23. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
8.12.2017 o 9:05 hod.
PhDr.
Soňa Gaborčáková
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Dobré ráno. Máme pred sebou rozpočet Sociálnej poisťovne a patrí medzi najvyššie, čo sa týka výdavkov ministerstva práce, po ňom idú práve, po nej ide práve sociálna pomoc, a preto sa musíme naozaj vždy zodpovedne pozerať na rozpočty, ktoré máme pred sebou, aby sme mohli vyplácať dôchodkové dávky aj v ďalších rokoch. Vieme, že v rokoch 2050 a 2060, kedy ja, štyridsiatnička, alebo teda päťdesiatnici budeme mať vyplácané dôchodkové dávky, bude problém práve s tým, že budeme mať málo produktívneho obyvateľstva, ktoré, laicky povedané, vyrobí na naše dôchodky. Práve preto musíme byť obozretní, musíme dávať pozor na metodiku ako navrhovať rozpočty inštitúcií, ktoré majú vysoký rozsah rozpočtu.
Ak si zoberieme do úvahy, že v roku 2016 vniklo oveľa viac pracovných miest, ako vláda predpokladala a rovnako sa jej zamestnalo aj viac ľudí. Ešte v roku 2015 vláda predpokladala, že bude v roku 2016 pracujúcich 2 440 000 ľudí a dnes už vieme, že ich bolo 2 492 000, teda o 52-tisíc ľudí viac, ako sa predpokladalo. To sú všetky indikátory, ktoré ovplyvňujú to, aký rozpočet aj Sociálna poisťovňa predpokladá z odhadov. A práve tých 52-tisíc ľudí, ktorých teda nezaráta do rozpočtu, má v rozpočte viac finančných prostriedkov, ktoré môže v rámci svojej inštitúcie teda presúvať podľa toho, aké potreby daná inštitúcia má. Ale keďže, ako som hovorila, v rokoch 2050 – 2060 budeme mať problém s vyplácaním dôchodkov ako takých, musíme si počínať múdro a musíme dobre narábať s predpokladmi pri výpočte teda rozpočtu v Sociálnej poisťovni.
Sociálna poisťovňa v rozpočte vychádza z takých viacerých veličín a to je, predpokladu péeniek, úspešnosti výberu a z priemerného vymeriavacieho základu úrazového poistenia. Čo sa týka predpokladu PN, vychádzalo sa z 3,5 %, ale ako hovoril môj kolega, sú vždy regionálne rozdiely v tom, kde a ako vlastne tie nemocenské dávky v jednotlivých regiónoch teda sa vyplácajú a iné sú na západnom Slovensku, kde majú vyššie mzdy a teda sa im ani neoplatí byť na péenkách, a iné je to na východnom Slovensku, kde práve je veľký predpoklad, že tie péenky nahrádzajú nejakým spôsobom príjem tých ľudí, čo každopádne nie je cesta, ale my sme tu na to, aby sme sa s týmito vecami vedeli vysporiadať. A preto možno by som poprosila pána riaditeľa, aby povedal o tom systéme, ako vlastne Sociálna poisťovňa predchádza tomu, aby sme zneužívali vyplácanie tých nemocenských dávok, lebo aj to jej jeden z predpokladov, kedy vlastne vypočítavame rozpočet na Sociálnej poisťovni.
Druhá je úspešnosť výberu. Veľmi záleží od kvality odhadu poistencov. Ja som už jeden indikátor hovorila, že vlastne počet zamestnancov bol predpokladaný iný a teda aj odvody do Sociálnej poisťovne nám prišli iné, a preto je najlepšie porovnávať počet poistencov so správou o sociálnej situácii obyvateľstva, koľko a akých bolo a s návrhom rozpočtu, a zistíme, že v počtoch poistencov nie sú zahrnutí poistenci, ktorí vykonávajú práce na dohodu, cca ide o 441-tisíc dohôd, sa v rozpočte Sociálnej poisťovne nenachádza. Napríklad v správe počet zamestnancov s pravidelným a nepravidelným príjmom zvýšený o dohodárov je 2 342 419, spolu so SZČO ide o počet 2 555 848 osôb. Ak spočítame úrazovo poistené osoby a SZČO, v návrhu rozpočtu dostaneme číslo 2 107 779 osôb, rozdiel je teda 448 069 osôb. Rozpočet teda kvantifikuje príjmy nižšie, ako by skutočne podľa počtu poistencov mal získať.
Je dôležité sa na to pozrieť a možno pozrieť aj celkovo na tú metodiku, lebo čo rok bude aj menej produktívneho obyvateľstva, aby sme zbytočne skutočne nekumulovali peniaze, a potom to ostávalo v rámci Sociálnej poisťovne. A vieme, vždy sa niečo nájde, čo treba poriešiť v rámci vlastne Sociálnej poisťovne, ale je potrebné sa nám práve v časoch, kedy sa nám mení krivka produktívneho a neproduktívneho obyvateľstva a bude to nastavené na ďalšie roky, zaoberať presnou metodikou ako tieto náležitosti nastaviť.
Tretia vec, ktorá vychádza vlastne, je pri priemernom vymeriavacom základe úrazového poistenia. Na toto poistenie sa vlastne nevzťahuje maximálny vymeriavací základ, ma vyrušila jedna vec, ak rozpočet roku 2014 vychádzal z rastu priemernej mzdy o 2 %, rozpočet odhadol rast priemerného vymeriavacieho základ na úrazové poistenie o 5,5 % a v roku 2016 sa počítalo s rastom priemernej mzdy o 2,1 % a rastom vymeriavacieho základu 0,4 percenta. Na druhej strane v roku 2018 sa predpokladá rast priemernej mzdy o 4 % a rastom vymeriavacieho základu o 7,1 percenta. Neviem, prísť na logiku tohto javu. Aká je teda väzba odhadu priemerného vymeriavacieho základu na úrazové poistenie a odhadu priemernej mzdy?
To sú tri základné veci, ktoré by som večer nestihla povedať za štyri minúty a ktoré majú naozaj vplyv na to, ako nastavovať nemalý rozpočet Sociálnej poisťovne, a teda hlavne priebežného dôchodkového systému, ktorý, vieme, že už dnes je dotovaný aj z iných. Pozrime sa na to, začneme robiť veci možno s novou metodikou, novým odhadom a stanovujme si, akým spôsobom vlastne budeme nastavovať v budúcnosti čo najväčšiu presnosť práve poistencov Sociálnej poisťovne.
Ďakujem za pozornosť.
Rozpracované
Vystúpenia
18:01
Vystúpenie v rozprave 18:01
Martin FedorVo všeobecnosti verím, že všetci na návrhu rozpočtu vítame, že sa blížime postupne k nulovému deficitu. Zároveň by sme azda všetci privítali lepšiu dynamiku znižovania dlhu a, samozrejme, očakávania sú aj na druhej strane, strane výdavkov....
Vo všeobecnosti verím, že všetci na návrhu rozpočtu vítame, že sa blížime postupne k nulovému deficitu. Zároveň by sme azda všetci privítali lepšiu dynamiku znižovania dlhu a, samozrejme, očakávania sú aj na druhej strane, strane výdavkov. Každý si vieme predstaviť nárast jednotlivých kapitol rozpočtu. Práve otázka výdavkov býva často živnou pôdou pre populistov a čo občas aj táto rozprava ukazuje.
To silné volanie, že urobme už niečo konečne pre ľudí a ľudia sú prvoradí a k tomu majú tie všetky čísla v rozpočte ukazovať, to ako keby ignorovalo fakt, že vlastne to musí byť najskôr istý predpoklad. A tie predpoklady sú ekonomický rast, zdravé verejné financie, menší deficit, nižší dlh, ale aj efektívnosť hospodárenia verejnej správy.
A tu by som sa pristavil a rád upozornil na dôležitý aspekt, ktorý najmä v budúcnosti bude mať priamy dosah na rozpočet verejnej správy, na rozpočet štátu. Ministerstvo obrany totiž patrí po čase medzi premiantov tohto návrhu rozpočtu. Zároveň to nie je kapitola, ktorá zvyčajne vzbudzuje výraznú pozornosť. A som rád, že vláda evidentne vypočula veľkú väčšinu tohto parlamentu, ktorou táto väčšina odsúhlasila deklaráciu nevyhnutnosti podpory obrany tak, aby výdavky na obranu dosiahli výšku 1,6 % HDP do roku 2020. A vo výhľadovom rozpočte tento údaj je aj explicitne uvedený, teda je to aj zároveň aj silný a jasný signál tentokrát aj našej exekutívy.
Chcem však uviesť aj to, že nestačí ale len zvyšovať výdavky. Nik nespochybňuje, že musí dôjsť k zásadnej modernizácii našej armády, pretože mešká výrazne viac ako desať rokov.
Na druhej strane sme však v období, kedy pribudli možnosti, ako zefektívniť práve obranné výdavky, výdavky na obranu a bezpečnosť. Veľké očakávania sú spojené najmä s novou európskou iniciatívou stálej štruktúrovanej spolupráce, od ktorej si všetci zúčastnení okrem iného sľubujú aj to, že výrazne zefektívnime výdavky na obranu nielen v Európskej únii ako celku, ale aj jednotlivých členských štátov. A zároveň aj zväčšíme priestor a možnosti pre domáci zbrojný alebo obranný priemysel, keď chceme. Pre našu obranu môže naša účasť na tejto iniciatíve, ku ktorej sme sa už prihlásili, znamenať príležitosť skokovo sa dotiahnuť na tých najlepších v Európe kvalitatívne a zároveň zvýšiť efektívnosť obranných výdavkov. Samozrejme, za predpokladu, ak využijeme možnosti, ktoré nám nástroje tejto novej európskej iniciatívy, tejto novej európskej politiky poskytnú.
Podľa nedávno vládou schváleného materiálu účasť Slovenska na tejto štruktúrovanej spolupráci nás má zaviazať nielen k postupnému zvyšovaniu zdrojov na rozvoj a budovanie obranných vojenských spôsobilostí, vyššej operačnej pripravenosti ozbrojených síl alebo podieľať sa na možných operáciách krízového manažmentu, ale zároveň, a to je explicitne uvedené v tom vládnom materiáli, že má znamenať vyššiu a intenzívnejšiu spoluprácu s ozbrojenými silami ostatných účastníckych štátov. A ja dopĺňam, nielen ozbrojených síl, ale aj napríklad vojenského obranného priemyslu, zbrojného priemyslu.
Z viacerých mojich stretnutí so zahraničnými partnermi viem, že v prostredí európskej administratívy rastie presvedčenie, že zvyšovanie obranných výdavkov je zbytočné, ak nedokážeme účinne koordinovať svoje kroky s blízkymi spojencami. Teda táto efektivita znamená, že jednotlivé štáty budú mať reálnu ochotu a vôľu koordinovať svoje obstarávacie a výskumné politiky s inými štátmi. Logika spoločného postupu v tejto oblasti je, myslím si, absolútne zrejmá. Bezpečnostným hrozbám musíme čeliť spoločne, rovnako spoločne však musíme riešiť aj náklady na obranu a bezpečnosť. Vtedy úsilie a vtedy financie poukázané na tento účel budú a majú mať a budú mať svoj zmysel. Bezpečnostné hrozby sú jednoducho príliš veľké na to, aby sa akýkoľvek členský štát v rámci Únie dokázal k nim postaviť zoči-voči sám. Rovnako ale pri spoločnom postupe vzniká efekt obrovských úspor. Bezpečnosť Slovenska závisí od bezpečnostne silnej Európy a Európa bude silná, keď bude viac a užšie spolupracovať.
Neefektívny prístup vynakladania finančných prostriedkov v Európe bez spolupráce ukazujú aj analýzy, ktoré hovoria o tom, že približne 250 mld. eur každoročne stráca svoju efektivitu, keďže v jednotlivých štátoch sa používa napríklad 27 rôznych typov húfnic alebo prevádzkuje 20 rôznych typov lietadiel. A podľa analýzy Európskej komisie existuje v Európskej únii približne 180 rozdielnych zbraňových systémov v porovnaní napríklad s tridsiatimi, ktoré existujú v Spojených štátoch. V Európe je 17 rôznych typov bojových tankov, v Amerike iba jeden. Neefektivitu v tomto pohľade, myslím, že vidíme na prvý pohľad.
Alebo výskum a vývoj. Pri výskumných projektoch vyše 90 % si zabezpečujú jednotlivé štáty v súčasnosti samostatne. Mnoho z toho by sa dalo urobiť spoločne, ušetrilo by sa obrovské množstvo finančných prostriedkov, podľa odhadov Európskej komisie je to až 100 mld. eur z prostriedkov, ktoré sa venujú na obranu a bezpečnosť. Nemusím hovoriť, že v súčasnosti tá neefektivita je zrejmá v tom, že jeden členský štát vyvíja to isté, čo už buď vyvinuté už bolo, ďalší členský štát investuje do výskumu, vývoja niečoho, čo už dávno ďalší štát nakúpil, vyvinul, obstaral.
Hovorme teraz o slovenskom štátnom rozpočte, aká je výška jeho príjmov. Sa dočítame, že je to približne 14 mld. eur. Spoluprácou pri výskumných, ale i obstarávacích projektoch môže celá Európska únia ušetriť teda aj sedemnásobne viac, ako sú príjmy štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. To je na ilustráciu, o akých obrovských čiastkach sa bavíme, a verím, že tu nájdeme pochopenie v tom, že tu prirodzene nehovoríme o úsporách nejakej imaginárnej Európskej únie, ale o úsporách pre každú jednu členskú krajinu Európskej únie, teda včítane Slovenska.
Takže je jasné, že v dnešnom neistom svete treba vynakladať viac na obranu, a som rád, že vláda plánuje to aj tak robiť. Sme ju k tomu vyzývali, drvivá väčšina tohto pléna. Na druhej strane treba tieto prostriedky ale vynakladať efektívne. To znamená, v súčasnosti to znamená ešte viac a s väčším výkričníkom využívať všetky možnosti spolupráce, ktoré v rámci Európskej únie máme a o ktorých sa nám pred rokmi vôbec ani nesnívalo. Z tohto dôvodu si myslím a je to aj taký podnet pre pána ministra financií na zamyslenie, pretože súvisí s rozpočtom a verejnými financiami, pretože práve projekty, ktoré sú schvaľované v oblasti obrany a bezpečnosti, sú mimoriadne finančne nákladné.
A myslím si, že po spustení tejto úzkej štrukturálnej a permanentnej spolupráce, ktorú poznáme pod názvom PESCO, európskej iniciatíve, by každý takýto návrh projektu, ktorý by mal ťahať peniaze z rozpočtu Slovenskej republiky, by mal zároveň aj obsahovať doložku, ktorá bude vyhodnocovať preskúmanie všetkých možností spolupráce so spojencami ešte predtým, ako bude takýto materiál schvaľovaný vo vláde. A verím, že tu nájdeme aj spoločnú reč s pánom ministrom financií, pretože myslím si, že práve v čase, keď sa nám otvárajú také okná a príležitosti, by už na obranu nemal ísť ani cent bez toho, aby sme si overili, či spolupráca s našimi najbližšími alebo blízkymi spojencami bola možná. Nesmieme ostať bokom, už len preto nie, že sme malý štát a pre tie obzvlášť platí, že nie sme takí bohatí, aby sme finančne náročné vojenské či bezpečnostné projekty realizovali sami.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
7.12.2017 o 18:01 hod.
Mgr. MEconSc.
Martin Fedor
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán podpredseda vlády, dovoľte, aby som sa krátko vyjadril k predloženému návrhu štátneho rozpočtu a najmä špeciálne k jednej konkrétnej kapitole.
Vo všeobecnosti verím, že všetci na návrhu rozpočtu vítame, že sa blížime postupne k nulovému deficitu. Zároveň by sme azda všetci privítali lepšiu dynamiku znižovania dlhu a, samozrejme, očakávania sú aj na druhej strane, strane výdavkov. Každý si vieme predstaviť nárast jednotlivých kapitol rozpočtu. Práve otázka výdavkov býva často živnou pôdou pre populistov a čo občas aj táto rozprava ukazuje.
To silné volanie, že urobme už niečo konečne pre ľudí a ľudia sú prvoradí a k tomu majú tie všetky čísla v rozpočte ukazovať, to ako keby ignorovalo fakt, že vlastne to musí byť najskôr istý predpoklad. A tie predpoklady sú ekonomický rast, zdravé verejné financie, menší deficit, nižší dlh, ale aj efektívnosť hospodárenia verejnej správy.
A tu by som sa pristavil a rád upozornil na dôležitý aspekt, ktorý najmä v budúcnosti bude mať priamy dosah na rozpočet verejnej správy, na rozpočet štátu. Ministerstvo obrany totiž patrí po čase medzi premiantov tohto návrhu rozpočtu. Zároveň to nie je kapitola, ktorá zvyčajne vzbudzuje výraznú pozornosť. A som rád, že vláda evidentne vypočula veľkú väčšinu tohto parlamentu, ktorou táto väčšina odsúhlasila deklaráciu nevyhnutnosti podpory obrany tak, aby výdavky na obranu dosiahli výšku 1,6 % HDP do roku 2020. A vo výhľadovom rozpočte tento údaj je aj explicitne uvedený, teda je to aj zároveň aj silný a jasný signál tentokrát aj našej exekutívy.
Chcem však uviesť aj to, že nestačí ale len zvyšovať výdavky. Nik nespochybňuje, že musí dôjsť k zásadnej modernizácii našej armády, pretože mešká výrazne viac ako desať rokov.
Na druhej strane sme však v období, kedy pribudli možnosti, ako zefektívniť práve obranné výdavky, výdavky na obranu a bezpečnosť. Veľké očakávania sú spojené najmä s novou európskou iniciatívou stálej štruktúrovanej spolupráce, od ktorej si všetci zúčastnení okrem iného sľubujú aj to, že výrazne zefektívnime výdavky na obranu nielen v Európskej únii ako celku, ale aj jednotlivých členských štátov. A zároveň aj zväčšíme priestor a možnosti pre domáci zbrojný alebo obranný priemysel, keď chceme. Pre našu obranu môže naša účasť na tejto iniciatíve, ku ktorej sme sa už prihlásili, znamenať príležitosť skokovo sa dotiahnuť na tých najlepších v Európe kvalitatívne a zároveň zvýšiť efektívnosť obranných výdavkov. Samozrejme, za predpokladu, ak využijeme možnosti, ktoré nám nástroje tejto novej európskej iniciatívy, tejto novej európskej politiky poskytnú.
Podľa nedávno vládou schváleného materiálu účasť Slovenska na tejto štruktúrovanej spolupráci nás má zaviazať nielen k postupnému zvyšovaniu zdrojov na rozvoj a budovanie obranných vojenských spôsobilostí, vyššej operačnej pripravenosti ozbrojených síl alebo podieľať sa na možných operáciách krízového manažmentu, ale zároveň, a to je explicitne uvedené v tom vládnom materiáli, že má znamenať vyššiu a intenzívnejšiu spoluprácu s ozbrojenými silami ostatných účastníckych štátov. A ja dopĺňam, nielen ozbrojených síl, ale aj napríklad vojenského obranného priemyslu, zbrojného priemyslu.
Z viacerých mojich stretnutí so zahraničnými partnermi viem, že v prostredí európskej administratívy rastie presvedčenie, že zvyšovanie obranných výdavkov je zbytočné, ak nedokážeme účinne koordinovať svoje kroky s blízkymi spojencami. Teda táto efektivita znamená, že jednotlivé štáty budú mať reálnu ochotu a vôľu koordinovať svoje obstarávacie a výskumné politiky s inými štátmi. Logika spoločného postupu v tejto oblasti je, myslím si, absolútne zrejmá. Bezpečnostným hrozbám musíme čeliť spoločne, rovnako spoločne však musíme riešiť aj náklady na obranu a bezpečnosť. Vtedy úsilie a vtedy financie poukázané na tento účel budú a majú mať a budú mať svoj zmysel. Bezpečnostné hrozby sú jednoducho príliš veľké na to, aby sa akýkoľvek členský štát v rámci Únie dokázal k nim postaviť zoči-voči sám. Rovnako ale pri spoločnom postupe vzniká efekt obrovských úspor. Bezpečnosť Slovenska závisí od bezpečnostne silnej Európy a Európa bude silná, keď bude viac a užšie spolupracovať.
Neefektívny prístup vynakladania finančných prostriedkov v Európe bez spolupráce ukazujú aj analýzy, ktoré hovoria o tom, že približne 250 mld. eur každoročne stráca svoju efektivitu, keďže v jednotlivých štátoch sa používa napríklad 27 rôznych typov húfnic alebo prevádzkuje 20 rôznych typov lietadiel. A podľa analýzy Európskej komisie existuje v Európskej únii približne 180 rozdielnych zbraňových systémov v porovnaní napríklad s tridsiatimi, ktoré existujú v Spojených štátoch. V Európe je 17 rôznych typov bojových tankov, v Amerike iba jeden. Neefektivitu v tomto pohľade, myslím, že vidíme na prvý pohľad.
Alebo výskum a vývoj. Pri výskumných projektoch vyše 90 % si zabezpečujú jednotlivé štáty v súčasnosti samostatne. Mnoho z toho by sa dalo urobiť spoločne, ušetrilo by sa obrovské množstvo finančných prostriedkov, podľa odhadov Európskej komisie je to až 100 mld. eur z prostriedkov, ktoré sa venujú na obranu a bezpečnosť. Nemusím hovoriť, že v súčasnosti tá neefektivita je zrejmá v tom, že jeden členský štát vyvíja to isté, čo už buď vyvinuté už bolo, ďalší členský štát investuje do výskumu, vývoja niečoho, čo už dávno ďalší štát nakúpil, vyvinul, obstaral.
Hovorme teraz o slovenskom štátnom rozpočte, aká je výška jeho príjmov. Sa dočítame, že je to približne 14 mld. eur. Spoluprácou pri výskumných, ale i obstarávacích projektoch môže celá Európska únia ušetriť teda aj sedemnásobne viac, ako sú príjmy štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. To je na ilustráciu, o akých obrovských čiastkach sa bavíme, a verím, že tu nájdeme pochopenie v tom, že tu prirodzene nehovoríme o úsporách nejakej imaginárnej Európskej únie, ale o úsporách pre každú jednu členskú krajinu Európskej únie, teda včítane Slovenska.
Takže je jasné, že v dnešnom neistom svete treba vynakladať viac na obranu, a som rád, že vláda plánuje to aj tak robiť. Sme ju k tomu vyzývali, drvivá väčšina tohto pléna. Na druhej strane treba tieto prostriedky ale vynakladať efektívne. To znamená, v súčasnosti to znamená ešte viac a s väčším výkričníkom využívať všetky možnosti spolupráce, ktoré v rámci Európskej únie máme a o ktorých sa nám pred rokmi vôbec ani nesnívalo. Z tohto dôvodu si myslím a je to aj taký podnet pre pána ministra financií na zamyslenie, pretože súvisí s rozpočtom a verejnými financiami, pretože práve projekty, ktoré sú schvaľované v oblasti obrany a bezpečnosti, sú mimoriadne finančne nákladné.
A myslím si, že po spustení tejto úzkej štrukturálnej a permanentnej spolupráce, ktorú poznáme pod názvom PESCO, európskej iniciatíve, by každý takýto návrh projektu, ktorý by mal ťahať peniaze z rozpočtu Slovenskej republiky, by mal zároveň aj obsahovať doložku, ktorá bude vyhodnocovať preskúmanie všetkých možností spolupráce so spojencami ešte predtým, ako bude takýto materiál schvaľovaný vo vláde. A verím, že tu nájdeme aj spoločnú reč s pánom ministrom financií, pretože myslím si, že práve v čase, keď sa nám otvárajú také okná a príležitosti, by už na obranu nemal ísť ani cent bez toho, aby sme si overili, či spolupráca s našimi najbližšími alebo blízkymi spojencami bola možná. Nesmieme ostať bokom, už len preto nie, že sme malý štát a pre tie obzvlášť platí, že nie sme takí bohatí, aby sme finančne náročné vojenské či bezpečnostné projekty realizovali sami.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Rozpracované
18:11
Vystúpenie v rozprave 18:11
Boris KollárMáme tunák zákon roka. Preberáme tunák zákon roka už hodiny a vy si myslíte, že ľudí toto zaujíma? Percentíčko tam, na tanky hentam, trošku ešte prisoliť do nejakého zdravotníctva, zobrať tamtým. Myslíte, že ľudí toto zaujíma? Nie. Nikto to nevydrží pri tých televíznych obrazovkách pozerať ani jednu minútu. Vy si naozaj myslíte, že toto niekoho zaujíma? Nie. Rozpočet je daný, je tunák a či sa postavíme na...
Máme tunák zákon roka. Preberáme tunák zákon roka už hodiny a vy si myslíte, že ľudí toto zaujíma? Percentíčko tam, na tanky hentam, trošku ešte prisoliť do nejakého zdravotníctva, zobrať tamtým. Myslíte, že ľudí toto zaujíma? Nie. Nikto to nevydrží pri tých televíznych obrazovkách pozerať ani jednu minútu. Vy si naozaj myslíte, že toto niekoho zaujíma? Nie. Rozpočet je daný, je tunák a či sa postavíme na hlavu ako opoziční poslanci, alebo nie, bude prijatý. Potom čo tunák vlastne robíme? O čo nám tunák ide? Tunák sa nič nezmení, ten rozpočet je daný. Áno, musí byť, ja si to uvedomujem.
To znamená, že my si tu len medzi sebou hovoríme a niektorí si tu honia egá, akí sú výborní, tunák, pán minister, tuná ešte percentíčko, keby ste previedli, to bolo fakt dobré, no tak, a vy sa zasmejete a kašlete na to. A možno má ten dotyčný aj pravdu, ale nič sa nezmení. Dávame tunák dôraz na veci, ktoré, vôbec nič sa nedeje, nič sa tým nezmení.
A teraz vám niečo poviem, teraz, čo zaujíma ľudí? Ľudí zaujíma len jedna jediná vec, čo sa týka rozpočtu, či sa budú mať lepšie, alebo horšie. Áno, toto zaujíma ľudí. A ja sa pýtam po tomto rozpočte, budú sa mať ľudia lepšie alebo sa budú mať horšie? A im je to naozaj jedno, či tunák sa budeme baviť o nejakých tankoch a štipke ešte tam percent peňazí niečoho tam presunúť. Toto ľudí zaujíma. Budú sa mať lepšie? Ja sa pýtam všetkých vás tu. Budú sa mať lepšie? Na konci vám dám odpoveď, ako sa budú mať ľudia lepšie alebo horšie, keď vám poviem môj názor na rozpočet.
Tak si to môžeme pozrieť. Rozoberáme si tu kapitoly, ale nič sa nezmení. No ale poviem vám tak, že sme opozičná strana, a teda sa to od nás očakáva, že sa vyjadríme k rozpočtu. Za nás vystúpil pán profesor Štarchoň, nenapadal nikoho vecne, odborne, poviem, akademickým spôsobom ho zhodnotil. Niekde pána ministra pochválil a niekde mu niečo vytkol, ale bez invektív a rovnako bez invektív vystúpila aj pani poslankyňa Krištúfková k sociálnym veciam, rovnako bez invektív vystúpila aj pani poslankyňa Pčolinská.
Ale ešte raz sa pýtam: Ľudí zaujíma, či sa budú mať lepšie alebo horšie. Preto už trochu expresívnejšie túto vec rozobral náš poslanec kolega Milan Krajniak a kde jasne povedal čísla a jasne povedal, že cisár je nahý. A povedal aj to, že štát výpadok na dani z príjmu právnických osôb a hlavne vo veľkých firmách štátnych nahradí príjmom od ľudí, vyždíma zase obyčajných, drobných, malých ľudí.
Takže keď sa pýtate, či sa ľudia budú mať lepšie, tak ja vám hovorím, nie nebudú, budú platiť viacej daní, lebo tento štát nie je schopný zabezpečiť väčší výber daní na právnických osobách a hlavne tam, kde má veľkú účasť štátu.
Je tento rozpočet dobrý? Ja tvrdím, že nie je. Ja tvrdím, že táto vláda nie je dobrá, ona nie je sociálna. Nemyslí na ľudí. (Reakcie z pléna.) To je jedno. Keď budete vy hovoriť, potom môžete kričať alebo byť ticho, to je jedno. A ja vám hovorím, my sa musíme vždycky pozerať na ľudí.
A ja to už len zarámcujem, na konci to zarámcujem. Aký mám názor ja na rozpočet? Prachy a kšefty pre našich vyvolených a pre nás ostatných len marketing. Ako sa ekonomike darí, ako sme úspešní, ako nám klesá nezamestnanosť a čo sa deje poza týmto marketingom? Táto sociálna vláda pripravila pre ľudí vyššie ceny energií, stúpne nám cena vody, elektriny, plynu, tepla. Stúpajú ceny základných potravín a ľudia si svoj život nefinancujú z výplaty, ale už si nad 50 % financujú svoj život z pôžičiek. A tu my len počúvame, ako sa nám dobre darí. A kde chce tento rozpočet nájsť tento výpadok? Už som to spomínal, zvýšením daní fyzických osôb. Od obyčajných ľudí, a preto tento antisociálny rozpočet naša strana určite nepodporí.
Ďakujem.
Ďakujem, pani predsedajúca.
Máme tunák zákon roka. Preberáme tunák zákon roka už hodiny a vy si myslíte, že ľudí toto zaujíma? Percentíčko tam, na tanky hentam, trošku ešte prisoliť do nejakého zdravotníctva, zobrať tamtým. Myslíte, že ľudí toto zaujíma? Nie. Nikto to nevydrží pri tých televíznych obrazovkách pozerať ani jednu minútu. Vy si naozaj myslíte, že toto niekoho zaujíma? Nie. Rozpočet je daný, je tunák a či sa postavíme na hlavu ako opoziční poslanci, alebo nie, bude prijatý. Potom čo tunák vlastne robíme? O čo nám tunák ide? Tunák sa nič nezmení, ten rozpočet je daný. Áno, musí byť, ja si to uvedomujem.
To znamená, že my si tu len medzi sebou hovoríme a niektorí si tu honia egá, akí sú výborní, tunák, pán minister, tuná ešte percentíčko, keby ste previedli, to bolo fakt dobré, no tak, a vy sa zasmejete a kašlete na to. A možno má ten dotyčný aj pravdu, ale nič sa nezmení. Dávame tunák dôraz na veci, ktoré, vôbec nič sa nedeje, nič sa tým nezmení.
A teraz vám niečo poviem, teraz, čo zaujíma ľudí? Ľudí zaujíma len jedna jediná vec, čo sa týka rozpočtu, či sa budú mať lepšie, alebo horšie. Áno, toto zaujíma ľudí. A ja sa pýtam po tomto rozpočte, budú sa mať ľudia lepšie alebo sa budú mať horšie? A im je to naozaj jedno, či tunák sa budeme baviť o nejakých tankoch a štipke ešte tam percent peňazí niečoho tam presunúť. Toto ľudí zaujíma. Budú sa mať lepšie? Ja sa pýtam všetkých vás tu. Budú sa mať lepšie? Na konci vám dám odpoveď, ako sa budú mať ľudia lepšie alebo horšie, keď vám poviem môj názor na rozpočet.
Tak si to môžeme pozrieť. Rozoberáme si tu kapitoly, ale nič sa nezmení. No ale poviem vám tak, že sme opozičná strana, a teda sa to od nás očakáva, že sa vyjadríme k rozpočtu. Za nás vystúpil pán profesor Štarchoň, nenapadal nikoho vecne, odborne, poviem, akademickým spôsobom ho zhodnotil. Niekde pána ministra pochválil a niekde mu niečo vytkol, ale bez invektív a rovnako bez invektív vystúpila aj pani poslankyňa Krištúfková k sociálnym veciam, rovnako bez invektív vystúpila aj pani poslankyňa Pčolinská.
Ale ešte raz sa pýtam: Ľudí zaujíma, či sa budú mať lepšie alebo horšie. Preto už trochu expresívnejšie túto vec rozobral náš poslanec kolega Milan Krajniak a kde jasne povedal čísla a jasne povedal, že cisár je nahý. A povedal aj to, že štát výpadok na dani z príjmu právnických osôb a hlavne vo veľkých firmách štátnych nahradí príjmom od ľudí, vyždíma zase obyčajných, drobných, malých ľudí.
Takže keď sa pýtate, či sa ľudia budú mať lepšie, tak ja vám hovorím, nie nebudú, budú platiť viacej daní, lebo tento štát nie je schopný zabezpečiť väčší výber daní na právnických osobách a hlavne tam, kde má veľkú účasť štátu.
Je tento rozpočet dobrý? Ja tvrdím, že nie je. Ja tvrdím, že táto vláda nie je dobrá, ona nie je sociálna. Nemyslí na ľudí. (Reakcie z pléna.) To je jedno. Keď budete vy hovoriť, potom môžete kričať alebo byť ticho, to je jedno. A ja vám hovorím, my sa musíme vždycky pozerať na ľudí.
A ja to už len zarámcujem, na konci to zarámcujem. Aký mám názor ja na rozpočet? Prachy a kšefty pre našich vyvolených a pre nás ostatných len marketing. Ako sa ekonomike darí, ako sme úspešní, ako nám klesá nezamestnanosť a čo sa deje poza týmto marketingom? Táto sociálna vláda pripravila pre ľudí vyššie ceny energií, stúpne nám cena vody, elektriny, plynu, tepla. Stúpajú ceny základných potravín a ľudia si svoj život nefinancujú z výplaty, ale už si nad 50 % financujú svoj život z pôžičiek. A tu my len počúvame, ako sa nám dobre darí. A kde chce tento rozpočet nájsť tento výpadok? Už som to spomínal, zvýšením daní fyzických osôb. Od obyčajných ľudí, a preto tento antisociálny rozpočet naša strana určite nepodporí.
Ďakujem.
Rozpracované
18:16
Vystúpenie v rozprave 18:16
Peter KažimírZvýšený hlas, nervozita a klamstvo nie sú totiž argumentmi, páni poslanci zo SME RODINA! Ak sa niekto podieľal na malých, veľkých...
Zvýšený hlas, nervozita a klamstvo nie sú totiž argumentmi, páni poslanci zo SME RODINA! Ak sa niekto podieľal na malých, veľkých privatizáciách, či už ako funkcionár Prezídia Fondu národného majetku, alebo ako kupujúci, hej, ak sa podieľal na drancovaní štátneho majetku za pravicových vlád minulých rokov, ktorého výsledkom sú napríklad, je tristná situácia v Slovenských elektrárňach, kde chýbajú napríklad dividendy z tejto firmy, tak je obrovský populizmus a obrovská nehanebnosť sa tu proste zaštiťovať takýmito obvineniami a argumentami niekde na pomedzí komunistickej a fašistickej ideológie. Hej, a toto musím povedať, že tento psychický stav, ktorý je v prírode nie veľmi obvyklý, si treba proste vysporiadať sám so sebou a nastaviť sa buď naľavo, alebo napravo. To je úplne najlepšie. Ja chápem, že vyšší hlas, vyššia tónina, obava o osudy ľudí, som tu dosť dlho na to, aby som to "ľudí", to stredoslovenské "ľudí" počul z úst ľudí, ktorí sa prevážajú proste v autách nad 100-tisíc eur bez problémov, či už boli nadobudnuté poctivým, alebo nepoctivým spôsobom. Nenechám sa vyprovokovať, nenechám sa vyprovokovať ľuďmi, ľuďmi typu, ktorí proste potrebujú si nahnať nejaké to percentíčko a nejaký ten hlas v najbližšom prieskume práve takouto argumentáciou.
Čo sa týka samotnej rozpravy, neviem ju naozaj zhodnotiť jedným slovom, pretože nikto z vystupujúcich sa na predložený rozpočet nepozeral ako na celok, ale každý sa venoval iba svojej parciálnej oblasti. Samozrejme, teraz nebudem komentovať ľudí, ktorí sa tomu venujú celý život, a to sú ľudia z aj výboru pre financie a rozpočet. Je jednoduché kritizovať a populisticky vyhlasovať, že dali ste málo na školy, na zdravotníctvo, na dôchodcov, na deti, na cesty a neviem na čo všetko. Ale je to veľmi jednoduché a doprial by som každému z vás, naozaj každému z vás, aby ste si to vyskúšali niekedy obrazne rozdeliť milión, keď od vás chcú tri. Skúste si to! Skúste si to doma, skúste si to, natrénujte si to v posilovni niekde, skúste to, ako sa to dá.
A či sa vám to páči, alebo nepáči, naše verejné financie sú v dobrom stave, ak nechcete súhlasiť, sú určite v lepšom, ako boli pred piatimi rokmi, pred troma rokmi alebo dvoma rokmi. Ak tvrdíme, že budeme mať vyrovnané hospodárenie, keď, ho budeme mať vtedy, keď sa naše výdavky budú rovnať našim príjmom, tak hovoríme, že vtedy dosiahneme nulu, vtedy zastavíme zadlžovanie v absolútnej hodnote, ale musím trvať na tom, že to nie sú preteky.
Áno, na základe mnohých teoretických konceptov, napríklad no policy change, o čom by sme tu mohli hovoriť, to je tzv. scenár nezmenených politík, ako vám to tu niekto predvádzal, je to vlastne scenár, keď si vláda sadne na ruky a na nohy a nerobí nič, by sme dosiahli vyrovnané hospodárenie už v najbližších rokoch. Lenže; a dokonca vám môžem povedať, že by som sa stotožnil aj s takýmto cieľom, ja by som sa s ním stotožnil, lenže to by znamenalo, že by som neznížil dane, neznížil by som sadzbu daní z právnických osôb, nezrušil by som daňovú licenciu, zbavil by som sa 10 % zamestnancov štátnej a verejnej správy, nezvýšil by som platy učiteľom, ktorí majú výstupy štandardne, aké majú a nie sú merané, to znamená, plošne by som odmietal im to takto, takto zvyšovať, a urobil som mnoho iných vecí. Nemohol by som, nemohol by som súhlasiť s mnohými nápadmi z oblasti sociálnej politiky. Takže viete, scenár nezmenených politík je možno lákavý pre technokrata z hľadiska toho, aby dostal medailu z toho pohľadu, že ho odmeníte potleskom za to, že nemá deficit alebo že ten dlh nebude 44 miliárd 300 miliónov, ale 44 miliárd. Viete veľmi dobre, že si nájdete inú palicu. Nájdete si ju, pretože to je úloha, to je úloha a to je proste obraz dnešnej politiky.
Takže vyjadrím sa odborne k jednej veci a to je tá, ktorú poslanec Heger mnohokrát zdôrazňoval, a to je oblasť rezerv. A dokonca aj tejto výtke rozumiem, pretože ste poslanci Národnej rady, je tu výbor, ktorý má kontrolovať fungovanie exekutívy, a práca s rezervami znamená neadresné použitie výdavkov. Chcem ale povedať, a vy to viete veľmi dobre, že držíme zákon, že rezervy nie sú ničím neobvyklým a vždy tu boli a že ich výška je vždy ovplyvnená informáciami, ktoré, ktorými ministerstvo financií disponuje v čase zostavovania rozpočtu. A keďže sa niektoré predpoklady splnia a iné nie, tak skutočné čerpanie tých rozpočtovaných a pomenovaných rezerv sa v skutočnosti, logicky, líši. Ale na to je dokument, ktorý tu schvaľujete a o ktorý nemáte zväčša veľký záujem, a to je štátny záverečný účet. Dokonca dvakrát sem prichádzam, dvakrát za jednoročné účtovné zhodnotenie s týmto dokumentom, kde máte do posledného eura vyúčtované, kde a ako sa použili peniaze. To je vlastne obraz dokumentu, ktorý sa volá štátny rozpočet. Lebo rozpočet je plán a štátny záverečný účet je výkazníctvo, je obraz, je fotografia toho, čo sa za ten rok minulý stalo.
Prebehnem si rezervy. Rezerva vlády, štandardná vec, rezerva na realizáciu súdnych a exekučných rozhodnutí, štandardná vec, rezervy na riešenie krízových situácií, absolútne štandardná vec, povodne, požiare, zosuvy pôdy, rezerva na riešenie vplyvu nových zákonných úprav, to je prejav zodpovednosti a nie nezodpovednosti. Avizujeme legislatívne zmeny, máme ich kvantifikované zhruba, keby sme tam nemali rezervu, kľudne sa môžte opýtať, a z čoho to chcete zaplatiť? Z čoho chcete zaplatiť tú alebo inú legislatívu, 13. alebo 14. plat alebo nočné príplatky? Toto je rezerva na tieto sľuby, ak to chcete tak nazvať.
Rezerva na mzdy a poistné. Štandardná rezerva, ktorá má veľkú, veľký objem, ale vyplýva z toho, že kolektívne vyjednávanie s 350-tisíc zamestnancami verejnej a štátnej správy vždy koliduje s prípravou štátneho rozpočtu. Ak ste mali čas sa tomu venovať, tak len pred dvoma týždňami sa vláda dohodla na tom, že valorizácia platov s drvivou väčšinou tých zamestnancov štátu a samospráv je na úrovni 4,8 percenta. Tá kvantifikácia je tu, je v tejto rezerve, ktorá sa postupne cez rok, dokonca už začiatkom roku preúčtuje alebo rozpočtovým opatrením prepíše do jednotlivých kapitol. Nie je na tom nič, nič pokútne. Je to technika prípravy rozpočtu.
Rezerva na významné investície. Ide o Jaguar Land Rover, o nič iné. Takisto do posledného eura si to môžte pozrieť v budúcom roku, tak ako ste si to mohli pozrieť tento rok za rok minulý.
Rezerva na zhoršený vývoj daňových a nedaňových príjmov. To je rezerva, ktorá vznikla na základe situácie z tohto roku, keď nám skokovito poklesol príjem z dane z príjmu právnických osôb, ako sa pán poslanec Kollár rozčuľoval, na čo sme jasne poukázali, že to bolo spôsobené zlým prognózovaním založeným na podhodnotení takzvaných jednorazových efektov z roku 2015, keď sa vymíňalo 30 % obálky z eurofondov.
Súhlasím s vami, stotožňujem sa s kritikou, že nevyrovnanosť čerpania eurofondov spôsobuje toto, spôsobuje nevyrovnané efekty napr. na ziskovosť z firiem a tým pádom aj na zhoršenú schopnosť predpovedania platieb. Ale nemôžem súhlasiť s tým a to je, toto je klamstvo, pán poslanec Kollár! Ak sa zvyšuje počet zamestnaných ľudí, vy veľmi dobre viete, čo mám na mysli. Máme najvyššiu, najvyššie percento zamestnanosti v histórii krajín, máme vyše skoro 2,4 mil. zamestnaných ľudí, ktorí chodia do práce a platia dane, pretože dodržujú zákony. A keďže sa tieto platy ešte aj nominálne zvyšujú v priemere v národnom hospodárstve asi o 5 %, tak ich platia vyššie ako minulé roky.
A úplne za záver vám poviem, čo radi zamlčujete, že tieto peniaze, ani jeden cent nejde do štátnej kasy, ale ide do kasy miest, obcí a vyšších územných celkov. Každé jedno euro z týchto peňazí nejde vláde Roberta Fica, Bélovi Bugárovi, Andrejovi Dankovi, ale starostom a primátorom a županom. A ten, teraz už aj vašim županom, tak čo tu populisticky proste obhadzujete túto vec, to je absolútne, proste principiálna lož, o ktorej hovoríte. Takže vysvetlíme si základné pojmy a môžme sa dohodnúť, že ste sa mýlili, lebo ste tomu zle rozumeli. Ale toto je proste pravda, ako hovorím, ak to hovoríte naschvál, tak klamete, nerád by som vám to pripomínal.
A potom je tu rezerva na prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únie a tu by som nerád sa proste zakrýval alebo približoval niektoré z týchto xenofóbnych prejavov, ktoré tu zazneli z lavíc jedného poslaneckého klubu, či čo to je, ktorý nás tu straší proste z Európskej únie, ale je to proste tiež štandardný nástroj, ktorý ráta s korekciami, s nepravidelným čerpaním, skofinancovaním a s tým, že pomôžeme lepšiemu čerpaniu. Nič na tom zlého nie je.
Chcem vám na záver povedať ešte z hľadiska toho, môžme sa tu šticovať o tom, čo je veľa a čo je málo. Som presvedčený o tom, že dĺžka tejto debaty k rozpočtu verejnej správy, dĺžka vlastne debát posledných rokov ani tak nesúvisí so zmenou vášho rokovacieho poriadku, ale viac súvisí s tým, že táto téma už nie je dráma. Nie je to dráma z pohľadu toho, že by, a v tomto súhlasím aj s predrečníkom, že by, že by, to hovoríme o desatinke percenta doľava alebo doprava, hej, to je o tom cielení. Ale ak hovoríme o tom, čo z toho majú ľudia, tak to sú proste konkrétne opatrenia, na ktoré môžme mať rôzny názor a ja som s nimi ako minister financií súhlasil.
Nemám nič proti tomu, že pôjde viac peňazí opatrovateľom. Je tu výzva z opozičných lavíc, že to malo byť dávno a malo to byť skôr ako v septembri. Nemám nič proti tomu, aby sme konečne reformovali sociálne služby a riešili problém našich rodičov, sociálne služby sú o dôchodcoch. Nie je to o politických stranách, nie je to o celebritách, ktoré sa proste ukazujú každú nedeľu v Markíze, je to o ľuďoch, ktorých treba prezliekať, ktorí proste dožívajú sami. To mám merať s tým, či máme vyrovnaný alebo nevyrovnaný rozpočet? O tom, že ten problém väčšieho a väčšieho počtu ľudí, ktorí nie sú odkázaní na seba, lebo žije v spoločnosti, kde viacgeneračná solidarita sa, bohužiaľ, stáva iba heslom alebo výkrikom pri nedeľnej omši? Prepáčte. Sú to proste funkcie, ktoré štát má a ktoré musí, musí plniť a či si ich plní dobre alebo zle, vyhodnotí každý jeden z nás, lebo sa každý jeden z nás do tejto situácie raz v živote dostaneme. A že to stojí peniaze, áno, stojí to peniaze, sociálne služby, 90 mil. eur navyše, tak ako to bude rásť, bude to cez 100 mil. eur navyše, ale musíme sa s tým vyrovnať. Je to proste problém, na Slovensku sa rodí málo detí.
Máme konzumnú spoločnosť, ktorá sa zadlžuje. To je vaša, vaša zase, začínate útočiť so zadlžovaním domácností. Na to by sme si museli otvoriť fľašu vína, aby sme sa na tom zhodli. Ale zadlžovanie súkromných domácností je fenomén, ktorý je spojený so zmenou kultúrneho modelu. Nesúhlasím s vaším populistickým cvičením o tom, že je to dôkaz o tom, že ľudia nemajú z čoho žiť. Sú tu nulové úroky, veľmi nízke úroky, a ľudia chcú mať vyššiu životnú úroveň, chcú si kúpiť hento, tamto, chcú mať proste viac. A preto sa zadlžujú, v prvom rade preto, lebo majú prácu alebo majú istoty zamestnávania. Takže, a okrem toho, ak si pozriete model ďalších európskych krajín, či sú to protestantské, katolícke, južné, severné, východné, tak z tohto vychádzame stále veľmi, veľmi dobre.
Máme nebezpečnú dynamiku zadlžovania, preto sme robili reguláciu či s CZBS, preto sme stúpli na krk nebankovkám, preto chceme hovoriť o regulácii sprostredkovateľských finančných služieb, a preto hovoríme – a to je beh na strašne dlhú trať – o finančnom vzdelávaní. O tom, aby deti od prvej triedy chápali, čo je úrok a čo je to, požičajte si a reštrukturujte si svoj úver a o všetko prídete. Áno, to je proste diablova ponuka, ktorá tu je, ale súvisí nie s tou, onakou vládou, vnímaním takých alebo onakých globálnych hrozieb, súvisí s tým, že naša generácia je mladšia a mladšia a mení sa, v podstate sa mení, to znamená, ten klasický Slovák, ktorý nežil na dlh, mizne postupne, mizne, pretože keďže je zamestnaný a vie že sa to dá aj žiť na dlh, tak začína žiť na dlh. A to je debata, ktorá, ktorú, samozrejme, môžte vždycky zobrať aj z iného súdka a môžte nás ňou biť po hlave.
Ja len viem povedať, že tak ako Národná banka alebo ministerstvo financií je regulátor v tejto oblasti, bude si plniť svoje funkcie a vy ste tu na to, aby ste nás kontrolovali a hovorili, či je to veľa alebo dosť. No a k tomu vám musím povedať, že chcem aj poďakovať za to, že ste ma po tej relatívne nudnej debate trošku vytočili a že som vám mohol povedať to, čo som si o vás myslel.
A chcem len povedať, že všetko sa na dobré obráti. Ak hovoríme o globálnych rizikách; to je naozaj posledná myšlienka; riziká tu sú, ráno sa zobudíte, vyjdete na ulicu a je riziko, že sa večer nevrátite. To je proste, s tým žijeme a s tým vstávame a s tým ideme spávať. Ale ak sa pozrieme na výmenu informácií, to, ako to na svete funguje, tak najbližšie dva-tri roky by sme mali ešte žiť v konjunktúre, také sú odhady, také sú odhady ľudí, ktorí majú takzvaný helikoptér, žijú a môžu sa pozerať na to, ako sa v svetových ekonomických centrách čo deje. Samozrejme, toto sa môže zmeniť z minúty na minútu, ak niekomu v Severnej Kórei, v Spojených štátoch alebo niekde inde prepne a zahraje sa proste s tlačítkami globálnej politiky a všetko môže byť inak. Lebo taký je dneska život a nikto si sám len, si nevie ochrániť ani svoj osud len sám v nejakom proste teritóriu, to je proste iba idea a sen.
A ak mi dovolíte, toto je môj šiesty rozpočet a ja urobím všetko pre to, aby to, čo tu je čierne na bielom, aby sa stalo aj realitou. Ďakujem vám, krásny večer vám prajem. (Potlesk.)
Dámy a páni, dovoľte mi po jednom dni rozpravy, začali sme včera o štrnástej hodine a tridsiatej štvrtej minúte, tuším, aby som zaujal postoj k rozprave, ktorá z väčšej časti bola seriózna a až na výnimky zopár krikľúňov; ten posledný sa tu prejavil pred pár sekundami; a musím povedať, že smeroval k veci.
Zvýšený hlas, nervozita a klamstvo nie sú totiž argumentmi, páni poslanci zo SME RODINA! Ak sa niekto podieľal na malých, veľkých privatizáciách, či už ako funkcionár Prezídia Fondu národného majetku, alebo ako kupujúci, hej, ak sa podieľal na drancovaní štátneho majetku za pravicových vlád minulých rokov, ktorého výsledkom sú napríklad, je tristná situácia v Slovenských elektrárňach, kde chýbajú napríklad dividendy z tejto firmy, tak je obrovský populizmus a obrovská nehanebnosť sa tu proste zaštiťovať takýmito obvineniami a argumentami niekde na pomedzí komunistickej a fašistickej ideológie. Hej, a toto musím povedať, že tento psychický stav, ktorý je v prírode nie veľmi obvyklý, si treba proste vysporiadať sám so sebou a nastaviť sa buď naľavo, alebo napravo. To je úplne najlepšie. Ja chápem, že vyšší hlas, vyššia tónina, obava o osudy ľudí, som tu dosť dlho na to, aby som to "ľudí", to stredoslovenské "ľudí" počul z úst ľudí, ktorí sa prevážajú proste v autách nad 100-tisíc eur bez problémov, či už boli nadobudnuté poctivým, alebo nepoctivým spôsobom. Nenechám sa vyprovokovať, nenechám sa vyprovokovať ľuďmi, ľuďmi typu, ktorí proste potrebujú si nahnať nejaké to percentíčko a nejaký ten hlas v najbližšom prieskume práve takouto argumentáciou.
Čo sa týka samotnej rozpravy, neviem ju naozaj zhodnotiť jedným slovom, pretože nikto z vystupujúcich sa na predložený rozpočet nepozeral ako na celok, ale každý sa venoval iba svojej parciálnej oblasti. Samozrejme, teraz nebudem komentovať ľudí, ktorí sa tomu venujú celý život, a to sú ľudia z aj výboru pre financie a rozpočet. Je jednoduché kritizovať a populisticky vyhlasovať, že dali ste málo na školy, na zdravotníctvo, na dôchodcov, na deti, na cesty a neviem na čo všetko. Ale je to veľmi jednoduché a doprial by som každému z vás, naozaj každému z vás, aby ste si to vyskúšali niekedy obrazne rozdeliť milión, keď od vás chcú tri. Skúste si to! Skúste si to doma, skúste si to, natrénujte si to v posilovni niekde, skúste to, ako sa to dá.
A či sa vám to páči, alebo nepáči, naše verejné financie sú v dobrom stave, ak nechcete súhlasiť, sú určite v lepšom, ako boli pred piatimi rokmi, pred troma rokmi alebo dvoma rokmi. Ak tvrdíme, že budeme mať vyrovnané hospodárenie, keď, ho budeme mať vtedy, keď sa naše výdavky budú rovnať našim príjmom, tak hovoríme, že vtedy dosiahneme nulu, vtedy zastavíme zadlžovanie v absolútnej hodnote, ale musím trvať na tom, že to nie sú preteky.
Áno, na základe mnohých teoretických konceptov, napríklad no policy change, o čom by sme tu mohli hovoriť, to je tzv. scenár nezmenených politík, ako vám to tu niekto predvádzal, je to vlastne scenár, keď si vláda sadne na ruky a na nohy a nerobí nič, by sme dosiahli vyrovnané hospodárenie už v najbližších rokoch. Lenže; a dokonca vám môžem povedať, že by som sa stotožnil aj s takýmto cieľom, ja by som sa s ním stotožnil, lenže to by znamenalo, že by som neznížil dane, neznížil by som sadzbu daní z právnických osôb, nezrušil by som daňovú licenciu, zbavil by som sa 10 % zamestnancov štátnej a verejnej správy, nezvýšil by som platy učiteľom, ktorí majú výstupy štandardne, aké majú a nie sú merané, to znamená, plošne by som odmietal im to takto, takto zvyšovať, a urobil som mnoho iných vecí. Nemohol by som, nemohol by som súhlasiť s mnohými nápadmi z oblasti sociálnej politiky. Takže viete, scenár nezmenených politík je možno lákavý pre technokrata z hľadiska toho, aby dostal medailu z toho pohľadu, že ho odmeníte potleskom za to, že nemá deficit alebo že ten dlh nebude 44 miliárd 300 miliónov, ale 44 miliárd. Viete veľmi dobre, že si nájdete inú palicu. Nájdete si ju, pretože to je úloha, to je úloha a to je proste obraz dnešnej politiky.
Takže vyjadrím sa odborne k jednej veci a to je tá, ktorú poslanec Heger mnohokrát zdôrazňoval, a to je oblasť rezerv. A dokonca aj tejto výtke rozumiem, pretože ste poslanci Národnej rady, je tu výbor, ktorý má kontrolovať fungovanie exekutívy, a práca s rezervami znamená neadresné použitie výdavkov. Chcem ale povedať, a vy to viete veľmi dobre, že držíme zákon, že rezervy nie sú ničím neobvyklým a vždy tu boli a že ich výška je vždy ovplyvnená informáciami, ktoré, ktorými ministerstvo financií disponuje v čase zostavovania rozpočtu. A keďže sa niektoré predpoklady splnia a iné nie, tak skutočné čerpanie tých rozpočtovaných a pomenovaných rezerv sa v skutočnosti, logicky, líši. Ale na to je dokument, ktorý tu schvaľujete a o ktorý nemáte zväčša veľký záujem, a to je štátny záverečný účet. Dokonca dvakrát sem prichádzam, dvakrát za jednoročné účtovné zhodnotenie s týmto dokumentom, kde máte do posledného eura vyúčtované, kde a ako sa použili peniaze. To je vlastne obraz dokumentu, ktorý sa volá štátny rozpočet. Lebo rozpočet je plán a štátny záverečný účet je výkazníctvo, je obraz, je fotografia toho, čo sa za ten rok minulý stalo.
Prebehnem si rezervy. Rezerva vlády, štandardná vec, rezerva na realizáciu súdnych a exekučných rozhodnutí, štandardná vec, rezervy na riešenie krízových situácií, absolútne štandardná vec, povodne, požiare, zosuvy pôdy, rezerva na riešenie vplyvu nových zákonných úprav, to je prejav zodpovednosti a nie nezodpovednosti. Avizujeme legislatívne zmeny, máme ich kvantifikované zhruba, keby sme tam nemali rezervu, kľudne sa môžte opýtať, a z čoho to chcete zaplatiť? Z čoho chcete zaplatiť tú alebo inú legislatívu, 13. alebo 14. plat alebo nočné príplatky? Toto je rezerva na tieto sľuby, ak to chcete tak nazvať.
Rezerva na mzdy a poistné. Štandardná rezerva, ktorá má veľkú, veľký objem, ale vyplýva z toho, že kolektívne vyjednávanie s 350-tisíc zamestnancami verejnej a štátnej správy vždy koliduje s prípravou štátneho rozpočtu. Ak ste mali čas sa tomu venovať, tak len pred dvoma týždňami sa vláda dohodla na tom, že valorizácia platov s drvivou väčšinou tých zamestnancov štátu a samospráv je na úrovni 4,8 percenta. Tá kvantifikácia je tu, je v tejto rezerve, ktorá sa postupne cez rok, dokonca už začiatkom roku preúčtuje alebo rozpočtovým opatrením prepíše do jednotlivých kapitol. Nie je na tom nič, nič pokútne. Je to technika prípravy rozpočtu.
Rezerva na významné investície. Ide o Jaguar Land Rover, o nič iné. Takisto do posledného eura si to môžte pozrieť v budúcom roku, tak ako ste si to mohli pozrieť tento rok za rok minulý.
Rezerva na zhoršený vývoj daňových a nedaňových príjmov. To je rezerva, ktorá vznikla na základe situácie z tohto roku, keď nám skokovito poklesol príjem z dane z príjmu právnických osôb, ako sa pán poslanec Kollár rozčuľoval, na čo sme jasne poukázali, že to bolo spôsobené zlým prognózovaním založeným na podhodnotení takzvaných jednorazových efektov z roku 2015, keď sa vymíňalo 30 % obálky z eurofondov.
Súhlasím s vami, stotožňujem sa s kritikou, že nevyrovnanosť čerpania eurofondov spôsobuje toto, spôsobuje nevyrovnané efekty napr. na ziskovosť z firiem a tým pádom aj na zhoršenú schopnosť predpovedania platieb. Ale nemôžem súhlasiť s tým a to je, toto je klamstvo, pán poslanec Kollár! Ak sa zvyšuje počet zamestnaných ľudí, vy veľmi dobre viete, čo mám na mysli. Máme najvyššiu, najvyššie percento zamestnanosti v histórii krajín, máme vyše skoro 2,4 mil. zamestnaných ľudí, ktorí chodia do práce a platia dane, pretože dodržujú zákony. A keďže sa tieto platy ešte aj nominálne zvyšujú v priemere v národnom hospodárstve asi o 5 %, tak ich platia vyššie ako minulé roky.
A úplne za záver vám poviem, čo radi zamlčujete, že tieto peniaze, ani jeden cent nejde do štátnej kasy, ale ide do kasy miest, obcí a vyšších územných celkov. Každé jedno euro z týchto peňazí nejde vláde Roberta Fica, Bélovi Bugárovi, Andrejovi Dankovi, ale starostom a primátorom a županom. A ten, teraz už aj vašim županom, tak čo tu populisticky proste obhadzujete túto vec, to je absolútne, proste principiálna lož, o ktorej hovoríte. Takže vysvetlíme si základné pojmy a môžme sa dohodnúť, že ste sa mýlili, lebo ste tomu zle rozumeli. Ale toto je proste pravda, ako hovorím, ak to hovoríte naschvál, tak klamete, nerád by som vám to pripomínal.
A potom je tu rezerva na prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únie a tu by som nerád sa proste zakrýval alebo približoval niektoré z týchto xenofóbnych prejavov, ktoré tu zazneli z lavíc jedného poslaneckého klubu, či čo to je, ktorý nás tu straší proste z Európskej únie, ale je to proste tiež štandardný nástroj, ktorý ráta s korekciami, s nepravidelným čerpaním, skofinancovaním a s tým, že pomôžeme lepšiemu čerpaniu. Nič na tom zlého nie je.
Chcem vám na záver povedať ešte z hľadiska toho, môžme sa tu šticovať o tom, čo je veľa a čo je málo. Som presvedčený o tom, že dĺžka tejto debaty k rozpočtu verejnej správy, dĺžka vlastne debát posledných rokov ani tak nesúvisí so zmenou vášho rokovacieho poriadku, ale viac súvisí s tým, že táto téma už nie je dráma. Nie je to dráma z pohľadu toho, že by, a v tomto súhlasím aj s predrečníkom, že by, že by, to hovoríme o desatinke percenta doľava alebo doprava, hej, to je o tom cielení. Ale ak hovoríme o tom, čo z toho majú ľudia, tak to sú proste konkrétne opatrenia, na ktoré môžme mať rôzny názor a ja som s nimi ako minister financií súhlasil.
Nemám nič proti tomu, že pôjde viac peňazí opatrovateľom. Je tu výzva z opozičných lavíc, že to malo byť dávno a malo to byť skôr ako v septembri. Nemám nič proti tomu, aby sme konečne reformovali sociálne služby a riešili problém našich rodičov, sociálne služby sú o dôchodcoch. Nie je to o politických stranách, nie je to o celebritách, ktoré sa proste ukazujú každú nedeľu v Markíze, je to o ľuďoch, ktorých treba prezliekať, ktorí proste dožívajú sami. To mám merať s tým, či máme vyrovnaný alebo nevyrovnaný rozpočet? O tom, že ten problém väčšieho a väčšieho počtu ľudí, ktorí nie sú odkázaní na seba, lebo žije v spoločnosti, kde viacgeneračná solidarita sa, bohužiaľ, stáva iba heslom alebo výkrikom pri nedeľnej omši? Prepáčte. Sú to proste funkcie, ktoré štát má a ktoré musí, musí plniť a či si ich plní dobre alebo zle, vyhodnotí každý jeden z nás, lebo sa každý jeden z nás do tejto situácie raz v živote dostaneme. A že to stojí peniaze, áno, stojí to peniaze, sociálne služby, 90 mil. eur navyše, tak ako to bude rásť, bude to cez 100 mil. eur navyše, ale musíme sa s tým vyrovnať. Je to proste problém, na Slovensku sa rodí málo detí.
Máme konzumnú spoločnosť, ktorá sa zadlžuje. To je vaša, vaša zase, začínate útočiť so zadlžovaním domácností. Na to by sme si museli otvoriť fľašu vína, aby sme sa na tom zhodli. Ale zadlžovanie súkromných domácností je fenomén, ktorý je spojený so zmenou kultúrneho modelu. Nesúhlasím s vaším populistickým cvičením o tom, že je to dôkaz o tom, že ľudia nemajú z čoho žiť. Sú tu nulové úroky, veľmi nízke úroky, a ľudia chcú mať vyššiu životnú úroveň, chcú si kúpiť hento, tamto, chcú mať proste viac. A preto sa zadlžujú, v prvom rade preto, lebo majú prácu alebo majú istoty zamestnávania. Takže, a okrem toho, ak si pozriete model ďalších európskych krajín, či sú to protestantské, katolícke, južné, severné, východné, tak z tohto vychádzame stále veľmi, veľmi dobre.
Máme nebezpečnú dynamiku zadlžovania, preto sme robili reguláciu či s CZBS, preto sme stúpli na krk nebankovkám, preto chceme hovoriť o regulácii sprostredkovateľských finančných služieb, a preto hovoríme – a to je beh na strašne dlhú trať – o finančnom vzdelávaní. O tom, aby deti od prvej triedy chápali, čo je úrok a čo je to, požičajte si a reštrukturujte si svoj úver a o všetko prídete. Áno, to je proste diablova ponuka, ktorá tu je, ale súvisí nie s tou, onakou vládou, vnímaním takých alebo onakých globálnych hrozieb, súvisí s tým, že naša generácia je mladšia a mladšia a mení sa, v podstate sa mení, to znamená, ten klasický Slovák, ktorý nežil na dlh, mizne postupne, mizne, pretože keďže je zamestnaný a vie že sa to dá aj žiť na dlh, tak začína žiť na dlh. A to je debata, ktorá, ktorú, samozrejme, môžte vždycky zobrať aj z iného súdka a môžte nás ňou biť po hlave.
Ja len viem povedať, že tak ako Národná banka alebo ministerstvo financií je regulátor v tejto oblasti, bude si plniť svoje funkcie a vy ste tu na to, aby ste nás kontrolovali a hovorili, či je to veľa alebo dosť. No a k tomu vám musím povedať, že chcem aj poďakovať za to, že ste ma po tej relatívne nudnej debate trošku vytočili a že som vám mohol povedať to, čo som si o vás myslel.
A chcem len povedať, že všetko sa na dobré obráti. Ak hovoríme o globálnych rizikách; to je naozaj posledná myšlienka; riziká tu sú, ráno sa zobudíte, vyjdete na ulicu a je riziko, že sa večer nevrátite. To je proste, s tým žijeme a s tým vstávame a s tým ideme spávať. Ale ak sa pozrieme na výmenu informácií, to, ako to na svete funguje, tak najbližšie dva-tri roky by sme mali ešte žiť v konjunktúre, také sú odhady, také sú odhady ľudí, ktorí majú takzvaný helikoptér, žijú a môžu sa pozerať na to, ako sa v svetových ekonomických centrách čo deje. Samozrejme, toto sa môže zmeniť z minúty na minútu, ak niekomu v Severnej Kórei, v Spojených štátoch alebo niekde inde prepne a zahraje sa proste s tlačítkami globálnej politiky a všetko môže byť inak. Lebo taký je dneska život a nikto si sám len, si nevie ochrániť ani svoj osud len sám v nejakom proste teritóriu, to je proste iba idea a sen.
A ak mi dovolíte, toto je môj šiesty rozpočet a ja urobím všetko pre to, aby to, čo tu je čierne na bielom, aby sa stalo aj realitou. Ďakujem vám, krásny večer vám prajem. (Potlesk.)
Rozpracované
18:33
Uvádzajúci uvádza bod 18:33
Ľubomír VážnyVláda Slovenskej republiky schválila 11. 10. 2017 uznesením č. 474/2017 tento predmetný návrh...
Vláda Slovenskej republiky schválila 11. 10. 2017 uznesením č. 474/2017 tento predmetný návrh rozpočtu. Návrh rozpočtu je zostavený v podmienkach v súčasnosti platného znenia zákona o sociálnom poistení, zároveň je v ňom premietnutý finančný dopad vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom poistení s účinnosťou od 1. januára 2018, a to najmä sa jedná o zvýšenie dôchodkových dávok o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, najmenej však o pevnú sumu určenú ako 2 % z priemernej sumy príslušného druhu dôchodku.
Tiež je tam zakomponované zvýšenie úrazovej dávky v rokoch 2018 až 2021, ktoré sa zvyšuje o 2 %, minimálne valorizačné percento na zvyšovanie úrazových dávok, taktiež návrh opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o úprave dôchodkového veku a referenčného veku pre rok 2018, pričom dôchodkový vek sa zvyšuje o 63 dni a dôchodkový vek na kalendárny rok 2018 je 62 rokov a 139 dní a referenčný vek na kalendárny rok 2018 je 62 rokov.
Tiež je tam zakomponovaná úprava možnosti použitia finančných prostriedkov základných fondov, v ktorých sa vykazuje prebytok finančných prostriedkov na poskytnutie finančnej výpomoci do iného základného fondu, v ktorom nie je dostatok finančných prostriedkov na dávky, a toto ustanovenie sa aplikuje aj po 31. decembri 2017.
Predkladaný materiál zohľadňuje skutočné výsledky hospodárenia Sociálnej poisťovne v roku 2016, zohľadňuje očakávané výsledky hospodárenia do konca roku 2017 a vplyv aktuálnych makroekonomických ukazovateľov zverejnených Inštitútom finančnej politiky Ministerstva financií Slovenskej republiky dňa 21. septembra 2017.
V návrhu rozpočtu je zohľadnená ministerstvom financií Slovenskej republiky navrhovaná výška príjmov a výdavkov. V roku 2018 sa predpokladá transfer zo štátneho rozpočtu v sume 255,4 mil. eur, v roku 2019 v sume 117,7 mil. eur a predpokladá sa, že v roku 2020 Sociálna poisťovňa nebude potrebovať žiadny transfer prostriedkov zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
V návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2018 sa predpokladá, že príjmy v bežnom roku dosiahnu 7,997 mld. eur a výdavky 7,989 mld. eur, pričom z týchto čísiel vyplýva, že bilančný rozdiel v bežnom roku sa očakáva v sume plus 7,5 mil. eur. Po zapracovaní predpokladaného zostatku z roku 2017 vo výške 515 mil. eur by zdroje v roku 2018 mali predstavovať 8,512 mld. eur, čo znamená, že hospodárenie Sociálnej poisťovne v roku 2018 by malo skončiť s celkovým bilančným rozdielom 522,6 mil. eur.
Výdavky rozpočtu na roky 2018 sa predstavujú, sa predpokladajú v sume 7,989 mld. eur a z nich najväčšiu časť, až 7,047 mld. eur, čo je 88,2 % z celkových výdavkov, predstavujú výdavky na dôchodkové dávky zo základného fondu starobného poistenia a dávky zo základného fondu invalidného poistenia.
V roku 2018 predpokladá Sociálna poisťovňa postúpiť do dôchodkových správcovských spoločností v tzv. druhom pilieri príspevky na starobné dôchodkové sporenie vo výške 618,4 mil. eur.
Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne je zosúladený s návrhom rozpočtu verejnej správy na rok 2018 až 2020.
Ďakujem za pozornosť a dovolím si požiadať vás o schválenie predkladaného návrhu rozpočtu na rok 2018 s výhľadom na roky 2019 a 2020.
Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2018 a rozpočtový výhľad na roky 2019 a 2020 predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s ustanovením § 122 ods. 4 písm. c) bod 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Vláda Slovenskej republiky schválila 11. 10. 2017 uznesením č. 474/2017 tento predmetný návrh rozpočtu. Návrh rozpočtu je zostavený v podmienkach v súčasnosti platného znenia zákona o sociálnom poistení, zároveň je v ňom premietnutý finančný dopad vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom poistení s účinnosťou od 1. januára 2018, a to najmä sa jedná o zvýšenie dôchodkových dávok o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, najmenej však o pevnú sumu určenú ako 2 % z priemernej sumy príslušného druhu dôchodku.
Tiež je tam zakomponované zvýšenie úrazovej dávky v rokoch 2018 až 2021, ktoré sa zvyšuje o 2 %, minimálne valorizačné percento na zvyšovanie úrazových dávok, taktiež návrh opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o úprave dôchodkového veku a referenčného veku pre rok 2018, pričom dôchodkový vek sa zvyšuje o 63 dni a dôchodkový vek na kalendárny rok 2018 je 62 rokov a 139 dní a referenčný vek na kalendárny rok 2018 je 62 rokov.
Tiež je tam zakomponovaná úprava možnosti použitia finančných prostriedkov základných fondov, v ktorých sa vykazuje prebytok finančných prostriedkov na poskytnutie finančnej výpomoci do iného základného fondu, v ktorom nie je dostatok finančných prostriedkov na dávky, a toto ustanovenie sa aplikuje aj po 31. decembri 2017.
Predkladaný materiál zohľadňuje skutočné výsledky hospodárenia Sociálnej poisťovne v roku 2016, zohľadňuje očakávané výsledky hospodárenia do konca roku 2017 a vplyv aktuálnych makroekonomických ukazovateľov zverejnených Inštitútom finančnej politiky Ministerstva financií Slovenskej republiky dňa 21. septembra 2017.
V návrhu rozpočtu je zohľadnená ministerstvom financií Slovenskej republiky navrhovaná výška príjmov a výdavkov. V roku 2018 sa predpokladá transfer zo štátneho rozpočtu v sume 255,4 mil. eur, v roku 2019 v sume 117,7 mil. eur a predpokladá sa, že v roku 2020 Sociálna poisťovňa nebude potrebovať žiadny transfer prostriedkov zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
V návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2018 sa predpokladá, že príjmy v bežnom roku dosiahnu 7,997 mld. eur a výdavky 7,989 mld. eur, pričom z týchto čísiel vyplýva, že bilančný rozdiel v bežnom roku sa očakáva v sume plus 7,5 mil. eur. Po zapracovaní predpokladaného zostatku z roku 2017 vo výške 515 mil. eur by zdroje v roku 2018 mali predstavovať 8,512 mld. eur, čo znamená, že hospodárenie Sociálnej poisťovne v roku 2018 by malo skončiť s celkovým bilančným rozdielom 522,6 mil. eur.
Výdavky rozpočtu na roky 2018 sa predstavujú, sa predpokladajú v sume 7,989 mld. eur a z nich najväčšiu časť, až 7,047 mld. eur, čo je 88,2 % z celkových výdavkov, predstavujú výdavky na dôchodkové dávky zo základného fondu starobného poistenia a dávky zo základného fondu invalidného poistenia.
V roku 2018 predpokladá Sociálna poisťovňa postúpiť do dôchodkových správcovských spoločností v tzv. druhom pilieri príspevky na starobné dôchodkové sporenie vo výške 618,4 mil. eur.
Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne je zosúladený s návrhom rozpočtu verejnej správy na rok 2018 až 2020.
Ďakujem za pozornosť a dovolím si požiadať vás o schválenie predkladaného návrhu rozpočtu na rok 2018 s výhľadom na roky 2019 a 2020.
Rozpracované
18:38
Vystúpenie spoločného spravodajcu 18:38
Erik TomášPredseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 758 z 13. októbra 2017 pridelil návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2018 a rozpočtový výhľad na roky 2019 a 2020 na prerokovanie Výboru...
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 758 z 13. októbra 2017 pridelil návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2018 a rozpočtový výhľad na roky 2019 a 2020 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.
Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2018 a rozpočtový výhľad na roky 2019 a 2020 prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 230 z 20. novembra 2017 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 85 z 27. novembra 2017 s tým, že predpokladané príjmy a výdavky na rok 2018 sú rozpočtované takto: Zdroje celkom 8 512 237 000 eur, výdavky 7 989 682 000 eur.
Výbor ma zároveň poveril predložiť Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2018 a rozpočtový výhľad na roky 2019 a 2020 vo výboroch a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý tvorí prílohu tejto správy.
Správa výborov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 87 z 27. novembra 2017.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
7.12.2017 o 18:38 hod.
Mgr.
Erik Tomáš
Videokanál poslanca
Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2018 a rozpočtový výhľad na roky 2019 a 2020 (tlač 728).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 758 z 13. októbra 2017 pridelil návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2018 a rozpočtový výhľad na roky 2019 a 2020 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.
Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2018 a rozpočtový výhľad na roky 2019 a 2020 prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 230 z 20. novembra 2017 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 85 z 27. novembra 2017 s tým, že predpokladané príjmy a výdavky na rok 2018 sú rozpočtované takto: Zdroje celkom 8 512 237 000 eur, výdavky 7 989 682 000 eur.
Výbor ma zároveň poveril predložiť Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2018 a rozpočtový výhľad na roky 2019 a 2020 vo výboroch a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý tvorí prílohu tejto správy.
Správa výborov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 87 z 27. novembra 2017.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.
Rozpracované
18:41
Vystúpenie v rozprave 18:41
Jozef LukáčNávrh rozpočtu verejnej správy na rok 2018 kvantifikuje príjmy verejnej správy v sume 25 966 018 000 eur. Príjmy Sociálnej poisťovne uvádza v sume 7 424 880 000 eur. Už len z porovnania týchto dvoch čísel je zrejmé, že rozpočtu Sociálnej poisťovne treba venovať mimoriadnu pozornosť, lebo predstavuje viac ako štvrtinu celého rozpočtu verejnej správy.
Osobitnú pozornosť si zasluhuje kvantifikácia...
Návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2018 kvantifikuje príjmy verejnej správy v sume 25 966 018 000 eur. Príjmy Sociálnej poisťovne uvádza v sume 7 424 880 000 eur. Už len z porovnania týchto dvoch čísel je zrejmé, že rozpočtu Sociálnej poisťovne treba venovať mimoriadnu pozornosť, lebo predstavuje viac ako štvrtinu celého rozpočtu verejnej správy.
Osobitnú pozornosť si zasluhuje kvantifikácia príjmov Sociálnej poisťovne, pretože časť jej príjmu je naviazaná na štátny rozpočet a bolo by nefér, ak by Sociálna poisťovňa z dôvodu podhodnotených príjmov z poistného, predovšetkým z príjmov od ekonomicky aktívneho obyvateľstva, pýtala od štátu viac, ako v skutočnosti potrebuje na vykrytie financovania poistných udalostí. Pri dobre odhadnutých vstupoch je kvantifikácia príjmov od ekonomicky aktívneho obyvateľstva triviálnou záležitosťou. Príjmy od tejto skupiny ľudí tvorí poistné a ako každé poistné je aj poistné na jednotlivé druhy sociálneho poistenia súčtom počtu poistencov priemerného vymeriavacieho základu nad poistné a sadzby poistného. Táto suma sa musí znížiť o neúspešnosť výberu poistného a chorobnosť poistného kmeňa. Poistné sa počas doby pracovnej neschopnosti neplatí.
Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne uvádza takmer všetky veličiny, na základe ktorých možno príjmy z poistného od ekonomicky aktívneho obyvateľstva kvantifikovať. Ide o to, ako reálne sú odhadnuté veličiny vstupujúce do odhadu príjmov, a tu mám isté pochybnosti a otázky. Rozpočet Sociálnej poisťovne dlhodobo odhaduje priemernú chorobnosť poistného kmeňa Sociálnej poisťovne na úrovni 3,5 percenta. To možno konfrontovať s mesačnými štatistikami chorobnosti, ktoré Sociálna poisťovňa sprístupňuje na svojom webovom sídle a ktoré potvrdzujú chorobnosť na projektovanej úrovni.
Čo je ale znepokojujúce, je územná diferenciácia chorobnosti. V Bratislavskom kraji bola priemerná chorobnosť v roku 2016 na úrovni 2,19, kým v Prešovskom kraji je viac ako 4,46. Ak začneme sledovať rozdiely na okresnej úrovni, je situácia ešte znepokojivejšia. V mesiaci február 2016, kedy bola vykazovaná najvyššia chorobnosť počas roka vo všetkých krajoch Slovenskej republiky, dosiahla chorobnosť v okrese Stará Ľubovňa 6,351 %, Čadca mala 5,49 a Sobrance dokonca cez 7 percent. To je alarmujúce a môže mať dôsledky na zamestnanosť, lebo neviem si predstaviť investora, ktorý sa bude tlačiť do regiónu, kde je chorobnosť obyvateľstva, kde chorobnosť pracovnej sily je viac ako 7 percent.
Z dostupných informácií je zrejmé, že Sociálna poisťovňa sa problémom územnej diferenciácie chorobnosti zaoberá, ukazuje to aj pokles maximálnej miery chorobnosti v priebehu rokov 2010 až 2017. V sledovanom období dosiahol maximálnu chorobnosť okres Stará Ľubovňa, kde vo februári 2012 bola zistená chorobnosť na úrovni 17,38 % a najnižšia chorobnosť vtedy bola v okrese Bratislava I, kde miera chorobnosti dosiahla 1,96 percenta. Od roku 2014 sa podarilo zraziť najvyššie miery chorobnosti pod 8 percent. Môžme teda hovoriť o výraznom posune, ale stále sú to veľké rozdiely medzi západom a východom štátu.
Chcem sa spýtať pána teda riaditeľa, čím sa dajú vysvetliť vysoké regionálne rozdiely v chorobnosti zamestnancov a aké opatrenia bude realizovať Sociálna poisťovňa pre ďalšie znižovanie chorobnosti. V tejto súvislosti považujem za vhodné otvoriť do budúcna možno aj otázku revízie osobného rozsahu nemocenského poistenia. Pri vysokej miere nezamestnanosti je nebezpečné, aby pracujúci dôchodcovia neboli povinne sociálne poistení, pretože by predstavovali lacnejšiu pracovnú silu ako osoby v produktívnom veku a vytláčali by z trhu práce mladšie kohorty obyvateľstva.
Dnes je ale situácia iná, na trhu práce je nedostatok pracovných síl a zotrvanie dôchodcov v zárobkovej činnosti sa môže hodiť, ono v podstate to vyhovuje. Na druhej strane sa domnievam, že títo zamestnanci vykazujú vyššiu chorobnosť a možno prispievajú k miere chorobnosti viac ako ostatní zamestnanci. Ale je to len hypotéza, ktorú treba overiť a následne prijať legislatívne opatrenia.
Považujem v danej situácii za nerozumné súčasné nastavenie nároku dôchodcov na nemocenské po zániku nemocenského poistenia. V platnom právnom stave je možné, aby sa poberateľ starobného dôchodku zamestnal napríklad na dva týždne a následne rok poberal nemocenské. Nie je žiaden dôvod poskytovať dôchodcom po zániku poistenia zamestnania nemocenské v súbehu so starobným dôchodkom, pretože nemocenské poistenie je určené na zabezpečenie príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti a dôchodca má príjem zabezpečený. V Českej republike sa nemocenské po zániku pracovného pomeru, teda aj nemocenské poistenie nevypláca, ak fyzická osoba má nárok na starobný dôchodok, a tak by to malo byť aj u nás. To nie je o diskriminácii dôchodcov v prístupe k dávkam nemocenského poistenia. To je o tom, že táto vlastnosť nemocenského poistenia dôchodcov nie je všeobecne známa osobám s nízkym vzdelaním a určite nie je známa. Skúste sa opýtať teda vo svojom okolí pracujúcich dôchodcov, čo o nárokoch na výplatu nemocenského po skončení pracovného pomeru vedia. Veľa nie, ale vo verejnej správe je to známy fakt. Preto je tu možné špekulovať, či sa nekupčí s týmito informáciami.
Druhou takou oblasťou je, v mnohých dokumentoch a správach Sociálna poisťovňa uvádza, že dosahuje výbornú úroveň výberu poistného a dlhšiu dobu sa jej hodnota uvádza nad 99 percent. Rozpočet na rok 2018 predpokladá percento úspešnosti na hodnote 99,45. S týmto údajom by som zaobchádzal veľmi opatrne. Konštrukcia miery úspešnosti výberu poistného má svoju genézu, pretože ide o ukazovateľ, ktorý výrazne ovplyvňuje príjmy od ekonomicky aktívneho obyvateľstva a je minimálne slušné, aby verejnosť bola oboznámená, ako je vlastne miera úspešnosti výberu poistného definovaná. Väčšina z nás má predstavu, že ide o pomer poistného, ktoré sa od poistencov vybralo, a poistného, ktoré sa podľa zákona 461/2003 o sociálnom poistení malo vybrať. Lenže nie je to celkom tak.
Medzi rokmi 2004 až 2011 sa používali tri definície miery úspešnosti. Do roku 2006 sa používala miera úspešnosti ako pomer vybraté poistné a základné poistné, pričom pod zákonným poistným chápeme poistné, ktoré je, ktorého platiteľ poistného – zamestnávateľ alebo SZČO – je povinný odvádzať do Sociálnej poisťovne podľa zákona o sociálnom poistení. V tomto období sa dosahovala miera úspešnosti medzi 95 až 96 percent. Treba zdôrazniť, že úspešnosť tohto výberu poistného sa vzťahovala výlučne na poistné platené v bežnom roku. S takýmto ukazovateľom miery úspešnosti bolo možné ľahko ukontrolovať návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne, zistiť, aké rezervy si vytvára, a asi aj preto sa začali vymýšľať konštrukcie, ktoré túto kontrolu výrazne obmedzujú.
Od roku 2007 sa začali používať dva ukazovatele miery úspešnosti výberu poistného. Používala sa pôvodná definícia miery úspešnosti a ako druhý ukazovateľ sa zaviedla tzv. celková miera úspešnosti výberu poistného definovaná ako pomer vybrané poistné plus vybrané dlžné poistné lomené zákonné poistné. Celková miera úspešnosti mohla presiahnuť 100 %, ale ide o veľmi zle definovaný ukazovateľ, lebo nič nehovorí o tom, ako sa v bežnom roku vybralo poistné a ako sa menili pohľadávky na poistnom, na dlžnom poistnom z predchádzajúcich rokov. V tomto období miera úspešnosti dosahovala hodnoty medzi 94 až 96,25 percenta. Celková úspešnosť dosiahla maximum v roku 2008, síce hodnotu 99,3.
Od roku 2011 sa prestala používať táto metodika úspešnosti a miera celkovej úspešnosti, zaviedla sa nová, ktorú by sme nazvali, že ukazovateľ úspešnosti výberu poistného. Ono je to stanovený, je stanovený ako pomer uhradeného predpísaného poistného a príspevkov na SDS a pokút, penále a ich predpisu. A to, a čo to je, sa nedá z definície zistiť a uvediem vám prečo. V dvoch rokoch, síce 2011 a 2015, dosiahla miera úspešnosti nad 100 percent. Sociálna poisťovňa nemôže vybrať viac poistného, ako predpísala. A nech bude čitateľný akýkoľvek príjem z poistného, pohľadávok alebo príjem zo sankcie v menovateli, je ich predpis, tak miera úspešnosti výberu poistného nemôže prekročiť 100 percent. Pretože príjem nad rámec predpisu je pre Sociálnu poisťovňu povinná poisťovňa podľa § 405 Občianskeho zákona vrátiť platiteľovi, teda Sociálna poisťovňa to musí vrátiť. Otázka znie, z čoho vznikla miera úspešnosti nad 100 %.
Tu sa môžeme len domnievať, že sa deje nasledovné. Dlžné poistné pohľadávky na poistnom delí Sociálna poisťovňa na predpísané a nepredpísané, takto ich uvádza v každej správe o hospodárení Sociálnej poisťovne. Za rok 2016 sú uvedené na strane 5. To má svoju logiku, lebo na niektoré štátne subjekty sa nedá uvaliť exekúcia a tu nemá predpisovanie dlžného poistného zmysel. Lebo ak nemôžete siahnuť dlžníkovi na majetok, tak niet nástroja na vymoženie dlhu. Ale medzi nepredpísanými poistnými je aj dlžné poistné iných platiteľov poistného, ktorým Sociálna poisťovňa nepredpísala dlžné poistné z kapacitných alebo nejakých iných dôvodov, a pokiaľ sa toto poistné zaplatí, tak môže úspešnosť výberu poistného presiahnuť 100 percent. Čitateľ sa v tomto zlomku zvýši, ale menovateľ nie. Používaná miera úspešnosti výberu poistného má nízku výpovednú hodnotu, pri rovnakom výbere poistného, pokút a penále a v rovnakom výbere dlžného poistného môže úspešnosť výberu poistného nadobúdať rôzne hodnoty. Jej hodnotu ovplyvňuje percento zaplateného nepredpísaného poistného, aj keď nechcem špekulovať o tom, či táto vlastnosť miery úspešnosti výberu je využívaná alebo nie, faktom ostáva, že podiel nepredpísaného poistného na celkovom dlžnom poistnom narastá. V roku 2010 tvorilo 4 % z celkového dlžného poistného, v roku 2016 je to už 15,70 percenta.
Čiže závery, závery do tejto exkurzie dejín teda Sociálnej poisťovne: Nemá zmysel porovnávať miery úspešnosti výberu poistného za roky 2007 až 2011. Od roku 2011 ide len o úplne odlišné konštrukcie a metodiky. V súčasnosti používaná miera má len v podstate propagandistický charakter a nemožno z nej odvádzať závery o výbere poistného z bežného roka ani o vymáhaní pohľadávok na poistnom. Zverejňovaná miera úspešnosti je nekontrolovateľná, lebo Sociálna poisťovňa prestala zverejňovať vo svojich správach o hospodárení informácie, na základe ktorých bola miera úspešnosti určená. Pokiaľ sa nedá zverejnený údaj overiť, tak nemá zmysel o ňom hovoriť. V konečnom dôsledku pochybnosti o jeho vierohodnosti môžu znevážiť prácu zamestnancov Sociálnej poisťovne. Úlohou nás ako opozície je kontrolovať vládu a vláda by kontrolu nemala hatiť utajovaním skutočností rozhodujúcich pre posudzovanie jej činnosti. Preto je žiaduce, aby návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne obsahoval údaje o miere úspešnosti výberu zákonného poistného v rozpočtovanom roku.
Otázka, s akou mierou úspešnosti výberu poistného bežného roka počíta návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne, môžme odôvodniť od takejto úvahy. Spočítajme sumu poistného pri 100-percentnom výbere poistného, čo sme aj urobili, následne sa rovná kvantifikovaný príjem od zamestnancov v návrhu rozpočtu a ten zodpovedá miere úspešnosti 95,2 %, u SZČO je dokonca 87,73. A výber poistného SZČO sa zhoršuje. To hovoria čísla, ktoré zverejnila Sociálna poisťovňa vo svojich rozpočtoch, nepoužil som žiadne iné zdroje. Teda buď platí, že Sociálna poisťovňa má vyššiu úspešnosť výberu, ale má záujem ťahať peniaze od štátu, alebo kamufluje úspešnosť výberu poistného. Obidva prípady sú viac ako zlé.
V podstate by som potom poprosil pána riaditeľa, aby vysvetlil, s akou mierou úspešnosti výberu poistného za bežný rok od ekonomicky aktívneho obyvateľstva bol zostavený rozpočet, lebo s úspešnosťou 99,4 to nebolo. Ak by bol rozpočet zo strany odhadovanej miery úspešnosti výberu bežného poistného vo výške 95,16, tak je koniec úspechom aj so zvyšovaním výberu poistného, lebo sme tam, kde sme boli za čias, keď tu bola vláda toľko kritizovanej Ivety Radičovej.
Ďakujem. (Potlesk.)
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca.
Návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2018 kvantifikuje príjmy verejnej správy v sume 25 966 018 000 eur. Príjmy Sociálnej poisťovne uvádza v sume 7 424 880 000 eur. Už len z porovnania týchto dvoch čísel je zrejmé, že rozpočtu Sociálnej poisťovne treba venovať mimoriadnu pozornosť, lebo predstavuje viac ako štvrtinu celého rozpočtu verejnej správy.
Osobitnú pozornosť si zasluhuje kvantifikácia príjmov Sociálnej poisťovne, pretože časť jej príjmu je naviazaná na štátny rozpočet a bolo by nefér, ak by Sociálna poisťovňa z dôvodu podhodnotených príjmov z poistného, predovšetkým z príjmov od ekonomicky aktívneho obyvateľstva, pýtala od štátu viac, ako v skutočnosti potrebuje na vykrytie financovania poistných udalostí. Pri dobre odhadnutých vstupoch je kvantifikácia príjmov od ekonomicky aktívneho obyvateľstva triviálnou záležitosťou. Príjmy od tejto skupiny ľudí tvorí poistné a ako každé poistné je aj poistné na jednotlivé druhy sociálneho poistenia súčtom počtu poistencov priemerného vymeriavacieho základu nad poistné a sadzby poistného. Táto suma sa musí znížiť o neúspešnosť výberu poistného a chorobnosť poistného kmeňa. Poistné sa počas doby pracovnej neschopnosti neplatí.
Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne uvádza takmer všetky veličiny, na základe ktorých možno príjmy z poistného od ekonomicky aktívneho obyvateľstva kvantifikovať. Ide o to, ako reálne sú odhadnuté veličiny vstupujúce do odhadu príjmov, a tu mám isté pochybnosti a otázky. Rozpočet Sociálnej poisťovne dlhodobo odhaduje priemernú chorobnosť poistného kmeňa Sociálnej poisťovne na úrovni 3,5 percenta. To možno konfrontovať s mesačnými štatistikami chorobnosti, ktoré Sociálna poisťovňa sprístupňuje na svojom webovom sídle a ktoré potvrdzujú chorobnosť na projektovanej úrovni.
Čo je ale znepokojujúce, je územná diferenciácia chorobnosti. V Bratislavskom kraji bola priemerná chorobnosť v roku 2016 na úrovni 2,19, kým v Prešovskom kraji je viac ako 4,46. Ak začneme sledovať rozdiely na okresnej úrovni, je situácia ešte znepokojivejšia. V mesiaci február 2016, kedy bola vykazovaná najvyššia chorobnosť počas roka vo všetkých krajoch Slovenskej republiky, dosiahla chorobnosť v okrese Stará Ľubovňa 6,351 %, Čadca mala 5,49 a Sobrance dokonca cez 7 percent. To je alarmujúce a môže mať dôsledky na zamestnanosť, lebo neviem si predstaviť investora, ktorý sa bude tlačiť do regiónu, kde je chorobnosť obyvateľstva, kde chorobnosť pracovnej sily je viac ako 7 percent.
Z dostupných informácií je zrejmé, že Sociálna poisťovňa sa problémom územnej diferenciácie chorobnosti zaoberá, ukazuje to aj pokles maximálnej miery chorobnosti v priebehu rokov 2010 až 2017. V sledovanom období dosiahol maximálnu chorobnosť okres Stará Ľubovňa, kde vo februári 2012 bola zistená chorobnosť na úrovni 17,38 % a najnižšia chorobnosť vtedy bola v okrese Bratislava I, kde miera chorobnosti dosiahla 1,96 percenta. Od roku 2014 sa podarilo zraziť najvyššie miery chorobnosti pod 8 percent. Môžme teda hovoriť o výraznom posune, ale stále sú to veľké rozdiely medzi západom a východom štátu.
Chcem sa spýtať pána teda riaditeľa, čím sa dajú vysvetliť vysoké regionálne rozdiely v chorobnosti zamestnancov a aké opatrenia bude realizovať Sociálna poisťovňa pre ďalšie znižovanie chorobnosti. V tejto súvislosti považujem za vhodné otvoriť do budúcna možno aj otázku revízie osobného rozsahu nemocenského poistenia. Pri vysokej miere nezamestnanosti je nebezpečné, aby pracujúci dôchodcovia neboli povinne sociálne poistení, pretože by predstavovali lacnejšiu pracovnú silu ako osoby v produktívnom veku a vytláčali by z trhu práce mladšie kohorty obyvateľstva.
Dnes je ale situácia iná, na trhu práce je nedostatok pracovných síl a zotrvanie dôchodcov v zárobkovej činnosti sa môže hodiť, ono v podstate to vyhovuje. Na druhej strane sa domnievam, že títo zamestnanci vykazujú vyššiu chorobnosť a možno prispievajú k miere chorobnosti viac ako ostatní zamestnanci. Ale je to len hypotéza, ktorú treba overiť a následne prijať legislatívne opatrenia.
Považujem v danej situácii za nerozumné súčasné nastavenie nároku dôchodcov na nemocenské po zániku nemocenského poistenia. V platnom právnom stave je možné, aby sa poberateľ starobného dôchodku zamestnal napríklad na dva týždne a následne rok poberal nemocenské. Nie je žiaden dôvod poskytovať dôchodcom po zániku poistenia zamestnania nemocenské v súbehu so starobným dôchodkom, pretože nemocenské poistenie je určené na zabezpečenie príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti a dôchodca má príjem zabezpečený. V Českej republike sa nemocenské po zániku pracovného pomeru, teda aj nemocenské poistenie nevypláca, ak fyzická osoba má nárok na starobný dôchodok, a tak by to malo byť aj u nás. To nie je o diskriminácii dôchodcov v prístupe k dávkam nemocenského poistenia. To je o tom, že táto vlastnosť nemocenského poistenia dôchodcov nie je všeobecne známa osobám s nízkym vzdelaním a určite nie je známa. Skúste sa opýtať teda vo svojom okolí pracujúcich dôchodcov, čo o nárokoch na výplatu nemocenského po skončení pracovného pomeru vedia. Veľa nie, ale vo verejnej správe je to známy fakt. Preto je tu možné špekulovať, či sa nekupčí s týmito informáciami.
Druhou takou oblasťou je, v mnohých dokumentoch a správach Sociálna poisťovňa uvádza, že dosahuje výbornú úroveň výberu poistného a dlhšiu dobu sa jej hodnota uvádza nad 99 percent. Rozpočet na rok 2018 predpokladá percento úspešnosti na hodnote 99,45. S týmto údajom by som zaobchádzal veľmi opatrne. Konštrukcia miery úspešnosti výberu poistného má svoju genézu, pretože ide o ukazovateľ, ktorý výrazne ovplyvňuje príjmy od ekonomicky aktívneho obyvateľstva a je minimálne slušné, aby verejnosť bola oboznámená, ako je vlastne miera úspešnosti výberu poistného definovaná. Väčšina z nás má predstavu, že ide o pomer poistného, ktoré sa od poistencov vybralo, a poistného, ktoré sa podľa zákona 461/2003 o sociálnom poistení malo vybrať. Lenže nie je to celkom tak.
Medzi rokmi 2004 až 2011 sa používali tri definície miery úspešnosti. Do roku 2006 sa používala miera úspešnosti ako pomer vybraté poistné a základné poistné, pričom pod zákonným poistným chápeme poistné, ktoré je, ktorého platiteľ poistného – zamestnávateľ alebo SZČO – je povinný odvádzať do Sociálnej poisťovne podľa zákona o sociálnom poistení. V tomto období sa dosahovala miera úspešnosti medzi 95 až 96 percent. Treba zdôrazniť, že úspešnosť tohto výberu poistného sa vzťahovala výlučne na poistné platené v bežnom roku. S takýmto ukazovateľom miery úspešnosti bolo možné ľahko ukontrolovať návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne, zistiť, aké rezervy si vytvára, a asi aj preto sa začali vymýšľať konštrukcie, ktoré túto kontrolu výrazne obmedzujú.
Od roku 2007 sa začali používať dva ukazovatele miery úspešnosti výberu poistného. Používala sa pôvodná definícia miery úspešnosti a ako druhý ukazovateľ sa zaviedla tzv. celková miera úspešnosti výberu poistného definovaná ako pomer vybrané poistné plus vybrané dlžné poistné lomené zákonné poistné. Celková miera úspešnosti mohla presiahnuť 100 %, ale ide o veľmi zle definovaný ukazovateľ, lebo nič nehovorí o tom, ako sa v bežnom roku vybralo poistné a ako sa menili pohľadávky na poistnom, na dlžnom poistnom z predchádzajúcich rokov. V tomto období miera úspešnosti dosahovala hodnoty medzi 94 až 96,25 percenta. Celková úspešnosť dosiahla maximum v roku 2008, síce hodnotu 99,3.
Od roku 2011 sa prestala používať táto metodika úspešnosti a miera celkovej úspešnosti, zaviedla sa nová, ktorú by sme nazvali, že ukazovateľ úspešnosti výberu poistného. Ono je to stanovený, je stanovený ako pomer uhradeného predpísaného poistného a príspevkov na SDS a pokút, penále a ich predpisu. A to, a čo to je, sa nedá z definície zistiť a uvediem vám prečo. V dvoch rokoch, síce 2011 a 2015, dosiahla miera úspešnosti nad 100 percent. Sociálna poisťovňa nemôže vybrať viac poistného, ako predpísala. A nech bude čitateľný akýkoľvek príjem z poistného, pohľadávok alebo príjem zo sankcie v menovateli, je ich predpis, tak miera úspešnosti výberu poistného nemôže prekročiť 100 percent. Pretože príjem nad rámec predpisu je pre Sociálnu poisťovňu povinná poisťovňa podľa § 405 Občianskeho zákona vrátiť platiteľovi, teda Sociálna poisťovňa to musí vrátiť. Otázka znie, z čoho vznikla miera úspešnosti nad 100 %.
Tu sa môžeme len domnievať, že sa deje nasledovné. Dlžné poistné pohľadávky na poistnom delí Sociálna poisťovňa na predpísané a nepredpísané, takto ich uvádza v každej správe o hospodárení Sociálnej poisťovne. Za rok 2016 sú uvedené na strane 5. To má svoju logiku, lebo na niektoré štátne subjekty sa nedá uvaliť exekúcia a tu nemá predpisovanie dlžného poistného zmysel. Lebo ak nemôžete siahnuť dlžníkovi na majetok, tak niet nástroja na vymoženie dlhu. Ale medzi nepredpísanými poistnými je aj dlžné poistné iných platiteľov poistného, ktorým Sociálna poisťovňa nepredpísala dlžné poistné z kapacitných alebo nejakých iných dôvodov, a pokiaľ sa toto poistné zaplatí, tak môže úspešnosť výberu poistného presiahnuť 100 percent. Čitateľ sa v tomto zlomku zvýši, ale menovateľ nie. Používaná miera úspešnosti výberu poistného má nízku výpovednú hodnotu, pri rovnakom výbere poistného, pokút a penále a v rovnakom výbere dlžného poistného môže úspešnosť výberu poistného nadobúdať rôzne hodnoty. Jej hodnotu ovplyvňuje percento zaplateného nepredpísaného poistného, aj keď nechcem špekulovať o tom, či táto vlastnosť miery úspešnosti výberu je využívaná alebo nie, faktom ostáva, že podiel nepredpísaného poistného na celkovom dlžnom poistnom narastá. V roku 2010 tvorilo 4 % z celkového dlžného poistného, v roku 2016 je to už 15,70 percenta.
Čiže závery, závery do tejto exkurzie dejín teda Sociálnej poisťovne: Nemá zmysel porovnávať miery úspešnosti výberu poistného za roky 2007 až 2011. Od roku 2011 ide len o úplne odlišné konštrukcie a metodiky. V súčasnosti používaná miera má len v podstate propagandistický charakter a nemožno z nej odvádzať závery o výbere poistného z bežného roka ani o vymáhaní pohľadávok na poistnom. Zverejňovaná miera úspešnosti je nekontrolovateľná, lebo Sociálna poisťovňa prestala zverejňovať vo svojich správach o hospodárení informácie, na základe ktorých bola miera úspešnosti určená. Pokiaľ sa nedá zverejnený údaj overiť, tak nemá zmysel o ňom hovoriť. V konečnom dôsledku pochybnosti o jeho vierohodnosti môžu znevážiť prácu zamestnancov Sociálnej poisťovne. Úlohou nás ako opozície je kontrolovať vládu a vláda by kontrolu nemala hatiť utajovaním skutočností rozhodujúcich pre posudzovanie jej činnosti. Preto je žiaduce, aby návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne obsahoval údaje o miere úspešnosti výberu zákonného poistného v rozpočtovanom roku.
Otázka, s akou mierou úspešnosti výberu poistného bežného roka počíta návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne, môžme odôvodniť od takejto úvahy. Spočítajme sumu poistného pri 100-percentnom výbere poistného, čo sme aj urobili, následne sa rovná kvantifikovaný príjem od zamestnancov v návrhu rozpočtu a ten zodpovedá miere úspešnosti 95,2 %, u SZČO je dokonca 87,73. A výber poistného SZČO sa zhoršuje. To hovoria čísla, ktoré zverejnila Sociálna poisťovňa vo svojich rozpočtoch, nepoužil som žiadne iné zdroje. Teda buď platí, že Sociálna poisťovňa má vyššiu úspešnosť výberu, ale má záujem ťahať peniaze od štátu, alebo kamufluje úspešnosť výberu poistného. Obidva prípady sú viac ako zlé.
V podstate by som potom poprosil pána riaditeľa, aby vysvetlil, s akou mierou úspešnosti výberu poistného za bežný rok od ekonomicky aktívneho obyvateľstva bol zostavený rozpočet, lebo s úspešnosťou 99,4 to nebolo. Ak by bol rozpočet zo strany odhadovanej miery úspešnosti výberu bežného poistného vo výške 95,16, tak je koniec úspechom aj so zvyšovaním výberu poistného, lebo sme tam, kde sme boli za čias, keď tu bola vláda toľko kritizovanej Ivety Radičovej.
Ďakujem. (Potlesk.)
Rozpracované
18:55
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:55
Peter PčolinskýPán kolega, chcem vám poďakovať za toto vystúpenie, lebo naozaj obsiahnuť a popísať aspekty rozpočtu Sociálnej poisťovne je veľmi zložité. Snažil som sa počúvať, čo hovoríte, a zaujala ma najmä tá časť, kde ste rozprávali o vymáhaní predpísaného poistného. Sú tam veľké problémy s exekúciami, dnes vieme, že máme vyše 30-tisíc, skoro 40-tisíc dôchodcov, ktorí sú v exekúcii. Máme tam problémy s vymáhaním toho poistného...
Pán kolega, chcem vám poďakovať za toto vystúpenie, lebo naozaj obsiahnuť a popísať aspekty rozpočtu Sociálnej poisťovne je veľmi zložité. Snažil som sa počúvať, čo hovoríte, a zaujala ma najmä tá časť, kde ste rozprávali o vymáhaní predpísaného poistného. Sú tam veľké problémy s exekúciami, dnes vieme, že máme vyše 30-tisíc, skoro 40-tisíc dôchodcov, ktorí sú v exekúcii. Máme tam problémy s vymáhaním toho poistného a ja si myslím, že pán generálny riaditeľ by mal zvážiť už nami niekoľkokrát predkladaný návrh exekučnej amnestie, ktorý predpokladá, že Sociálna poisťovňa by odpustila penále a úroky dlžníkom a tým pádom by sa dostala aj k väčšiemu balíku peňazí, ktorý dnes reálne nemá. Čiže ja len chcem ešte raz poďakovať za toto fundované vystúpenie a verím, že aj v budúcnosti sa vyjadríš k týmto témam.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
7.12.2017 o 18:55 hod.
Mgr.
Peter Pčolinský
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne.
Pán kolega, chcem vám poďakovať za toto vystúpenie, lebo naozaj obsiahnuť a popísať aspekty rozpočtu Sociálnej poisťovne je veľmi zložité. Snažil som sa počúvať, čo hovoríte, a zaujala ma najmä tá časť, kde ste rozprávali o vymáhaní predpísaného poistného. Sú tam veľké problémy s exekúciami, dnes vieme, že máme vyše 30-tisíc, skoro 40-tisíc dôchodcov, ktorí sú v exekúcii. Máme tam problémy s vymáhaním toho poistného a ja si myslím, že pán generálny riaditeľ by mal zvážiť už nami niekoľkokrát predkladaný návrh exekučnej amnestie, ktorý predpokladá, že Sociálna poisťovňa by odpustila penále a úroky dlžníkom a tým pádom by sa dostala aj k väčšiemu balíku peňazí, ktorý dnes reálne nemá. Čiže ja len chcem ešte raz poďakovať za toto fundované vystúpenie a verím, že aj v budúcnosti sa vyjadríš k týmto témam.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
9:05
Ak si zoberieme do úvahy, že v roku 2016 vniklo oveľa viac pracovných miest, ako vláda predpokladala a rovnako sa jej zamestnalo aj viac ľudí. Ešte v roku 2015 vláda predpokladala, že bude v roku 2016 pracujúcich 2 440 000 ľudí a dnes už vieme, že ich bolo 2 492 000, teda o 52-tisíc ľudí viac, ako sa predpokladalo. To sú všetky indikátory, ktoré ovplyvňujú to, aký rozpočet aj Sociálna poisťovňa predpokladá z odhadov. A práve tých 52-tisíc ľudí, ktorých teda nezaráta do rozpočtu, má v rozpočte viac finančných prostriedkov, ktoré môže v rámci svojej inštitúcie teda presúvať podľa toho, aké potreby daná inštitúcia má. Ale keďže, ako som hovorila, v rokoch 2050 – 2060 budeme mať problém s vyplácaním dôchodkov ako takých, musíme si počínať múdro a musíme dobre narábať s predpokladmi pri výpočte teda rozpočtu v Sociálnej poisťovni.
Sociálna poisťovňa v rozpočte vychádza z takých viacerých veličín a to je, predpokladu péeniek, úspešnosti výberu a z priemerného vymeriavacieho základu úrazového poistenia. Čo sa týka predpokladu PN, vychádzalo sa z 3,5 %, ale ako hovoril môj kolega, sú vždy regionálne rozdiely v tom, kde a ako vlastne tie nemocenské dávky v jednotlivých regiónoch teda sa vyplácajú a iné sú na západnom Slovensku, kde majú vyššie mzdy a teda sa im ani neoplatí byť na péenkách, a iné je to na východnom Slovensku, kde práve je veľký predpoklad, že tie péenky nahrádzajú nejakým spôsobom príjem tých ľudí, čo každopádne nie je cesta, ale my sme tu na to, aby sme sa s týmito vecami vedeli vysporiadať. A preto možno by som poprosila pána riaditeľa, aby povedal o tom systéme, ako vlastne Sociálna poisťovňa predchádza tomu, aby sme zneužívali vyplácanie tých nemocenských dávok, lebo aj to jej jeden z predpokladov, kedy vlastne vypočítavame rozpočet na Sociálnej poisťovni.
Druhá je úspešnosť výberu. Veľmi záleží od kvality odhadu poistencov. Ja som už jeden indikátor hovorila, že vlastne počet zamestnancov bol predpokladaný iný a teda aj odvody do Sociálnej poisťovne nám prišli iné, a preto je najlepšie porovnávať počet poistencov so správou o sociálnej situácii obyvateľstva, koľko a akých bolo a s návrhom rozpočtu, a zistíme, že v počtoch poistencov nie sú zahrnutí poistenci, ktorí vykonávajú práce na dohodu, cca ide o 441-tisíc dohôd, sa v rozpočte Sociálnej poisťovne nenachádza. Napríklad v správe počet zamestnancov s pravidelným a nepravidelným príjmom zvýšený o dohodárov je 2 342 419, spolu so SZČO ide o počet 2 555 848 osôb. Ak spočítame úrazovo poistené osoby a SZČO, v návrhu rozpočtu dostaneme číslo 2 107 779 osôb, rozdiel je teda 448 069 osôb. Rozpočet teda kvantifikuje príjmy nižšie, ako by skutočne podľa počtu poistencov mal získať.
Je dôležité sa na to pozrieť a možno pozrieť aj celkovo na tú metodiku, lebo čo rok bude aj menej produktívneho obyvateľstva, aby sme zbytočne skutočne nekumulovali peniaze, a potom to ostávalo v rámci Sociálnej poisťovne. A vieme, vždy sa niečo nájde, čo treba poriešiť v rámci vlastne Sociálnej poisťovne, ale je potrebné sa nám práve v časoch, kedy sa nám mení krivka produktívneho a neproduktívneho obyvateľstva a bude to nastavené na ďalšie roky, zaoberať presnou metodikou ako tieto náležitosti nastaviť.
Tretia vec, ktorá vychádza vlastne, je pri priemernom vymeriavacom základe úrazového poistenia. Na toto poistenie sa vlastne nevzťahuje maximálny vymeriavací základ, ma vyrušila jedna vec, ak rozpočet roku 2014 vychádzal z rastu priemernej mzdy o 2 %, rozpočet odhadol rast priemerného vymeriavacieho základ na úrazové poistenie o 5,5 % a v roku 2016 sa počítalo s rastom priemernej mzdy o 2,1 % a rastom vymeriavacieho základu 0,4 percenta. Na druhej strane v roku 2018 sa predpokladá rast priemernej mzdy o 4 % a rastom vymeriavacieho základu o 7,1 percenta. Neviem, prísť na logiku tohto javu. Aká je teda väzba odhadu priemerného vymeriavacieho základu na úrazové poistenie a odhadu priemernej mzdy?
To sú tri základné veci, ktoré by som večer nestihla povedať za štyri minúty a ktoré majú naozaj vplyv na to, ako nastavovať nemalý rozpočet Sociálnej poisťovne, a teda hlavne priebežného dôchodkového systému, ktorý, vieme, že už dnes je dotovaný aj z iných. Pozrime sa na to, začneme robiť veci možno s novou metodikou, novým odhadom a stanovujme si, akým spôsobom vlastne budeme nastavovať v budúcnosti čo najväčšiu presnosť práve poistencov Sociálnej poisťovne.
Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
8.12.2017 o 9:05 hod.
PhDr.
Soňa Gaborčáková
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Dobré ráno. Máme pred sebou rozpočet Sociálnej poisťovne a patrí medzi najvyššie, čo sa týka výdavkov ministerstva práce, po ňom idú práve, po nej ide práve sociálna pomoc, a preto sa musíme naozaj vždy zodpovedne pozerať na rozpočty, ktoré máme pred sebou, aby sme mohli vyplácať dôchodkové dávky aj v ďalších rokoch. Vieme, že v rokoch 2050 a 2060, kedy ja, štyridsiatnička, alebo teda päťdesiatnici budeme mať vyplácané dôchodkové dávky, bude problém práve s tým, že budeme mať málo produktívneho obyvateľstva, ktoré, laicky povedané, vyrobí na naše dôchodky. Práve preto musíme byť obozretní, musíme dávať pozor na metodiku ako navrhovať rozpočty inštitúcií, ktoré majú vysoký rozsah rozpočtu.
Ak si zoberieme do úvahy, že v roku 2016 vniklo oveľa viac pracovných miest, ako vláda predpokladala a rovnako sa jej zamestnalo aj viac ľudí. Ešte v roku 2015 vláda predpokladala, že bude v roku 2016 pracujúcich 2 440 000 ľudí a dnes už vieme, že ich bolo 2 492 000, teda o 52-tisíc ľudí viac, ako sa predpokladalo. To sú všetky indikátory, ktoré ovplyvňujú to, aký rozpočet aj Sociálna poisťovňa predpokladá z odhadov. A práve tých 52-tisíc ľudí, ktorých teda nezaráta do rozpočtu, má v rozpočte viac finančných prostriedkov, ktoré môže v rámci svojej inštitúcie teda presúvať podľa toho, aké potreby daná inštitúcia má. Ale keďže, ako som hovorila, v rokoch 2050 – 2060 budeme mať problém s vyplácaním dôchodkov ako takých, musíme si počínať múdro a musíme dobre narábať s predpokladmi pri výpočte teda rozpočtu v Sociálnej poisťovni.
Sociálna poisťovňa v rozpočte vychádza z takých viacerých veličín a to je, predpokladu péeniek, úspešnosti výberu a z priemerného vymeriavacieho základu úrazového poistenia. Čo sa týka predpokladu PN, vychádzalo sa z 3,5 %, ale ako hovoril môj kolega, sú vždy regionálne rozdiely v tom, kde a ako vlastne tie nemocenské dávky v jednotlivých regiónoch teda sa vyplácajú a iné sú na západnom Slovensku, kde majú vyššie mzdy a teda sa im ani neoplatí byť na péenkách, a iné je to na východnom Slovensku, kde práve je veľký predpoklad, že tie péenky nahrádzajú nejakým spôsobom príjem tých ľudí, čo každopádne nie je cesta, ale my sme tu na to, aby sme sa s týmito vecami vedeli vysporiadať. A preto možno by som poprosila pána riaditeľa, aby povedal o tom systéme, ako vlastne Sociálna poisťovňa predchádza tomu, aby sme zneužívali vyplácanie tých nemocenských dávok, lebo aj to jej jeden z predpokladov, kedy vlastne vypočítavame rozpočet na Sociálnej poisťovni.
Druhá je úspešnosť výberu. Veľmi záleží od kvality odhadu poistencov. Ja som už jeden indikátor hovorila, že vlastne počet zamestnancov bol predpokladaný iný a teda aj odvody do Sociálnej poisťovne nám prišli iné, a preto je najlepšie porovnávať počet poistencov so správou o sociálnej situácii obyvateľstva, koľko a akých bolo a s návrhom rozpočtu, a zistíme, že v počtoch poistencov nie sú zahrnutí poistenci, ktorí vykonávajú práce na dohodu, cca ide o 441-tisíc dohôd, sa v rozpočte Sociálnej poisťovne nenachádza. Napríklad v správe počet zamestnancov s pravidelným a nepravidelným príjmom zvýšený o dohodárov je 2 342 419, spolu so SZČO ide o počet 2 555 848 osôb. Ak spočítame úrazovo poistené osoby a SZČO, v návrhu rozpočtu dostaneme číslo 2 107 779 osôb, rozdiel je teda 448 069 osôb. Rozpočet teda kvantifikuje príjmy nižšie, ako by skutočne podľa počtu poistencov mal získať.
Je dôležité sa na to pozrieť a možno pozrieť aj celkovo na tú metodiku, lebo čo rok bude aj menej produktívneho obyvateľstva, aby sme zbytočne skutočne nekumulovali peniaze, a potom to ostávalo v rámci Sociálnej poisťovne. A vieme, vždy sa niečo nájde, čo treba poriešiť v rámci vlastne Sociálnej poisťovne, ale je potrebné sa nám práve v časoch, kedy sa nám mení krivka produktívneho a neproduktívneho obyvateľstva a bude to nastavené na ďalšie roky, zaoberať presnou metodikou ako tieto náležitosti nastaviť.
Tretia vec, ktorá vychádza vlastne, je pri priemernom vymeriavacom základe úrazového poistenia. Na toto poistenie sa vlastne nevzťahuje maximálny vymeriavací základ, ma vyrušila jedna vec, ak rozpočet roku 2014 vychádzal z rastu priemernej mzdy o 2 %, rozpočet odhadol rast priemerného vymeriavacieho základ na úrazové poistenie o 5,5 % a v roku 2016 sa počítalo s rastom priemernej mzdy o 2,1 % a rastom vymeriavacieho základu 0,4 percenta. Na druhej strane v roku 2018 sa predpokladá rast priemernej mzdy o 4 % a rastom vymeriavacieho základu o 7,1 percenta. Neviem, prísť na logiku tohto javu. Aká je teda väzba odhadu priemerného vymeriavacieho základu na úrazové poistenie a odhadu priemernej mzdy?
To sú tri základné veci, ktoré by som večer nestihla povedať za štyri minúty a ktoré majú naozaj vplyv na to, ako nastavovať nemalý rozpočet Sociálnej poisťovne, a teda hlavne priebežného dôchodkového systému, ktorý, vieme, že už dnes je dotovaný aj z iných. Pozrime sa na to, začneme robiť veci možno s novou metodikou, novým odhadom a stanovujme si, akým spôsobom vlastne budeme nastavovať v budúcnosti čo najväčšiu presnosť práve poistencov Sociálnej poisťovne.
Ďakujem za pozornosť.
Rozpracované
9:10
4.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, pán riaditeľ, ja by som chcel nadviazať vlastne na mojich kolegov, len kratučko využiť tento priestor na to, dať teda tú výzvu a určite by ma zaujímali všetky tie informácie, ktoré tu odzneli. A ja tu mám pred sebou ešte tie tabuľky a výpočty a ja by som to možno len tak zhrnul kratučko, lebo však bolo to povedané, ale včera kolega tu vystúpil aj k tej chorobnosti, čiže...
4.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, pán riaditeľ, ja by som chcel nadviazať vlastne na mojich kolegov, len kratučko využiť tento priestor na to, dať teda tú výzvu a určite by ma zaujímali všetky tie informácie, ktoré tu odzneli. A ja tu mám pred sebou ešte tie tabuľky a výpočty a ja by som to možno len tak zhrnul kratučko, lebo však bolo to povedané, ale včera kolega tu vystúpil aj k tej chorobnosti, čiže ak by ste bol taký láskavý a nám teda vysvetlili, že akým spôsobom teda sa zarátava do rozpočtu tá chorobnosť. To je to, čo včera večer vysvetľoval kolega, takže to niečo, čo by sme si radi porovnali. Lebo naozaj tie rozdiely sú tu pomerne vysoké, tým pádom aj v tej rozpočtovanej sume a nie je to zanedbateľná suma, takže určite z hľadiska aj celkového rozpočtu tieto čísla nás určite primárne zaujímajú. Momentík, ja si to ešte pozriem.
Neviem, či kolega Lukáč sa pýtal na ten vymeriavací základ včera, akým spôsobom. Ty si sa to teraz, Soni, pýtala, že akým spôsobom sa počítal? Čiže to by nás zaujímalo, aby ste nám vedeli teda povedať, že akým spôsobom vlastne ste prišli k tomu číslu vymeriavacieho základu, lebo tú metodiku sme nikde nenašli, že akým spôsobom. Vymeriavací základ, ktorý používate ako základ na výpočet rozpočtu, sumy.
Momentík, ja vám to hneď presne poviem. Pretože ak to správne rozumiem, tak vlastne vymeriavacie základy zamestnancov, od tej sa odvíja potom výpočet predpokladaného výberu poistného. Pretože máme počet poistných na jednotlivé teda nemocenské, starobné, invalidné, úrazové. Zoberie sa vymeriavací základ, ktorý sa teda násobí tými tarifami, a teda, ako by som povedal, počtom tých ľudí, ktorí ho platia, a toto spôsobí vlastne tú rozpočtovanú sumu. Ale keď sme sa na to pozerali, tak sme nevedeli presne určiť, že akým spôsobom ste sa dopracovali a nenašli sme nikde metodiku, akým spôsobom vypočítavate teda tie vymeriavacie základy. Takže toto by som vás poprosil, ak by ste mohli nám odpovedať, lebo podľa toho vieme potom odkontrolovať, či tie počty, ktoré tam sedia, ktoré uvádzate v rozpočte, či naozaj sedia.
Pretože máme presne tú informáciu, ako hovorila teraz aj kolegyňa Gaborčáková, že máme tú informáciu jednak o tých počtoch poistencov, ale teda došli sme na to, že chýbajú, nevedeli sme tam dohľadať práve tých dohodárov, a v takom prípade, keď teda tá báza, tá základná báza sa líši, tak práve vtedy dochádza k tým rozdielom, výrazným rozdielom aj v tom vybranom poistnom. A je tu teda veľké podozrenie, že Sociálna poisťovňa si rozpočtuje nižšie príjmy, ako v skutočnosti má a tým pádom potrebuje väčší príspevok zo štátneho rozpočtu. A toto by sme chceli ako nejakým spôsobom od vás vysvetliť, či to tak je alebo nie, pretože samozrejme, vy keď potom požiadate o príspevok z rozpočtu, tak môže sa ľahko potom zdať, že Sociálna poisťovňa vlastne dobre hospodári, ale keď by sa ukázalo teda, že je tam problém vo výpočte, tak toto by sme chceli očistiť. Lebo hovorím, máme tu veľké podozrenie na to, že jednak ten vymeriavací základ nie je presne, nie je stanovená metodika, čiže nevieme ako sa, ako ste sa k tomu číslu dopracovali. A po druhé, tie počty práve tých poistencov. Pretože toto sú dve základné, dva základné parametre pri výpočte toho rozpočtu.
No a teda, ak sme sa, keď sme sa na to pozerali my, ako hovoril aj kolega a kolegyňa, tak vlastne nám tieto počty nesedeli. Takže nám tam vychádzali tie disproporcie, ktoré už tu kolegovia povedali. A na to, aby sme teda mali istotu, že to je správne, to, čo vy uvádzate v rozpočte, potrebujeme tieto dve čísla vysvetliť. Takže vymeriavací základ a ako ste sa dopracovali teda k počtu poistencov a prečo teda tam tí dohodári sa nenachádzajú. To je asi tak summa summarum, čo je také najkľúčovejšie pre to, aby sme vedeli toto vyhodnotiť. No a kolegovia už to odôvodnili aj, že prečo teda ten, nám nesedí ten vymeriavací základ s rastom priemernej mzdy a podobne.
Takže toľko za mňa. Ďakujem pekne.
4.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, pán riaditeľ, ja by som chcel nadviazať vlastne na mojich kolegov, len kratučko využiť tento priestor na to, dať teda tú výzvu a určite by ma zaujímali všetky tie informácie, ktoré tu odzneli. A ja tu mám pred sebou ešte tie tabuľky a výpočty a ja by som to možno len tak zhrnul kratučko, lebo však bolo to povedané, ale včera kolega tu vystúpil aj k tej chorobnosti, čiže ak by ste bol taký láskavý a nám teda vysvetlili, že akým spôsobom teda sa zarátava do rozpočtu tá chorobnosť. To je to, čo včera večer vysvetľoval kolega, takže to niečo, čo by sme si radi porovnali. Lebo naozaj tie rozdiely sú tu pomerne vysoké, tým pádom aj v tej rozpočtovanej sume a nie je to zanedbateľná suma, takže určite z hľadiska aj celkového rozpočtu tieto čísla nás určite primárne zaujímajú. Momentík, ja si to ešte pozriem.
Neviem, či kolega Lukáč sa pýtal na ten vymeriavací základ včera, akým spôsobom. Ty si sa to teraz, Soni, pýtala, že akým spôsobom sa počítal? Čiže to by nás zaujímalo, aby ste nám vedeli teda povedať, že akým spôsobom vlastne ste prišli k tomu číslu vymeriavacieho základu, lebo tú metodiku sme nikde nenašli, že akým spôsobom. Vymeriavací základ, ktorý používate ako základ na výpočet rozpočtu, sumy.
Momentík, ja vám to hneď presne poviem. Pretože ak to správne rozumiem, tak vlastne vymeriavacie základy zamestnancov, od tej sa odvíja potom výpočet predpokladaného výberu poistného. Pretože máme počet poistných na jednotlivé teda nemocenské, starobné, invalidné, úrazové. Zoberie sa vymeriavací základ, ktorý sa teda násobí tými tarifami, a teda, ako by som povedal, počtom tých ľudí, ktorí ho platia, a toto spôsobí vlastne tú rozpočtovanú sumu. Ale keď sme sa na to pozerali, tak sme nevedeli presne určiť, že akým spôsobom ste sa dopracovali a nenašli sme nikde metodiku, akým spôsobom vypočítavate teda tie vymeriavacie základy. Takže toto by som vás poprosil, ak by ste mohli nám odpovedať, lebo podľa toho vieme potom odkontrolovať, či tie počty, ktoré tam sedia, ktoré uvádzate v rozpočte, či naozaj sedia.
Pretože máme presne tú informáciu, ako hovorila teraz aj kolegyňa Gaborčáková, že máme tú informáciu jednak o tých počtoch poistencov, ale teda došli sme na to, že chýbajú, nevedeli sme tam dohľadať práve tých dohodárov, a v takom prípade, keď teda tá báza, tá základná báza sa líši, tak práve vtedy dochádza k tým rozdielom, výrazným rozdielom aj v tom vybranom poistnom. A je tu teda veľké podozrenie, že Sociálna poisťovňa si rozpočtuje nižšie príjmy, ako v skutočnosti má a tým pádom potrebuje väčší príspevok zo štátneho rozpočtu. A toto by sme chceli ako nejakým spôsobom od vás vysvetliť, či to tak je alebo nie, pretože samozrejme, vy keď potom požiadate o príspevok z rozpočtu, tak môže sa ľahko potom zdať, že Sociálna poisťovňa vlastne dobre hospodári, ale keď by sa ukázalo teda, že je tam problém vo výpočte, tak toto by sme chceli očistiť. Lebo hovorím, máme tu veľké podozrenie na to, že jednak ten vymeriavací základ nie je presne, nie je stanovená metodika, čiže nevieme ako sa, ako ste sa k tomu číslu dopracovali. A po druhé, tie počty práve tých poistencov. Pretože toto sú dve základné, dva základné parametre pri výpočte toho rozpočtu.
No a teda, ak sme sa, keď sme sa na to pozerali my, ako hovoril aj kolega a kolegyňa, tak vlastne nám tieto počty nesedeli. Takže nám tam vychádzali tie disproporcie, ktoré už tu kolegovia povedali. A na to, aby sme teda mali istotu, že to je správne, to, čo vy uvádzate v rozpočte, potrebujeme tieto dve čísla vysvetliť. Takže vymeriavací základ a ako ste sa dopracovali teda k počtu poistencov a prečo teda tam tí dohodári sa nenachádzajú. To je asi tak summa summarum, čo je také najkľúčovejšie pre to, aby sme vedeli toto vyhodnotiť. No a kolegovia už to odôvodnili aj, že prečo teda ten, nám nesedí ten vymeriavací základ s rastom priemernej mzdy a podobne.
Takže toľko za mňa. Ďakujem pekne.
Kontrolovaný
9:19
V prvom rade včera večer pán poslanec Lukáč, neúspešnosť výberu poistného 99,4 % a tak ďalej. K tomu viem povedať iba toľko, že určitá neúspešnosť výberu poistného má priamu úmeru k možnostiam a právnej sile Sociálnej poisťovne. Nehovorím, že sme vyčerpali všetky naše možnosti, ešte určite tam...
V prvom rade včera večer pán poslanec Lukáč, neúspešnosť výberu poistného 99,4 % a tak ďalej. K tomu viem povedať iba toľko, že určitá neúspešnosť výberu poistného má priamu úmeru k možnostiam a právnej sile Sociálnej poisťovne. Nehovorím, že sme vyčerpali všetky naše možnosti, ešte určite tam je nejaký ľudský faktor, aby sme pridali viac, ale otázka znie, prečo máme 900 mil. pohľadávok. A tie nepriaznivo vplývajú na úspešnosť výberu poistného, lebo to sme, to poistné nevybrali. Ale tie pohľadávky máme preto, lebo naša právna sila je už na konci a je nižšia ako napr. bánk. Prečo má banka zaručený úver a my nemáme zaručený úver? Čiže treba nastaviť úplne iné pravidlá legislatívy tak, aby Sociálna poisťovňa mala oveľa silnejšie ramená, a vtedy vieme z 900 mil. pohľadávok urobiť možno 50 mil., a vtedy bude úspešnosť výberu nie 99,4, ale bude 99,9, lebo len ten ľudský faktor. Čiže nevyčerpali sme všetky možnosti, lebo ľudský faktor tu existuje, ale ak nám tento zákonodarný zbor dá oveľa silnejšie právomoci, tak vieme oveľa razantnejšie konať voči našim dlžníkom.
Čo sa týka chorobnosti a péeniek, to tu odznelo od všetkých troch poslancov, ktorí vystúpili v rozprave. Zas len chorobnosť nezávisí od Sociálnej poisťovne. To, dúfam, že viete. Závisí najmä od všeobecných, praktických, odborných lekárov, ktorí tie péenky vystavujú. Sociálna poisťovňa má cca 150 posudkových lekárov, ich priemerný vek je 64 rokov, to znamená, nie je výnimkou, že robí 82-, 83-ročný lekár. A máme problém zohnať iných lekárov, máme nedostatok posudkových lekárov. Ale s tými posudkovými lekármi naše možnosti sú len v tom, že vieme skontrolovať toho všeobecného lekára, ktorý tu péenku vystavil, a samozrejme prijať nejaké opatrenia. Ale tie opatrenia sú stále len v polohe názoru atestovaného lekára, nášho posudkového voči názoru atestovaného lekára, ktorý vydal tú péenku. Ale my už vieme zhruba, že kde sa to kriví a, samozrejme, zasahujeme, kde sa dá, ale nie je v našich fyzických možnostiach zasahovať všade, pretože z tých 150 lekárov, ktorí robia posudkových lekárov, okrem tých odvolacích, atď., lebo máme ich necelých 200. Keď si to len premietnete na počet, napr. v roku 2016 bolo vydaných 225-tisíc rozhodnutí o PN; 150 lekárov, 220-tisíc rozhodnutí, 225 by malo skontrolovať. Keď urobíte jednoduchú matematiku, tak zistíte, že jeden posudkový lekár by mal skontrolovať 2200 péeniek, kde len o nejakých 300 dní, tak je to od oka 20 denne. On vie skontrolovať možno 5 týždenne, lebo je to 20 % jeho výkonu, on musí posudzovať invaliditu a tak ďalej. Čiže jednoducho, fyzicky to nie je, on vie skontrolovať možno 5 % z toho, čo je, čo má na stole a čo je potreba, a aj keď to skontroluje, tiež tam nemá koncovku.
Čiže ja vítam programové vyhlásenie vlády v tom, že má sa podľa vyhlásenia programového, podľa programového vyhlásenia vlády sa má vytvoriť ten jednotný úrad, ktorý bude mať aj vyššie právomoci a ktorý okamžite vie rozhodnúť, kto má pravdu, či náš posádkový lekár alebo ten, ktorý tie péenky vydal.
Paradoxne zvýšením vymeriavacieho základu na PN, samozrejme sú tam tie regionálne rozdiely, ktoré ste komentovali, a naozaj u lepšie zarábajúcich je menej péeniek, u menej zarábajúcich je viac péeniek a tak ďalej. Ale nás to tiež trápi. A paradoxne, zvýšením vymeriavacieho základu sme zvýšili apetít na péenky, to si myslím, že vnímate všetci. A zároveň nám pomerne razantne stúpa, stúpajú výdaje na dávku nemocenské, na nemocenské dávky. Konkrétne v porovnaní s rokom 2016, za jedna až deväť 2016, v porovnaní jedna až deväť, alebo január až september 2017, nám to narástlo o 20 mil., čo je dosť. Čiže nám to podľa mňa narastie za rok 2017 možno cez 30 mil., čo nám zase zaťaží výdavkovú časť a nebude nám to hrať možno dobre, presne na rozpočet, ale nie je to v našej moci, opakujem. Pýtajte sa všeobecných lekárov, prečo takéto péenky vydávajú, my to môžme len skontrolovať. Aj to iba možno v desatine, možno ešte menej percent tých péeniek vydaných. Tie čísla som vám deklaroval.
Čo ešte odznelo? Péenky som povedal. SZČO. Máte správny údaj, 440-tisíc zhruba samostatne zárobkovo činných osôb, z nich polovica je zahrnutá v príjmovej časti tých, ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Je to preto, že z tých 440-tisíc SZČO je zhruba 220-tisíc takých, ktorí majú vymeriavací základ nižší alebo dosiahli vymeriavací základ v predchádzajúcom roku nižší, ako je ich odvodová povinnosť na poistné. To znamená, že je to nejakých 4900 alebo 5000 eur. Čiže on si kontroluje svoje príjmy tak, aby z nich nemusel platiť poistné, niektoré samostatne zárobkovo činné osoby. A zhruba polovica, majú odvodový základ nižší a samozrejme prispievajú poistným tak, ako im diktuje zákon.
Posledné, vymeriavací základ. V podstate ja som už povedal, že ako sme zostavili rozpočet. Rozpočet sa zostavuje tak, že máme také dva základné spôsoby. Jeden spôsob je ten, že, ako som aj uviedol, že hodnotíme skutočné výsledky hospodárenia Sociálnej poisťovne za rok 2016, hodnotíme skutočné výsledky hospodárenia Sociálnej poisťovne za jedna až desať 2017 a očakávačku za 11. a 12. mesiac 2017. A toto je taká prvá časť, samozrejme makroekonomické údaje s ministerstvom financií, takto sa to zostavuje. To je taký jeden spôsob. A druhý spôsob, ktorý samozrejme do toho vsúvame, je ten, ako aj hovoríte vy, že meriame vymeriavacie základy, počty poistencov a tak ďalej a podľa toho zostavujeme tú príjmovú časť rozpočtu. Samozrejme, tie vymeriavacie základy sú iné pre starobné, pre nemocenské, pre úrazové, čiže to by sme tu museli možno stráviť veľmi dlho, aby sme tu tie vzorce presne vysvetľovali. Ale zároveň do rozpočtu, rozpočet zostavujeme tak, ako som už povedal. A určite nie je naším cieľom urobiť nižší rozpočet tak, aby sme získali od štátu väčší príspevok. Naopak, však sme kontrolovaní aj dozornou radou, kde sú dvaja zástupcovia ministerstva financií, každú dozornú radu predkladáme správu o hospodárení Sociálnej poisťovne, kde sú presne tieto údaje hodnotené v takejto štruktúre. Čiže určite nejdeme nejakou hrou, že získame, ideme si naplánovať nižší rozpočet tak, aby sme získali väčší príspevok. Ja som už povedal, že podľa vývoja zamestnanosti, respektíve nezamestnanosti na Slovensku a podľa makroekonomických ukazovateľov... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Nemky, poprosím vás, netelefonujte v sále!
Vážny, Ľubomír, generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne
... podľa ostatných makroekonomických ukazovateľov nám to vychádza pre rok 2018 tak, že budeme potrebovať cca 255 mil. príspevok zo štátu. Ale kým ten príspevok dostaneme, tak skôr musíme čerpať naše rezervy, to znamená, prevod zostatku z minulých rokov a tak isto tie prebytky v niektorých fondoch, ktoré sú prebytkové. Potom musíme zase dávať do základného fondu starobného poistenia, pretože tá úprava platila do konca roku 2017 a od 1. 1. 2017 sme týmto zákonom, ktorý bol riešený, zahrnuli, alebo minule riešili zákon o sociálnom poistení, a od 1. 1. 2018 je účinná aj tá úprava možnosti použitia finančných prostriedkov základných fondov, v ktorých sa vykazuje prebytok finančných prostriedkov, najmä garančný fond a niektoré iné, alebo fond solidarity, a tieto prebytky môžme presunúť potom ako finančnú výpomoc do iného základného fondu, v ktorom nie je dostatok finančných prostriedkov, aj po 31. decembri 2017 a týka sa to najmä starobného fondu.
Takže asi toľko. Samozrejme, ak máte ochotu a chuť, tak môžme vám poskytnúť presný výpočet, presné vymeriavacie základy, nie je s tým žiadny problém. Len treba, aby ste ma nejako požiadali, aby som to ja vedel dať. Normálne mi e-mailom pošlite a požiadavku, čo chcete, aby sme sa potom nenaťahovali, a nie je absolútny problém zdokladovať, ako sme pristúpili k tomu, hej?
Dobre, ďakujem za pozornosť.
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, je mojou povinnosťou reagovať na príspevky, ktoré odzneli v rozprave.
V prvom rade včera večer pán poslanec Lukáč, neúspešnosť výberu poistného 99,4 % a tak ďalej. K tomu viem povedať iba toľko, že určitá neúspešnosť výberu poistného má priamu úmeru k možnostiam a právnej sile Sociálnej poisťovne. Nehovorím, že sme vyčerpali všetky naše možnosti, ešte určite tam je nejaký ľudský faktor, aby sme pridali viac, ale otázka znie, prečo máme 900 mil. pohľadávok. A tie nepriaznivo vplývajú na úspešnosť výberu poistného, lebo to sme, to poistné nevybrali. Ale tie pohľadávky máme preto, lebo naša právna sila je už na konci a je nižšia ako napr. bánk. Prečo má banka zaručený úver a my nemáme zaručený úver? Čiže treba nastaviť úplne iné pravidlá legislatívy tak, aby Sociálna poisťovňa mala oveľa silnejšie ramená, a vtedy vieme z 900 mil. pohľadávok urobiť možno 50 mil., a vtedy bude úspešnosť výberu nie 99,4, ale bude 99,9, lebo len ten ľudský faktor. Čiže nevyčerpali sme všetky možnosti, lebo ľudský faktor tu existuje, ale ak nám tento zákonodarný zbor dá oveľa silnejšie právomoci, tak vieme oveľa razantnejšie konať voči našim dlžníkom.
Čo sa týka chorobnosti a péeniek, to tu odznelo od všetkých troch poslancov, ktorí vystúpili v rozprave. Zas len chorobnosť nezávisí od Sociálnej poisťovne. To, dúfam, že viete. Závisí najmä od všeobecných, praktických, odborných lekárov, ktorí tie péenky vystavujú. Sociálna poisťovňa má cca 150 posudkových lekárov, ich priemerný vek je 64 rokov, to znamená, nie je výnimkou, že robí 82-, 83-ročný lekár. A máme problém zohnať iných lekárov, máme nedostatok posudkových lekárov. Ale s tými posudkovými lekármi naše možnosti sú len v tom, že vieme skontrolovať toho všeobecného lekára, ktorý tu péenku vystavil, a samozrejme prijať nejaké opatrenia. Ale tie opatrenia sú stále len v polohe názoru atestovaného lekára, nášho posudkového voči názoru atestovaného lekára, ktorý vydal tú péenku. Ale my už vieme zhruba, že kde sa to kriví a, samozrejme, zasahujeme, kde sa dá, ale nie je v našich fyzických možnostiach zasahovať všade, pretože z tých 150 lekárov, ktorí robia posudkových lekárov, okrem tých odvolacích, atď., lebo máme ich necelých 200. Keď si to len premietnete na počet, napr. v roku 2016 bolo vydaných 225-tisíc rozhodnutí o PN; 150 lekárov, 220-tisíc rozhodnutí, 225 by malo skontrolovať. Keď urobíte jednoduchú matematiku, tak zistíte, že jeden posudkový lekár by mal skontrolovať 2200 péeniek, kde len o nejakých 300 dní, tak je to od oka 20 denne. On vie skontrolovať možno 5 týždenne, lebo je to 20 % jeho výkonu, on musí posudzovať invaliditu a tak ďalej. Čiže jednoducho, fyzicky to nie je, on vie skontrolovať možno 5 % z toho, čo je, čo má na stole a čo je potreba, a aj keď to skontroluje, tiež tam nemá koncovku.
Čiže ja vítam programové vyhlásenie vlády v tom, že má sa podľa vyhlásenia programového, podľa programového vyhlásenia vlády sa má vytvoriť ten jednotný úrad, ktorý bude mať aj vyššie právomoci a ktorý okamžite vie rozhodnúť, kto má pravdu, či náš posádkový lekár alebo ten, ktorý tie péenky vydal.
Paradoxne zvýšením vymeriavacieho základu na PN, samozrejme sú tam tie regionálne rozdiely, ktoré ste komentovali, a naozaj u lepšie zarábajúcich je menej péeniek, u menej zarábajúcich je viac péeniek a tak ďalej. Ale nás to tiež trápi. A paradoxne, zvýšením vymeriavacieho základu sme zvýšili apetít na péenky, to si myslím, že vnímate všetci. A zároveň nám pomerne razantne stúpa, stúpajú výdaje na dávku nemocenské, na nemocenské dávky. Konkrétne v porovnaní s rokom 2016, za jedna až deväť 2016, v porovnaní jedna až deväť, alebo január až september 2017, nám to narástlo o 20 mil., čo je dosť. Čiže nám to podľa mňa narastie za rok 2017 možno cez 30 mil., čo nám zase zaťaží výdavkovú časť a nebude nám to hrať možno dobre, presne na rozpočet, ale nie je to v našej moci, opakujem. Pýtajte sa všeobecných lekárov, prečo takéto péenky vydávajú, my to môžme len skontrolovať. Aj to iba možno v desatine, možno ešte menej percent tých péeniek vydaných. Tie čísla som vám deklaroval.
Čo ešte odznelo? Péenky som povedal. SZČO. Máte správny údaj, 440-tisíc zhruba samostatne zárobkovo činných osôb, z nich polovica je zahrnutá v príjmovej časti tých, ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Je to preto, že z tých 440-tisíc SZČO je zhruba 220-tisíc takých, ktorí majú vymeriavací základ nižší alebo dosiahli vymeriavací základ v predchádzajúcom roku nižší, ako je ich odvodová povinnosť na poistné. To znamená, že je to nejakých 4900 alebo 5000 eur. Čiže on si kontroluje svoje príjmy tak, aby z nich nemusel platiť poistné, niektoré samostatne zárobkovo činné osoby. A zhruba polovica, majú odvodový základ nižší a samozrejme prispievajú poistným tak, ako im diktuje zákon.
Posledné, vymeriavací základ. V podstate ja som už povedal, že ako sme zostavili rozpočet. Rozpočet sa zostavuje tak, že máme také dva základné spôsoby. Jeden spôsob je ten, že, ako som aj uviedol, že hodnotíme skutočné výsledky hospodárenia Sociálnej poisťovne za rok 2016, hodnotíme skutočné výsledky hospodárenia Sociálnej poisťovne za jedna až desať 2017 a očakávačku za 11. a 12. mesiac 2017. A toto je taká prvá časť, samozrejme makroekonomické údaje s ministerstvom financií, takto sa to zostavuje. To je taký jeden spôsob. A druhý spôsob, ktorý samozrejme do toho vsúvame, je ten, ako aj hovoríte vy, že meriame vymeriavacie základy, počty poistencov a tak ďalej a podľa toho zostavujeme tú príjmovú časť rozpočtu. Samozrejme, tie vymeriavacie základy sú iné pre starobné, pre nemocenské, pre úrazové, čiže to by sme tu museli možno stráviť veľmi dlho, aby sme tu tie vzorce presne vysvetľovali. Ale zároveň do rozpočtu, rozpočet zostavujeme tak, ako som už povedal. A určite nie je naším cieľom urobiť nižší rozpočet tak, aby sme získali od štátu väčší príspevok. Naopak, však sme kontrolovaní aj dozornou radou, kde sú dvaja zástupcovia ministerstva financií, každú dozornú radu predkladáme správu o hospodárení Sociálnej poisťovne, kde sú presne tieto údaje hodnotené v takejto štruktúre. Čiže určite nejdeme nejakou hrou, že získame, ideme si naplánovať nižší rozpočet tak, aby sme získali väčší príspevok. Ja som už povedal, že podľa vývoja zamestnanosti, respektíve nezamestnanosti na Slovensku a podľa makroekonomických ukazovateľov... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Nemky, poprosím vás, netelefonujte v sále!
Vážny, Ľubomír, generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne
... podľa ostatných makroekonomických ukazovateľov nám to vychádza pre rok 2018 tak, že budeme potrebovať cca 255 mil. príspevok zo štátu. Ale kým ten príspevok dostaneme, tak skôr musíme čerpať naše rezervy, to znamená, prevod zostatku z minulých rokov a tak isto tie prebytky v niektorých fondoch, ktoré sú prebytkové. Potom musíme zase dávať do základného fondu starobného poistenia, pretože tá úprava platila do konca roku 2017 a od 1. 1. 2017 sme týmto zákonom, ktorý bol riešený, zahrnuli, alebo minule riešili zákon o sociálnom poistení, a od 1. 1. 2018 je účinná aj tá úprava možnosti použitia finančných prostriedkov základných fondov, v ktorých sa vykazuje prebytok finančných prostriedkov, najmä garančný fond a niektoré iné, alebo fond solidarity, a tieto prebytky môžme presunúť potom ako finančnú výpomoc do iného základného fondu, v ktorom nie je dostatok finančných prostriedkov, aj po 31. decembri 2017 a týka sa to najmä starobného fondu.
Takže asi toľko. Samozrejme, ak máte ochotu a chuť, tak môžme vám poskytnúť presný výpočet, presné vymeriavacie základy, nie je s tým žiadny problém. Len treba, aby ste ma nejako požiadali, aby som to ja vedel dať. Normálne mi e-mailom pošlite a požiadavku, čo chcete, aby sme sa potom nenaťahovali, a nie je absolútny problém zdokladovať, ako sme pristúpili k tomu, hej?
Dobre, ďakujem za pozornosť.
Rozpracované