach a od júna 2017 nim prešlo celkom 17 vlakov z Číny.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážená pani poslankyňa, myslím, že zároveň odpovedám aj na otázky č. 3 a 4, ktoré sú rovnakého znenia.
Na úvod by som chcel zdôrazniť fakt, že porovnávať odmeňovanie za prácu pre súkromný a verejný sektor nie je namieste. A to aj v rovnakom povolaní. Odmeňovanie zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa totiž riadi odlišnými kritériami, ako je upravené v Zákonníku práce. A to najmä z dôvodu osobitostí vyplývajúcich z nakladania s verejnými financiami a napríklad otázka minimálnych mzdových nárokov čiže stupňov náročnosti práce sa nevzťahuje na verejnú službu. Táto skutočnosť je daná tým, že pre každú činnosť existuje analytický list, ktorý okrem iného v rámci hodnotenia tejto činnosti zahŕňa aj náročnosť práce. Treba si povedať, že na rozdiel od zamestnancov vo verejnej správe nemajú zamestnanci pracujúci v súkromnej sfére garantované pravidelné navyšovanie platov, napríklad v závislosti od počtu odpracovaných rokov. Zamestnanec pri výkone práce vo verejnom záujme má však zákonom garantované zvyšovanie mzdy v pravidelných intervaloch.
Vláda Slovenskej republiky si uvedomuje rozdiely v odmeňovaní medzi súkromným a verejným sektorom, ako aj nevyhnutnosť túto problematiku riešiť. Je však potrebné uviesť, že v pôvodnom systéme neboli v otázke minimálnych garancií pre odmeňovanie zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme tak markantné rozdiely v porovnaní so súkromným sektorom. Na tento problém mala najväčší vplyv skutočnosť, že v minulosti bolo obdobie, v ktorom platy vo verejnom sektore stagnovali z dôvodu nulovej valorizácie. Išlo najmä o obdobie rokov 2011 až 2013, v ktorom prišlo k zvyšovaniu minimálnej, ale aj priemernej mzdy, následkom čoho bol podstatný nárast uvedeného rozdielu v odmeňovaní. Napriek skutočnosti, že pre roky 2014 až 2018 sa opätovne podarilo vyjednať v kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa zvýšenie platových taríf vo verejnej službe, ani dohodnutá výška valorizácie v uvedenom období nedokázala vyrovnať roky stagnácie v raste platových taríf.
S danými okolnosťami súvisí aj ďalší problém, ktorý spočíva v existencii veľkého počtu platových taríf pod úrovňou minimálnej mzdy. Bez ohľadu na dôvod vzniku nerovnosti v odmeňovaní je prioritné túto situáciu riešiť.
V tejto súvislosti považujem za potrebné zdôrazniť, že Úradom vlády Slovenskej republiky bola zriadená pracovná skupina, pozostávajúca zo zástupcov viacerých rezortov, ale aj zástupcov odborových organizácii a inštitúcií združujúcich subjekty územnej samosprávy. Úlohou tejto pracovnej skupiny je pripraviť nový systém odmeňovania zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, súčasťou ktorého bude aj vypracovanie novej stupnice platových taríf. Ide však o komplikovaný a náročný proces, pričom vláda Slovenskej republiky musí zároveň zabezpečiť konsolidáciu verejných prostriedkov a efektívne hospodárenie, čo znamená, že musí uvážene pristupovať ku všetkým opatreniam, ktoré majú vplyv na štátny rozpočet. Je preto podstatné vypracovať dôkladnú analýzu pripravovaných zmien vo vzťahu k ich dopadu na rozpočet verejnej správy. Vzhľadom na uvedenú potrebu je nevyhnutné spolupracovať so subjektmi územnej samosprávy.
Úrad vlády Slovenskej republiky vypracoval dotazník a adresoval ho celkovo 1064 obciam a mestám a taktiež vyšším územným celkom. Cieľom dotazníka bolo zozbieranie podrobných informácii týkajúcich sa odmeňovania zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, čo zahŕňa zloženie funkčného platu a štruktúru zamestnancov, čiže počty zamestnancov v jednotlivých platových triedach. S ohľadom na počet oslovených subjektov je zrejmé, že išlo o časovo náročnú činnosť. Poskytnuté údaje boli následne analyzované Inštitútom pre stratégie a analýzy Úradu vlády Slovenskej republiky za účelom vyčíslenia dopadov na rozpočet verejnej správy. Podľa odhadov zvýšenie tabuľkových platov vo verejnej sfére by mohlo stáť približne 250 mil. eur.
K zmenám v odmeňovaní v oblasti verejnej správy bolo vypracovaných viacero alternatívnych návrhov nových stupníc platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Tieto alternatívy sú v súčasnosti predmetom posudzovania v spolupráci s Ministerstvom financií Slovenskej republiky a zdôrazňujem, že prioritou je výber takej alternatívy, ktorá by zmiernila rozdiely medzi odmeňovaním vo verejnom a súkromnom sektore a zároveň by zabezpečila výšku platových taríf nad úrovňou minimálnej mzdy. Zároveň je nevyhnutné zvážiť prijatie takých opatrení, ktoré zabezpečia, že v budúcnosti sa nebude opakovať daný problém a platové tarify sa nebudú dostávať pod úroveň minimálnej mzdy. Okrem zlepšenia postavenia zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme je však na druhej strane potrebné, aby nový systém odmeňovania rešpektoval možnosti štátneho rozpočtu a nepredstavoval neúnosnú finančnú záťaž.

Ďakujem pekne. Pán minister, ja teraz opomeniem ten úvod vašej odpovede, v ktorom ste povedali, že jednoducho ľudia, ktorí robia tú istú prácu vo verejnom sektore a v súkromnom zariadení, že majú rozdielnu náplň práce alebo sú rozdielni, to, to teda tomu som dosť dobre nerozumela ale na toto... (Reakcia z pléna.) Dobre, tak opýtam sa aj, ako ste toto teda mysleli?
A zároveň sa chcem opýtať, pán minister, na odstránenie platovej diskriminácie verejných zamestnancov. Ste sľúbili, že už v januári 2019 bude tento problém vyriešený, ale keď ste v polovici novembra predložili do pripomienkového konania plán legislatívnych úloh vlády na rok 2018, tak takáto úloha sa vlastne v tom pláne vôbec nenachádza. Takže ja by som sa chcela opýtať, ako ste to vlastne mysleli na vláde s tým, že to vyriešite v roku 2019?
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, zrejme ste ma nie úplne dobre pochopili, čo som povedal. Povedal som, že nie je možné alebo nie je namieste porovnávať výkon práce v súkromnom a v štátnom sektore aj pri rovnakej práci. Nie je, lebo ten princíp je trochu inakší. V podstate platí to pre všetky, nielen pre vykonávanie práce vo verejnom záujme. Sú, ten odlišný prístup, prečo štát je málokedy dobrým konkurentom v súkromných sektoroch, a to je jedno či podnikateľských alebo takýchto, ktoré sa starajú o služby alebo dokonca o sociálne služby, tak ten záujem o tú prácu napriek tomu, že máte možno v súkromnom sektore nejakú vyššiu mzdu, tak predsa len platí pravidlo, že v tom štátnom pomere vlastne nedochádza k výkyvu napriek krízam, napriek krachu, uzavretiu a podobných vecí. To znamená, ľudia, ktorí idú do štátnej správe aj za cenu nižšieho platu, hľadajú istotu, hľadajú istotu a nejakú možno perspektívu v tej svojej práci. Čo nie je ospravedlnenie a ja som to, pani poslankyňa, ani ako ospravedlnenie samozrejme nemyslel. Platí to v tom, že nie je to úplne možné porovnávať. Skrátka to, že sme nespokojní aj my s tým, že tieto tarify sú pod úrovňou minimálnej mzdy, to platí, to máme rovnaký názor. V tom nie je problém. Len hovorím, že to nie je možné úplne zrovnávať.
A neplatí to len pre verejnú správu, platí to pre štátnu, ktorej tiež časť tabuliek je pod, pod minimálnou mzdou. My sme to na ministerstve vnútra riešili spôsobom, kedy sme posúvali vlastne, keďže v tarifách nemôžeme robiť úpravy, tak sme robili úpravy v osobných ohodnoteniach. Napriek tomu nie je to nesystémové riešenie. Z tohto uhlu pohľadu platí a plán legislatívnych úloh je vec, ktorá má 80-percentnú presnosť, by som to asi tak povedal, platí všeobecný konsenzus, že sa idú riešiť všetky štátnozamestnanecké otázky z pohľadu tarifných platov. Hľadá sa pre to dostatok zdrojov. Tu som v odpovedi prečítal zhruba 250 mil., my vieme, že sa hýbeme niekde na úrovni do 300 mil. eur, ktoré bude na to treba. Tam bude potom aj to zváženie toho, že áno, 300 mil. neumožňuje mať opätovne takú radikálnu, radikálnu konsolidáciu, ako by sme chceli, a tisíc ďalších dôvodov, ktoré na jednej strane budeme my, ktorí budeme zastupovať, že chceme, aby štátni zamestnanci mali viac peňazí aj pri tých najnáročnejších prácach, pretože práca v sociálnej opatere môže pôsobiť pre niektorých jednoduchšie, pre druhých si myslím, že možno nie je fyzicky tak strašne náročná, aj keď aj to platí, ale psychicky je určite mimoriadne náročná.
To znamená, že zohľadnenie všetkých týchto faktorov v tom novom ohodnocovaní zamestnancov vo verejnom a vo verejnom a štátnom, v štátnej službe bude veľmi ťažké, ale sme všetci ministri v tom, zapojení v tom, aby sme dokázali v priebehu toho roka vypracovať materiál, ktorý by začal od toho 1. januára platiť, kde by boli zohľadnené aj vlastne plávajúce tarify, ktoré by sa vždy odvíjali od tej minimálnej mzdy. To znamená, aby spolu rástli, aby sme nemuseli takýto zákon prijať pravidelne. Takže tento problém si všetci spoločne uvedomujeme, je, jeho riešenie je drahé, ale v tomto prípade si myslím, že sú to peniaze dobre investované.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Vážený pán poslanec, členovia vlády zvyčajne začínajú svoju odpoveď poďakovaním za otázku, ja však musím upozorniť, že ste svoju otázku adresovali ministrovi, v kompetencii ktorého nie je zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. A práve tento zákon stanovuje platové náležitosti aj vami spomínanej kuchárke. Samozrejme, máte právo sa pýtať, ktoréhokoľvek člena vlády na čokoľvek, ale pravdepodobne nebudete dávať ministerke pôdohospodárstva otázku, kedy zmení zákon o životnom prostredí, alebo ministrovi obrany, kedy bude riešiť sociálne služby.
Keď som však zistil, že rovnakú otázku dalo päť opozičných poslancov 34-krát v rôznej istej modifikácii, no tak som pochopil, že za tým je aj iný politický záujem. Keby som parlamentnú snemovňu zneužíval, tak by som jednoducho povedal, že láskavo sa je potrebné obrátiť na predstaviteľa, ktorý za zákon vo verejnej službe zo zákona a kompetencií zodpovedá. Ale mám úprimný záujem o riešenie daného problému ľudí práce, preto vám síce nemôžem povedať, kedy konkrétne ja zákon zmením, nakoľko to nie je v mojej právomoci. Ale rád vás budem informovať, čo sa v tejto veci robí. Nehovoriac o tom, že sa to týka relatívne dosť zamestnancov, ktorí pôsobia aj v rezorte práce, sociálny vecí a rodiny. Mňa totiž rastúci rozdiel medzi najnižšími platovými triedami vo verejnej službe a minimálnou mzdou trápi naozaj a treba povedať, že sa s tým aj vo svojej konkrétnej praxi bezprostredne stretávam.
A preto nemám problém povedať aj tu, že stojím aj za aktivitami, ktoré v tomto smere vyvíja príslušný odborový zväz, a vyjadril som to aj nahlas. Musím upozorniť, že je to relatívne, nazvem to, bradatý problém, hoci asi najvýraznejšie sa tento problém prehĺbil v rokoch 2011 až 2013. V roku 2010 prvá Ficova vláda ešte dohodla s odbormi zvyšovanie, ale k ďalšiemu došlo až po tom, čo na čele vlády stál opäť Robert Fico. A bolo to vtedy ešte pod gesciou práve nášho ministerstva, pretože tá legislatíva prešla pod nové pôsobenie, pod Úrad vlády, presne 1. 11. 2013.
Problematika ma zaujíma aj z pozície tripartity. Ako predseda Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky sa pravidelne k tejto problematike vyjadrujem a komunikujeme aj so sociálnymi partnermi, najmä s Konfederáciou odborových zväzov.
Môžem len konštatovať, že novela zákona je v procese prípravy. Môžem vás informovať, že na Úrade vlády, a o tom hovoril pred chvíľočku aj pán podpredseda vlády, už dávnejšie začala pracovať skupina zložená z odborníkov i zástupcov odborov a výsledkom ich práce je návrh nových tarifných stupníc vo viacerých variantoch. Teraz sa tieto varianty vyhodnocujú a do konca marca budú predstavené sociálnym partnerom. Aspoň taká je posledná odpoveď z Úradu vlády, ktorú som oficiálne obdŕžal pre Hospodársku a sociálnu radu. Následne bude pripravená novela zákona, samozrejme, že ak sa nám ten proces zdá byť do istej miery zdĺhavý, tak je to aj preto, že v rámci prípravy Úrad vlády poslal dotazník vyše tisíckam miest a obcí, aby získal čo najpresnejší obraz o tom, akú máme štruktúru podľa jednotlivých platových tried, a, lebo všetko dnes tvorí funkčný plat verejného, verejného zamestnanca, napokon je jasné, že dôležitými partnermi v tejto otázke a príprave novely sú aj krajské a miestne samosprávy.
Podrobnejšie o veci informoval pán podpredseda vlády. Snáď ešte jedna pripomienka. V podmienkach rezortu mám záujem tú disproporciu, ktorá je v tom mzdovom rozdiele, pretože samozrejme, že do výšky minimálnej mzdy doplácame, riešiť pohyblivou čiastkou mzdy, aby tí zamestnanci vo verejnej službe jednoducho neboli v tomto prípade poškodení.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne, pán minister. K vašej pripomienke, že sme zahlcovali parlament tými istými otázkami, chcem len povedať, že ja som tu nový poslanec, ale učím sa od kolegov, ktorí takto bežne každú schôdzu zahlcujú otázkami parlament a, bohužiaľ, sú to kolegovia z vládnej strany SMER. Takže ja sa fakt len učím.
Chcem sa vás spýtať, pán minister, či viete potvrdiť alebo či môžete potvrdiť, že najvyšší rozdiel medzi minimálnou mzdou a minimálnym tarifným platom, medzi minimálnou mzdou a minimálnym tarifným platom je v súčasnosti a či môžete potvrdiť, že riešenia sa dostanú do legislatívneho plánu vlády.

Pán poslanec, ja som sa snažil vyjadriť, že nie je mojou kompetenciou ani zodpovednosťou, ja sa o veci informujem ako predseda hospodárskej rady, aby som vedel dať fundovanú odpoveď sociálnym partnerom, to znamená, zamestnávateľom a zamestnancom o tom, ako proces pokračuje a túto informáciu žiadam od toho, čo je zo zákona kompetentný a zodpovedný. Od 1. 11. 2013 je to Úrad vlády Slovenskej republiky. Pre mňa je dôležité, že aj sociálni partneri sú zastúpení v tej pracovnej komisie, ktorá tvorí tú novelu ako takú. Môžem len zopakovať to, čo som povedal predtým, samozrejme zo zákona sa automaticky do výšky minimálnej mzdy dopláca ten rozdiel a ja ten ďalší rozdiel, ktorý tam prirodzene vzniká, to záleží od toho, že či je tá konkrétna profesia zatriedená v jednotke, dvojke, alebo ktorej triede minimálnej mzdy, sa snažím ten rozdiel vyrovnávať pohyblivou čiastkou mzdy. To znamená, formou odmien, aby tí ľudia neboli na tomto ukrátení. Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa, nemám čo iné nové povedať, platí to, čo som povedal predtým. Čo sa týka tej disproporcie, ja som uviedol, ako to mám záujem a ako to v rámci rezortu riešim a to je len pohyblivá čiastka mzdy. Ja sa neviem vyjadriť, ako moji kolegovia iní túto vec riešia, ale osobne si myslím, že je to istá diskriminácia a je potrebné tento zákon riešiť, za tým plne stojím.

Ďakujem. Áno, ja súhlasím, lebo tie, skutočne tie nožnice sú veľmi veľké medzi ekonómkou vo verejnom aj v súkromnom sektore. Čiže naozaj tá otázka znie, že aký je limit, alebo aká je lehota, že kedy sa to začne, táto diskriminácia ako odstraňovať reálne v živote. Alebo ja poviem ešte taký veľmi dôležitý fakt aj pánovi ministrovi vnútra, čo je veľmi dôležité, prečo je dôležité zvyšovať platy ľudí vo verejnom a štátnom sektore, pretože tieto sa dotýkajú aj malých obcí, dotýkajú sa Poltára, dotýkajú sa tých miest, kde je veľmi dôležité a zvyšujú potom aj celú tu životnú úroveň. Ak zvýšime platy pani kuchárke, tá bude si môcť dať urobiť vlasy v súkromnom rezorte a zvýši vlastne takýmto spôsobom plat aj pani kaderníčke a takýmto spôsobom my dokážeme pozdvihnúť regióny. Preto ja toto vnímam ako alfa, omega, aby sa táto diskriminácia práve preto, že mám, pán minister, prechodené regióny, aj tie zaostalejšie, ja viem, že toto je prosto vec, ktorá sa musí riešiť a ktorá pomôže tým zaostalým regiónom. Ďakujem.

Nie, myslím, že sme sa zhodli.