23. schôdza

Ďakujem pekne.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci pánovi poslancovi Erikovi Tomášovi, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2018 a rozpočtový výhľad na roky 2019 a 2020 (tlač 728).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 758 z 13. októbra 2017 pridelil návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2018 a rozpočtový výhľad na roky 2019 a 2020 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.
Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2018 a rozpočtový výhľad na roky 2019 a 2020 prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 230 z 20. novembra 2017 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 85 z 27. novembra 2017 s tým, že predpokladané príjmy a výdavky na rok 2018 sú rozpočtované takto: Zdroje celkom 8 512 237 000 eur, výdavky 7 989 682 000 eur.
Výbor ma zároveň poveril predložiť Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2018 a rozpočtový výhľad na roky 2019 a 2020 vo výboroch a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý tvorí prílohu tejto správy.
Správa výborov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 87 z 27. novembra 2017.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásil za klub OĽaNO pán poslanec Jozef Lukáč a potom pani Soňa Gaborčáková a pán poslanec Eduard Heger ako jednotlivci.
Nech sa páči, pán poslanec Lukáč.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca.
Návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2018 kvantifikuje príjmy verejnej správy v sume 25 966 018 000 eur. Príjmy Sociálnej poisťovne uvádza v sume 7 424 880 000 eur. Už len z porovnania týchto dvoch čísel je zrejmé, že rozpočtu Sociálnej poisťovne treba venovať mimoriadnu pozornosť, lebo predstavuje viac ako štvrtinu celého rozpočtu verejnej správy.
Osobitnú pozornosť si zasluhuje kvantifikácia príjmov Sociálnej poisťovne, pretože časť jej príjmu je naviazaná na štátny rozpočet a bolo by nefér, ak by Sociálna poisťovňa z dôvodu podhodnotených príjmov z poistného, predovšetkým z príjmov od ekonomicky aktívneho obyvateľstva, pýtala od štátu viac, ako v skutočnosti potrebuje na vykrytie financovania poistných udalostí. Pri dobre odhadnutých vstupoch je kvantifikácia príjmov od ekonomicky aktívneho obyvateľstva triviálnou záležitosťou. Príjmy od tejto skupiny ľudí tvorí poistné a ako každé poistné je aj poistné na jednotlivé druhy sociálneho poistenia súčtom počtu poistencov priemerného vymeriavacieho základu nad poistné a sadzby poistného. Táto suma sa musí znížiť o neúspešnosť výberu poistného a chorobnosť poistného kmeňa. Poistné sa počas doby pracovnej neschopnosti neplatí.
Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne uvádza takmer všetky veličiny, na základe ktorých možno príjmy z poistného od ekonomicky aktívneho obyvateľstva kvantifikovať. Ide o to, ako reálne sú odhadnuté veličiny vstupujúce do odhadu príjmov, a tu mám isté pochybnosti a otázky. Rozpočet Sociálnej poisťovne dlhodobo odhaduje priemernú chorobnosť poistného kmeňa Sociálnej poisťovne na úrovni 3,5 percenta. To možno konfrontovať s mesačnými štatistikami chorobnosti, ktoré Sociálna poisťovňa sprístupňuje na svojom webovom sídle a ktoré potvrdzujú chorobnosť na projektovanej úrovni.
Čo je ale znepokojujúce, je územná diferenciácia chorobnosti. V Bratislavskom kraji bola priemerná chorobnosť v roku 2016 na úrovni 2,19, kým v Prešovskom kraji je viac ako 4,46. Ak začneme sledovať rozdiely na okresnej úrovni, je situácia ešte znepokojivejšia. V mesiaci február 2016, kedy bola vykazovaná najvyššia chorobnosť počas roka vo všetkých krajoch Slovenskej republiky, dosiahla chorobnosť v okrese Stará Ľubovňa 6,351 %, Čadca mala 5,49 a Sobrance dokonca cez 7 percent. To je alarmujúce a môže mať dôsledky na zamestnanosť, lebo neviem si predstaviť investora, ktorý sa bude tlačiť do regiónu, kde je chorobnosť obyvateľstva, kde chorobnosť pracovnej sily je viac ako 7 percent.
Z dostupných informácií je zrejmé, že Sociálna poisťovňa sa problémom územnej diferenciácie chorobnosti zaoberá, ukazuje to aj pokles maximálnej miery chorobnosti v priebehu rokov 2010 až 2017. V sledovanom období dosiahol maximálnu chorobnosť okres Stará Ľubovňa, kde vo februári 2012 bola zistená chorobnosť na úrovni 17,38 % a najnižšia chorobnosť vtedy bola v okrese Bratislava I, kde miera chorobnosti dosiahla 1,96 percenta. Od roku 2014 sa podarilo zraziť najvyššie miery chorobnosti pod 8 percent. Môžme teda hovoriť o výraznom posune, ale stále sú to veľké rozdiely medzi západom a východom štátu.
Chcem sa spýtať pána teda riaditeľa, čím sa dajú vysvetliť vysoké regionálne rozdiely v chorobnosti zamestnancov a aké opatrenia bude realizovať Sociálna poisťovňa pre ďalšie znižovanie chorobnosti. V tejto súvislosti považujem za vhodné otvoriť do budúcna možno aj otázku revízie osobného rozsahu nemocenského poistenia. Pri vysokej miere nezamestnanosti je nebezpečné, aby pracujúci dôchodcovia neboli povinne sociálne poistení, pretože by predstavovali lacnejšiu pracovnú silu ako osoby v produktívnom veku a vytláčali by z trhu práce mladšie kohorty obyvateľstva.
Dnes je ale situácia iná, na trhu práce je nedostatok pracovných síl a zotrvanie dôchodcov v zárobkovej činnosti sa môže hodiť, ono v podstate to vyhovuje. Na druhej strane sa domnievam, že títo zamestnanci vykazujú vyššiu chorobnosť a možno prispievajú k miere chorobnosti viac ako ostatní zamestnanci. Ale je to len hypotéza, ktorú treba overiť a následne prijať legislatívne opatrenia.
Považujem v danej situácii za nerozumné súčasné nastavenie nároku dôchodcov na nemocenské po zániku nemocenského poistenia. V platnom právnom stave je možné, aby sa poberateľ starobného dôchodku zamestnal napríklad na dva týždne a následne rok poberal nemocenské. Nie je žiaden dôvod poskytovať dôchodcom po zániku poistenia zamestnania nemocenské v súbehu so starobným dôchodkom, pretože nemocenské poistenie je určené na zabezpečenie príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti a dôchodca má príjem zabezpečený. V Českej republike sa nemocenské po zániku pracovného pomeru, teda aj nemocenské poistenie nevypláca, ak fyzická osoba má nárok na starobný dôchodok, a tak by to malo byť aj u nás. To nie je o diskriminácii dôchodcov v prístupe k dávkam nemocenského poistenia. To je o tom, že táto vlastnosť nemocenského poistenia dôchodcov nie je všeobecne známa osobám s nízkym vzdelaním a určite nie je známa. Skúste sa opýtať teda vo svojom okolí pracujúcich dôchodcov, čo o nárokoch na výplatu nemocenského po skončení pracovného pomeru vedia. Veľa nie, ale vo verejnej správe je to známy fakt. Preto je tu možné špekulovať, či sa nekupčí s týmito informáciami.
Druhou takou oblasťou je, v mnohých dokumentoch a správach Sociálna poisťovňa uvádza, že dosahuje výbornú úroveň výberu poistného a dlhšiu dobu sa jej hodnota uvádza nad 99 percent. Rozpočet na rok 2018 predpokladá percento úspešnosti na hodnote 99,45. S týmto údajom by som zaobchádzal veľmi opatrne. Konštrukcia miery úspešnosti výberu poistného má svoju genézu, pretože ide o ukazovateľ, ktorý výrazne ovplyvňuje príjmy od ekonomicky aktívneho obyvateľstva a je minimálne slušné, aby verejnosť bola oboznámená, ako je vlastne miera úspešnosti výberu poistného definovaná. Väčšina z nás má predstavu, že ide o pomer poistného, ktoré sa od poistencov vybralo, a poistného, ktoré sa podľa zákona 461/2003 o sociálnom poistení malo vybrať. Lenže nie je to celkom tak.
Medzi rokmi 2004 až 2011 sa používali tri definície miery úspešnosti. Do roku 2006 sa používala miera úspešnosti ako pomer vybraté poistné a základné poistné, pričom pod zákonným poistným chápeme poistné, ktoré je, ktorého platiteľ poistného – zamestnávateľ alebo SZČO – je povinný odvádzať do Sociálnej poisťovne podľa zákona o sociálnom poistení. V tomto období sa dosahovala miera úspešnosti medzi 95 až 96 percent. Treba zdôrazniť, že úspešnosť tohto výberu poistného sa vzťahovala výlučne na poistné platené v bežnom roku. S takýmto ukazovateľom miery úspešnosti bolo možné ľahko ukontrolovať návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne, zistiť, aké rezervy si vytvára, a asi aj preto sa začali vymýšľať konštrukcie, ktoré túto kontrolu výrazne obmedzujú.
Od roku 2007 sa začali používať dva ukazovatele miery úspešnosti výberu poistného. Používala sa pôvodná definícia miery úspešnosti a ako druhý ukazovateľ sa zaviedla tzv. celková miera úspešnosti výberu poistného definovaná ako pomer vybrané poistné plus vybrané dlžné poistné lomené zákonné poistné. Celková miera úspešnosti mohla presiahnuť 100 %, ale ide o veľmi zle definovaný ukazovateľ, lebo nič nehovorí o tom, ako sa v bežnom roku vybralo poistné a ako sa menili pohľadávky na poistnom, na dlžnom poistnom z predchádzajúcich rokov. V tomto období miera úspešnosti dosahovala hodnoty medzi 94 až 96,25 percenta. Celková úspešnosť dosiahla maximum v roku 2008, síce hodnotu 99,3.
Od roku 2011 sa prestala používať táto metodika úspešnosti a miera celkovej úspešnosti, zaviedla sa nová, ktorú by sme nazvali, že ukazovateľ úspešnosti výberu poistného. Ono je to stanovený, je stanovený ako pomer uhradeného predpísaného poistného a príspevkov na SDS a pokút, penále a ich predpisu. A to, a čo to je, sa nedá z definície zistiť a uvediem vám prečo. V dvoch rokoch, síce 2011 a 2015, dosiahla miera úspešnosti nad 100 percent. Sociálna poisťovňa nemôže vybrať viac poistného, ako predpísala. A nech bude čitateľný akýkoľvek príjem z poistného, pohľadávok alebo príjem zo sankcie v menovateli, je ich predpis, tak miera úspešnosti výberu poistného nemôže prekročiť 100 percent. Pretože príjem nad rámec predpisu je pre Sociálnu poisťovňu povinná poisťovňa podľa § 405 Občianskeho zákona vrátiť platiteľovi, teda Sociálna poisťovňa to musí vrátiť. Otázka znie, z čoho vznikla miera úspešnosti nad 100 %.
Tu sa môžeme len domnievať, že sa deje nasledovné. Dlžné poistné pohľadávky na poistnom delí Sociálna poisťovňa na predpísané a nepredpísané, takto ich uvádza v každej správe o hospodárení Sociálnej poisťovne. Za rok 2016 sú uvedené na strane 5. To má svoju logiku, lebo na niektoré štátne subjekty sa nedá uvaliť exekúcia a tu nemá predpisovanie dlžného poistného zmysel. Lebo ak nemôžete siahnuť dlžníkovi na majetok, tak niet nástroja na vymoženie dlhu. Ale medzi nepredpísanými poistnými je aj dlžné poistné iných platiteľov poistného, ktorým Sociálna poisťovňa nepredpísala dlžné poistné z kapacitných alebo nejakých iných dôvodov, a pokiaľ sa toto poistné zaplatí, tak môže úspešnosť výberu poistného presiahnuť 100 percent. Čitateľ sa v tomto zlomku zvýši, ale menovateľ nie. Používaná miera úspešnosti výberu poistného má nízku výpovednú hodnotu, pri rovnakom výbere poistného, pokút a penále a v rovnakom výbere dlžného poistného môže úspešnosť výberu poistného nadobúdať rôzne hodnoty. Jej hodnotu ovplyvňuje percento zaplateného nepredpísaného poistného, aj keď nechcem špekulovať o tom, či táto vlastnosť miery úspešnosti výberu je využívaná alebo nie, faktom ostáva, že podiel nepredpísaného poistného na celkovom dlžnom poistnom narastá. V roku 2010 tvorilo 4 % z celkového dlžného poistného, v roku 2016 je to už 15,70 percenta.
Čiže závery, závery do tejto exkurzie dejín teda Sociálnej poisťovne: Nemá zmysel porovnávať miery úspešnosti výberu poistného za roky 2007 až 2011. Od roku 2011 ide len o úplne odlišné konštrukcie a metodiky. V súčasnosti používaná miera má len v podstate propagandistický charakter a nemožno z nej odvádzať závery o výbere poistného z bežného roka ani o vymáhaní pohľadávok na poistnom. Zverejňovaná miera úspešnosti je nekontrolovateľná, lebo Sociálna poisťovňa prestala zverejňovať vo svojich správach o hospodárení informácie, na základe ktorých bola miera úspešnosti určená. Pokiaľ sa nedá zverejnený údaj overiť, tak nemá zmysel o ňom hovoriť. V konečnom dôsledku pochybnosti o jeho vierohodnosti môžu znevážiť prácu zamestnancov Sociálnej poisťovne. Úlohou nás ako opozície je kontrolovať vládu a vláda by kontrolu nemala hatiť utajovaním skutočností rozhodujúcich pre posudzovanie jej činnosti. Preto je žiaduce, aby návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne obsahoval údaje o miere úspešnosti výberu zákonného poistného v rozpočtovanom roku.
Otázka, s akou mierou úspešnosti výberu poistného bežného roka počíta návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne, môžme odôvodniť od takejto úvahy. Spočítajme sumu poistného pri 100-percentnom výbere poistného, čo sme aj urobili, následne sa rovná kvantifikovaný príjem od zamestnancov v návrhu rozpočtu a ten zodpovedá miere úspešnosti 95,2 %, u SZČO je dokonca 87,73. A výber poistného SZČO sa zhoršuje. To hovoria čísla, ktoré zverejnila Sociálna poisťovňa vo svojich rozpočtoch, nepoužil som žiadne iné zdroje. Teda buď platí, že Sociálna poisťovňa má vyššiu úspešnosť výberu, ale má záujem ťahať peniaze od štátu, alebo kamufluje úspešnosť výberu poistného. Obidva prípady sú viac ako zlé.
V podstate by som potom poprosil pána riaditeľa, aby vysvetlil, s akou mierou úspešnosti výberu poistného za bežný rok od ekonomicky aktívneho obyvateľstva bol zostavený rozpočet, lebo s úspešnosťou 99,4 to nebolo. Ak by bol rozpočet zo strany odhadovanej miery úspešnosti výberu bežného poistného vo výške 95,16, tak je koniec úspechom aj so zvyšovaním výberu poistného, lebo sme tam, kde sme boli za čias, keď tu bola vláda toľko kritizovanej Ivety Radičovej.
Ďakujem. (Potlesk.)

Jedna faktická poznámka na vaše vystúpenie, pán poslanec.
Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Pčolinský.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán kolega, chcem vám poďakovať za toto vystúpenie, lebo naozaj obsiahnuť a popísať aspekty rozpočtu Sociálnej poisťovne je veľmi zložité. Snažil som sa počúvať, čo hovoríte, a zaujala ma najmä tá časť, kde ste rozprávali o vymáhaní predpísaného poistného. Sú tam veľké problémy s exekúciami, dnes vieme, že máme vyše 30-tisíc, skoro 40-tisíc dôchodcov, ktorí sú v exekúcii. Máme tam problémy s vymáhaním toho poistného a ja si myslím, že pán generálny riaditeľ by mal zvážiť už nami niekoľkokrát predkladaný návrh exekučnej amnestie, ktorý predpokladá, že Sociálna poisťovňa by odpustila penále a úroky dlžníkom a tým pádom by sa dostala aj k väčšiemu balíku peňazí, ktorý dnes reálne nemá. Čiže ja len chcem ešte raz poďakovať za toto fundované vystúpenie a verím, že aj v budúcnosti sa vyjadríš k týmto témam.
Ďakujem pekne.

Chcete reagovať, pán poslanec? Nie.
Kolegyne, kolegovia, máme štyri minúty necelé do konca tohto rokovacieho dňa. Navrhujem, aby sme v tomto momente prerušili. Chcete ísť, pani poslankyňa, na tie štyri minúty? (Reakcia z pléna.) To sa vám nepodarí. Dobre. Takže pokračujeme zajtra. Dobre.
Veľmi pekne ďakujem. Želám pekný večer.

(Prerušenie rokovania o 18.56 hodine.)

Pekné ráno prajem. Pán poslanec Čaplovič, prajem pekný deň. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram ôsmy rokovací deň 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pani poslankyne Antošová, Bašistová, Droba, Ďurovčík, Galis, Gröhling, Kotleba, Remišová, Vašečka.
Pokračujeme v prerušenej rozprave o návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2018 (tlač 728). Poprosím generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Ľubomíra Vážneho, aby zaujal miesto pre navrhovateľa. Pán spravodajca je na svojom mieste.
A ďalšou v poradí z písomne prihlásených rečníkov do rozpravy je pani poslankyňa Soňa Gaborčáková, odovzdávam slovo, nech sa páči.

(Pokračovanie v rokovaní o návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2018 a rozpočtový výhľad na roky 2019 a 2020, tlač 728.)

Ďakujem za slovo. Dobré ráno. Máme pred sebou rozpočet Sociálnej poisťovne a patrí medzi najvyššie, čo sa týka výdavkov ministerstva práce, po ňom idú práve, po nej ide práve sociálna pomoc, a preto sa musíme naozaj vždy zodpovedne pozerať na rozpočty, ktoré máme pred sebou, aby sme mohli vyplácať dôchodkové dávky aj v ďalších rokoch. Vieme, že v rokoch 2050 a 2060, kedy ja, štyridsiatnička, alebo teda päťdesiatnici budeme mať vyplácané dôchodkové dávky, bude problém práve s tým, že budeme mať málo produktívneho obyvateľstva, ktoré, laicky povedané, vyrobí na naše dôchodky. Práve preto musíme byť obozretní, musíme dávať pozor na metodiku ako navrhovať rozpočty inštitúcií, ktoré majú vysoký rozsah rozpočtu.
Ak si zoberieme do úvahy, že v roku 2016 vniklo oveľa viac pracovných miest, ako vláda predpokladala a rovnako sa jej zamestnalo aj viac ľudí. Ešte v roku 2015 vláda predpokladala, že bude v roku 2016 pracujúcich 2 440 000 ľudí a dnes už vieme, že ich bolo 2 492 000, teda o 52-tisíc ľudí viac, ako sa predpokladalo. To sú všetky indikátory, ktoré ovplyvňujú to, aký rozpočet aj Sociálna poisťovňa predpokladá z odhadov. A práve tých 52-tisíc ľudí, ktorých teda nezaráta do rozpočtu, má v rozpočte viac finančných prostriedkov, ktoré môže v rámci svojej inštitúcie teda presúvať podľa toho, aké potreby daná inštitúcia má. Ale keďže, ako som hovorila, v rokoch 2050 – 2060 budeme mať problém s vyplácaním dôchodkov ako takých, musíme si počínať múdro a musíme dobre narábať s predpokladmi pri výpočte teda rozpočtu v Sociálnej poisťovni.
Sociálna poisťovňa v rozpočte vychádza z takých viacerých veličín a to je, predpokladu péeniek, úspešnosti výberu a z priemerného vymeriavacieho základu úrazového poistenia. Čo sa týka predpokladu PN, vychádzalo sa z 3,5 %, ale ako hovoril môj kolega, sú vždy regionálne rozdiely v tom, kde a ako vlastne tie nemocenské dávky v jednotlivých regiónoch teda sa vyplácajú a iné sú na západnom Slovensku, kde majú vyššie mzdy a teda sa im ani neoplatí byť na péenkách, a iné je to na východnom Slovensku, kde práve je veľký predpoklad, že tie péenky nahrádzajú nejakým spôsobom príjem tých ľudí, čo každopádne nie je cesta, ale my sme tu na to, aby sme sa s týmito vecami vedeli vysporiadať. A preto možno by som poprosila pána riaditeľa, aby povedal o tom systéme, ako vlastne Sociálna poisťovňa predchádza tomu, aby sme zneužívali vyplácanie tých nemocenských dávok, lebo aj to jej jeden z predpokladov, kedy vlastne vypočítavame rozpočet na Sociálnej poisťovni.
Druhá je úspešnosť výberu. Veľmi záleží od kvality odhadu poistencov. Ja som už jeden indikátor hovorila, že vlastne počet zamestnancov bol predpokladaný iný a teda aj odvody do Sociálnej poisťovne nám prišli iné, a preto je najlepšie porovnávať počet poistencov so správou o sociálnej situácii obyvateľstva, koľko a akých bolo a s návrhom rozpočtu, a zistíme, že v počtoch poistencov nie sú zahrnutí poistenci, ktorí vykonávajú práce na dohodu, cca ide o 441-tisíc dohôd, sa v rozpočte Sociálnej poisťovne nenachádza. Napríklad v správe počet zamestnancov s pravidelným a nepravidelným príjmom zvýšený o dohodárov je 2 342 419, spolu so SZČO ide o počet 2 555 848 osôb. Ak spočítame úrazovo poistené osoby a SZČO, v návrhu rozpočtu dostaneme číslo 2 107 779 osôb, rozdiel je teda 448 069 osôb. Rozpočet teda kvantifikuje príjmy nižšie, ako by skutočne podľa počtu poistencov mal získať.
Je dôležité sa na to pozrieť a možno pozrieť aj celkovo na tú metodiku, lebo čo rok bude aj menej produktívneho obyvateľstva, aby sme zbytočne skutočne nekumulovali peniaze, a potom to ostávalo v rámci Sociálnej poisťovne. A vieme, vždy sa niečo nájde, čo treba poriešiť v rámci vlastne Sociálnej poisťovne, ale je potrebné sa nám práve v časoch, kedy sa nám mení krivka produktívneho a neproduktívneho obyvateľstva a bude to nastavené na ďalšie roky, zaoberať presnou metodikou ako tieto náležitosti nastaviť.
Tretia vec, ktorá vychádza vlastne, je pri priemernom vymeriavacom základe úrazového poistenia. Na toto poistenie sa vlastne nevzťahuje maximálny vymeriavací základ, ma vyrušila jedna vec, ak rozpočet roku 2014 vychádzal z rastu priemernej mzdy o 2 %, rozpočet odhadol rast priemerného vymeriavacieho základ na úrazové poistenie o 5,5 % a v roku 2016 sa počítalo s rastom priemernej mzdy o 2,1 % a rastom vymeriavacieho základu 0,4 percenta. Na druhej strane v roku 2018 sa predpokladá rast priemernej mzdy o 4 % a rastom vymeriavacieho základu o 7,1 percenta. Neviem, prísť na logiku tohto javu. Aká je teda väzba odhadu priemerného vymeriavacieho základu na úrazové poistenie a odhadu priemernej mzdy?
To sú tri základné veci, ktoré by som večer nestihla povedať za štyri minúty a ktoré majú naozaj vplyv na to, ako nastavovať nemalý rozpočet Sociálnej poisťovne, a teda hlavne priebežného dôchodkového systému, ktorý, vieme, že už dnes je dotovaný aj z iných. Pozrime sa na to, začneme robiť veci možno s novou metodikou, novým odhadom a stanovujme si, akým spôsobom vlastne budeme nastavovať v budúcnosti čo najväčšiu presnosť práve poistencov Sociálnej poisťovne.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. S faktickými poznámkami nikto. Končím možnosť prihlásiť sa. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie je tomu tak, končím možnosť prihlásiť sa. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Písomne ešte, hej? Tak nech sa páči, tak pán poslanec Heger.