23. schôdza

Nie, to nie je narábanie účelové s faktami. Je naozaj známe, že množstvo peňazí ide vždy na stavby a minimálne ich ostáva práve na trvalú udržateľnosť, hoci to je povinná jazda, a všetci v projektoch opíšu, ako chcú trvale udržať pracovné miesta. Papier znesie naozaj všetko, ako je to aj pri akčných plánoch, a málokto ich udrží.
Práve preto som hovorila aj predtým vo faktickej poznámke, že aké my chceme vlastne dosiahnuť ciele, teda, pardon, aké chcete dosiahnuť ciele, akú máte víziu, či máte aj timing na to, že kedy ktorý okres, v akom nejakom časovom horizonte očakávate výsledok, že by mal sa teda dostať z tohto akéhosi zatratenia byť stále nejakým najmenej rozvinutým okresom a podobne. Takže očakávam už konečne povedať, aké má, aké chcete mať výsledky a čo chcete s tým robiť, lebo stále len novelizovať zákon, čo hovorím, že nie sú tam tie opatrenia niektoré zlé, novelizovať, to je pre mňa, stále pre nás iba teoretizovanie.
Systémovo navrhujeme inkluzívny trh, ktorý by riešil trvalú udržateľnosť zamestnania týchto teraz dlhodobo nezamestnaných, ale aj neaktívnych ľudí, preto, samozrejme, všetky tieto, čo aj ma doplnil pán Heger, kolega Heger, všetko o tom, stále o tom rozprávame, ale systém ako taký treba nastaviť úplne nanovo, ak chceme zamestnávať dlhodobo nezamestnaných.

Ďakujem, pani poslankyňa. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy ústne, sú prihlásení traja poslanci.
Nech sa páči, pani poslankyňa Kiššová.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, vážený pán podpredseda, dovoľte aj mne zareagovať na predložený návrh zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov.
Podľa dôvodovej správy sú cieľmi tohto návrhu zákona sociálny rozvoj a zvyšovanie zamestnanosti za účelom odstraňovania regionálnych rozdielov a zvyšovania konkurencieschopnosti najmenej rozvinutých regiónov, a tým, samozrejme, aj kvalita života. Ja sa ale obávam, že tento spôsob, akým sa vláda snaží vyrovnávať regionálne rozdiely, je tak nesystémový a tak nefunkčný, že nebude tento cieľ splnený.
Ficove vlády sa znevýhodnenými regiónmi zaoberajú už vyše desať rokov a s takmer žiadnym výsledkom, a pritom som nepočula, že by ktokoľvek či už z ministrov zhodnotil, prečo tieto programy nefungujú, a že by na základe takejto analýzy dôvodov, prečo nefungujú, navrhol nejaké zmeny tohto systému alebo zmeny v prístupe, aby takýto systém nový, upravený fungoval. Prichádzajú len ďalšie subvenčné schémy bez toho, aby sa vláda reálne zaoberala efektívnosťou, udržateľnosťou a rozvojom zamestnanosti.
A v tejto súvislosti ma napadá otázka, prečo si niekto myslí, že ak opakovane robí to isté, že to bude mať zakaždým iný výsledok. O tom, že tieto programy nefungujú, svedčí aj fakt, že miera nezamestnanosti klesla vo všetkých 12 najmenej rozvinutých okresoch v priemere o 1,32 %, v ďalších 12 okresoch bez osobitnej podpory klesla o 1,42 % a na celom Slovensku klesla o 1,82 %. Pokles je teda najnižší tam, kde sa súčasná vláda chváli osobitnými programami.
Nielenže tieto programy, ktoré sú opakovane zavádzané do praxe, nefungujú, vláda na druhej strane ešte popri týchto programoch robí rôzne ďalšie opatrenia, ktoré, naopak, regionálne rozdiely prehlbujú. Ja už som to tak trošku naznačila v tej mojej faktickej poznámke, je to napríklad zákonom regulovaná mzdová politika. Poviem ako príklad umelé zvyšovanie minimálnej mzdy alebo momentálne aktuálne návrhy na zavedenie, zavedenie, prípadne zvýšenie rôznych nočných sviatočných víkendových príplatkov. Toto je práve krásny učebnicový príklad opatrenia, ktorý len prehĺbi regionálne rozdiely, pretože ak sa zvýši minimálna mzda v Bratislave, v Bratislavskom kraji alebo sa zavedú rôzne takéto príplatky, teda inými slovami povedané, ak stúpne mzda v Bratislavskom kraji, čo sa, samozrejme, prejaví na zvýšených cenách v Bratislavskom kraji, tak Bratislavský kraj to možnože znesie, pretože je tu vyššia priemerná mzda, vyššia kúpyschopnosť a tak ďalej, tak takéto isté opatrenie môže byť v Prešovskom kraji skutočne veľkým problémom. A okrem toho je to aj problémom pre nízkokvalifikovanú pracovnú silu, s ktorou už dnes máme problémy, a takéto opatrenia ju len a len prehĺbia.
Ďalší príklad takej nekonzistentnosti je napríklad to, že na jednej strane chce vláda SMER-u podporovať najmenej rozvinuté okresy a znižovať regionálne rozdiely, a na druhej strane – a to teraz netvrdím ja, pomáham si analýzou INESS-u – v rokoch 2002 až 2016 viac ako tri štvrtiny objemu investičných stimulov v celkovej hodnote takmer 1,65 mld. eur smerovalo do okresov s podpriemernou mierou nezamestnanosti. Priemerný náklad na jedno prisľúbené pracovné miesto bol viac ako 30-tisíc eur - a pre porovnanie, ak by sa napríklad okres Rimavská Sobota mal dostať na priemer Slovenska, tak potreboval by znížiť počet nezamestnaných o 6 400 ľudí a regionálny príspevok predstavuje 1,3 mil. eur ročne, čo ani náhodou nie je 30-tisíc eur na jedno pracovné miesto, ale je to 11-tisíc eur na jedného nezamestnaného mesačne. A napriek tomu, že ja nie som fanúšikom týchto opatrení, tak ešte aj toto opatrenie, ktoré vláda používa, ho používa s veľmi zvláštnou logikou a s veľmi zvláštnou matematikou.
Ďalej, ako som už povedala, na jednej strane chce vláda SMER-u podporovať najmenej rozvinuté okresy a znižovať regionálne rozdiely a na druhej strane v máji t. r. schválila investičnú pomoc automobilke Peugeot Citroën v Trnave vo výške viac ako 18,6 mil. eur. A toto je opäť krásny príklad, ako sa nielenže nevyrovnávajú regionálne rozdiely, ale ako sa, naopak, prehlbujú. Takže automobilový priemysel, ktorý dnes kričí, a nie dnes, ale už dosť dlhé obdobie kričí, že má nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, a Trnavský kraj, ktorý je krajom s najnižšou nezamestnanosťou na Slovensku, dokonca s nižšou ako, ako Bratislavský, je tam 3,66 % nezamestnanosť, tak zrovna do tohto odvetvia, do tohto regiónu vláda dá investičné stimuly, na ktoré sa skladajú aj tí ľudia v tej Rimavskej Sobote, aj vo Svidníku, a nielen pracujúci na daniach z príjmov, ale aj nepracujúci, nezamestnaní aj dôchodcovia, aj mamičky na materských tým, že napríklad nakupujú tovary a služby a platia DPH-čku alebo spotrebné dane a tak ďalej.
Ďalšou nekonzistentnosťou je veľmi podobný princíp, je to, je to investičný stimul vo výške stoviek miliónov, pretože dnes nikto nevie, koľko to presne je, do spoločnosti Jaguar Land Rover, opäť Nitriansky kraj, opäť automobilový priemysel. Skutočne nekonzistentnosť s tým, že chceme vyrovnávať nejaké rozdiely.
Ďalšiu nekonzistentnosť, ktorú vnímam, že na jednej strane sa jeden rezort snaží podporovať rôzne programy na vyrovnávanie regionálnych rozdielov, ale iné rezorty mu zboku robia do toho, do toho diery, je aj napríklad zavedenie poplatku za rozvoj. Tak na makroúrovni sa snažíme dotovať a prinášať peniaze na rozvoj regionálnych, na vyrovnávanie regionálnych rozdielov, alebo teda na podporu investícií v týchto slabších regiónoch a na druhej strane dáme na mikroúrovni, rozvoj pokutujeme, alebo teda zaťažujeme ho poplatkom. Tak, tak z jedného vrecka im štát dá peniaze, že rozvíjajte sa tu, a na druhej strane povie developerovi, že ty sem ideš niečo postaviť, do tohto regiónu, ty sem ideš priniesť, priviesť ľudí, ktorí tu majú vytvárať nejaký dopyt po tovaroch, majú tu vytvárať pracovné miesta, no šup s poplatkom a šup so sankciou na nich - nekonzistencia.
A rovnako príplatok za sťahovanie za prácou, 4-tisíc eur, ktorý momentálne tiež bude, bude diskutovaný, a budeme o ňom hovoriť. Opäť a my chceme už dnes zo slabých regiónov dostať ľudí preč. Tieto regióny ostanú vyľudnené, tieto, v týchto regiónoch ostanú školy, škôlky, pošty, ktoré, pošty, pošty sa to asi netýka, ale školy, škôlky, ktoré prevádzkuje štát, prevádzkuje obec, prevádzkuje samospráva, je to nákladné, ostatnú tam prázdne, ostatnú zaťažovať tieto regióny, ale tých ľudí budeme mať preč, lebo naša vláda im zaplatí, aby sa odtiaľ odsťahovali.
Záver je v tomto prípade jasný, tieto pomoci štátu nefungujú, navyše to, čo jeden rezort vo svojej kancelárii schváli, tak iné rezorty mu do toho prinášajú kontraproduktívne opatrenia a výsledok je ten, aký je, a to je, že z krajín OECD má väčšie regionálne rozdiely ako Slovensko už len Turecko, Mexiko a Izrael. Tak toto je výsledok našej desaťročnej snahy a našich uplatňovaných schém subvenčných a rôznych pomocí.
Mám už len minútu, tak to skúsim trošku skrátiť, je to niečo, čo SaS opakuje dlhodobo, máme to aj v programe, dávame to ako ponuku na riešenie nielen vyrovnávania regionálnych rozdielov, ale aj na podporu ekonomiky, podporu hospodárskeho rastu a to je skutočné, tam to všetko začína, na podporu podnikateľského prostredia. Nie selektívne, ale plošne znížením daňového zaťaženia, zjednodušením a znížením odvodového zaťaženia, zlacnením zamestnávania. My máme mimoriadne komplikované a drahé zamestnávanie a to je brzdou na vytváranie nových pracovných miest a hlavne je to brzdou na vytváranie pracovných miest v slabších regiónoch.
Toto sú veci, ktoré by slabším regiónom pomohli, tú prácu treba umožniť tam, tú prácu treba zjednodušiť tam a treba vybudovať infraštruktúru, aby sa výsledky tej práce mohli aj vhodným spôsobom distribuovať.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Na vystúpenie pani poslankyni dve faktické. Uzatváram možnosť prihlásenia s faktickými.
Pán poslanec Heger.

Ďakujem, pani predsedníčka hospodárskeho výboru. Myslím si, že toto presne sú ďalšie len podnety do diskusie a ukazujú na to, ako veľká je táto téma a aké veľké to má dopady, keď sa začnú robiť zásahy do rozvoja regiónov.
A pre toto sa nedá nejako len tak, že kozmeticky tuto niekde pridám, tam uberem v podobe nejakých akčných stimulov, že zase to len vyvracia tú teóriu, ktorá dneska je razená vládnou koalíciou, a ja naozaj chcem vyzvať aj, aj vládnu koalíciu na to, aby sme zvolili nejakú, proste aby sme, aby sme to začali riešiť komplexne, lebo toto má veľký dopad, a je tu veľa dobrých spôsobov, ktoré môžu reálne pomôcť týmto regiónom, a opäť hovorím, reálne pomôcť životom ľudí, príbehom ľudí, ktoré, ktorí tam žijú, a nedá sa to riešiť len, keď to tak nazvem, nahrubo od zeleného stola alebo len nejakými vylepšeniami, že to si treba zobrať komplex, naozaj Hodnota za peniaze, tieto opatrenia, aký to bude mať dopad na makroekonomický vývoj krajiny, aký to bude mať dopad potom automatický na rozpočet, a hrať sa s tými jednotlivými parametrami a nájsť tú najvyladenejšiu formu, ktorá zasiahne pozitívne aj pracovný trh, aj rozvoj podnikania, aj odbúra byrokraciu a zároveň prinesie ten želaný efekt, ktorý, po ktorom všetci túžime.
Ďakujem.

Pán poslanec Klus.

Ďakujem, Janka. Keď som volal v mojej predchádzajúcej faktickej poznámke po tom, že príďme okrem kritiky aj s riešeniami, tak toto je presne to, o čo sa mi jednalo, a myslím, že si to poňala veľmi dobre a vystihla si presne tú situáciu, ktorej som čelil počas šiestich mesiacoch, keď som chodil po Banskobystrickom kraji a obzvlášť po jeho juhu.
Keď som sa pýtal najmä mladých ľudí, s ktorými som sa stretával, koľkí z nich chcú zostať napríklad v okrese Revúca, Veľký Krtíš, Rimavská Sobota alebo Poltár, tak zdvihli mi ruku možno dvaja, možno traja z desiatok, ktorých som sa opýtal. A toto považujem za obrovskú tragédiu týchto regiónov, pretože tie sa doslova vyľudňujú, a v angličtine máme na to výraz brain drain, únik mozgov. Ak títo mladí ľudia odídu, už sa nikdy nevrátia, tak skutočne neviem, akú budúcnosť dokážeme poskytnúť týmto regiónom len prostredníctvom opatrení, ktoré tu dnes máme na stole v podobe návrhu zákona.
A preto som rád, že si začala hovoriť o tých riešeniach, ktoré sú skutočne trvalo udržateľné, a o to sa práve v týchto regiónoch jedná.

S reakciou na faktické, pani poslankyňa Kiššová.

Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky. V súvislosti s tým, čo si ty, Martin, hovoril, ma napadla ešte ďalšia vec, ktorá, ktorá je hodná na doplnenie. To, čo by pomohlo v rámci toho podnikateľského prostredia, je aj to, čo už aj pán podpredseda vlády avizoval, že, že plánujú robiť, a to je vykosťovanie tých zbytočných vecí z byrokracie.
A ja by som s tým návrhom na vykosťovanie aj išla ďalej, ďaleko ďalej, pretože my môžeme naše pravidlá, ktoré, ktoré upravujú podnikanie, vykostiť o množstvo zbytočností, množstvo. Naozaj my tu máme zavedených množstvo rôznych bariér, ktoré sú bariérou na vstup na trhu s..., na trh s podnikaním. Sú to rôzne licencie, povolenia, potvrdenia, ja neviem, napríklad dneska sme hovorili o možnosti a hlasovali, teda, bohužiaľ, nie s pozitívnym výsledkom, o skrátení povinnej koncipientskej praxe. Toto je krásny príklad toho, ako my brzdíme mladým ľuďom ísť na trh podnikať a živiť sa vlastnou, vlastnou prácou, a týchto je množstvo.
Ďalej by sme mohli určite vykostiť spôsoby, akým je tu deformovaný trh, a to sú presne tieto selektívne stimuly, selektívne pomoci, pretože to nielenže jednému pomôžete, a ten druhý je smutný, že jemu ste nepomohli. Vy okrem toho, že ste mu nepomohli, vy ste jemu zobrali, aby ste pomohli jeho konkurencii, a toto naozaj sa nedá nijak inak povedať ako, ako jedno veľké niečo neférové, čo, čo naozaj keď si niekto má prestaviť, že ide podnikať, tak radšej si povie, že nejdem podnikať, idem sa radšej niekde zamestnať, lebo s týmto ja proste bojovať nechcem. A výsledok je, že my tu budujeme generáciu ľudí, ktorí sa chcú dobre učiť, aby sa dobre zamestnali, miesto toho, aby sme my tu sa snažili vychovávať generáciu, ktorá sa chce dobre učiť, aby pracovné miesta vytvárala. Toto má byť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Mazurek. Pripraví sa pán poslanec Jurzyca.
Nech sa páči.