23. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, vážený pán podpredseda, dovoľte aj mne zareagovať na predložený návrh zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov.
Podľa dôvodovej správy sú cieľmi tohto návrhu zákona sociálny rozvoj a zvyšovanie zamestnanosti za účelom odstraňovania regionálnych rozdielov a zvyšovania konkurencieschopnosti najmenej rozvinutých regiónov, a tým, samozrejme, aj kvalita života. Ja sa ale obávam, že tento spôsob, akým sa vláda snaží vyrovnávať regionálne rozdiely, je tak nesystémový a tak nefunkčný, že nebude tento cieľ splnený.
Ficove vlády sa znevýhodnenými regiónmi zaoberajú už vyše desať rokov a s takmer žiadnym výsledkom, a pritom som nepočula, že by ktokoľvek či už z ministrov zhodnotil, prečo tieto programy nefungujú, a že by na základe takejto analýzy dôvodov, prečo nefungujú, navrhol nejaké zmeny tohto systému alebo zmeny v prístupe, aby takýto systém nový, upravený fungoval. Prichádzajú len ďalšie subvenčné schémy bez toho, aby sa vláda reálne zaoberala efektívnosťou, udržateľnosťou a rozvojom zamestnanosti.
A v tejto súvislosti ma napadá otázka, prečo si niekto myslí, že ak opakovane robí to isté, že to bude mať zakaždým iný výsledok. O tom, že tieto programy nefungujú, svedčí aj fakt, že miera nezamestnanosti klesla vo všetkých 12 najmenej rozvinutých okresoch v priemere o 1,32 %, v ďalších 12 okresoch bez osobitnej podpory klesla o 1,42 % a na celom Slovensku klesla o 1,82 %. Pokles je teda najnižší tam, kde sa súčasná vláda chváli osobitnými programami.
Nielenže tieto programy, ktoré sú opakovane zavádzané do praxe, nefungujú, vláda na druhej strane ešte popri týchto programoch robí rôzne ďalšie opatrenia, ktoré, naopak, regionálne rozdiely prehlbujú. Ja už som to tak trošku naznačila v tej mojej faktickej poznámke, je to napríklad zákonom regulovaná mzdová politika. Poviem ako príklad umelé zvyšovanie minimálnej mzdy alebo momentálne aktuálne návrhy na zavedenie, zavedenie, prípadne zvýšenie rôznych nočných sviatočných víkendových príplatkov. Toto je práve krásny učebnicový príklad opatrenia, ktorý len prehĺbi regionálne rozdiely, pretože ak sa zvýši minimálna mzda v Bratislave, v Bratislavskom kraji alebo sa zavedú rôzne takéto príplatky, teda inými slovami povedané, ak stúpne mzda v Bratislavskom kraji, čo sa, samozrejme, prejaví na zvýšených cenách v Bratislavskom kraji, tak Bratislavský kraj to možnože znesie, pretože je tu vyššia priemerná mzda, vyššia kúpyschopnosť a tak ďalej, tak takéto isté opatrenie môže byť v Prešovskom kraji skutočne veľkým problémom. A okrem toho je to aj problémom pre nízkokvalifikovanú pracovnú silu, s ktorou už dnes máme problémy, a takéto opatrenia ju len a len prehĺbia.
Ďalší príklad takej nekonzistentnosti je napríklad to, že na jednej strane chce vláda SMER-u podporovať najmenej rozvinuté okresy a znižovať regionálne rozdiely, a na druhej strane – a to teraz netvrdím ja, pomáham si analýzou INESS-u – v rokoch 2002 až 2016 viac ako tri štvrtiny objemu investičných stimulov v celkovej hodnote takmer 1,65 mld. eur smerovalo do okresov s podpriemernou mierou nezamestnanosti. Priemerný náklad na jedno prisľúbené pracovné miesto bol viac ako 30-tisíc eur - a pre porovnanie, ak by sa napríklad okres Rimavská Sobota mal dostať na priemer Slovenska, tak potreboval by znížiť počet nezamestnaných o 6 400 ľudí a regionálny príspevok predstavuje 1,3 mil. eur ročne, čo ani náhodou nie je 30-tisíc eur na jedno pracovné miesto, ale je to 11-tisíc eur na jedného nezamestnaného mesačne. A napriek tomu, že ja nie som fanúšikom týchto opatrení, tak ešte aj toto opatrenie, ktoré vláda používa, ho používa s veľmi zvláštnou logikou a s veľmi zvláštnou matematikou.
Ďalej, ako som už povedala, na jednej strane chce vláda SMER-u podporovať najmenej rozvinuté okresy a znižovať regionálne rozdiely a na druhej strane v máji t. r. schválila investičnú pomoc automobilke Peugeot Citroën v Trnave vo výške viac ako 18,6 mil. eur. A toto je opäť krásny príklad, ako sa nielenže nevyrovnávajú regionálne rozdiely, ale ako sa, naopak, prehlbujú. Takže automobilový priemysel, ktorý dnes kričí, a nie dnes, ale už dosť dlhé obdobie kričí, že má nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, a Trnavský kraj, ktorý je krajom s najnižšou nezamestnanosťou na Slovensku, dokonca s nižšou ako, ako Bratislavský, je tam 3,66 % nezamestnanosť, tak zrovna do tohto odvetvia, do tohto regiónu vláda dá investičné stimuly, na ktoré sa skladajú aj tí ľudia v tej Rimavskej Sobote, aj vo Svidníku, a nielen pracujúci na daniach z príjmov, ale aj nepracujúci, nezamestnaní aj dôchodcovia, aj mamičky na materských tým, že napríklad nakupujú tovary a služby a platia DPH-čku alebo spotrebné dane a tak ďalej.
Ďalšou nekonzistentnosťou je veľmi podobný princíp, je to, je to investičný stimul vo výške stoviek miliónov, pretože dnes nikto nevie, koľko to presne je, do spoločnosti Jaguar Land Rover, opäť Nitriansky kraj, opäť automobilový priemysel. Skutočne nekonzistentnosť s tým, že chceme vyrovnávať nejaké rozdiely.
Ďalšiu nekonzistentnosť, ktorú vnímam, že na jednej strane sa jeden rezort snaží podporovať rôzne programy na vyrovnávanie regionálnych rozdielov, ale iné rezorty mu zboku robia do toho, do toho diery, je aj napríklad zavedenie poplatku za rozvoj. Tak na makroúrovni sa snažíme dotovať a prinášať peniaze na rozvoj regionálnych, na vyrovnávanie regionálnych rozdielov, alebo teda na podporu investícií v týchto slabších regiónoch a na druhej strane dáme na mikroúrovni, rozvoj pokutujeme, alebo teda zaťažujeme ho poplatkom. Tak, tak z jedného vrecka im štát dá peniaze, že rozvíjajte sa tu, a na druhej strane povie developerovi, že ty sem ideš niečo postaviť, do tohto regiónu, ty sem ideš priniesť, priviesť ľudí, ktorí tu majú vytvárať nejaký dopyt po tovaroch, majú tu vytvárať pracovné miesta, no šup s poplatkom a šup so sankciou na nich - nekonzistencia.
A rovnako príplatok za sťahovanie za prácou, 4-tisíc eur, ktorý momentálne tiež bude, bude diskutovaný, a budeme o ňom hovoriť. Opäť a my chceme už dnes zo slabých regiónov dostať ľudí preč. Tieto regióny ostanú vyľudnené, tieto, v týchto regiónoch ostanú školy, škôlky, pošty, ktoré, pošty, pošty sa to asi netýka, ale školy, škôlky, ktoré prevádzkuje štát, prevádzkuje obec, prevádzkuje samospráva, je to nákladné, ostatnú tam prázdne, ostatnú zaťažovať tieto regióny, ale tých ľudí budeme mať preč, lebo naša vláda im zaplatí, aby sa odtiaľ odsťahovali.
Záver je v tomto prípade jasný, tieto pomoci štátu nefungujú, navyše to, čo jeden rezort vo svojej kancelárii schváli, tak iné rezorty mu do toho prinášajú kontraproduktívne opatrenia a výsledok je ten, aký je, a to je, že z krajín OECD má väčšie regionálne rozdiely ako Slovensko už len Turecko, Mexiko a Izrael. Tak toto je výsledok našej desaťročnej snahy a našich uplatňovaných schém subvenčných a rôznych pomocí.
Mám už len minútu, tak to skúsim trošku skrátiť, je to niečo, čo SaS opakuje dlhodobo, máme to aj v programe, dávame to ako ponuku na riešenie nielen vyrovnávania regionálnych rozdielov, ale aj na podporu ekonomiky, podporu hospodárskeho rastu a to je skutočné, tam to všetko začína, na podporu podnikateľského prostredia. Nie selektívne, ale plošne znížením daňového zaťaženia, zjednodušením a znížením odvodového zaťaženia, zlacnením zamestnávania. My máme mimoriadne komplikované a drahé zamestnávanie a to je brzdou na vytváranie nových pracovných miest a hlavne je to brzdou na vytváranie pracovných miest v slabších regiónoch.
Toto sú veci, ktoré by slabším regiónom pomohli, tú prácu treba umožniť tam, tú prácu treba zjednodušiť tam a treba vybudovať infraštruktúru, aby sa výsledky tej práce mohli aj vhodným spôsobom distribuovať.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.
Rozpracované
Vystúpenia
11:36
Vystúpenie v rozprave 11:36
Jana KiššováPodľa dôvodovej správy sú cieľmi tohto návrhu zákona sociálny rozvoj a zvyšovanie zamestnanosti za účelom odstraňovania regionálnych rozdielov a zvyšovania konkurencieschopnosti najmenej rozvinutých regiónov, a tým, samozrejme, aj kvalita života. Ja sa ale obávam, že...
Podľa dôvodovej správy sú cieľmi tohto návrhu zákona sociálny rozvoj a zvyšovanie zamestnanosti za účelom odstraňovania regionálnych rozdielov a zvyšovania konkurencieschopnosti najmenej rozvinutých regiónov, a tým, samozrejme, aj kvalita života. Ja sa ale obávam, že tento spôsob, akým sa vláda snaží vyrovnávať regionálne rozdiely, je tak nesystémový a tak nefunkčný, že nebude tento cieľ splnený.
Ficove vlády sa znevýhodnenými regiónmi zaoberajú už vyše desať rokov a s takmer žiadnym výsledkom, a pritom som nepočula, že by ktokoľvek či už z ministrov zhodnotil, prečo tieto programy nefungujú, a že by na základe takejto analýzy dôvodov, prečo nefungujú, navrhol nejaké zmeny tohto systému alebo zmeny v prístupe, aby takýto systém nový, upravený fungoval. Prichádzajú len ďalšie subvenčné schémy bez toho, aby sa vláda reálne zaoberala efektívnosťou, udržateľnosťou a rozvojom zamestnanosti.
A v tejto súvislosti ma napadá otázka, prečo si niekto myslí, že ak opakovane robí to isté, že to bude mať zakaždým iný výsledok. O tom, že tieto programy nefungujú, svedčí aj fakt, že miera nezamestnanosti klesla vo všetkých 12 najmenej rozvinutých okresoch v priemere o 1,32 %, v ďalších 12 okresoch bez osobitnej podpory klesla o 1,42 % a na celom Slovensku klesla o 1,82 %. Pokles je teda najnižší tam, kde sa súčasná vláda chváli osobitnými programami.
Nielenže tieto programy, ktoré sú opakovane zavádzané do praxe, nefungujú, vláda na druhej strane ešte popri týchto programoch robí rôzne ďalšie opatrenia, ktoré, naopak, regionálne rozdiely prehlbujú. Ja už som to tak trošku naznačila v tej mojej faktickej poznámke, je to napríklad zákonom regulovaná mzdová politika. Poviem ako príklad umelé zvyšovanie minimálnej mzdy alebo momentálne aktuálne návrhy na zavedenie, zavedenie, prípadne zvýšenie rôznych nočných sviatočných víkendových príplatkov. Toto je práve krásny učebnicový príklad opatrenia, ktorý len prehĺbi regionálne rozdiely, pretože ak sa zvýši minimálna mzda v Bratislave, v Bratislavskom kraji alebo sa zavedú rôzne takéto príplatky, teda inými slovami povedané, ak stúpne mzda v Bratislavskom kraji, čo sa, samozrejme, prejaví na zvýšených cenách v Bratislavskom kraji, tak Bratislavský kraj to možnože znesie, pretože je tu vyššia priemerná mzda, vyššia kúpyschopnosť a tak ďalej, tak takéto isté opatrenie môže byť v Prešovskom kraji skutočne veľkým problémom. A okrem toho je to aj problémom pre nízkokvalifikovanú pracovnú silu, s ktorou už dnes máme problémy, a takéto opatrenia ju len a len prehĺbia.
Ďalší príklad takej nekonzistentnosti je napríklad to, že na jednej strane chce vláda SMER-u podporovať najmenej rozvinuté okresy a znižovať regionálne rozdiely, a na druhej strane – a to teraz netvrdím ja, pomáham si analýzou INESS-u – v rokoch 2002 až 2016 viac ako tri štvrtiny objemu investičných stimulov v celkovej hodnote takmer 1,65 mld. eur smerovalo do okresov s podpriemernou mierou nezamestnanosti. Priemerný náklad na jedno prisľúbené pracovné miesto bol viac ako 30-tisíc eur - a pre porovnanie, ak by sa napríklad okres Rimavská Sobota mal dostať na priemer Slovenska, tak potreboval by znížiť počet nezamestnaných o 6 400 ľudí a regionálny príspevok predstavuje 1,3 mil. eur ročne, čo ani náhodou nie je 30-tisíc eur na jedno pracovné miesto, ale je to 11-tisíc eur na jedného nezamestnaného mesačne. A napriek tomu, že ja nie som fanúšikom týchto opatrení, tak ešte aj toto opatrenie, ktoré vláda používa, ho používa s veľmi zvláštnou logikou a s veľmi zvláštnou matematikou.
Ďalej, ako som už povedala, na jednej strane chce vláda SMER-u podporovať najmenej rozvinuté okresy a znižovať regionálne rozdiely a na druhej strane v máji t. r. schválila investičnú pomoc automobilke Peugeot Citroën v Trnave vo výške viac ako 18,6 mil. eur. A toto je opäť krásny príklad, ako sa nielenže nevyrovnávajú regionálne rozdiely, ale ako sa, naopak, prehlbujú. Takže automobilový priemysel, ktorý dnes kričí, a nie dnes, ale už dosť dlhé obdobie kričí, že má nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, a Trnavský kraj, ktorý je krajom s najnižšou nezamestnanosťou na Slovensku, dokonca s nižšou ako, ako Bratislavský, je tam 3,66 % nezamestnanosť, tak zrovna do tohto odvetvia, do tohto regiónu vláda dá investičné stimuly, na ktoré sa skladajú aj tí ľudia v tej Rimavskej Sobote, aj vo Svidníku, a nielen pracujúci na daniach z príjmov, ale aj nepracujúci, nezamestnaní aj dôchodcovia, aj mamičky na materských tým, že napríklad nakupujú tovary a služby a platia DPH-čku alebo spotrebné dane a tak ďalej.
Ďalšou nekonzistentnosťou je veľmi podobný princíp, je to, je to investičný stimul vo výške stoviek miliónov, pretože dnes nikto nevie, koľko to presne je, do spoločnosti Jaguar Land Rover, opäť Nitriansky kraj, opäť automobilový priemysel. Skutočne nekonzistentnosť s tým, že chceme vyrovnávať nejaké rozdiely.
Ďalšiu nekonzistentnosť, ktorú vnímam, že na jednej strane sa jeden rezort snaží podporovať rôzne programy na vyrovnávanie regionálnych rozdielov, ale iné rezorty mu zboku robia do toho, do toho diery, je aj napríklad zavedenie poplatku za rozvoj. Tak na makroúrovni sa snažíme dotovať a prinášať peniaze na rozvoj regionálnych, na vyrovnávanie regionálnych rozdielov, alebo teda na podporu investícií v týchto slabších regiónoch a na druhej strane dáme na mikroúrovni, rozvoj pokutujeme, alebo teda zaťažujeme ho poplatkom. Tak, tak z jedného vrecka im štát dá peniaze, že rozvíjajte sa tu, a na druhej strane povie developerovi, že ty sem ideš niečo postaviť, do tohto regiónu, ty sem ideš priniesť, priviesť ľudí, ktorí tu majú vytvárať nejaký dopyt po tovaroch, majú tu vytvárať pracovné miesta, no šup s poplatkom a šup so sankciou na nich - nekonzistencia.
A rovnako príplatok za sťahovanie za prácou, 4-tisíc eur, ktorý momentálne tiež bude, bude diskutovaný, a budeme o ňom hovoriť. Opäť a my chceme už dnes zo slabých regiónov dostať ľudí preč. Tieto regióny ostanú vyľudnené, tieto, v týchto regiónoch ostanú školy, škôlky, pošty, ktoré, pošty, pošty sa to asi netýka, ale školy, škôlky, ktoré prevádzkuje štát, prevádzkuje obec, prevádzkuje samospráva, je to nákladné, ostatnú tam prázdne, ostatnú zaťažovať tieto regióny, ale tých ľudí budeme mať preč, lebo naša vláda im zaplatí, aby sa odtiaľ odsťahovali.
Záver je v tomto prípade jasný, tieto pomoci štátu nefungujú, navyše to, čo jeden rezort vo svojej kancelárii schváli, tak iné rezorty mu do toho prinášajú kontraproduktívne opatrenia a výsledok je ten, aký je, a to je, že z krajín OECD má väčšie regionálne rozdiely ako Slovensko už len Turecko, Mexiko a Izrael. Tak toto je výsledok našej desaťročnej snahy a našich uplatňovaných schém subvenčných a rôznych pomocí.
Mám už len minútu, tak to skúsim trošku skrátiť, je to niečo, čo SaS opakuje dlhodobo, máme to aj v programe, dávame to ako ponuku na riešenie nielen vyrovnávania regionálnych rozdielov, ale aj na podporu ekonomiky, podporu hospodárskeho rastu a to je skutočné, tam to všetko začína, na podporu podnikateľského prostredia. Nie selektívne, ale plošne znížením daňového zaťaženia, zjednodušením a znížením odvodového zaťaženia, zlacnením zamestnávania. My máme mimoriadne komplikované a drahé zamestnávanie a to je brzdou na vytváranie nových pracovných miest a hlavne je to brzdou na vytváranie pracovných miest v slabších regiónoch.
Toto sú veci, ktoré by slabším regiónom pomohli, tú prácu treba umožniť tam, tú prácu treba zjednodušiť tam a treba vybudovať infraštruktúru, aby sa výsledky tej práce mohli aj vhodným spôsobom distribuovať.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, vážený pán podpredseda, dovoľte aj mne zareagovať na predložený návrh zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov.
Podľa dôvodovej správy sú cieľmi tohto návrhu zákona sociálny rozvoj a zvyšovanie zamestnanosti za účelom odstraňovania regionálnych rozdielov a zvyšovania konkurencieschopnosti najmenej rozvinutých regiónov, a tým, samozrejme, aj kvalita života. Ja sa ale obávam, že tento spôsob, akým sa vláda snaží vyrovnávať regionálne rozdiely, je tak nesystémový a tak nefunkčný, že nebude tento cieľ splnený.
Ficove vlády sa znevýhodnenými regiónmi zaoberajú už vyše desať rokov a s takmer žiadnym výsledkom, a pritom som nepočula, že by ktokoľvek či už z ministrov zhodnotil, prečo tieto programy nefungujú, a že by na základe takejto analýzy dôvodov, prečo nefungujú, navrhol nejaké zmeny tohto systému alebo zmeny v prístupe, aby takýto systém nový, upravený fungoval. Prichádzajú len ďalšie subvenčné schémy bez toho, aby sa vláda reálne zaoberala efektívnosťou, udržateľnosťou a rozvojom zamestnanosti.
A v tejto súvislosti ma napadá otázka, prečo si niekto myslí, že ak opakovane robí to isté, že to bude mať zakaždým iný výsledok. O tom, že tieto programy nefungujú, svedčí aj fakt, že miera nezamestnanosti klesla vo všetkých 12 najmenej rozvinutých okresoch v priemere o 1,32 %, v ďalších 12 okresoch bez osobitnej podpory klesla o 1,42 % a na celom Slovensku klesla o 1,82 %. Pokles je teda najnižší tam, kde sa súčasná vláda chváli osobitnými programami.
Nielenže tieto programy, ktoré sú opakovane zavádzané do praxe, nefungujú, vláda na druhej strane ešte popri týchto programoch robí rôzne ďalšie opatrenia, ktoré, naopak, regionálne rozdiely prehlbujú. Ja už som to tak trošku naznačila v tej mojej faktickej poznámke, je to napríklad zákonom regulovaná mzdová politika. Poviem ako príklad umelé zvyšovanie minimálnej mzdy alebo momentálne aktuálne návrhy na zavedenie, zavedenie, prípadne zvýšenie rôznych nočných sviatočných víkendových príplatkov. Toto je práve krásny učebnicový príklad opatrenia, ktorý len prehĺbi regionálne rozdiely, pretože ak sa zvýši minimálna mzda v Bratislave, v Bratislavskom kraji alebo sa zavedú rôzne takéto príplatky, teda inými slovami povedané, ak stúpne mzda v Bratislavskom kraji, čo sa, samozrejme, prejaví na zvýšených cenách v Bratislavskom kraji, tak Bratislavský kraj to možnože znesie, pretože je tu vyššia priemerná mzda, vyššia kúpyschopnosť a tak ďalej, tak takéto isté opatrenie môže byť v Prešovskom kraji skutočne veľkým problémom. A okrem toho je to aj problémom pre nízkokvalifikovanú pracovnú silu, s ktorou už dnes máme problémy, a takéto opatrenia ju len a len prehĺbia.
Ďalší príklad takej nekonzistentnosti je napríklad to, že na jednej strane chce vláda SMER-u podporovať najmenej rozvinuté okresy a znižovať regionálne rozdiely, a na druhej strane – a to teraz netvrdím ja, pomáham si analýzou INESS-u – v rokoch 2002 až 2016 viac ako tri štvrtiny objemu investičných stimulov v celkovej hodnote takmer 1,65 mld. eur smerovalo do okresov s podpriemernou mierou nezamestnanosti. Priemerný náklad na jedno prisľúbené pracovné miesto bol viac ako 30-tisíc eur - a pre porovnanie, ak by sa napríklad okres Rimavská Sobota mal dostať na priemer Slovenska, tak potreboval by znížiť počet nezamestnaných o 6 400 ľudí a regionálny príspevok predstavuje 1,3 mil. eur ročne, čo ani náhodou nie je 30-tisíc eur na jedno pracovné miesto, ale je to 11-tisíc eur na jedného nezamestnaného mesačne. A napriek tomu, že ja nie som fanúšikom týchto opatrení, tak ešte aj toto opatrenie, ktoré vláda používa, ho používa s veľmi zvláštnou logikou a s veľmi zvláštnou matematikou.
Ďalej, ako som už povedala, na jednej strane chce vláda SMER-u podporovať najmenej rozvinuté okresy a znižovať regionálne rozdiely a na druhej strane v máji t. r. schválila investičnú pomoc automobilke Peugeot Citroën v Trnave vo výške viac ako 18,6 mil. eur. A toto je opäť krásny príklad, ako sa nielenže nevyrovnávajú regionálne rozdiely, ale ako sa, naopak, prehlbujú. Takže automobilový priemysel, ktorý dnes kričí, a nie dnes, ale už dosť dlhé obdobie kričí, že má nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, a Trnavský kraj, ktorý je krajom s najnižšou nezamestnanosťou na Slovensku, dokonca s nižšou ako, ako Bratislavský, je tam 3,66 % nezamestnanosť, tak zrovna do tohto odvetvia, do tohto regiónu vláda dá investičné stimuly, na ktoré sa skladajú aj tí ľudia v tej Rimavskej Sobote, aj vo Svidníku, a nielen pracujúci na daniach z príjmov, ale aj nepracujúci, nezamestnaní aj dôchodcovia, aj mamičky na materských tým, že napríklad nakupujú tovary a služby a platia DPH-čku alebo spotrebné dane a tak ďalej.
Ďalšou nekonzistentnosťou je veľmi podobný princíp, je to, je to investičný stimul vo výške stoviek miliónov, pretože dnes nikto nevie, koľko to presne je, do spoločnosti Jaguar Land Rover, opäť Nitriansky kraj, opäť automobilový priemysel. Skutočne nekonzistentnosť s tým, že chceme vyrovnávať nejaké rozdiely.
Ďalšiu nekonzistentnosť, ktorú vnímam, že na jednej strane sa jeden rezort snaží podporovať rôzne programy na vyrovnávanie regionálnych rozdielov, ale iné rezorty mu zboku robia do toho, do toho diery, je aj napríklad zavedenie poplatku za rozvoj. Tak na makroúrovni sa snažíme dotovať a prinášať peniaze na rozvoj regionálnych, na vyrovnávanie regionálnych rozdielov, alebo teda na podporu investícií v týchto slabších regiónoch a na druhej strane dáme na mikroúrovni, rozvoj pokutujeme, alebo teda zaťažujeme ho poplatkom. Tak, tak z jedného vrecka im štát dá peniaze, že rozvíjajte sa tu, a na druhej strane povie developerovi, že ty sem ideš niečo postaviť, do tohto regiónu, ty sem ideš priniesť, priviesť ľudí, ktorí tu majú vytvárať nejaký dopyt po tovaroch, majú tu vytvárať pracovné miesta, no šup s poplatkom a šup so sankciou na nich - nekonzistencia.
A rovnako príplatok za sťahovanie za prácou, 4-tisíc eur, ktorý momentálne tiež bude, bude diskutovaný, a budeme o ňom hovoriť. Opäť a my chceme už dnes zo slabých regiónov dostať ľudí preč. Tieto regióny ostanú vyľudnené, tieto, v týchto regiónoch ostanú školy, škôlky, pošty, ktoré, pošty, pošty sa to asi netýka, ale školy, škôlky, ktoré prevádzkuje štát, prevádzkuje obec, prevádzkuje samospráva, je to nákladné, ostatnú tam prázdne, ostatnú zaťažovať tieto regióny, ale tých ľudí budeme mať preč, lebo naša vláda im zaplatí, aby sa odtiaľ odsťahovali.
Záver je v tomto prípade jasný, tieto pomoci štátu nefungujú, navyše to, čo jeden rezort vo svojej kancelárii schváli, tak iné rezorty mu do toho prinášajú kontraproduktívne opatrenia a výsledok je ten, aký je, a to je, že z krajín OECD má väčšie regionálne rozdiely ako Slovensko už len Turecko, Mexiko a Izrael. Tak toto je výsledok našej desaťročnej snahy a našich uplatňovaných schém subvenčných a rôznych pomocí.
Mám už len minútu, tak to skúsim trošku skrátiť, je to niečo, čo SaS opakuje dlhodobo, máme to aj v programe, dávame to ako ponuku na riešenie nielen vyrovnávania regionálnych rozdielov, ale aj na podporu ekonomiky, podporu hospodárskeho rastu a to je skutočné, tam to všetko začína, na podporu podnikateľského prostredia. Nie selektívne, ale plošne znížením daňového zaťaženia, zjednodušením a znížením odvodového zaťaženia, zlacnením zamestnávania. My máme mimoriadne komplikované a drahé zamestnávanie a to je brzdou na vytváranie nových pracovných miest a hlavne je to brzdou na vytváranie pracovných miest v slabších regiónoch.
Toto sú veci, ktoré by slabším regiónom pomohli, tú prácu treba umožniť tam, tú prácu treba zjednodušiť tam a treba vybudovať infraštruktúru, aby sa výsledky tej práce mohli aj vhodným spôsobom distribuovať.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.
Rozpracované
11:46
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:46
Eduard HegerA pre toto sa nedá nejako len tak, že kozmeticky tuto niekde pridám, tam uberem v podobe nejakých akčných stimulov, že zase to len vyvracia tú teóriu, ktorá dneska je razená vládnou koalíciou, a ja naozaj chcem vyzvať...
A pre toto sa nedá nejako len tak, že kozmeticky tuto niekde pridám, tam uberem v podobe nejakých akčných stimulov, že zase to len vyvracia tú teóriu, ktorá dneska je razená vládnou koalíciou, a ja naozaj chcem vyzvať aj, aj vládnu koalíciu na to, aby sme zvolili nejakú, proste aby sme, aby sme to začali riešiť komplexne, lebo toto má veľký dopad, a je tu veľa dobrých spôsobov, ktoré môžu reálne pomôcť týmto regiónom, a opäť hovorím, reálne pomôcť životom ľudí, príbehom ľudí, ktoré, ktorí tam žijú, a nedá sa to riešiť len, keď to tak nazvem, nahrubo od zeleného stola alebo len nejakými vylepšeniami, že to si treba zobrať komplex, naozaj Hodnota za peniaze, tieto opatrenia, aký to bude mať dopad na makroekonomický vývoj krajiny, aký to bude mať dopad potom automatický na rozpočet, a hrať sa s tými jednotlivými parametrami a nájsť tú najvyladenejšiu formu, ktorá zasiahne pozitívne aj pracovný trh, aj rozvoj podnikania, aj odbúra byrokraciu a zároveň prinesie ten želaný efekt, ktorý, po ktorom všetci túžime.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
5.12.2017 o 11:46 hod.
Ing.
Eduard Heger
Videokanál poslanca
Ďakujem, pani predsedníčka hospodárskeho výboru. Myslím si, že toto presne sú ďalšie len podnety do diskusie a ukazujú na to, ako veľká je táto téma a aké veľké to má dopady, keď sa začnú robiť zásahy do rozvoja regiónov.
A pre toto sa nedá nejako len tak, že kozmeticky tuto niekde pridám, tam uberem v podobe nejakých akčných stimulov, že zase to len vyvracia tú teóriu, ktorá dneska je razená vládnou koalíciou, a ja naozaj chcem vyzvať aj, aj vládnu koalíciu na to, aby sme zvolili nejakú, proste aby sme, aby sme to začali riešiť komplexne, lebo toto má veľký dopad, a je tu veľa dobrých spôsobov, ktoré môžu reálne pomôcť týmto regiónom, a opäť hovorím, reálne pomôcť životom ľudí, príbehom ľudí, ktoré, ktorí tam žijú, a nedá sa to riešiť len, keď to tak nazvem, nahrubo od zeleného stola alebo len nejakými vylepšeniami, že to si treba zobrať komplex, naozaj Hodnota za peniaze, tieto opatrenia, aký to bude mať dopad na makroekonomický vývoj krajiny, aký to bude mať dopad potom automatický na rozpočet, a hrať sa s tými jednotlivými parametrami a nájsť tú najvyladenejšiu formu, ktorá zasiahne pozitívne aj pracovný trh, aj rozvoj podnikania, aj odbúra byrokraciu a zároveň prinesie ten želaný efekt, ktorý, po ktorom všetci túžime.
Ďakujem.
Rozpracované
11:48
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:48
Martin KlusKeď som sa pýtal najmä mladých ľudí, s ktorými som sa stretával, koľkí z nich chcú zostať...
Keď som sa pýtal najmä mladých ľudí, s ktorými som sa stretával, koľkí z nich chcú zostať napríklad v okrese Revúca, Veľký Krtíš, Rimavská Sobota alebo Poltár, tak zdvihli mi ruku možno dvaja, možno traja z desiatok, ktorých som sa opýtal. A toto považujem za obrovskú tragédiu týchto regiónov, pretože tie sa doslova vyľudňujú, a v angličtine máme na to výraz brain drain, únik mozgov. Ak títo mladí ľudia odídu, už sa nikdy nevrátia, tak skutočne neviem, akú budúcnosť dokážeme poskytnúť týmto regiónom len prostredníctvom opatrení, ktoré tu dnes máme na stole v podobe návrhu zákona.
A preto som rád, že si začala hovoriť o tých riešeniach, ktoré sú skutočne trvalo udržateľné, a o to sa práve v týchto regiónoch jedná.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
5.12.2017 o 11:48 hod.
doc. PhDr. PhD. MBA
Martin Klus
Videokanál poslanca
Ďakujem, Janka. Keď som volal v mojej predchádzajúcej faktickej poznámke po tom, že príďme okrem kritiky aj s riešeniami, tak toto je presne to, o čo sa mi jednalo, a myslím, že si to poňala veľmi dobre a vystihla si presne tú situáciu, ktorej som čelil počas šiestich mesiacoch, keď som chodil po Banskobystrickom kraji a obzvlášť po jeho juhu.
Keď som sa pýtal najmä mladých ľudí, s ktorými som sa stretával, koľkí z nich chcú zostať napríklad v okrese Revúca, Veľký Krtíš, Rimavská Sobota alebo Poltár, tak zdvihli mi ruku možno dvaja, možno traja z desiatok, ktorých som sa opýtal. A toto považujem za obrovskú tragédiu týchto regiónov, pretože tie sa doslova vyľudňujú, a v angličtine máme na to výraz brain drain, únik mozgov. Ak títo mladí ľudia odídu, už sa nikdy nevrátia, tak skutočne neviem, akú budúcnosť dokážeme poskytnúť týmto regiónom len prostredníctvom opatrení, ktoré tu dnes máme na stole v podobe návrhu zákona.
A preto som rád, že si začala hovoriť o tých riešeniach, ktoré sú skutočne trvalo udržateľné, a o to sa práve v týchto regiónoch jedná.
Rozpracované
11:49
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:49
Jana KiššováA ja by som s tým návrhom na vykosťovanie aj išla ďalej, ďaleko ďalej, pretože my môžeme naše...
A ja by som s tým návrhom na vykosťovanie aj išla ďalej, ďaleko ďalej, pretože my môžeme naše pravidlá, ktoré, ktoré upravujú podnikanie, vykostiť o množstvo zbytočností, množstvo. Naozaj my tu máme zavedených množstvo rôznych bariér, ktoré sú bariérou na vstup na trhu s..., na trh s podnikaním. Sú to rôzne licencie, povolenia, potvrdenia, ja neviem, napríklad dneska sme hovorili o možnosti a hlasovali, teda, bohužiaľ, nie s pozitívnym výsledkom, o skrátení povinnej koncipientskej praxe. Toto je krásny príklad toho, ako my brzdíme mladým ľuďom ísť na trh podnikať a živiť sa vlastnou, vlastnou prácou, a týchto je množstvo.
Ďalej by sme mohli určite vykostiť spôsoby, akým je tu deformovaný trh, a to sú presne tieto selektívne stimuly, selektívne pomoci, pretože to nielenže jednému pomôžete, a ten druhý je smutný, že jemu ste nepomohli. Vy okrem toho, že ste mu nepomohli, vy ste jemu zobrali, aby ste pomohli jeho konkurencii, a toto naozaj sa nedá nijak inak povedať ako, ako jedno veľké niečo neférové, čo, čo naozaj keď si niekto má prestaviť, že ide podnikať, tak radšej si povie, že nejdem podnikať, idem sa radšej niekde zamestnať, lebo s týmto ja proste bojovať nechcem. A výsledok je, že my tu budujeme generáciu ľudí, ktorí sa chcú dobre učiť, aby sa dobre zamestnali, miesto toho, aby sme my tu sa snažili vychovávať generáciu, ktorá sa chce dobre učiť, aby pracovné miesta vytvárala. Toto má byť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
5.12.2017 o 11:49 hod.
Ing.
Jana Kiššová
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky. V súvislosti s tým, čo si ty, Martin, hovoril, ma napadla ešte ďalšia vec, ktorá, ktorá je hodná na doplnenie. To, čo by pomohlo v rámci toho podnikateľského prostredia, je aj to, čo už aj pán podpredseda vlády avizoval, že, že plánujú robiť, a to je vykosťovanie tých zbytočných vecí z byrokracie.
A ja by som s tým návrhom na vykosťovanie aj išla ďalej, ďaleko ďalej, pretože my môžeme naše pravidlá, ktoré, ktoré upravujú podnikanie, vykostiť o množstvo zbytočností, množstvo. Naozaj my tu máme zavedených množstvo rôznych bariér, ktoré sú bariérou na vstup na trhu s..., na trh s podnikaním. Sú to rôzne licencie, povolenia, potvrdenia, ja neviem, napríklad dneska sme hovorili o možnosti a hlasovali, teda, bohužiaľ, nie s pozitívnym výsledkom, o skrátení povinnej koncipientskej praxe. Toto je krásny príklad toho, ako my brzdíme mladým ľuďom ísť na trh podnikať a živiť sa vlastnou, vlastnou prácou, a týchto je množstvo.
Ďalej by sme mohli určite vykostiť spôsoby, akým je tu deformovaný trh, a to sú presne tieto selektívne stimuly, selektívne pomoci, pretože to nielenže jednému pomôžete, a ten druhý je smutný, že jemu ste nepomohli. Vy okrem toho, že ste mu nepomohli, vy ste jemu zobrali, aby ste pomohli jeho konkurencii, a toto naozaj sa nedá nijak inak povedať ako, ako jedno veľké niečo neférové, čo, čo naozaj keď si niekto má prestaviť, že ide podnikať, tak radšej si povie, že nejdem podnikať, idem sa radšej niekde zamestnať, lebo s týmto ja proste bojovať nechcem. A výsledok je, že my tu budujeme generáciu ľudí, ktorí sa chcú dobre učiť, aby sa dobre zamestnali, miesto toho, aby sme my tu sa snažili vychovávať generáciu, ktorá sa chce dobre učiť, aby pracovné miesta vytvárala. Toto má byť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
11:51
Vystúpenie v rozprave 11:51
Milan MazurekJe mi veľmi ľúto, že z množstva poslancov, ktorí tu predom vystupovali, bol asi len jeden jediný z východného Slovenska, ostatní asi majú pocit, že sa ich táto téma...
Je mi veľmi ľúto, že z množstva poslancov, ktorí tu predom vystupovali, bol asi len jeden jediný z východného Slovenska, ostatní asi majú pocit, že sa ich táto téma nedotýka, že ich to nezaujíma, že to nijako neovplyvňuje ich život. Mnohí hodnotili to, v akom stave sa tieto akčné plány nachádzajú, ako boli tvorené, ako vlastne k celému tomuto veľkému fiasku, lebo inak to nazvať nemôžeme, vlastne došlo. Vláda Roberta Fica si pár mesiacov pred parlamentnými voľbami v marci 2016 uvedomila, že dobrou témou na zvýšenie svojho potenciálu vo voľbách môže byť prijatie nejakého zákona, ktorý bude hovoriť o podpore najmenej rozvinutých okresov. Hovorili tam o okresoch, ako je Kežmarok, Sabinov, Poltár, Revúca, Vranov nad Topľou a tak ďalej.
Tieto akčné plány, ktoré mali riešiť jednotlivé problémy týchto okresov, boli potom zbúchané za niekoľko mesiacov a potom sa do nich napchalo niekoľko stránok takých úplných zbytočných a nezmyslov, ako tu čítali kolegovia predtým, že sa hovorilo o geografickej pozícii týchto okresov, aké tam majú potôčiky, riečiky, ako tečú, ktorým smerom, ktoré sa do nej vlievajú, vlievávajú a tak ďalej a tak ďalej.
Potom sa hovorilo o tom, že sú stovky tisícok eur používané na úplné nezmysly, ktoré so zvyšovaním životnej úrovne, resp. so znižovaním nezamestnanosti nemajú vôbec nič spoločné. Bola tam napríklad spomenutá tá oddychová zóna v Kežmarskom okrese, napríklad prišla vláda s perfektným nápadom zvážať asociálov z osád zadarmo do škôl, čím v podstate ešte len viac zvýšila to sociálne pnutie medzi ľuďmi, ktorí majú pocit, že sú diskriminovaní preto, že, len preto, že sú slušní, si musia za cestovné pre svoje deti platiť, zatiaľ čo títo asociáli to majú v autobusoch jednoducho zadarmo. To sú niektoré z riešení, s ktorými prichádza vláda.
No ale keď sa pozrieme s odstupom času – skoro dvoch rokov – na to, ako vlastne tieto akčné plány dopadli, aké sú reálne výsledky, a tie môžeme následne hodnotiť, tak vám môžem ako obyvateľ jedného z tohto najmenej rozvinutého okresu s nezamestnanosťou, s tou oficiálnou, ktorú prezentuje vláda, skoro 20 %, povedať, že sa nezlepšilo vôbec nič.
Aj v rozhovoroch s ľuďmi, keby ste si zrobili takú menšiu anketu medzi ľuďmi žijúcimi na východnom Slovensku, by ste sa dozvedali, že sa nestalo vôbec nič, že sa vôbec nič nezlepšilo, že sa nevytvorili žiadne pracovné miesta. A keď som dával žiadosti o poskytnutie informácií na mestá a obce, ako napríklad Rakúsy, Malý Slavkov, Spišská Belá, Kežmarok, Spišská Stará Ves, Sabinov, Lipany, jednoducho dával som ich naozaj veľa, bolo mi odpovedané, že zo sľúbených peniazov, peňazí, ktoré mali byť v danom časovom období pridelené týmto obciam a týmto mestám, bol im pridelený len zanedbateľný zlomok z toho, čo reálne mali dostať, a vďaka tomu dnes môžu skonštatovať, smutne skonštatovať, že sa riešenie nepohlo vôbec nikde.
A namiesto toho, aby vláda prijala racionálne riešenia, ako tu boli spomínané, ako je znižovanie daňovo-odvodového zaťaženia pre malých slovenských výrobcov, pre podnikateľov, aby prijala zmenu zákona o verejnom obstarávaní, ktorý dnes zamedzuje verejným inštitúciám možnosť dať si do verejného obstarávania podmienku, aby dodávateľ alebo výrobca produktu, ktoré chce táto verejná inštitúcia obstarávať, musel byť z regiónu alebo aspoň zo Slovenskej republiky, tak vláda prichádza s týmto návrhom zákona, s touto novelou, opätovne prerozdeľovať, tentokrát 1,1 mld. eur na projekty, o ktorých vláda tvrdí, že sú zmysluplné, že majú zmysel, že aj prinesú nejaké výsledky.
Už tieto dva roky nám ukázali, že sa nepohlo vôbec nič k lepšiemu, a ja sa pýtam vás všetkých, prečo si majú občania Slovenskej republiky myslieť, že po tejto novele sa to zlepší, že sa to pohne vpred, že vďaka tomu, že pridáte do tohto zoznamu najmenej rozvinutých okresov ďalšie okresy, čím v podstate priznáte, že Slovensko sa nevyvíja dopredu, ale že upadá, čo tým jednoducho Slovensku prinesiete. Ja hovorím, že už keď sa vynakladajú stovky miliónov eur na zvyšovanie zamestnanosti Slovenskej republiky, tak to robme efektívne, robme to tak, že nevynaložíme skoro 600 mil. euro, lebo o takejto sume sa debatuje, na automobilku Jaguar Land Rover, a potom ju postavíme do Nitry. Do Nitry, kde je nezamestnanosť 3 %, a potom sa divíme, že v tej automobilke nemá kto pracovať, a dovážame sem Srbov a Rumunov a obyvatelia aj v týchto okresoch, ako je Kežmarok alebo Vranov nad Topľou, sa nakoniec poskladali nejakým Srbom a Rumunom na prácu v Nitre. Keď sa nad tým človek zamyslí, tak si uvedomí, že toto štátne zriadenie skôr pripomína cirkus ako nejaké logické usporiadanie, ktoré môže priniesť štátom lepší život.
Nedávno, minulý týždeň sme tu schvaľovali oddlženie slovenských nemocníc. 600 mil. eur na to, aby sa zakryla neschopnosť vlády a neschopnosť ich nominantov riadiť zdravotnícke zariadenia, ktoré dostali do neuveriteľných dlžôb, a nič sa opäť nevyrieši. Opätovne prísľuby, nejaké plány, koncepcie, riešenia, ale nikdy, nikdy to neprinesie žiaden výsledok.
A keď budeme zo Slovenska robiť automobilovú veľmoc, tak môžme dopadnúť, ako hovoril kolega Mizík, ako americké mesto Detroit, pretože tí, ktorí o tom niečo čítali, vedia, že americké mesto Detroit postavilo celú svoju ekonomiku na tom, že drvivá väčšina obyvateľov pracovala v automobilovom priemysle, ale keď prišiel rok 2008 a kríza a znížil sa dopyt po automobiloch, tak sa znížila aj výroba a tým pádom sa prepúšťali ľudia a mesto Detroit bolo tak prvé oficiálne mesto v Spojených štátoch amerických, ktoré vyhlásilo bankrot. Dnes sa to, sa tam môžete ísť pozrieť, pozrieť si aspoň obrázky, fotky, videá, to jedno veľké nepodarené černošské geto s obrovskou kriminalitou. A podobne môže dopadnúť aj Slovensko, keď sem budete dovážať jednu automobilku za druhou.
A keď sa hovorilo o tej dotácii pre Jaguar a Land Rover, tak sme akože v tejto súťaži porazili Poľskú republiku, a keď som hovoril o tom s kolegom poslancom poľského Sejmu, tak mi povedal, že to vyjadrenie poľskej vlády o tom, že Slovensko bolo pripravené poskytnúť viac peňazí pre túto automobilku, bola len, bol len politicky korektný nezmysel, pretože sa tam všetci chytali za hlavu, ako môžeme byť tak blbí a vynaložiť tak obrovské peniaze pre túto automobilku, keď oni sami jednoducho neboli ochotní ako niekoľkonásobne väčší štát vynaložiť ani len toľko ako Slovensko, ako to chudobné, malé Slovensko. A potom môžme vidieť tie regionálne rozdiely, keď si porovnáme slovenské pohraničie, ako hovoril pán kolega Heger, keď idete z Vysokých Tatier a prechádzate na poľskú stranu smerom na Jurgów alebo na bialsku..., na Bialku Tatransku a idete po tej brutálne zasneženej ceste so štyrmi kameňmi na meter štvorcový a bojíte sa, že neostanete vykotení niekde v lese, a prejdete naraz na poľskú stranu, máte krásnu, čistú, hladkú cestu, perfektnú, opravenú, novú a pýtate sa, ako je možné, že to zaostalé Poľsko je omnoho ďalej, než to perfektné, prosperujúce Slovensko, ktorému tak výborne funguje a štartuje ekonomika, ako to hovorí pán predseda vlády častokrát v televíznych debatách. Mohli by sme hovoriť dlho o tom, ako boli tieto akčné plány koncipované, aké to prinieslo výsledky, hovorilo sa už o tom dlho.
Ja som zvedavý na vyjadrenie pána podpredsedu vlády Pellegriniho, ako všetku túto kritiku znesie, ako sa k tomu vyjadrí, ako prisľúbi, opätovne len prisľúbi slovenskej verejnosti, že sa niečo pohne vpred, ale zo svojej pozície môžem povedať, nielen poslanca Národnej rady, ale hlavne obyvateľa jedného z týchto najmenej rozvinutých okresov, že už dávno, dávno neverím, že táto súčasná skorumpovaná, vlastizradná, zlodejská garnitúra môže niečo zmeniť k lepšiemu.
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadril k tejto novele zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov v rámci Slovenskej republiky ako obyvateľ jedného z týchto práve najmenej rozvinutých okresov, konkrétne okresu Kežmarok.
Je mi veľmi ľúto, že z množstva poslancov, ktorí tu predom vystupovali, bol asi len jeden jediný z východného Slovenska, ostatní asi majú pocit, že sa ich táto téma nedotýka, že ich to nezaujíma, že to nijako neovplyvňuje ich život. Mnohí hodnotili to, v akom stave sa tieto akčné plány nachádzajú, ako boli tvorené, ako vlastne k celému tomuto veľkému fiasku, lebo inak to nazvať nemôžeme, vlastne došlo. Vláda Roberta Fica si pár mesiacov pred parlamentnými voľbami v marci 2016 uvedomila, že dobrou témou na zvýšenie svojho potenciálu vo voľbách môže byť prijatie nejakého zákona, ktorý bude hovoriť o podpore najmenej rozvinutých okresov. Hovorili tam o okresoch, ako je Kežmarok, Sabinov, Poltár, Revúca, Vranov nad Topľou a tak ďalej.
Tieto akčné plány, ktoré mali riešiť jednotlivé problémy týchto okresov, boli potom zbúchané za niekoľko mesiacov a potom sa do nich napchalo niekoľko stránok takých úplných zbytočných a nezmyslov, ako tu čítali kolegovia predtým, že sa hovorilo o geografickej pozícii týchto okresov, aké tam majú potôčiky, riečiky, ako tečú, ktorým smerom, ktoré sa do nej vlievajú, vlievávajú a tak ďalej a tak ďalej.
Potom sa hovorilo o tom, že sú stovky tisícok eur používané na úplné nezmysly, ktoré so zvyšovaním životnej úrovne, resp. so znižovaním nezamestnanosti nemajú vôbec nič spoločné. Bola tam napríklad spomenutá tá oddychová zóna v Kežmarskom okrese, napríklad prišla vláda s perfektným nápadom zvážať asociálov z osád zadarmo do škôl, čím v podstate ešte len viac zvýšila to sociálne pnutie medzi ľuďmi, ktorí majú pocit, že sú diskriminovaní preto, že, len preto, že sú slušní, si musia za cestovné pre svoje deti platiť, zatiaľ čo títo asociáli to majú v autobusoch jednoducho zadarmo. To sú niektoré z riešení, s ktorými prichádza vláda.
No ale keď sa pozrieme s odstupom času – skoro dvoch rokov – na to, ako vlastne tieto akčné plány dopadli, aké sú reálne výsledky, a tie môžeme následne hodnotiť, tak vám môžem ako obyvateľ jedného z tohto najmenej rozvinutého okresu s nezamestnanosťou, s tou oficiálnou, ktorú prezentuje vláda, skoro 20 %, povedať, že sa nezlepšilo vôbec nič.
Aj v rozhovoroch s ľuďmi, keby ste si zrobili takú menšiu anketu medzi ľuďmi žijúcimi na východnom Slovensku, by ste sa dozvedali, že sa nestalo vôbec nič, že sa vôbec nič nezlepšilo, že sa nevytvorili žiadne pracovné miesta. A keď som dával žiadosti o poskytnutie informácií na mestá a obce, ako napríklad Rakúsy, Malý Slavkov, Spišská Belá, Kežmarok, Spišská Stará Ves, Sabinov, Lipany, jednoducho dával som ich naozaj veľa, bolo mi odpovedané, že zo sľúbených peniazov, peňazí, ktoré mali byť v danom časovom období pridelené týmto obciam a týmto mestám, bol im pridelený len zanedbateľný zlomok z toho, čo reálne mali dostať, a vďaka tomu dnes môžu skonštatovať, smutne skonštatovať, že sa riešenie nepohlo vôbec nikde.
A namiesto toho, aby vláda prijala racionálne riešenia, ako tu boli spomínané, ako je znižovanie daňovo-odvodového zaťaženia pre malých slovenských výrobcov, pre podnikateľov, aby prijala zmenu zákona o verejnom obstarávaní, ktorý dnes zamedzuje verejným inštitúciám možnosť dať si do verejného obstarávania podmienku, aby dodávateľ alebo výrobca produktu, ktoré chce táto verejná inštitúcia obstarávať, musel byť z regiónu alebo aspoň zo Slovenskej republiky, tak vláda prichádza s týmto návrhom zákona, s touto novelou, opätovne prerozdeľovať, tentokrát 1,1 mld. eur na projekty, o ktorých vláda tvrdí, že sú zmysluplné, že majú zmysel, že aj prinesú nejaké výsledky.
Už tieto dva roky nám ukázali, že sa nepohlo vôbec nič k lepšiemu, a ja sa pýtam vás všetkých, prečo si majú občania Slovenskej republiky myslieť, že po tejto novele sa to zlepší, že sa to pohne vpred, že vďaka tomu, že pridáte do tohto zoznamu najmenej rozvinutých okresov ďalšie okresy, čím v podstate priznáte, že Slovensko sa nevyvíja dopredu, ale že upadá, čo tým jednoducho Slovensku prinesiete. Ja hovorím, že už keď sa vynakladajú stovky miliónov eur na zvyšovanie zamestnanosti Slovenskej republiky, tak to robme efektívne, robme to tak, že nevynaložíme skoro 600 mil. euro, lebo o takejto sume sa debatuje, na automobilku Jaguar Land Rover, a potom ju postavíme do Nitry. Do Nitry, kde je nezamestnanosť 3 %, a potom sa divíme, že v tej automobilke nemá kto pracovať, a dovážame sem Srbov a Rumunov a obyvatelia aj v týchto okresoch, ako je Kežmarok alebo Vranov nad Topľou, sa nakoniec poskladali nejakým Srbom a Rumunom na prácu v Nitre. Keď sa nad tým človek zamyslí, tak si uvedomí, že toto štátne zriadenie skôr pripomína cirkus ako nejaké logické usporiadanie, ktoré môže priniesť štátom lepší život.
Nedávno, minulý týždeň sme tu schvaľovali oddlženie slovenských nemocníc. 600 mil. eur na to, aby sa zakryla neschopnosť vlády a neschopnosť ich nominantov riadiť zdravotnícke zariadenia, ktoré dostali do neuveriteľných dlžôb, a nič sa opäť nevyrieši. Opätovne prísľuby, nejaké plány, koncepcie, riešenia, ale nikdy, nikdy to neprinesie žiaden výsledok.
A keď budeme zo Slovenska robiť automobilovú veľmoc, tak môžme dopadnúť, ako hovoril kolega Mizík, ako americké mesto Detroit, pretože tí, ktorí o tom niečo čítali, vedia, že americké mesto Detroit postavilo celú svoju ekonomiku na tom, že drvivá väčšina obyvateľov pracovala v automobilovom priemysle, ale keď prišiel rok 2008 a kríza a znížil sa dopyt po automobiloch, tak sa znížila aj výroba a tým pádom sa prepúšťali ľudia a mesto Detroit bolo tak prvé oficiálne mesto v Spojených štátoch amerických, ktoré vyhlásilo bankrot. Dnes sa to, sa tam môžete ísť pozrieť, pozrieť si aspoň obrázky, fotky, videá, to jedno veľké nepodarené černošské geto s obrovskou kriminalitou. A podobne môže dopadnúť aj Slovensko, keď sem budete dovážať jednu automobilku za druhou.
A keď sa hovorilo o tej dotácii pre Jaguar a Land Rover, tak sme akože v tejto súťaži porazili Poľskú republiku, a keď som hovoril o tom s kolegom poslancom poľského Sejmu, tak mi povedal, že to vyjadrenie poľskej vlády o tom, že Slovensko bolo pripravené poskytnúť viac peňazí pre túto automobilku, bola len, bol len politicky korektný nezmysel, pretože sa tam všetci chytali za hlavu, ako môžeme byť tak blbí a vynaložiť tak obrovské peniaze pre túto automobilku, keď oni sami jednoducho neboli ochotní ako niekoľkonásobne väčší štát vynaložiť ani len toľko ako Slovensko, ako to chudobné, malé Slovensko. A potom môžme vidieť tie regionálne rozdiely, keď si porovnáme slovenské pohraničie, ako hovoril pán kolega Heger, keď idete z Vysokých Tatier a prechádzate na poľskú stranu smerom na Jurgów alebo na bialsku..., na Bialku Tatransku a idete po tej brutálne zasneženej ceste so štyrmi kameňmi na meter štvorcový a bojíte sa, že neostanete vykotení niekde v lese, a prejdete naraz na poľskú stranu, máte krásnu, čistú, hladkú cestu, perfektnú, opravenú, novú a pýtate sa, ako je možné, že to zaostalé Poľsko je omnoho ďalej, než to perfektné, prosperujúce Slovensko, ktorému tak výborne funguje a štartuje ekonomika, ako to hovorí pán predseda vlády častokrát v televíznych debatách. Mohli by sme hovoriť dlho o tom, ako boli tieto akčné plány koncipované, aké to prinieslo výsledky, hovorilo sa už o tom dlho.
Ja som zvedavý na vyjadrenie pána podpredsedu vlády Pellegriniho, ako všetku túto kritiku znesie, ako sa k tomu vyjadrí, ako prisľúbi, opätovne len prisľúbi slovenskej verejnosti, že sa niečo pohne vpred, ale zo svojej pozície môžem povedať, nielen poslanca Národnej rady, ale hlavne obyvateľa jedného z týchto najmenej rozvinutých okresov, že už dávno, dávno neverím, že táto súčasná skorumpovaná, vlastizradná, zlodejská garnitúra môže niečo zmeniť k lepšiemu.
Ďakujem.
Rozpracované
12:00
Vystúpenie v rozprave 12:00
Peter PellegriniĎakujem.
Ďakujem.
Vážený pán predseda, vzhľadom na krátkosť času a množstva argumentov, ktoré tu zazneli, chcem oznámiť, že sa vyjadrím ako predkladateľ v druhom čítaní počas rozpravy k tomuto zákonu a budem sa snažiť odpovedať na všetky otázky, ktoré zazneli z úst vystupujúcich.
Ďakujem.
Rozpracované
12:00
Vystúpenie v rozprave 12:00
Michal BagačkaĎakujem.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
5.12.2017 o 12:00 hod.
Mgr.
Michal Bagačka
Videokanál poslanca
Ja, ja takisto, keďže časová tieseň, a rád, rád by som bol vystúpil, takže určite v druhom čítaní sa vyjadrím aj ja.
Ďakujem.
Rozpracované
8:55
Ja veľmi oceňujem zavedenie urgentov prvého a druhého typu, ako aj stanovenie podmienok na triedenie pacientov pre traumacentrá, takzvanú triage pre identifikáciu pacientov s...
Ja veľmi oceňujem zavedenie urgentov prvého a druhého typu, ako aj stanovenie podmienok na triedenie pacientov pre traumacentrá, takzvanú triage pre identifikáciu pacientov s pravdepodobnosťou zlyhania vitálnych funkcií. Teda pôjde o tých pacientov, ktorí budú primárne smerovaní do traumacentier, nebude sa strácať čas, nebudú ohrozovaní na životoch a na zdraví, a je to veľmi dôležitý a skutočný krok k zníženiu odvrátiteľnej úmrtnosti. Len tak na okraj poviem, že teda v západnej Európe to beží už dosť dlho, viacero rokov, a dokonca aj v Čechách to už beží skoro desať rokov.
Oceňujem aj zmenu v systéme ohliadok mŕtvych tiel a stanovenie, kto a za akých podmienok bude tieto obhliadky vykonávať. A hlavne to, že je to stanovené, alebo, respektíve, že to stanoví určité oddelenie obhliadok mŕtvych od poskytovania zdravotnej starostlivosti živým.
Ale teraz by som sa chcel venovať hlavne tomu, čo sa zmenilo od toho, čo sme tu boli v tomto zákone k týmto problémom v prvom čítaní, a teda k doplnkovým ordinačným hodinám. Zavedenie doplnkových ordinačných hodín znamená, že vláda otvorene priznáva, že v ambulantnom sektore je málo zdrojov. Teda, že je tam málo peňazí. Musím tu samozrejme pripomenúť aj to, že tak isto aj v nemocničnom systéme je málo peňazí, hoci sa stále u nás, niektorí ľudia deklarujú, že v zdravotníctve je peňazí dosť, no nie je to dosť, určite tam nie je dosť.
Európska komisia robila hodnotenie, pred asi dvomi týždňami, zdravotníctva v Európskej únii a konštatovala, že v Slovenskej republike sa vynakladá na zdravotníctvo menej ako vo väčšine krajín Európskej únie alebo Únii, a dá sa to, dá sa to vyjadriť, či už percentom HDP, alebo aj nominálne v hodnotení na eurá. V roku 2015 v Slovenskej republike išlo 6,9 % HDP na zdravotnú starostlivosť. Nominálne to bolo 1538 euro na jedného obyvateľa. To konštatovala Európska únia. Priemer Európskej únie je 9,9 %, ale nominálne ten rozdiel je ďaleko výraznejší, je takmer dvojnásobný, nominálne je to takmer 2800 euro na jedného obyvateľa, priemer Európskej únie.
Bolo tam tak isto konštatované, že v Slovenskej republike je potrebný lepší prístup k primárnej starostlivosti, aby pre chorého pacienta nebola prvou zástavkou pohotovosť. Tu treba ešte samozrejme pripomenúť aj to, že návštevnosť u lekára u nás je dvojnásobná proti vyspelým krajinám, a že všeobecní praktickí lekári neplnia svoju úlohu tak, ako by mali a v porovnaní so Západom 80 % tých, ktorí k nim prídu, posielajú na odborné vyšetrenia k špecialistom a len 20 % sú schopní vyriešiť alebo ochotní vyriešiť. V krajinách, kde funguje kvalitné zdravotníctvo, tak je ten pomer úplne obrátený. Preto špecialisti v ambulantnom sektore majú stanovené určité limity, na ktoré ich zazmluvní zdravotná poisťovňa, a väčšina špecialistov tieto svoje limity naplní za desať, dvanásť možno pätnásť dní. Ostatné dni v mesiaci samozrejme potom už buď robia nadlimity, ktoré im zaplatia len čiastočne alebo vôbec. Preto je tendencia už tie zvyšné dni alebo aspoň teda niektoré dni v mesiaci nepracovať alebo pracovať veľmi obmedzene.
Takže zavedenie tohto, týchto doplnkových ordinačných hodín čiastočne bude tento problém riešiť. Má kapacitu, samozrejme bude otázkou tých ďalších mesiacov, ako sa to bude napĺňať a ako na to budú ochotní pristúpiť lekári a nakoniec aj pacienti. Ale tá kapacita je, v podstate až 30 % by sa v tomto systéme mohli zvýšiť ambulantné hodiny u špecialistov a tak isto teda 30 % pacientov by mohlo kapacitne byť viacej u týchto špecialistov vyriešených.
Ja som povedal, že toto čiastočne rieši tento problém, nedostatok vyšetrení u špecialistov. Systémovým riešením by bolo to, keby sme konečne určili, čo spadá do základného zdravotného poistenia, čo všetko teda, na čo všetko má pacient alebo občan nárok v rámci tohto zdravotného poistenia a na čo už z tohto poistenia nárok nemá, pretože všetko sa z tohto nedá zrealizovať a zaplatiť. Aj v programovom vyhlásení vlády je napísané, že treba zaviesť viaczdrojové financovanie zdravotníctva. Toto je jeden z krokov alebo taký podľa mňa veľmi dôležitý krok v tomto naplnení. A pokiaľ toto bude prvý krok k tomu, aby sme zaviedli to systémové riešenie, teda aby sme určili, čo patrí do toho základného zdravotného poistenia pre každého a čo už nie, a aby sme v podstate poisťovniam dali možnosť alebo aj povinnosť to, čo práve poisťovne majú plniť, to znamená, že by mali ponúkať poisťovacie balíčky v rôznych rozsahoch a občania teda by si teda z toho mohli vybrať, tak potom je to dobrý krok. Samozrejme, bude to ešte závisieť aj od toho, či, ako to bude kontrolované, aby to nebolo zneužívané napríklad aj lekármi a aby ľudia, ktorí budú mať, alebo ktorí sú ekonomicky menej zdatní, aby nemuseli za, teda respektíve neboli nútení niektorými lekármi si takéto doplnkové hodiny priplácať, hoci ekonomicky by to mohol byť pre nich veľký problém.
A preto ešte na záver chcem povedať, že teraz, keď budeme schvaľovať štátny rozpočet na rok 2018, apelujem na vás, aby sme nepripustili, že za poistencov štátu bude štát platiť len 3,71 percenta. Pretože v tom zdravotníctve za takých okolností nebude podľa mňa dostatok zdrojov.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
6.12.2017 o 8:55 hod.
MUDr.
Alan Suchánek
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, pani podpredsedkyňa. Na predchádzajúcej schôdzi v prvom čítaní k tomuto zákonu som už vystúpil a v podstate som ho aj hodnotil. V krátkosti len zopakujem, že v tomto zákone je riešených viacero problémov, ktoré teda bolo treba riešiť.
Ja veľmi oceňujem zavedenie urgentov prvého a druhého typu, ako aj stanovenie podmienok na triedenie pacientov pre traumacentrá, takzvanú triage pre identifikáciu pacientov s pravdepodobnosťou zlyhania vitálnych funkcií. Teda pôjde o tých pacientov, ktorí budú primárne smerovaní do traumacentier, nebude sa strácať čas, nebudú ohrozovaní na životoch a na zdraví, a je to veľmi dôležitý a skutočný krok k zníženiu odvrátiteľnej úmrtnosti. Len tak na okraj poviem, že teda v západnej Európe to beží už dosť dlho, viacero rokov, a dokonca aj v Čechách to už beží skoro desať rokov.
Oceňujem aj zmenu v systéme ohliadok mŕtvych tiel a stanovenie, kto a za akých podmienok bude tieto obhliadky vykonávať. A hlavne to, že je to stanovené, alebo, respektíve, že to stanoví určité oddelenie obhliadok mŕtvych od poskytovania zdravotnej starostlivosti živým.
Ale teraz by som sa chcel venovať hlavne tomu, čo sa zmenilo od toho, čo sme tu boli v tomto zákone k týmto problémom v prvom čítaní, a teda k doplnkovým ordinačným hodinám. Zavedenie doplnkových ordinačných hodín znamená, že vláda otvorene priznáva, že v ambulantnom sektore je málo zdrojov. Teda, že je tam málo peňazí. Musím tu samozrejme pripomenúť aj to, že tak isto aj v nemocničnom systéme je málo peňazí, hoci sa stále u nás, niektorí ľudia deklarujú, že v zdravotníctve je peňazí dosť, no nie je to dosť, určite tam nie je dosť.
Európska komisia robila hodnotenie, pred asi dvomi týždňami, zdravotníctva v Európskej únii a konštatovala, že v Slovenskej republike sa vynakladá na zdravotníctvo menej ako vo väčšine krajín Európskej únie alebo Únii, a dá sa to, dá sa to vyjadriť, či už percentom HDP, alebo aj nominálne v hodnotení na eurá. V roku 2015 v Slovenskej republike išlo 6,9 % HDP na zdravotnú starostlivosť. Nominálne to bolo 1538 euro na jedného obyvateľa. To konštatovala Európska únia. Priemer Európskej únie je 9,9 %, ale nominálne ten rozdiel je ďaleko výraznejší, je takmer dvojnásobný, nominálne je to takmer 2800 euro na jedného obyvateľa, priemer Európskej únie.
Bolo tam tak isto konštatované, že v Slovenskej republike je potrebný lepší prístup k primárnej starostlivosti, aby pre chorého pacienta nebola prvou zástavkou pohotovosť. Tu treba ešte samozrejme pripomenúť aj to, že návštevnosť u lekára u nás je dvojnásobná proti vyspelým krajinám, a že všeobecní praktickí lekári neplnia svoju úlohu tak, ako by mali a v porovnaní so Západom 80 % tých, ktorí k nim prídu, posielajú na odborné vyšetrenia k špecialistom a len 20 % sú schopní vyriešiť alebo ochotní vyriešiť. V krajinách, kde funguje kvalitné zdravotníctvo, tak je ten pomer úplne obrátený. Preto špecialisti v ambulantnom sektore majú stanovené určité limity, na ktoré ich zazmluvní zdravotná poisťovňa, a väčšina špecialistov tieto svoje limity naplní za desať, dvanásť možno pätnásť dní. Ostatné dni v mesiaci samozrejme potom už buď robia nadlimity, ktoré im zaplatia len čiastočne alebo vôbec. Preto je tendencia už tie zvyšné dni alebo aspoň teda niektoré dni v mesiaci nepracovať alebo pracovať veľmi obmedzene.
Takže zavedenie tohto, týchto doplnkových ordinačných hodín čiastočne bude tento problém riešiť. Má kapacitu, samozrejme bude otázkou tých ďalších mesiacov, ako sa to bude napĺňať a ako na to budú ochotní pristúpiť lekári a nakoniec aj pacienti. Ale tá kapacita je, v podstate až 30 % by sa v tomto systéme mohli zvýšiť ambulantné hodiny u špecialistov a tak isto teda 30 % pacientov by mohlo kapacitne byť viacej u týchto špecialistov vyriešených.
Ja som povedal, že toto čiastočne rieši tento problém, nedostatok vyšetrení u špecialistov. Systémovým riešením by bolo to, keby sme konečne určili, čo spadá do základného zdravotného poistenia, čo všetko teda, na čo všetko má pacient alebo občan nárok v rámci tohto zdravotného poistenia a na čo už z tohto poistenia nárok nemá, pretože všetko sa z tohto nedá zrealizovať a zaplatiť. Aj v programovom vyhlásení vlády je napísané, že treba zaviesť viaczdrojové financovanie zdravotníctva. Toto je jeden z krokov alebo taký podľa mňa veľmi dôležitý krok v tomto naplnení. A pokiaľ toto bude prvý krok k tomu, aby sme zaviedli to systémové riešenie, teda aby sme určili, čo patrí do toho základného zdravotného poistenia pre každého a čo už nie, a aby sme v podstate poisťovniam dali možnosť alebo aj povinnosť to, čo práve poisťovne majú plniť, to znamená, že by mali ponúkať poisťovacie balíčky v rôznych rozsahoch a občania teda by si teda z toho mohli vybrať, tak potom je to dobrý krok. Samozrejme, bude to ešte závisieť aj od toho, či, ako to bude kontrolované, aby to nebolo zneužívané napríklad aj lekármi a aby ľudia, ktorí budú mať, alebo ktorí sú ekonomicky menej zdatní, aby nemuseli za, teda respektíve neboli nútení niektorými lekármi si takéto doplnkové hodiny priplácať, hoci ekonomicky by to mohol byť pre nich veľký problém.
A preto ešte na záver chcem povedať, že teraz, keď budeme schvaľovať štátny rozpočet na rok 2018, apelujem na vás, aby sme nepripustili, že za poistencov štátu bude štát platiť len 3,71 percenta. Pretože v tom zdravotníctve za takých okolností nebude podľa mňa dostatok zdrojov.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
9:11
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:11
Štefan ZelníkÁno, súhlasím s tebou, že naozaj zdravotníctvo je, ale chcem zdôrazniť, zdravotníctvo je dlhodobo podfinancované. Veď o tom aj svedčí vnútorná zadlženosť zdravotníctva a teda s týmto sa budeme...
Áno, súhlasím s tebou, že naozaj zdravotníctvo je, ale chcem zdôrazniť, zdravotníctvo je dlhodobo podfinancované. Veď o tom aj svedčí vnútorná zadlženosť zdravotníctva a teda s týmto sa budeme vysporiadavať ešte iks rokov. Neurobí to iba jeden štátny rozpočet. Bolo by fajn a ja by som súhlasil s tým, že áno, to, čo si hovoril, že bolo by dobré povedať, na čo pacient má nárok, ale musíme aj povedať zároveň, že znamenalo by to prakticky zadefinovať, na čo pacient nárok nemá, pretože pri súčasnej legislatíve má pacient nárok na všetko. A neviem si predstaviť pri tejto atmosfére koalično-opozičnej, ako by takýto zákon vznikal. Je to, je to škoda, pretože to sme boli svedkom pri doplnkových ordinačných hodinách, kedy sa strašili ľudia, že budú platiť 50-eurové poplatky u lekára, a čo vôbec nebola absolútne pravda. Teda tento inštitút sa absolútne zneužil. A preto si neviem predstaviť, aj keď ten nápad je dobrý, ale ísť do Národnej rady s takým, aby sa zadefinovalo, áno, toto je nárok a toto už je mimo toho. Bohužiaľ, realita je taká, že znova by to len skončilo neuveriteľným proste populizmom a zneužívaním tejto témy. Takže pravdepodobne nikto do konca volebného obdobia sa s takouto, s takouto témou do toho nepustí. Ale dúfam, že v budúcnosti sa nájde takýto spoločný, spoločný konsenzus a bude treba k tomu pristúpiť.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
6.12.2017 o 9:11 hod.
MUDr. PhD.
Štefan Zelník
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Ja len veľmi krátko chcem poďakovať kolegovi Suchánkovi, pretože ako jeden z mála diskutujúcich sa naozaj venoval zákonu, pretože doteraz, čo sme prerokovávali, to bolo všetko možné iné, len nie o zdravotníckom zákone.
Áno, súhlasím s tebou, že naozaj zdravotníctvo je, ale chcem zdôrazniť, zdravotníctvo je dlhodobo podfinancované. Veď o tom aj svedčí vnútorná zadlženosť zdravotníctva a teda s týmto sa budeme vysporiadavať ešte iks rokov. Neurobí to iba jeden štátny rozpočet. Bolo by fajn a ja by som súhlasil s tým, že áno, to, čo si hovoril, že bolo by dobré povedať, na čo pacient má nárok, ale musíme aj povedať zároveň, že znamenalo by to prakticky zadefinovať, na čo pacient nárok nemá, pretože pri súčasnej legislatíve má pacient nárok na všetko. A neviem si predstaviť pri tejto atmosfére koalično-opozičnej, ako by takýto zákon vznikal. Je to, je to škoda, pretože to sme boli svedkom pri doplnkových ordinačných hodinách, kedy sa strašili ľudia, že budú platiť 50-eurové poplatky u lekára, a čo vôbec nebola absolútne pravda. Teda tento inštitút sa absolútne zneužil. A preto si neviem predstaviť, aj keď ten nápad je dobrý, ale ísť do Národnej rady s takým, aby sa zadefinovalo, áno, toto je nárok a toto už je mimo toho. Bohužiaľ, realita je taká, že znova by to len skončilo neuveriteľným proste populizmom a zneužívaním tejto témy. Takže pravdepodobne nikto do konca volebného obdobia sa s takouto, s takouto témou do toho nepustí. Ale dúfam, že v budúcnosti sa nájde takýto spoločný, spoločný konsenzus a bude treba k tomu pristúpiť.
Ďakujem.
Rozpracované
9:13
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:13
Alan SuchánekVystúpenie s faktickou poznámkou
6.12.2017 o 9:13 hod.
MUDr.
Alan Suchánek
Videokanál poslanca
Ďakujem za reakciu. Ja teda v tom vystúpení som chcel práve povedať toto, že je to určitá zmena paradigmy v prístupe k tomuto celému problému. A minulý rok som bol na jednom takom pracovnom stretnutí, kde Holanďania predstavovali systém svojho poistenia a pripoistenia, a tam sa ukazovalo, že tie pripoisťovacie alebo tie lepšie balíčky, ktoré, ktoré poskytujú ďaleko viacej služieb, vôbec nevychádzajú tak draho. Medzi základným a prvým stupňom, ktorý už výrazne zvyšoval možnosti v tom zdravotnom poistení, bol rozdiel 4 eurá. Myslím si, že to ozaj nie je veľký rozdiel. Keď si predstavíme, že dnes sú niektoré štatistiky, ktoré hovoria, že až 25 % v zdravotníctve sa dopláca z vlastných zdrojov alebo zo súkromných, tak si myslím, že možno politicky je to problémové, ale prakticky by to bolo pre ľudí ďaleko lepšie. Ďakujem.
Rozpracované