23. schôdza

Pán kolega Pčolinský, vy ste buď nepočúvali môj príspevok, alebo ste ho nepochopili. Ja som spomínal paralelu medzi okresným a krajským súdom vo vzťahu medzi Špecializovaným trestným súdom a odvolacím súdom, ktorý je v tomto prípade Najvyšší súd. Tak trošku ste to doplietli, ale beriem to, že ste to spravili z vašej nevedomosti alebo z nejakého nepochopenia veci.
A čo sa týka tej vašej pripomienky k tomu, že povedzme prokurátori alebo iné takéto osoby, že či ďalej nezahrnúť do toho programu, ja mám pre vás výborný, taký lukratívny návrh, prejde náš návrh do druhého čítania, dajte pozmeňovák a môžme sa o ňom potom baviť a, samozrejme, keď to bude oprávnené a opodstatnené, tak budem rád, ak to prejde na celospoločenský prospech.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, cieľom návrhu zákona je zlepšiť zabezpečenie ochrany sudcov pred zastrašovaním a násilím zo strany osôb podieľajúcich sa na trestnej činnosti. V súčasnosti majú nárok na zabezpečenie ochrany sudcov len Špeciálneho súdu a v presne definovaných prípadoch sudcovia Najvyššieho súdu. Ostatní sudcovia môžu dostať ochranu len v prípade, ak je požiadavka sudcu kladne posúdená niekým iným. Tu je namieste otázka, či skutočne existuje nejaká autorita, ktorá by vedela ohrozenie sudcu lepšie posúdiť ako ten sudca samotný.
Zločinci nepotrebujú sudcu poškodeného na živote, zdraví či majetku, potrebujú sudcu, ktorý z obavy o svoj život, zdravie či majetok alebo z obáv o svojich blízkych rozhodne v ich prospech. Vzhľadom na to, že organizovaný zločin zastrašovania a vyhrážanie používa ako bežnú pracovnú metódu, chceme týmto návrhom zákona umožniť všetkým sudcom získať v prípade priameho ohrozenia svojej osoby ochranu Policajného zboru Slovenskej republiky, nakoľko z platného znenia zákona nie je jasné, kto má sudcovi ochranu poskytnúť. Na tento problém počas posledných rokov upozorňovali sudcovia viacerých okresných súdov a vyjadrovali svoju nespokojnosť s úrovňou svojej ochrany.
Zastrašovanie bezpečnostných a justičných orgánov je trendom v celej Európe. Súvisí to predovšetkým s nárastom aktivity členov organizovaného zločinu. Ako príklad uvediem zdroje uvádzajúce, že príslušné orgány v Nemecku začínajú boj o zákonnosť prehrávať, pretože sú zastrašované kriminálnymi gangami a štandardní politici im neposkytujú potrebnú podporu. A tak nemecké orgány prenechávajú obyvateľov celých častí miest napospas činnosti týchto gangov.
Vzhľadom na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu v krajinách Európy predkladáme tento návrh zákona ako preventívne opatrenie na zvýšenie ochrany sudcov a následné posilnenie nezávislosti súdnictva a právneho štátu v jednotlivých rozhodnutiach. Ak aj na Slovensku prehráme boj o bezpečnosť občanov, stratia jeho obyvatelia veľmi veľa.
Tento návrh zákona je len malou časťou z toho, čo ešte bude nutné v tejto veci spraviť. Preto dúfam, že každý, komu v tomto pléne záleží na osude občanov Slovenska, tento návrh zákona podporí. Tu ide o občanov Slovenska, a nie o to, kto zákon podáva.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, poslanci za stranu Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba, Milan Uhrík a Martin Beluský predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom navrhovanej novely zákona je zaviesť nový spôsob do obstarávania, ktorý by priniesol ďalšie úspory verejných financií. Viac sa tejto téme budem venovať v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Milana Uhríka a Martina Beluského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 778). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbor, výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 26. januára 2018 a v gestorskom výbore do 29. januára 2018.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ešte raz ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi v krátkosti pár vetami odôvodniť tento návrh nášho zákona.
Podľa súčasného znenia zákona o verejnom obstarávaní musí verejný obstarávateľ pred vyhlásením verejného obstarávania najprv zistiť predpokladanú hodnotu verejnej zákazky. Podľa toho sa potom určuje postup, akým musí verejný obstarávateľ postupovať. Samotná predpokladaná hodnota zákazky sa určuje na základe údajov a informácií o zákazkách na rovnaký alebo porovnateľný predmet zákazky, teda na základe údajov z minulosti.
Druhou možnosťou, ak nemá verejný obstarávateľ tieto údaje k dispozícii, je určenie predpokladanej hodnoty zákazky na základe údajov získaných prieskumom trhu alebo na základe údajov získaných iným vhodným spôsobom, to znamená na základe údajov poskytnutých trhom.
Podľa takto naformulovaného znenia zákona sa musí verejný obstarávateľ držať takto určenej predpokladanej hodnoty zákazky a už nemá možnosť touto hodnotou ďalej nič robiť. Ostáva mu len buď opakovať prieskum trhu, kým subjekty nepredložia nižšie ponuky, alebo čakať, aký bude výsledok samotného verejného obstarávania a aké ponuky predložia jednotlivé subjekty, ktoré sa do obstarávania prihlásia.
Preto cieľom tejto predkladanej novely zákona je umožniť verejným obstarávateľom znížiť predpokladanú hodnotu zákazky aj pod cenu určenú predbežným prieskumom trhu. Aplikačná prax totiž ukázala, že v mnohých prípadoch je cena určená na základe priebežného prieskumu trhu z rôznych dôvodov umelo nadhodnotená a verejný obstarávateľ aj napriek evidentnému predraženiu nemal legislatívnu možnosť, ako vyhlásiť verejné obstarávanie s nižšou cenou.
Samozrejme, predpokladaná novela zákona zavádza možnosť zníženie predpokladanej hodnoty zákazky len do takej miery, aby nedošlo k zmene spôsobu obstarávania zákazky. To by v praxi znamenalo, že ak verejný obstarávateľ určí prieskumom trhu hodnotu zákazky, ktorá bude napríklad podlimitná, nesmie ju následne znížiť tak, že sa bude kategorizovať ako zákazka s nízkou hodnotou.
Ak ale na druhej strane verejný obstarávateľ posunie hranicu predpokladanej hodnoty zákazky príliš nízko a nikto sa do obstarávania neprihlási, sám musí znášať túto zodpovednosť a riziko, že nesmie do určitého termínu obstarať potrebnú službu alebo tovar. Je teda na samotnom obstarávateľovi, aby túto možnosť zníženia predpokladanej hodnoty využil, najmä v takých prípadoch, kedy prípadné opakovanie obstarávania nebude mať vplyv na chod a financie verejnej inštitúcie.
Zavedením možnosti znižovania predpokladanej hodnoty zákazky by sa prispelo k ďalším úsporám v rámci verejných obstarávaní. Podľa informácií z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bolo prostredníctvom Elektronického kontraktačného systému realizovaných už viac ako 58-tisíc zazmluvnených obchodov v celkovej vstupnej cene viac ako 770 mil. eur. Úspora, ktorá bola dosiahnutá vďaka EKS, predstavovala viac ako 182 mil. eur. Sme presvedčení, že táto úspora by mohla byť ešte vyššia, pokiaľ by mal verejný obstarávateľ možnosť znížiť vstupnú cenu zákazky. Vyššie úspory by sa mohli dosiahnuť najmä v súťažiach s nízkym počtom dodávateľov na trhu, kde často ani napriek použitiu systému EKS neprichádza k reálnej trhovej súťaži medzi dodávateľmi.
Predpokladaný návrh zákona nezavádza žiadnu dodatočnú reguláciu podnikateľského prostredia a bude mať jednoznačne pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy.
Ďakujem.

Ja by som chcel len doplniť najmä pre tých nových kolegov, alebo teda pre kolegov, čo boli zvolení v jesenných voľbách za predsedov krajov, a, žiaľ, ani jedného z nich tu nevidím, asi už majú problém s tými povinnosťami, ale chcel by som len doplniť, že skôr alebo neskôr sa každý v tej verejnej správe, kto bude chcieť robiť čestne a chcieť využívať tie peniaze efektívne, hospodárne a účelne, stretne s tým, že pri verejných obstarávaniach firmy, ktoré dajú ponuky, vytvoria kartel, kartelovú dohodu, ktorej cieľom bude umelo navýšiť ceny a jednoducho získať tak nelegálny zisk pre seba a na tých zákazkách z verejných zdrojov sa obohatiť viac, ako je prirodzená miera zisku. Žiaľ, tieto kartelové dohody veľmi účinne využívajú súčasné znenie zákona o verejnom obstarávaní, ktorý eliminuje v súčasnom, v súčasnom znení tú možnosť prekuknúť a jednoducho neprijať tie umelo navýšené prieskumy trhu, kde tie firmy zapojené do kartelových dohôd už dopredu dávajú ceny zdvihnuté nahor rádovo niekedy o 30 až 40 %.
Preto táto novela má za cieľ odstrániť túto nemohúcnosť zákona a dať viacej priestoru tým, ktorí chcú verejne obstarávať nie preto, že to prikazuje zákon, ale preto, aby tým dosiahli čo najefektívnejšie, najhospodárnejšie a najúčelnejšie, účelnejšie využitie všetkých verejných zdrojov pri každom jednom nákupe.

Milé kolegyne, vážení kolegovia, skutočne tento návrh zákona vychádza čisto z praktických skúseností, ktoré sme získali aj v Banskobystrickom samosprávnom kraji pri verejných obstarávaniach. Z našich skúsenosti totiž vieme, že firmy veľmi často pri predbežnom prieskume trhu dávajú predražené ponuky z rôznych dôvodov. Jednak to môže byť ten dôvod, že, že dúfajú, že sa verejné obstarávanie vyhlási s vyššou cenou a prídu si na väčšiu ziskovú maržu, alebo ten dôvod, že verejné obstarávanie začne s vyššou cenou, a potom môžu naoko viac svoju ponuku znížiť a vyzerá to ako nejaká virtuálna úspora.
Druhým problémom, ktorý tu už aj bol spomenutý v debate v rozprave, je, sú tie kartelové dohody. Totižto firmy, najmä na oligopolných trhoch, kde je obmedzený počet dodávateľov, resp. prevádzkovateľov alebo dodávateľov služby, firmy často uzatvárajú medzi sebou kartelové dohody, ktoré je veľmi ťažké pre verejného obstarávateľa odhaliť alebo nejakým spôsobom zastaviť, prekaziť. Treba to veľmi rafinovanými spôsobmi, dohodnú sa buď na tom, že niektoré firmy nepredložia cenovú ponuku, alebo sa dohodnú na rotácii zákaziek, alebo sa dohodnú na odstúpení od zákazky, že vyhrajú, ale potom odstúpia, alebo sa jednoducho dohodnú na nejakých subkontraktoch. Sú to veľmi rafinované techniky, ktoré nie je možné a už obzvlášť pri predbežnom prieskumu trhu odhaliť a verejný obstarávateľ potom musí podľa súčasnej dikcie zákona vyhlásiť verejné obstarávanie s umelo predraženou cenou.
Samozrejme, cieľom tejto novely zákona nie je, aby sa, aby sa verejné obstarávania vyhlasovali s umelo znižovanými cenami za neprimerané, znížené ceny, práve naopak, chceme, aby sa verejné obstarávania mohli spúšťať za adekvátne ceny, za ceny adekvátne, primerané, v požadovanej kvality služieb a dodávok. To riziko, že či si verejný obstarávateľ trúfne, alebo teda zníži predbežnú cenu zákazky o nejakú hodnotu, alebo nie, či sa mu do súťaže zapoja, zapojí dostatok uchádzačov, alebo nie, alebo či sa vysúťaží tá zákazka v požadovanej kvalite, alebo nie, to riziko nechávame na posúdenie verejnému obstarávateľovi.
Pokiaľ má verejný obstarávateľ pocit, že tá cena z predbežného prieskumu trhu je evidentne predražená, tak túto možnosť by sme mu radi dopriali. Pokiaľ má pocit, že tá predbežná cena zákazky je primeraná a adekvátna, tak, samozrejme, samozrejme, predbežnú cenu zákazky vo verejnom obstarávaní by znižovať nemusel.
Považujeme za správne, aby verejní obstarávatelia mali možnosť ušetriť nejaké dodatočné peniaze, to znamená, vyhlásiť verejné obstarávania s nižšími cenami a považujeme za nesprávne, aby im zákon takúto možnosť upieral. Preto vás prosíme o podporu tohto nášho návrhu zákona, je to čisto praktická vec, ktorá by naozaj pomohla ušetriť nejaké ďalšie peniaze.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov, teda zákon o samosprávnych krajoch v znení neskorších predpisov predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Miroslav Beblavý, Viera Dubačová, Katarína Macháčková a ja ako tiež spolupredkladateľ.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je bezprostredná realizácia práva na dobrú správu vecí verejných prostredníctvom priamej. bezbariérovej komunikácie fyzických a právnických osôb so zastupiteľstvom samosprávneho kraja.
Správa veci verejných sa bezprostredne dotýka každej fyzickej osoby, ktorá žije, pracuje, alebo vlastní nehnuteľný majetok na území Slovenskej republiky, rovnako ako právnickej osoby. Každý má právo na dobrú správu veci verejných, ako uvádza Charta základných práv Európskej únie v čl. 41 v súlade s čl. 6 Zmluvy o Európskej únii. Ústava Slovenskej republiky zaručuje občanom právo zúčastňovať sa na správe veci verejných priamo alebo prostredníctvom volebných zástupcov. Na naplnenie tohto práva spolu s ústavou zaručenou slobodou prejavu a právom na informácie v čl. 26 musia mať fyzické a právnické osoby vytvorený dostatočný priestor na prednesenie svojich návrhov, podnetov, námetov priamo bez administratívnych obštrukcii na riadnych zasadnutiach zastupiteľstiev samosprávnych krajov, tak aby poslanci nestratili priamy kontakt s reálnym životom a problémami ľudí a tí zas mali priestor bezprostredne a iniciatívne sa podieľať na verejnom živote.
Preto v tomto návrhu zákona ustanovujeme povinnosť samosprávnym krajom zaradiť do programu zasadnutia každého riadneho zastupiteľstva samosprávneho kraja bod, počas ktorého môžu fyzické a právnické osoby uplatniť právo vystúpiť na verejnom zasadnutí bez administratívnych alebo procedurálnych obmedzení, a to v minimálnom rozsahu 30 minút. Vymedzením minimálneho časového intervalu na občiansky prejav na riadnom zasadnutí zastupiteľstva samosprávneho kraja je zárukou, že bude poskytnutý dostatočný časový priestor na verbálne vyjadrenie jednotlivcov. Potreba tohto priameho komunikačného inštitútu sa javí v súčasnosti ako dôležitý faktor dobrej správy veci verejných, ako aj prostriedok na posilnenie občianskej spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.
Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na verejné financie. Návrh zákona taktiež nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie ani vplyv na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bude mať pozitívny sociálny vplyv.

Ďakujem veľmi pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ota Žarnaya, Viery Dubačovej a Kataríny Macháčkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov, konštatujem, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajkyňu k tomuto návrhu zákona, k zákonu o samospráve VÚC (tlač 741). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 26. januára 2018 a v gestorskom výbore do 29. januára 2018.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, ja len chcem pripomenúť kolegom z výboru pre zdravotníctvo, že zajtra budeme mať gestorský výbor o 8.30 hod. Ďakujem pekne. (Ruch v sále.)