23. schôdza

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby ja ako neekonóm, ale každý nejakú tú minimálnu ekonomickú databázu asi v rámci života zvládol, tak dovoľte, aby som sa ja vyjadril k tomuto rozpočtu. A, samozrejme, budem sa venovať hlavne rezortu, z ktorého som vzišiel, a to je rezort pôdohospodárstva, resp. poľnohospodárstva, lesníctva, resp. životného prostredia.
Myslím si, že je chvályhodné, že konečne sa môžme dočítať v návrhu rozpočtu na roky 2018 až 2020 našej republiky, že prakticky rátame konečne s tým vyrovnaným rozpočtom. Áno, myslím, že je to už konečne dobrá správa, a chcem veriť, že tento termín, ktorý tu hovoríme na str. 2, že v roku 2020 to dosiahneme, tak chcem veriť, že v roku 2020, keď budeme možnože hodnotiť, tak povieme, že áno, splnené to, čo bolo už v minulosti stále odkladané, odkladané, odkladané. A myslím, že vtedy by sme mohli aj prikročiť k nejakým ďalším rozvojovým programom, ktoré stále chýbajú, a to je jedno, do ktorého rezortu sa pozrieme.
Žiaľ, nemáme prebytok, máme stále deficit, a to myslím, že je veľmi zlé. A keď sme tu v roku 2011 mali ministra Estónska a sa pýtal, aký máme deficit, a vtedy to bolo ešte niečo cez 3 mld., tak sa opýtal, či takáto vláda môže existovať. U nich, keď je mínus jedno euro, vláda podáva demisiu. Takže viac-menej to bol celkom iný pohľad na svet a ja chcem veriť, že aj u nás splníme to, čo tu je napísané.
Ale poďme ďalej. Pán minister, musím povedať, že náš rezort pôdohospodárstva, či sa to niekomu páči, alebo nepáči, je stále poddimenzovaný. Uvediem list, ktorý ste asi dostali všetci poslanci, verím, že aj ministerstvo, a to je list našich viac-menej tých agropodnikateľov, resp. predstaviteľov týchto stavovských organizácií, konkrétne poľnohospodárskej a potravinárskej komory, potravinárskej komory, agrárnej komory, predsedu zväzu poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností a združenia vlastníkov a agropodnikateľov Slovenska. Neni to dlho, takže budem citovať, ak dovolíte, je to z 22. 11. 2017, pretože to vystihuje vlastne, čo v našom poľnohospodárstve nás najviac tlačí, aké sú tam problémy. Takže citujem:
V programovom vyhlásení vlády na roky 2016 – 2020 sa deklarujú poľnohospodárstvo a potravinárstvo ako strategické odvetvia hospodárskej politiky Slovenskej republiky. Vládou schválený rozpočet na rok 2018, v ktorom je pre sektor poľnohospodárskej prvovýroby, spracovateľský a potravinársky priemysel vyčlenená výška finančných prostriedkov štátnej pomoci v objeme jeden milión eur, opakujem, jeden milión eur, však tomu nenasvedčuje. To som čítal predtým. Súčasný vývoj v agrosektore je zároveň v rozpore s koncepciou rozvoja poľnohospodárstva na roky 2013 - 2017, schválenou vládou 3. 7. 2013. V koncepcii sa uvádza, že nosným štátnym záujmom je dostatočná produkčná schopnosť poľnohospodárstva v základných potravinách, potravinová bezpečnosť a dostupnosť pre obyvateľstvo. Zároveň sa deklaruje pozitívny vývoj agropotravinárskeho sektora do roku 2020, ako aj dosiahnuteľného cieľa 80 percent potravinovej sebestačnosti Slovenskej republiky. Slovenskí poľnohospodári a potravinári sú integrálnou súčasťou európskej a svetovej ekonomiky, fungujú na spoločnom trhu Európskej únie. Väčšina krajín EÚ, napr. aj susediace krajiny z V4 a Rakúsko, dlhodobo podporujú svojich poľnohospodárov z prostriedkov štátneho rozpočtu v rámci opatrení štátnej pomoci, ako aj ďalších nepriamych, skrytých podpôr.
Slovensko v tejto časti výrazne zaostáva, čo sa následne prejavuje v nízkych investíciách, v likvidovaní chovov hospodárskych zvierat, pestovaní monokultúr obilnín a olejnín, exporte surovín a dovoze výrobkov s vyššou pridanou hodnotou. Následkom je aj nízke zastúpenie slovenských výrobkov na pultoch maloobchodných predajní, menej ako 40 %, a rastúce záporné saldo zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi komoditami, ktoré ročne dosiahne takmer 1,3 mld. eur. Jednou z hlavných príčin tohto neutešeného stavu sektora považujeme nedostatočnú štátnu pomoc a možnosť jej využitia pre systémové opatrenia, ktoré sú nižšie uvedené a to: výška štátnej pomoci Slovenskej republiky v roku 2016 dosiahla 4,6 mil. eur. Spolu s vnútroštátnodoplnkovou platbou to bolo 9,4 mil. eur, čo bolo v porovnaní na hektár poľnohospodárskej pôdy v Česku 9-krát menej, v Maďarsku 12-krát menej a v Rakúsku 28-krát menej. V roku 2017 klesla samotná štátna pomoc Slovenskej republiky na 3,2 mil. a v roku 2018, ako som už spomínal, na 1 milión eur.
Po ďalšie, navrhovaná štátna pomoc na rok 2018 neumožňuje uplatneniu a ďalšie opatrenia na stabilizáciu agrosektora ako v okolitých krajinách, napríklad tzv. zelenú naftu, systémové opatrenia na potrebu producentov mlieka, opatrenia na ozdravovanie chovu hydiny, opatrenia na stabilizáciu trhu s cukrom, vládny program úverovej podpory na technologickú obnovu potravinárskeho priemyslu a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej. Absentuje toľko potrebný a žiadaný rizikový fond, ktorý by mohol pomôcť poľnohospodárom prekonať škody spôsobené výkyvmi počasia, najmä jarné mrazy a sucho. Koniec citácie.
Pán minister, myslím, že je to vystihnuté priamo z praxi, z reálneho života, to si Fecko nevymyslel, to hovorí konkrétny agrosektor, ktorý vidí stále tú poddimenzovanosť. Keď si pozrieme, ako sa to vyvíjalo v našom agrosektore, čo sa týka rozpočtu od roku 2010 doteraz, a pokiaľ táto vláda vydrží do roku 2020, tak bude to znamenať čo? Že vlastne vy ste vládli v polovici volebných období za celú tú dobu, odkedy Slovenská republika funguje. A sa pýtam, jak je to možné, že ten náš agrosektor dávate na tú samu poslednú a možnože aj predposlednú, lebo za nami sú ešte životné prostredie; áno, tí ešte sú na tom horšie; na tú predposlednú koľaj.
Keď si pozrieme rok 2010, výdavky plánované 1,1 mld., z toho z eurofondov 765 mil., v 2011 1,3 mld., z eurofondov 948, v 2012 1,4 mld. výdavky, z eurofondov 1,05 mld., v 2013 1,2 mld. výdavky, z eurofondov 967 mil., v 2014 1,1 mld., z eurofondov 823 mil., v 2015 1,18 mld. výdavky, z eurofondov 935 mil., v 2016 1,06 mld. výdavky, z eurofondov 842 mld., v 2017 tu máme 1,09 mld., 819 z eurofondov. A máme tento rok, kde hovoríme jednoznačne, že máme 1,1 mld. a z eurofondov 897 miliónov. To znamená, dotácia štátneho rozpočtu je minimálna, je minimálna, ako to bolo konštatované.
A keď hovoríme, že chceme ísť v tom zdravom jadre, v zdravom jadre Európy, povedzte mi, v akom zdravom jadre budeme v agrosektore, pretože západná Európa, resp. EÚ 15 už dávno pochopili, že poľnohospodárstvo je tým nosným sektorom, ktorý musí v každom štáte fungovať. Aj vy ste to vo svojom programovom vyhlásení vlády podporili, ale prax to neukazuje. Ináč by v rozpočte EÚ nebolo 42 % dané na poľnohospodárske dotácie, na podporu poľnohospodárstva. Myslím si, že tu má vláda veľký, ale veľký deficit a slová nepomôžu, musíme urobiť aj činy.
Pán minister, viete, prečo je náš rezort trošku atypický? Pretože v našom rezorte – a ešte áno, beriem, aj životné prostredie a možno aj obrana – no nemôžme si nadiktovať, že zvýšením intenzity ľudí alebo nahrnutím ľudí do nejakého podniku a vytvorením podmienok spôsobíme, že náš agrosektor bude mať vyššiu výnosnosť. My sme odkázaní na vôľu božiu, to znamená to počasie, ktoré tu príde. A preto poľnohospodári v EÚ majú takúto podporu, lebo každý členský štát si uvedomuje, že ten poľnohospodár ide do neznáma každý rok. Keď prídu mrazy, keď vegetačné obdobie sa nevydarí, keď príde sucho, keď prídu ďalšie kalamity, zisťujete, že poľnohospodár celý rok čaká a nemá z toho nič. Preto tu chýba aj ten rizikový fond, ktorý už som citoval v tomto liste, na podporu takýchto vecí, pretože týmto my sme odlišní od iných sektorov.
V automobilke? Zavrieš do haly a či je vonku mínus 20 alebo plus 40, je to jedno, funguješ. V medicíne to isté, my neoperujeme vonku, operujeme v budovách. Školstvo to isté, neučíme pod stromami, učíme tiež v budovách, Ale poľnohospodár a lesák, ten stojí pod holým nebom. A toto si mnohé krajiny vzali za to memento, a preto tomu poľnohospodárovi, poľnohospodárovi dávajú takúto možnosť, aby to riziko štát minimalizoval.
Myslíte si, že stabilnou likvidáciou nášho poľnohospodárstva, to je jedno, aká tu je vláda, lebo vyzerá, že tento trend je nekonečný. Aj zelená správa, ktorú sme mali na výbore, hovorí o tom, že znovu nám poklesli stavy živočíšnej výroby na Slovensku a stále nemáme tú pridanú hodnotu, o ktorej stále tak hovoríme. Myslíte si, že takouto likvidáciou poľnohospodárstva ďalšie generácie budú mať čo? Pokiaľ stratíme návyk na nejaké technologické postupy, ktoré musíme zvládať v poľnohospodárstve, keď stratíme tú živočíšnu výrobu, myslíte si, že budeme môcť byť sebestační a plniť to, čo ste si v programovom vyhlásení dali? Nebude sa to dať.
Ja veľmi kriticky hodnotím rok čo rok tieto rozpočty, čo sa týka nášho agrosektoru. Základom, samozrejme, je nejaký výrobný prostriedok. U nás, dúfam, že to každý uzná, je tým výrobným prostriedkom pôda. Viete, pán minister, aký my tam máme bordel? Aký máme bordel v pôde, ktorú sme zdedili po socializme? Viete, akú paseku 40 rokov socializmus spôsobil na majetkových vzťahoch v slovenskom národe? Európa to nechápe. Keď som sa pýtal Francúza, či vie, čo je to reštitúcia, pozeral na mňa, to je čo? Holanďan nám tu išiel robiť pozemkové úpravy, že ide skomasovať so svojou metodikou, a keď som ho poslal v Prešove do katastrálneho územia Poloma Krásna Lúka, kde máte 80 centimetrov široké pozemky a 300 metrov dlhé pozemky, on sa pozeral, on neveril vlastným očiam, jeho metodika viete, kde mohla skončiť? A povedal, že, Slováci, to si vyriešte vy, sorry! Veľký Holanďan, ktorý mal metodiku v celej EÚ!
Vážení, nie, to je naša kapusta, my si ju musíme tu udusiť, my si ju musíme tu zjesť, my si ju tu musíme dokonať. A hanbím sa, že za 27 rokov alebo 26, odkedy má list vlastníctva Slovák na svoju krajinu, od 1. 1. 1993, a to budem hovoriť stále, my si nevieme dať rady s našimi domácimi úlohami, ktoré sme si tu, áno, zdedili po socializme a po našich predkoch, ale tomu sa nevyvarujeme. A pokiaľ chceme dať náš agrosektor na nohy, tak v prvom rade musíme začať od gruntu.
A preto u mňa je nepochopiteľné, že v rozpočte na pozemkové úpravy som našiel iba 20-tisíc eur. Áno, pani ministerka, keď sme to aj na výbore hovorili proste, že je to iba z operačného programu rozvoja vidieka, že má pripravených 42 mil., ale ja hovorím, čo to je? Máme 2 900, cez 2 900 katastrálnych území a skomasovaných, to znamená scelených, máme iba 400, cez 400 území. Viete, aký je tam problém s nájmom, s využívaním, s platením daní? Včera som mal tri telefonáty od starostov, ktorí hovorili, pán Fecko, to je katastrofa, robte s tým niečo, ja neviem, komu mám platiť. Z niektorých pozemkov platíte dvojnásobne dane, lebo platí aj jeden užívateľ, aj druhý, aj vlastník že zaplatí. Na niektorých nemáme nič. Hovoríme, že nám zarastá krajina, že poľnohospodárska pôda sa nevyužíva. Inde sa zas hovorí o zábere poľnohospodárskej pôdy, lebo to je sama kategória osebe. Proste kde sa pozriete v našom sektore, katastrofa na katastrofu!
Mi povedzte, akú výzvu dáva táto vláda a vlády, ktoré tu boli, našim mladým poľnohospodárom, ktorí skončia vysokú školu poľnohospodársku v Nitre teda poľnohospodársku univerzitu. Povedzte im, akú nádej im dáva, že sa uplatnia vo svojom rezorte a nebudú musieť ísť do nejakého Tesca robiť skladníka s vysokoškolským titulom. Akú nádej dávate nášmu sektoru? Myslím si, že žiadnu a bolo by načase, aby sme to nejako zvrátili.
V rozpočte, ktorý je tu predložený, samozrejme, môžme debatovať, je tam 1 500 čísel, rôzne veci. Presúvať kozmeticky, či dám z toho o 200 alebo 2-tisíc eur viacej do toho alebo do toho, nemá zmysel. V našom rezorte to musí byť rapídny obrat, čo sa týka priamej dotácie pre náš agrosektor zo štátneho rozpočtu. Ináč to naše poľnohospodárstvo na nohy nepostavíme. Myslím si, že národ, ktorý nebude vedieť si dorobiť potraviny, či sa mu páči, alebo nepáči, a môžeme mať otvorenú ekonomiku, ako chceme, v poľnohospodárstve tá otvorenosť musí byť do určitej vzdialenosti tých nožníc. Keby sme dali tú 1,3 mld. eur, ktoré, ktorými dovážame potraviny, našim poľnohospodárom, myslíte, že by sme tieto potraviny nevyrobili? Myslíte, že v našich podmienkach nie sme v stave zabezpečiť tú sebestačnosť na nejakých 70, 80 percent? Áno, v socializme sme mali nejakých 83, ako hovoria štatistiky. Teraz sme pod 50. Však to je hanba, ľudia boží, však to kde sa chceme dostať? A pritom za tú 1,3 mld. my nedovážame, nedovážame potraviny z Venezuely alebo Guatemaly, banány a citróny, ale to je z Česka, Nemecka, Rakúska a Poľska. Veď to sú naše zemepisné podmienky, kde môžme my si to dopestovať.
Naši poľnohospodári hovoria, my sme v stave, my sme v stave, len podporte, pretože moja konkurencia voči ďalším členským kolegom poľnohospodárom z iných členských krajín sa nechytá, nechytá sa. V Rakúsku nad 100 hektárov už nedostane dotáciu, okrem eurofondov on má ešte štátnu a regionálnu podporu. Ako ste počuli v liste, ktorý naše samosprávy poľnohospodárske píšu, 28-krát vyššia podpora. Viete si to predstaviť, ako môže konkurovať? No nemá šancu.
A viete, aký je trend, čo hovorí Európska únia, čo chce mať v poľnohospodárstve do roku 2020, resp. potom? Pán minister, ja viem, že vy máte na tej hlave veľa, takže ja to beriem, že nemôžte všetko vedieť, na to by ste boli veľký filozof a veľký vševed, a preto ja budem vám citovať to, čo Európska únia v marci 2017 zo svojej komisie pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka povedala, že cieľom európskej poľnohospodárskej politiky je zachovanie európskeho poľnohospodárskeho, modelu poľnohospodárstva založeného na multifunkčnom poľnohospodárstve, ktoré charakterizujú predovšetkým malé a stredné rodinné a družstevné podniky vlastniace pôdu. Ešte raz, malé a stredné rodinné a družstevné podniky vlastniace pôdu. To je výzva európska aj pre nás na rozvoj poľnohospodárstva.
Viete, koľko vlastníkov obhospodaruje svoju pôdu v agrosektore percentuálne? 10 percent. Všetko ostatné je v nájme. Preto voláme po tých pozemkových úpravách, po tých komasáciách, po tom scelení, aby sme mohli dospieť k tomu, aby tie, tí vlastníci pôdy užívali svoju pôdu. My sme im v ´48. odstrihli, áno, užívacie právo išlo nad vlastnícke právo a my 26 rokov nie sme v stave to vrátiť späť. Pán kolega, môže, včera sme debatovali, môže hovoriť, aké má skúsenosti tiež z agrosektora. A my sa stále potácame na tej istej lajne, nie a nie to rozseknúť.
Tak vrazme do tých pozemkových úprav, ukončime reštitúciu, ukončime ROEP-y, ukončime ďalšie veci! Na katastri sú neskutočne biele plochy, nevieme, kto je vlastníkom, nevieme, či je to poľnohospodárska či lesná pôda, inšpektori, na katastri máme 11 inšpektorov v rámci Slovenska, ktorí by mali toto kontrolovať. To sú poddimenzované stavy. Zarastá nám poľnohospodárska pôda. Staré hospodárske dvory sú nevyužité, my zaberáme novú poľnohospodársku pôdu. Ľudia, veď takto sa gazdovať nedá! Keby teraz vstali naši rodičia a predkovia z hrobov, tak nás, viete, jak nás stade vyženú? Viete, jak nás stade vyženú, čo to tu my stvárame? Veď to je základ všetkého. Keď občania na určitom území nebudú si vedieť dorobiť obživu, skončia. My tu nemá; či máme tu diamantové bane a zlaté bane, ktoré budeme platiť za každý citrón, za každé vajce, za každý chlieb, ktorý dovezieme? Máme takéto bane? No nemáme ich tu, nemáme ich tu. Nemáme kolónie, ako mali mnohé západné krajiny a si dovážali a takýmto spôsobom.
A keď raz deklarujeme, chceme tú sebestačnosť, tak poďme na to. Máme tu dobrý potenciál, 50 % krajiny je poľnohospodárskej. Slovensko nebude priemyselnou krajinou, pán minister, no nebudeme, budeme poľnohospodárskou a lesnou krajinou. A ten potenciál, ktorý tu je, ešte tu je, ešte veria, sa musí nejako využiť, ale nie takým spôsobom, že keď príde 2 034 žiadostí mladých, že chcú gazdovať, chcú vziať na vlastné triko zodpovednosť za svoj život a za ďalšiu generáciu, ktorá príde, tak viete, koľko z toho sa zrealizuje, z tých 2 000? Zrealizuje sa 500, štvrtina, to je čo za podpora?
Pán Jahnátek sľúbil pred troma rokmi tu z tohto pultu, sľúbil, že má pripravených pre malých farmárov 30 mil., keď bude málo, má 30 mil., keď bude málo, bude 30; má 90. Pani Matečná povedala, že má 27, aj to je rada, že ich má. Vážení, veď to je dehonestácia, by som povedal, že v záujme človeka ísť a urobiť niečo sám so sebou, nie niekde v Írsku, v Kanade, ale tu, veď my predsa nechceme vyháňať, my nechceme vyľudňovať. Veď celá Európa hovorí, že vidiek musí ostať zaľudnený, lebo keď ho vyľudníme, tak ostane tam kto? U nás viete, aká komunita tam asi zostane a začne devastovať územia aj tam, kde sme ho ináč mali obrobené.
Takže, pán minister, chcel by som apelovať na vás, aby ste tých poľnohospodárov do budúcna, keď budete ministrom, alebo ďalších, aby ste ich nedehonestovali proste, tak jak píšu z tých našich praktických, by som povedal, ľudí, ktorí sú v teréne, aby sme dali podporu z toho štátneho rozpočtu, aby sme sa vyrovnali tomu zdravému jadru aj poľnohospodárskemu v tej EÚ, aby sme povedali raz, že sme tu nežili nadarmo a ten rezort si túto vážnosť zaslúži. A ja budem citovať to, čo má pani ministerka napísané na svojom, no, keď to nájdem, dúfam, že to nájdem, na svojom; a už asi nestihnem. Takže budem, končím tak ako stále, že žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.

Jedna faktická poznámka, nech sa páči, pán poslanec Heger.

Ďakujem. Martin, veľmi dobré vystúpenie, vidieť, že toto je tvoja srdcovka, táto téma. A je dôležité, aby zaznievali aj takéto hlasy, keď si sa dotýkal vlastne poľnohospodárstva ako dôležitej oblasti. S tým sa podľa mňa súhlasiť dá, ja osobne si myslím, že je dôležité dbať celkove na štruktúru ekonomiky a pozerať sa práve aj na vytváranie možností pre nové odvetvia, pretože to je to, čo potrebujeme, ak chceme byť ako krajina konkurencieschopní. Ale veľmi dobre si sa dotkol aj tých dotácií, lebo je vidieť, že tuto naozaj Slovensko ťahá za kratší koniec a nebolo schopné si vyjednať lepšie podmienky v rámci Európskej únie pre slovenských poľnohospodárov, a preto to išlo aj dole z kopca, ako si to aj sám vlastne vo svojom prejave povedal. A ono naozaj je to o prioritách a to je, žiaľ, trošku taký ten štýl politiky, ktorý sme tu doposiaľ dlhé roky videli, že vytiahne sa pár vecí, ktoré sú v záujme, a potom ostatné veci akoby išli úplne na inú koľaj. A ak sa tam rozhadzuje, tak možno potom len takým nesystémovým spôsobom, a to potom neprináša, samozrejme, tie výsledky.
Ja by som, tie družstvá boli veľmi zaujímavé, keď si rozprával, pretože poznám pár ľudí na východe, ktorí pracovali na družstvách a tie družstvá sa naozaj porozpadávali. A dnes poznám jedného človeka, ktorý sa tomu začal venovať, a dá sa z toho naozaj urobiť veľmi zaujímavé podnikanie. Ale presne ako si povedal, ten veľký problém je práve ten neporiadok v pôde. A toto je naozaj veľmi veľký problém a je naozaj veľa premrhaných príležitostí, že sa zatiaľ s tým nejako nepohlo. A tak ako si povedal, musíme sa s tým popasovať sami, lebo ten problém je veľmi špecifický pre Slovensko, ale každý deň, kedy to neriešime, tak je to stratený deň a tým pádom prichádzame o tú príležitosť vyťažiť z tej pôdy.
Ďakujem.

O slovo požiadal pán minister. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za možnosť vystúpiť. Dosť dlho som mlčal od včera, aby som teraz mohol zareagovať a vybral som si práve pána poslanca Fecka. Práve preto, že tuším, že je tretíkrát zvolený do Národnej rady, čiže má svoje skúsenosti, niečo sme si tu spolu odsedeli a z tohto pohľadu aj sa doňho veľa zmestí, lebo je trénovaný politik, takže nech mi teraz odpustí dopredu, čo poviem.
Ale reagujem preto, ja sa dotknem aj vecí, ale chcem vám povedať, že toto bolo jedno typické, jedno typické opozičné vystúpenie. A viete prečo? Lebo pán Fecko prvých, prvé tri minúty venoval kritike toho, že už nemáme vyrovnané hospodárenie, už včera sme ho mali mať, a stretol estónskeho ministra, ktorý povedal, že keby tu mali také dlžoby a mali deficit, tak by už odstúpil.
Pekne sa to počúva, pán Fecko, chápem, tých pár ľudí, čo vás počúvajú, tak tomu rozumejú, že už teda to malo byť zlé, je to nezodpovedné, že nemáme vyrovnané hospodárenie, že nemáme perinu takú, na akú proste, na akú sme si zarobili. A potom 17 minút rozprávok o tom, koľko chýba peňazí v pôdohospodárstve. A chýba! Ale to, čo ste tu čítali, proste listy pôdohospodárov a asociácií a záujmových skupín, záujmových s veľkým Z, to všetko stojí desiatky, ak nie stovky miliónov eur. Čiže ešte väčší deficit, ešte väčší deficit.
Ja vám, len v jednom priamom prenose vám hovorím, že jednou rukou hovoríte, alebo jedným hlasom hovoríte, že už dávno má byť vyrovnané hospodárenie, to znamená, buď to; to sa dá urobiť len dvoma spôsobmi, buď viac príjmov, alebo menej výdavkov, a zároveň hovoríte, že tam má byť viac výdavkov. Ale ja nie som Copperfield, ja to neviem urobiť. Neviem vyhovieť tej časti spektra, ktorí hovorili, všetkých zdierate, tam na kraji (minister ukázal smerom doprava), zdierate, platíte, ľudia platia viacej daní. Áno, je viac ľudí zamestnaných, majú vyššie platy, platia dane, populizmus, ale dobre. Hovoríte to každé ráno, s tým sa zobúdzate a s tým idete zaspávať.
Čiže neviem vyhovieť tým, ktorí hovoria, plaťte menej daní tomuto štátu, a vyhovieť vám, ktorý hovoríte dve tretiny svojej reči, dajte viac peňazí nám, lebo v tejto oblasti ich potrebujete. Ale takisto včera vaša kolegyňa hovorila o tom, jak treba do životného prostredia dávať viac peňazí. Hovorila o tom? Hovorila o tom. Má svoju pravdu, zo svojho uhlu pohľadu? Má. Je tu mnoho proste skrytých problémov, ktoré táto krajina má, ale buďme preto k sebe čestní, buďme trošku čestní, nebuďme len koalično-opoziční! Buďme voči sebe čestní, že sa nedá všetko urobiť zo dňa na deň, že sme na nejakej ceste postupného približovania tých nožníc a že nevieme vyhovieť všetkým a že je to o prioritách, tak jak hovoríte.
Nie som špecialista na pôdohospodárstvo, pán Fecko, ale trápi ma, ak sa prechádzam, ak prechádzam rodným východným Slovenskom a vidím pôdu ladom, vidím burinu, takúto proste, väčšiu ako človek. No len žijeme v nejakej dobe, po vstupe do Európskej únie, keď sme sa vzdali vlastných distribučných trhov. Trápi ma, že v Sobranciach je, odkiaľ pochádza moja mama, kde je stále dvojciferná nezamestnanosť, kde ľudia si privyrábajú často možnože aj ilegálnym pašovaním všeličoho, že sú tam proste zahraničné obchodné reťazce, že tam nenájdete už niekoho ani na trhu, ktorý by proste predal vlastné vajcia alebo dorobil niečo na vlastnom poli. Ale toto je proste dlhodobý proces, ku ktorému sme sa proste dostali, lebo naši pôdohospodári možno aj určite vedia aj vyrobiť, ale nevedia predať. Nevedia predať. Zaorú cibuľu, zaorú mrkvu, pretože ju nevedia predať cez nákupčieho v Tescu v Londýne alebo kde, proste nevedia, pretože sme sa v 90. rokoch cez vlny malej privatizácie, ktorým šéfoval jeden z ľudí, ktorý tu sedel aj s nami, volá sa Ľudovít Kaník a má plné ústa ľudí každý deň, proste predal cez malú privatizáciu všetko.
Máme svojich starostov, máme svojich primátorov, máme stavebný zákon, máme územné plánovanie, ako s tým narábame? Ako naši autonómni predstavitelia samospráv rozhodujú o tom, kde majú byť v centrách našich malých miest a dedín Kauflandy, Billy a ďalšie a ďalšie veľké obchodné reťazce? Pozrite sa, je transparentné, koľko tieto reťazce platia daní? Nič, skoro nič! Zamestnávajú ľudí za minimálnu mzdu zato, že balia ľuďom do balíčka? Nakupujú niečo od našich pôdohospodárov? Čo jedia naši ľudia? Čo jedia naši ľudia? Veci dovezené zo Španielska, z Portugalska, zelené paradajky z Cypru, tak to je, tak to je. Ale to nevyriešime ani záujmovými skupinami v našom pôdohospodárstve.
Čo je jeden z problémov nášho pôdohospodárstva? Že sú tam kapitalisti, že sú tam latifundisti, máte tam jedného pozemkového grófa hore, ktorému patrí pol Rimavskej Soboty, čo si nahonobil za svoje ministrovanie, máte ho tam. Tak sa ho opýtajte, ako je spokojný alebo nespokojný. Pozrite sa na jeho príjmy a výdavky v jeho firmách. Mali sme tu aj iných latifundistov, na všetkých stranách. To nie je také jednoduché.
Ak hovoríte, je kopec právd, máte ho o tom, že tu máme dlžoby ešte z matky, od Márie Terézie, problémy roztrúsenosti pozemkového práva, to je proste pravda. Má, ale pravdou aj je, že efektívne nám tu hospodária Dáni a Holanďania. A potom tu máme týchto pozemkových grófov, ktorým sa plnia kešene z dotačných schém, ktoré sú aj v tomto rozpočte, ale podľa niektorých je ich ešte málo. No tieto problémy ja vyriešiť naozaj neviem.
Viem reagovať na výzvu, ak sú ceny, výkupné ceny mlieka ukrutne malé a naozaj hrozí vytĺkanie dobytka, čo sa dialo pred dvoma rokmi, tak vieme operatívne dať injekciu, bola vyše 30 mil. eur a zachránili sme pár tisíc kusov stád nášho proste dobytka, aby ich nepredali do Turecka alebo niekde na mäso. Vieme, ak mráz zničí ovocinárom sady, vieme im pomôcť jednorazovou injekciou, vieme pomôcť vinárom. Ale pohľad na to, ako ďalej v tejto oblasti pôsobiť, naozaj si musíte urobiť vy. Vy, ktorí sa tomuto rozumiete.
A ja môžem len povedať, že napríklad na budúci rok som sľúbil ministerke pôdohospodárstva alebo teraz už podpredsedkyni vlády to, že ak bude možné, ak výsledky hospodárenia budú lepšie, ako očakávame, tak sa vrátime k novej, modernej schéme zelenej nafty napríklad, ale nie na báze toho, že zamestnáme ďalších 300 colníkov na to, aby kontrolovali, či je nafta červená alebo modrá. Musí to byť proste model podpory, ktorý bude orientovaný na intenzifikovanú výrobu. To znamená, nie na mulčovanie, nie na počet vychrdnutého proste, počet dobytka v nejakom vychrdnutom stáde, ale na to, koľko vyrobíte, hej, čo dáva zdravý rozum. Ale viete, že voči tomu všetkému je tá spoločná európska politika, ktorá vlastne nechce, aby sme intenzívne proste vyrábali, pretože trh je rozdelený, pretože sú krajiny, kde nepracuje v pôdohospodárstve 4 % obyvateľstva, ako je to na Slovensku, kde je to oveľa väčšia politická skupina a vplyvová skupina, ako je to vo Francúzsku, ako v ďalších aj vyspelých krajinách. A tam títo ľudia tvrdia muziku.
Takže prepáčte za moju reakciu, ktorá je možno rozháraná. Absolútne uznávam popis problémov, ktoré ste povedali. Ja vám zároveň tvrdím, že sú to ale skryté veci, o ktorých sa, neradi sa o tom rozprávame, ak som sa niekoho dotkol, sa ospravedlňujem. A zároveň vás chcem poprosiť, buďme k sebe čestní. Nemôžme mať, nemôžte ma kritizovať za to, že nemám nulu v deficite a zároveň žiadať ďalšie stovky miliónov eur na podporu napríklad pôdohospodárstva.
Ďakujem. (Potlesk.)

Štyri faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Fecko.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán minister, že ste zareagoval, lebo na poľnohospodárov tu v pléne veľké reakcie nie sú, keď aj vystupujeme pri iných častiach. Myslím, že ten nulový deficit, bral som to tak proste, že nevedel som, že sa vás to takto až dotkne, ale stále sa to oddiaľuje ten nulový, kedy by mal byť, tak ja som proste iba na túto tému začal.
Ale k tým poľnohospodárom sa vrátim. Áno, aj Európska únia si začína uvedomovať prešľapy na poli pôdohospodárstva, mohol som citovať, no možnože v ústnej sa ešte prihlásim a môžem vám potom citovať z tej smernice, ktorú teraz sa teda snaží akože dodať do nášho agrosektoru, aby sme prehodnotili možnože prvé hektáre, prvých sto hektárov zvýšenú dotáciu a stropovanie, ktoré, áno, na Slovensku dochádza k veľkým anomáliám. Keď povieme, že stropovanie, tak už každý sa tu búri a všetko možné, a to sú tí malí a strední a malí a mladí, ktorí chcú začínať, ktorých prakticky by sme mali nejakým spôsobom podporiť. Aj v zelenej správe, ktorá, žiaľ, sa prejednáva iba na výbore, nie tu v pléne, že by počul celý národ, čo sa vlastne deje, hovorí, že u nás rentabilita tých SHR, tých malých, je od 100 do 500. To sú tí, ktorí optimálne môžu u nás v našom agrosektore v nejakom spôsobe pôsobiť. A jak ste povedali, že máme tu tých latifundistov, áno, agrobarónov, žiaľ, tí si to nastavili, že na tú plochu, ale hovorím aj ja, že má to ísť na výrobu a na človeka, ktorý tam proste robí.
A ďalšia vec, mali sme tu predvčerom aj tie nerozvinuté regióny, no vlastne tu je tá sila, ktorú my tam môžeme využiť. Veď to nie sú ľudia, ktorí pôjdu na nejaké IT technológie robiť, lebo to sú ľudia, ktorí potrebujú jednoduchú manuálnu prácu v tých rezortoch, resp. na tých úsekoch, či už východného, alebo stredného Slovenska, však viete, o čom hovorím, pán minister. Takže áno, myslím si, že spoločnými silami by sme mali posúvať každé volebné obdobie to poľnohospodárstvo do lepších vôd európskych.
Ďakujem.

Pán poslanec Heger.

Ďakujem. Ja by som chcel tiež zareagovať.
Pán minister, ja chápem vašu reakciu a s viacerými vecami, čo ste povedali sa dá súhlasiť. Ja to nechápem tak, že to je vaša zodpovednosť alebo vaša vina, pretože vy ste tu na to, aby ste strážili peniaze.
A práve tu je podľa mňa dobré počuť tú debatu, tie obidva tábory, že napríklad jak Martin Fecko vystúpil a hovoril veľmi rázne o svojej oblasti, tak myslím si, že on si splnil tú domácu úlohu. A samozrejme, nemôže každý sektor dostať to, čo chce, pretože taký balík peňazí zatiaľ Slovensko nevygeneruje. Ale na druhej strane myslím si, že to nie je iba o peniazoch, že nemôžme sa na to pozerať tak, že tak teraz každému dáme financie a tým sa to vyrieši. Myslím si, že je dôležité naozaj nútiť tie jednotlivé rezorty do toho, aby robili reformy, aby prinášali riešenia aj mnohokrát procesné, lebo myslím si, že na Slovensku horíme do veľkej miery aj tým, že tie procesy sú buď už zastaralé a nereflektujú nové požiadavky, alebo je to prílišná byrokracia, napríklad aj tá komasácia. Ja chápem, že to je proste taký biľag, ktorý tu budeme ešte, no dúfam, možno nie desiatky, ale naozaj veľkú dobu riešiť.
Čiže myslím si, že musíme aj tých ľudí učiť aj v tých rezortoch, aby nehľadali odpoveď iba v tom, že dostanem viac peňazí, ale že urobiť si naozaj tú domácu úlohu a prísť s efektívnymi riešeniami, ktoré im, na ktoré budú potrebovať menej peňazí a dosiahnu tie isté výsledky. Ja chápem, že toto je veľká výzva, zmena mentality a podobne, ale myslím si, že nesmieme sa vzdať tejto cesty a musíme aj tých pracovníkov na tých rezortoch do tohto motivovať, nechcem povedať tlačiť, ale motivovať. Takže, lebo myslím si, že ďalší taký problém je, že mnohokrát ľudia, ktorí žiadajú peniaze, žiadajú ich na, alebo tie ich požiadavky odrážajú individuálne záujmy. A my ich musíme donútiť, aby toto tam nebolo, aby tam bolo naozaj riešenie, ktoré pomôže plošne podstatne väčšej skupine a nielen určitým vybraným, ktorí sa na tom chcú obohatiť.
Ďakujem.

Pán poslanec Pčolinský.