23. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán minister, kolegyne, kolegovia, ja by som ešte pred tým, ako začnem, chcel poprosiť a aj to odôvodním na základe § 30 rokovacieho poriadku, keďže sa jedná o zákon zákonov a je to naozaj veľká vec, že tu opäť prerokúvame raz za rok rozpočet, a verím, že táto diskusia bude konštruktívna, musím povedať, že som sa na ňu tešil, neviem úplne odhadnúť, nakoľko mám svoje vystúpenie, a tak by som chcel poprosiť, či by bolo možné dostať aj viac času ako 30 minút. Či by teda ctení poslanci a ctené poslankyne súhlasili s tým, že ak by sa mi to vystúpenie natiahlo, aby som to nemusel nejako rázne sekať k 30 minútam, ale ak by to trvalo, neviem odhadnúť koľko, ale tak určite povedzme aj nejaký časový limit alebo aj prípadne takú voľnú kartu, čo sa týka dĺžky. Tak chcem sa opýtať pána predsedajúceho, či by niečo také bolo možné. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, je zákon zákonov. Je všeobecný súhlas, aby mohol pán poslanec byť dlhšie. (Súhlasná reakcia pléna.)
Nech sa páči, pán poslanec, tak ako sme to urobili pred dvomi dňami, aj pri štátnom rozpočte určite. Nech sa páči.
Heger, Eduard, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Vážim si teda vašu dôveru. Verím, že ju nesklamem, že budem rozprávať celý čas zmysluplne, ak nie, tak mi zapískajte, ja to potom nejak rýchlejšie skončím žartom.
Takže, pán minister, bolo zaujímavé počuť vaše predstavenie a vzápätí bolo zaujímavé počuť predstavenie pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, pretože mi to prišlo, ako keby dva odlišné príbehy. Až som mal miestami pocit, že či hovoríte obidvaja o tom istom dokumente. A ešte úvodom by som možno povedal, že aj keď som vás tak počúval, vlastne tie jednotlivé opatrenia, naozaj ste išli tak rozsiahle a miestami až úplne do hĺbky, tak mne to pripomenulo takú paralelu alebo, že proste toľko aj takých drobností tam je, a to je možno ten pohľad, ktorý sa ja budem snažiť priniesť do toho rozpočtu, lebo vieme, že nezhodneme sa v pohľade na verejné financie. Vy máte na to iný názor, my máme na to trošku iný názor. A prišlo mi to až tak miestami, ako keby tie jednotlivé opatrenia boli také cukríky, také tie pochutiny, ktoré si dovolíme z toho rozpočtu zaplatiť, ale v skutočnosti nie sú to nevyhnutné veci.
A ja musím povedať na úvod, že ja si myslím, že my nie sme bohatá krajina, čo sa týka financií. Sme bohatá krajina na ľudský kapitál, na to, že Slováci sú naozaj pracovití a majú veľký potenciál. A preto si myslím, že tým, že nie sme bohatá krajina, tak musíme naozaj veľmi zodpovedne uvažovať nad tým, čo je prioritou a kam tie výdavky prioritne by mali ísť a kam by nemali ísť.
Na druhej strane začal by som možno tým, že by som chcel povedať alebo zadefinovať práve a budem čítať aj priamo z riadkov rozpočtu, že momentálne sa nachádzame v dobrých časoch. A to je myslím si, že veľmi dôležité si uvedomiť. Bolo tomu tak aj minulý rok a myslím si, že tento rok je to ešte väčším potvrdením, že nielen Slovensko, ale globálne sa nachádzame v dobrých časoch.
A ja by som teraz chcel zacitovať pár riadkov z rozpočtu a k tomu možno dať taký komentár, aby som vykreslil práve tú situáciu toho, že nachádzame v dobrých časoch. V rozpočte sa píše, že v roku 2018 porastie slovenská ekonomika o 4,2 percenta. To je veľmi pekné číslo, keď sa pozrieme aj v porovnaní s okolitými krajinami, vidíme, že toto, a keď sa porovnávame dokonca s priemerom Európskej únie alebo so západnými krajinami, tak musíme povedať, že toto je dobrý rast, že to je výrazný rast. Na druhej strane píše sa v rozpočte, že teda za zrýchlením rastu oproti predchádzajúcemu roku stojí predovšetkým spustenie výroby v automobilových závodoch a s ním spojený rast exportu. A to chcem zdôrazniť, že ten export áno, tak ako aj pán minister hovoril, sme veľmi otvorená ekonomika a export je veľmi dôležitý. A vidíme, že práve to, že sme taká otvorená ekonomika, že ten export tu je, tak nás to ťahá a prináša to vlastne vyššiu dynamiku rastu Slovenskej republiky.
Ale taktiež sa v rozpočte píše, že hlavným dôvodom je zlepšenie ekonomického výhľadu v eurozóne, a budem pokračovať ďalej, "dynamika rastu globálnej ekonomiky nepoľavuje". Čo z toho vidíme? Ešte by som dodal jednu vetu, ktorá je tam, že "k zrýchleniu v eurozóne prispieva väčšina veľkých ekonomík a zotavenie naďalej prebieha rovnomerne naprieč sektormi". Čiže vidíme z týchto viet, že darí sa všetkým. Že darí sa naozaj celej Európskej únii, darí sa eurozóne a dokonca v rozpočte sa neskôr píše, že aj v globálnej ekonomickej aktivite alebo, resp. je to zintenzívnenie globálnej ekonomickej aktivity vo svete.
A myslím si, že tu si musíme uvedomiť, že toto sú naozaj dobré časy, pretože nedeje sa to len na Slovensku, deje sa to globálne. A po druhé, toto nie je zásluhou našej vlády, pretože ak by sa ostatným nedarilo, nám by sa darilo, tak môžme povedať áno, zrejme tá vláda robí niečo, čo nás odlišuje od tých druhých a dokáže tú našu ekonomiku rozpumpovať. Ale my sa naozaj vezieme na tej vlne aj práve preto, že sme tá otvorená ekonomika, aj práve preto, že sme naviazaní aj eurom na vyspelé krajiny. Takže tá veľká previazanosť tu je a vidíme, že tá previazanosť aj s Európskou úniou prináša veľmi dobré ovocie, veľmi dobré výsledky aj do našej ekonomiky a pozdvihuje nás spolu s ním. A preto máme, preto sa darí aj nám.
A tu dokonca opäť budem citovať štátny rozpočet, sa píše, že "široká báza rastu sa opiera o silný trh práce a ekonomický optimizmus spotrebiteľov a firiem v domácom prostredí". A na záver teda aj o to spomínané "zintenzívnenie globálnej ekonomickej aktivity vo svete".
Silný trh práce, tu chcem povedať, že je vidieť, že aj ľudia to cítia, že sa nám darí a že sme v dobrých časoch. Keď ste aj vy v dobrých časoch, keď máte vyšší príjem, tak si viacej dovolíte, samozrejme. To je prirodzené. Keď máte tú istotu toho, že ten príjem budete mať aj ešte pár rokov, tak sa nijako nebojíte a dovolíte si väčší konzum. A práve to je vidieť, že sa to pretavuje teda aj to tej mentality ľudí, ľudia to tak vnímajú a podľa toho sa správajú. A správajú sa podľa toho, to práve definuje aj tá veta, ekonomický optimizmus, opiera sa teda táto široká báza rastu o ekonomický optimizmus spotrebiteľov, ale aj firiem v domácom prostredí. Takže ľudia viacej míňajú. Na druhej strane vidíme, aj sme videli opatrenia Národnej banky Slovenska, ktorá zaviedla na to, aby tu bola určitým spôsobom regulovaná alebo obmedzená miera naberania si úverov, pretože vidíme, že úverovosť alebo rast úverov slovenských domácností rastie, rastie pomerne výrazne a môže to byť rizikom, takže toto opatrenie je dôležité.
A ďalší prvok je práve ten silný trh práce, a to vidíme, že naozaj je. Existuje tzv. Beveridgeova krivka, ktorá hovorí o tom a porovnáva práve tú nezamestnanosť verzus zamestnanosť verzus dostupné pracovné miesta. A keby som mal možnosť ukazovať názory, tak by som vám ju vedel aj ukázať, ale v podstate opisuje len ten jav toho, že, a to je to, čo na dnes máme, ten problém, že my máme na jednej strane veľkú nezamestnanosť ešte stále, povedzme, na tom východnom Slovensku, včera sme o tom hovorili práve o najmenej rozvinutých okresoch, ale máme aj nedostatok pracovných síl. A toto, keď sú obidva parametre hore, tak to práve poukazuje tá Beveridgeova krivka, že to nie je dobré, že to nie je zdravé. Zdravé by bolo, aby sme uspokojovali ten záujem o pracovné sily práve tou nezamestnanosťou, ale k tomu sa ešte za chvíľočku vrátim, ako budem citovať state z rozpočtu.
Ale chcem teda povedať, že tie dobré časy ešte chvíľku potrvajú, pretože prognóza predpokladá udržanie aktuálneho tempa rastu eurozóny na strednodobom horizonte. Vyplýva to práve aj z nejakého stabilného rastu nemeckej ekonomiky, ale aj energického tempa rastu španielskej ekonomiky. Do toho sa pridáva postupne oživenie vo Francúzsku a v Taliansku.
Keď sa na to pozrieme z toho geograficky nášho prostredia, tak práve rasty vo V3 sa budú pohybovať pod hranicou 4, v Čechách to bude mierne nad hranicou 4, čiže porovnateľne. A ako som hovoril, ten, hlavným ťahúňom bude práve tá spotreba domácností. Čiže tí ľudia cítia, že sme v dobrých časoch, rastie tým, že je dopyt po práci, tak im rastú aj mzdy, však o tom sa bavíme. Ako som hovoril, aj mzdy budú, pardon, to som ešte nehovoril, ale mzdy budú tiež rásť dokonca budúci rok. Čiže ľudia budú mať viac peňazí a tieto peniaze premieňajú práve tým, že cítia, že sú dobré časy, premieňajú na spotrebu, a preto bude ťahaná, tento rast bude ťahaný spotrebou domácností.
Chcel by som však povedať, že tuto práve, a dať to do súvisu s vládou strany SMER, ktorá je už desať rokov vo vláde, že zanedbala prípravu práve na tieto dobré časy. Čo tým myslím? Totižto dnes máme ten problém práve tej zamestnanosti, že na jednej strane ešte tu máme nezamestnanosť a máme požiadavku na pracovné sily a nevieme to uspokojovať z ľudí, ktorí sú na pracovnom trhu. A napriek tomu zaznamenávame hospodársky rast. Predstavte si, čo by sa dialo, keby sme vedeli naozaj uspokojiť túto pracovnú požiadavku na pracovnú silu práve z týchto ľudí. Tu vidím práve ten nevyužitý potenciál tých desiatich rokov, kedy tu teda strana SMER vládla primárne a nepripravila sa na tento krok, na to, aby nenastala táto disproporcia v zamestnanosti alebo na trhu práce. Pretože keby títo ľudia, všetci, ktorí sú dnes nezamestnaní a sú poberatelia dávok do veľkej miery, tým pádom ich spotreba je nízka, keby oni vedeli nasýtiť tú potrebu po práci, tak dneska by omnoho viacej peňazí vracali späť do ekonomiky. Ale to sa nedeje a práve tu je ten nevyužitý potenciál.
A tu by som povedal, že rozpočet hovorí aj o tom, že nové pracovné miesta budú nasýtené nielen domácimi nezamestnanými, ale posilnia sa aj trendy príchodu zahraničných pracovníkov. A toto je, je tam teda taká veta, že a "návratu Slovákov zo zahraničia". Tu by som si dovolil pochybovať, že to bude nejaké masívne číslo, teda zatiaľ to tak, čo ja mám pomerne kopec známych v zahraničí, ale dobre, nemám k tomu žiadnu štatistiku, ale dovolím si teda o tomto pochybovať. Ale tá veta "posilnia sa aj trendy príchodu zahraničných pracovníkov" je práve odpoveďou na to, že uspokojujeme tu dopyt po práci nie domácimi, nevieme to dosiahnuť domácimi, ale tými zahraničnými. Lenže tí zahraniční, viete, aj keď sú Slováci gastarbeitri niekde v zahraničí, tak tam zarobia peniaze, ale kam ich prinesú? No, prinesú ich domov a zvlášť takí, čo tu z okolitých krajín prichádzajú. Čiže nepremieňajú to tu na domácu spotrebu. Takže tie peniaze my strácame, a to je práve ten nevyužitý potenciál, ktorý nám chýba a ktorý by sme mohli mať v rozpočte, ak by strana SMER na toto myslela v čase, keď sa dostávala z krízy a pripravovala systematicky opatrenia na to, aby nám nevznikla táto veľká disproporcia.
Takže toľko aj k tej miere nezamestnanosti, ktorá teda klesne na úroveň 7,3 %, a nominálna mzda bude rásť v roku 2018 tempom 4,6 %, a to je práve, čo som hovoril, že sa prenesie do spotreby alebo teda do tých výdavkov.
Lenže tu si musíme uvedomiť a tu je ďalšie riziko, kde musí byť vláda veľmi obozretná s tým, ako bude nakladať aj s vlastnými financiami, a to je uzatváranie nožníc produktivity práce a ceny práce. Totižto na Slovensku dlhodobo boli tieto nožnice pomerne otvorené a to, ako sme dosahovali produktivitu, nebolo ohodnotené dostatočne. To ste mohli počuť aj práve tie porovnania, že však taký automechanik v Nemecku zarába podstatne viac ako na Slovensku a robí ešte lepšie a podobne. Čiže teraz už sa dostávame do fázy, kde sa približujeme veľmi blízko k tej produktivite. A totižto pre každého podnikateľa nemá význam, aby platil zamestnanca viac, ako je hodná jeho produktivita. Ale, žiaľ, niekedy sa to musí stať práve aj takými disproporciami na trhu, ak on tých ľudí naozaj potrebuje a nemá iných, tak ich musí preplatiť, aby ich dostal do svojej fabriky, pretože nechce prísť o ten biznis, ktorý má. Je mu, radšej zarobí menej, ako by nemal zarobiť vôbec.
A toto môže spôsobiť, že preklopí sa cena práce nad produktivitu. A ak to sa stane, tak Slovensko prestane byť konkurencieschopné. A je veľmi dôležité pre Slovensko, pretože aj dnes sme prezývaní ako montážna dielňa, aby sme ostali konkurencieschopní, lebo podnikatelia z dlhodobého hľadiska ak budú musieť platiť viac, ako je produktivita tej práce, no tak prirodzene budú hľadať aj zo strednodobého a dlhodobého hľadiska miesta, kde sa budú môcť vrátiť späť k tej produktivite. Nikto nechce preplácať, ani vy nechcete za niečo platiť viac, ak za to môžete platiť férovú cenu. A niekedy aj možno ešte nižšiu ako férovú cenu. To už je na každom z vás. Ale tá pointa je, že to riziko tu hrozí, ak vláda nebude robiť dostatočné opatrenia na to, aby sa to neprehuplo. A práve prilievaním niekedy financií do hospodárstva, nerozumným, môže toto preklopenie spôsobiť, obzvlášť, ak sa nevyrovnávajú tie rozdiely.
Takže ďalšia dôležitá vec, ktorá je v rozpočte napísaná, že rast investícií bude teda založený hlavne na súkromnom sektore, čo je dobrá správa. Verejné investície sú však tlmené pomalým nábehom čerpania eurofondov. A toto je opäť zlyhanie vlády, súčasnej vlády, pretože to, že sa nečerpajú eurofondy, áno, môžme povedať a počujeme tie argumenty, že eurofondy budú vyčerpané, však to dobehneme, máme ešte čas. No, nie je to úplne tak. Videli sme to aj v roku 2015, kedy naše čerpanie eurofondov bolo veľmi vysoké, aj to sme nestihli vyčerpať všetko a nejako vyčerpať všetko. A niekoľko sto miliónov nám tam ušlo práve preto, že sme to nedokázali vyčerpať. Ale problém je, že mnohokrát po tom, keď sa čerpajú na poslednú chvíľu, tak sa musia ako keby vyčerpať a čerpajú sa aj na projekty, ktoré nie sú úplne zmysluplné alebo bolo by škoda tie peniaze stratiť, tak ich vyčerpáme na čokoľvek. A toto je tiež len dôkazom toho, že sa nepristupuje zodpovedne a systematicky práve aj k tejto oblasti čerpania eurofondov, a preto je veľmi dôležité ju mať naďalej pod drobnohľadom. A ešte keď budem hovoriť samostatne o eurofondoch, spomeniem práve aj tie eurofondy na vedu a výskum, pretože tam nastal, došlo k jednému zlomu, ktorý spôsobí, že už sa z toho nedostaneme.
Keby som teraz ešte kratučko len zacitoval z rozpočtu, čo sa týka pozitívneho vývoja, tak je tam veta, ktorá hovorí, že, naopak, pozitívny vývoj je zaznamenaný v rámci príjmov z dane, dane z pridanej hodnoty, pri ktorej sa očakáva prekročenie rozpočtu o 120 mil. eur. Pán minister, viete, že ja som teda v tomto taký kritik práve toho výberu DPH a my si porovnávame vždycky tie krivky a vy máte tú maďarskú priekopu a ja mám zase ten Gerlachovský štít, alebo ako by sme to nazvali. Ale v skutočnosti chcem tým povedať, dneska nechcem byť nejaký kritický, lebo vidíme, že teda nejaké pozitívne veci sa dejú. A tu by som práve že chcel pochváliť, že vidíme, že tie opatrenia, ktoré robíte, napriek tomu, že je to prekvapivé, ako nominant SMER-u alebo teda člen strany SMER zavádzate takéto kroky. Ale chcem sa skôr venovať teraz tak konštruktívne naozaj tomu, že šedá ekonomika je problém. A práve tam je do veľkej miery ten únik daní z pridanej hodnoty, pretože peniaze, ktoré nie sú zaevidované, tak sa z nich nedá odviesť ani daň z pridanej hodnoty. Ale tu by som chcel teraz trošku tak trošku politicky, ak môžem, že myslím si, že práve správanie vlády odrádza ľudí od toho, aby chceli platiť vyššie dane. Ja sa totižto nechcem uspokojiť s tým, že Slováci nechcú platiť dane. Ono sa to o Slovákoch hovorí, že je tu vysoká miera optimalizácie a podobne. A ten stav tu je, ale nemôžme sa uspokojiť s tým, že tak to bude navždy. My proste potrebujeme vykročiť tým smerom, že, okej, čo ideme urobiť pre to, aby Slováci hrdo a chceli platiť dane, lebo za to dostanú patričné výsledky. A toto je práve ten problém, že dnes nevidia ľudia, že by za peniaze, ktoré vyčerpajú, dostali patričné výsledky. A preto si myslím, že tuto zohráva, naozaj každá vláda má túto zodpovednosť, že je vzorom pre ľudí, a buď odrádza od platenia dane, alebo pomáha, môže motivovať.
Takže Slovensko potrebuje byť konkurencieschopné, má na to príležitosť, v minulosti sa mu to už podarilo. A práve rozpočet je takým odrazom toho, že aké má vláda priority. Pretože vy môžte hovoriť, že toto je moja priorita, ale pokiaľ tomu nedáte peniaze, tak to v skutočnosti priorita nie je. Zrejme to poznáte z domácich rozhovorov so svojimi partnermi a podobne.
A keď si pozrieme konkurencieschopnosť, tak vidíme, že v porovnaní s tým naším okolím, napríklad s tou V4, s ktorou zápasíme mnohokrát aj o zahraničné investície, sme momentálne na treťom mieste, kde tesne iba o jedno miesto sú za nami Maďari práve napríklad v tom ukazovateli globálnej konkurencieschopnosti, kde Česi sú na 31. mieste, Poliaci na 39. mieste, Slovensko na 59. mieste a Maďarsko na 60. mieste. Ale na to aby, prečo je dôležité, prečo je potrebné mať túto konkurencieschopnosť a prečo je dôležité, aby sme mali ten zdravý ekonomický vývoj? No na to, aby sa Slovákom na Slovensku žilo lepšie.
A na to, aby sme dosiahli tento zdravý ekonomický vývoj, musíme zabezpečiť také štyri hlavné parametre, a to je: zdravé a udržateľné verejné financie, efektívny verejný sektor, zlepšujúce sa podnikateľské prostredie a veda a výskum a vzdelávanie na vysokej úrovni. A týmto štyrom oblastiam by som sa chcel teraz kratučko venovať.
Ale ešte predtým sa chcem vyjadriť k takej metodike, ako sa zostavuje rozpočet. Asi ste si všetci všimli, nie že asi, ale určite ste si všimli, že rozpočet sa zostavuje na tri roky, kde jeden ten prvý rok je záväzný a druhý a tretí rok je výhľadový. No, žiaľ, v súčasnej praxi je druhý a tretí rok skôr, by som nazval, taký marketingový. A preto, že častokrát nie je vysvetlené, ako chce vláda tie ciele dosiahnuť. A to, keď si pozriete napríklad aj správu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, tak uvidíte, že sú tam odchýlky, a ja ich tu spomeniem, od toho, ako by sa k tým cieľom mohli dostať, a nie sú tam navrhnuté opatrenia. Čiže vidíme, že vláda nepristupuje zodpovedne k tomu, ako by tento mechanizmus mal fungovať, že rozpočtujem na tri roky, ale v skutočnosti rozpočtujem na rok a tie dva roky tam nejakým spôsobom dokreslím. A dokonca ani ten prvý rok, to je ten záväzný, ktorý my tu poslanci v Národnej rade schvaľujeme, ale ani ten prvý rok v skutočnosti nie je ten rok, ktorý sa naplní tak, ako ho my tu schválime. A za chvíľočku poviem prečo.
Preto by som si dovolil tento rozpočet alebo tento záväzný rok nazvať takzvaný poslanecký rozpočet a v skutočnosti by som tam dal také, ešte medzi riadkami taký odkaz pre ministrov: neboj sa, my ti pridáme počas roka. A ten skutočný rozpočet je práve v tej VPS, kde máme aj rezervy. A tu keby som vám mohol ukázať graf, tak by som vám ukázal, ako tie rezervy vlastne každým rokom narastajú. Ja teda nechcem porovnávať alebo nerád porovnávam vládnu stranu SMER s vládou pani Radičovej, pretože to sú už tí, ktorí si vyriaďujú častokrát, oni medzi sebou. Ja som súčasťou tej vlády nebol. Teda môžete povedať, že OĽANO bolo, ale ja som vtedy ešte nebol ani v politike, preto by som sa tejto diskusii chcel vyhnúť. Ale ak to pán minister bude chcieť zareagovať, tak to pochopím.
Ale práve v roku dvetisíc jedenásť a dvetisíc ešte dvanásť bola úroveň rezerv na takmer jednom percente alebo okolo jedného percenta. A od toho obdobia, ako SMER prišiel do vlády, ako sám od roku 2012, teda ďalší rozpočet trinásť, štrnásť a tak ďalej, to začalo narastať, až sa to teraz dostalo na 7,6 percenta.
Čiže objem rezerv, ktoré rozpočtujem mimo štátneho rozpočtu, a môžem tie peniaze prelievať späť potom počas roka, lebo tie rezervy mám na to, aby som ich použil, keď ich potrebujem, tak v skutočnosti my, poslanci, alebo vy, páni poslanci, neschvaľujete konkrétne čísla, ako tie peniaze sa budú hýbať. Vy schválite nejaké čísla, ale ony sa potom hýbu úplne ináč. A tento vankúš, tých 7,6 % vlastne toto umožňuje vláde. Takže, lebo potom si môže presúvať vlastne pán minister, aj my sme tu mali minulý rok o tom aj debatu s pánom ministrom a ja chápem, že určitá taká operatívna kontrola je dobrá, ale musíme si uvedomiť, že tu sa bavíme naozaj o verejných financiách a my potrebujeme zaviazať aj tých jednotlivcov, ktorí riadia tie rezorty, aby sa zaviazali, že toto chcem minúť. A nie že teraz v polovici roka si rozmyslím, že, a ešte na toto by bolo dobré a na toto by bolo dobré, práve tie cukríky, čo aj spomínal pán minister. Ale aby sa zaviazali a to dodržiavali, aby tie výnimky v tom, výdavkoch rozpočtu boli skôr výnimočné, pretože to je úloha parlamentu, že schvaľuje ten rozpočet, ale je záväzný. Čiže je záväzný pre tých, ktorí ho potom vykonávajú. Takže toľko k tým rezervám.
A preto teda by som povedal, máme dva rozpočty. Jeden je ten poslanecký a druhý je tie rezervy. To je tá peňaženka pána ministra, ale na to, aby mohol práve odkázať tým ministrom, že nebojte sa, my vám počas roka pridáme.
Ja som tu dnes, keď sme sa bavili s pánom ministrom, hovoril aj o určitých opatreniach, ktoré by sa nemali diať. Na to, aby boli verejné financie zdravé a udržateľné, lebo bol tu nastavený mechanizmus, a to sú – Výbor pre daňové prognózy a Výbor pre makroekonomické prognózy, ktorý vlastne stanovuje tie príjmy a snaží sa ich nejakým spôsobom definovať. A ministerstvo financií si tiež prognózuje svoje príjmy a príde na tieto výbory a porovnávajú sa. A keď sú porovnateľné, tam sú viacerí zástupcovia, tak dá stanovisko, že je realistické, že tá prognóza ministerstva financií je realistická. A to neni len také, že, aha, tak ministerstvo financií sa niečo dozvedelo, že toto sledujú naozaj aj investori, sledujú to vonkajšie trhy a podobne. A on na základe toho sa orientuje. Takže to veľmi dôležité, tá pečiatka, ktorú dajú tieto výbory z hľadiska aj verejných financií a v tom globálnom rozmere, napríklad v tom európskom. A vidíme, že aj tento rok sa stalo, že do príjmovej časti prišli opatrenia, ktoré neprešli týmto výborom a spôsobujú tým pádom, nemáme prognózu k tomu. A toto by sa tiež nemalo diať v plánovaní verejných financií. Takže toto je taká výtka, ktorá tu opäť je na stole, a to je odkaz pre pána ministra.
Ešte k tým zdravým a udržateľným verejným financiám. Ak by sme si pozreli, napríklad porovnáva sa to práve s tým scenárom nezmenených politík, tak by sme videli, že mnohokrát alebo teda najbližšie roky ten scenár nezmenených politík hovorí, že ak by vláda nerobila žiadne opatrenia, tak by sme dokonca už budúci rok dosiahli, za chvíľočku sa k tomu dostanem, neviem, či jemne prebytkový alebo prinajmenšom vyrovnaný rozpočet. Ale myslím, že jemne prebytkový. A ale tie opatrenia, ktoré tu sú, sú zadefinované v rozpočte. A dokonca Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí, že sú tu riziká na úrovni 0,6 až 0,8 percenta. Čiže ešte odklon od tých plánov. A tie riziká sa tu pravidelne opakujú a sú to riziká, ktoré len krátko spomeniem pre krátkosť času, ale môžete si ich nájsť práve aj v tej správe Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. A ony sa opakujú. Je to napríklad nadhodnotenie tých príjmov z dividend, ktoré spomínal aj pán predseda NKÚ. Alebo sú to príjmy z predaja majetku štátu, príjmy z predaja emisných povoleniek. Opäť sa nadefinuje, že toľkoto emisných povoleniek predáme, ale vidíme za posledné roky, že sa to nedeje, že proste nepredáme toľko. Čiže nadhodnotíme tie príjmy, čo vytvára potom rámec na to, aby sme mohli viacej čerpať. A tým pádom ten deficit, ktorý tu vy schvaľujete alebo spolu ako poslanci schvaľujeme je taký, relatívne môžme si povedať, prijateľný, ale napríklad tak ako sa stalo tento rok, že ten rozpočet nebol teda tých 1,68, ale 2,2, teda za minulý rok, pardon. Tak vidíme, že sa to, môžme očakávať aj v najbližších rokoch, že vláda nejakým spôsobom aj tie rastúce príjmy skonzumuje. Tak isto ako tu zaznelo od pána predsedu NKÚ, tak je to, napríklad samosprávy alebo výdavky v zdravotníctve, ktoré, dobre, dnes už máme tie pozmeňováky, ale práve rozpočet keď bol schválený, tak tam ešte bol vplyv vyčíslený na 135 mil. eur ako riziko. A ďalšie parametre, ktoré by som mohol spomenúť. Hovorím, pre krátkosť času nebudem hovoriť.
Ale poďme, poďme teda ďalej. Ďalší taký dôležitý parameter je dlh a vidíme, že ten dlh práve ocenením aj tých rizík, tých opatrení na to, aby sme si splnili ten dlh, ktorý máme naplánovaný, ktorý teda vláda si naplánovala, že bude 45 percent, myslím, tak vidíme, že je tu viacero rizík na to, že sa to nemusí podariť a že dokonca ten dlh bude 47,5 percenta v roku 2020 a ostane v sankčnom pásme. Ostane v sankčnom pásme. To je dôležité si uvedomiť, že tak ako vláda teraz hospodári, tak nielenže odsunula ten vyrovnaný rozpočet, ale tie riziká, ktoré má v tom rozpočte, tak ako ich má nakreslené na tie dva marketingové roky, spôsobujú, že je dosť možné, že ostaneme v sankčnom pásme aj v roku 2020. Predpokladám, že kolegovia sa, uvažujú... (Reakcia z pléna.) No podľa, ja teda by som, môžem tu ukázať ten samotný graf, kde samotná Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nadefinovala, že budeme mať 47,5 % v roku 2020. Takže to je ich prepočet, to sú riziká. Nie, nie, vy si to samozrejme nedáte do rozpočtu. Však prečo by ste to robili, keď tie dva roky sú nezáväzné? Takže ale to riziko tu je a Rada pre rozpočtovú zodpovednosť sa v tých rizikách až tak výrazne nemýli. Uvidíme, dožijeme sa toho, predpokladám, dúfam, o dva roky. A toto riziko tu je. Tým pádom vlastne tie sankčné pásma tu ostávajú.
Ak by som ešte povedal napríklad aj to zhoršenie deficitu v roku 2017, vidíme, že tu bude. A spojím to zase, do súvisu to chcem dať práve s tými, chcem to dať do súvisu s tými dobrými časmi. A to je to, čo som hovoril na začiatku, že z 28 krajín Európskej únie 20 krajín má lepšie rozpočty ako my a 9 má prebytkové, pretože vedia využiť práve tieto dobré časy a vedia ich pretaviť na konsolidáciu a na to, aby tie výdavky boli namierené naozaj na oblasti, kde sú potrebné, tie výdavky alokovať. Takže to je ďalšia dôležitá oblasť.
O tých emisných kvótach som krátko hovoril, že ich rozpočtujeme a že je tam riziko. O zdravotníctve bude hovoriť môj kolega Marek Krajčí. A pri tých samosprávach, to vlastne spomenul aj sám pán predseda NKÚ. Ale ak by sme teda chceli dosiahnuť práve tú dlhodobú udržateľnosť verejných financií, tak vidíme, že v roku 2020 na to, aby bola udržaná alebo zabezpečená, bude potrebné prijať opatrenia podľa toho, ako je v súčasnosti rozpočet nadefinovaný, vo výške 0,24 HDP. Čiže zase tam môžme očakávať, že budú musieť byť prijaté nejaké opatrenia či už na strane príjmov alebo výdajov, aby sa zachovali. Ale tie udržateľné financie sú naozaj veľmi kľúčové. Sú veľmi dôležité a sú dôležité, a teraz by som sa chcel práve vrátiť k tomu posunu toho strednodobého cieľa, o ktorom hovoril aj pán predseda NKÚ, a zároveň vidíme, že štát alebo teda vláda to nedodržiava, už pravidelne to odsúva. A opäť mám tu pekný graf, ktorý vám neviem ukázať, ale jasne ukazuje, že ako sa opatreniami vlády práve na tej výdavkovej strane stále dostávame mimo, ako keby už sa môžme nadýchnuť nad tou vodou a my sa znovu potopíme. Trošku si ešte dáme nejakú tú olovenú guľu na nohu, aby sme sa nenadýchli.
A budúci rok, ak by vláda nerobila žiadne opatrenia napriek tomu, že už tých opatrení urobila v minulom roku dostatok, čo sa týka daní, výberu príjmov, tak už teraz budúci rok by sme mohli mať prebytok 0,1 percenta. A z prebytku už sa dá potom hospodáriť. Ale tá filozofia je iná. Okej, tu sa nezhodneme. Takže toto sú tie posuny, ktoré by nemali byť, a myslím si, že práve pre tú neefektivitu peňazí. A ja by som to dokonca nazval, že ja osobne to vidím ako také naozaj politické chúťky jednotlivých lídrov politických strán. A toho ste boli svedkami aj tento rok. Bavili sme sa práve o tom pri zákone o dani z príjmov, kde sa teda prejavili jednotlivé opatrenia, a viem si predstaviť, že ani pre pána ministra financií to nebolo úplne najpríjemnejšie riešiť tie opatrenia typu nezdaniteľný základ dane na kúpeľníctvo, ktorý predpokladám, že z hľadiska systémového nedáva veľa ľudom zmysel. Uvidíme, ako dopadnú trináste, štrnáste platy, videli sme, ako sa to tam posúvalo, vyvíjalo, až sa to tam nejakým spôsobom zaparkovalo do tej podoby, ktorá by mohla byť pre verejné financie pomerne neškodná, aj pre to podnikateľské prostredie. A je to taký vlastne pokusný králik. Kiežby to ľuďom pomohlo. Takže toto sú práve tie opatrenia a vplyvy, politické vplyvy do rozpočtu. A, samozrejme, áno, my nie sme technokrati, ani pán minister nemôže byť technokrat, vláda nie je technokratická a musí dbať na tie priority, musí tam byť aj ten politický rozmer, ale pri tom politickom rozmere je dôležité dbať práve na tú budúcnosť ďalších generácií a na budúcnosť, aby Slovensko mohlo byť konkurencieschopné, pretože vtedy bude vedieť prosperovať. A takéto opatrenia, ktoré tu a teraz zariadime, aby sme mali možno vyššiu popularitu, spôsobujú, že odďaľujeme práve tú prosperitu Slovenska na neskoršie roky a ťažko sa potom do nej nastavuje späť. Niekto si to potom zlizne a bude si musieť vyhrnúť tie rukávy a pritiahnuť tie opasky, ako sme to v minulosti počuli a zažili.
Takže vidíme, že sa tu dejú teda jednak tie, možno nejaké nafukovanie príjmov, nedocenenie výdavkov na to, aby ten deficit nejakým spôsobom tu sme si mohli schváliť ako poslanci, ale vidíme, že posledné roky ukázali, že tie deficity nakoniec vyzerajú inak.
To súvisí teda aj s tým dlhom, pretože akonáhle my tvoríme deficit, tak samozrejme nie celý, ale veľká časť toho deficitu spôsobuje aj navyšovanie toho dlhu, a to nesmieme opomenúť. A je taký dobrý parameter a to je práve jednak to konsolidačné úsilie, ale aj štrukturálny deficit, ktorý hovorí práve o tom, akým spôsobom sú tie verejné financie nastavené. A keď sa pozrieme na štrukturálne saldo, tak opäť sú dve rôzne čísla, ale chcem teraz nájsť, pardon, chcem nájsť to číslo podľa ministerstva financií. Nevadí, použijem číslo podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Počkajte, mám tu aj podľa ministerstva financií. A to štrukturálne saldo, je najlepšie, ak je teda plusové číslo, v najlepšom prípade nulové číslo. Ale môžme si pozrieť, ako je teda podľa ministerstva financií. Za rok 2015 je to teda percento HDP, to bolo mínus 2,4 za rok 2016, má to klesajúcu tendenciu, to musíme priznať, pretože ten strednodobý cieľ, ktorý je záväzný, sa vzťahuje práve na štrukturálne saldo a pomaly k nemu smerujeme. Malo by to byť pol percenta, ale v roku 2020 je to naplánované na 0,8. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť to koriguje a dáva tam 0,9, ale vidíme, že stále nevieme prehupnúť do tých zdravých financií, aby to štrukturálne saldo, to sú totižto opatrenia, ktoré spôsobia to, že nemáte výkyvy v rozpočte a že proste tá štruktúra v rozpočte je dobre nastavená, tá štruktúra rozpočtu. To, že urobíte nejaké jednorazové opatrenia, okej, tým si to rozladíte, ale to je vaše rozhodnutie. Vyníma sa z toho aj cyklická zložka, lebo áno, teraz sme práve na tom cykle tých pozitívnych dobrých časov a tie pomáhajú, samozrejme, mať ten, potom ten konečný deficit lepší, ale to keď oholíte od toho, tak to je tá skutočná práca vlády, to je skutočná práca na ich opatreniach, ako oni pristupujú zodpovedne k verejným financiám. A vidíme, že teda nepristupujú natoľko zodpovedne, ale tlačia to na hrane, aby splnili sme tie parametre Európskej komisie, čo sa teda pre rozpočet budúci rok nepodarilo, a vidíme, že tam bude chýbať, teda že sme vypadli z tých premiantov, v ktorých sme minulý rok boli. A to konsolidačné úsilie vlády je dobré, ak je pozitívne, ak je, nejaké vyššie percentá. Ale vidíme, že konsolidačné úsilie vlády za najbližšie roky bude oscilovať okolo nuly do mínusu. Čiže bude mínus 0,1, 0,2, čiže tak sa vezieme na tom, čo máme, a nerobíme nejaké veľké opatrenia skôr, tak ešte keď nám to trošku stúpne, tak si to nejaký spôsobom skonzumuje. Áno, pán minister hovoril, že na nejaké opatrenia to míňame, ale vy sami môžte a budete to rozoberať v kapitolách, ktoré zastupujete, a môžte teda dišputovať o tom, či tie opatrenia sú zmysluplné a prinášajú nejaký trvalý rast. Nehovoriac o tom, že naozaj sú tu tie priaznivé vplyvy, a tomu sa nebudem viacej venovať, pretože o tom som hovoril a hovoril o tom aj pán minister. Takže vieme, že tie dobré časy sú, sú zadefinované a toľko k tomu.
Teraz by som chcel kratučko len k tomu čerpaniu eurofondov, že vidíme, že naozaj je tam výrazný pokles. Je to nižšie, ako je to plánované. A to je práve nevyužitie tých investícií, tých peňazí, ktoré by sme mohli použiť na to, aby, stratíme ďalší rok, vyslovene stratíme ďalší rok. To je fakt, ktorý tu máme, a tým pádom nemôžme vytvárať to, by som povedal, to bohatstvo, ktoré tu na Slovensku môžeme mať. A ono to je, ako keď by ste jazdili na aute, na ktorom idete pomerne rýchlo, povedzme, idete na diaľnici a zrazu dupnete na brzdu, tak vás to troška rozhádže. A teraz na to, aby ste to auto potom ukorigovali, tak musíte viacej pridať, máte vyššiu spotrebu, máte spotrebu bŕzd. A toto je to, čo sa deje aj s našou ekonomikou, keď sa takéto šoky tu dejú, že nevieme rovnomerne vyčerpávať tie eurofondy. Hoci sme vedeli o nich, však sme v treťom programovom období uprostred, nejakým spôsobom sa nám to nedarí. Alebo teda vláde sa to nedarí a sú na to rôzne vonkajšie dôvody. Osobne si myslím, že práve tá transparentnosť a ten systém zamerania na určitú cieľovú skupinu spomaľuje to, že tie eurofondy nie sú čerpané, alebo možno tak, jak sa hovorí, že sme pápežskejší ako pápež a zavádzame toľko pravidiel, aby sme, a čo v konečnom dôsledku zbyrokratizováva tento celý proces. Ale chcem povedať teda jednak to, čo hovoril aj predseda NKÚ, že je tu teda to riziko tých korekcií okolo 80 mil. eur ročne. Ale ja tu vidím ešte jeden problém, a to je to, že napríklad pri tej vede a výskume, keď to hovorím teda pri eurofondoch, tých 300 mil., ktoré mali ísť na strategický, vedu a výskum, tak tam totižto možno si to úplne neuvedomujete, ale na to, aby ste to mohli odpisovať, tie projekty, tak musíte ich odpisovať šesť rokov. Ale my už tých šesť rokov nemáme, pretože tie eurofondy skončia v roku 2020 plus tri, čiže aj keby sa v roku 2018 vypísali a niekto ich sprocesuje, začnú čerpať v roku 2019, tak sú to štyri roky. A nikto si nezafinancuje dva roky odpisov z vlastného vrecka, lebo to nedáva zmysel. A tým pádom sa prepláca a stráca sa ten efekt toho bonusu tých eurofondov, ktoré dostáva. Čiže tieto nebudú minuté na ten strategický výskum, čo je veľká smola, je to veľká premrhaná šanca, ktorá sa zrejme už nikdy nebude opakovať, a bude sa to musieť míňať na nejaké menšie projekty, ktoré, žiaľ, neprinesú ten efekt toho strategického veľkého výskumu, ktorý tu na Slovensku mohol byť. A toto je jednoznačne veľmi veľká premrhaná šanca a to už sa nedá zvrátiť. Takže to je veľká výtka a veľké zlyhanie súčasnej vlády, že toto nepostrážila a neudialo sa to.
Posledný alebo teda ďalší bod, ktorý by som chcel ešte pri tých udržateľných financiách povedať, je práve ten výbor, teda hodnota za peniaze, Útvar hodnoty za peniaze, ktorý naozaj tu robí veľmi dobrú prácu, analyzuje, ale vidíme, že sa nedostávajú do rozpočtu tie jednotlivé opatrenia. Vidíme, že v zdravotníctve sa to podarilo, ale ďalej ako keby sa to, veľmi pomaly hýbe. A je to veľká nevyužitá šanca. Nehovoríme, však nikto nehovorí, že politici to musia celé zobrať tak, ako to je, že tá dávka tej politiky tam musí byť, ale tá aplikácia je ten správny kurz, teda, resp. to, čo ÚHP ukáže, je nejakým, udanie toho smeru k tomu, aby tie financie boli udržateľné, aby boli zdravé. A ak sa tým vôbec nezaoberáme a politicky to zmetieme zo stola, tak je to opäť veľká premrhaná šanca a ukazujete to taký nezáujem o dobro budúcnosti Slovenska.
Posledné tri oblasti, ktoré, toto bola tá najobšírnejšia, lebo chcel som sa povenovať práve tej makroekonomike, alebo tomu makroekonomickému pohľadu, ale ten druhý bod, ktorý som hovoril na začiatku z tých štyroch, je práve tá efektívna verejná správa. A tuto by som chcel povedať teda, že tak ako nám hovoril aj, pardon, teda pán minister Kaliňák sa tak chválil tým, že teda toto je veľmi veľká vec. Včera sme počuli o klientskych centrách, ako ľudia to majú efektívnejšie a podobne, ale tam to nemá totižto skončiť. To malo skončiť na tom, že budeme mať podstatne menej zamestnancov a že budeme na tom šetriť. Pretože dnes na Slovensku máme v priemere vyše 40 úradníkov na tisíc obyvateľov, ale vidíme že okolité krajiny, napríklad také Česko má okolo 30 zamestnancov. A keď si prepočítate z toho počtu radovo okolo 216, nemám tu presné to číslo teraz pred sebou, 216-tisíc zamestnancov, ktorí sú platení zo štátneho rozpočtu, tak keby sme sa dostali napríklad na tie čísla Česka, tak, čo odráža efektivitu samozrejme, tak by sme ušetrili rádovo okolo 700 – 800 mil. eur. A to už je zaujímavé, to je trojnásobok sociálneho balíčka, ktorý tento rok vláda prináša ako bombastickú vec.
Nehovoriac o tom, že tá informatizácia, ktorú sme videli aj v Estónsku, prináša veľkú úsporu, pretože naučíme ľudí pracovať s verejnou správou prostredníctvom internetu. A u nás to je, žiaľ, ešte veľký deficit. A hovorím aj z vlastnej skúsenosti, lebo som dosť, sa mi narodilo dieťa pred časom a ja som si to chcel zaregistrovať. Jednak došli do toho zlyhania s tými občianskymi preukazmi, ale jednak aj samotné, keby ste si to zažili akože, je to trošku lepšie, ale ešte stále to nie je tam, kde by to mohlo byť, ešte stále vás to núti niektoré tlačivá ísť vybehať. Takže toľko k tej efektívnej správe majetku, teda efektívnej verejnej správe.
A potom by som už len spomenul zlepšujúce sa podnikateľské prostredie, ktoré som hovoril, že je tiež veľmi dôležité. A to je, vidíme, že nerobia sa tu veľké opatrenia. Počuli sme, že sa vyhlásila vojna byrokracii, čo je dobrá správa, ale uvidíme, či sa to stihne do roku 2029 zrealizovať. A ak nie, tak to nebude výsledkom a úspechom tejto vlády, hoci na to mala štyri roky, mohli tú vojnu vyhlásiť omnoho skôr. Aj tá podpora v rozpočte, ak si pozriete, je naozaj nízka.
Nehovoriac o tom, spomeniem to práve pri tuto tejto kategórii štátne podniky, ktoré sú časovaná bomba, pretože viaceré z nich sú v dlhodobej strate a nejakým spôsobom sa to nerieši. A toto spôsobí záťaž pre Slovensko. A mohli by sme sa pozrieť práve ešte na ten parameter doing business, ale pre krátkosť času to už nebudem spomínať.
A už len to uzavriem pár vetami a prenechám to ďalším. Takže posledné je práve tá veda a výskum a vzdelanie na vysokej úrovni. Počuli ste aj od pána predsedu NKÚ, že toto je oblasť, ktorá primárne, a teraz áno, to je oblasť, o ktorej budú hovoriť kolegovia zo školstva, prenechám to im a teším sa na vaše príspevky, pretože tam je veľa čo robiť a nemusím sa k tomu ja vyjadrovať. Ja som chcel spomenúť hlavne tie premrhané eurofondy.
Takže na záver by som možno povedal a zacitoval pána ministra, také dva citáty, ktoré si tak nesiem v sebe. A prvý je, keď v roku 2012 preberal úrad ministerstva financií a povedal, že povedzme si, na čo máme a na čo nie a čo budeme financovať a čo nie. Inými slovami poďme financovať to, na čo máme. V 2013 sa to relatívne podarilo, ale naozaj je vidieť, že v tej politike ten tlak politický proste prevalcoval takú nejakú tú racionalitu aj riadenia tých verejných financií a vymklo sa to z kontroly až tak ďaleko, že dnes vidíme, že budúci rok nie sme medzi tými premiantmi z hľadiska hodnotenia Európskej komisie. A tak isto druhý citát, ktorý je tiež veľmi, myslím si, že dobrý, to pravidlo je veľmi dobré, že mali by sme sa prikrývať takou perinou, na akú máme. Ale zatiaľ to nevyšlo. Tak to je to, k čomu sa potrebujeme vrátiť, lebo iba vtedy nás to vedie práve k tej efektivite a túžbe vymačkať z tých peňazí čo najviac. Pretože ak stále máme pocit, že môžme si požičať, môžme viac, tak nemáme potom tú túžbu, a to poznáte vy z vlastných životov tiež, že nemáte takú tú túžbu hľadať tie skryté rezervy. A ony, tie skryté rezervy tu sú a boli spomenuté predsedom NKÚ a budú spomenuté určite vami.
Takže tým som myslím, že pokryl všetko. A na záver mi dovoľte, aby som povedal taký možno krátky príbeh, ktorý mne pripomína, keď sa pozerám na rozpočtovanie alebo na spravovanie financií našou vládou. Tak je to príbeh manžela a manželky, kde manžel každým rokom hovorí, že: ´Miláčik, budeme mať, neboj sa, budúci rok budeme mať ten dlh trošku nižší.´ Prejde rok a ten dlh je vyšší. A teraz tá manželka zistí, že: ´No, počuj, môj drahý, ale nielenže my máme vyšší dlh, ale ty si celý rok, mal si mal vyšší príjem a nič si mi o tom nepovedal. Ty si mi proste zatajil, že si mal vyšší príjem. A nielenže si mi zatajil, že si mal vyšší príjem, ty si ma ešte nútil škrtiť výdavky. A teraz chcem vedieť, kam išli tie peniaze.´ A to sa ťažko vysvetľuje manželkám, vy, ktorí ste manželia. Ak máte vyšší dlh na konci, škrtíte manželke výdavky a ona sa dozvie, že máte väčší príjem, tak zdá sa, že tam je len jedna možnosť... (Reakcia z pléna: Odovzdať kasu.) Áno, áno, odovzdať kasu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec!
Heger, Eduard, poslanec NR SR
... a tým pádom ale tá osoba tej, už končím, už končím. Aha, tam. Dobre, dobre, už by som mohol... (Reakcia z pléna.) Nie, už naozaj končím. Chcem len tento príbeh dokončiť, že ťažko sa to tým manželkám vysvetľuje a teda je tam vysoká pravdepodobnosť a ťažko vyvrátiteľná, že ten manžel nemá milenku. A teraz si môžme každý zameniť vo svojej mysli, že koho milenka je našej vlády.
Takže tu by som to chcel ponechať. Ďakujem vám za vašu pozornosť, aj za to, že ste mi udelili viac času a že som to mohol teda natiahnuť a že ste ma nevypískali. Takže veľká vďaka. Teším sa na diskusiu, teším sa na príspevky všetkých vás, kolegov, pretože toto je naozaj veľký zákon. A myslím si, že je dobré, aby sme mu venovali dostatočnú pozornosť a diskutovali tak plošnejšie, pretože môžu z toho vzniknúť veľmi dobré podnety a možno sa nimi aj vládna koalícia bude inšpirovať. Ja mám teda jednu vec nachystanú, ale tú si asi nechám ešte ako také malé prekvapenie na ústnu rozpravu. To bude už len taká, taká delikatesa.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Rozpracované
Vystúpenia
14:29
Uvádzajúci uvádza bod 14:29
Peter KažimírZahraničný obchod má neuveriteľne dôležitú proste funkciu...
Zahraničný obchod má neuveriteľne dôležitú proste funkciu a z tohto pohľadu je tradičné a nie je to len nejaký európsky zvyk kontinentálny, alebo ak by si niekto ešte myslel, nejaký postsocialistický. Je úplne normálne, že štáty majú svoje agentúry na podpory exportu. Štáty podporujú export svojich daňovníkov niekedy neuveriteľným (vyslovené s pobavením) spôsobom, bezohľadne v niektorých krajinách, čím väčšie, väčšia krajina, tým bezohľadnejšie praktiky.
Samozrejme, my sme krajina, ktorá je plne zapojená do všetkých medzinárodných štruktúr, ktoré z hľadiska našej veľkosti je proste možné dosiahnuť. Treba si to vážiť. Naša Eximbanka je rešpektovaná a môžu existovať debaty o tom, či by sme išli českou cestou, to znamená, oddelenia bankových a poisťovacích činností, pretože Eximbanka nie je v skutočnosti banka. Je to naozaj agentúra na podporu exportu a má svoju poisťovaciu a bankovú divíziu. Banková poskytuje priame, môže poskytovať priame úvery. Ja som rád, že poskytuje, lebo boli obdobia, keď ich neposkytovala, len otáčala peniaze na bankových účtoch, aby zarábala, ukladala peniaze v iných bankách. Tak toto asi účelom takejto agentúry nemá byť, na to je potom veľmi dôležitá poisťovacia časť.
Pre vašu ešte informáciu, exotická informácia v podstate, pri OECD existuje taký jeden málo známy výbor na stanovenie úverových rizík jednotlivých krajín. Členkou tohto výboru je jedna veľmi vzdelaná zamestnankyňa slovenskej Exportno-importnej banky a to je, to je presne ten výbor známeho OECD, ktorý dáva známky rizikovosti operácií asi 150 krajinám na svete. To znamená, ak hovoríme, že Irán má najhoršiu sedmičku a, neviem, Kuba má šestku a teraz sme prišli z Mongolska a má šestku, tak je to o tom, že sa takýto výbor rozhodol dať takejto krajine takúto známku. A samozrejme taká známka je výsledkom, tak ako i pán profesor Jurzyca povedal, nejakej analýzy, čo je objektívna vec, to znamená, nejaké kredibilné riziko, nejaký ekonomický vývoj, nejaká závislosť, nezávislosť od tohto vývoja. No a potom je v tom strašne, strašne veľa aj politiky, tiež, to sa proste, nedá tomu proste akože vyhnúť. A to je ten spôsob, ako aj cez obchodné toky riešiť veci, ktoré trápia veľkých tohto sveta.
Takže aj toto je taká nejaká malá, môže sa vám zdať bezvýznamná, ale významná úloha ľudí, ktorí sa venujú na Slovensku podpore exportu. A môžem vám povedať, že som presvedčený, že podpora exportu a vôbec zahranično, zahranično-obchodné aktivity Slovenska sú tou boľavou pätou, ktorú máme tu ešte z bývalého federálu a bývalého Československa, keď historicky väčšina podnikov zahraničného obchodu bola, boli lokalizované v Prahe a tým pádom aj ľudia a ľudské kapacity. A toto proste, bohužiaľ, aj po mnohých rokoch, po dvoch dekádach svojím spôsobom nám tu proste prežíva a nie je ľahké. Nie je ľahké pre Slovákov aj pri tej štruktúre ekonomiky, ktorú proste máme, väčšie firmy s vlastnými obchodnými kanálmi, malý počet malých a stredných podnikov.
Takže odpoveď, táto dlhá odpoveď na banálnu otázku, či áno alebo nie, z môjho pohľadu určite áno a, ako sa hovorí, lepšie, lepšie ako dnes.
Ďakujem.
Ako navrhovateľ vzhľadom na obrovský záujem o túto tému, aj túto tému, chcem reagovať na otázku, ktorá nie je síce, znie banálne, ale nie je banálna. Krajiny, ktoré majú taký typ ekonomiky, ako máme my, to znamená, extrémne otvorená ekonomika, niekde na úrovni, posledné číslo je niekde na úrovni 170 až 180 % HDP, to je vlastne zrátanie vývozu a dovozu verzus hrubý domáci produkt.
Zahraničný obchod má neuveriteľne dôležitú proste funkciu a z tohto pohľadu je tradičné a nie je to len nejaký európsky zvyk kontinentálny, alebo ak by si niekto ešte myslel, nejaký postsocialistický. Je úplne normálne, že štáty majú svoje agentúry na podpory exportu. Štáty podporujú export svojich daňovníkov niekedy neuveriteľným (vyslovené s pobavením) spôsobom, bezohľadne v niektorých krajinách, čím väčšie, väčšia krajina, tým bezohľadnejšie praktiky.
Samozrejme, my sme krajina, ktorá je plne zapojená do všetkých medzinárodných štruktúr, ktoré z hľadiska našej veľkosti je proste možné dosiahnuť. Treba si to vážiť. Naša Eximbanka je rešpektovaná a môžu existovať debaty o tom, či by sme išli českou cestou, to znamená, oddelenia bankových a poisťovacích činností, pretože Eximbanka nie je v skutočnosti banka. Je to naozaj agentúra na podporu exportu a má svoju poisťovaciu a bankovú divíziu. Banková poskytuje priame, môže poskytovať priame úvery. Ja som rád, že poskytuje, lebo boli obdobia, keď ich neposkytovala, len otáčala peniaze na bankových účtoch, aby zarábala, ukladala peniaze v iných bankách. Tak toto asi účelom takejto agentúry nemá byť, na to je potom veľmi dôležitá poisťovacia časť.
Pre vašu ešte informáciu, exotická informácia v podstate, pri OECD existuje taký jeden málo známy výbor na stanovenie úverových rizík jednotlivých krajín. Členkou tohto výboru je jedna veľmi vzdelaná zamestnankyňa slovenskej Exportno-importnej banky a to je, to je presne ten výbor známeho OECD, ktorý dáva známky rizikovosti operácií asi 150 krajinám na svete. To znamená, ak hovoríme, že Irán má najhoršiu sedmičku a, neviem, Kuba má šestku a teraz sme prišli z Mongolska a má šestku, tak je to o tom, že sa takýto výbor rozhodol dať takejto krajine takúto známku. A samozrejme taká známka je výsledkom, tak ako i pán profesor Jurzyca povedal, nejakej analýzy, čo je objektívna vec, to znamená, nejaké kredibilné riziko, nejaký ekonomický vývoj, nejaká závislosť, nezávislosť od tohto vývoja. No a potom je v tom strašne, strašne veľa aj politiky, tiež, to sa proste, nedá tomu proste akože vyhnúť. A to je ten spôsob, ako aj cez obchodné toky riešiť veci, ktoré trápia veľkých tohto sveta.
Takže aj toto je taká nejaká malá, môže sa vám zdať bezvýznamná, ale významná úloha ľudí, ktorí sa venujú na Slovensku podpore exportu. A môžem vám povedať, že som presvedčený, že podpora exportu a vôbec zahranično, zahranično-obchodné aktivity Slovenska sú tou boľavou pätou, ktorú máme tu ešte z bývalého federálu a bývalého Československa, keď historicky väčšina podnikov zahraničného obchodu bola, boli lokalizované v Prahe a tým pádom aj ľudia a ľudské kapacity. A toto proste, bohužiaľ, aj po mnohých rokoch, po dvoch dekádach svojím spôsobom nám tu proste prežíva a nie je ľahké. Nie je ľahké pre Slovákov aj pri tej štruktúre ekonomiky, ktorú proste máme, väčšie firmy s vlastnými obchodnými kanálmi, malý počet malých a stredných podnikov.
Takže odpoveď, táto dlhá odpoveď na banálnu otázku, či áno alebo nie, z môjho pohľadu určite áno a, ako sa hovorí, lepšie, lepšie ako dnes.
Ďakujem.
Rozpracované
14:34
Uvádzajúci uvádza bod 14:34
Peter KažimírPredkladám na rokovanie Národnej rady návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2018 až 2020. Ako každý rozpočet je to predpoveď budúcnosti, ako sme ju nakreslili my na ministerstve financií po dohode, po politickej dohode v koalícii. Je preto prirodzené, že v rozpočte sa nachádzajú aj návrhy opatrení, ktoré si táto vláda definovala vo svojom programovom vyhlásení a sú pre ňu prioritou. Všetci dobre viete, že toto leto bolo viac než horúce, a nemyslím tým iba počasie. Už to vyzeralo všelijako, ale som rád, že vám môžem predstaviť návrh, na ktorom sa dohodli koaliční partneri a ktorý prináša množstvo pozitívnych správ pre ľudí, a to nielen pre tých, ktorí pracujú, ale aj pre dôchodcov a tých, ktorí sú poberateľmi rôznych dávok.
Tento návrh sme pripravovali v dobrej ekonomickej klíme. Slovensko patrí medzi úspešné stredoeurópske ekonomiky a potvrdzujú to aj prognózy medzinárodných inštitúcií. Našej krajine sa naozaj darí a čísla hovoria o tom, že sa jej aj dariť bude, čo jasne dokazujú napríklad aj investori pri kúpe našich, našich štátnych dlhopisov. Za všetky spomeniem historický úspech, kedy sme v októbri tohto roku predali na finančných trhoch 30-ročné dlhopisy, dlhopisy, štátne dlhopisy so splatnosťou o tridsať rokov. Investori o ne prejavili obrovský záujem. Ak hovoríme v číslach, hovoríme o jednej miliarde eur. Je to dôkaz, že sme na správnej ceste, a je to odmena za to, že po tejto ceste kráčame. Zároveň je to aj dôkaz, že investori, ktorí požičali našej krajine peniaze na tridsať rokov, veria v budúcnosť Slovenska. Je to potvrdenie zdravej ekonomiky našej krajiny, zdravých verejných financií.
Z roka na rok postupne znižujeme deficit verejných financií a verím, že o tri roky, keď sa tu stretneme, vám s radosťou oznámim, že sme sa dostali na nulu, alebo ak chcete, že sme dosiali vyrovnané hospodárenie. Áno, je to tá pomyselná nula, ku ktorej sa malými, ale istými krokmi približujeme. Áno, je to tá nula, o ktorej všetci tak radi hovoria a zároveň si nezabudnú šťuchnúť a povedať, že už sme ju tu mohli mať dávno. A ja odpovedám, áno, mohli, ale, ale nemohli by sme urobiť nič pre ľudí. A ja si vám dovolím predostrieť to, čo všetko vláda pre ľudí pripravila. Verím, že opatrenia, o ktorých vám v stručnosti poviem, ľudia ocenia. My sme ich ocenili na zhruba štvrť miliardy eur, teda štvrť miliardy, 250 miliónov eur, ktoré poputuje ľuďom.
Ako som už povedal, z roka na rok zlepšujeme hospodárenie a vyrovnať príjmy a výdavky chceme v roku 2020. Sme zároveň piatou krajinou s najnižším hrubým dlhom v eurozóne a v budúcom roku očakávame jeho ďalší pokles až pod hranicu 50 % hrubého domáceho produktu.
Ale aby som nepredbiehal, poďme pekne po poriadku. Cieľová hodnota deficitu verejnej správy na budúci rok je stanovená vo výške 0,83 % hrubého domáceho produktu. V ďalšom roku, v roku 2019 sa navrhuje deficit rozpočtu verejnej správy na technickej úrovni 0,1 % hrubého domáceho produktu a v roku 2020 chceme dosiahnuť spomínané vyrovnané hospodárenie rozpočtu verejnej správy. Tieto ciele reflektujú naše medzinárodné záväzky vyplývajúce z pravidiel Paktu stability a rastu a sú v súlade s konsolidačnými požiadavkami Európskej komisie. Európska komisia to potvrdila vo svojej novembrovej správe. Návrh nášho rozpočtu hodnotila tak ako každý rok a potvrdila, že návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2018 až 2020 je v súlade s európskymi pravidlami Paktu stability a rastu. Podobne ako Ministerstvo financií Slovenskej republiky považuje aj Európska komisia smerovanie k strednodobému rozpočtovému cieľu za adekvátne a bez výrazného odchýlenia.
Hovoril som o dobrej ekonomickej klíme. Dovoľte mi, aby som teraz chvíľu hovoril rečou čísiel. Dobrá klíma znamená, že v tomto roku ekonomika Slovenska vzrastie o 3,3 percenta. Na budúci rok sa podľa našich odhadov
zrýchli až na úroveň 4,2 percenta. Rovnako Slovensko dosahuje historické čísla z pohľadu zamestnanosti, ktorej rast v roku 2018 sa očakáva na úrovni 1,4 percenta. Nezamestnanosť z mesiaca na mesiac klesá a naozaj prelamuje historické minimá. Stoja za tým tisíce, tisíce nových pracovných miest. V tomto roku, v tomto roku sa predpokladá vytvorenie 47-tisíc nových pracovných miest a v roku 2018 ďalších 33-tisíc. Je preto prirodzené, že sa tento vývoj odzrkadľuje na poklese miery nezamestnanosti.
Priaznivý ekonomický vývoj a pokračujúca konsolidácia sa odzrkadlí aj v parametroch dlhu. Hrubý dlh verejnej správy by mal v roku 2018 dosiahnuť necelých 50 %, 49,9 % hrubého domáceho produktu. Ide o najnižšiu úroveň od roku 2012. Na základe aktuálneho odhadu skutočnosti za rok 2017 a parametrov rozpočtu na roky 2018 a 2020 možno očakávať, že hrubý dlh verejnej správy bude v pomere k hrubému domácemu produktu klesať aj naďalej až k úrovni niečo nad 45 % HDP v roku 2020. Zároveň od roku 2019 klesne dlh aj mimo sankčných pasiem dlhovej brzdy zákona o rozpočtovej zodpovednosti, tak ako ho dnes poznáme.
Aj z pohľadu makroekonomickej prognózy sa Slovensku darí, a preto úplne rozumiem očakávaniam smerujúcim k zvýšeniu rozpočtu na výdavkové politiky. Avšak považujem za potrebné upozorniť na skutočnosť, že o príjmovej stránke rozpočtu nie je, žiaľ, možné hovoriť až v takých superlatívoch ako v prípade našej aktuálnej makroekonomickej situácie. Zatiaľ čo vývoj odvodových príjmov kopíruje priaznivý ekonomický vývoj a najmä trh práce, v prípade daňových príjmov štátneho rozpočtu tomu celkom tak nie je. Takže v súvislosti s priestorom na realizáciu výdavkových politík musím konštatovať, že sa nám nedarí tak, ako by sme si všetci priali. Napriek obmedzeniam, ktoré sú prítomné v každom jednom rozpočte, sa podarilo zostaviť rozpočet, ktorý rešpektuje požiadavku konsolidácie a zároveň reflektuje na programové vyhlásenie vlády vo viacerých oblastiach.
Pozrime sa najskôr na stranu príjmov, kde dochádza k viacerým zmenám. A verte mi, že nie so všetkými som sa stotožnil. Konkrétne mám na mysli zrušenie daňových licencií, ktoré som vnímal ako zmysluplné opatrenie, a budem úprimný, vždy som bol, ak by to bolo možné, zavediem ich znova. Okrem toho sa zavádza zmena pri uplatňovaní superodpočtu výdavkov na vedu a výskum. Ďalším opatrením je úprava odpisovania technického zhodnotenia pre sektor kúpeľníctva a do daňového systému sa zavádza aj nezdaniteľná časť na kúpeľnú starostlivosť. Rozvoj kúpeľníctva je jednou z priorít tejto vlády. Novelou zákona o dani z pridanej hodnoty sa oslobodí od tejto dane materiálna a humanitárna pomoc venovaná napríklad súkromnými spoločnosťami tretím krajinám.
Rovnako na strane výdavkov zohľadňuje rozpočet priority vlády či už v oblasti školstva, zdravotníctva, sociálnych vecí, obrany a ďalších. A myslíme samozrejme aj na dôchodcov, ale poďme postupne.
Na zvýšenie platov sú v štátnom rozpočte na budúci rok zabezpečené prostriedky v objeme 216 mil. eur, 216 mil. eur navyše oproti tomuto roku. Z toho 135 mil. eur je rozpočtovaných na krytie záväzku vyplývajúceho z kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre štátnu a verejnú službu na rok 2018, v percentuálnom vyjadrení medziročný nárast tarifných platov o 4,8 percenta. A 82 mil. eur je alokovaných na krytie zvýšenia platov pedagogických zamestnancov a to vo výške tarifných platov, ktoré boli predbežne schválené už od 1. septembra tohto roku. A to je tá známa valorizácia o 6 %, 6% do tarifných platov pedagogických zamestnancov. Rozpočet počíta aj so zavedením 13. a 14. platu, ako aj s oslobodením príjmov, dohôd dôchodcov. Nakoľko pri týchto opatreniach nie je ešte známa definitívna podoba legislatívy a teda vplyv, vplyvy neboli zohľadnené v ostatnej prognóze daňových a odvodových príjmov, sú na krytie ich vplyvu zabezpečené finančné prostriedky v kapitole Všeobecná pokladničná správa v rámci rezervy na riešenie vplyvu nových zákonných úprav a iných vplyvov.
Pokračujeme v revízii výdavkov a hodnotení veľkých investičných projektov. V súlade s programovým vyhlásením vlády a rámcov pre hodnotenie investícií zhodnotili sme už takmer polovicu celkových verejných výdavkov a sme tak na dobrej ceste splniť náš zámer, pozrieť sa teda na väčšinu verejných výdavkov. Je to prístup, ktorý razia najvyspelejšie krajiny OECD alebo Európskej únie, a revízia výdavkov sa stáva štandardom vo verejných financiách v celom svete. Navrhujeme ako ďalšiu tému revíziu výdavkov na marginalizované komunity, najmä rómskej, v spolupráci so splnomocnencom a ďalšími rezortami, to je proste jedna horizontálna priorita. A chceme sa takisto pozrieť na výdavky v rezorte pôdohospodárstva a horizontálna priorita v oblasti miezd vo verejnej správe v tom najširšom slova zmysle.
Zároveň sme sa dohodli s ministrom zdravotníctva na pokračovaní analýzy v zdravotníctve, na druhý diel jeho príbehu. Minulý rok sme sa dohodli, že budeme hodnotiť veľké investičné projekty nad 40 mil. eur, v prípade informačných technológií nad 10 mil. eur a cieľom je spolu pripraviť lepšie a lacnejšie investičné projekty a za tie isté peniaze tak možno postaviť viac a prinášať viac osohu pre našich daňových poplatníkov. Takýmto hodnotením prešiel aj tak veľmi medializovaný projekt koncepcie nákupu a použitia obranných výdavkov na nákup vozidiel 4x4 a 8x8 v rezorte obrany, ako ste si mohli všimnúť.
Chceme ďalej zlepšovať inštitúcie, potrebujeme partnerov na analytickej úrovni. Prínosom je, ak si veci najskôr medzi sebou vyjasnia analytici, až potom sa dostanú na politickú úroveň. Som preto rád, že tento projekt sa stáva súčasťou viacerých rezortov, na ktorých sa vytvorili analytické tímy, ktoré vzájomne spolupracujú a hľadajú najlepšiu, naozaj najlepšiu hodnotu za peniaze. Môžem spomenúť napríklad útvary, ktoré vznikli na rezortoch školstva, životného prostredia, zdravotníctva, pôdohospodárstva, a ďalšie a ďalšie vznikajú. Vznikla implementačná jednotka, ktorú má na starosti podpredseda vlády pre informatizáciu Peter Pellegrini, a jej úlohou je sledovať plnenie opatrení, ktoré sme si stanovili. Revízia výdavkov priniesla veľa nových návrhov, viaceré sú aj priamo, už zapracované priamo v rozpočte.
Vrátim sa ale naspäť k rozpočtu a k jeho príprave, ktorá obyčajne začína hneď po novom roku. Ako každý rok boli pri tomto procese ťažké rokovania v oblasti zdravotníctva. Ich výsledkom je, že výdavky verejného zdravotného poistenia sa v budúcom roku rozpočtujú vo výške 4,7 mld. eur, 4,7 mld., čo predstavuje medziročný nárast o 250 mil. eur, to znamená, 5,6 % oproti rozpočtu na rok 2017. Okrem týchto zdrojov má ministerstvo zdravotníctva k dispozícii opätovne 70 mil. eur určených na rekonštrukcie budov a kvalitnejšiu techniku v nemocniciach.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Výdavky kapitoly bez prostriedkov Európskej únie a spolufinancovania medziročne rastú o necelých 100 mil. eur, presne o 96 mil. eur, t. j. o 4,78 percenta. Nárast je spôsobený vplyvom novelizácie zákonov o sociálnom poistení, o sociálnych službách, o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a zákona o službách v zamestnanosti. V rámci tejto kapitoly sú zabezpečené aj prostriedky na zvýšenie príspevku na opatrovanie. Medzi ďalšie opatrenia, ktoré rozpočet zohľadňuje, patria príspevok na dochádzanie za prácou a príspevok pri presťahovaní rodiny za prácou. To sú všetko oblasti, ktoré sa týkajú buď ťažko zdravotne postihnutých a ich rodinných príslušníkov, dôchodcov, alebo snaha aj riešiť problém, štrukturálny problém našej ekonomiky, nedostatok pracovných síl v danom mieste, v danej kvalifikácii, to znamená, stimulácia dochádzania za prácou.
Na oblasť vzdelávania je v rozpočte verejnej správy na budúci rok vyčlenených tri a pol miliardy eur, čo oproti minulému, alebo, prepáčte, tomuto roku predstavuje nárast o 131 mil. eur. Čiže 2018 verzus 2017 navýšenie o 131 mil. eur a hovoríme o výdavkoch do vzdelávania, ktoré sú distribuované v niekoľkých kapitolách rozpočtu a teda nielen v kapitole rozpočtu ministerstva školstva. Do roku 2020 by mali výdavky na túto oblasť dosiahnuť úroveň 4,1 mld. eur. Takže ešte raz, rok 2018 3,5 mld., do roku 2020 predpokladáme postupný nárast na úroveň 4,1 miliardy. Teda medzi rokmi 2016 a 2020, to je celé jedno volebné obdobie, dôjde ku kumulatívnemu nárastu o skoro 3 mld. eur.
Keď hovoríme o vzdelávaní, spomeniem aj evergreen, ktorý sa opakuje, a týmto evergreenom je zvyšovanie platov učiteľov. Toľko ponúk na vyššie platy, ako dostali v posledných rokoch učitelia, nemajú žiadni iní zamestnanci verejnej správy, aj napriek tomu tieto ponuky odmietli školské odbory a odmietli aj ponúknutú ruku vlády. Tu mi však dovoľte, aby som povedal niekoľko slov aj ako otec, ktorý má možnosť sledovať úroveň výučby priamo na svojich deťoch. Ja si dovolím tvrdiť, že za slabými výsledkami našich detí stojí, žiaľ, aj nízka úroveň nášho vzdelávacieho systému, a to aj napriek tomu, že do školstva idú každoročne stámilióny eur.
Pozrime sa teda konkrétne na ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu, ktoré bude mať v budúcom roku k dispozícii celkové výdavky v sume 1,36, to znamená, 1,4 mld. skoro eur a z toho prostriedky štátneho rozpočtu v objeme 1,3 mld. a prostriedky zo štrukturálnych fondov vrátane spolufinancovania z rozpočtu vo výške skoro 70 mil. eur.
V rámci výdavkov štátneho rozpočtu na regionálne školstvo celkovo v objeme 1,7 mld. eur sú zvýšené prostriedky o 4 mil. eur, napríklad na nákup a distribúciu učebníc a učebných textov a navýšenie o ďalších 8 mil. eur na nových asistentov učiteľov v počte ďalších 580 asistentov.
Zabezpečuje sa zvýšenie financovania projektov výskumu a vývoja prostredníctvom agentúry na podporu výskumu a vývoja o sumu 12 mil. eur a poskytovanie stimulov pre výskum a vývoj o ďalších skoro 14 mil. eur.
Na oblasť športu, ktorá tiež patrí do kompetencie tohto rezortu, sa rozpočtuje skoro 133 mil. eur, čo predstavuje medziročný nárast o 30 percent. V tomto raste je premietnuté zvýšenie úrovne odvodu z prevádzkovania lotériových hier na 75 % a zabezpečenie financovania projektu národného futbalového štadióna v sume vyše 60 mil. eur.
Od školstva prejdem k obrane, ktorá tiež vyvolala pred niekoľkými týždňami búrlivé diskusie, a to kvôli obstarávaniu novej vojenskej techniky. Celkove obranné výdavky sú na roky 2018 a 2019 rozpočtované vo výške 1,22 z hrubého domáceho produktu a v roku 2020 potom skokovo na úroveň 1,6 % hrubého domáceho produktu. Výdavky kapitoly ministerstva obrany na budúci rok sa rozpočtujú v sume 1,1 mld. eur, čo je medziročný rast o 92 mil. eur, čiže v percentách vyše 9 percent. Nárast sa prejavuje predovšetkým v rámci rozvoja obrany, kde dochádza k medziročnému navýšeniu vyše 15 %, a to je samozrejme hlavne vojenská technika.
Prejdem k ministerstvu dopravy a výstavby, kde sa rozpočtujú výdavky v sume vyše miliardy eur, na cestnú a železničnú infraštruktúru sa rozpočtujú výdavky v sume 881 mil. eur, kde v rámci rozpočtu kapitoly sú zabezpečené výdavky na zmluvu o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry a zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme pre osobnú železničnú dopravu v celkovom objeme skoro pol miliardy eur. Na platbu pre dostupnosť PPP projektu rýchlostnej cesty R1 sa rozpočtujú prostriedky v objeme 127 mil. eur. To len aby sme vedeli, keď ideme každý deň do Banskej Bystrice, že za to proste platíme každý rok, a tento budúci rok to bude 127 mil. eur.
Oblasť rozvoja bývania prostredníctvom štátneho rozpočtu zabezpečená v budúcom roku v objeme takisto 127 mil. eur, a to prostredníctvom štátnej prémie v stavebnom sporení, ktorá, dúfam, prejde v krátkom čase zásadnými zmenami, a v ďalšom ide o bonifikáciu hypotekárnych úverov, dotácií do rozvoja bývania a transferu pre Štátny fond rozvoja bývania. Celkovo skoro 130 mil. eur ročne do bývania.
Na podporu v oblasti výstavby a modernizácie dopravnej infraštruktúry, podpory moderných a efektívnych spôsobov dopravy a zlepšovania energetickej hospodárnosti budov sa v kapitole rezortu dopravy zvyšujú zdroje o 93 mil. eur.
Pozrime sa ale na ministerstvo hospodárstvo. Rezort hospodárstva má k dispozícii 256 mil. eur vrátane európskych fondov a spolufinancovania. V tejto sume sú alokované prostriedky na schválené a pripravované investičné stimuly v objeme vyše 21 mil. eur. Ďalším titulom, ktorý je krytý v rozpočte rezortu, sú výdavky na podporu regionálneho rozvoja v sume 5 mil. eur, konkrétne na podporu rozvoja priemyselných parkov.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka má na budúci rok rozpočtované zdroje vo výške vyše 1 mld. eur. Na priame platby sa v rozpočte alokujú prostriedky s postupným nárastom do roku 2020 na úroveň 470 mil. eur, čo je oproti skutočnosti roku 2016, predstavuje nárast o 15 percent.
Na regionálny rozvoj je rozpočtovaných vyše 200 mil. eur, ktoré sú smerované na modernizáciu regionálnych ciest druhej a tretej triedy, rozvoj verejnej osobnej dopravy, cyklodopravy, podpory deinštitucionalizácie sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti. Ide o rozvoj infraštruktúry vzdelávania, rozvoj zdravotníckej infraštruktúry a množstvo, množstvo ďalších oblastí, či už oblastí vodného hospodárstva alebo zelenej infraštruktúry, revitalizácie zanedbaných objektov. Všetko určite bohumilé veci.
Celkové zdroje rezortu kultúry sa v budúcom roku rozpočtujú vo výške 280 mil. eur. Oproti tomuto roku dochádza i k nárastu o 15 percent. Ide o prostriedky v objeme napríklad 8 mil. eur na zabezpečenie činnosti novozriadeného Fondu na podporu kultúry národnostných menšín v kapitole ministerstva kultúry. Zvyšuje sa transfer pre Fond na podporu umenia o 5 miliónov. Nárast kapitálových výdavkov skoro o skoro 17 mil. eur súvisí s pokračovaním prác na rekonštrukcii a modernizácii Slovenskej národnej galérie, rekonštrukciou budovy Slovenskej národnej knižnice v Martine a vybudovaním depozitára pre Slovenské národné múzeum.
Ministerstvo vnútra. V budúcom roku oproti rozpočtu tohto roku jeho zdroje rastú o necelých 70 mil. eur, čo je nárast o necelé 3 percentá. Rozdiel celkových výdavkov je spôsobený najmä premietnutím valorizácie platov z roku 2017 a súčasne nižším rozpočtovaním EÚ prostriedkov a prostriedkov na spolufinancovanie v treťom programovacom období.
Ministerstvo spravodlivosti na budúci rok má vyčlenené zdroje vo výške 400 mil. eur. Nárast oproti tomuto roku predstavuje niečo vyše dvoch percent. Rozpočet kapitoly kryje prevádzku súdnictva, väzenstva, vrátane zákonných nárokov sudcov, prostriedkov na zabezpečenie súdneho konania, odškodňovanie v zmysle platnej legislatívy a po prvýkrát sa rozpočtuje aj príspevok na bývanie pre príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže.
Ministerstvo financií, zdroje vo výške 364 mil. eur, do oblasti výberu daní a cla finančnou správou smerujú výdavky v sume 228 mil. eur s medziročným nárastom 7 % a rozpočet kapitoly kryje aj výdavky na informačné systém verejnej správy v objeme 85 mil. eur.
Ministerstvo životného prostredia bude mať v budúcom roku k dispozícii celkové výdavky v objeme 193 miliónov. V rámci rozpočtu kapitoly dochádza k výraznému nárastu v oblasti prevádzkových výdavkov, ktoré nie sú smerované na spotreby rezortu. Dôvodom tohto rastu je premietnutie výdavkov potrebných na vypracovanie stratégie na ochranu ovzdušia, plnenie geologických úloh, sanácie a havarijné zosuvy a mnoho ďalších záležitostí, vrátane napríklad riešenia lokality Poloniny a Karpatských bukových pralesov či Starých bukových lesov a ďalšieho terénneho mapovania a výskum rôznych ekosystémov. Zároveň sa v rámci kapitálových výdavkov rozpočtujú zdroje na výkup pozemkov v chránených oblastiach a výdavky súvisiace so zonáciou TANAP-u.
Ministerstvo zahraničných vecí, celkové výdavky v budúcom roku v porovnaní so schváleným rozpočtom na tento rok vyššie o necelých 7 mil. eur, nárast o 6 percent. Ten nárast súvisí predovšetkým s prípravou na predsedníctvo Slovenska v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe na rok 2019, kde v budúcom roku budú prebiehať prípravné práce, a zabezpečenie, samozrejme, je tu aj výdavkov pre stále zastúpenie Slovenska v Bruseli. V kapitole výdavky v budúcom roku sa plánujú použiť najmä na zlepšenie a obnovu majetku, nášho majetku v zahraničí. Konkrétne ide o rekonštrukcie stálej misie v Štrasburgu, rekonštrukcie budovy zastupiteľského úradu v Ankare a podobne.
No a ako minister financií musím samozrejme myslieť aj na nepriaznivé situácie, ktoré sa objavili počas v podstate každého aktuálneho vývoja bežného roku a ktoré bolo možné riešiť aj vďaka v rozpočte vytvoreným a jasne pomenovaným rezervám. Z toho dôvodu je v rozpočte na budúci rok vytvorená v rámci kapitoly Všeobecná pokladničná správa rezerva na zhoršenie daňových a nedaňových príjmov v objeme 140 mil. eur a je to vlastne reakcia na problém, s ktorým sa musíme pasovať aj v tomto roku, a to je proste neočakávaný výpadok istého typu daňových príjmov, ale o tom som mnohokrát v pléne hovoril.
Hovoril som tento rok, dámy a páni, oveľa viac ku konkrétnym kapitolám a možno to pre vás mohlo pôsobiť nudne, ale, ale tento výpočet úplne konkrétnych položiek v jednotlivých kapitolách znamenal len a len to, že je to proste taký, taká snaha prezentovať to množstvo rôznych úloh, ktoré jednotlivé rezorty, ale samozrejme aj ďalšie orgány štátnej správy plnia či už zo zákona alebo z hľadiska plnenia programového vyhlásenia vlády.
Za predloženým rozpočtom si stojím a už teraz vám chcem povedať, že urobím všetko pre to, aby v ňom nedošlo k žiadnym zmenám, ktoré by mohli ohroziť plán dosiahnutia vyrovnaného hospodárenia v stanovenom termíne. Tomuto rozpočtu verí aj Európska komisia a dúfam, že mu budete veriť aj vy. Som pripravený na konštruktívnu diskusiu a verím, že tak ako sa stalo zvykom v ostatných rokoch, kedy bolo rokovanie o rozpočte naozaj vecné a bez emócií, tak, tak bude prebiehať aj tento rok.
Takže, dámy a páni, ďakujem za pozornosť na úvod a teším sa na vaše príspevky. Ďakujem. (Potlesk.)
Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda, za možnosť vystúpiť s úvodným slovom k zákonu roka. Ešte som tajne dúfal, že dáte možnosť tým zástupom čakajúcich poslancov na chodbách, aby sa mohli rýchlo dostaviť do tejto sály, lebo teraz to tak vidím asi na nejakú desatinu z celej Národnej rady. A samozrejme, ako predstaviteľ exekutívy nemám právo sa k tomu vyjadrovať, možno ako štyrikrát zvolený poslanec áno, ale inak nie. Ale aj tak, samozrejme, v čase moderných technológií komunikačných pevne verím, že táto téma, ktorá, ako vidíte alebo aj budete počuť, je čoraz menej vzrušujúca, sa dostane do uší proste tých, ktorí sa k tomu majú právo a chcú aj vyjadriť.
Predkladám na rokovanie Národnej rady návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2018 až 2020. Ako každý rozpočet je to predpoveď budúcnosti, ako sme ju nakreslili my na ministerstve financií po dohode, po politickej dohode v koalícii. Je preto prirodzené, že v rozpočte sa nachádzajú aj návrhy opatrení, ktoré si táto vláda definovala vo svojom programovom vyhlásení a sú pre ňu prioritou. Všetci dobre viete, že toto leto bolo viac než horúce, a nemyslím tým iba počasie. Už to vyzeralo všelijako, ale som rád, že vám môžem predstaviť návrh, na ktorom sa dohodli koaliční partneri a ktorý prináša množstvo pozitívnych správ pre ľudí, a to nielen pre tých, ktorí pracujú, ale aj pre dôchodcov a tých, ktorí sú poberateľmi rôznych dávok.
Tento návrh sme pripravovali v dobrej ekonomickej klíme. Slovensko patrí medzi úspešné stredoeurópske ekonomiky a potvrdzujú to aj prognózy medzinárodných inštitúcií. Našej krajine sa naozaj darí a čísla hovoria o tom, že sa jej aj dariť bude, čo jasne dokazujú napríklad aj investori pri kúpe našich, našich štátnych dlhopisov. Za všetky spomeniem historický úspech, kedy sme v októbri tohto roku predali na finančných trhoch 30-ročné dlhopisy, dlhopisy, štátne dlhopisy so splatnosťou o tridsať rokov. Investori o ne prejavili obrovský záujem. Ak hovoríme v číslach, hovoríme o jednej miliarde eur. Je to dôkaz, že sme na správnej ceste, a je to odmena za to, že po tejto ceste kráčame. Zároveň je to aj dôkaz, že investori, ktorí požičali našej krajine peniaze na tridsať rokov, veria v budúcnosť Slovenska. Je to potvrdenie zdravej ekonomiky našej krajiny, zdravých verejných financií.
Z roka na rok postupne znižujeme deficit verejných financií a verím, že o tri roky, keď sa tu stretneme, vám s radosťou oznámim, že sme sa dostali na nulu, alebo ak chcete, že sme dosiali vyrovnané hospodárenie. Áno, je to tá pomyselná nula, ku ktorej sa malými, ale istými krokmi približujeme. Áno, je to tá nula, o ktorej všetci tak radi hovoria a zároveň si nezabudnú šťuchnúť a povedať, že už sme ju tu mohli mať dávno. A ja odpovedám, áno, mohli, ale, ale nemohli by sme urobiť nič pre ľudí. A ja si vám dovolím predostrieť to, čo všetko vláda pre ľudí pripravila. Verím, že opatrenia, o ktorých vám v stručnosti poviem, ľudia ocenia. My sme ich ocenili na zhruba štvrť miliardy eur, teda štvrť miliardy, 250 miliónov eur, ktoré poputuje ľuďom.
Ako som už povedal, z roka na rok zlepšujeme hospodárenie a vyrovnať príjmy a výdavky chceme v roku 2020. Sme zároveň piatou krajinou s najnižším hrubým dlhom v eurozóne a v budúcom roku očakávame jeho ďalší pokles až pod hranicu 50 % hrubého domáceho produktu.
Ale aby som nepredbiehal, poďme pekne po poriadku. Cieľová hodnota deficitu verejnej správy na budúci rok je stanovená vo výške 0,83 % hrubého domáceho produktu. V ďalšom roku, v roku 2019 sa navrhuje deficit rozpočtu verejnej správy na technickej úrovni 0,1 % hrubého domáceho produktu a v roku 2020 chceme dosiahnuť spomínané vyrovnané hospodárenie rozpočtu verejnej správy. Tieto ciele reflektujú naše medzinárodné záväzky vyplývajúce z pravidiel Paktu stability a rastu a sú v súlade s konsolidačnými požiadavkami Európskej komisie. Európska komisia to potvrdila vo svojej novembrovej správe. Návrh nášho rozpočtu hodnotila tak ako každý rok a potvrdila, že návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2018 až 2020 je v súlade s európskymi pravidlami Paktu stability a rastu. Podobne ako Ministerstvo financií Slovenskej republiky považuje aj Európska komisia smerovanie k strednodobému rozpočtovému cieľu za adekvátne a bez výrazného odchýlenia.
Hovoril som o dobrej ekonomickej klíme. Dovoľte mi, aby som teraz chvíľu hovoril rečou čísiel. Dobrá klíma znamená, že v tomto roku ekonomika Slovenska vzrastie o 3,3 percenta. Na budúci rok sa podľa našich odhadov
zrýchli až na úroveň 4,2 percenta. Rovnako Slovensko dosahuje historické čísla z pohľadu zamestnanosti, ktorej rast v roku 2018 sa očakáva na úrovni 1,4 percenta. Nezamestnanosť z mesiaca na mesiac klesá a naozaj prelamuje historické minimá. Stoja za tým tisíce, tisíce nových pracovných miest. V tomto roku, v tomto roku sa predpokladá vytvorenie 47-tisíc nových pracovných miest a v roku 2018 ďalších 33-tisíc. Je preto prirodzené, že sa tento vývoj odzrkadľuje na poklese miery nezamestnanosti.
Priaznivý ekonomický vývoj a pokračujúca konsolidácia sa odzrkadlí aj v parametroch dlhu. Hrubý dlh verejnej správy by mal v roku 2018 dosiahnuť necelých 50 %, 49,9 % hrubého domáceho produktu. Ide o najnižšiu úroveň od roku 2012. Na základe aktuálneho odhadu skutočnosti za rok 2017 a parametrov rozpočtu na roky 2018 a 2020 možno očakávať, že hrubý dlh verejnej správy bude v pomere k hrubému domácemu produktu klesať aj naďalej až k úrovni niečo nad 45 % HDP v roku 2020. Zároveň od roku 2019 klesne dlh aj mimo sankčných pasiem dlhovej brzdy zákona o rozpočtovej zodpovednosti, tak ako ho dnes poznáme.
Aj z pohľadu makroekonomickej prognózy sa Slovensku darí, a preto úplne rozumiem očakávaniam smerujúcim k zvýšeniu rozpočtu na výdavkové politiky. Avšak považujem za potrebné upozorniť na skutočnosť, že o príjmovej stránke rozpočtu nie je, žiaľ, možné hovoriť až v takých superlatívoch ako v prípade našej aktuálnej makroekonomickej situácie. Zatiaľ čo vývoj odvodových príjmov kopíruje priaznivý ekonomický vývoj a najmä trh práce, v prípade daňových príjmov štátneho rozpočtu tomu celkom tak nie je. Takže v súvislosti s priestorom na realizáciu výdavkových politík musím konštatovať, že sa nám nedarí tak, ako by sme si všetci priali. Napriek obmedzeniam, ktoré sú prítomné v každom jednom rozpočte, sa podarilo zostaviť rozpočet, ktorý rešpektuje požiadavku konsolidácie a zároveň reflektuje na programové vyhlásenie vlády vo viacerých oblastiach.
Pozrime sa najskôr na stranu príjmov, kde dochádza k viacerým zmenám. A verte mi, že nie so všetkými som sa stotožnil. Konkrétne mám na mysli zrušenie daňových licencií, ktoré som vnímal ako zmysluplné opatrenie, a budem úprimný, vždy som bol, ak by to bolo možné, zavediem ich znova. Okrem toho sa zavádza zmena pri uplatňovaní superodpočtu výdavkov na vedu a výskum. Ďalším opatrením je úprava odpisovania technického zhodnotenia pre sektor kúpeľníctva a do daňového systému sa zavádza aj nezdaniteľná časť na kúpeľnú starostlivosť. Rozvoj kúpeľníctva je jednou z priorít tejto vlády. Novelou zákona o dani z pridanej hodnoty sa oslobodí od tejto dane materiálna a humanitárna pomoc venovaná napríklad súkromnými spoločnosťami tretím krajinám.
Rovnako na strane výdavkov zohľadňuje rozpočet priority vlády či už v oblasti školstva, zdravotníctva, sociálnych vecí, obrany a ďalších. A myslíme samozrejme aj na dôchodcov, ale poďme postupne.
Na zvýšenie platov sú v štátnom rozpočte na budúci rok zabezpečené prostriedky v objeme 216 mil. eur, 216 mil. eur navyše oproti tomuto roku. Z toho 135 mil. eur je rozpočtovaných na krytie záväzku vyplývajúceho z kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre štátnu a verejnú službu na rok 2018, v percentuálnom vyjadrení medziročný nárast tarifných platov o 4,8 percenta. A 82 mil. eur je alokovaných na krytie zvýšenia platov pedagogických zamestnancov a to vo výške tarifných platov, ktoré boli predbežne schválené už od 1. septembra tohto roku. A to je tá známa valorizácia o 6 %, 6% do tarifných platov pedagogických zamestnancov. Rozpočet počíta aj so zavedením 13. a 14. platu, ako aj s oslobodením príjmov, dohôd dôchodcov. Nakoľko pri týchto opatreniach nie je ešte známa definitívna podoba legislatívy a teda vplyv, vplyvy neboli zohľadnené v ostatnej prognóze daňových a odvodových príjmov, sú na krytie ich vplyvu zabezpečené finančné prostriedky v kapitole Všeobecná pokladničná správa v rámci rezervy na riešenie vplyvu nových zákonných úprav a iných vplyvov.
Pokračujeme v revízii výdavkov a hodnotení veľkých investičných projektov. V súlade s programovým vyhlásením vlády a rámcov pre hodnotenie investícií zhodnotili sme už takmer polovicu celkových verejných výdavkov a sme tak na dobrej ceste splniť náš zámer, pozrieť sa teda na väčšinu verejných výdavkov. Je to prístup, ktorý razia najvyspelejšie krajiny OECD alebo Európskej únie, a revízia výdavkov sa stáva štandardom vo verejných financiách v celom svete. Navrhujeme ako ďalšiu tému revíziu výdavkov na marginalizované komunity, najmä rómskej, v spolupráci so splnomocnencom a ďalšími rezortami, to je proste jedna horizontálna priorita. A chceme sa takisto pozrieť na výdavky v rezorte pôdohospodárstva a horizontálna priorita v oblasti miezd vo verejnej správe v tom najširšom slova zmysle.
Zároveň sme sa dohodli s ministrom zdravotníctva na pokračovaní analýzy v zdravotníctve, na druhý diel jeho príbehu. Minulý rok sme sa dohodli, že budeme hodnotiť veľké investičné projekty nad 40 mil. eur, v prípade informačných technológií nad 10 mil. eur a cieľom je spolu pripraviť lepšie a lacnejšie investičné projekty a za tie isté peniaze tak možno postaviť viac a prinášať viac osohu pre našich daňových poplatníkov. Takýmto hodnotením prešiel aj tak veľmi medializovaný projekt koncepcie nákupu a použitia obranných výdavkov na nákup vozidiel 4x4 a 8x8 v rezorte obrany, ako ste si mohli všimnúť.
Chceme ďalej zlepšovať inštitúcie, potrebujeme partnerov na analytickej úrovni. Prínosom je, ak si veci najskôr medzi sebou vyjasnia analytici, až potom sa dostanú na politickú úroveň. Som preto rád, že tento projekt sa stáva súčasťou viacerých rezortov, na ktorých sa vytvorili analytické tímy, ktoré vzájomne spolupracujú a hľadajú najlepšiu, naozaj najlepšiu hodnotu za peniaze. Môžem spomenúť napríklad útvary, ktoré vznikli na rezortoch školstva, životného prostredia, zdravotníctva, pôdohospodárstva, a ďalšie a ďalšie vznikajú. Vznikla implementačná jednotka, ktorú má na starosti podpredseda vlády pre informatizáciu Peter Pellegrini, a jej úlohou je sledovať plnenie opatrení, ktoré sme si stanovili. Revízia výdavkov priniesla veľa nových návrhov, viaceré sú aj priamo, už zapracované priamo v rozpočte.
Vrátim sa ale naspäť k rozpočtu a k jeho príprave, ktorá obyčajne začína hneď po novom roku. Ako každý rok boli pri tomto procese ťažké rokovania v oblasti zdravotníctva. Ich výsledkom je, že výdavky verejného zdravotného poistenia sa v budúcom roku rozpočtujú vo výške 4,7 mld. eur, 4,7 mld., čo predstavuje medziročný nárast o 250 mil. eur, to znamená, 5,6 % oproti rozpočtu na rok 2017. Okrem týchto zdrojov má ministerstvo zdravotníctva k dispozícii opätovne 70 mil. eur určených na rekonštrukcie budov a kvalitnejšiu techniku v nemocniciach.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Výdavky kapitoly bez prostriedkov Európskej únie a spolufinancovania medziročne rastú o necelých 100 mil. eur, presne o 96 mil. eur, t. j. o 4,78 percenta. Nárast je spôsobený vplyvom novelizácie zákonov o sociálnom poistení, o sociálnych službách, o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a zákona o službách v zamestnanosti. V rámci tejto kapitoly sú zabezpečené aj prostriedky na zvýšenie príspevku na opatrovanie. Medzi ďalšie opatrenia, ktoré rozpočet zohľadňuje, patria príspevok na dochádzanie za prácou a príspevok pri presťahovaní rodiny za prácou. To sú všetko oblasti, ktoré sa týkajú buď ťažko zdravotne postihnutých a ich rodinných príslušníkov, dôchodcov, alebo snaha aj riešiť problém, štrukturálny problém našej ekonomiky, nedostatok pracovných síl v danom mieste, v danej kvalifikácii, to znamená, stimulácia dochádzania za prácou.
Na oblasť vzdelávania je v rozpočte verejnej správy na budúci rok vyčlenených tri a pol miliardy eur, čo oproti minulému, alebo, prepáčte, tomuto roku predstavuje nárast o 131 mil. eur. Čiže 2018 verzus 2017 navýšenie o 131 mil. eur a hovoríme o výdavkoch do vzdelávania, ktoré sú distribuované v niekoľkých kapitolách rozpočtu a teda nielen v kapitole rozpočtu ministerstva školstva. Do roku 2020 by mali výdavky na túto oblasť dosiahnuť úroveň 4,1 mld. eur. Takže ešte raz, rok 2018 3,5 mld., do roku 2020 predpokladáme postupný nárast na úroveň 4,1 miliardy. Teda medzi rokmi 2016 a 2020, to je celé jedno volebné obdobie, dôjde ku kumulatívnemu nárastu o skoro 3 mld. eur.
Keď hovoríme o vzdelávaní, spomeniem aj evergreen, ktorý sa opakuje, a týmto evergreenom je zvyšovanie platov učiteľov. Toľko ponúk na vyššie platy, ako dostali v posledných rokoch učitelia, nemajú žiadni iní zamestnanci verejnej správy, aj napriek tomu tieto ponuky odmietli školské odbory a odmietli aj ponúknutú ruku vlády. Tu mi však dovoľte, aby som povedal niekoľko slov aj ako otec, ktorý má možnosť sledovať úroveň výučby priamo na svojich deťoch. Ja si dovolím tvrdiť, že za slabými výsledkami našich detí stojí, žiaľ, aj nízka úroveň nášho vzdelávacieho systému, a to aj napriek tomu, že do školstva idú každoročne stámilióny eur.
Pozrime sa teda konkrétne na ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu, ktoré bude mať v budúcom roku k dispozícii celkové výdavky v sume 1,36, to znamená, 1,4 mld. skoro eur a z toho prostriedky štátneho rozpočtu v objeme 1,3 mld. a prostriedky zo štrukturálnych fondov vrátane spolufinancovania z rozpočtu vo výške skoro 70 mil. eur.
V rámci výdavkov štátneho rozpočtu na regionálne školstvo celkovo v objeme 1,7 mld. eur sú zvýšené prostriedky o 4 mil. eur, napríklad na nákup a distribúciu učebníc a učebných textov a navýšenie o ďalších 8 mil. eur na nových asistentov učiteľov v počte ďalších 580 asistentov.
Zabezpečuje sa zvýšenie financovania projektov výskumu a vývoja prostredníctvom agentúry na podporu výskumu a vývoja o sumu 12 mil. eur a poskytovanie stimulov pre výskum a vývoj o ďalších skoro 14 mil. eur.
Na oblasť športu, ktorá tiež patrí do kompetencie tohto rezortu, sa rozpočtuje skoro 133 mil. eur, čo predstavuje medziročný nárast o 30 percent. V tomto raste je premietnuté zvýšenie úrovne odvodu z prevádzkovania lotériových hier na 75 % a zabezpečenie financovania projektu národného futbalového štadióna v sume vyše 60 mil. eur.
Od školstva prejdem k obrane, ktorá tiež vyvolala pred niekoľkými týždňami búrlivé diskusie, a to kvôli obstarávaniu novej vojenskej techniky. Celkove obranné výdavky sú na roky 2018 a 2019 rozpočtované vo výške 1,22 z hrubého domáceho produktu a v roku 2020 potom skokovo na úroveň 1,6 % hrubého domáceho produktu. Výdavky kapitoly ministerstva obrany na budúci rok sa rozpočtujú v sume 1,1 mld. eur, čo je medziročný rast o 92 mil. eur, čiže v percentách vyše 9 percent. Nárast sa prejavuje predovšetkým v rámci rozvoja obrany, kde dochádza k medziročnému navýšeniu vyše 15 %, a to je samozrejme hlavne vojenská technika.
Prejdem k ministerstvu dopravy a výstavby, kde sa rozpočtujú výdavky v sume vyše miliardy eur, na cestnú a železničnú infraštruktúru sa rozpočtujú výdavky v sume 881 mil. eur, kde v rámci rozpočtu kapitoly sú zabezpečené výdavky na zmluvu o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry a zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme pre osobnú železničnú dopravu v celkovom objeme skoro pol miliardy eur. Na platbu pre dostupnosť PPP projektu rýchlostnej cesty R1 sa rozpočtujú prostriedky v objeme 127 mil. eur. To len aby sme vedeli, keď ideme každý deň do Banskej Bystrice, že za to proste platíme každý rok, a tento budúci rok to bude 127 mil. eur.
Oblasť rozvoja bývania prostredníctvom štátneho rozpočtu zabezpečená v budúcom roku v objeme takisto 127 mil. eur, a to prostredníctvom štátnej prémie v stavebnom sporení, ktorá, dúfam, prejde v krátkom čase zásadnými zmenami, a v ďalšom ide o bonifikáciu hypotekárnych úverov, dotácií do rozvoja bývania a transferu pre Štátny fond rozvoja bývania. Celkovo skoro 130 mil. eur ročne do bývania.
Na podporu v oblasti výstavby a modernizácie dopravnej infraštruktúry, podpory moderných a efektívnych spôsobov dopravy a zlepšovania energetickej hospodárnosti budov sa v kapitole rezortu dopravy zvyšujú zdroje o 93 mil. eur.
Pozrime sa ale na ministerstvo hospodárstvo. Rezort hospodárstva má k dispozícii 256 mil. eur vrátane európskych fondov a spolufinancovania. V tejto sume sú alokované prostriedky na schválené a pripravované investičné stimuly v objeme vyše 21 mil. eur. Ďalším titulom, ktorý je krytý v rozpočte rezortu, sú výdavky na podporu regionálneho rozvoja v sume 5 mil. eur, konkrétne na podporu rozvoja priemyselných parkov.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka má na budúci rok rozpočtované zdroje vo výške vyše 1 mld. eur. Na priame platby sa v rozpočte alokujú prostriedky s postupným nárastom do roku 2020 na úroveň 470 mil. eur, čo je oproti skutočnosti roku 2016, predstavuje nárast o 15 percent.
Na regionálny rozvoj je rozpočtovaných vyše 200 mil. eur, ktoré sú smerované na modernizáciu regionálnych ciest druhej a tretej triedy, rozvoj verejnej osobnej dopravy, cyklodopravy, podpory deinštitucionalizácie sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti. Ide o rozvoj infraštruktúry vzdelávania, rozvoj zdravotníckej infraštruktúry a množstvo, množstvo ďalších oblastí, či už oblastí vodného hospodárstva alebo zelenej infraštruktúry, revitalizácie zanedbaných objektov. Všetko určite bohumilé veci.
Celkové zdroje rezortu kultúry sa v budúcom roku rozpočtujú vo výške 280 mil. eur. Oproti tomuto roku dochádza i k nárastu o 15 percent. Ide o prostriedky v objeme napríklad 8 mil. eur na zabezpečenie činnosti novozriadeného Fondu na podporu kultúry národnostných menšín v kapitole ministerstva kultúry. Zvyšuje sa transfer pre Fond na podporu umenia o 5 miliónov. Nárast kapitálových výdavkov skoro o skoro 17 mil. eur súvisí s pokračovaním prác na rekonštrukcii a modernizácii Slovenskej národnej galérie, rekonštrukciou budovy Slovenskej národnej knižnice v Martine a vybudovaním depozitára pre Slovenské národné múzeum.
Ministerstvo vnútra. V budúcom roku oproti rozpočtu tohto roku jeho zdroje rastú o necelých 70 mil. eur, čo je nárast o necelé 3 percentá. Rozdiel celkových výdavkov je spôsobený najmä premietnutím valorizácie platov z roku 2017 a súčasne nižším rozpočtovaním EÚ prostriedkov a prostriedkov na spolufinancovanie v treťom programovacom období.
Ministerstvo spravodlivosti na budúci rok má vyčlenené zdroje vo výške 400 mil. eur. Nárast oproti tomuto roku predstavuje niečo vyše dvoch percent. Rozpočet kapitoly kryje prevádzku súdnictva, väzenstva, vrátane zákonných nárokov sudcov, prostriedkov na zabezpečenie súdneho konania, odškodňovanie v zmysle platnej legislatívy a po prvýkrát sa rozpočtuje aj príspevok na bývanie pre príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže.
Ministerstvo financií, zdroje vo výške 364 mil. eur, do oblasti výberu daní a cla finančnou správou smerujú výdavky v sume 228 mil. eur s medziročným nárastom 7 % a rozpočet kapitoly kryje aj výdavky na informačné systém verejnej správy v objeme 85 mil. eur.
Ministerstvo životného prostredia bude mať v budúcom roku k dispozícii celkové výdavky v objeme 193 miliónov. V rámci rozpočtu kapitoly dochádza k výraznému nárastu v oblasti prevádzkových výdavkov, ktoré nie sú smerované na spotreby rezortu. Dôvodom tohto rastu je premietnutie výdavkov potrebných na vypracovanie stratégie na ochranu ovzdušia, plnenie geologických úloh, sanácie a havarijné zosuvy a mnoho ďalších záležitostí, vrátane napríklad riešenia lokality Poloniny a Karpatských bukových pralesov či Starých bukových lesov a ďalšieho terénneho mapovania a výskum rôznych ekosystémov. Zároveň sa v rámci kapitálových výdavkov rozpočtujú zdroje na výkup pozemkov v chránených oblastiach a výdavky súvisiace so zonáciou TANAP-u.
Ministerstvo zahraničných vecí, celkové výdavky v budúcom roku v porovnaní so schváleným rozpočtom na tento rok vyššie o necelých 7 mil. eur, nárast o 6 percent. Ten nárast súvisí predovšetkým s prípravou na predsedníctvo Slovenska v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe na rok 2019, kde v budúcom roku budú prebiehať prípravné práce, a zabezpečenie, samozrejme, je tu aj výdavkov pre stále zastúpenie Slovenska v Bruseli. V kapitole výdavky v budúcom roku sa plánujú použiť najmä na zlepšenie a obnovu majetku, nášho majetku v zahraničí. Konkrétne ide o rekonštrukcie stálej misie v Štrasburgu, rekonštrukcie budovy zastupiteľského úradu v Ankare a podobne.
No a ako minister financií musím samozrejme myslieť aj na nepriaznivé situácie, ktoré sa objavili počas v podstate každého aktuálneho vývoja bežného roku a ktoré bolo možné riešiť aj vďaka v rozpočte vytvoreným a jasne pomenovaným rezervám. Z toho dôvodu je v rozpočte na budúci rok vytvorená v rámci kapitoly Všeobecná pokladničná správa rezerva na zhoršenie daňových a nedaňových príjmov v objeme 140 mil. eur a je to vlastne reakcia na problém, s ktorým sa musíme pasovať aj v tomto roku, a to je proste neočakávaný výpadok istého typu daňových príjmov, ale o tom som mnohokrát v pléne hovoril.
Hovoril som tento rok, dámy a páni, oveľa viac ku konkrétnym kapitolám a možno to pre vás mohlo pôsobiť nudne, ale, ale tento výpočet úplne konkrétnych položiek v jednotlivých kapitolách znamenal len a len to, že je to proste taký, taká snaha prezentovať to množstvo rôznych úloh, ktoré jednotlivé rezorty, ale samozrejme aj ďalšie orgány štátnej správy plnia či už zo zákona alebo z hľadiska plnenia programového vyhlásenia vlády.
Za predloženým rozpočtom si stojím a už teraz vám chcem povedať, že urobím všetko pre to, aby v ňom nedošlo k žiadnym zmenám, ktoré by mohli ohroziť plán dosiahnutia vyrovnaného hospodárenia v stanovenom termíne. Tomuto rozpočtu verí aj Európska komisia a dúfam, že mu budete veriť aj vy. Som pripravený na konštruktívnu diskusiu a verím, že tak ako sa stalo zvykom v ostatných rokoch, kedy bolo rokovanie o rozpočte naozaj vecné a bez emócií, tak, tak bude prebiehať aj tento rok.
Takže, dámy a páni, ďakujem za pozornosť na úvod a teším sa na vaše príspevky. Ďakujem. (Potlesk.)
Rozpracované
15:04
Uvádzajúci uvádza bod 15:04
Karol MitríkNajvyšší kontrolný úrad v tomto stanovisku na základe výsledkov svojej analytickej a kontrolnej činnosti hodnotil makroekonomické...
Najvyšší kontrolný úrad v tomto stanovisku na základe výsledkov svojej analytickej a kontrolnej činnosti hodnotil makroekonomické rámce a východiskový rámec návrhu rozpočtu verejnej správy, návrhu štátneho rozpočtu, rozpočtové vzťahy Slovenskej republiky a Európskej únie a návrh súhrnného rozpočtu ostatných subjektov verejnej správy na rok 2018. Na základe tohto hodnotenia, Najvyšší kontrolný úrad nemá zásadné pripomienky k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2018. Napriek uvedenému záveru dovoľte mi niekoľko poznámok k predloženému dokumentu.
Slovensko prežíva dobré ekonomické časy, nakoniec to spomínal aj pán minister vo svojom vystúpení, čo prináša dobrý základ na vznik stabilného rozpočtu na rok 2018 a naplnenie mnohých cieľov v oblasti verejných financií. Slovenská ekonomika podľa prognózy by mala v roku 2018 vzrásť medziročne o 4,2 percenta. Z hľadiska štruktúry hrubého domáceho produktu je riziko spojené najmä s investíciami, ktorých vývoj nie je zatiaľ stabilný a ktoré senzitívne reagujú na čerpanie eurofondov. Na druhej strane významným faktorom rastu je očakávaná spotreba domácností, ktorá má rásť v dôsledku kúpnej sily obyvateľstva, ale aj v dôsledku rastu spotrebiteľských cien služieb a tovarov.
Schodok rozpočtu verejnej správy je na rok 2018 naplánovaný na úrovni 0,83 % hrubého domáceho produktu, čo predstavuje upustenie od pôvodne naplánovaného cieľa na úrovni 0,44 % hrubého domáceho produktu. Odďaľuje sa síce vyrovnanie rozpočtu, ale tento návrh, ktorý je tu predložený, je legitímnym návrhom vlády Slovenskej republiky. Samozrejme, že je treba pripomenúť, že je tak ohrozené aj dosiahnutie strednodobého rozpočtového cieľa.
V kontexte plánovaného konsolidačného úsilia je potrebné upozorniť na vybrané fiškálne riziká. Ide napr. o riziká, ktoré vyplývajú z opakovaného nadhodnotenia niektorých nedaňových príjmov, napr. príjmy z dividend a predaja emisných kvót. Napríklad riziko podhodnotenia výdavkov vo viacerých rezortoch, hlavne výdavky na investície a nerozpočtovanie výdavkov na korekcie z čerpania európskych fondov. V prípade samospráv takisto existuje riziko z prekročenia rozpočtových výdavkov v dôsledku plánovaného očakávaného rozbehu čerpania európskych fondov, fondov Európskej únie.
Plánovaný dlh podľa návrhu rozpočtu by mal byť na úrovni 49,9 % hrubého domáceho produktu. Dôjde tak k jeho medziročnému zníženiu, tak ako aj pán minister hovoril, o 1,2 % HDP. V absolútnych číslach dlh vzrastie o 1 mld. 455 mil. eur.
Nízke úrokové sadzby a zlepšenie konsolidačného úsilia vytvárajú predpoklady pre ďalšie znižovanie dlhu verejnej správy v najbližších rokoch, tak ako bolo spomínané, až k číslu 45 percent. Úroveň príjmov štátneho rozpočtu v budúcom roku ovplyvní najmä nižší výber daní z príjmov právnických osôb, ktorý medziročne poklesne o 12,9 percenta. Pozitívny vplyv na výber daní z príjmov právnických osôb a výberu DPH by mohla mať novela Obchodného zákonníka, ktorá sprísňuje podmienky fúzií obchodných spoločností a prináša opatrenia proti účelovému zlučovaniu firiem.
Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2018 sa medziročne znižujú o 8,2 percenta. Pokles bežných výdavkov oproti 2017 je mierny, iba o jednu stotinu percenta. Výdavky však podľa stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu v dostatočnej miere nepokrývajú niektoré položky rozpočtu, najmä v oblasti zvýšenia mzdových výdavkov, vyplývajúcich z uznesení vlády Slovenskej republiky, príspevkov do doplnkových dôchodkových poisťovní v rámci výdavkov na poistné, financovanie nových zmlúv na prevádzku upgrade IT systémov, ktoré boli zaobstarané z prostriedkov Európskej únie, a výdavkov na opravu a údržbu budov a obnovu a doplnenie techniky.
V oblasti rozpočtových vzťahov Slovenskej republiky a Európskej únie je výrazne nižšie plnenie príjmov zo všeobecného rozpočtu Európskej únie v roku 2018, spôsobené predovšetkým pomalým nábehom čerpania fondov Európskej únie v rámci tretieho programového obdobia. Rok 2018 bude poznamenaný procesom uzatvárania operačných programov zo strany Európskej komisie v súvislosti s ukončovaním pomoci druhého programového obdobia, ako aj nárastom audítorských misií.
Najvyšší kontrolný úrad upozorňuje na možný nárast ďalších nezrovnalostí s finančným dopadom na štátny rozpočet. S nízkym čerpaním je spojené riziko neplnenia čiastkových cieľov výkonnostného rámca, ku koncu roka 2018. V treťom programovom období je potrebné vyvíjať väčšie úsilie a zabezpečiť dynamické priebežné napĺňanie ukazovateľov výkonnostného rámca od výsledkov dosiahnutých ku koncu roku 2018, akú časť balíka potenciálnych finančných zdrojov zahrnutých v rámci výkonnostnej rezervy v objeme celkom 811 mil. eur Európska komisia prerozdelí na financovanie prioritných osí, iných prioritných osí alebo programov. S uvedeným je spojené potenciálne riziko dodatočnej potreby finančného krytia zazmluvnených projektov zo štátneho rozpočtu. Európska komisia každoročne prevádza Slovenskej republike zálohy za účelom vytvorenia zásoby prostriedkov na vykrytie dočasného nedostatku príjmov za deklarované výdavky. V tejto súvislosti Najvyšší kontrolný úrad upozorňuje na potrebu absorbovania ročnej zálohy tak, aby nedochádzalo k vráteniu jej nezúčtovanej časti.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, predložené stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu poukazuje aj na viaceré riziká vo vybraných kapitolách štátneho rozpočtu, v súhrnnom rozpočte samosprávy i v rozpočtoch verejného zdravotného poistenia a Sociálnej poisťovni. Vo svojom vystúpení nebudem sa zaoberať každým z nich. Sú uvedené v stanovisku, ale rád by som poukázal na tie, ktoré považujem za podstatné z pohľadu ďalšieho spoločensko-ekonomického rozvoja Slovensko.
Aj keď slovo bezpečnosť nebolo vyhlásené za slovo roka, určite patrí v poslednom období k tým najfrekventovanejším v slovníku politikov, ale aj bežných občanov. Bezpečnostná stratégia Slovenska v čl. 5 uvádza, že medzi základné záujmy Slovenska je potrebné považovať, citujem, "bezpečnosť všetkých jej občanov a obyvateľov vrátane, ochrany života a zdravia, individuálnych ľudských práv a občianskych slobôd".
Rozpočet na rok 2018 a výhľad do roku 2020 plánuje výrazným spôsobom zvýšiť výdavky rezortu obrany. Vláda schválila zámer navýšiť do roku 2020 výdavky na obranu na 1,6 % hrubého domáceho produktu, z toho 20 % na modernizáciu. V dohľadnom čase sa má použiť 1,2 mld. eur na nákup bojových vozidiel pechoty, plánujú sa ďalšie nákupy vojenskej techniky. Výdavky ministerstva obrany porastú najvýznamnejším tempom, 9 % v budúcom roku. Kontrola Najvyššieho kontrolného úradu v minulom roku aj v predošlých poukázala, že rezort obrany nezvládal prípravu projektov a programov, ktoré mali zabezpečiť efektívne využitie rozpočtových zdrojov a tak posilniť bezpečnosť krajiny. Preto považujeme tento nákup, ten vysoký objem prostriedkov na investície za isté riziko, a chcem vysloviť presvedčenie a chceme tomu veriť, že tak ako tu deklaroval pán minister, že chýb z minulosti, ktoré vznikali pri zabezpečovaní potrieb obrany, sa naša republika vyvaruje.
Bezpečnosť v zmysle bezpečnostnej stratégie však znamená aj ochranu života a zdravia, v čom nemalú úlohu zohráva zdravotníctvo. Rozpočet na rok 2018 predpokladá nárast rozpočtových príjmov pre ministerstvo zdravotníctva o 7 %, čo v absolútnom vyjadrení znamená necelých 2,5 mil. eur, a nárastom výdavkov o 1,8 %, čo znamená cca 25 mil. eur.
Rozpočet verejného zdravotného poistenia ráta s nárastom príjmov tohto systému o 7 %, čo predstavuje 337,5 mil. eur. Problémom je, že sadzba poistného je na rok 2018 plánovaná na úroveň 3,71, čo oproti minuloročnému rozpočtu predstavuje zníženie o 0,07 %, to znamená, to znamená, o 7 stotín. Štát zatiaľ neplní svoju povinnosť 4-percentnej sadzby vymeriavacieho základu, čo neprispieva k stabilite systému. Sú tieto zdroje postačujúce na zabezpečenie ochrany zdravia? Na dosiahnutie cieľov Európa 2020 a na iné ciele, ktoré v oblasti ochrany zdravia boli v minulosti prijaté? Podľa návrhu týchto rozpočtov zrejme nie v plnej miere.
Kontrola Najvyššieho kontrolného úradu, ktorú sme uskutočnili v nedávnom období v zdravotníckych organizáciách, poukázala na obrovské množstvo systémových problémov tohto rezortu. Mnohé súvisia so systémom financovania zdravotníctva, spôsobom stanovovania cien zdravotníckych výkonov, ale aj nezvládnutia efektívneho manažmentu organizácií, čoho výsledkom sú nielen zadlženie takmer všetkých nemocníc, ktorých zakladateľom je štát, ale aj veľký modernizačný dlh týkajúci sa všetkých súčastí majetku. Kontrola tiež ukázala, že zodpovednosť samosprávy za realizáciu verejnej politiky zdravia v nemocniciach, v ktorých plnia samosprávy zakladateľský funkciu, má tiež svoje riziká, čoho výsledkom je fakt, že samospráva v mnohých prípadoch pre nedostatok finančných zdrojov tieto nemocnice prenajíma súkromného sektoru.
Bezpečnosť krajiny je bezpochyby spojená so vzdelanostnou úrovňou jej obyvateľstva, v čom má školstvo a veda svoje nezastupiteľné miesto. Výsledky, ktoré naše školstvo na všetkých stupňoch dosahuje, predstavuje riziko, že Slovensko nedosiahne ciele v oblasti konkurencieschopnosti. Plánované výdavky rezortu školstva sú takmer o 5 % nižšie, cca o 70 mil. v porovnaní s rokom 2017. Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu pozitívne hodnotí niektoré kroky spojené s uľahčením mobility žiakov základných škôl a detí so zdravotným postihnutím. Rizík a problémov, ktoré nie sú pokryté zdrojmi, je oveľa viac. Riziká vo využití európskych zdrojov, veľká časť výdavkov na rozvoj informačných technológií ide na licencie a nie na skutočný rozvoj. Toto nedáva veľa nádeje, že budúci rok bude rokom podstatných systémových zmien v školstve, ktoré si určite vyžadujú značné verejné zdroje.
Kontroly Najvyššieho kontrolného úradu už dlhodobo poukazujú na problémy v samospráve, ktoré majú dôležitú úlohu aj v oblasti školstva a zdravotníctva, sociálnych služieb a životného prostredia. V dôsledku fiškálnej decentralizácie na samosprávu prešlo množstvo prenesených kompetencií. Výsledky našej kontroly poukazujú, že veľká časť obcí nie je objektívne schopná plniť ani originálne, nieto prenesené kompetencie, v ktorých vznikajú obciam nové a nové zákonné povinnosti, s ktorými nie vždy v plnej miere je spojený aj finančný transfer. Problémom je, že finančné zdroje na tieto kompetencie sú rozdrobené medzi obce, kde je často problém zvoliť obecné zastupiteľstvo, nieto plniť plán sociálno-ekonomického rozvoja, koncepciu rozvoja sociálnych služieb a ďalšie povinnosti spojené s komunálnym odpadom, odkanalizovaním a ďalšími, ktoré teda na obce boli prenesené a neodmysliteľne k nim patria.
Diskusiu o ďalšej etape reformy samosprávy, o ďalšej optimalizácii vzťahov medzi štátnym rozpočtom a rozpočtom samospráv považujeme v tomto kontexte za mimoriadne potrebnú.
Popri uvedení rizík nedostatočného financovania potrieb jednotlivých rezortov a problémov samosprávy aj v tejto súvislosti Najvyšší kontrolný úrad upozorňuje na stále vysokú mieru nehospodárneho využívania aj toho, čo rozpočet ponúka. Predražené obstarávanie aj v podmienkach nedostatku – zdravotníctvo, školstvo, obrana, drahé externé služby na činnosť, ktoré sú náplňou rezortov, a plytvanie v štátnych podnikoch, to sú všetko rezervy efektívneho hospodárneho nakladania s prostriedkami rozpočtu verejnej správy, vrátane štátneho rozpočtu, ktoré v našej kontrolnej činnosti zisťujeme. Uviedol som len niektoré významy slova bezpečnosť a problémy a riziká jej systematického zabezpečovania prostredníctvom budúcoročného rozpočtu.
Sme krajina, ktorá sa stále musí vyrovnávať s problémami vývoja v minulosti a pritom reagovať na výzvy v súčasnosti. S nedostatkom zdrojov na všetky potreby sa budeme musieť ešte dlho, ak vôbec niekedy, vyrovnávať. A je iba na politike distribúcie, ako verejné zdroje sa prerozdelia, čo je a bude priorita bezpečnosti krajiny. A na to je potrebné myslieť aj pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2018.
Ďakujem za pozornosť.
Vážený pán podpredseda parlamentu, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, vážený pán predseda výboru, stanovisko k vládnemu návrhu štátneho rozpočtu na rok 2018 predkladám v súlade so zákonom o Najvyššom kontrolnom úrade a zákonom o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Najvyšší kontrolný úrad v tomto stanovisku na základe výsledkov svojej analytickej a kontrolnej činnosti hodnotil makroekonomické rámce a východiskový rámec návrhu rozpočtu verejnej správy, návrhu štátneho rozpočtu, rozpočtové vzťahy Slovenskej republiky a Európskej únie a návrh súhrnného rozpočtu ostatných subjektov verejnej správy na rok 2018. Na základe tohto hodnotenia, Najvyšší kontrolný úrad nemá zásadné pripomienky k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2018. Napriek uvedenému záveru dovoľte mi niekoľko poznámok k predloženému dokumentu.
Slovensko prežíva dobré ekonomické časy, nakoniec to spomínal aj pán minister vo svojom vystúpení, čo prináša dobrý základ na vznik stabilného rozpočtu na rok 2018 a naplnenie mnohých cieľov v oblasti verejných financií. Slovenská ekonomika podľa prognózy by mala v roku 2018 vzrásť medziročne o 4,2 percenta. Z hľadiska štruktúry hrubého domáceho produktu je riziko spojené najmä s investíciami, ktorých vývoj nie je zatiaľ stabilný a ktoré senzitívne reagujú na čerpanie eurofondov. Na druhej strane významným faktorom rastu je očakávaná spotreba domácností, ktorá má rásť v dôsledku kúpnej sily obyvateľstva, ale aj v dôsledku rastu spotrebiteľských cien služieb a tovarov.
Schodok rozpočtu verejnej správy je na rok 2018 naplánovaný na úrovni 0,83 % hrubého domáceho produktu, čo predstavuje upustenie od pôvodne naplánovaného cieľa na úrovni 0,44 % hrubého domáceho produktu. Odďaľuje sa síce vyrovnanie rozpočtu, ale tento návrh, ktorý je tu predložený, je legitímnym návrhom vlády Slovenskej republiky. Samozrejme, že je treba pripomenúť, že je tak ohrozené aj dosiahnutie strednodobého rozpočtového cieľa.
V kontexte plánovaného konsolidačného úsilia je potrebné upozorniť na vybrané fiškálne riziká. Ide napr. o riziká, ktoré vyplývajú z opakovaného nadhodnotenia niektorých nedaňových príjmov, napr. príjmy z dividend a predaja emisných kvót. Napríklad riziko podhodnotenia výdavkov vo viacerých rezortoch, hlavne výdavky na investície a nerozpočtovanie výdavkov na korekcie z čerpania európskych fondov. V prípade samospráv takisto existuje riziko z prekročenia rozpočtových výdavkov v dôsledku plánovaného očakávaného rozbehu čerpania európskych fondov, fondov Európskej únie.
Plánovaný dlh podľa návrhu rozpočtu by mal byť na úrovni 49,9 % hrubého domáceho produktu. Dôjde tak k jeho medziročnému zníženiu, tak ako aj pán minister hovoril, o 1,2 % HDP. V absolútnych číslach dlh vzrastie o 1 mld. 455 mil. eur.
Nízke úrokové sadzby a zlepšenie konsolidačného úsilia vytvárajú predpoklady pre ďalšie znižovanie dlhu verejnej správy v najbližších rokoch, tak ako bolo spomínané, až k číslu 45 percent. Úroveň príjmov štátneho rozpočtu v budúcom roku ovplyvní najmä nižší výber daní z príjmov právnických osôb, ktorý medziročne poklesne o 12,9 percenta. Pozitívny vplyv na výber daní z príjmov právnických osôb a výberu DPH by mohla mať novela Obchodného zákonníka, ktorá sprísňuje podmienky fúzií obchodných spoločností a prináša opatrenia proti účelovému zlučovaniu firiem.
Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2018 sa medziročne znižujú o 8,2 percenta. Pokles bežných výdavkov oproti 2017 je mierny, iba o jednu stotinu percenta. Výdavky však podľa stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu v dostatočnej miere nepokrývajú niektoré položky rozpočtu, najmä v oblasti zvýšenia mzdových výdavkov, vyplývajúcich z uznesení vlády Slovenskej republiky, príspevkov do doplnkových dôchodkových poisťovní v rámci výdavkov na poistné, financovanie nových zmlúv na prevádzku upgrade IT systémov, ktoré boli zaobstarané z prostriedkov Európskej únie, a výdavkov na opravu a údržbu budov a obnovu a doplnenie techniky.
V oblasti rozpočtových vzťahov Slovenskej republiky a Európskej únie je výrazne nižšie plnenie príjmov zo všeobecného rozpočtu Európskej únie v roku 2018, spôsobené predovšetkým pomalým nábehom čerpania fondov Európskej únie v rámci tretieho programového obdobia. Rok 2018 bude poznamenaný procesom uzatvárania operačných programov zo strany Európskej komisie v súvislosti s ukončovaním pomoci druhého programového obdobia, ako aj nárastom audítorských misií.
Najvyšší kontrolný úrad upozorňuje na možný nárast ďalších nezrovnalostí s finančným dopadom na štátny rozpočet. S nízkym čerpaním je spojené riziko neplnenia čiastkových cieľov výkonnostného rámca, ku koncu roka 2018. V treťom programovom období je potrebné vyvíjať väčšie úsilie a zabezpečiť dynamické priebežné napĺňanie ukazovateľov výkonnostného rámca od výsledkov dosiahnutých ku koncu roku 2018, akú časť balíka potenciálnych finančných zdrojov zahrnutých v rámci výkonnostnej rezervy v objeme celkom 811 mil. eur Európska komisia prerozdelí na financovanie prioritných osí, iných prioritných osí alebo programov. S uvedeným je spojené potenciálne riziko dodatočnej potreby finančného krytia zazmluvnených projektov zo štátneho rozpočtu. Európska komisia každoročne prevádza Slovenskej republike zálohy za účelom vytvorenia zásoby prostriedkov na vykrytie dočasného nedostatku príjmov za deklarované výdavky. V tejto súvislosti Najvyšší kontrolný úrad upozorňuje na potrebu absorbovania ročnej zálohy tak, aby nedochádzalo k vráteniu jej nezúčtovanej časti.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, predložené stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu poukazuje aj na viaceré riziká vo vybraných kapitolách štátneho rozpočtu, v súhrnnom rozpočte samosprávy i v rozpočtoch verejného zdravotného poistenia a Sociálnej poisťovni. Vo svojom vystúpení nebudem sa zaoberať každým z nich. Sú uvedené v stanovisku, ale rád by som poukázal na tie, ktoré považujem za podstatné z pohľadu ďalšieho spoločensko-ekonomického rozvoja Slovensko.
Aj keď slovo bezpečnosť nebolo vyhlásené za slovo roka, určite patrí v poslednom období k tým najfrekventovanejším v slovníku politikov, ale aj bežných občanov. Bezpečnostná stratégia Slovenska v čl. 5 uvádza, že medzi základné záujmy Slovenska je potrebné považovať, citujem, "bezpečnosť všetkých jej občanov a obyvateľov vrátane, ochrany života a zdravia, individuálnych ľudských práv a občianskych slobôd".
Rozpočet na rok 2018 a výhľad do roku 2020 plánuje výrazným spôsobom zvýšiť výdavky rezortu obrany. Vláda schválila zámer navýšiť do roku 2020 výdavky na obranu na 1,6 % hrubého domáceho produktu, z toho 20 % na modernizáciu. V dohľadnom čase sa má použiť 1,2 mld. eur na nákup bojových vozidiel pechoty, plánujú sa ďalšie nákupy vojenskej techniky. Výdavky ministerstva obrany porastú najvýznamnejším tempom, 9 % v budúcom roku. Kontrola Najvyššieho kontrolného úradu v minulom roku aj v predošlých poukázala, že rezort obrany nezvládal prípravu projektov a programov, ktoré mali zabezpečiť efektívne využitie rozpočtových zdrojov a tak posilniť bezpečnosť krajiny. Preto považujeme tento nákup, ten vysoký objem prostriedkov na investície za isté riziko, a chcem vysloviť presvedčenie a chceme tomu veriť, že tak ako tu deklaroval pán minister, že chýb z minulosti, ktoré vznikali pri zabezpečovaní potrieb obrany, sa naša republika vyvaruje.
Bezpečnosť v zmysle bezpečnostnej stratégie však znamená aj ochranu života a zdravia, v čom nemalú úlohu zohráva zdravotníctvo. Rozpočet na rok 2018 predpokladá nárast rozpočtových príjmov pre ministerstvo zdravotníctva o 7 %, čo v absolútnom vyjadrení znamená necelých 2,5 mil. eur, a nárastom výdavkov o 1,8 %, čo znamená cca 25 mil. eur.
Rozpočet verejného zdravotného poistenia ráta s nárastom príjmov tohto systému o 7 %, čo predstavuje 337,5 mil. eur. Problémom je, že sadzba poistného je na rok 2018 plánovaná na úroveň 3,71, čo oproti minuloročnému rozpočtu predstavuje zníženie o 0,07 %, to znamená, to znamená, o 7 stotín. Štát zatiaľ neplní svoju povinnosť 4-percentnej sadzby vymeriavacieho základu, čo neprispieva k stabilite systému. Sú tieto zdroje postačujúce na zabezpečenie ochrany zdravia? Na dosiahnutie cieľov Európa 2020 a na iné ciele, ktoré v oblasti ochrany zdravia boli v minulosti prijaté? Podľa návrhu týchto rozpočtov zrejme nie v plnej miere.
Kontrola Najvyššieho kontrolného úradu, ktorú sme uskutočnili v nedávnom období v zdravotníckych organizáciách, poukázala na obrovské množstvo systémových problémov tohto rezortu. Mnohé súvisia so systémom financovania zdravotníctva, spôsobom stanovovania cien zdravotníckych výkonov, ale aj nezvládnutia efektívneho manažmentu organizácií, čoho výsledkom sú nielen zadlženie takmer všetkých nemocníc, ktorých zakladateľom je štát, ale aj veľký modernizačný dlh týkajúci sa všetkých súčastí majetku. Kontrola tiež ukázala, že zodpovednosť samosprávy za realizáciu verejnej politiky zdravia v nemocniciach, v ktorých plnia samosprávy zakladateľský funkciu, má tiež svoje riziká, čoho výsledkom je fakt, že samospráva v mnohých prípadoch pre nedostatok finančných zdrojov tieto nemocnice prenajíma súkromného sektoru.
Bezpečnosť krajiny je bezpochyby spojená so vzdelanostnou úrovňou jej obyvateľstva, v čom má školstvo a veda svoje nezastupiteľné miesto. Výsledky, ktoré naše školstvo na všetkých stupňoch dosahuje, predstavuje riziko, že Slovensko nedosiahne ciele v oblasti konkurencieschopnosti. Plánované výdavky rezortu školstva sú takmer o 5 % nižšie, cca o 70 mil. v porovnaní s rokom 2017. Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu pozitívne hodnotí niektoré kroky spojené s uľahčením mobility žiakov základných škôl a detí so zdravotným postihnutím. Rizík a problémov, ktoré nie sú pokryté zdrojmi, je oveľa viac. Riziká vo využití európskych zdrojov, veľká časť výdavkov na rozvoj informačných technológií ide na licencie a nie na skutočný rozvoj. Toto nedáva veľa nádeje, že budúci rok bude rokom podstatných systémových zmien v školstve, ktoré si určite vyžadujú značné verejné zdroje.
Kontroly Najvyššieho kontrolného úradu už dlhodobo poukazujú na problémy v samospráve, ktoré majú dôležitú úlohu aj v oblasti školstva a zdravotníctva, sociálnych služieb a životného prostredia. V dôsledku fiškálnej decentralizácie na samosprávu prešlo množstvo prenesených kompetencií. Výsledky našej kontroly poukazujú, že veľká časť obcí nie je objektívne schopná plniť ani originálne, nieto prenesené kompetencie, v ktorých vznikajú obciam nové a nové zákonné povinnosti, s ktorými nie vždy v plnej miere je spojený aj finančný transfer. Problémom je, že finančné zdroje na tieto kompetencie sú rozdrobené medzi obce, kde je často problém zvoliť obecné zastupiteľstvo, nieto plniť plán sociálno-ekonomického rozvoja, koncepciu rozvoja sociálnych služieb a ďalšie povinnosti spojené s komunálnym odpadom, odkanalizovaním a ďalšími, ktoré teda na obce boli prenesené a neodmysliteľne k nim patria.
Diskusiu o ďalšej etape reformy samosprávy, o ďalšej optimalizácii vzťahov medzi štátnym rozpočtom a rozpočtom samospráv považujeme v tomto kontexte za mimoriadne potrebnú.
Popri uvedení rizík nedostatočného financovania potrieb jednotlivých rezortov a problémov samosprávy aj v tejto súvislosti Najvyšší kontrolný úrad upozorňuje na stále vysokú mieru nehospodárneho využívania aj toho, čo rozpočet ponúka. Predražené obstarávanie aj v podmienkach nedostatku – zdravotníctvo, školstvo, obrana, drahé externé služby na činnosť, ktoré sú náplňou rezortov, a plytvanie v štátnych podnikoch, to sú všetko rezervy efektívneho hospodárneho nakladania s prostriedkami rozpočtu verejnej správy, vrátane štátneho rozpočtu, ktoré v našej kontrolnej činnosti zisťujeme. Uviedol som len niektoré významy slova bezpečnosť a problémy a riziká jej systematického zabezpečovania prostredníctvom budúcoročného rozpočtu.
Sme krajina, ktorá sa stále musí vyrovnávať s problémami vývoja v minulosti a pritom reagovať na výzvy v súčasnosti. S nedostatkom zdrojov na všetky potreby sa budeme musieť ešte dlho, ak vôbec niekedy, vyrovnávať. A je iba na politike distribúcie, ako verejné zdroje sa prerozdelia, čo je a bude priorita bezpečnosti krajiny. A na to je potrebné myslieť aj pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2018.
Ďakujem za pozornosť.
Rozpracované
15:20
Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:20
Ladislav KamenickýVýbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva spoločnú správu...
Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2018 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2018 až 2020.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 757 z 13. októbra 2017 pridelil vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na prerokovanie všetkým výborom okrem určených špecifických výborov. Zároveň predseda Národnej rady určil ako gestorský výbor Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet.
Konštatujem, že všetky určené výbory Národnej rady prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne, a pripomínam, že návrh rozpočtu verejnej správy roky 2018 až ´20 prerokúva Národná rada Slovenskej republiky ako informáciu a berie ju na vedomie.
Gestorský výbor zobral na vedomie rovnako stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2018 (tlač 740).
Pokiaľ ide o samotný návrh zákona, konštatujem, že
A. Súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte bez pripomienok vyjadrilo celkovo 11 výborov.
B. Súhlas a odporúčanie schváliť vládny návrh zákona o štátnom rozpočte s pripomienkami, zmenami a doplnkami vyjadril Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet.
Ide o pozmeňujúci a doplňujúci návrh k parafovanému zneniu vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2018 uvedený v časti III spoločnej správy. Tento odporúča gestorský výbor schváliť.
C. Platné uznesenie nebolo prijaté vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, nakoľko výbor nehlasoval, pretože nebol uznášaniaschopný.
Pokiaľ ide o návrhy jednotlivých rozpočtových kapitol a výsledky prerokovania vo výboroch, tieto sú uvedené v časti II v bode 2 písm. a) až d) spoločnej správy.
Iné odporúčania a požiadavky výborov Národnej rady Slovenskej republiky – celkovo 11 výborov Národnej rady Slovenskej republiky odporúča, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky o dôsledné zabezpečovanie úloh vyplývajúcich zo schváleného štátneho rozpočtu na rok 2018. Gestorský výbor odporúča schváliť.
Dovoľte mi teraz skonštatovať, že Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor odporúča Národnej rade, pokiaľ ide o pozmeňujúci návrh, hlasovať nasledovne: v časti III spoločnej správy a k bodu v časti V spoločnej správy s návrhom gestorského výboru predmetné návrhy schváliť.
Gestorský výbor odporúča prípadné schválené pozmeňujúce návrhy prednesené počas rozpravy a schválené hlasovaním Národnej rady Slovenskej republiky zapracovať do uznesenia č. 2.
Na záver konštatujem, že spoločná správa výborov bola schválená uznesením výboru pre financie a rozpočet č. 246 dňa 28. novembra 2017.
Výbor určil poslancov Ladislava Kamenického, Petra Náhlika, Emila Ďurovčíka, Radovana Baláža, Irén Sárközy a Eduarda Adamčíka za spoločných spravodajcov výboru.
Ďalej navrhol Národnej rade vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Karol Mitrík mohol uviesť na schôdzi Národnej rady Stanovisko NKÚ SR k vládnemu návrhu o štátnom rozpočte na rok 2018.
Zároveň výbor poveril spoločného spravodajcu, mňa, predniesť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu k vládnemu návrhu zákona. Ďakujem.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
6.12.2017 o 15:20 hod.
Ing.
Ladislav Kamenický
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán predseda NKÚ, dámy a páni, dovoľte, aby som ako spoločný spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2018 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2018 až 2020 (tlač 700).
Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2018 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2018 až 2020.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 757 z 13. októbra 2017 pridelil vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na prerokovanie všetkým výborom okrem určených špecifických výborov. Zároveň predseda Národnej rady určil ako gestorský výbor Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet.
Konštatujem, že všetky určené výbory Národnej rady prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne, a pripomínam, že návrh rozpočtu verejnej správy roky 2018 až ´20 prerokúva Národná rada Slovenskej republiky ako informáciu a berie ju na vedomie.
Gestorský výbor zobral na vedomie rovnako stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2018 (tlač 740).
Pokiaľ ide o samotný návrh zákona, konštatujem, že
A. Súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte bez pripomienok vyjadrilo celkovo 11 výborov.
B. Súhlas a odporúčanie schváliť vládny návrh zákona o štátnom rozpočte s pripomienkami, zmenami a doplnkami vyjadril Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet.
Ide o pozmeňujúci a doplňujúci návrh k parafovanému zneniu vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2018 uvedený v časti III spoločnej správy. Tento odporúča gestorský výbor schváliť.
C. Platné uznesenie nebolo prijaté vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, nakoľko výbor nehlasoval, pretože nebol uznášaniaschopný.
Pokiaľ ide o návrhy jednotlivých rozpočtových kapitol a výsledky prerokovania vo výboroch, tieto sú uvedené v časti II v bode 2 písm. a) až d) spoločnej správy.
Iné odporúčania a požiadavky výborov Národnej rady Slovenskej republiky – celkovo 11 výborov Národnej rady Slovenskej republiky odporúča, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky o dôsledné zabezpečovanie úloh vyplývajúcich zo schváleného štátneho rozpočtu na rok 2018. Gestorský výbor odporúča schváliť.
Dovoľte mi teraz skonštatovať, že Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor odporúča Národnej rade, pokiaľ ide o pozmeňujúci návrh, hlasovať nasledovne: v časti III spoločnej správy a k bodu v časti V spoločnej správy s návrhom gestorského výboru predmetné návrhy schváliť.
Gestorský výbor odporúča prípadné schválené pozmeňujúce návrhy prednesené počas rozpravy a schválené hlasovaním Národnej rady Slovenskej republiky zapracovať do uznesenia č. 2.
Na záver konštatujem, že spoločná správa výborov bola schválená uznesením výboru pre financie a rozpočet č. 246 dňa 28. novembra 2017.
Výbor určil poslancov Ladislava Kamenického, Petra Náhlika, Emila Ďurovčíka, Radovana Baláža, Irén Sárközy a Eduarda Adamčíka za spoločných spravodajcov výboru.
Ďalej navrhol Národnej rade vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Karol Mitrík mohol uviesť na schôdzi Národnej rady Stanovisko NKÚ SR k vládnemu návrhu o štátnom rozpočte na rok 2018.
Zároveň výbor poveril spoločného spravodajcu, mňa, predniesť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu k vládnemu návrhu zákona. Ďakujem.
Rozpracované
15:25
Vystúpenie v rozprave 15:25
Eduard HegerGlváč, Martin, podpredseda NR SR
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, je zákon zákonov. Je všeobecný súhlas, aby mohol pán poslanec byť dlhšie. (Súhlasná reakcia pléna.)
Nech sa páči, pán poslanec, tak ako sme to urobili pred dvomi dňami, aj pri štátnom rozpočte určite. Nech sa páči.
Heger, Eduard, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Vážim si teda vašu dôveru. Verím, že ju nesklamem, že budem rozprávať celý čas zmysluplne, ak nie, tak mi zapískajte, ja to potom nejak rýchlejšie skončím žartom.
Takže, pán minister, bolo zaujímavé počuť vaše predstavenie a vzápätí bolo zaujímavé počuť predstavenie pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, pretože mi to prišlo, ako keby dva odlišné príbehy. Až som mal miestami pocit, že či hovoríte obidvaja o tom istom dokumente. A ešte úvodom by som možno povedal, že aj keď som vás tak počúval, vlastne tie jednotlivé opatrenia, naozaj ste išli tak rozsiahle a miestami až úplne do hĺbky, tak mne to pripomenulo takú paralelu alebo, že proste toľko aj takých drobností tam je, a to je možno ten pohľad, ktorý sa ja budem snažiť priniesť do toho rozpočtu, lebo vieme, že nezhodneme sa v pohľade na verejné financie. Vy máte na to iný názor, my máme na to trošku iný názor. A prišlo mi to až tak miestami, ako keby tie jednotlivé opatrenia boli také cukríky, také tie pochutiny, ktoré si dovolíme z toho rozpočtu zaplatiť, ale v skutočnosti nie sú to nevyhnutné veci.
A ja musím povedať na úvod, že ja si myslím, že my nie sme bohatá krajina, čo sa týka financií. Sme bohatá krajina na ľudský kapitál, na to, že Slováci sú naozaj pracovití a majú veľký potenciál. A preto si myslím, že tým, že nie sme bohatá krajina, tak musíme naozaj veľmi zodpovedne uvažovať nad tým, čo je prioritou a kam tie výdavky prioritne by mali ísť a kam by nemali ísť.
Na druhej strane začal by som možno tým, že by som chcel povedať alebo zadefinovať práve a budem čítať aj priamo z riadkov rozpočtu, že momentálne sa nachádzame v dobrých časoch. A to je myslím si, že veľmi dôležité si uvedomiť. Bolo tomu tak aj minulý rok a myslím si, že tento rok je to ešte väčším potvrdením, že nielen Slovensko, ale globálne sa nachádzame v dobrých časoch.
A ja by som teraz chcel zacitovať pár riadkov z rozpočtu a k tomu možno dať taký komentár, aby som vykreslil práve tú situáciu toho, že nachádzame v dobrých časoch. V rozpočte sa píše, že v roku 2018 porastie slovenská ekonomika o 4,2 percenta. To je veľmi pekné číslo, keď sa pozrieme aj v porovnaní s okolitými krajinami, vidíme, že toto, a keď sa porovnávame dokonca s priemerom Európskej únie alebo so západnými krajinami, tak musíme povedať, že toto je dobrý rast, že to je výrazný rast. Na druhej strane píše sa v rozpočte, že teda za zrýchlením rastu oproti predchádzajúcemu roku stojí predovšetkým spustenie výroby v automobilových závodoch a s ním spojený rast exportu. A to chcem zdôrazniť, že ten export áno, tak ako aj pán minister hovoril, sme veľmi otvorená ekonomika a export je veľmi dôležitý. A vidíme, že práve to, že sme taká otvorená ekonomika, že ten export tu je, tak nás to ťahá a prináša to vlastne vyššiu dynamiku rastu Slovenskej republiky.
Ale taktiež sa v rozpočte píše, že hlavným dôvodom je zlepšenie ekonomického výhľadu v eurozóne, a budem pokračovať ďalej, "dynamika rastu globálnej ekonomiky nepoľavuje". Čo z toho vidíme? Ešte by som dodal jednu vetu, ktorá je tam, že "k zrýchleniu v eurozóne prispieva väčšina veľkých ekonomík a zotavenie naďalej prebieha rovnomerne naprieč sektormi". Čiže vidíme z týchto viet, že darí sa všetkým. Že darí sa naozaj celej Európskej únii, darí sa eurozóne a dokonca v rozpočte sa neskôr píše, že aj v globálnej ekonomickej aktivite alebo, resp. je to zintenzívnenie globálnej ekonomickej aktivity vo svete.
A myslím si, že tu si musíme uvedomiť, že toto sú naozaj dobré časy, pretože nedeje sa to len na Slovensku, deje sa to globálne. A po druhé, toto nie je zásluhou našej vlády, pretože ak by sa ostatným nedarilo, nám by sa darilo, tak môžme povedať áno, zrejme tá vláda robí niečo, čo nás odlišuje od tých druhých a dokáže tú našu ekonomiku rozpumpovať. Ale my sa naozaj vezieme na tej vlne aj práve preto, že sme tá otvorená ekonomika, aj práve preto, že sme naviazaní aj eurom na vyspelé krajiny. Takže tá veľká previazanosť tu je a vidíme, že tá previazanosť aj s Európskou úniou prináša veľmi dobré ovocie, veľmi dobré výsledky aj do našej ekonomiky a pozdvihuje nás spolu s ním. A preto máme, preto sa darí aj nám.
A tu dokonca opäť budem citovať štátny rozpočet, sa píše, že "široká báza rastu sa opiera o silný trh práce a ekonomický optimizmus spotrebiteľov a firiem v domácom prostredí". A na záver teda aj o to spomínané "zintenzívnenie globálnej ekonomickej aktivity vo svete".
Silný trh práce, tu chcem povedať, že je vidieť, že aj ľudia to cítia, že sa nám darí a že sme v dobrých časoch. Keď ste aj vy v dobrých časoch, keď máte vyšší príjem, tak si viacej dovolíte, samozrejme. To je prirodzené. Keď máte tú istotu toho, že ten príjem budete mať aj ešte pár rokov, tak sa nijako nebojíte a dovolíte si väčší konzum. A práve to je vidieť, že sa to pretavuje teda aj to tej mentality ľudí, ľudia to tak vnímajú a podľa toho sa správajú. A správajú sa podľa toho, to práve definuje aj tá veta, ekonomický optimizmus, opiera sa teda táto široká báza rastu o ekonomický optimizmus spotrebiteľov, ale aj firiem v domácom prostredí. Takže ľudia viacej míňajú. Na druhej strane vidíme, aj sme videli opatrenia Národnej banky Slovenska, ktorá zaviedla na to, aby tu bola určitým spôsobom regulovaná alebo obmedzená miera naberania si úverov, pretože vidíme, že úverovosť alebo rast úverov slovenských domácností rastie, rastie pomerne výrazne a môže to byť rizikom, takže toto opatrenie je dôležité.
A ďalší prvok je práve ten silný trh práce, a to vidíme, že naozaj je. Existuje tzv. Beveridgeova krivka, ktorá hovorí o tom a porovnáva práve tú nezamestnanosť verzus zamestnanosť verzus dostupné pracovné miesta. A keby som mal možnosť ukazovať názory, tak by som vám ju vedel aj ukázať, ale v podstate opisuje len ten jav toho, že, a to je to, čo na dnes máme, ten problém, že my máme na jednej strane veľkú nezamestnanosť ešte stále, povedzme, na tom východnom Slovensku, včera sme o tom hovorili práve o najmenej rozvinutých okresoch, ale máme aj nedostatok pracovných síl. A toto, keď sú obidva parametre hore, tak to práve poukazuje tá Beveridgeova krivka, že to nie je dobré, že to nie je zdravé. Zdravé by bolo, aby sme uspokojovali ten záujem o pracovné sily práve tou nezamestnanosťou, ale k tomu sa ešte za chvíľočku vrátim, ako budem citovať state z rozpočtu.
Ale chcem teda povedať, že tie dobré časy ešte chvíľku potrvajú, pretože prognóza predpokladá udržanie aktuálneho tempa rastu eurozóny na strednodobom horizonte. Vyplýva to práve aj z nejakého stabilného rastu nemeckej ekonomiky, ale aj energického tempa rastu španielskej ekonomiky. Do toho sa pridáva postupne oživenie vo Francúzsku a v Taliansku.
Keď sa na to pozrieme z toho geograficky nášho prostredia, tak práve rasty vo V3 sa budú pohybovať pod hranicou 4, v Čechách to bude mierne nad hranicou 4, čiže porovnateľne. A ako som hovoril, ten, hlavným ťahúňom bude práve tá spotreba domácností. Čiže tí ľudia cítia, že sme v dobrých časoch, rastie tým, že je dopyt po práci, tak im rastú aj mzdy, však o tom sa bavíme. Ako som hovoril, aj mzdy budú, pardon, to som ešte nehovoril, ale mzdy budú tiež rásť dokonca budúci rok. Čiže ľudia budú mať viac peňazí a tieto peniaze premieňajú práve tým, že cítia, že sú dobré časy, premieňajú na spotrebu, a preto bude ťahaná, tento rast bude ťahaný spotrebou domácností.
Chcel by som však povedať, že tuto práve, a dať to do súvisu s vládou strany SMER, ktorá je už desať rokov vo vláde, že zanedbala prípravu práve na tieto dobré časy. Čo tým myslím? Totižto dnes máme ten problém práve tej zamestnanosti, že na jednej strane ešte tu máme nezamestnanosť a máme požiadavku na pracovné sily a nevieme to uspokojovať z ľudí, ktorí sú na pracovnom trhu. A napriek tomu zaznamenávame hospodársky rast. Predstavte si, čo by sa dialo, keby sme vedeli naozaj uspokojiť túto pracovnú požiadavku na pracovnú silu práve z týchto ľudí. Tu vidím práve ten nevyužitý potenciál tých desiatich rokov, kedy tu teda strana SMER vládla primárne a nepripravila sa na tento krok, na to, aby nenastala táto disproporcia v zamestnanosti alebo na trhu práce. Pretože keby títo ľudia, všetci, ktorí sú dnes nezamestnaní a sú poberatelia dávok do veľkej miery, tým pádom ich spotreba je nízka, keby oni vedeli nasýtiť tú potrebu po práci, tak dneska by omnoho viacej peňazí vracali späť do ekonomiky. Ale to sa nedeje a práve tu je ten nevyužitý potenciál.
A tu by som povedal, že rozpočet hovorí aj o tom, že nové pracovné miesta budú nasýtené nielen domácimi nezamestnanými, ale posilnia sa aj trendy príchodu zahraničných pracovníkov. A toto je, je tam teda taká veta, že a "návratu Slovákov zo zahraničia". Tu by som si dovolil pochybovať, že to bude nejaké masívne číslo, teda zatiaľ to tak, čo ja mám pomerne kopec známych v zahraničí, ale dobre, nemám k tomu žiadnu štatistiku, ale dovolím si teda o tomto pochybovať. Ale tá veta "posilnia sa aj trendy príchodu zahraničných pracovníkov" je práve odpoveďou na to, že uspokojujeme tu dopyt po práci nie domácimi, nevieme to dosiahnuť domácimi, ale tými zahraničnými. Lenže tí zahraniční, viete, aj keď sú Slováci gastarbeitri niekde v zahraničí, tak tam zarobia peniaze, ale kam ich prinesú? No, prinesú ich domov a zvlášť takí, čo tu z okolitých krajín prichádzajú. Čiže nepremieňajú to tu na domácu spotrebu. Takže tie peniaze my strácame, a to je práve ten nevyužitý potenciál, ktorý nám chýba a ktorý by sme mohli mať v rozpočte, ak by strana SMER na toto myslela v čase, keď sa dostávala z krízy a pripravovala systematicky opatrenia na to, aby nám nevznikla táto veľká disproporcia.
Takže toľko aj k tej miere nezamestnanosti, ktorá teda klesne na úroveň 7,3 %, a nominálna mzda bude rásť v roku 2018 tempom 4,6 %, a to je práve, čo som hovoril, že sa prenesie do spotreby alebo teda do tých výdavkov.
Lenže tu si musíme uvedomiť a tu je ďalšie riziko, kde musí byť vláda veľmi obozretná s tým, ako bude nakladať aj s vlastnými financiami, a to je uzatváranie nožníc produktivity práce a ceny práce. Totižto na Slovensku dlhodobo boli tieto nožnice pomerne otvorené a to, ako sme dosahovali produktivitu, nebolo ohodnotené dostatočne. To ste mohli počuť aj práve tie porovnania, že však taký automechanik v Nemecku zarába podstatne viac ako na Slovensku a robí ešte lepšie a podobne. Čiže teraz už sa dostávame do fázy, kde sa približujeme veľmi blízko k tej produktivite. A totižto pre každého podnikateľa nemá význam, aby platil zamestnanca viac, ako je hodná jeho produktivita. Ale, žiaľ, niekedy sa to musí stať práve aj takými disproporciami na trhu, ak on tých ľudí naozaj potrebuje a nemá iných, tak ich musí preplatiť, aby ich dostal do svojej fabriky, pretože nechce prísť o ten biznis, ktorý má. Je mu, radšej zarobí menej, ako by nemal zarobiť vôbec.
A toto môže spôsobiť, že preklopí sa cena práce nad produktivitu. A ak to sa stane, tak Slovensko prestane byť konkurencieschopné. A je veľmi dôležité pre Slovensko, pretože aj dnes sme prezývaní ako montážna dielňa, aby sme ostali konkurencieschopní, lebo podnikatelia z dlhodobého hľadiska ak budú musieť platiť viac, ako je produktivita tej práce, no tak prirodzene budú hľadať aj zo strednodobého a dlhodobého hľadiska miesta, kde sa budú môcť vrátiť späť k tej produktivite. Nikto nechce preplácať, ani vy nechcete za niečo platiť viac, ak za to môžete platiť férovú cenu. A niekedy aj možno ešte nižšiu ako férovú cenu. To už je na každom z vás. Ale tá pointa je, že to riziko tu hrozí, ak vláda nebude robiť dostatočné opatrenia na to, aby sa to neprehuplo. A práve prilievaním niekedy financií do hospodárstva, nerozumným, môže toto preklopenie spôsobiť, obzvlášť, ak sa nevyrovnávajú tie rozdiely.
Takže ďalšia dôležitá vec, ktorá je v rozpočte napísaná, že rast investícií bude teda založený hlavne na súkromnom sektore, čo je dobrá správa. Verejné investície sú však tlmené pomalým nábehom čerpania eurofondov. A toto je opäť zlyhanie vlády, súčasnej vlády, pretože to, že sa nečerpajú eurofondy, áno, môžme povedať a počujeme tie argumenty, že eurofondy budú vyčerpané, však to dobehneme, máme ešte čas. No, nie je to úplne tak. Videli sme to aj v roku 2015, kedy naše čerpanie eurofondov bolo veľmi vysoké, aj to sme nestihli vyčerpať všetko a nejako vyčerpať všetko. A niekoľko sto miliónov nám tam ušlo práve preto, že sme to nedokázali vyčerpať. Ale problém je, že mnohokrát po tom, keď sa čerpajú na poslednú chvíľu, tak sa musia ako keby vyčerpať a čerpajú sa aj na projekty, ktoré nie sú úplne zmysluplné alebo bolo by škoda tie peniaze stratiť, tak ich vyčerpáme na čokoľvek. A toto je tiež len dôkazom toho, že sa nepristupuje zodpovedne a systematicky práve aj k tejto oblasti čerpania eurofondov, a preto je veľmi dôležité ju mať naďalej pod drobnohľadom. A ešte keď budem hovoriť samostatne o eurofondoch, spomeniem práve aj tie eurofondy na vedu a výskum, pretože tam nastal, došlo k jednému zlomu, ktorý spôsobí, že už sa z toho nedostaneme.
Keby som teraz ešte kratučko len zacitoval z rozpočtu, čo sa týka pozitívneho vývoja, tak je tam veta, ktorá hovorí, že, naopak, pozitívny vývoj je zaznamenaný v rámci príjmov z dane, dane z pridanej hodnoty, pri ktorej sa očakáva prekročenie rozpočtu o 120 mil. eur. Pán minister, viete, že ja som teda v tomto taký kritik práve toho výberu DPH a my si porovnávame vždycky tie krivky a vy máte tú maďarskú priekopu a ja mám zase ten Gerlachovský štít, alebo ako by sme to nazvali. Ale v skutočnosti chcem tým povedať, dneska nechcem byť nejaký kritický, lebo vidíme, že teda nejaké pozitívne veci sa dejú. A tu by som práve že chcel pochváliť, že vidíme, že tie opatrenia, ktoré robíte, napriek tomu, že je to prekvapivé, ako nominant SMER-u alebo teda člen strany SMER zavádzate takéto kroky. Ale chcem sa skôr venovať teraz tak konštruktívne naozaj tomu, že šedá ekonomika je problém. A práve tam je do veľkej miery ten únik daní z pridanej hodnoty, pretože peniaze, ktoré nie sú zaevidované, tak sa z nich nedá odviesť ani daň z pridanej hodnoty. Ale tu by som chcel teraz trošku tak trošku politicky, ak môžem, že myslím si, že práve správanie vlády odrádza ľudí od toho, aby chceli platiť vyššie dane. Ja sa totižto nechcem uspokojiť s tým, že Slováci nechcú platiť dane. Ono sa to o Slovákoch hovorí, že je tu vysoká miera optimalizácie a podobne. A ten stav tu je, ale nemôžme sa uspokojiť s tým, že tak to bude navždy. My proste potrebujeme vykročiť tým smerom, že, okej, čo ideme urobiť pre to, aby Slováci hrdo a chceli platiť dane, lebo za to dostanú patričné výsledky. A toto je práve ten problém, že dnes nevidia ľudia, že by za peniaze, ktoré vyčerpajú, dostali patričné výsledky. A preto si myslím, že tuto zohráva, naozaj každá vláda má túto zodpovednosť, že je vzorom pre ľudí, a buď odrádza od platenia dane, alebo pomáha, môže motivovať.
Takže Slovensko potrebuje byť konkurencieschopné, má na to príležitosť, v minulosti sa mu to už podarilo. A práve rozpočet je takým odrazom toho, že aké má vláda priority. Pretože vy môžte hovoriť, že toto je moja priorita, ale pokiaľ tomu nedáte peniaze, tak to v skutočnosti priorita nie je. Zrejme to poznáte z domácich rozhovorov so svojimi partnermi a podobne.
A keď si pozrieme konkurencieschopnosť, tak vidíme, že v porovnaní s tým naším okolím, napríklad s tou V4, s ktorou zápasíme mnohokrát aj o zahraničné investície, sme momentálne na treťom mieste, kde tesne iba o jedno miesto sú za nami Maďari práve napríklad v tom ukazovateli globálnej konkurencieschopnosti, kde Česi sú na 31. mieste, Poliaci na 39. mieste, Slovensko na 59. mieste a Maďarsko na 60. mieste. Ale na to aby, prečo je dôležité, prečo je potrebné mať túto konkurencieschopnosť a prečo je dôležité, aby sme mali ten zdravý ekonomický vývoj? No na to, aby sa Slovákom na Slovensku žilo lepšie.
A na to, aby sme dosiahli tento zdravý ekonomický vývoj, musíme zabezpečiť také štyri hlavné parametre, a to je: zdravé a udržateľné verejné financie, efektívny verejný sektor, zlepšujúce sa podnikateľské prostredie a veda a výskum a vzdelávanie na vysokej úrovni. A týmto štyrom oblastiam by som sa chcel teraz kratučko venovať.
Ale ešte predtým sa chcem vyjadriť k takej metodike, ako sa zostavuje rozpočet. Asi ste si všetci všimli, nie že asi, ale určite ste si všimli, že rozpočet sa zostavuje na tri roky, kde jeden ten prvý rok je záväzný a druhý a tretí rok je výhľadový. No, žiaľ, v súčasnej praxi je druhý a tretí rok skôr, by som nazval, taký marketingový. A preto, že častokrát nie je vysvetlené, ako chce vláda tie ciele dosiahnuť. A to, keď si pozriete napríklad aj správu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, tak uvidíte, že sú tam odchýlky, a ja ich tu spomeniem, od toho, ako by sa k tým cieľom mohli dostať, a nie sú tam navrhnuté opatrenia. Čiže vidíme, že vláda nepristupuje zodpovedne k tomu, ako by tento mechanizmus mal fungovať, že rozpočtujem na tri roky, ale v skutočnosti rozpočtujem na rok a tie dva roky tam nejakým spôsobom dokreslím. A dokonca ani ten prvý rok, to je ten záväzný, ktorý my tu poslanci v Národnej rade schvaľujeme, ale ani ten prvý rok v skutočnosti nie je ten rok, ktorý sa naplní tak, ako ho my tu schválime. A za chvíľočku poviem prečo.
Preto by som si dovolil tento rozpočet alebo tento záväzný rok nazvať takzvaný poslanecký rozpočet a v skutočnosti by som tam dal také, ešte medzi riadkami taký odkaz pre ministrov: neboj sa, my ti pridáme počas roka. A ten skutočný rozpočet je práve v tej VPS, kde máme aj rezervy. A tu keby som vám mohol ukázať graf, tak by som vám ukázal, ako tie rezervy vlastne každým rokom narastajú. Ja teda nechcem porovnávať alebo nerád porovnávam vládnu stranu SMER s vládou pani Radičovej, pretože to sú už tí, ktorí si vyriaďujú častokrát, oni medzi sebou. Ja som súčasťou tej vlády nebol. Teda môžete povedať, že OĽANO bolo, ale ja som vtedy ešte nebol ani v politike, preto by som sa tejto diskusii chcel vyhnúť. Ale ak to pán minister bude chcieť zareagovať, tak to pochopím.
Ale práve v roku dvetisíc jedenásť a dvetisíc ešte dvanásť bola úroveň rezerv na takmer jednom percente alebo okolo jedného percenta. A od toho obdobia, ako SMER prišiel do vlády, ako sám od roku 2012, teda ďalší rozpočet trinásť, štrnásť a tak ďalej, to začalo narastať, až sa to teraz dostalo na 7,6 percenta.
Čiže objem rezerv, ktoré rozpočtujem mimo štátneho rozpočtu, a môžem tie peniaze prelievať späť potom počas roka, lebo tie rezervy mám na to, aby som ich použil, keď ich potrebujem, tak v skutočnosti my, poslanci, alebo vy, páni poslanci, neschvaľujete konkrétne čísla, ako tie peniaze sa budú hýbať. Vy schválite nejaké čísla, ale ony sa potom hýbu úplne ináč. A tento vankúš, tých 7,6 % vlastne toto umožňuje vláde. Takže, lebo potom si môže presúvať vlastne pán minister, aj my sme tu mali minulý rok o tom aj debatu s pánom ministrom a ja chápem, že určitá taká operatívna kontrola je dobrá, ale musíme si uvedomiť, že tu sa bavíme naozaj o verejných financiách a my potrebujeme zaviazať aj tých jednotlivcov, ktorí riadia tie rezorty, aby sa zaviazali, že toto chcem minúť. A nie že teraz v polovici roka si rozmyslím, že, a ešte na toto by bolo dobré a na toto by bolo dobré, práve tie cukríky, čo aj spomínal pán minister. Ale aby sa zaviazali a to dodržiavali, aby tie výnimky v tom, výdavkoch rozpočtu boli skôr výnimočné, pretože to je úloha parlamentu, že schvaľuje ten rozpočet, ale je záväzný. Čiže je záväzný pre tých, ktorí ho potom vykonávajú. Takže toľko k tým rezervám.
A preto teda by som povedal, máme dva rozpočty. Jeden je ten poslanecký a druhý je tie rezervy. To je tá peňaženka pána ministra, ale na to, aby mohol práve odkázať tým ministrom, že nebojte sa, my vám počas roka pridáme.
Ja som tu dnes, keď sme sa bavili s pánom ministrom, hovoril aj o určitých opatreniach, ktoré by sa nemali diať. Na to, aby boli verejné financie zdravé a udržateľné, lebo bol tu nastavený mechanizmus, a to sú – Výbor pre daňové prognózy a Výbor pre makroekonomické prognózy, ktorý vlastne stanovuje tie príjmy a snaží sa ich nejakým spôsobom definovať. A ministerstvo financií si tiež prognózuje svoje príjmy a príde na tieto výbory a porovnávajú sa. A keď sú porovnateľné, tam sú viacerí zástupcovia, tak dá stanovisko, že je realistické, že tá prognóza ministerstva financií je realistická. A to neni len také, že, aha, tak ministerstvo financií sa niečo dozvedelo, že toto sledujú naozaj aj investori, sledujú to vonkajšie trhy a podobne. A on na základe toho sa orientuje. Takže to veľmi dôležité, tá pečiatka, ktorú dajú tieto výbory z hľadiska aj verejných financií a v tom globálnom rozmere, napríklad v tom európskom. A vidíme, že aj tento rok sa stalo, že do príjmovej časti prišli opatrenia, ktoré neprešli týmto výborom a spôsobujú tým pádom, nemáme prognózu k tomu. A toto by sa tiež nemalo diať v plánovaní verejných financií. Takže toto je taká výtka, ktorá tu opäť je na stole, a to je odkaz pre pána ministra.
Ešte k tým zdravým a udržateľným verejným financiám. Ak by sme si pozreli, napríklad porovnáva sa to práve s tým scenárom nezmenených politík, tak by sme videli, že mnohokrát alebo teda najbližšie roky ten scenár nezmenených politík hovorí, že ak by vláda nerobila žiadne opatrenia, tak by sme dokonca už budúci rok dosiahli, za chvíľočku sa k tomu dostanem, neviem, či jemne prebytkový alebo prinajmenšom vyrovnaný rozpočet. Ale myslím, že jemne prebytkový. A ale tie opatrenia, ktoré tu sú, sú zadefinované v rozpočte. A dokonca Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí, že sú tu riziká na úrovni 0,6 až 0,8 percenta. Čiže ešte odklon od tých plánov. A tie riziká sa tu pravidelne opakujú a sú to riziká, ktoré len krátko spomeniem pre krátkosť času, ale môžete si ich nájsť práve aj v tej správe Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. A ony sa opakujú. Je to napríklad nadhodnotenie tých príjmov z dividend, ktoré spomínal aj pán predseda NKÚ. Alebo sú to príjmy z predaja majetku štátu, príjmy z predaja emisných povoleniek. Opäť sa nadefinuje, že toľkoto emisných povoleniek predáme, ale vidíme za posledné roky, že sa to nedeje, že proste nepredáme toľko. Čiže nadhodnotíme tie príjmy, čo vytvára potom rámec na to, aby sme mohli viacej čerpať. A tým pádom ten deficit, ktorý tu vy schvaľujete alebo spolu ako poslanci schvaľujeme je taký, relatívne môžme si povedať, prijateľný, ale napríklad tak ako sa stalo tento rok, že ten rozpočet nebol teda tých 1,68, ale 2,2, teda za minulý rok, pardon. Tak vidíme, že sa to, môžme očakávať aj v najbližších rokoch, že vláda nejakým spôsobom aj tie rastúce príjmy skonzumuje. Tak isto ako tu zaznelo od pána predsedu NKÚ, tak je to, napríklad samosprávy alebo výdavky v zdravotníctve, ktoré, dobre, dnes už máme tie pozmeňováky, ale práve rozpočet keď bol schválený, tak tam ešte bol vplyv vyčíslený na 135 mil. eur ako riziko. A ďalšie parametre, ktoré by som mohol spomenúť. Hovorím, pre krátkosť času nebudem hovoriť.
Ale poďme, poďme teda ďalej. Ďalší taký dôležitý parameter je dlh a vidíme, že ten dlh práve ocenením aj tých rizík, tých opatrení na to, aby sme si splnili ten dlh, ktorý máme naplánovaný, ktorý teda vláda si naplánovala, že bude 45 percent, myslím, tak vidíme, že je tu viacero rizík na to, že sa to nemusí podariť a že dokonca ten dlh bude 47,5 percenta v roku 2020 a ostane v sankčnom pásme. Ostane v sankčnom pásme. To je dôležité si uvedomiť, že tak ako vláda teraz hospodári, tak nielenže odsunula ten vyrovnaný rozpočet, ale tie riziká, ktoré má v tom rozpočte, tak ako ich má nakreslené na tie dva marketingové roky, spôsobujú, že je dosť možné, že ostaneme v sankčnom pásme aj v roku 2020. Predpokladám, že kolegovia sa, uvažujú... (Reakcia z pléna.) No podľa, ja teda by som, môžem tu ukázať ten samotný graf, kde samotná Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nadefinovala, že budeme mať 47,5 % v roku 2020. Takže to je ich prepočet, to sú riziká. Nie, nie, vy si to samozrejme nedáte do rozpočtu. Však prečo by ste to robili, keď tie dva roky sú nezáväzné? Takže ale to riziko tu je a Rada pre rozpočtovú zodpovednosť sa v tých rizikách až tak výrazne nemýli. Uvidíme, dožijeme sa toho, predpokladám, dúfam, o dva roky. A toto riziko tu je. Tým pádom vlastne tie sankčné pásma tu ostávajú.
Ak by som ešte povedal napríklad aj to zhoršenie deficitu v roku 2017, vidíme, že tu bude. A spojím to zase, do súvisu to chcem dať práve s tými, chcem to dať do súvisu s tými dobrými časmi. A to je to, čo som hovoril na začiatku, že z 28 krajín Európskej únie 20 krajín má lepšie rozpočty ako my a 9 má prebytkové, pretože vedia využiť práve tieto dobré časy a vedia ich pretaviť na konsolidáciu a na to, aby tie výdavky boli namierené naozaj na oblasti, kde sú potrebné, tie výdavky alokovať. Takže to je ďalšia dôležitá oblasť.
O tých emisných kvótach som krátko hovoril, že ich rozpočtujeme a že je tam riziko. O zdravotníctve bude hovoriť môj kolega Marek Krajčí. A pri tých samosprávach, to vlastne spomenul aj sám pán predseda NKÚ. Ale ak by sme teda chceli dosiahnuť práve tú dlhodobú udržateľnosť verejných financií, tak vidíme, že v roku 2020 na to, aby bola udržaná alebo zabezpečená, bude potrebné prijať opatrenia podľa toho, ako je v súčasnosti rozpočet nadefinovaný, vo výške 0,24 HDP. Čiže zase tam môžme očakávať, že budú musieť byť prijaté nejaké opatrenia či už na strane príjmov alebo výdajov, aby sa zachovali. Ale tie udržateľné financie sú naozaj veľmi kľúčové. Sú veľmi dôležité a sú dôležité, a teraz by som sa chcel práve vrátiť k tomu posunu toho strednodobého cieľa, o ktorom hovoril aj pán predseda NKÚ, a zároveň vidíme, že štát alebo teda vláda to nedodržiava, už pravidelne to odsúva. A opäť mám tu pekný graf, ktorý vám neviem ukázať, ale jasne ukazuje, že ako sa opatreniami vlády práve na tej výdavkovej strane stále dostávame mimo, ako keby už sa môžme nadýchnuť nad tou vodou a my sa znovu potopíme. Trošku si ešte dáme nejakú tú olovenú guľu na nohu, aby sme sa nenadýchli.
A budúci rok, ak by vláda nerobila žiadne opatrenia napriek tomu, že už tých opatrení urobila v minulom roku dostatok, čo sa týka daní, výberu príjmov, tak už teraz budúci rok by sme mohli mať prebytok 0,1 percenta. A z prebytku už sa dá potom hospodáriť. Ale tá filozofia je iná. Okej, tu sa nezhodneme. Takže toto sú tie posuny, ktoré by nemali byť, a myslím si, že práve pre tú neefektivitu peňazí. A ja by som to dokonca nazval, že ja osobne to vidím ako také naozaj politické chúťky jednotlivých lídrov politických strán. A toho ste boli svedkami aj tento rok. Bavili sme sa práve o tom pri zákone o dani z príjmov, kde sa teda prejavili jednotlivé opatrenia, a viem si predstaviť, že ani pre pána ministra financií to nebolo úplne najpríjemnejšie riešiť tie opatrenia typu nezdaniteľný základ dane na kúpeľníctvo, ktorý predpokladám, že z hľadiska systémového nedáva veľa ľudom zmysel. Uvidíme, ako dopadnú trináste, štrnáste platy, videli sme, ako sa to tam posúvalo, vyvíjalo, až sa to tam nejakým spôsobom zaparkovalo do tej podoby, ktorá by mohla byť pre verejné financie pomerne neškodná, aj pre to podnikateľské prostredie. A je to taký vlastne pokusný králik. Kiežby to ľuďom pomohlo. Takže toto sú práve tie opatrenia a vplyvy, politické vplyvy do rozpočtu. A, samozrejme, áno, my nie sme technokrati, ani pán minister nemôže byť technokrat, vláda nie je technokratická a musí dbať na tie priority, musí tam byť aj ten politický rozmer, ale pri tom politickom rozmere je dôležité dbať práve na tú budúcnosť ďalších generácií a na budúcnosť, aby Slovensko mohlo byť konkurencieschopné, pretože vtedy bude vedieť prosperovať. A takéto opatrenia, ktoré tu a teraz zariadime, aby sme mali možno vyššiu popularitu, spôsobujú, že odďaľujeme práve tú prosperitu Slovenska na neskoršie roky a ťažko sa potom do nej nastavuje späť. Niekto si to potom zlizne a bude si musieť vyhrnúť tie rukávy a pritiahnuť tie opasky, ako sme to v minulosti počuli a zažili.
Takže vidíme, že sa tu dejú teda jednak tie, možno nejaké nafukovanie príjmov, nedocenenie výdavkov na to, aby ten deficit nejakým spôsobom tu sme si mohli schváliť ako poslanci, ale vidíme, že posledné roky ukázali, že tie deficity nakoniec vyzerajú inak.
To súvisí teda aj s tým dlhom, pretože akonáhle my tvoríme deficit, tak samozrejme nie celý, ale veľká časť toho deficitu spôsobuje aj navyšovanie toho dlhu, a to nesmieme opomenúť. A je taký dobrý parameter a to je práve jednak to konsolidačné úsilie, ale aj štrukturálny deficit, ktorý hovorí práve o tom, akým spôsobom sú tie verejné financie nastavené. A keď sa pozrieme na štrukturálne saldo, tak opäť sú dve rôzne čísla, ale chcem teraz nájsť, pardon, chcem nájsť to číslo podľa ministerstva financií. Nevadí, použijem číslo podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Počkajte, mám tu aj podľa ministerstva financií. A to štrukturálne saldo, je najlepšie, ak je teda plusové číslo, v najlepšom prípade nulové číslo. Ale môžme si pozrieť, ako je teda podľa ministerstva financií. Za rok 2015 je to teda percento HDP, to bolo mínus 2,4 za rok 2016, má to klesajúcu tendenciu, to musíme priznať, pretože ten strednodobý cieľ, ktorý je záväzný, sa vzťahuje práve na štrukturálne saldo a pomaly k nemu smerujeme. Malo by to byť pol percenta, ale v roku 2020 je to naplánované na 0,8. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť to koriguje a dáva tam 0,9, ale vidíme, že stále nevieme prehupnúť do tých zdravých financií, aby to štrukturálne saldo, to sú totižto opatrenia, ktoré spôsobia to, že nemáte výkyvy v rozpočte a že proste tá štruktúra v rozpočte je dobre nastavená, tá štruktúra rozpočtu. To, že urobíte nejaké jednorazové opatrenia, okej, tým si to rozladíte, ale to je vaše rozhodnutie. Vyníma sa z toho aj cyklická zložka, lebo áno, teraz sme práve na tom cykle tých pozitívnych dobrých časov a tie pomáhajú, samozrejme, mať ten, potom ten konečný deficit lepší, ale to keď oholíte od toho, tak to je tá skutočná práca vlády, to je skutočná práca na ich opatreniach, ako oni pristupujú zodpovedne k verejným financiám. A vidíme, že teda nepristupujú natoľko zodpovedne, ale tlačia to na hrane, aby splnili sme tie parametre Európskej komisie, čo sa teda pre rozpočet budúci rok nepodarilo, a vidíme, že tam bude chýbať, teda že sme vypadli z tých premiantov, v ktorých sme minulý rok boli. A to konsolidačné úsilie vlády je dobré, ak je pozitívne, ak je, nejaké vyššie percentá. Ale vidíme, že konsolidačné úsilie vlády za najbližšie roky bude oscilovať okolo nuly do mínusu. Čiže bude mínus 0,1, 0,2, čiže tak sa vezieme na tom, čo máme, a nerobíme nejaké veľké opatrenia skôr, tak ešte keď nám to trošku stúpne, tak si to nejaký spôsobom skonzumuje. Áno, pán minister hovoril, že na nejaké opatrenia to míňame, ale vy sami môžte a budete to rozoberať v kapitolách, ktoré zastupujete, a môžte teda dišputovať o tom, či tie opatrenia sú zmysluplné a prinášajú nejaký trvalý rast. Nehovoriac o tom, že naozaj sú tu tie priaznivé vplyvy, a tomu sa nebudem viacej venovať, pretože o tom som hovoril a hovoril o tom aj pán minister. Takže vieme, že tie dobré časy sú, sú zadefinované a toľko k tomu.
Teraz by som chcel kratučko len k tomu čerpaniu eurofondov, že vidíme, že naozaj je tam výrazný pokles. Je to nižšie, ako je to plánované. A to je práve nevyužitie tých investícií, tých peňazí, ktoré by sme mohli použiť na to, aby, stratíme ďalší rok, vyslovene stratíme ďalší rok. To je fakt, ktorý tu máme, a tým pádom nemôžme vytvárať to, by som povedal, to bohatstvo, ktoré tu na Slovensku môžeme mať. A ono to je, ako keď by ste jazdili na aute, na ktorom idete pomerne rýchlo, povedzme, idete na diaľnici a zrazu dupnete na brzdu, tak vás to troška rozhádže. A teraz na to, aby ste to auto potom ukorigovali, tak musíte viacej pridať, máte vyššiu spotrebu, máte spotrebu bŕzd. A toto je to, čo sa deje aj s našou ekonomikou, keď sa takéto šoky tu dejú, že nevieme rovnomerne vyčerpávať tie eurofondy. Hoci sme vedeli o nich, však sme v treťom programovom období uprostred, nejakým spôsobom sa nám to nedarí. Alebo teda vláde sa to nedarí a sú na to rôzne vonkajšie dôvody. Osobne si myslím, že práve tá transparentnosť a ten systém zamerania na určitú cieľovú skupinu spomaľuje to, že tie eurofondy nie sú čerpané, alebo možno tak, jak sa hovorí, že sme pápežskejší ako pápež a zavádzame toľko pravidiel, aby sme, a čo v konečnom dôsledku zbyrokratizováva tento celý proces. Ale chcem povedať teda jednak to, čo hovoril aj predseda NKÚ, že je tu teda to riziko tých korekcií okolo 80 mil. eur ročne. Ale ja tu vidím ešte jeden problém, a to je to, že napríklad pri tej vede a výskume, keď to hovorím teda pri eurofondoch, tých 300 mil., ktoré mali ísť na strategický, vedu a výskum, tak tam totižto možno si to úplne neuvedomujete, ale na to, aby ste to mohli odpisovať, tie projekty, tak musíte ich odpisovať šesť rokov. Ale my už tých šesť rokov nemáme, pretože tie eurofondy skončia v roku 2020 plus tri, čiže aj keby sa v roku 2018 vypísali a niekto ich sprocesuje, začnú čerpať v roku 2019, tak sú to štyri roky. A nikto si nezafinancuje dva roky odpisov z vlastného vrecka, lebo to nedáva zmysel. A tým pádom sa prepláca a stráca sa ten efekt toho bonusu tých eurofondov, ktoré dostáva. Čiže tieto nebudú minuté na ten strategický výskum, čo je veľká smola, je to veľká premrhaná šanca, ktorá sa zrejme už nikdy nebude opakovať, a bude sa to musieť míňať na nejaké menšie projekty, ktoré, žiaľ, neprinesú ten efekt toho strategického veľkého výskumu, ktorý tu na Slovensku mohol byť. A toto je jednoznačne veľmi veľká premrhaná šanca a to už sa nedá zvrátiť. Takže to je veľká výtka a veľké zlyhanie súčasnej vlády, že toto nepostrážila a neudialo sa to.
Posledný alebo teda ďalší bod, ktorý by som chcel ešte pri tých udržateľných financiách povedať, je práve ten výbor, teda hodnota za peniaze, Útvar hodnoty za peniaze, ktorý naozaj tu robí veľmi dobrú prácu, analyzuje, ale vidíme, že sa nedostávajú do rozpočtu tie jednotlivé opatrenia. Vidíme, že v zdravotníctve sa to podarilo, ale ďalej ako keby sa to, veľmi pomaly hýbe. A je to veľká nevyužitá šanca. Nehovoríme, však nikto nehovorí, že politici to musia celé zobrať tak, ako to je, že tá dávka tej politiky tam musí byť, ale tá aplikácia je ten správny kurz, teda, resp. to, čo ÚHP ukáže, je nejakým, udanie toho smeru k tomu, aby tie financie boli udržateľné, aby boli zdravé. A ak sa tým vôbec nezaoberáme a politicky to zmetieme zo stola, tak je to opäť veľká premrhaná šanca a ukazujete to taký nezáujem o dobro budúcnosti Slovenska.
Posledné tri oblasti, ktoré, toto bola tá najobšírnejšia, lebo chcel som sa povenovať práve tej makroekonomike, alebo tomu makroekonomickému pohľadu, ale ten druhý bod, ktorý som hovoril na začiatku z tých štyroch, je práve tá efektívna verejná správa. A tuto by som chcel povedať teda, že tak ako nám hovoril aj, pardon, teda pán minister Kaliňák sa tak chválil tým, že teda toto je veľmi veľká vec. Včera sme počuli o klientskych centrách, ako ľudia to majú efektívnejšie a podobne, ale tam to nemá totižto skončiť. To malo skončiť na tom, že budeme mať podstatne menej zamestnancov a že budeme na tom šetriť. Pretože dnes na Slovensku máme v priemere vyše 40 úradníkov na tisíc obyvateľov, ale vidíme že okolité krajiny, napríklad také Česko má okolo 30 zamestnancov. A keď si prepočítate z toho počtu radovo okolo 216, nemám tu presné to číslo teraz pred sebou, 216-tisíc zamestnancov, ktorí sú platení zo štátneho rozpočtu, tak keby sme sa dostali napríklad na tie čísla Česka, tak, čo odráža efektivitu samozrejme, tak by sme ušetrili rádovo okolo 700 – 800 mil. eur. A to už je zaujímavé, to je trojnásobok sociálneho balíčka, ktorý tento rok vláda prináša ako bombastickú vec.
Nehovoriac o tom, že tá informatizácia, ktorú sme videli aj v Estónsku, prináša veľkú úsporu, pretože naučíme ľudí pracovať s verejnou správou prostredníctvom internetu. A u nás to je, žiaľ, ešte veľký deficit. A hovorím aj z vlastnej skúsenosti, lebo som dosť, sa mi narodilo dieťa pred časom a ja som si to chcel zaregistrovať. Jednak došli do toho zlyhania s tými občianskymi preukazmi, ale jednak aj samotné, keby ste si to zažili akože, je to trošku lepšie, ale ešte stále to nie je tam, kde by to mohlo byť, ešte stále vás to núti niektoré tlačivá ísť vybehať. Takže toľko k tej efektívnej správe majetku, teda efektívnej verejnej správe.
A potom by som už len spomenul zlepšujúce sa podnikateľské prostredie, ktoré som hovoril, že je tiež veľmi dôležité. A to je, vidíme, že nerobia sa tu veľké opatrenia. Počuli sme, že sa vyhlásila vojna byrokracii, čo je dobrá správa, ale uvidíme, či sa to stihne do roku 2029 zrealizovať. A ak nie, tak to nebude výsledkom a úspechom tejto vlády, hoci na to mala štyri roky, mohli tú vojnu vyhlásiť omnoho skôr. Aj tá podpora v rozpočte, ak si pozriete, je naozaj nízka.
Nehovoriac o tom, spomeniem to práve pri tuto tejto kategórii štátne podniky, ktoré sú časovaná bomba, pretože viaceré z nich sú v dlhodobej strate a nejakým spôsobom sa to nerieši. A toto spôsobí záťaž pre Slovensko. A mohli by sme sa pozrieť práve ešte na ten parameter doing business, ale pre krátkosť času to už nebudem spomínať.
A už len to uzavriem pár vetami a prenechám to ďalším. Takže posledné je práve tá veda a výskum a vzdelanie na vysokej úrovni. Počuli ste aj od pána predsedu NKÚ, že toto je oblasť, ktorá primárne, a teraz áno, to je oblasť, o ktorej budú hovoriť kolegovia zo školstva, prenechám to im a teším sa na vaše príspevky, pretože tam je veľa čo robiť a nemusím sa k tomu ja vyjadrovať. Ja som chcel spomenúť hlavne tie premrhané eurofondy.
Takže na záver by som možno povedal a zacitoval pána ministra, také dva citáty, ktoré si tak nesiem v sebe. A prvý je, keď v roku 2012 preberal úrad ministerstva financií a povedal, že povedzme si, na čo máme a na čo nie a čo budeme financovať a čo nie. Inými slovami poďme financovať to, na čo máme. V 2013 sa to relatívne podarilo, ale naozaj je vidieť, že v tej politike ten tlak politický proste prevalcoval takú nejakú tú racionalitu aj riadenia tých verejných financií a vymklo sa to z kontroly až tak ďaleko, že dnes vidíme, že budúci rok nie sme medzi tými premiantmi z hľadiska hodnotenia Európskej komisie. A tak isto druhý citát, ktorý je tiež veľmi, myslím si, že dobrý, to pravidlo je veľmi dobré, že mali by sme sa prikrývať takou perinou, na akú máme. Ale zatiaľ to nevyšlo. Tak to je to, k čomu sa potrebujeme vrátiť, lebo iba vtedy nás to vedie práve k tej efektivite a túžbe vymačkať z tých peňazí čo najviac. Pretože ak stále máme pocit, že môžme si požičať, môžme viac, tak nemáme potom tú túžbu, a to poznáte vy z vlastných životov tiež, že nemáte takú tú túžbu hľadať tie skryté rezervy. A ony, tie skryté rezervy tu sú a boli spomenuté predsedom NKÚ a budú spomenuté určite vami.
Takže tým som myslím, že pokryl všetko. A na záver mi dovoľte, aby som povedal taký možno krátky príbeh, ktorý mne pripomína, keď sa pozerám na rozpočtovanie alebo na spravovanie financií našou vládou. Tak je to príbeh manžela a manželky, kde manžel každým rokom hovorí, že: ´Miláčik, budeme mať, neboj sa, budúci rok budeme mať ten dlh trošku nižší.´ Prejde rok a ten dlh je vyšší. A teraz tá manželka zistí, že: ´No, počuj, môj drahý, ale nielenže my máme vyšší dlh, ale ty si celý rok, mal si mal vyšší príjem a nič si mi o tom nepovedal. Ty si mi proste zatajil, že si mal vyšší príjem. A nielenže si mi zatajil, že si mal vyšší príjem, ty si ma ešte nútil škrtiť výdavky. A teraz chcem vedieť, kam išli tie peniaze.´ A to sa ťažko vysvetľuje manželkám, vy, ktorí ste manželia. Ak máte vyšší dlh na konci, škrtíte manželke výdavky a ona sa dozvie, že máte väčší príjem, tak zdá sa, že tam je len jedna možnosť... (Reakcia z pléna: Odovzdať kasu.) Áno, áno, odovzdať kasu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec!
Heger, Eduard, poslanec NR SR
... a tým pádom ale tá osoba tej, už končím, už končím. Aha, tam. Dobre, dobre, už by som mohol... (Reakcia z pléna.) Nie, už naozaj končím. Chcem len tento príbeh dokončiť, že ťažko sa to tým manželkám vysvetľuje a teda je tam vysoká pravdepodobnosť a ťažko vyvrátiteľná, že ten manžel nemá milenku. A teraz si môžme každý zameniť vo svojej mysli, že koho milenka je našej vlády.
Takže tu by som to chcel ponechať. Ďakujem vám za vašu pozornosť, aj za to, že ste mi udelili viac času a že som to mohol teda natiahnuť a že ste ma nevypískali. Takže veľká vďaka. Teším sa na diskusiu, teším sa na príspevky všetkých vás, kolegov, pretože toto je naozaj veľký zákon. A myslím si, že je dobré, aby sme mu venovali dostatočnú pozornosť a diskutovali tak plošnejšie, pretože môžu z toho vzniknúť veľmi dobré podnety a možno sa nimi aj vládna koalícia bude inšpirovať. Ja mám teda jednu vec nachystanú, ale tú si asi nechám ešte ako také malé prekvapenie na ústnu rozpravu. To bude už len taká, taká delikatesa.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán minister, kolegyne, kolegovia, ja by som ešte pred tým, ako začnem, chcel poprosiť a aj to odôvodním na základe § 30 rokovacieho poriadku, keďže sa jedná o zákon zákonov a je to naozaj veľká vec, že tu opäť prerokúvame raz za rok rozpočet, a verím, že táto diskusia bude konštruktívna, musím povedať, že som sa na ňu tešil, neviem úplne odhadnúť, nakoľko mám svoje vystúpenie, a tak by som chcel poprosiť, či by bolo možné dostať aj viac času ako 30 minút. Či by teda ctení poslanci a ctené poslankyne súhlasili s tým, že ak by sa mi to vystúpenie natiahlo, aby som to nemusel nejako rázne sekať k 30 minútam, ale ak by to trvalo, neviem odhadnúť koľko, ale tak určite povedzme aj nejaký časový limit alebo aj prípadne takú voľnú kartu, čo sa týka dĺžky. Tak chcem sa opýtať pána predsedajúceho, či by niečo také bolo možné. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, je zákon zákonov. Je všeobecný súhlas, aby mohol pán poslanec byť dlhšie. (Súhlasná reakcia pléna.)
Nech sa páči, pán poslanec, tak ako sme to urobili pred dvomi dňami, aj pri štátnom rozpočte určite. Nech sa páči.
Heger, Eduard, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Vážim si teda vašu dôveru. Verím, že ju nesklamem, že budem rozprávať celý čas zmysluplne, ak nie, tak mi zapískajte, ja to potom nejak rýchlejšie skončím žartom.
Takže, pán minister, bolo zaujímavé počuť vaše predstavenie a vzápätí bolo zaujímavé počuť predstavenie pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, pretože mi to prišlo, ako keby dva odlišné príbehy. Až som mal miestami pocit, že či hovoríte obidvaja o tom istom dokumente. A ešte úvodom by som možno povedal, že aj keď som vás tak počúval, vlastne tie jednotlivé opatrenia, naozaj ste išli tak rozsiahle a miestami až úplne do hĺbky, tak mne to pripomenulo takú paralelu alebo, že proste toľko aj takých drobností tam je, a to je možno ten pohľad, ktorý sa ja budem snažiť priniesť do toho rozpočtu, lebo vieme, že nezhodneme sa v pohľade na verejné financie. Vy máte na to iný názor, my máme na to trošku iný názor. A prišlo mi to až tak miestami, ako keby tie jednotlivé opatrenia boli také cukríky, také tie pochutiny, ktoré si dovolíme z toho rozpočtu zaplatiť, ale v skutočnosti nie sú to nevyhnutné veci.
A ja musím povedať na úvod, že ja si myslím, že my nie sme bohatá krajina, čo sa týka financií. Sme bohatá krajina na ľudský kapitál, na to, že Slováci sú naozaj pracovití a majú veľký potenciál. A preto si myslím, že tým, že nie sme bohatá krajina, tak musíme naozaj veľmi zodpovedne uvažovať nad tým, čo je prioritou a kam tie výdavky prioritne by mali ísť a kam by nemali ísť.
Na druhej strane začal by som možno tým, že by som chcel povedať alebo zadefinovať práve a budem čítať aj priamo z riadkov rozpočtu, že momentálne sa nachádzame v dobrých časoch. A to je myslím si, že veľmi dôležité si uvedomiť. Bolo tomu tak aj minulý rok a myslím si, že tento rok je to ešte väčším potvrdením, že nielen Slovensko, ale globálne sa nachádzame v dobrých časoch.
A ja by som teraz chcel zacitovať pár riadkov z rozpočtu a k tomu možno dať taký komentár, aby som vykreslil práve tú situáciu toho, že nachádzame v dobrých časoch. V rozpočte sa píše, že v roku 2018 porastie slovenská ekonomika o 4,2 percenta. To je veľmi pekné číslo, keď sa pozrieme aj v porovnaní s okolitými krajinami, vidíme, že toto, a keď sa porovnávame dokonca s priemerom Európskej únie alebo so západnými krajinami, tak musíme povedať, že toto je dobrý rast, že to je výrazný rast. Na druhej strane píše sa v rozpočte, že teda za zrýchlením rastu oproti predchádzajúcemu roku stojí predovšetkým spustenie výroby v automobilových závodoch a s ním spojený rast exportu. A to chcem zdôrazniť, že ten export áno, tak ako aj pán minister hovoril, sme veľmi otvorená ekonomika a export je veľmi dôležitý. A vidíme, že práve to, že sme taká otvorená ekonomika, že ten export tu je, tak nás to ťahá a prináša to vlastne vyššiu dynamiku rastu Slovenskej republiky.
Ale taktiež sa v rozpočte píše, že hlavným dôvodom je zlepšenie ekonomického výhľadu v eurozóne, a budem pokračovať ďalej, "dynamika rastu globálnej ekonomiky nepoľavuje". Čo z toho vidíme? Ešte by som dodal jednu vetu, ktorá je tam, že "k zrýchleniu v eurozóne prispieva väčšina veľkých ekonomík a zotavenie naďalej prebieha rovnomerne naprieč sektormi". Čiže vidíme z týchto viet, že darí sa všetkým. Že darí sa naozaj celej Európskej únii, darí sa eurozóne a dokonca v rozpočte sa neskôr píše, že aj v globálnej ekonomickej aktivite alebo, resp. je to zintenzívnenie globálnej ekonomickej aktivity vo svete.
A myslím si, že tu si musíme uvedomiť, že toto sú naozaj dobré časy, pretože nedeje sa to len na Slovensku, deje sa to globálne. A po druhé, toto nie je zásluhou našej vlády, pretože ak by sa ostatným nedarilo, nám by sa darilo, tak môžme povedať áno, zrejme tá vláda robí niečo, čo nás odlišuje od tých druhých a dokáže tú našu ekonomiku rozpumpovať. Ale my sa naozaj vezieme na tej vlne aj práve preto, že sme tá otvorená ekonomika, aj práve preto, že sme naviazaní aj eurom na vyspelé krajiny. Takže tá veľká previazanosť tu je a vidíme, že tá previazanosť aj s Európskou úniou prináša veľmi dobré ovocie, veľmi dobré výsledky aj do našej ekonomiky a pozdvihuje nás spolu s ním. A preto máme, preto sa darí aj nám.
A tu dokonca opäť budem citovať štátny rozpočet, sa píše, že "široká báza rastu sa opiera o silný trh práce a ekonomický optimizmus spotrebiteľov a firiem v domácom prostredí". A na záver teda aj o to spomínané "zintenzívnenie globálnej ekonomickej aktivity vo svete".
Silný trh práce, tu chcem povedať, že je vidieť, že aj ľudia to cítia, že sa nám darí a že sme v dobrých časoch. Keď ste aj vy v dobrých časoch, keď máte vyšší príjem, tak si viacej dovolíte, samozrejme. To je prirodzené. Keď máte tú istotu toho, že ten príjem budete mať aj ešte pár rokov, tak sa nijako nebojíte a dovolíte si väčší konzum. A práve to je vidieť, že sa to pretavuje teda aj to tej mentality ľudí, ľudia to tak vnímajú a podľa toho sa správajú. A správajú sa podľa toho, to práve definuje aj tá veta, ekonomický optimizmus, opiera sa teda táto široká báza rastu o ekonomický optimizmus spotrebiteľov, ale aj firiem v domácom prostredí. Takže ľudia viacej míňajú. Na druhej strane vidíme, aj sme videli opatrenia Národnej banky Slovenska, ktorá zaviedla na to, aby tu bola určitým spôsobom regulovaná alebo obmedzená miera naberania si úverov, pretože vidíme, že úverovosť alebo rast úverov slovenských domácností rastie, rastie pomerne výrazne a môže to byť rizikom, takže toto opatrenie je dôležité.
A ďalší prvok je práve ten silný trh práce, a to vidíme, že naozaj je. Existuje tzv. Beveridgeova krivka, ktorá hovorí o tom a porovnáva práve tú nezamestnanosť verzus zamestnanosť verzus dostupné pracovné miesta. A keby som mal možnosť ukazovať názory, tak by som vám ju vedel aj ukázať, ale v podstate opisuje len ten jav toho, že, a to je to, čo na dnes máme, ten problém, že my máme na jednej strane veľkú nezamestnanosť ešte stále, povedzme, na tom východnom Slovensku, včera sme o tom hovorili práve o najmenej rozvinutých okresoch, ale máme aj nedostatok pracovných síl. A toto, keď sú obidva parametre hore, tak to práve poukazuje tá Beveridgeova krivka, že to nie je dobré, že to nie je zdravé. Zdravé by bolo, aby sme uspokojovali ten záujem o pracovné sily práve tou nezamestnanosťou, ale k tomu sa ešte za chvíľočku vrátim, ako budem citovať state z rozpočtu.
Ale chcem teda povedať, že tie dobré časy ešte chvíľku potrvajú, pretože prognóza predpokladá udržanie aktuálneho tempa rastu eurozóny na strednodobom horizonte. Vyplýva to práve aj z nejakého stabilného rastu nemeckej ekonomiky, ale aj energického tempa rastu španielskej ekonomiky. Do toho sa pridáva postupne oživenie vo Francúzsku a v Taliansku.
Keď sa na to pozrieme z toho geograficky nášho prostredia, tak práve rasty vo V3 sa budú pohybovať pod hranicou 4, v Čechách to bude mierne nad hranicou 4, čiže porovnateľne. A ako som hovoril, ten, hlavným ťahúňom bude práve tá spotreba domácností. Čiže tí ľudia cítia, že sme v dobrých časoch, rastie tým, že je dopyt po práci, tak im rastú aj mzdy, však o tom sa bavíme. Ako som hovoril, aj mzdy budú, pardon, to som ešte nehovoril, ale mzdy budú tiež rásť dokonca budúci rok. Čiže ľudia budú mať viac peňazí a tieto peniaze premieňajú práve tým, že cítia, že sú dobré časy, premieňajú na spotrebu, a preto bude ťahaná, tento rast bude ťahaný spotrebou domácností.
Chcel by som však povedať, že tuto práve, a dať to do súvisu s vládou strany SMER, ktorá je už desať rokov vo vláde, že zanedbala prípravu práve na tieto dobré časy. Čo tým myslím? Totižto dnes máme ten problém práve tej zamestnanosti, že na jednej strane ešte tu máme nezamestnanosť a máme požiadavku na pracovné sily a nevieme to uspokojovať z ľudí, ktorí sú na pracovnom trhu. A napriek tomu zaznamenávame hospodársky rast. Predstavte si, čo by sa dialo, keby sme vedeli naozaj uspokojiť túto pracovnú požiadavku na pracovnú silu práve z týchto ľudí. Tu vidím práve ten nevyužitý potenciál tých desiatich rokov, kedy tu teda strana SMER vládla primárne a nepripravila sa na tento krok, na to, aby nenastala táto disproporcia v zamestnanosti alebo na trhu práce. Pretože keby títo ľudia, všetci, ktorí sú dnes nezamestnaní a sú poberatelia dávok do veľkej miery, tým pádom ich spotreba je nízka, keby oni vedeli nasýtiť tú potrebu po práci, tak dneska by omnoho viacej peňazí vracali späť do ekonomiky. Ale to sa nedeje a práve tu je ten nevyužitý potenciál.
A tu by som povedal, že rozpočet hovorí aj o tom, že nové pracovné miesta budú nasýtené nielen domácimi nezamestnanými, ale posilnia sa aj trendy príchodu zahraničných pracovníkov. A toto je, je tam teda taká veta, že a "návratu Slovákov zo zahraničia". Tu by som si dovolil pochybovať, že to bude nejaké masívne číslo, teda zatiaľ to tak, čo ja mám pomerne kopec známych v zahraničí, ale dobre, nemám k tomu žiadnu štatistiku, ale dovolím si teda o tomto pochybovať. Ale tá veta "posilnia sa aj trendy príchodu zahraničných pracovníkov" je práve odpoveďou na to, že uspokojujeme tu dopyt po práci nie domácimi, nevieme to dosiahnuť domácimi, ale tými zahraničnými. Lenže tí zahraniční, viete, aj keď sú Slováci gastarbeitri niekde v zahraničí, tak tam zarobia peniaze, ale kam ich prinesú? No, prinesú ich domov a zvlášť takí, čo tu z okolitých krajín prichádzajú. Čiže nepremieňajú to tu na domácu spotrebu. Takže tie peniaze my strácame, a to je práve ten nevyužitý potenciál, ktorý nám chýba a ktorý by sme mohli mať v rozpočte, ak by strana SMER na toto myslela v čase, keď sa dostávala z krízy a pripravovala systematicky opatrenia na to, aby nám nevznikla táto veľká disproporcia.
Takže toľko aj k tej miere nezamestnanosti, ktorá teda klesne na úroveň 7,3 %, a nominálna mzda bude rásť v roku 2018 tempom 4,6 %, a to je práve, čo som hovoril, že sa prenesie do spotreby alebo teda do tých výdavkov.
Lenže tu si musíme uvedomiť a tu je ďalšie riziko, kde musí byť vláda veľmi obozretná s tým, ako bude nakladať aj s vlastnými financiami, a to je uzatváranie nožníc produktivity práce a ceny práce. Totižto na Slovensku dlhodobo boli tieto nožnice pomerne otvorené a to, ako sme dosahovali produktivitu, nebolo ohodnotené dostatočne. To ste mohli počuť aj práve tie porovnania, že však taký automechanik v Nemecku zarába podstatne viac ako na Slovensku a robí ešte lepšie a podobne. Čiže teraz už sa dostávame do fázy, kde sa približujeme veľmi blízko k tej produktivite. A totižto pre každého podnikateľa nemá význam, aby platil zamestnanca viac, ako je hodná jeho produktivita. Ale, žiaľ, niekedy sa to musí stať práve aj takými disproporciami na trhu, ak on tých ľudí naozaj potrebuje a nemá iných, tak ich musí preplatiť, aby ich dostal do svojej fabriky, pretože nechce prísť o ten biznis, ktorý má. Je mu, radšej zarobí menej, ako by nemal zarobiť vôbec.
A toto môže spôsobiť, že preklopí sa cena práce nad produktivitu. A ak to sa stane, tak Slovensko prestane byť konkurencieschopné. A je veľmi dôležité pre Slovensko, pretože aj dnes sme prezývaní ako montážna dielňa, aby sme ostali konkurencieschopní, lebo podnikatelia z dlhodobého hľadiska ak budú musieť platiť viac, ako je produktivita tej práce, no tak prirodzene budú hľadať aj zo strednodobého a dlhodobého hľadiska miesta, kde sa budú môcť vrátiť späť k tej produktivite. Nikto nechce preplácať, ani vy nechcete za niečo platiť viac, ak za to môžete platiť férovú cenu. A niekedy aj možno ešte nižšiu ako férovú cenu. To už je na každom z vás. Ale tá pointa je, že to riziko tu hrozí, ak vláda nebude robiť dostatočné opatrenia na to, aby sa to neprehuplo. A práve prilievaním niekedy financií do hospodárstva, nerozumným, môže toto preklopenie spôsobiť, obzvlášť, ak sa nevyrovnávajú tie rozdiely.
Takže ďalšia dôležitá vec, ktorá je v rozpočte napísaná, že rast investícií bude teda založený hlavne na súkromnom sektore, čo je dobrá správa. Verejné investície sú však tlmené pomalým nábehom čerpania eurofondov. A toto je opäť zlyhanie vlády, súčasnej vlády, pretože to, že sa nečerpajú eurofondy, áno, môžme povedať a počujeme tie argumenty, že eurofondy budú vyčerpané, však to dobehneme, máme ešte čas. No, nie je to úplne tak. Videli sme to aj v roku 2015, kedy naše čerpanie eurofondov bolo veľmi vysoké, aj to sme nestihli vyčerpať všetko a nejako vyčerpať všetko. A niekoľko sto miliónov nám tam ušlo práve preto, že sme to nedokázali vyčerpať. Ale problém je, že mnohokrát po tom, keď sa čerpajú na poslednú chvíľu, tak sa musia ako keby vyčerpať a čerpajú sa aj na projekty, ktoré nie sú úplne zmysluplné alebo bolo by škoda tie peniaze stratiť, tak ich vyčerpáme na čokoľvek. A toto je tiež len dôkazom toho, že sa nepristupuje zodpovedne a systematicky práve aj k tejto oblasti čerpania eurofondov, a preto je veľmi dôležité ju mať naďalej pod drobnohľadom. A ešte keď budem hovoriť samostatne o eurofondoch, spomeniem práve aj tie eurofondy na vedu a výskum, pretože tam nastal, došlo k jednému zlomu, ktorý spôsobí, že už sa z toho nedostaneme.
Keby som teraz ešte kratučko len zacitoval z rozpočtu, čo sa týka pozitívneho vývoja, tak je tam veta, ktorá hovorí, že, naopak, pozitívny vývoj je zaznamenaný v rámci príjmov z dane, dane z pridanej hodnoty, pri ktorej sa očakáva prekročenie rozpočtu o 120 mil. eur. Pán minister, viete, že ja som teda v tomto taký kritik práve toho výberu DPH a my si porovnávame vždycky tie krivky a vy máte tú maďarskú priekopu a ja mám zase ten Gerlachovský štít, alebo ako by sme to nazvali. Ale v skutočnosti chcem tým povedať, dneska nechcem byť nejaký kritický, lebo vidíme, že teda nejaké pozitívne veci sa dejú. A tu by som práve že chcel pochváliť, že vidíme, že tie opatrenia, ktoré robíte, napriek tomu, že je to prekvapivé, ako nominant SMER-u alebo teda člen strany SMER zavádzate takéto kroky. Ale chcem sa skôr venovať teraz tak konštruktívne naozaj tomu, že šedá ekonomika je problém. A práve tam je do veľkej miery ten únik daní z pridanej hodnoty, pretože peniaze, ktoré nie sú zaevidované, tak sa z nich nedá odviesť ani daň z pridanej hodnoty. Ale tu by som chcel teraz trošku tak trošku politicky, ak môžem, že myslím si, že práve správanie vlády odrádza ľudí od toho, aby chceli platiť vyššie dane. Ja sa totižto nechcem uspokojiť s tým, že Slováci nechcú platiť dane. Ono sa to o Slovákoch hovorí, že je tu vysoká miera optimalizácie a podobne. A ten stav tu je, ale nemôžme sa uspokojiť s tým, že tak to bude navždy. My proste potrebujeme vykročiť tým smerom, že, okej, čo ideme urobiť pre to, aby Slováci hrdo a chceli platiť dane, lebo za to dostanú patričné výsledky. A toto je práve ten problém, že dnes nevidia ľudia, že by za peniaze, ktoré vyčerpajú, dostali patričné výsledky. A preto si myslím, že tuto zohráva, naozaj každá vláda má túto zodpovednosť, že je vzorom pre ľudí, a buď odrádza od platenia dane, alebo pomáha, môže motivovať.
Takže Slovensko potrebuje byť konkurencieschopné, má na to príležitosť, v minulosti sa mu to už podarilo. A práve rozpočet je takým odrazom toho, že aké má vláda priority. Pretože vy môžte hovoriť, že toto je moja priorita, ale pokiaľ tomu nedáte peniaze, tak to v skutočnosti priorita nie je. Zrejme to poznáte z domácich rozhovorov so svojimi partnermi a podobne.
A keď si pozrieme konkurencieschopnosť, tak vidíme, že v porovnaní s tým naším okolím, napríklad s tou V4, s ktorou zápasíme mnohokrát aj o zahraničné investície, sme momentálne na treťom mieste, kde tesne iba o jedno miesto sú za nami Maďari práve napríklad v tom ukazovateli globálnej konkurencieschopnosti, kde Česi sú na 31. mieste, Poliaci na 39. mieste, Slovensko na 59. mieste a Maďarsko na 60. mieste. Ale na to aby, prečo je dôležité, prečo je potrebné mať túto konkurencieschopnosť a prečo je dôležité, aby sme mali ten zdravý ekonomický vývoj? No na to, aby sa Slovákom na Slovensku žilo lepšie.
A na to, aby sme dosiahli tento zdravý ekonomický vývoj, musíme zabezpečiť také štyri hlavné parametre, a to je: zdravé a udržateľné verejné financie, efektívny verejný sektor, zlepšujúce sa podnikateľské prostredie a veda a výskum a vzdelávanie na vysokej úrovni. A týmto štyrom oblastiam by som sa chcel teraz kratučko venovať.
Ale ešte predtým sa chcem vyjadriť k takej metodike, ako sa zostavuje rozpočet. Asi ste si všetci všimli, nie že asi, ale určite ste si všimli, že rozpočet sa zostavuje na tri roky, kde jeden ten prvý rok je záväzný a druhý a tretí rok je výhľadový. No, žiaľ, v súčasnej praxi je druhý a tretí rok skôr, by som nazval, taký marketingový. A preto, že častokrát nie je vysvetlené, ako chce vláda tie ciele dosiahnuť. A to, keď si pozriete napríklad aj správu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, tak uvidíte, že sú tam odchýlky, a ja ich tu spomeniem, od toho, ako by sa k tým cieľom mohli dostať, a nie sú tam navrhnuté opatrenia. Čiže vidíme, že vláda nepristupuje zodpovedne k tomu, ako by tento mechanizmus mal fungovať, že rozpočtujem na tri roky, ale v skutočnosti rozpočtujem na rok a tie dva roky tam nejakým spôsobom dokreslím. A dokonca ani ten prvý rok, to je ten záväzný, ktorý my tu poslanci v Národnej rade schvaľujeme, ale ani ten prvý rok v skutočnosti nie je ten rok, ktorý sa naplní tak, ako ho my tu schválime. A za chvíľočku poviem prečo.
Preto by som si dovolil tento rozpočet alebo tento záväzný rok nazvať takzvaný poslanecký rozpočet a v skutočnosti by som tam dal také, ešte medzi riadkami taký odkaz pre ministrov: neboj sa, my ti pridáme počas roka. A ten skutočný rozpočet je práve v tej VPS, kde máme aj rezervy. A tu keby som vám mohol ukázať graf, tak by som vám ukázal, ako tie rezervy vlastne každým rokom narastajú. Ja teda nechcem porovnávať alebo nerád porovnávam vládnu stranu SMER s vládou pani Radičovej, pretože to sú už tí, ktorí si vyriaďujú častokrát, oni medzi sebou. Ja som súčasťou tej vlády nebol. Teda môžete povedať, že OĽANO bolo, ale ja som vtedy ešte nebol ani v politike, preto by som sa tejto diskusii chcel vyhnúť. Ale ak to pán minister bude chcieť zareagovať, tak to pochopím.
Ale práve v roku dvetisíc jedenásť a dvetisíc ešte dvanásť bola úroveň rezerv na takmer jednom percente alebo okolo jedného percenta. A od toho obdobia, ako SMER prišiel do vlády, ako sám od roku 2012, teda ďalší rozpočet trinásť, štrnásť a tak ďalej, to začalo narastať, až sa to teraz dostalo na 7,6 percenta.
Čiže objem rezerv, ktoré rozpočtujem mimo štátneho rozpočtu, a môžem tie peniaze prelievať späť potom počas roka, lebo tie rezervy mám na to, aby som ich použil, keď ich potrebujem, tak v skutočnosti my, poslanci, alebo vy, páni poslanci, neschvaľujete konkrétne čísla, ako tie peniaze sa budú hýbať. Vy schválite nejaké čísla, ale ony sa potom hýbu úplne ináč. A tento vankúš, tých 7,6 % vlastne toto umožňuje vláde. Takže, lebo potom si môže presúvať vlastne pán minister, aj my sme tu mali minulý rok o tom aj debatu s pánom ministrom a ja chápem, že určitá taká operatívna kontrola je dobrá, ale musíme si uvedomiť, že tu sa bavíme naozaj o verejných financiách a my potrebujeme zaviazať aj tých jednotlivcov, ktorí riadia tie rezorty, aby sa zaviazali, že toto chcem minúť. A nie že teraz v polovici roka si rozmyslím, že, a ešte na toto by bolo dobré a na toto by bolo dobré, práve tie cukríky, čo aj spomínal pán minister. Ale aby sa zaviazali a to dodržiavali, aby tie výnimky v tom, výdavkoch rozpočtu boli skôr výnimočné, pretože to je úloha parlamentu, že schvaľuje ten rozpočet, ale je záväzný. Čiže je záväzný pre tých, ktorí ho potom vykonávajú. Takže toľko k tým rezervám.
A preto teda by som povedal, máme dva rozpočty. Jeden je ten poslanecký a druhý je tie rezervy. To je tá peňaženka pána ministra, ale na to, aby mohol práve odkázať tým ministrom, že nebojte sa, my vám počas roka pridáme.
Ja som tu dnes, keď sme sa bavili s pánom ministrom, hovoril aj o určitých opatreniach, ktoré by sa nemali diať. Na to, aby boli verejné financie zdravé a udržateľné, lebo bol tu nastavený mechanizmus, a to sú – Výbor pre daňové prognózy a Výbor pre makroekonomické prognózy, ktorý vlastne stanovuje tie príjmy a snaží sa ich nejakým spôsobom definovať. A ministerstvo financií si tiež prognózuje svoje príjmy a príde na tieto výbory a porovnávajú sa. A keď sú porovnateľné, tam sú viacerí zástupcovia, tak dá stanovisko, že je realistické, že tá prognóza ministerstva financií je realistická. A to neni len také, že, aha, tak ministerstvo financií sa niečo dozvedelo, že toto sledujú naozaj aj investori, sledujú to vonkajšie trhy a podobne. A on na základe toho sa orientuje. Takže to veľmi dôležité, tá pečiatka, ktorú dajú tieto výbory z hľadiska aj verejných financií a v tom globálnom rozmere, napríklad v tom európskom. A vidíme, že aj tento rok sa stalo, že do príjmovej časti prišli opatrenia, ktoré neprešli týmto výborom a spôsobujú tým pádom, nemáme prognózu k tomu. A toto by sa tiež nemalo diať v plánovaní verejných financií. Takže toto je taká výtka, ktorá tu opäť je na stole, a to je odkaz pre pána ministra.
Ešte k tým zdravým a udržateľným verejným financiám. Ak by sme si pozreli, napríklad porovnáva sa to práve s tým scenárom nezmenených politík, tak by sme videli, že mnohokrát alebo teda najbližšie roky ten scenár nezmenených politík hovorí, že ak by vláda nerobila žiadne opatrenia, tak by sme dokonca už budúci rok dosiahli, za chvíľočku sa k tomu dostanem, neviem, či jemne prebytkový alebo prinajmenšom vyrovnaný rozpočet. Ale myslím, že jemne prebytkový. A ale tie opatrenia, ktoré tu sú, sú zadefinované v rozpočte. A dokonca Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí, že sú tu riziká na úrovni 0,6 až 0,8 percenta. Čiže ešte odklon od tých plánov. A tie riziká sa tu pravidelne opakujú a sú to riziká, ktoré len krátko spomeniem pre krátkosť času, ale môžete si ich nájsť práve aj v tej správe Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. A ony sa opakujú. Je to napríklad nadhodnotenie tých príjmov z dividend, ktoré spomínal aj pán predseda NKÚ. Alebo sú to príjmy z predaja majetku štátu, príjmy z predaja emisných povoleniek. Opäť sa nadefinuje, že toľkoto emisných povoleniek predáme, ale vidíme za posledné roky, že sa to nedeje, že proste nepredáme toľko. Čiže nadhodnotíme tie príjmy, čo vytvára potom rámec na to, aby sme mohli viacej čerpať. A tým pádom ten deficit, ktorý tu vy schvaľujete alebo spolu ako poslanci schvaľujeme je taký, relatívne môžme si povedať, prijateľný, ale napríklad tak ako sa stalo tento rok, že ten rozpočet nebol teda tých 1,68, ale 2,2, teda za minulý rok, pardon. Tak vidíme, že sa to, môžme očakávať aj v najbližších rokoch, že vláda nejakým spôsobom aj tie rastúce príjmy skonzumuje. Tak isto ako tu zaznelo od pána predsedu NKÚ, tak je to, napríklad samosprávy alebo výdavky v zdravotníctve, ktoré, dobre, dnes už máme tie pozmeňováky, ale práve rozpočet keď bol schválený, tak tam ešte bol vplyv vyčíslený na 135 mil. eur ako riziko. A ďalšie parametre, ktoré by som mohol spomenúť. Hovorím, pre krátkosť času nebudem hovoriť.
Ale poďme, poďme teda ďalej. Ďalší taký dôležitý parameter je dlh a vidíme, že ten dlh práve ocenením aj tých rizík, tých opatrení na to, aby sme si splnili ten dlh, ktorý máme naplánovaný, ktorý teda vláda si naplánovala, že bude 45 percent, myslím, tak vidíme, že je tu viacero rizík na to, že sa to nemusí podariť a že dokonca ten dlh bude 47,5 percenta v roku 2020 a ostane v sankčnom pásme. Ostane v sankčnom pásme. To je dôležité si uvedomiť, že tak ako vláda teraz hospodári, tak nielenže odsunula ten vyrovnaný rozpočet, ale tie riziká, ktoré má v tom rozpočte, tak ako ich má nakreslené na tie dva marketingové roky, spôsobujú, že je dosť možné, že ostaneme v sankčnom pásme aj v roku 2020. Predpokladám, že kolegovia sa, uvažujú... (Reakcia z pléna.) No podľa, ja teda by som, môžem tu ukázať ten samotný graf, kde samotná Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nadefinovala, že budeme mať 47,5 % v roku 2020. Takže to je ich prepočet, to sú riziká. Nie, nie, vy si to samozrejme nedáte do rozpočtu. Však prečo by ste to robili, keď tie dva roky sú nezáväzné? Takže ale to riziko tu je a Rada pre rozpočtovú zodpovednosť sa v tých rizikách až tak výrazne nemýli. Uvidíme, dožijeme sa toho, predpokladám, dúfam, o dva roky. A toto riziko tu je. Tým pádom vlastne tie sankčné pásma tu ostávajú.
Ak by som ešte povedal napríklad aj to zhoršenie deficitu v roku 2017, vidíme, že tu bude. A spojím to zase, do súvisu to chcem dať práve s tými, chcem to dať do súvisu s tými dobrými časmi. A to je to, čo som hovoril na začiatku, že z 28 krajín Európskej únie 20 krajín má lepšie rozpočty ako my a 9 má prebytkové, pretože vedia využiť práve tieto dobré časy a vedia ich pretaviť na konsolidáciu a na to, aby tie výdavky boli namierené naozaj na oblasti, kde sú potrebné, tie výdavky alokovať. Takže to je ďalšia dôležitá oblasť.
O tých emisných kvótach som krátko hovoril, že ich rozpočtujeme a že je tam riziko. O zdravotníctve bude hovoriť môj kolega Marek Krajčí. A pri tých samosprávach, to vlastne spomenul aj sám pán predseda NKÚ. Ale ak by sme teda chceli dosiahnuť práve tú dlhodobú udržateľnosť verejných financií, tak vidíme, že v roku 2020 na to, aby bola udržaná alebo zabezpečená, bude potrebné prijať opatrenia podľa toho, ako je v súčasnosti rozpočet nadefinovaný, vo výške 0,24 HDP. Čiže zase tam môžme očakávať, že budú musieť byť prijaté nejaké opatrenia či už na strane príjmov alebo výdajov, aby sa zachovali. Ale tie udržateľné financie sú naozaj veľmi kľúčové. Sú veľmi dôležité a sú dôležité, a teraz by som sa chcel práve vrátiť k tomu posunu toho strednodobého cieľa, o ktorom hovoril aj pán predseda NKÚ, a zároveň vidíme, že štát alebo teda vláda to nedodržiava, už pravidelne to odsúva. A opäť mám tu pekný graf, ktorý vám neviem ukázať, ale jasne ukazuje, že ako sa opatreniami vlády práve na tej výdavkovej strane stále dostávame mimo, ako keby už sa môžme nadýchnuť nad tou vodou a my sa znovu potopíme. Trošku si ešte dáme nejakú tú olovenú guľu na nohu, aby sme sa nenadýchli.
A budúci rok, ak by vláda nerobila žiadne opatrenia napriek tomu, že už tých opatrení urobila v minulom roku dostatok, čo sa týka daní, výberu príjmov, tak už teraz budúci rok by sme mohli mať prebytok 0,1 percenta. A z prebytku už sa dá potom hospodáriť. Ale tá filozofia je iná. Okej, tu sa nezhodneme. Takže toto sú tie posuny, ktoré by nemali byť, a myslím si, že práve pre tú neefektivitu peňazí. A ja by som to dokonca nazval, že ja osobne to vidím ako také naozaj politické chúťky jednotlivých lídrov politických strán. A toho ste boli svedkami aj tento rok. Bavili sme sa práve o tom pri zákone o dani z príjmov, kde sa teda prejavili jednotlivé opatrenia, a viem si predstaviť, že ani pre pána ministra financií to nebolo úplne najpríjemnejšie riešiť tie opatrenia typu nezdaniteľný základ dane na kúpeľníctvo, ktorý predpokladám, že z hľadiska systémového nedáva veľa ľudom zmysel. Uvidíme, ako dopadnú trináste, štrnáste platy, videli sme, ako sa to tam posúvalo, vyvíjalo, až sa to tam nejakým spôsobom zaparkovalo do tej podoby, ktorá by mohla byť pre verejné financie pomerne neškodná, aj pre to podnikateľské prostredie. A je to taký vlastne pokusný králik. Kiežby to ľuďom pomohlo. Takže toto sú práve tie opatrenia a vplyvy, politické vplyvy do rozpočtu. A, samozrejme, áno, my nie sme technokrati, ani pán minister nemôže byť technokrat, vláda nie je technokratická a musí dbať na tie priority, musí tam byť aj ten politický rozmer, ale pri tom politickom rozmere je dôležité dbať práve na tú budúcnosť ďalších generácií a na budúcnosť, aby Slovensko mohlo byť konkurencieschopné, pretože vtedy bude vedieť prosperovať. A takéto opatrenia, ktoré tu a teraz zariadime, aby sme mali možno vyššiu popularitu, spôsobujú, že odďaľujeme práve tú prosperitu Slovenska na neskoršie roky a ťažko sa potom do nej nastavuje späť. Niekto si to potom zlizne a bude si musieť vyhrnúť tie rukávy a pritiahnuť tie opasky, ako sme to v minulosti počuli a zažili.
Takže vidíme, že sa tu dejú teda jednak tie, možno nejaké nafukovanie príjmov, nedocenenie výdavkov na to, aby ten deficit nejakým spôsobom tu sme si mohli schváliť ako poslanci, ale vidíme, že posledné roky ukázali, že tie deficity nakoniec vyzerajú inak.
To súvisí teda aj s tým dlhom, pretože akonáhle my tvoríme deficit, tak samozrejme nie celý, ale veľká časť toho deficitu spôsobuje aj navyšovanie toho dlhu, a to nesmieme opomenúť. A je taký dobrý parameter a to je práve jednak to konsolidačné úsilie, ale aj štrukturálny deficit, ktorý hovorí práve o tom, akým spôsobom sú tie verejné financie nastavené. A keď sa pozrieme na štrukturálne saldo, tak opäť sú dve rôzne čísla, ale chcem teraz nájsť, pardon, chcem nájsť to číslo podľa ministerstva financií. Nevadí, použijem číslo podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Počkajte, mám tu aj podľa ministerstva financií. A to štrukturálne saldo, je najlepšie, ak je teda plusové číslo, v najlepšom prípade nulové číslo. Ale môžme si pozrieť, ako je teda podľa ministerstva financií. Za rok 2015 je to teda percento HDP, to bolo mínus 2,4 za rok 2016, má to klesajúcu tendenciu, to musíme priznať, pretože ten strednodobý cieľ, ktorý je záväzný, sa vzťahuje práve na štrukturálne saldo a pomaly k nemu smerujeme. Malo by to byť pol percenta, ale v roku 2020 je to naplánované na 0,8. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť to koriguje a dáva tam 0,9, ale vidíme, že stále nevieme prehupnúť do tých zdravých financií, aby to štrukturálne saldo, to sú totižto opatrenia, ktoré spôsobia to, že nemáte výkyvy v rozpočte a že proste tá štruktúra v rozpočte je dobre nastavená, tá štruktúra rozpočtu. To, že urobíte nejaké jednorazové opatrenia, okej, tým si to rozladíte, ale to je vaše rozhodnutie. Vyníma sa z toho aj cyklická zložka, lebo áno, teraz sme práve na tom cykle tých pozitívnych dobrých časov a tie pomáhajú, samozrejme, mať ten, potom ten konečný deficit lepší, ale to keď oholíte od toho, tak to je tá skutočná práca vlády, to je skutočná práca na ich opatreniach, ako oni pristupujú zodpovedne k verejným financiám. A vidíme, že teda nepristupujú natoľko zodpovedne, ale tlačia to na hrane, aby splnili sme tie parametre Európskej komisie, čo sa teda pre rozpočet budúci rok nepodarilo, a vidíme, že tam bude chýbať, teda že sme vypadli z tých premiantov, v ktorých sme minulý rok boli. A to konsolidačné úsilie vlády je dobré, ak je pozitívne, ak je, nejaké vyššie percentá. Ale vidíme, že konsolidačné úsilie vlády za najbližšie roky bude oscilovať okolo nuly do mínusu. Čiže bude mínus 0,1, 0,2, čiže tak sa vezieme na tom, čo máme, a nerobíme nejaké veľké opatrenia skôr, tak ešte keď nám to trošku stúpne, tak si to nejaký spôsobom skonzumuje. Áno, pán minister hovoril, že na nejaké opatrenia to míňame, ale vy sami môžte a budete to rozoberať v kapitolách, ktoré zastupujete, a môžte teda dišputovať o tom, či tie opatrenia sú zmysluplné a prinášajú nejaký trvalý rast. Nehovoriac o tom, že naozaj sú tu tie priaznivé vplyvy, a tomu sa nebudem viacej venovať, pretože o tom som hovoril a hovoril o tom aj pán minister. Takže vieme, že tie dobré časy sú, sú zadefinované a toľko k tomu.
Teraz by som chcel kratučko len k tomu čerpaniu eurofondov, že vidíme, že naozaj je tam výrazný pokles. Je to nižšie, ako je to plánované. A to je práve nevyužitie tých investícií, tých peňazí, ktoré by sme mohli použiť na to, aby, stratíme ďalší rok, vyslovene stratíme ďalší rok. To je fakt, ktorý tu máme, a tým pádom nemôžme vytvárať to, by som povedal, to bohatstvo, ktoré tu na Slovensku môžeme mať. A ono to je, ako keď by ste jazdili na aute, na ktorom idete pomerne rýchlo, povedzme, idete na diaľnici a zrazu dupnete na brzdu, tak vás to troška rozhádže. A teraz na to, aby ste to auto potom ukorigovali, tak musíte viacej pridať, máte vyššiu spotrebu, máte spotrebu bŕzd. A toto je to, čo sa deje aj s našou ekonomikou, keď sa takéto šoky tu dejú, že nevieme rovnomerne vyčerpávať tie eurofondy. Hoci sme vedeli o nich, však sme v treťom programovom období uprostred, nejakým spôsobom sa nám to nedarí. Alebo teda vláde sa to nedarí a sú na to rôzne vonkajšie dôvody. Osobne si myslím, že práve tá transparentnosť a ten systém zamerania na určitú cieľovú skupinu spomaľuje to, že tie eurofondy nie sú čerpané, alebo možno tak, jak sa hovorí, že sme pápežskejší ako pápež a zavádzame toľko pravidiel, aby sme, a čo v konečnom dôsledku zbyrokratizováva tento celý proces. Ale chcem povedať teda jednak to, čo hovoril aj predseda NKÚ, že je tu teda to riziko tých korekcií okolo 80 mil. eur ročne. Ale ja tu vidím ešte jeden problém, a to je to, že napríklad pri tej vede a výskume, keď to hovorím teda pri eurofondoch, tých 300 mil., ktoré mali ísť na strategický, vedu a výskum, tak tam totižto možno si to úplne neuvedomujete, ale na to, aby ste to mohli odpisovať, tie projekty, tak musíte ich odpisovať šesť rokov. Ale my už tých šesť rokov nemáme, pretože tie eurofondy skončia v roku 2020 plus tri, čiže aj keby sa v roku 2018 vypísali a niekto ich sprocesuje, začnú čerpať v roku 2019, tak sú to štyri roky. A nikto si nezafinancuje dva roky odpisov z vlastného vrecka, lebo to nedáva zmysel. A tým pádom sa prepláca a stráca sa ten efekt toho bonusu tých eurofondov, ktoré dostáva. Čiže tieto nebudú minuté na ten strategický výskum, čo je veľká smola, je to veľká premrhaná šanca, ktorá sa zrejme už nikdy nebude opakovať, a bude sa to musieť míňať na nejaké menšie projekty, ktoré, žiaľ, neprinesú ten efekt toho strategického veľkého výskumu, ktorý tu na Slovensku mohol byť. A toto je jednoznačne veľmi veľká premrhaná šanca a to už sa nedá zvrátiť. Takže to je veľká výtka a veľké zlyhanie súčasnej vlády, že toto nepostrážila a neudialo sa to.
Posledný alebo teda ďalší bod, ktorý by som chcel ešte pri tých udržateľných financiách povedať, je práve ten výbor, teda hodnota za peniaze, Útvar hodnoty za peniaze, ktorý naozaj tu robí veľmi dobrú prácu, analyzuje, ale vidíme, že sa nedostávajú do rozpočtu tie jednotlivé opatrenia. Vidíme, že v zdravotníctve sa to podarilo, ale ďalej ako keby sa to, veľmi pomaly hýbe. A je to veľká nevyužitá šanca. Nehovoríme, však nikto nehovorí, že politici to musia celé zobrať tak, ako to je, že tá dávka tej politiky tam musí byť, ale tá aplikácia je ten správny kurz, teda, resp. to, čo ÚHP ukáže, je nejakým, udanie toho smeru k tomu, aby tie financie boli udržateľné, aby boli zdravé. A ak sa tým vôbec nezaoberáme a politicky to zmetieme zo stola, tak je to opäť veľká premrhaná šanca a ukazujete to taký nezáujem o dobro budúcnosti Slovenska.
Posledné tri oblasti, ktoré, toto bola tá najobšírnejšia, lebo chcel som sa povenovať práve tej makroekonomike, alebo tomu makroekonomickému pohľadu, ale ten druhý bod, ktorý som hovoril na začiatku z tých štyroch, je práve tá efektívna verejná správa. A tuto by som chcel povedať teda, že tak ako nám hovoril aj, pardon, teda pán minister Kaliňák sa tak chválil tým, že teda toto je veľmi veľká vec. Včera sme počuli o klientskych centrách, ako ľudia to majú efektívnejšie a podobne, ale tam to nemá totižto skončiť. To malo skončiť na tom, že budeme mať podstatne menej zamestnancov a že budeme na tom šetriť. Pretože dnes na Slovensku máme v priemere vyše 40 úradníkov na tisíc obyvateľov, ale vidíme že okolité krajiny, napríklad také Česko má okolo 30 zamestnancov. A keď si prepočítate z toho počtu radovo okolo 216, nemám tu presné to číslo teraz pred sebou, 216-tisíc zamestnancov, ktorí sú platení zo štátneho rozpočtu, tak keby sme sa dostali napríklad na tie čísla Česka, tak, čo odráža efektivitu samozrejme, tak by sme ušetrili rádovo okolo 700 – 800 mil. eur. A to už je zaujímavé, to je trojnásobok sociálneho balíčka, ktorý tento rok vláda prináša ako bombastickú vec.
Nehovoriac o tom, že tá informatizácia, ktorú sme videli aj v Estónsku, prináša veľkú úsporu, pretože naučíme ľudí pracovať s verejnou správou prostredníctvom internetu. A u nás to je, žiaľ, ešte veľký deficit. A hovorím aj z vlastnej skúsenosti, lebo som dosť, sa mi narodilo dieťa pred časom a ja som si to chcel zaregistrovať. Jednak došli do toho zlyhania s tými občianskymi preukazmi, ale jednak aj samotné, keby ste si to zažili akože, je to trošku lepšie, ale ešte stále to nie je tam, kde by to mohlo byť, ešte stále vás to núti niektoré tlačivá ísť vybehať. Takže toľko k tej efektívnej správe majetku, teda efektívnej verejnej správe.
A potom by som už len spomenul zlepšujúce sa podnikateľské prostredie, ktoré som hovoril, že je tiež veľmi dôležité. A to je, vidíme, že nerobia sa tu veľké opatrenia. Počuli sme, že sa vyhlásila vojna byrokracii, čo je dobrá správa, ale uvidíme, či sa to stihne do roku 2029 zrealizovať. A ak nie, tak to nebude výsledkom a úspechom tejto vlády, hoci na to mala štyri roky, mohli tú vojnu vyhlásiť omnoho skôr. Aj tá podpora v rozpočte, ak si pozriete, je naozaj nízka.
Nehovoriac o tom, spomeniem to práve pri tuto tejto kategórii štátne podniky, ktoré sú časovaná bomba, pretože viaceré z nich sú v dlhodobej strate a nejakým spôsobom sa to nerieši. A toto spôsobí záťaž pre Slovensko. A mohli by sme sa pozrieť práve ešte na ten parameter doing business, ale pre krátkosť času to už nebudem spomínať.
A už len to uzavriem pár vetami a prenechám to ďalším. Takže posledné je práve tá veda a výskum a vzdelanie na vysokej úrovni. Počuli ste aj od pána predsedu NKÚ, že toto je oblasť, ktorá primárne, a teraz áno, to je oblasť, o ktorej budú hovoriť kolegovia zo školstva, prenechám to im a teším sa na vaše príspevky, pretože tam je veľa čo robiť a nemusím sa k tomu ja vyjadrovať. Ja som chcel spomenúť hlavne tie premrhané eurofondy.
Takže na záver by som možno povedal a zacitoval pána ministra, také dva citáty, ktoré si tak nesiem v sebe. A prvý je, keď v roku 2012 preberal úrad ministerstva financií a povedal, že povedzme si, na čo máme a na čo nie a čo budeme financovať a čo nie. Inými slovami poďme financovať to, na čo máme. V 2013 sa to relatívne podarilo, ale naozaj je vidieť, že v tej politike ten tlak politický proste prevalcoval takú nejakú tú racionalitu aj riadenia tých verejných financií a vymklo sa to z kontroly až tak ďaleko, že dnes vidíme, že budúci rok nie sme medzi tými premiantmi z hľadiska hodnotenia Európskej komisie. A tak isto druhý citát, ktorý je tiež veľmi, myslím si, že dobrý, to pravidlo je veľmi dobré, že mali by sme sa prikrývať takou perinou, na akú máme. Ale zatiaľ to nevyšlo. Tak to je to, k čomu sa potrebujeme vrátiť, lebo iba vtedy nás to vedie práve k tej efektivite a túžbe vymačkať z tých peňazí čo najviac. Pretože ak stále máme pocit, že môžme si požičať, môžme viac, tak nemáme potom tú túžbu, a to poznáte vy z vlastných životov tiež, že nemáte takú tú túžbu hľadať tie skryté rezervy. A ony, tie skryté rezervy tu sú a boli spomenuté predsedom NKÚ a budú spomenuté určite vami.
Takže tým som myslím, že pokryl všetko. A na záver mi dovoľte, aby som povedal taký možno krátky príbeh, ktorý mne pripomína, keď sa pozerám na rozpočtovanie alebo na spravovanie financií našou vládou. Tak je to príbeh manžela a manželky, kde manžel každým rokom hovorí, že: ´Miláčik, budeme mať, neboj sa, budúci rok budeme mať ten dlh trošku nižší.´ Prejde rok a ten dlh je vyšší. A teraz tá manželka zistí, že: ´No, počuj, môj drahý, ale nielenže my máme vyšší dlh, ale ty si celý rok, mal si mal vyšší príjem a nič si mi o tom nepovedal. Ty si mi proste zatajil, že si mal vyšší príjem. A nielenže si mi zatajil, že si mal vyšší príjem, ty si ma ešte nútil škrtiť výdavky. A teraz chcem vedieť, kam išli tie peniaze.´ A to sa ťažko vysvetľuje manželkám, vy, ktorí ste manželia. Ak máte vyšší dlh na konci, škrtíte manželke výdavky a ona sa dozvie, že máte väčší príjem, tak zdá sa, že tam je len jedna možnosť... (Reakcia z pléna: Odovzdať kasu.) Áno, áno, odovzdať kasu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec!
Heger, Eduard, poslanec NR SR
... a tým pádom ale tá osoba tej, už končím, už končím. Aha, tam. Dobre, dobre, už by som mohol... (Reakcia z pléna.) Nie, už naozaj končím. Chcem len tento príbeh dokončiť, že ťažko sa to tým manželkám vysvetľuje a teda je tam vysoká pravdepodobnosť a ťažko vyvrátiteľná, že ten manžel nemá milenku. A teraz si môžme každý zameniť vo svojej mysli, že koho milenka je našej vlády.
Takže tu by som to chcel ponechať. Ďakujem vám za vašu pozornosť, aj za to, že ste mi udelili viac času a že som to mohol teda natiahnuť a že ste ma nevypískali. Takže veľká vďaka. Teším sa na diskusiu, teším sa na príspevky všetkých vás, kolegov, pretože toto je naozaj veľký zákon. A myslím si, že je dobré, aby sme mu venovali dostatočnú pozornosť a diskutovali tak plošnejšie, pretože môžu z toho vzniknúť veľmi dobré podnety a možno sa nimi aj vládna koalícia bude inšpirovať. Ja mám teda jednu vec nachystanú, ale tú si asi nechám ešte ako také malé prekvapenie na ústnu rozpravu. To bude už len taká, taká delikatesa.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Rozpracované
16:11
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:11
Ladislav KamenickýPoviem príklad, že nič nie je, vlastne hospodársky rast a to, že sa nám darí, nie je zásluha vlády. Keby si to aspoň...
Poviem príklad, že nič nie je, vlastne hospodársky rast a to, že sa nám darí, nie je zásluha vlády. Keby si to aspoň rozdelil medzi to, že ja chápem, že tá ekonomika sa vyvíja pozitívne, ale aj tá vláda, lebo ak sa niečo pokazí, je tu, náhodou sa, poviem príklad: príde kríza, tak všetko, za všetko môže vláda; ale keď je ekonomický rast, tak vláda nič neurobila a podobne. Čiže to by som považoval za fér, keby si povedal.
Hovoríš, že rast vďaka nízkej, že vďaka tomu je nízka nezamestnanosť. Áno, tento rok sa vytvorilo 47-tisíc pracovných miest, 33-tisíc budúci rok. A ideálny stav, samozrejme, že keď máš tých nezamestnaných, ktorých použiješ na tie voľné pracovné miesta, ale to nikdy nebude úplne ideálne. A povedzme si otvorene, ten deficit tu je dlhodobý, to, s tým súvisí školstvo, duálne vzdelávanie, na ktorom takisto sa snažíme niečo spraviť.
Čo sa týka trošku toho tvojho zaradenia, ja by som rád vedieť, hovoril si o zaostávaní, teda cena práce a produktivita práce. V minulosti to bolo, jeden trend, kde teda ľudia dostávali menej peňazí a produktivita bola vysoká, teraz sa to otáča, už hovoríš, že treba brzdiť. No ja si myslím, že treba dohnať to, čo tí ľudia nedostali za tie roky. Čiže aby si nebol niekde úplne, ja ťa nevnímam úplne neoliberálne, ako, poviem, Eugena Jurzycu, ale vy ste, vy ste skôr taká pokusná strana, takže mal by si sa zaradiť, že kde v tej ekonomickej teórii sa chceš nachádzať. Viac nestihnem. Dobre, dovi.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
6.12.2017 o 16:11 hod.
Ing.
Ladislav Kamenický
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Pozdravujem všetkých, budeme mať asi zopár dlhých hodín pred sebou. Ja sa budem snažiť hlavne reagovať na vás, lebo je to náš návrh, takže nebudem, aby som bol aktuálny. Edo Heger, poviem otvorene, ako chápem tvoju rozpravu, beriem to ako kultivovaný prejav, všetko, ale bolo tam zopár nefér vyjadrení.
Poviem príklad, že nič nie je, vlastne hospodársky rast a to, že sa nám darí, nie je zásluha vlády. Keby si to aspoň rozdelil medzi to, že ja chápem, že tá ekonomika sa vyvíja pozitívne, ale aj tá vláda, lebo ak sa niečo pokazí, je tu, náhodou sa, poviem príklad: príde kríza, tak všetko, za všetko môže vláda; ale keď je ekonomický rast, tak vláda nič neurobila a podobne. Čiže to by som považoval za fér, keby si povedal.
Hovoríš, že rast vďaka nízkej, že vďaka tomu je nízka nezamestnanosť. Áno, tento rok sa vytvorilo 47-tisíc pracovných miest, 33-tisíc budúci rok. A ideálny stav, samozrejme, že keď máš tých nezamestnaných, ktorých použiješ na tie voľné pracovné miesta, ale to nikdy nebude úplne ideálne. A povedzme si otvorene, ten deficit tu je dlhodobý, to, s tým súvisí školstvo, duálne vzdelávanie, na ktorom takisto sa snažíme niečo spraviť.
Čo sa týka trošku toho tvojho zaradenia, ja by som rád vedieť, hovoril si o zaostávaní, teda cena práce a produktivita práce. V minulosti to bolo, jeden trend, kde teda ľudia dostávali menej peňazí a produktivita bola vysoká, teraz sa to otáča, už hovoríš, že treba brzdiť. No ja si myslím, že treba dohnať to, čo tí ľudia nedostali za tie roky. Čiže aby si nebol niekde úplne, ja ťa nevnímam úplne neoliberálne, ako, poviem, Eugena Jurzycu, ale vy ste, vy ste skôr taká pokusná strana, takže mal by si sa zaradiť, že kde v tej ekonomickej teórii sa chceš nachádzať. Viac nestihnem. Dobre, dovi.
Rozpracované
16:13
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:13
Stanislav MizíkVystúpenie s faktickou poznámkou
6.12.2017 o 16:13 hod.
Mgr.
Stanislav Mizík
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Pán Heger, vy ste ako Fico, tárate. Nie sú dobré časy. Priemysel je jednostranne orientovaný a to je riziko, lebo keď ste v riziku, už to nie sú dobré časy. Na Titanicu tancovali a za chvíľu zomreli. Už včera som to vravel, bublina môže prasknúť a dopadneme tak ako automobilový Detroit, ktorý sa stal mestom továrňami a nehnuteľnosťami duchov. To, čo ste vravel o optimizme a braní úverov, to je absolútna úverová bublina s hypotékami a nadhodnotenými cenami nehnuteľností. Tá kvôli zákonitostiam kapitalizmu musí prasknúť ako v USA. Aj oni mali dobré časy a spadli na zadok, a to poriadne tvrdo. Keby sme tu v sále mali dvorného komunistu Blahu, on by vám to vysvetlil z hľadiska marxizmu-leninizmu alebo z hľadiska Karola Marxa. A tie hypotéky? To je čisté úverové otroctvo. Úverová bublina a jednostranne orientovaný priemysel poukazuje na darebácke myslenie ekonómov a štátnikov. Ďakujem za slovo.
Rozpracované
16:14
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:14
Anna VerešováNo a už len trošku aj humorne, to som ti taká vďačná, že si nakoniec spomenul. Nuž, tak dobrá manželka sa možnože hneď a zaraz nerozvedie, ale kasu by teda určite chcela, aby ju spravovala ona.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
6.12.2017 o 16:14 hod.
Mgr.
Anna Verešová
Videokanál poslanca
Kolega Heger, hovoril si, že eurofondy sú premrhané, keď sme tu teda počuli, že vraj to dobehneme. Nuž, pravdepodobne nedobehneme, pretože naozaj keď sa čerpajú na poslednú chvíľu, tak sa čerpajú vysoko neefektívne, všetci sú z toho na nervy, prijímatelia, jednoducho všetci, a čerpajú sa na, poviem to tak jednoducho, že na úplne blbosti v tých posledných rokoch, ktoré vôbec, výsledky, výstupy nie sú trvalo udržateľné z takýchto projektov. Takže je to určite kvôli byrokracii, veľkej byrokracii, ale to sprísňovanie podmienok, ktoré vlastne, práve preto je takáto vysoká byrokracia a prísna administratíva, náročná administratíva, je kvôli škandálom, kvôli škandálom pri čerpaní alebo pri výzvach, pri posudzovaní projektov. A to sme videli aj v lete pri škandále, ktorý prepukol na v rezorte školstva, a potom sa teda prijímajú oveľa, oveľa tvrdšie podmienky. Ale tie zase urobia to, že zase sa následne nečerpajú eurofondy.
No a už len trošku aj humorne, to som ti taká vďačná, že si nakoniec spomenul. Nuž, tak dobrá manželka sa možnože hneď a zaraz nerozvedie, ale kasu by teda určite chcela, aby ju spravovala ona.
Rozpracované
16:16
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:16
Ondrej DostálVystúpenie s faktickou poznámkou
6.12.2017 o 16:16 hod.
Mgr.
Ondrej Dostál
Videokanál poslanca
Pán poslanec Heger, hovoril si o reforme alebo takzvanej reforme ESO, čo je teda veľmi zaujímavé, lebo hovorili sme o tom aj včera na mimoriadnej schôdzi o odvolávaní ministra vnútra Kaliňáka, kde vláda sa vychvaľuje touto takzvanou reformou. Hoci teda pokiaľ ide o tie klientelistické centrá, pardon, klientske centrá, ale možnože by sme mohli o nich hovoriť aj ako klientelistických centrách, zase až taká sláva nie sú. Ale je to zaujímavá informácia aj z hľadiska rozpočtu. Ja som to tu spomínal, aj keď sme sa bavili včera o podpore najmenej rozvinutých regiónov v súvislosti teda s okresným predsedom SMER-u v Rožňave Babičom a teda, ktorý ako prednosta Okresného úradu v Rožňave si sprivatizoval pomoc a teda sám si založil koordinačné centrum miesto toho, aby to nechal na samosprávy z miest z okresu Rožňava. A teda taká drobná zaujímavosť je, že dnes bolo výjazdové zasadnutie vlády v Rožňave, v Revúcej, pardon. Pán premiér Fico si pozrel tamojšie klientske centrum, usúdil, že je podvyživené, a sľúbil, že sa posilní počet zamestnancov na tamojšom okresnom úrade. Zaujímavé je to najmä preto, lebo o ESO sa hovorilo, že to je cesta, ako sa zníži počet zamestnancov štátnej správy, ako sa zredukuje počet zamestnancov, ako sa znížia náklady. Čiže keď hovoríme o makroekonomických číslach, o rozpočte, tak sa búchame do pŕs, že ako ESO znižuje počet zamestnancov štátnej správy, ale keď zájdeme na výjazdové zasadnutie vlády do Revúcej, tak samozrejme sľúbime pravý opak, teda zvyšovanie počtu zamestnancov.
Rozpracované
16:18
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:18
Eugen JurzycaVystúpenie s faktickou poznámkou
6.12.2017 o 16:18 hod.
Ing.
Eugen Jurzyca
Videokanál poslanca
Ďakujem, ďakujem pekne. Podľa mňa, Edo, veľmi dobré vystúpenie, isteže opozičného ekonóma. Správne odznelo, že vláda nekonsoliduje dostatočne v rozpočtovo dobrých časoch. Mieril si veľmi dobre na potrebu rastu efektívnosti v celej ekonomike, vo verejnej správe. A treba poznamenať, že neefektívnosť, neefektívnosť je, mala by byť spoločným nepriateľom etatistov a liberálov. Čiže ak niekto bojuje proti neefektívnosti, neznamená to, že patrí ešte k jedným alebo k druhým. Zatiaľ pri takomto boji je to proste ekonóm. A ale osobitne chcem zdôrazniť, že sa mi páčil ten príklad, vidno, že aj pri takej téme, ako rozpočet, ktorý pán minister dobre označil ako tému, ktorá priťahuje do, aj do sály parlamentnej menej ľudí v ostatných rokoch, a tak sa dá ozvláštniť takýmto príkladom. Osobitne, keď to poviem v súvislosti s tou včerajšou mimoriadnou schôdzou a s tou atmosférou, ktorá tu bola, tak mi ani nenapadlo, že dnes môže a príde niekto s príkladom, kde jeden z manželov bude vláda a druhý opozícia. Ďakujem pekne.
Rozpracované