23. schôdza

Ďakujem pekne. Určite by sa dalo na to pozerať rôzne. Pán Heger urobil perfektné podobenstvo s tou rodinou. Naozaj my sme sa nebrali z lásky, tu nie je, tu nie je dôvod, aby opoziční poslanci sa znášali. To, že vláda má nie jednu milenku, ale veľa, veľa ľudí, ktorí žijú z nej a kde miznú peniaze. V tejto vláde sú ľudia, do ktorých presiakol duch 90. rokov, a vtedy sme mali takzvaných podnikateľov, kapitálotvornú vrstvu, ktorí boli naučení byť parazitmi na štáte. Boli naučení podnikať, však aj netreba hovoriť v minulom čase, dodnes sa tu frekventujú a vždy vedia podnikať len keď, povedzme, narobia dlhy. A zatiahol to nakoniec, za tie diaľnice alebo iné stavby, štát. Podnikajú, len keď ich niekto prikrmuje. A tento kód sa dostal do myslenia tejto vládnej koalície. Nemyslím, že práve u pána ministra, ale je dosť utilitárny alebo pragmatický, aby, aby nechal štát fičať na anabolikách. Raz sú to, raz si zvykáme žiť len s eurofondami a ešte k tým eurofondom berieme dlhy a kladieme si romantickú otázku, ako to asi bude, keď v budúcom rozpočtovom období nebudú už tie eurofondy a keď by sme prípadne mali mať naozaj život bez naberania ďalších dlhov. Treba túto fázu ukončiť. Minister je dostatočne odborne znalý a politicky skúsený, aby vedel, že Slovensko, ktoré doslova dopredu vlečie ekonomika Nemecka, malo už minulý rok možnosť mať vyrovnaný rozpočet. V tom je, v tom je celá pointa tohtoročného rozpočtu.

Ďakujem, kolegovia, za obohatenie tejto diskusie a vašich pohľadov, veľmi hodnotných.
Ja by som zareagoval na kolegu Kamenického. Áno, je to, myslím si, že legitímna námietka. Ale musím povedať, že to je asi taká opozičná optika, že človek nejakým spôsobom nerozmýšľa a nehľadá, čo tam je úplne dobré, pretože chce dať nejaký ten opačný pohľad. Takže preto som to tam nejako nespomenul a rozmýšľam, ako by som to, či by som aj vedel si teraz na niečo spomenúť.
Ale chcem sa ešte vrátiť k tej produktivite. Áno, úplne súhlasím, tie mzdy musia sa dostať na tú úroveň produktivity, pretože je to neférové, ak ľudia zarábajú menej ako produktivita práce. Čo som tým chcel povedať, že práve z tej Beveridgeovej krivky je vidieť, ako je to vychýlenie vysoko a aký je ten nepomer. Ja chápem, že nikdy to nebude ideálne, ale myslím si, že práve tých 10 rokov vlády pod taktovkou SMER-u bolo dostatočným časom na to, aby sme sa na toto pripravili, pretože bolo prirodzené, že po čase krízy príde čas dobrých časov. A dalo sa k tomu smerovať, a to či už školstvo alebo aj tá mobilita a podobne, je neskoro, keď ich začneme až v čase, keď už sa tie dobré čady dejú alebo sa vynorili, lebo vidíme, že sa to nedá stihnúť za tých pár rokov a uchádza nám práve ten potenciál.
Čiže toto bola len taká "pala" z toho, že dalo sa vyťažiť viac, rozumiem. Ja nie som človek, ktorý chce vyslovene plakať nad rozliatym mliekom, snažím sa pozerať dopredu a na to, aké riešenia treba urobiť, aby sme toho potenciálu odstránili čo najmenej. A to bola taká aj výtka možno moja voči tomuto rozpočtu, že nevidím to tam, že by sme chceli čo najmenej stratiť z toho potenciálu.
A už len posledné k tej kase a tak, ako povedal kolega Poliačik, aj kolegyňa Verešová, tú kasu asi bude treba zobrať. Ďakujem.

Dobrý deň prajem. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister financií, vážení štyria vládni poslanci, vážené dámy a páni z opozície. Prekvapilo ma, pán kolega Heger, že ste povedali, že nebudete tento rozpočet veľmi kritizovať, lebo veď pán minister sa snaží. Ja si myslím, že z pohľadu ľudí nie je podstatné, či sa pán minister snaží, ale aký výsledok nám prináša. A ja musím povedať, že tento štátny rozpočet na rok 2018 je z nášho pohľadu a z pohľadu ľudí, ktorých sa snažíme zastupovať, antisociálny. Je to katastrofa. Tento rozpočet pomáha bohatým ľuďom, pomáha bohatým firmám, a nielenže nepomáha normálnym ľuďom, ale chce od nich žmýkať ešte viac a viac peňazí.
Ja neviem, mne sa rozum zastával, keď som tu počul hovoriť niektorých ľudí, že, že žijeme v ekonomicky dobrých časoch. Tak potom ma, musím povedať, kolegovia a kolegyne, že neviem, kde žijete, ak máte pocit, že na Slovensku žijeme v dobrých ekonomických časoch. Je to len veľká marketingová sociálna lož, to, čo sa snaží rozprávať, ako tu žijeme v ekonomicky dobrých časoch. Áno, je tu pár jednotlivcov v tomto štáte, možno niekoľko tisíc ľudí, ktorí žijú v ekonomicky veľmi dobrých časoch. Ale povedzme si, pán minister, ja poviem ešte oveľa ostrejšie a kritickejšie veci, takže nemusíte reagovať hneď, kľudne, budete mať dosť príležitostí.
A budem hovoriť fakty. Deväťstošesťdesiatosem tisíc ľudí na Slovensku má exekúcie, z toho viac ako pol milióna ľudí má viac ako jednu exekúciu a 107-tisíc ľudí má viac ako sedem exekúcií. Dámy a páni, 20 % ľudí na Slovensku v dospelom veku teda rozhodne nežije ekonomicky dobré časy.
Po druhé, 40 % slovenských domácností je predlžených, časť týchto domácností ešte nie je exekvovaná, ale veľmi blízko a rýchlo sa k tomu blížia. Aj títo ľudia žijú ekonomické dobré časy?
Po tretie, 50 % spotreby slovenských domácností je dnes, dámy a páni, financovaných z úverov a pôžičiek. Polovica výdavkov slovenských domácností je financovaných z pôžičiek. A my sa tu tvárime, že žijeme ekonomicky dobré časy? Nemalo by to byť snáď tak, že ak žijeme ekonomicky dobré časy, že aspoň 90 % ľudí sa má dariť čoraz lepšie a lepšie? Ale veľkej väčšine ľudí na Slovensku sa darí čoraz horšie a horšie, pretože sa musia stále a stále viac a viac zadlžovať.
Ako to rieši vláda? Čo si o tomto prečítame v štátnom rozpočte? Prečítame si to, že vláda chce od ľudí vyžmýkať ešte viac peňazí na dani z príjmov fyzických osôb. V roku 2015 výber dane 2,16 mld., v roku 2016 2,38 mld., v 2017 chce vláda vybrať 2,56 mld. a v roku 2018, o tom dnes rokujeme, chce vybrať 2,75 mld. eur na dani z príjmu fyzických osôb, čiže od ľudí.
Ako sú na tom firmy, keď žijeme v tom ekonomickom zázraku? Tak snáď aj firmám sa darí. Ale nie, v 2016 – 3,19 mld., v 2017 – 2,61 mld. a v 2018 už chce vláda od firiem iba 2,47 miliardy. Takže aby som to zhrnul, v porovnaní budúceho roka, o ktorom rokujeme, a minulého roka, kde už máme presné čísla, chce vláda od firiem vybrať o 23 % menej peňazí, čiže o 700 mil. eur.
A čo ľudia, ktorým by sme mali pomáhať? Od nich chce vláda vybrať o 16 % viac, čiže o 370 mil. eur viac peňazí.
Jaké dobré časy tu žijeme? Pre niektoré firmy, najmä tie bohaté, určite fantastické časy. Ale pre normálnych ľudí, ktorí sa živia buď drobným podnikaním, alebo tým, že pracujú za mzdu? To teda nie sú dobré časy. Mimochodom, prvýkrát po niekoľkých rokoch ma vláda rozpočet naplánovaný tak, že chce od ľudí na dani z príjmu vybrať viacej peňazí ako na dani z príjmu z firiem. Aj v budúcom roku, teda myslím v tom 2019., to má naplánované takto.
Pán poslanec Baláž z vládnej koalície mi dnes povedal v debate v Slovenskom rozhlase, že čo to kritizujem, veď to je predsa logické, keď je čím ďalej tým viac ľudí zamestnaných, tak je logické, že od nich vyberie vláda viacej peňazí ako od firiem. Ja sa pýtam, kde je v tom logika? Tí ľudia, ktorých je zamestnaných, chvalabohu, čoraz viac a viac, oni sú zamestnaní vo vzduchoprázdne? Veď tých snáď zamestnávajú tie firmy slovenské, od ktorých chce vláda vybrať čoraz menej a menej peňazí. Toto je sociálna politika? Takto chceme pomáhať ľuďom na Slovensku?
Vážení občania, ja by som to zhrnul, táto antisociálna vláda to má naplánované takto na budúci rok: Od ľudí vyžmýkame o 370 mil. eur viac, od firiem o 700 mil. menej. Ja som za to, aby sme pomohli aj firmám, domácim malým a stredným podnikateľom. Pomôžme im, znížme im dane a odvody! Ale prečo kašleme na ľudí? Oni si nezaslúžia znížiť dane a odvody? Prečo od nich chceme vyžmýkavať čoraz viac a viac? Práve teraz, keď aj oni si majú právo užiť aspoň trochu, malé percento z toho ekonomického rastu?
Dámy a páni, trochu ma mrzí, že vy sa tu bavíte medzi sebou o tom, že či deficit má byť 0,88 % alebo 0,74 alebo 0,686 percenta. To sú nepodstatné veci. Z pohľadu ľudí sú to absolútne nepodstatné veci. My sa tu bavíme, že či na vedu a výskum má ísť 1,2 % HDP alebo 1,23 % HDP. Medzi nami, nie je to jedno? Však aj tak sa tie peniaze, ktoré idú na vedu a výskum, rozkradnú rovnako, ako sme to v lete videli v známej eurofondovej výzve na ministerstve školstva. Bavme sa o podstatných veciach, o takých, ktoré v súvislosti s rozpočtom zaujímajú ľudí, o tom, čo im môže pomôcť.
Podľa mňa by sme mali pomáhať ľuďom tak, aby to pocítili oni na svojom každom mesačnom rozpočte, že sa majú lepšie. A viete, čo je pre tých ľudí podstatné? Koľko im chce vláda vziať na daniach a koľko im chce dať, čo za to dostanú.
Ten štátny rozpočet na rok 2018 a ten prístup vlády mi pripomína asi toto, že vláda na daniach v noci vykradne ľuďom pivnicu a potom ráno pán premiér zazvoní a vráti ľuďom ukradnuté zemiaky. Ale ten bicykel si nechá. A za to mu majú ľudia poďakovať, že máme tak fantasticky sociálneho premiéra?
To sú tie sociálne balíčky, dámy a páni. Najskôr z ľudí vyrobia sociálne prípady a potom im hodia nejaké omrvinky naspäť.
Chcel by som ľuďom povedať, že konečne po rokoch je tu v parlamente nejaká politická strana, ktorá sa na to bude pozerať z pohľadu ľudí a nie z pohľadu nejakých štátnych inštitúcií, či majú taký alebo onaký rozpočet, alebo z pohľadu toho, či sa tu darí nejakým energetickým monopolom alebo veľkým firmám. Z pohľadu normálnych domácich ľudí, ktorí sú buď zamestnaní, alebo sú malí alebo strední podnikatelia. Lebo na tých nám záleží.
Viete, ako by sme vypracovávali rozpočet na budúci rok my? Pozerali by sme sa na to normálnym zdravým sedliackym rozumom. Kde môžeme zobrať viac ľudí, aby sme, kde môžeme zobrať viac peňazí, aby sme úplne normálnym ľuďom mohli pomôcť? Takto sme sa pozreli aj na tento štátny rozpočet a zistili sme také zaujímavé miesto, kde sa peniaze akosi strácajú. Ale kde by tie peniaze mali byť v čase ekonomického zázraku? A viete kde sa strácajú tie peniaze? V štátnych podnikoch, ktoré na 100 % spravuje táto vláda.
Pozrime si SPP. Plánovaný hospodársky výsledok a dosiahnutý v roku 2015 bol 463 mil. eur. Ale odvtedy neviem o tom, že by sa prehĺbila kríza, práve naopak, hovoríme o tom, že rastieme. Ale na rok 2018 máme naplánované už iba 300 miliónov. Ja sa pýtam, čo to je, pokles zisku o tretinu? Ako tá vláda hospodári v štátnom podniku? Ako je možné, že celej ekonomike sa darí, ale v SPP máme ekonomickú katastrofu?! SPP podniká v nejakom inom ekonomickom vesmíre? Slovenská energetická prenosová sústava, v roku 2015 hospodársky výsledok 73 mil., v 2016 – 57 mil., v 2017 naplánovaných 28 mil., ale v 2018. už iba 27, pokles zisku o dve tretiny. To vládou spravovaný SEPS žije v inom ekonomickom vesmíre, on žije v ekonomickej kríze a my tu žijeme v ekonomickej prosperite? Ako vláda plánuje ten štátny rozpočet? Jadrová vyraďovacia spoločnosť v porovnaní rokov 2016 a 2018, pokles zisku o tretinu. Javí sa ekonomická katastrofa, ale inak v štáte sa všetci máme fasa? Národohospodárska výstavba v porovnanie rokov 2018 a 2017, naplánovaný pokles zisku o 80 percent. Národná diaľničná spoločnosť, porovnanie rokov 2018 a 2016, pokles zisku o 80 percent. Slovenská pošta, porovnanie minulého roku a budúceho roku, naplánovaný pokles zisku o 95 percent. To je fantastické, to je fantastické hospodárenie s našimi peniazmi.
A potom tie peniaze, ktoré tu chýbajú, chceme vybrať na vyšších daniach od ľudí. Je toto normálne? V čase ekonomického rastu, keď by sme mali brať peniaze od tých firiem, ktorým sa darí, tým ich necháme, nech ich minú ale od ľudí vyžmýkame, čo sa dá, lebo oni sa nevedia brániť. Len v štyroch štátnych podnikoch SPP, SEPS, NDS a JAVIS je naplánovaný pokles zisku v budúcom roku v porovnaní s minulými rokmi 223 mil. eur. To by nemohli tí štátni manažéri pracovať lepšie a potom by sme nemuseli od ľudí vyberať o 370 mil. viac? Jaké je to hospodárenie, čo sa na tomto dá pochváliť?
Dámy a páni, v mene tých 20 % ľudí, ktorí majú exekúcie, v mene tých 40 % ľudí, ktorých domácností sú predlžené, a v mene tých rodín, ktoré musia na 50 % financovať svoju spotrebu z pôžičiek a spotrebných úverov, vás vyzývam, dajte preč ruky daňovákov od ľudí, od ľudí, malých a stredných podnikateľov! Pošlite ich do štátnych firiem, pošlite tam kontrolórov a vyberajte dane od štátnych firiem a od veľkých energetických monopolov, bánk, poisťovní, telekomunikačných operátorov! Od tých, ktorí toho zisku majú naozaj dosť. Ale ľudia majú dlhy, nie zisky.
Dámy a páni, viete, prečo je táto vláda absolútne antisociálna? Lebo šetrí presne tam, a chváli sa, že aký je ten deficit fasa, lebo vláda šetrí presne tam, kde sa nemá, šetrí na ľuďoch, šetrí na platoch zdravotných sestier, šetrí na platoch učiteľov, šetrí na platoch štátnych zamestnancov. Ale na energetických monopoloch nešetrí. Ani na štátnych firmách nešetrí. Tam máme rozvojových impulzov len tak-tak.
Poviem vám len príklad, SPP. SPP mal hospodársky výsledok, maržu, ekonomickú maržu za rok 2015 26 %, za rok 2016 37 %, monopol, 37-percentný zisk. V západnej Európe, priemer 5 %, celosvetovo vrátane Burkine Faso 9 percent. Na koho táto vláda myslí? Kto tu má ten ekonomický zázrak? Ekonomické monopoly určite áno. Ale ľudia, kto pomôže tým ľuďom? Na štátnych podnikoch takisto vláda nešetrí, tam je štedrá ako Mikuláš. Pokles zisku o 223 mil. eur, žiadny problém, veď to ľudia vykryjú, veď sa ľudia vyzbierajú. Toto je štátny rozpočet na budúci rok.
Viete, v tom je medzi nami absolútne zásadný rozdiel. Nás, nás vôbec nezaujíma, akú majú životnú úroveň energetické monopoly, nás vôbec nezaujíma, akú majú životnú úroveň banky, poisťovne, telekomunikační operátori, ani nás nezaujíma, akú majú životnú úroveň štátni manažéri. Nás zaujíma, kedy konečne z toho tzv. ekonomického zázraku budú mať konečne aj niečo ľudia.
Ukončím to tým, že zopakujem už asi päťdesiatykrát v tomto parlamente, na Slovensku z každoročne vyprodukovaného HDP ide na platy ľudí iba približne 39 % tohto HDP. Darmo sa ekonomike darí, darmo sa bude rozvíjať akokoľvek, väčšinu z toho zisku berú firmy. Päťdesiatjeden percent u nás. Ako je to v Nemecku? V Nemecku je to presne naopak, 51 % ide na platy zamestnancov, 37 % ide na zisk firiem. Kedy to konečne otočíme? Kedy konečne sa začneme pozerať na tie verejné financie z pohľadu ľudí, nie z pohľadu nejakých deficitov, odchýlok, prognóz, štatistických ukazovateľov hovoriacich o nejakých ekonomických číslach, ktoré tých ľudí vôbec nezaujímajú. Ľudí zaujíma, aby mali dobré platy, a k tomu by sme im mali pomôcť. Za nás aspoň hovorím, že my sa vždy budeme pozerať na štátny rozpočet takýmto spôsobom, čo z toho budú mať ľudia. A zatiaľ tu vidíme, že energetické monopoly tu majú eldorádo, ľudia majú dlhy, majú dlhy a musia sa zadlžovať čoraz viac a viac.
Na záver by som chcel povedať ešte jednu poznámku smerujúcu vo všeobecnosti k ekonomickej politike štátu. Ja si myslím, že sú tu tri prístupy, akú ekonomickú politiku štátu môžme robiť. Ten prvý prístup poznáme, to je taký mečiarovsko-ficovský, to je oligarchická ekonomika, kde tých horných desaťtisíc sa má dobre. A keď niečo zostane, odpadne od úst tých horných desaťtisíc, tak tie omrvinky sa rozhádžu ľuďom a povedia sa, že to je sociálny balíček. V skutočnosti tí ľudia na to majú nárok, mali by to dostať. A teraz sa im povie, poďakujte sa nám, dáme vám sociálny balíček. Ale nemýľme sa, kolegyne a kolegovia, nám nepomôže ak sa vrátime k nejakej dzurindovskej liberálnej politike, trh to všetko vyrieši, stačí, keď štát nebude ľuďom kafrať do života. To nám už nepomôže, svet už je ďalej. Na Slovensku sú milióny ľudí, ktorí si nevedia pomôcť sami, ktorým musí pomôcť štát. Exekučnou amnestiou, výrazným znížením daní a odvodov pre ľudí, teda zamestnancov, malých a stredných podnikateľov, domácich. A aby sme na to mali peniaze, musíme oveľa viac, radikálne viac ako dnes zdaniť tie veľké firmy, tie nadnárodné koncerny, ktoré nemôžu odísť zo Slovenska, a to sú energetické monopoly, telekomunikační operátori, banky, poisťovne, pretože tie z našich ľudí žijú. Ony nemôžu odísť a preniesť výrobu preč.
Vždy budeme pristupovať k štátnemu rozpočtu tak, aby sme pomohli ľuďom a aby ľudia cítili, že je tu aspoň elementárna daňová spravodlivosť, aby sa ľuďom uľahčilo a pomohlo. A tí, ktorí majú prebytok, aby z toho bol financovaný štát. Nie z daní jednoduchých ľudí, tak ako je to doteraz, lebo to je najjednoduchšie. Skasnúť malého drobného človeka, ktorý sa nevie brániť, to vie každý, ale skasnúť energetické monopoly, ktoré sa teda vedia brániť veľmi silne, na to asi v tomto štáte zatiaľ nie je odvaha. Ale ja verím, že ju nájdeme.
Ak si myslím v niečom, že by sa zásadne mala líšiť tá budúca vláda od tejto končiacej oligarchickej, tak by to malo byť v tom, že ten rozpočet by sme mali zostavovať vždy striktne z pohľadu ľudí. Najskôr si spočítať, ako sa bude vyvíjať rodinný rozpočet minimálne veľkej väčšiny slovenských domácností a potom rozmýšľajme nad tým, ako zdaníme a koho zdaníme, aby sme ten rodinný rozpočet každej slovenskej rodiny naplnili. Nie mikroekonomický pohľad, ale pohľad zospodu, od ľudí. Toto je tá podstata, čo musíme zmeniť, aby to konečne pocítili aj ľudia.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne. Kolega Krajniak, ja len doplním, čo sa týka tých dobrých časov, to myslím si, že je veľmi explicitne vysvetlené. A to je presne o tom, že tie dobré časy, ja si myslím, že tu sú, tak ako povedal aj kolega Jurzyca, že tie rozpočtovo dobré časy tu sú, že naozaj sa dá vyťažiť z toho, že sme na vlne tej konjunktúry ekonomickej. A toto je presne čas, kedy je dôležité, aby to ľudia pocítili. Lebo v kríze sme ľuďom hovorili, alebo ľuďom bolo hovorené, že utiahnite si opasky. Dalo sa to pochopiť. Ale v tomto čase sa to už nedá pochopiť a ani to nie je správne, je to priam akože zlé, ak ľudia majú uťahovať opasky práve v čase, keď sú dobré časy. Ale treba sa na to aj kvalitne pripraviť. Čiže nie je to len o tom, že teraz rozdám, ale naozaj myslieť na to, aby tá ekonomika generovala stále každým rokom viac peňazí, a vedieť to pretaviť do správnych investícií.
Ale je úplne pravda, presne, tie dobré časy nie sú v tom, že ľudia by sa mali dobre, pár ľudí sa tu má, presne, dobre, ale mnohí ľudia sa tu stále dobre nemajú. A to je aj to, čo sme hovorili včera, keď sme sa bavili o práve tých nerovnostiach, regionálnych rozdielov.
Ja len doplním k tým sekerám v štátnych podnikoch, ktoré si spomenul, to je presne tá kasa, ktorú treba vziať. A doplním ešte k samosprávam, že tam sa generuje tiež veľmi vysoký skrytý dlh, pretože dlhodobo samosprávy nečerpajú kapitálové výdavky, snažia sa šetriť aj kvôli tomu, že sú obmedzené tým dlhovým pravidlom, čo je dobre pravidlo. Avšak toto je tá diera v lodi a vidíme, že aj do budúcnosti neplánujú, resp. plánujú opäť nízke kapitálové výdavky. A toto spôsobí zníženie čistého bohatstva. A toto sú presne tie veci, ktoré treba mať jednoznačne na zreteli, keď sa zostavuje rozpočet.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Padla správna pripomienka, je to antisociálna vláda, ľuďom zobrať a bohatým podnikateľom pridať. To je to isté, ako názory časti parlamentu, ktorý je v opozícii voči Ficovej vláde. Najvýstižnejšie to povedala, práve prišla, pani Cigániková, keď označila chudobných ľudí veľmi, veľmi škaredo, nazvala ich ťuťmákmi, lebo ona je asi bohyňa.
Stále tvrdím, vláda a štandardné strany sú jedna minca, ktorá má dve strany modrú a červenú, ale je to len jedna minca, jedna poriadne zhrdzavená minca. Česť výnimkám, ako napríklad poslanec, na ktorého som bol trošku tvrdý v mojej predchádzajúcej poznámke. Ďakujem za slovo.

Ďakujem pekne. Pán Mizík, ťuťmáci sú tu v parlamente, nie chudobní ľudia. Ale aby som reagoval teda na pána Krajniaka. Pán Krajniak, ďakujem veľmi pekne, že ste sa dotkli práve tých energetických podnikov, pretože ony sú práve tým veľmi významným prvkom v tom štátnom rozpočte.
Hovorili ste aj o tom, že by sme ich mali extra dožmýkať. V tomto momente, alebo v tomto si s vami ale dovolím tak celkom nesúhlasiť, pretože opätovne sa dostávame do tej polohy toho štátu, ktorý sa nám vkráda do pivnice a potom tam odtiaľ niečo zoberie a ráno nám nechá iba zemiaky, ale bicykel zmizol. Čiže my tam máme omnoho lepšie nástroje na to, to je systémová a transparentná regulácia, pretože tieto podniky, či SEPS alebo SPP, sú regulovanými. Takže my môžeme kľudne urobiť to, že my znížime ceny energií, či už plynu alebo elektriny pre ľudí tak, aby tieto podniky nemali také veľké zisky, aby nemali tie marže na úrovni 30-40 %, ale aby to naozaj bolo na čo najnižšej úrovni a aby čo najviacej ostalo vo vačkoch tých ľudí. V minulosti, hovorili ste o tom, že tam dochádza k rôznemu poklesu práve toho zisku, hovorili ste o SEPS-e. SEPS bol taký veľmi špecifický a je taký veľmi špecifický prípad, v minulosti tvorili zisk na úrovni 60 až 70 mil. eur, čo potom štát používal na takéto látanie iných dier v rozpočte cez tú dividendu. Dneska ten zisk veľmi výrazne poklesol a to kvôli tomu, že sa tam realizujú rôzne investície. To znamená, dneska už kašleme na štátny rozpočet a radšej cez takéto investície si posúvame zákazky rôznym svojim kamarátom. Preto ešte raz tvrdím, my musíme v prvom rade znížiť tie ceny energií, kde môžme v takýchto regulovaných odvetviach čo najmenej, aby ľuďom ostalo čo najviacej, a nie aby sme im to museli vracať.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán poslanec Krajniak, pekne sa to počúva, pekne sa to počúva, ale musím povedať, že s niektorými vecami súhlasím, že efektivita v štátnych podnikoch mohla by byť lepšia, plaťme manažérov podľa toho, ako plnia svoje výsledky. Na druhej strane myslím si, že veľmi silne generalizujete, hovoríte o tom, tu si vyberiete nejaké štyri firmy, potom zase štyri, ktoré sa vám hodia, nevidíte do detailov a strašne idete po povrchu, ako to musím povedať. Trošku by som povedal, že mne to zaváňa ťažkým ekonomickým populizmom.
A keď sa bavíme, vás deficit nezaujíma, hovoríte o zadlženosti. Keď vás nezaujíma deficit, automaticky, ak vytvoríte deficit, vám stúpa dlh, tak samozrejme zadlžujete sa viacej. Čiže vyjadrite sa k tomu, ako toto chcete riešiť, či vám je jedno, aký bude mať dlh Slovenská republika, alebo nebude. A ja skutočne musel som zareagovať, lebo predložte, to hovoríte o tom rozpočte, že predložte svoj rozpočet. Ale, prosím vás, detailný, nie nejaký taký, že vy si vymyslíte, že budete mať efektívnu sadzbu na dépeháčke 20 %, ako rád hovoríte, že tu budú 800-eurové minimálne mzdy. My sa na to pozrieme a potom to spočítame, že či vám to vychádza, lebo mne sa zdá, že vy si vyberáte len tie zrniečka, ktoré sa vám hodia. A ja viem, že sa to dobre počúva ľuďom, ale urobte to seriózne ekonomicky. Ste ekonóm, ak ste ekonóm, tak to urobte tak.
Ďakujem.

Pán poslanec Kamenický, máte pravdu a trvám na tom, že mňa absolútne nezaujíma, či je deficit štátneho rozpočtu 0,88 % HDP alebo 0,83 % HDP. A viete prečo? Lebo ma asi stokrát viac zaujíma, aký je deficit slovenských rodín, konkrétnych slovenských ľudí, z ktorých 20 % má exekúcie, 40 % je predlžených a 50 % ich výdavkov musia financovať prostredníctvom úverov a pôžičiek. To ma zaujíma asi tak stokrát viac. Lenže v tomto návrhu štátneho rozpočtu som si neprečítal ani jediné opatrenie, ktoré má týmto ľuďom konkrétne pomôcť. A ja verím, že tým ľuďom musíme pomôcť, aj keby ten deficit nebol 0,88 %, ale 0,89 % HDP. O tom som hovoril.
Pán poslanec Galek a pán poslanec Heger, no v niektorých veciach sa asi nezhodneme, ja teda som rozhodne menej ekonomicky liberál ako vy, ale oceňujem to, že naša debata, aj keď niekedy, povedal by som, argumentačne protikladná, je vecná a myslím, že určite nejaké riešenie by sme našli také, aby sa pomohlo aj ľuďom a aj aby vaša viera v princípy liberálnej ekonómie nemusela byť úplne narušená.

Tak dobrý podvečer. Predsa len týmto falošným plánom na hlasovanie sa dosiahlo, že prišlo viac ľudí do sály aj na rozpočet. Dve poznámky mám ešte, alebo tri, pred tým, než začnem hovoriť, to, čo sa má hovoriť v rozprave. Je mi trojnásobne ľúto dnes, že nemôžeme ukazovať grafy. Viacerí by určite grafy ukázali, hladšie by prebiehala tá rozprava a možnože by bola, určite by bola aj atraktívnejšia.
Druhá poznámka je, že som prihlásený a zapísaný za klub, vystupujem za klub, čiže prejdem tak, ako sa patrí, všetky postoje, ktoré náš klub k verejným financiám má, resp. nie všetky, ale všetky relevantné. A keďže to bude časť taká nudnejšia, tak skúsim ju skrátiť, a potom verím, že sa dostanem aj k pre vás zaujímavejším častiam môjho vystúpenia.
Takže ten prelet témou a postojmi vyzerá takto, nech sa páči: Vláda Roberta Fica dlhodobo posúva svoje konsolidačné ciele, neplní ich. Ďalej, ku koncu volebného obdobia, zdá sa, že sa koncentrujú zákony a opatrenia, ktoré narobia verejným financiám problémy. Ďalej, vláda práveže využíva množstvo sektorových daní a osobitných odvodov pre zvýšenie svojich príjmov. Registrujeme, registrujeme riziká a snahy spojené s vypovedaním dohôd, strategických dohôd z roku 2012, ktoré sa týkali konsolidácie verejných financií.
Zopakujem tiež, že v rozpočtovo dobrých časoch vláda nekonsoliduje dostatočne rýchlo, nepripravuje na krízu. Aj to, že vláda vlastne dekonsoliduje. Keby sme ju nahradili autopilotom, tak by sme vyrovnaný rozpočet dosiahli skôr než s vládou. Tiež chcem skonštatovať, že registrujeme nejasnosti a pri, ktoré komplikujú tvorbu rozpočtu, a je ich veľa. Sú to rôzne plány na 13., 14. platy, poplatky, oddlženie nemocníc, hoci priatelia vlády zo ZMOS-u povedali, že poplatky nebudú mať na ich financie dopad, tak si to nemyslíme.
Tiež chcem podčiarknuť, že podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť je v rozpočte nízka transparentnosť, pokiaľ ide o zrozumiteľnosť spôsobu dosiahnutia rozpočtových cieľov, a konštatujem, že záväznosť strednodobého rozpočtového rámca je nízka. A tiež to, že uvítali by sme, keby vláda viac tlačila na Komisiu, aby aj ona prijala projekt podobný projektu Hodnota za peniaze.
Ešte chcem povedať v tejto časti, že registrovali sme pomerne veľké problémy, moji kolegovia, tímlídri za jednotlivé kapitoly mali problém dostať sa k excelovským alebo elektronickým verziám tých malých rozpočtov za kapitoly. Niektorí si to potom vybavili. Ocenili by sme, keby ministerstvo financií v tomto bolo aktívne a v ďalších rokoch požiadalo jednotlivé rezorty, aby sprístupnili tieto rozpočty.
No a potom samozrejme treba povedať aj to, že vláda síce znižuje hrubý verejný dlh, ale znižuje ho jednorazovými opatreniami. Za ostatné tri roky by tento dlh rástol, nebyť, nebyť týchto jednorazových opatrení. Hovorili sme už v minulosti o tom, že sú to opatrenia typu využitie peňazí z II. piliera alebo predaj majetku. V minulosti sme hovorili aj o fiškálnej decentralizácii, ktorá sa u nás nedarí veľmi realizovať, pritom v nej máme veľké rezervy.
Tiež pripomeniem, že Komisia, Európska komisia menovala Slovensko ako jedinú krajinu, ktorá má problémy posielať pravdivé údaje o rozpočte, ktoré by sa neodkláňali od predchádzajúcich sľubov, od programu stability konkrétne. No a, a tiež spomeniem aj to, že, že reformy typu znižovanie rozdielov medzi regiónmi dosť pripomínajú systémy, ktoré sa v minulosti neosvedčili, či už je to tento konkrétny alebo povedzme duálne vzdelávanie, ktoré stálo desiatky miliónov a zatiaľ výsledky nemá.
Tak a teraz, teraz hlbšie k tým jednotlivým témam. K tomu posúvaniu sľubov. V médiách už bolo niekoľkokrát zverejnené, že sľuby o vyrovnanom rozpočte vláda posúva už mnoho rokov. Možno si pamätníci spomenú, myslím, že to bolo v roku 2006, kedy to prvýkrát odznelo od ministra financií za SMER, ktorý hovoril o tom, že vyrovnaný rozpočet by mal byť v roku 2010. Čiže odvtedy sa to ťahá, ale tak intenzívne od roku 2013, od roku 2013 vláda v žiadnom zo svojich rozpočtov nesľúbila ten deficit, ktorý nakoniec dosiahla, a všetky, všetky výsledky boli horšie než tie, ktoré vláda sľubovala. Iný parameter, ktorý doteraz v médiách veľmi alebo prezentovaný nebol, sa týka výšky výdavkov verejných financií na hrubom domácom produkte, čiže miery prerozdeľovania v našej ekonomike. Tam ten obrázok by vyzeral podobne, ako pri posúvaní tých deficitov, to znamená, od roku 2013 vláda nikdy nedodržala plánovaný podiel.
V roku 2012 sľubovala ten podiel na rok 2013 vo výške 37,1 percenta. Výsledok bol 41,4. Nebudem tú tabuľku celú čítať, hoci väčšina by si to zaslúžila, pretože nám tie grafy zakázala ukazovať, aj tabuľky, ale poviem teda, že záver je taký, že v roku 2015 sľúbila vláda na rok 2016 podiel pod 40 % HDP, realita je 41,5 % HDP. Medzinárodne je to tiež zaujímavé celkom. Kedysi sme boli z hľadiska tohto podielu v Európskej únii na 22. mieste, v 15. roku už sme boli na 13. mieste. Čiže ten podiel nám stúpa. V 16. klesol na 17., ale treba pripomenúť, že šestnásty bol prvý rok programového obdobia, čiže tam sa vždy čerpá menej a uvidíme v budúcich rokoch, ako sa budeme posúvať, ale zdá sa, že ten podiel rastie. Mierim k tomu, že... A máme ho vyšší než Poľsko a Česko. Nižší než orbánovské Maďarsko. To je pravda, ale poviem, kto je na čele a kto je na konci toho rebríčka. Najvyšší podiel verejných financií, výdavkov verejných financií na hrubom domácom produkte má Francúzsko, je to 56,4 percenta. To Francúzsko, ktoré súčasne má obrovské problémy s dlhom, s deficitom, s nezamestnanosťou a tak ďalej, a tak ďalej. Najnižšia úroveň je v Írsku, je to 27,1 %, a je to to Írsko, ktoré, ktoré je tigrom európskym v raste.
Takže tento prvý bod, expandovaný do uvedených poznámok, končím poznámkou, že musíme, keď chceme vedieť, ako sa budú verejné financie vyvíjať v budúcnosti, musíme sa už skôr pozerať dozadu, než do rozpočtu, lebo, lebo história nám ukazuje, že tie rozpočty nie sú dodržiavané. A to nielen v jednom parametri.
Áno, máme pocit, že ku koncu volebného obdobia sa čoraz viac koncentrujú zákony a prijímanie zákonov a všelijakých opatrení, ktoré budú mať negatívny dopad na verejné financie. Je to napríklad neudržateľná valorizácia dôchodkov naplánovaná na toto volebné obdobie. Ako to potom bude ekonomicky, finančne, politicky, že nová vláda bude musieť znížiť valorizáciu dôchodkov? No veľký, veľký problém. Aj politický, aj ekonomický. Výnimky v daňovom systéme sa množia. Sociálne balíčky, zdá sa, že tá intenzita rastie ku koncu volebného obdobia.
Súčasne platí a prichádzam teraz k tým strategickým dohodám z roku 2012, ktoré sa týkali zabezpečenia ľudí na starobu a ktoré sa týkali aj udržania dlhu v nejakých medziach, čiže hovorím o dlhovej brzde. Aj, aj tu je pokus otvoriť ju a je pokus otvoriť aj systém valorizácie a veku odchodu do dôchodku, ktoré už-už boli, vytvárali predpoklady pre udržateľné verejné financie.
Určite treba spomenúť, že, že len Španielsko, Francúzsko, Taliansko a Belgicko mali v eurozóne minulý rok vyšší deficit než Slovensko. A o tom, ako sa znižoval dlh, som už hovoril.
Osobitnú poznámku si vyslúži aj oddlženie nemocníc. Ten plán na oddlženie naozaj nemá opatrenia, ktoré by boli riešením tých problémov, ktoré samotný ten program prináša. Čiže vymenované problémy sú celkom dobré v prvej časti programu a riešenia tam nie sú. Pripomeniem, že keď sa oddlžovali banky, tak sa to urobilo raz a úspešne a už sa nemusia oddlžovať. Tiež pripomeniem, že ani ten argument, ktorý sa hovorí často, že je v zdravotníctve málo peňazí, neplatí, lebo aj v školstve je málo peňazí, a ukazuje sa, že školstvo sa nezadlžuje.
Poznámka k tomu, že, že máme pocit, že naša vláda by mohla pritlačiť na Komisiu viac v smere k prísnejšiemu dodržiavaniu pravidiel a k meraniu efektívnosti. Ja som sa v ostatných dvoch mesiacoch pýtal dvoch zástupcov alebo reprezentantov v štruktúre Európskej únie a pýtal som sa ich na to, prečo nemerajú efektívnosť svojich výdavkov, a obaja odpovedali, že merajú. Podľa mňa je to najhoršia odpoveď. Keby povedali, že budú merať niekedy inokedy alebo že to nechcú merať, tak dobre, ale povedali, že merajú, pritom, pritom nemerajú. Keď si pozriete akékoľvek dokumenty, či sú to výstupy audítorského dvora alebo iných organizácii, tak tam žiadne také čísla, ako u nás v projekte Hodnota za peniaze, kde sa meria návratnosť investícií, žiadne také čísla tam nenájdete. Veľmi dôležitá vec. Myslíme si, že vláda by mala pritlačiť v tomto trocha viac, sme členom Únie, sú to aj naše peniaze.
A teraz som si nechal úplne, úplne jednu špecialitu a tá sa týka Hodnoty za peniaze. Toto je projekt, za ktorý podľa mňa súčasný minister a asi aj vláda dostane v histórii nejaké pozitívne body. Už teraz tam, kde je ten projekt, myslím si, že väčšina ekonómov nečakala, že sa dostane sem, kde, kde existujú analýzy, existuje aj nejaké politické krytie. Upozorňovali sme na to, že môže byť problém so zapojením analytických jednotiek z jednotlivých rezortov do tohto projektu, a myslím si, že čiastočne sa tie riziká materializujú. Pokiaľ ide napríklad o o záverečnú správu z rezortu ochrany životného prostredia, tak tá je veľmi dobrá. Ale tie riziká vidím napríklad v správe za školstvo. Je ich dosť, ja ich prejdem, bude to chvíľku trvať, ale prejdem ich viacero, pretože keby som spomenul jedno alebo dve, tak by sa mohlo zdať, že sa tam dostali náhodne.
No, takže ten materiál, tá záverečná správa v rámci projektu Hodnoty za peniaze v oblasti školstva hovorí o tom, že treba ukončiť kreditové príplatky a celý ten systém, a pre súčasných učiteľov by sa mala skvalitniť ponuka kurzov profesijného rozvoja. A to je všetko. Ako sa má skvalitniť? Ľudia, ktorí robia na Hodnote za peniaze, tí by mali povedať, ako sa bude merať to, že tie kurzy sú kvalitnejšie. To nejde len tak zmeniť, zmeniť kurzy, musíme vedieť, ako tú kvalitu merať. Pričom ukazovateľ, merateľný ukazovateľ, autori uvádzajú počet učiteľov, ktorí sa tých kurzov zúčastnia. No to nehovorí o kvalite nič.
Ďalej, ďalší bod sa týka vysokoškolského vzdelávania. Materiál hovorí, že máme, v zásade hovorí, že máme slabé vysoké školy, súčasne hovorí, že ten rozdiel medzi platmi absolventov vysokých škôl a stredných škôl je u nás jeden z najväčších z OECD, rozhodne nadpriemerný. Čiže toto je pomerne tvrdý ukazovateľ, kvality vysokých škôl. Napriek tomu, títo analytici, ktorí by ozaj mali byť špičkou v tomto, hovoria, že tie vysoké školy sú slabé. Upozorňujem aj ich, aj ďalších, ktorí toto vystúpenie sledujú, že The Economist včera zverejnil graf na svojom Facebooku, rebríček, ktorý zoraďuje krajiny podľa toho, aké hodnotné sú tituly, ich vysokoškolské tituly v týchto krajinách, a Slovensko tam vychádza pomerne vysoko. Súčasne upozorňujem na graf Inštitútu vzdelávacej politiky, ktorý využil informácie a dáta organizácie z CIO a urobil graf, ktorý pekne ukazuje, že naši mladí odchádzajú do zahraničia, najmä do Česka predovšetkým preto, že chcú ísť na lepšiu vysokú školu. Dobre, v poriadku, ak sa ale ukáže že ten Economist zverejnil dosť pravdivý graf, ak sa ukáže, že sú pravdivé analýzy OECD, ktoré sú jediné, mimochodom, ktoré, ktoré ukazujú návratnosť investícií do vysokého školstva, a že teda, ak sa ukáže, že tieto sú blízke pravde, no tak potom tí, ktorí hovoria, že máme katastrofálne vysoké školy, a hovorí to napríklad aj Komisia, ktorej som sa pred dvoma-tromi týždňami opýtal emailom, prečo to tvrdí, odpoveď som zatiaľ nedostal, ak sa teda ukáže že tie tvrdé dáta sú bližšie tomu, čo sa tu šíri už roky vo verejnej diskusii, tak potom sme vyhnali časť mladej generácie zo Slovenska úplne zbytočne. Tak obozretne, prosím, aj ľudia z inštitútov oboch narábať s konštatovaniami, že vysoké školy sú katastrofálne alebo teda veľmi zlé.
Ďalej materiál hovorí, že sa má posudzovať vzdelávací systém pomocou testovania na vzorkách a ustupuje tak trocha od testovania plošného. Spomína ho tam, spomína, že sa má zlepšiť, ale už nehovorí, na čo sa má využiť, lebo to testovanie nie je len tak zo srandy. Ono má nejaké účely a v tomto materiáli sa o tých účeloch nehovorí, hovorí sa o testovaní na vzorkách napríklad, čo rozumiem tomu, rozumiem, že prečo to tak je. A vedie ma to k postoju, že ten materiál napísali ľudia, ktorí, ktorí neboli motivovaní do dostatočnej miery záujmami daňovníkov.
No, ešte pár poznámok k tomu školstvu. Tak napríklad prečítam niektoré úlohy, ktoré prináša ten materiál. Napríklad zreálniť personálnu a prevádzkovú náročnosť jednotlivých typov škôl. No fajn, fajn. A toto, či sa to podarí zreálniť, sa má merať merateľným ukazovateľom, ktorý sa volá úprava koeficientu kvalifikačnej štruktúry. Tak keď sa upraví, tak sme zreálnili personálnu a prevádzkovú náročnosť jednotlivých škôl? Nezreálnili. Rozpor. Hneď pod tým, pri alokácii zdrojov školám zohľadniť dĺžku praxe pedagogických zamestnancov. Predpokladám, že sa myslí, že teda kto má dlhšiu prax, že zarobí viac. Zapamätajme si to, lebo sa k tomu ešte dostanem v ďalších, teda pamätáme si, pri alokácií zdrojov školám zohľadniť dĺžku praxe pedagogických zamestnancov. Zrejme tí, čo dlhšie robia, by mali dostať viac podľa tohto bodu. Ďalší bod je vypracovať a zverejniť investičný pán rezortu školstva bez ohľadu na zdroje financovania. Ešte raz, vypracovať a zverejniť investičný plán rezortu školstva bez ohľadu na zdroje financovania. Tak z Útvaru hodnota za peniaze príde toto? Že koľko asi potrebujeme peňazí bez ohľadu na to, aký máme zdroj financovania? No tak, no myslím si, že to nepatrí do tohto materiálu a to asi ani nemusím vysvetľovať prečo.
Ďalší bod – zabezpečiť prepojenie administratívnych databáz o absolventoch stredných a vysokých škôl a pripraviť a realizovať absolventské a zamestnávateľské prieskumy. Dobre, to prepojenie databáz to tu predkladáme v parlamente, to je veľmi dôležitá vec, aby spoločnosť vedela, ktoré stredné a vysoké školy akých úspešných absolventov produkujú a koľko oni potom zarábajú a či sú zamestnaní. Problém je, že merateľný ukazovateľ tejto úlohy je zrealizovaný absolventský prieskum a zrealizovaný zamestnávateľský prieskum. Nie je tam merateľný ukazovateľ toho zabezpečenia prepojenia databáz. A tak isto sa vrátim k tej poznámke aj pri tomto bode, že keďže som tam robil, tak, tak som si na 99 % istý, že ten úmysel, pre ktorý to tam nie je, je ten, že v myslení autora chýbala motivácia chrániť záujmy daňovníka.
Tak a teraz ďalšia konštatácia z tohto materiálu. Popri plošnom zvyšovaní platov učiteľov by mali byť prioritami predovšetkým postavenie mladých učiteľov a odmeňovanie za kvalitu učiteľov. No upozorňoval som vás, že ten materiál hovoril o tom, že treba zaplatiť zrejme tých starších, skúsenejších, tu sa hovorí, že treba zaplatiť mladších a že treba platiť podľa kvality. A tu sa znova pristavím, pretože, pretože viem bezpečne, že na Slovensku nemáme štúdiu, ktorá by hovorila, či lepšie učia mladí učitelia alebo starí, či tridsiatnik alebo štyridsiatnik lepšie učí. Tak načo sem dávame odporúčania pred tým, než sa urobí takáto štúdia? Treba urobiť takúto štúdiu a tá sa dá urobiť, keď sa plošne testuje. A nič také tu nie je v tomto materiáli napísané, pritom je to kľúčové pre celý projekt Hodnoty za peniaze v školstve, ale aj ja som si rozobral viac školstvo, ale platí to aj pre niektoré iné kapitoly. A venujem sa mu preto aj, pán minister, tak dlho, že vy viete, že to je moja srdcovka, že to je kľúčová vec pre, pre slovenské verejné financie a teda pre spoločnosť. A ešte troška odbočím, keď teda hovoríme, že ako zlepšiť kvalitu života ľudí, no tak takto, zvýšenou efektívnosťou, nie tým, že zoberieme tomu, čo sa nepozerá, a dáme tomu druhému.
Dobre. Teraz toto ma zaujalo tiež, výdavky na žiaka kvôli poklesu školskej populácie mierne stúpajú. Tu je to tiež pekne vidno, ako autori uvažovali. Výdavky na žiaka kvôli poklesu školskej populácie mierne stúpajú. Čiže celkové výdavky na školstvo podľa autora sú priklincované v DNA vesmíru, s tými sa nedá hýbať, ak teda, keď je menej žiakov, tak stúpnu výdavky na žiaka? No nemalo by to byť, nezbláznime sa kvôli takejto formulácii, určite, ale je vidno, že to, že to nesmeruje k Hodnote za peniaze.
Oceňujem že je tam popísane, v tomto materiáli, že financujeme základné školy na žiaka, ale menšia škola dostane na žiaka viac. Čiže keď sú dve školy vo obci, keď je jedna škola v obci veľká, tak sa oplatí ju rozdeliť na dve s rôznymi zriaďovateľmi a celkovo dostanú viac peňazí od štátu, než by dostali, keby to bola jedna škola. Je to tu popísané, ale opatrenie už tam chýba. Rozumiem, že politicky nepríjemné. Ale kto to má robiť, ak nie Útvar hodnoty za peniaze?
Dobre, takže pomaly mi končí čas, dostal som ho dosť. Záver je ten, že Hodnotu za peniaze považujeme za, za, ja považujem za perlu v dekáde reforiem. Možno k nej mohla patriť aj odpočítateľná odvodová položka, ale tá sa ruší, takže nie. Ale toto je veľmi dobrá vec, treba ju strážiť aj zo strany opozície a zodpovednej časti opozície. A verím, že sa to podarí tak, aby, aby aj verejné financie prispeli významne k tomu, aby Slovensko bolo krajinou, kde sa oplatí nielen byť napojený na štátny rozpočet, ale aj pracovať a podnikať.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem za komplexný prednes a teda aj to školstvo si veľmi dobre rozobral. A ja by som možno kratučko len k tej transparentnosti, čo si hovoril, využil túto faktickú, pretože to je to, čo sme sa bavili aj my na výbore. Jednak o tom, že, presne, by bolo dobré, keby aj tie rozpočty jednotlivých ministerstiev boli dostupné priamo na internete aj verejnosti, ale teda aj poslancom mimo výboru, pretože sú zverejňované zatiaľ, dávané k dispozícií len poslancom výborov a je to ťažké niekedy dohľadať, treba si to pýtať. A myslím si, že neni tam čo skrývať.
Druhá vec, ktorú by som chcel poprosiť pána ministra, lebo nám tak bolo povedané na výbore, keď sme sa o tom bavili, že je nejaká metodika ministerstva financií, ktorá hovorí o tom, ako majú tie podriadené organizácie jednotlivých ministerstiev pripravovať tie rozpočty. Pretože napríklad my na hospodárskom výbore máme tých rozpočtov tam pomerne dosť, a musím povedať, že každý je iný. Niektoré používajú tabuľky, niektorí to majú všetko v texte a je to naozaj neporovnateľné s rozpočtom, návrhom rozpočtu verejnej správy, kde teda môžme vidieť aj v tých tabuľkách, odsledovať nejakú tú históriu a vidieť ten výhľad na tri roky, čo je podstatne prehľadnejšie, aj keď tam by sa dalo ísť dopredu. A teda bolo nám povedané, že toto je metodika ministerstva financií, čo úplne sa mi nezdalo, pretože ak by ste mali metodiku, tak asi by ste nemali na každé ministerstvo inú, pretože naozaj tie rozpočty vyzerali rôzne . Tak to by som len chcel poprosiť.
A, Eugen, na teba, ak ešte môžem, teda na tú Hodnotu za peniaze, veľmi dobre si to vypichol a neni dôvod tam čo dodávať. Ja len by som povedal, že podobná skúsenosť s tým, ako to nefunguje, je aj v rezorte dopravy a v poskytovaní informácií. Takže tam si tiež myslím, že ak sa dá z pozície ministerstva financií niečo urobiť, tak určite by to stálo za to, pretože tá doprava a infraštruktúra je naozaj kľúčová pre Slovensko. Ďakujem.