23. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadril k tejto novele zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov v rámci Slovenskej republiky ako obyvateľ jedného z týchto práve najmenej rozvinutých okresov, konkrétne okresu Kežmarok.
Je mi veľmi ľúto, že z množstva poslancov, ktorí tu predom vystupovali, bol asi len jeden jediný z východného Slovenska, ostatní asi majú pocit, že sa ich táto téma nedotýka, že ich to nezaujíma, že to nijako neovplyvňuje ich život. Mnohí hodnotili to, v akom stave sa tieto akčné plány nachádzajú, ako boli tvorené, ako vlastne k celému tomuto veľkému fiasku, lebo inak to nazvať nemôžeme, vlastne došlo. Vláda Roberta Fica si pár mesiacov pred parlamentnými voľbami v marci 2016 uvedomila, že dobrou témou na zvýšenie svojho potenciálu vo voľbách môže byť prijatie nejakého zákona, ktorý bude hovoriť o podpore najmenej rozvinutých okresov. Hovorili tam o okresoch, ako je Kežmarok, Sabinov, Poltár, Revúca, Vranov nad Topľou a tak ďalej.
Tieto akčné plány, ktoré mali riešiť jednotlivé problémy týchto okresov, boli potom zbúchané za niekoľko mesiacov a potom sa do nich napchalo niekoľko stránok takých úplných zbytočných a nezmyslov, ako tu čítali kolegovia predtým, že sa hovorilo o geografickej pozícii týchto okresov, aké tam majú potôčiky, riečiky, ako tečú, ktorým smerom, ktoré sa do nej vlievajú, vlievávajú a tak ďalej a tak ďalej.
Potom sa hovorilo o tom, že sú stovky tisícok eur používané na úplné nezmysly, ktoré so zvyšovaním životnej úrovne, resp. so znižovaním nezamestnanosti nemajú vôbec nič spoločné. Bola tam napríklad spomenutá tá oddychová zóna v Kežmarskom okrese, napríklad prišla vláda s perfektným nápadom zvážať asociálov z osád zadarmo do škôl, čím v podstate ešte len viac zvýšila to sociálne pnutie medzi ľuďmi, ktorí majú pocit, že sú diskriminovaní preto, že, len preto, že sú slušní, si musia za cestovné pre svoje deti platiť, zatiaľ čo títo asociáli to majú v autobusoch jednoducho zadarmo. To sú niektoré z riešení, s ktorými prichádza vláda.
No ale keď sa pozrieme s odstupom času – skoro dvoch rokov – na to, ako vlastne tieto akčné plány dopadli, aké sú reálne výsledky, a tie môžeme následne hodnotiť, tak vám môžem ako obyvateľ jedného z tohto najmenej rozvinutého okresu s nezamestnanosťou, s tou oficiálnou, ktorú prezentuje vláda, skoro 20 %, povedať, že sa nezlepšilo vôbec nič.
Aj v rozhovoroch s ľuďmi, keby ste si zrobili takú menšiu anketu medzi ľuďmi žijúcimi na východnom Slovensku, by ste sa dozvedali, že sa nestalo vôbec nič, že sa vôbec nič nezlepšilo, že sa nevytvorili žiadne pracovné miesta. A keď som dával žiadosti o poskytnutie informácií na mestá a obce, ako napríklad Rakúsy, Malý Slavkov, Spišská Belá, Kežmarok, Spišská Stará Ves, Sabinov, Lipany, jednoducho dával som ich naozaj veľa, bolo mi odpovedané, že zo sľúbených peniazov, peňazí, ktoré mali byť v danom časovom období pridelené týmto obciam a týmto mestám, bol im pridelený len zanedbateľný zlomok z toho, čo reálne mali dostať, a vďaka tomu dnes môžu skonštatovať, smutne skonštatovať, že sa riešenie nepohlo vôbec nikde.
A namiesto toho, aby vláda prijala racionálne riešenia, ako tu boli spomínané, ako je znižovanie daňovo-odvodového zaťaženia pre malých slovenských výrobcov, pre podnikateľov, aby prijala zmenu zákona o verejnom obstarávaní, ktorý dnes zamedzuje verejným inštitúciám možnosť dať si do verejného obstarávania podmienku, aby dodávateľ alebo výrobca produktu, ktoré chce táto verejná inštitúcia obstarávať, musel byť z regiónu alebo aspoň zo Slovenskej republiky, tak vláda prichádza s týmto návrhom zákona, s touto novelou, opätovne prerozdeľovať, tentokrát 1,1 mld. eur na projekty, o ktorých vláda tvrdí, že sú zmysluplné, že majú zmysel, že aj prinesú nejaké výsledky.
Už tieto dva roky nám ukázali, že sa nepohlo vôbec nič k lepšiemu, a ja sa pýtam vás všetkých, prečo si majú občania Slovenskej republiky myslieť, že po tejto novele sa to zlepší, že sa to pohne vpred, že vďaka tomu, že pridáte do tohto zoznamu najmenej rozvinutých okresov ďalšie okresy, čím v podstate priznáte, že Slovensko sa nevyvíja dopredu, ale že upadá, čo tým jednoducho Slovensku prinesiete. Ja hovorím, že už keď sa vynakladajú stovky miliónov eur na zvyšovanie zamestnanosti Slovenskej republiky, tak to robme efektívne, robme to tak, že nevynaložíme skoro 600 mil. euro, lebo o takejto sume sa debatuje, na automobilku Jaguar Land Rover, a potom ju postavíme do Nitry. Do Nitry, kde je nezamestnanosť 3 %, a potom sa divíme, že v tej automobilke nemá kto pracovať, a dovážame sem Srbov a Rumunov a obyvatelia aj v týchto okresoch, ako je Kežmarok alebo Vranov nad Topľou, sa nakoniec poskladali nejakým Srbom a Rumunom na prácu v Nitre. Keď sa nad tým človek zamyslí, tak si uvedomí, že toto štátne zriadenie skôr pripomína cirkus ako nejaké logické usporiadanie, ktoré môže priniesť štátom lepší život.
Nedávno, minulý týždeň sme tu schvaľovali oddlženie slovenských nemocníc. 600 mil. eur na to, aby sa zakryla neschopnosť vlády a neschopnosť ich nominantov riadiť zdravotnícke zariadenia, ktoré dostali do neuveriteľných dlžôb, a nič sa opäť nevyrieši. Opätovne prísľuby, nejaké plány, koncepcie, riešenia, ale nikdy, nikdy to neprinesie žiaden výsledok.
A keď budeme zo Slovenska robiť automobilovú veľmoc, tak môžme dopadnúť, ako hovoril kolega Mizík, ako americké mesto Detroit, pretože tí, ktorí o tom niečo čítali, vedia, že americké mesto Detroit postavilo celú svoju ekonomiku na tom, že drvivá väčšina obyvateľov pracovala v automobilovom priemysle, ale keď prišiel rok 2008 a kríza a znížil sa dopyt po automobiloch, tak sa znížila aj výroba a tým pádom sa prepúšťali ľudia a mesto Detroit bolo tak prvé oficiálne mesto v Spojených štátoch amerických, ktoré vyhlásilo bankrot. Dnes sa to, sa tam môžete ísť pozrieť, pozrieť si aspoň obrázky, fotky, videá, to jedno veľké nepodarené černošské geto s obrovskou kriminalitou. A podobne môže dopadnúť aj Slovensko, keď sem budete dovážať jednu automobilku za druhou.
A keď sa hovorilo o tej dotácii pre Jaguar a Land Rover, tak sme akože v tejto súťaži porazili Poľskú republiku, a keď som hovoril o tom s kolegom poslancom poľského Sejmu, tak mi povedal, že to vyjadrenie poľskej vlády o tom, že Slovensko bolo pripravené poskytnúť viac peňazí pre túto automobilku, bola len, bol len politicky korektný nezmysel, pretože sa tam všetci chytali za hlavu, ako môžeme byť tak blbí a vynaložiť tak obrovské peniaze pre túto automobilku, keď oni sami jednoducho neboli ochotní ako niekoľkonásobne väčší štát vynaložiť ani len toľko ako Slovensko, ako to chudobné, malé Slovensko. A potom môžme vidieť tie regionálne rozdiely, keď si porovnáme slovenské pohraničie, ako hovoril pán kolega Heger, keď idete z Vysokých Tatier a prechádzate na poľskú stranu smerom na Jurgów alebo na bialsku..., na Bialku Tatransku a idete po tej brutálne zasneženej ceste so štyrmi kameňmi na meter štvorcový a bojíte sa, že neostanete vykotení niekde v lese, a prejdete naraz na poľskú stranu, máte krásnu, čistú, hladkú cestu, perfektnú, opravenú, novú a pýtate sa, ako je možné, že to zaostalé Poľsko je omnoho ďalej, než to perfektné, prosperujúce Slovensko, ktorému tak výborne funguje a štartuje ekonomika, ako to hovorí pán predseda vlády častokrát v televíznych debatách. Mohli by sme hovoriť dlho o tom, ako boli tieto akčné plány koncipované, aké to prinieslo výsledky, hovorilo sa už o tom dlho.
Ja som zvedavý na vyjadrenie pána podpredsedu vlády Pellegriniho, ako všetku túto kritiku znesie, ako sa k tomu vyjadrí, ako prisľúbi, opätovne len prisľúbi slovenskej verejnosti, že sa niečo pohne vpred, ale zo svojej pozície môžem povedať, nielen poslanca Národnej rady, ale hlavne obyvateľa jedného z týchto najmenej rozvinutých okresov, že už dávno, dávno neverím, že táto súčasná skorumpovaná, vlastizradná, zlodejská garnitúra môže niečo zmeniť k lepšiemu.
Ďakujem.

Pán poslanec Jurzyca. Nie je v sále, stráca poradie. Chce sa k rozprave... Týmto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?

Vážený pán predseda, vzhľadom na krátkosť času a množstva argumentov, ktoré tu zazneli, chcem oznámiť, že sa vyjadrím ako predkladateľ v druhom čítaní počas rozpravy k tomuto zákonu a budem sa snažiť odpovedať na všetky otázky, ktoré zazneli z úst vystupujúcich.
Ďakujem.

Ďakujem.
Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nech sa páči.

Ja, ja takisto, keďže časová tieseň, a rád, rád by som bol vystúpil, takže určite v druhom čítaní sa vyjadrím aj ja.
Ďakujem.

Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Vzhľadom na dosiahnutý čas, 12.00 hod., prerušujeme rokovanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Od trinástej schôdze je mimoriadna schôdza Národnej rady k ministrovi Kaliňákovi.
Ďakujem a prajem dobrú chuť.

(Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.)

(Po prerušení 23. schôdze NR SR a po prestávke sa začalo rokovanie 24. schôdze NR SR.)

Vážené panie poslankyne, tu nie sú, vážení páni poslanci, otváram šiesty rokovací deň 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali títo poslanci: pán poslanec Gröhling a pani poslankyňa Remišová.
Budeme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, tlač 707. Poprosím pána ministra, ktorý už medzitým zaujal svoje miesto, a poprosím spoločného spravodajcu a predsedu výboru pre zdravotníctvo, pána poslanca Štefana Zelníka, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.
Ďalším ústne prihláseným rečníkom do rozpravy je pán poslanec Alan Suchánek, ktorého prosím o slovo, nech sa páči.

(Pokračovanie v rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 707.)

Ďakujem za slovo, pani podpredsedkyňa. Na predchádzajúcej schôdzi v prvom čítaní k tomuto zákonu som už vystúpil a v podstate som ho aj hodnotil. V krátkosti len zopakujem, že v tomto zákone je riešených viacero problémov, ktoré teda bolo treba riešiť.
Ja veľmi oceňujem zavedenie urgentov prvého a druhého typu, ako aj stanovenie podmienok na triedenie pacientov pre traumacentrá, takzvanú triage pre identifikáciu pacientov s pravdepodobnosťou zlyhania vitálnych funkcií. Teda pôjde o tých pacientov, ktorí budú primárne smerovaní do traumacentier, nebude sa strácať čas, nebudú ohrozovaní na životoch a na zdraví, a je to veľmi dôležitý a skutočný krok k zníženiu odvrátiteľnej úmrtnosti. Len tak na okraj poviem, že teda v západnej Európe to beží už dosť dlho, viacero rokov, a dokonca aj v Čechách to už beží skoro desať rokov.
Oceňujem aj zmenu v systéme ohliadok mŕtvych tiel a stanovenie, kto a za akých podmienok bude tieto obhliadky vykonávať. A hlavne to, že je to stanovené, alebo, respektíve, že to stanoví určité oddelenie obhliadok mŕtvych od poskytovania zdravotnej starostlivosti živým.
Ale teraz by som sa chcel venovať hlavne tomu, čo sa zmenilo od toho, čo sme tu boli v tomto zákone k týmto problémom v prvom čítaní, a teda k doplnkovým ordinačným hodinám. Zavedenie doplnkových ordinačných hodín znamená, že vláda otvorene priznáva, že v ambulantnom sektore je málo zdrojov. Teda, že je tam málo peňazí. Musím tu samozrejme pripomenúť aj to, že tak isto aj v nemocničnom systéme je málo peňazí, hoci sa stále u nás, niektorí ľudia deklarujú, že v zdravotníctve je peňazí dosť, no nie je to dosť, určite tam nie je dosť.
Európska komisia robila hodnotenie, pred asi dvomi týždňami, zdravotníctva v Európskej únii a konštatovala, že v Slovenskej republike sa vynakladá na zdravotníctvo menej ako vo väčšine krajín Európskej únie alebo Únii, a dá sa to, dá sa to vyjadriť, či už percentom HDP, alebo aj nominálne v hodnotení na eurá. V roku 2015 v Slovenskej republike išlo 6,9 % HDP na zdravotnú starostlivosť. Nominálne to bolo 1538 euro na jedného obyvateľa. To konštatovala Európska únia. Priemer Európskej únie je 9,9 %, ale nominálne ten rozdiel je ďaleko výraznejší, je takmer dvojnásobný, nominálne je to takmer 2800 euro na jedného obyvateľa, priemer Európskej únie.
Bolo tam tak isto konštatované, že v Slovenskej republike je potrebný lepší prístup k primárnej starostlivosti, aby pre chorého pacienta nebola prvou zástavkou pohotovosť. Tu treba ešte samozrejme pripomenúť aj to, že návštevnosť u lekára u nás je dvojnásobná proti vyspelým krajinám, a že všeobecní praktickí lekári neplnia svoju úlohu tak, ako by mali a v porovnaní so Západom 80 % tých, ktorí k nim prídu, posielajú na odborné vyšetrenia k špecialistom a len 20 % sú schopní vyriešiť alebo ochotní vyriešiť. V krajinách, kde funguje kvalitné zdravotníctvo, tak je ten pomer úplne obrátený. Preto špecialisti v ambulantnom sektore majú stanovené určité limity, na ktoré ich zazmluvní zdravotná poisťovňa, a väčšina špecialistov tieto svoje limity naplní za desať, dvanásť možno pätnásť dní. Ostatné dni v mesiaci samozrejme potom už buď robia nadlimity, ktoré im zaplatia len čiastočne alebo vôbec. Preto je tendencia už tie zvyšné dni alebo aspoň teda niektoré dni v mesiaci nepracovať alebo pracovať veľmi obmedzene.
Takže zavedenie tohto, týchto doplnkových ordinačných hodín čiastočne bude tento problém riešiť. Má kapacitu, samozrejme bude otázkou tých ďalších mesiacov, ako sa to bude napĺňať a ako na to budú ochotní pristúpiť lekári a nakoniec aj pacienti. Ale tá kapacita je, v podstate až 30 % by sa v tomto systéme mohli zvýšiť ambulantné hodiny u špecialistov a tak isto teda 30 % pacientov by mohlo kapacitne byť viacej u týchto špecialistov vyriešených.
Ja som povedal, že toto čiastočne rieši tento problém, nedostatok vyšetrení u špecialistov. Systémovým riešením by bolo to, keby sme konečne určili, čo spadá do základného zdravotného poistenia, čo všetko teda, na čo všetko má pacient alebo občan nárok v rámci tohto zdravotného poistenia a na čo už z tohto poistenia nárok nemá, pretože všetko sa z tohto nedá zrealizovať a zaplatiť. Aj v programovom vyhlásení vlády je napísané, že treba zaviesť viaczdrojové financovanie zdravotníctva. Toto je jeden z krokov alebo taký podľa mňa veľmi dôležitý krok v tomto naplnení. A pokiaľ toto bude prvý krok k tomu, aby sme zaviedli to systémové riešenie, teda aby sme určili, čo patrí do toho základného zdravotného poistenia pre každého a čo už nie, a aby sme v podstate poisťovniam dali možnosť alebo aj povinnosť to, čo práve poisťovne majú plniť, to znamená, že by mali ponúkať poisťovacie balíčky v rôznych rozsahoch a občania teda by si teda z toho mohli vybrať, tak potom je to dobrý krok. Samozrejme, bude to ešte závisieť aj od toho, či, ako to bude kontrolované, aby to nebolo zneužívané napríklad aj lekármi a aby ľudia, ktorí budú mať, alebo ktorí sú ekonomicky menej zdatní, aby nemuseli za, teda respektíve neboli nútení niektorými lekármi si takéto doplnkové hodiny priplácať, hoci ekonomicky by to mohol byť pre nich veľký problém.
A preto ešte na záver chcem povedať, že teraz, keď budeme schvaľovať štátny rozpočet na rok 2018, apelujem na vás, aby sme nepripustili, že za poistencov štátu bude štát platiť len 3,71 percenta. Pretože v tom zdravotníctve za takých okolností nebude podľa mňa dostatok zdrojov.
Ďakujem pekne.

Jedna faktická poznámka na vaše vystúpenie, pán poslanec. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Zelník, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Ja len veľmi krátko chcem poďakovať kolegovi Suchánkovi, pretože ako jeden z mála diskutujúcich sa naozaj venoval zákonu, pretože doteraz, čo sme prerokovávali, to bolo všetko možné iné, len nie o zdravotníckom zákone.
Áno, súhlasím s tebou, že naozaj zdravotníctvo je, ale chcem zdôrazniť, zdravotníctvo je dlhodobo podfinancované. Veď o tom aj svedčí vnútorná zadlženosť zdravotníctva a teda s týmto sa budeme vysporiadavať ešte iks rokov. Neurobí to iba jeden štátny rozpočet. Bolo by fajn a ja by som súhlasil s tým, že áno, to, čo si hovoril, že bolo by dobré povedať, na čo pacient má nárok, ale musíme aj povedať zároveň, že znamenalo by to prakticky zadefinovať, na čo pacient nárok nemá, pretože pri súčasnej legislatíve má pacient nárok na všetko. A neviem si predstaviť pri tejto atmosfére koalično-opozičnej, ako by takýto zákon vznikal. Je to, je to škoda, pretože to sme boli svedkom pri doplnkových ordinačných hodinách, kedy sa strašili ľudia, že budú platiť 50-eurové poplatky u lekára, a čo vôbec nebola absolútne pravda. Teda tento inštitút sa absolútne zneužil. A preto si neviem predstaviť, aj keď ten nápad je dobrý, ale ísť do Národnej rady s takým, aby sa zadefinovalo, áno, toto je nárok a toto už je mimo toho. Bohužiaľ, realita je taká, že znova by to len skončilo neuveriteľným proste populizmom a zneužívaním tejto témy. Takže pravdepodobne nikto do konca volebného obdobia sa s takouto, s takouto témou do toho nepustí. Ale dúfam, že v budúcnosti sa nájde takýto spoločný, spoločný konsenzus a bude treba k tomu pristúpiť.
Ďakujem.